1. Všeobecná časť

Návrh vyhlášky o odmene Notárskej komore Slovenskej republiky a o zmene a doplnení vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 31/1993 Z. z. o odmenách a náhradách notárov predkladá minister spravodlivosti Slovenskej republiky na základe splnomocňujúceho ustanovenia § 29 ods. 4 a § 95 ods. 3 zákona Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení zákona č. 561/2001 Z. z. a  § 374a zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení zákona č. 263/1992 Zb.

Zákonom č. 561/2001 Z. z. ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 366/1999 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov, bol v § 29 Notárskeho poriadku doplnený nový odsek 4. Podľa ustanovení uvedeného odseku patrí komore za prístup do Centrálneho informačného systému odmena a náhrada hotových výdavkov. Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky bolo uvedeným ustanovením zároveň splnomocnené na vydanie vyhlášky, ktorou sa stanoví maximálna Notárskej komore Slovenskej republiky za prístup do Centrálneho informačného systému.

Počas viac ako sedemročného používania tohto právneho predpisu došlo k viacerým pohybom v oblasti cien tovarov a služieb, ktorých výsledkom je všeobecné zvýšenie ich úrovne oproti stavu v roku 1994, v ktorom bola prijatá posledná novela vyhlášky o odmenách a náhradách notárov. V porovnaní so smermi a dynamikou cenového vývoja za posledné roky (stav inflácie pre rok 1994 –13,4%, pre rok 1995 – 9,9%, pre rok 1996 – 5,8%, pre rok 1997 – 6,1%) sa javí už súčasná koncepcia a výška odmien ako prekonaná. Z uvedeného dôvodu pristúpilo Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky k celkovej úprave Sadzobníka na výpočet odmeny notára za notársku činnosť, ktorý tvorí prílohu vyhlášky. V predloženej novele sú zohľadnené zvýšené náklady notárov, ktoré vznikli v dôsledku ekonomických zmien v spoločnosti, pričom sa prispôsobujú aktuálnym cenovým reláciám a trhovým požiadavkám. Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky tento rok v súvislosti s ekonomickými zmenami v spoločnosti zvyšovalo aj odmeny advokátov a komerčných právnikov.

Novela vyhlášky reaguje aj na zmeny v právnom poriadku, v dôsledku ktorých sa do Sadzobníka na výpočet odmeny notára za notársku činnosť zavádzajú nové položky. Predovšetkým treba spomenúť návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý Ministerstvo spravodlivosti predložilo do legislatívneho procesu. Uvedenou novelou Občianskeho zákonníka sa vytvára právny a inštitucionálny rámec pre záložné právo, ktorý povedie k rozšíreniu možnosti financovania podnikateľských aktivít, najmä v sektoroch malého a stredného podnikania. Navrhovaná právna úprava rozšíri možnosti zriadiť záložné právo k hnuteľným veciam. Najmä umožní zriadenie nepossesórneho záložného práva, ktorého vznik bude viazaný na jeho registráciu v novozriadenom registri záložných práv, pričom možnosť zriadiť possesórne záložné právo zostáva zachovaná. V nadväznosti na uvedenú novelu sa novelizuje aj zákon č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok). Zriaďuje sa Notársky centrálny register záložných práv, ktorý bude mať informatívnu povahu. Register bude plniť len úlohu publicity, t.j. výpisom z neho bude možné zistiť, že na určitom zálohu je zriadené záložné právo, nebude však osvedčovať záložné právo v registri zapísané.

Predkladaný návrh vyhlášky je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, zákonmi, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je slovenská republika viazaná.

Prijatie navrhovanej vyhlášky nebude mať dopad na štátny rozpočet a nebude mať nárok na pracovné sily a organizačné zabezpečenie.

1. Navrhovateľ vyhlášky: Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky

2. Názov návrhu vyhlášky: Vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky o odmenách Notárskej komore Slovenskej republiky a o zmene a doplnení vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 31/1993 Z. z. o odmenách a náhradách notárov v znení vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 209/1994 Z. z.

3. Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskym spoločenstvám a Európskej únii:

1. návrh vyhlášky svojou problematikou nepatrí medzi prioritné oblasti aproximácie práva uvedené v čl. 70 Európskej dohody o pridružení, Národného programu pre prijatie acquis communitaire, odporúčané v Partnerstve pre vstup, odporúčané v prílohe Prípravy asociovaných krajín strednej a východnej Európy na integrácie do vnútorného trhu Únie (Biela kniha), sceeningu, nepatrí medzi úlohy vlády Slovenskej republiky podľa Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2002, ale predkladá sa na základe uznesenia vlády Slovenskej republiky č. 338 z 19. apríla 2001,

2. nevyplývajú zo schválenej negociačnej pozície Slovenskej republiky ku kapitole č. 24.

4. Problematika návrhu právneho predpisu:

1.  

2. nie je upravená v práve Európskych spoločenstiev,

3.  

4. nie je upravená v práve Európskej únie.

5. Stupeň zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie:

   Vzhľadom na vnútroštátny charakter upravovanej problematiky je posudzovanie súladu vyhlášky s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie bezpredmetné.

    

6. Gestor (spolupracujúce rezorty):

   Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky

    

7. Účasť expertov pri príprave návrhu právneho predpisu a ich stanovisko k zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie:

bezpredmetné

1. Návrh zákona nezakladá nároky na verejné financie.

2. Návrh zákona je v súlade s prioritami a cieľmi hospodárskej politiky.

3. Návrh zákona nemá vplyv na životné prostredie.

4. Návrh zákona neovplyvní zamestnanosť a nevyžiada si zvýšenie počtu pracovníkov.

Poslednou novelou Notárskeho poriadku bol v § 29 doplnený nový odsek 4. Podľa ustanovení uvedeného odseku patrí komore za prístup do Centrálneho informačného systému odmena a náhrada hotových výdavkov, pričom maximálnu výšku odmeny ustanoví všeobecne záväzný predpis. V nadväznosti na uvedené ustanovenie sa stanovuje maximálna výška odmeny notárskej komore.

Komora vedie Centrálny informačný systém a zodpovedá za jeho plynulú a bezpečnú prevádzku. Centrálny informačný systém pozostáva z technického vybavenia a programového vybavenia slúžiaceho na elektronické zhromažďovanie, spracovávanie, uchovávanie, vyhľadávanie a prenos dát súvisiacich s notárskou činnosťou. Súčasťou Centrálneho informačného systému sú notárske centrálne registre, ktorých vedenie je komore zverené týmto zákonom alebo osobitným predpisom. Do Centrálneho informačného systému má prístup každý notár a iné osoby, ak to ustanoví osobitný predpis.

Na základe uznesenia vlády č. 613 z júna 2001, bod B.1 Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky vypracovalo zoznam vykonávacích právnych predpisov, ktorých splnomocňovacie ustanovenia nemajú oporu v platnom právnom poriadku. Bod B. 2 uvedeného uznesenia uložil povinnosť zrušiť tieto vykonávacie právne predpisy a v prípade potreby ich nahradiť novou právnou úpravou.

Výnos Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 5552/1991-30, ktorým sa vydáva platový poriadok pre štátnych notárov a notárskych čakateľov bol vydaný na základe splnomocňovacieho ustanovenia § 123 ods. 2 písm. b) a ods. 4 zákona č. 65/1965 Zb. Zákonník práce. Zákonník práce z roku 1965 bol medzičasom zrušený novým zákonníkom práce, ktorý nadobudol účinnosť 1. apríla 2002 ako zákon č. 311/2001 Z. z. a tento už uvedené splnomocňujúce ustanovenie neobsahuje.

Vzhľadom na novú konštrukciu výpočtu odmeny notára podľa sadzobníka budú pokryté všetky úkony notárskej činnosti, teda aj tie úkony, kde nemožno odmenu určiť alebo ju možno určiť len s nepomernými ťažkosťami. Vzhľadom na doterajšie skúsenosti sa toto riešenie javí výhodnejšie tak pre verejnosť, ako aj pre notára, ak pre tieto úkony v zmysle jednotlivých položiek je stanovená konkrétna sadzba. Nie je potrebné stanovovať hodinovú sadzbu, ktorú podľa platného stavu stanovoval notár, pričom sa často vychádzalo zo subjektívnych pohľadov účtujúceho notára.

