(3) V trestnom stíhaní, ktoré bolo zastavené z dôvodu uvedeného v ods. 1 písm. b), sa pokračuje po ukončení mandátu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky, funkcie sudcu ústavného súdu, funkcie sudcu a funkcie generálneho prokurátora.

1. vojaci,
2. príslušníci Policajného zboru, Železničnej polície, Zboru väzenskej a justičnej stráže, Zboru colnej správy, Národného bezpečnostného úradu a Slovenskej informačnej služby,
3. príslušníci ozbrojených síl vysielajúceho štátu pre trestné činy spáchané na území Slovenskej republiky v rozsahu uvedenom vo vyhlásenej medzinárodnej zmluve, ktorou je Slovenská republika viazaná,
4. vojnoví zajatci.

(2) Vojaci a príslušníci zborov uvedených v odseku 1 písm. b) podliehajú i mimo činnej služby právomoci vojenských súdov pre trestné činy vojenské, ktorých sa dopustili v služobnej rovnošate.

(1) Právomoc vojenských súdov podľa § 14 ods. 1 sa vzťahuje len na trestné činy spáchané za trvania pomeru, ktorý túto právomoc zakladá.

(2) Ak trestný čin, na ktorý sa vzťahuje právomoc vojenských súdov, vyšiel u osoby, ktorá podlieha právomoci vojenských súdov z dôvodov uvedených v § 14 ods. 1, najavo až po skončení pomeru zakladajúceho právomoc vojenských súdov, vojenský súd môže – ak nejde o trestný čin vojenský ani o nijaký z trestných činov uvedených v § 14 ods. 3 – postúpiť vec príslušnému okresnému súdu alebo prokurátor môže podať obžalobu priamo na príslušnom okresnom súde:, ten potom už vec vojenskému súdu postúpiť nemôže.

Okresný súd v sídle krajského súdu vykonáva v prvom stupni konanie o obzvlášť závažných trestných činoch, na ktoré zákon ustanovuje trest odňatia slobody, ktorého dolná hranica je najmenej osem rokov, alebo ak bol skutok spáchaný organizovanou, zločineckou alebo teroristickou skupinou aj vtedy, ak je dolná hranica trestnej sadzby nižšia.

1. Konanie vykonáva súd, v obvode ktorého bol trestný čin spáchaný.

(2) Ak nemožno miesto činu zistiť alebo bol čin spáchaný v cudzine, vykonáva konanie súd, v obvode ktorého obvinený býva, pracuje alebo sa zdržiava:, ak sa nedajú tieto miesta zistiť alebo sú mimo územia Slovenskej republiky, vykonáva konanie súd, v obvode ktorého čin vyšiel najavo.

(1) O všetkých trestných činoch toho istého obvineného a proti všetkým obvineným, ktorých trestné činy spolu súvisia, sa môže vykonať spoločné konanie, pokiaľ to zrejme nebude brániť ukončeniu veci v primeranej lehote.

(2) Spoločné konanie o trestnom čine, o ktorom by mal samosudca a o trestnom čine, o ktorom by mal konať senát, vykonáva senát.

(2) Ak je osoba podliehajúca právomoci vojenských súdov súčasne stíhaná pre trestný čin, ktorý vecne súvisí s trestným činom, na ktorý sa vzťahuje právomoc vojenských súdov, vojenský súd vec prejedná a rozhodne, aj pokiaľ ide o súvisiaci trestný čin.

(1) Spoločné konanie vykonáva okresný súd v sídle krajského súdu, ak je príslušný vykonávať konanie aspoň o jednom zo zločinov.

(2) Spoločné konanie vykonáva súd, ktorý je príslušný vykonávať konanie proti páchateľovi zločinu alebo o najťažšom zločine.

Ak je podľa predchádzajúcich ustanovení daná príslušnosť niekoľkých súdov, vykonáva konanie ten súd, na ktorom podal prokurátor obžalobu alebo ktorému bola vec postúpená nepríslušným súdom.

(1) Na urýchlenie konania alebo z iných dôležitých dôvodov možno konanie o niektorom z trestných činov alebo proti niektorému z obvinených vylúčiť zo spoločného konania.

