Doložka prednosti
medzinárodnej zmluvy pred zákonmi
(čl. 7 ods. 5 ústavy)
1. Gestor zmluvy: Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky
2. Názov zmluvy: Európsky dohovor o dohľade nad podmienečne odsúdenými alebo podmienečne prepustenými páchateľmi z 30. novembra 1964
3. Účel a predmet zmluvy a jeho úprava v legislatíve Slovenskej republiky:
Účelom zmluvy je poskytovať si navzájom medzi zmluvnými stranami pomoc potrebnú na spoločenskú rehabilitáciu páchateľov, pričom táto pomoc má formu dohľadu zameraného na uľahčenie riadneho správania sa páchateľov a ich opätovného prispôsobenia sa spoločenskému životu a na sledovanie ich správania sa s cieľom uložiť im trest alebo vykonať trest už uložený, ak to bude potrebné. Súčasne sa zmluvné strany zaväzujú vykonávať za podmienok v dohovore uvedených tresty odňatia slobody alebo iné tresty spojené s odňatím slobody, ktoré boli vynesené nad páchateľom a ktorých výkon sa podmienečne odložil. Ide o otázky upravené v podmienkach Slovenskej republiky v zákone č. 141/1961 Zb. o trestnom konaní súdnom (Trestný poriadok) v znení zákona č. 422/2002 Z.z. a v zákone č. 448/2002 Z.z. o ochrannom dohľade.
4. Priama úprava práv alebo povinností fyzických osôb alebo právnických osôb:
Dohovor neobsahuje priamu úpravu práv alebo povinností fyzických osôb alebo právnických osôb.
5. Kategória zmluvy podľa čl. 7 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky (vyžaduje pred ratifikáciou súhlas Národnej rady Slovenskej republiky):
Dohovor je na účely článku 7 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky možné charakterizovať ako “medzinárodnú zmluvu, na ktorej vykonanie je potrebný zákon”, nakoľko ide o medzinárodnú zmluvu, ktorá upravuje otázky regulované v Slovenskej republike formou zákona (zákon č. 141/1961 Zb. o trestnom konaní súdnom /Trestný poriadok/, zákon č. 448/2002 Z.z. o ochrannom dohľade), teda otázky, ktoré patria do zákonodarnej právomoci Národnej rady Slovenskej republiky, aj keď potrebná zákonná úprava sa už vykonala prijatím zákona č. 422/2002 Z.z.
6. Kategória zmluvy podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky (má prednosť pred zákonmi):
Dohovor je na účely článku 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky možné charakterizovať ako “medzinárodnú zmlúv, na ktorej vykonanie nie je potrebný zákon”, pretože ide o medzinárodnú zmluvu, ktorá je svojim charakterom spôsobilá priameho, bezprostredného vykonávania (tzv. “self-executing”). Vzhľadom na znenie § 372 Trestného poriadku v znení zákona č. 422/2002 Z.z., ako aj na znenie článku 144 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky je nevyhnutné zabezpečiť, aby dohovor bol medzinárodnou zmluvou, ktorá má prednosť pred zákonom. Iba tak bude možné inštitúty upravené dohovorom vykonávať v podmienkach Slovenskej republiky efektívnym spôsobom.
7. Dopady prijatia medzinárodnej zmluvy, ktorá má prednosť pred zákonmi, na slovenský právny poriadok (uvedú sa právne predpisy alebo ich jednotlivé ustanovenia, ktorých sa medzinárodná zmluva týka; potreba ich zrušenia alebo adaptácie z dôvodu duplicity):
Dohovor má dopad na zákon č. 141/1961 Zb. o trestnom konaní súdnom (Trestný poriadok) a na zákon č. 448/2002 Z.z. o ochrannom dohľade.
Vzhľadom na priamu použiteľnosť ustanovení medzinárodnej zmluvy nie je potrebné, pri zabezpečení jej prednosti pred zákonmi podľa článku 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky, zrušiť alebo adaptovať tieto normy z dôvodu duplicity.
Ustanovenia § 417 až 420 Trestného poriadku v znení zákona č. 422/2002 Z.z. boli vypracované už s cieľom vykonávania tohto dohovoru.