Ide o legislatívnotechnickú úpravu, nakoľko v súvislosti s vypustením odseku 2 v § 2 je uvedené ustanovenie nadbytočné.

Doterajší znenie odseku 1 nezohľadňuje niektoré špecifické prípady vyskytujúce sa v praxi, kedy je potrebné s prihliadnutím na ich náročnosť primerane zvýšiť odmenu notára. Navrhovanou úpravou sa konkretizujú prípady v ktorých môže notár požadovať zvýšenú odmenu.

V odseku 2 tohto ustanovenia sa zosúlaďuje terminológia so zákonom č. 241/1993 Z.z. o štátnych sviatkoch,  dňoch pracovného pokoja a pamätných dňoch, v znení neskorších predpisov.

Odsek 4 sa vypúšťa s poukazom na novú konštrukciu výpočtu odmeny notára podľa sadzobníka, kde horná hranica odmeny je stanovená spôsobom tak, že čiastka nad pevne stanovenú sumu základu predmetu notárskeho úkonu sa do odmeny nebude započítavať. Ide o modernejší a prehľadnejší spôsob stanovenia hornej hranice odmeny notára, ktorý sa veľmi osvedčil napríklad v Českej republike.

Dňa 1.1.2002 nadobudol účinnosť zákon č. 561/2001 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 366/1999 Z. z. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov.

Notárskej komore Slovenskej republiky bolo zverené vedenie centrálneho informačného systému a v rámci neho notárskych centrálnych registrov. V zmysle tejto novely komore prináleží za prístup do Centrálneho informačného systému odmena a náhrada hotových výdavkov, ktorej sadzobník schvaľuje Konferencia notárov, pri dodržaní maximálnej výšky odmeny, ktorú ustanoví všeobecne záväzným právnym predpisom Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky. Prístup do Centrálneho informačného systému bude mať každý notár na základe bezpečnej komunikácie, ktorý bude hradiť komore odmenu a náhradu hotových výdavkov za tento prístup, pričom u notára pôjde o náhradu jeho hotových výdavkov.

Činnosti notára podľa § 3 Notárskeho poriadku sú činnosti, pri ktorých notár vystupuje na základe štátneho poverenia a vykonáva prenesenú právomoc štátu. Ide o  osobitnú verejnoprávnu službu, ktorú notár vykonáva na základe zákona ako verejná osoba za odmenu určenú všeobecne záväzným právnym predpisom. Pri výkone tejto činnosti sa uplatňujú prvky verejnej moci, delegované štátom na komoru a notárov. Notárska činnosť a v rámci nej poskytované právne služby sú z tohto hľadiska obdobné, ako činnosť štátnych orgánov v rámci štátnej služby alebo verejno-právnej služby. Táto činnosť nie je zdaniteľným plnením podľa osobitného predpisu, t.j. zák. č. 289/1995 Z. z. o dani z pridanej hodnoty, v znení neskorších predpisov.

Od 1.1.2002 tento osobitný zákon odkazuje, že aj činnosť notárov, je zdaniteľným plnením podľa tohoto zákona, konkrétne podľa § 2 ods. 2 písm. b) zákona o DPH. V danom prípade ide o činnosť notára vykonávanú podľa § 5 Notárskeho poriadku, teda o poskytovanie právnych rád, vykonávanie správy majetku, s tým súvisiace úkony ako aj spisovanie iných listín a výkon funkcie rozhodcu podľa zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní. Táto činnosť notára už nenesie verejnoprávny prvok, v tejto oblasti sa činnosť notára približuje činnosti advokáta, z toho dôvodu tak, ako i doterajšie znenie odkazuje na výpočet odmeny na advokátsku tarifu. Táto činnosť notára teda po splnení zákonných podmienok je zdaniteľným plnením podľa zák. č. 289/95 Z. z., v znení neskorších predpisov.

Táto konštrukcia zodpovedá i smerniciam EÚ, ktoré stanovujú, že výkon verejnej moci nie je zdaniteľným plnením pre daň z pridanej hodnoty.

Podľa § 6 ods. 4 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, môže funkciu rozhodcu vykonávať aj notár, ak osobitný predpis neustanovuje inak. Z uvedeného dôvodu sa predložený návrh dáva do súladu so zákonom, aby v praxi nevznikali pochybnosti, či v konkrétnom prípade bude takáto činnosť notára považovaná za zdaniteľné plnenie.

Bod 7:

Ide o úpravu sadzieb pri činnosti notára ako súdneho komisára, ktorý z poverenia súdu vykonáva úkony v dedičských veciach a pri splnení zákonom stanovených podmienok vydá osvedčenie o dedičstve. Úprava sa nedotýka odmeny notára, v prípade, ak je konanie zastavené pre nemajetnosť, alebo ak súd vydal majetok nepatrnej hodnoty tomu, kto sa postaral o pohreb poručiteľa, kedy odmenu notára hradí súd, teda táto úprava nebude mať žiaden dopad na štátny rozpočet.

Notárskej komore Slovenskej republiky bolo zákonom zverené vedenie centrálneho informačného systému a v rámci neho notárskych centrálnych registrov. V zmysle tejto novely komore prináleží za prístup do Centrálneho informačného systému odmena a náhrada hotových výdavkov, ktorej sadzobník schvaľuje Konferencia notárov, pri dodržaní maximálnej výšky odmeny, ktorú ustanoví všeobecne záväzným právnym predpisom Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky. Prístup do Centrálneho informačného systému bude mať každý notár na základe bezpečnej komunikácie, ktorý bude hradiť komore odmenu a náhradu hotových výdavkov za tento prístup, pričom u notára pôjde o náhradu jeho hotových výdavkov. Súčasťou Centrálneho informačného systému bude aj notársky centrálny register závetov, v ktorom bude notár v každej dedičskej veci preverovať, či došlo u poručiteľa k zanechaniu závetu.

Ide o zvýšenie sadzby náhrady za stratu času pri úkonoch, ktoré notár vykonáva mimo svojho sídla, doterajšia sadzba je demotivujúca, pretože je nižšia ako hodinová sadzba schválenej minimálnej mzdy. Z uvedeného dôvodu sa upravuje v navrhovanej výške, aby sa priblížila k nákladom, ktoré notár pri vykonávaní úkonov má mimo svojho sídla.

V súvislosti so zmenou sadzobníka pre výpočet odmien notárov za notársku činnosť je potrebné upraviť postup notárov pri stanovení odmeny za úkony, ktoré boli vykonané pred účinnosťou vyhlášky. Zároveň sa upravil spôsob stanovenia odmeny v prípade začatých dedičských konaní tak, aby sa predišlo prípadnej možnosti prieťahov v dedičskom konaní.

V zmysle zákona č. 561/2001 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 366/1999 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov, môžu byť určené právnické osoby (napríklad nadácie, neziskové organizácie, občianske združenia, Slovenský červený kríž) príjemcom 1% dane a musia byť registrované vo verejnoprospešnom registri. Vedenie tohto registra je zákonom zverené Notárskej komore SR.

O splnení podmienok organizácie pre zápis do verejnoprospešného registra vydá notár žiadateľovi notársku zápisnicu podľa § 64 Notárskeho poriadku a zároveň zaregistruje túto organizáciu v registri. Za registráciu si bude účtovať odmenu v navrhovanej výške.

V danom prípade je odmena stanovená na minimálne možnej výške, tak, aby každá organizácia tretieho sektora, ktorá prejaví záujem a splní zákonom stanovené podmienky, sa mohla nechať zaregistrovať.

Platná vyhláška používa pojem “overenie” čo sa terminologicky nezhoduje s úpravou obsiahnutou zákone č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov. Z uvedeného dôvodu dochádza na základe navrhovanej novely k zosúladeniu terminológie a slovo “overenie” sa nahrádza slovom “osvedčenie”.

Zmena položiek C/1 a C/2 za jednotlivé úkony je snahou o zosúladenie výšky odmeny notára s výškou správneho poplatku za identické úkony, ktoré vykonávajú okresné úrady a obce podľa zákona č. 599/2001 Z. z. o osvedčovaní listín a podpisov na listinách okresnými úradmi a obcami.

Položka C/3 sa zvyšuje v nadväznosti na novelu Kancelárskeho poriadku, ktorou sa zavádza centrálny register osvedčených podpisov, ktorý bude viesť Notárska komora Slovenskej republiky. Podľa tejto novej úpravy bude viesť osvedčovaciu knihu notár v elektronickej podobe. Týmto spôsobom sa zvýši istota vykonávania legalizácie a znemožní sa antidatovanie vykonania tohto úkonu. Pre verejnosť sa umožní preverenie správnosti vykonania legalizácie prostredníctvom rozhrania na internetovej stránke. Táto nová aplikácia si samozrejme vyžiada zvýšené finančné na technické vybavenie a prevádzku, a to tak zo strany komory ako aj zo strany samotných notárov. Z uvedeného dôvodu sa navrhuje zvýšiť položku C/3 na 60 Sk, aby boli pokryté aspoň v minimálnej výške výdavky potrebné na zavedenie tohto systému.

V položke D ide o úpravu sadzieb podľa nového systému celého sadzobníka, pričom sadzby oproti doterajšiemu stavu zostávajú v podstate nezmenené.

Rovnako sa rozširuje depozitná agenda o možnosť prijatia peňazí v súvislosti s reformou záložného práva a návrhom zákona o dobrovoľných dražbách ako aj prijatia peňazí sa účelom osobitného záväzkovoprávneho vzťahu medzi účastníkmi. Uvedenou úpravou sa zvyšuje zodpovednosť notára, ktorý bude vykonávať v určitých prípadoch aj rozvrh finančných prostriedkov, ktoré má u seba v depozite.

Uvedené položky zostávajú aj naďalej nezmenené. Doterajšia právna úprava je vyhovujúca.

V rámci pripravovanej reformy záložného práva v Občianskom zákonníku sa predpokladá zriadenie centrálneho registra záložných práv k hnuteľným veciam, iným právam a majetku, pri ktorých sa bude zo zákona vyžadovať registrácia záložného práva. Vedenie tohto registra je zákonom zverené Notárskej komore SR. Z hľadiska spôsobu registrácie bude tento register vedený podľa záložných dlžníkov, t.j. vlastníkov založeného majetku, pričom register by mal mať charakter verejného zoznamu, z ktorého sú pre každého prístupné údaje o tom, že určitá vec patriaca určitej osobe je založená a v prospech koho, prípadne ďalšie zákonom stanovené údaje.

Centrálny notársky register bude vedený v rámci Centrálneho informačného systému Notárskej komory SR. Nepossesórne záložné právo v zmysle novely Občianskeho zákonníka vznikne až registráciou v Centrálnom registri. Odmena nadväzuje na zásadu stanovenú vo vyhláške o odmenách a náhradách notárov, podľa ktorej ak je predmetom notárskeho úkonu vzťah, ktorý možno vyčísliť cenou, tak základom odmeny je cena predmetu notárskeho úkonu. Za ďalšie úkony v rámci tohto registra, kde cenu úkonu nemožno zistiť sa navrhuje paušálna odmena. Výška navrhovaných odmien je stanovená tak, aby na jednej strane neodrádzala žiadateľov o vykonanie úkonu, a na strane druhej pokrývala náklady na vybudovanie Centrálneho informačného systému Notárskej komory.

Vzhľadom na to, že zákon č. 561/2001 Z. z. nadobudol účinnosť 1. januára 2002, navrhuje sa účinnosť vyhlášky dňom vyhlásenia, okrem položky C bod 3 a položky J, ktoré nadobudnú účinnosť 1. januára 2003.