(2) Príslušnosť súdu, ktorý vec vylúčil, sa nemení:, ak však vylúčil okresný súd v sídle krajského súdu vec, o ktorej by ináč patrilo vykonávať konanie inému okresnému súdu, môže ju postúpiť tomuto súdu.

(3) Ak sú podmienky spoločného konania, môže súd spojiť na spoločné prejednanie a rozhodnutie veci, v ktorých boli podané samostatné obžaloby .

O sporoch o príslušnosť medzi súdmi rozhoduje súd, ktorý je im najbližšie spoločne nadriadený.

(1) Na vykonávanie úkonov v prípravnom konaní je príslušný súd, v ktorého obvode je činný prokurátor, ktorý podal príslušný návrh.

(2) Vo veciach uvedených v § 15 je na vykonávanie úkonov v  prípravnom konaní príslušný okresný súd v sídle krajského súdu a vojenský obvodový súd.

1. Vyšší súdny úradník je menovaným pracovníkom súdu.

(2) Vyšší súdny úradník v trestnom konaní plní úlohy podľa tohto zákona a podľa zákona o vyšších súdnych úradníkoch, môže v rozsahu uvedenom v tomto alebo v osobitnom zákone vydať rozhodnutie alebo vykonať iné úkony v trestnom konaní. Osobitný zákon ustanovuje, kedy môže vyšší súdny úradník konať samostatne a kedy na základe poverenie vydaného sudcovi.

Ak je treba pretlmočiť obsah výpovede alebo písomnosti alebo ak obvinený vyhlási, že nerozumie jazyku, v ktorom sa konanie vedie, alebo že nehovorí týmto jazykom, priberie sa tlmočník:, vo výnimočných prípadoch môže byť tlmočník súčasne aj zapisovateľom.

(1) O ustanovení tlmočníka, o spôsobilosti na túto funkciu a o vylúčení z nej, o práve odoprieť uskutočnenie tlmočníckeho úkonu, o sľube a pripomenutí povinností pre uskutočnením tlmočníckeho úkonu, ako aj o náhrade hotových výdavkov a odmene za tlmočnícky úkon platia osobitné predpisy.

(2) Výšku náhrady a odmeny tlmočníka určí ten orgán, ktorý tlmočníka pribral, a v konaní pred súdom predseda senátu. Ak tento orgán alebo predseda senátu nesúhlasí s vyúčtovaním náhrady a odmeny tlmočníka, rozhodne o ich výške uznesením. Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná sťažnosť, ktorá má odkladný účinok.

(1) Na vykonanie procesného úkonu môže byť pribratá aj nezúčastnená osoba. Nezúčastnená osoba má právo na náhradu nevyhnutných výdavkov a ušlej mzdy za prácu. Nárok zaniká, ak ho nezúčastnená osoba neuplatní do troch dní po svojej prítomnosti na úkone, alebo po tom, čo mu to bolo oznámené, že k úkonu nedôjde:, na to musí byť nezúčastnená osoba upozornená,

(2) Na vykonanie rekognície, rekonštrukcie a iných procesných úkonov ktoré súvisia ohliadkou, môžu byť pribratí figuranti. Figurant má nárok na náhradu nevyhnutných výdavkov a ušlej mzdy za prácu. Nárok zaniká, ak ho figurant neuplatní do troch dní po svojej prítomnosti na úkone, alebo po tom, čo mu bolo oznámené, že k úkonu nedôjde:, na to musí byť figurant upozornený.

(1) Obvinený má právo vyjadriť sa ku všetkým skutočnostiam, ktoré sa mu kladú za vinu, a k dôkazom o nich, nie je však povinný vypovedať. Môže uvádzať okolnosti, navrhovať, predkladať a zabezpečovať dôkazy slúžiace na jeho obhajobu, robiť návrhy a podávať žiadosti a opravné prostriedky. Má právo zvoliť si obhajcu a s ním sa radiť aj počas úkonov vykonávaných orgánom činným v trestnom konaní a súdu. S obhajcom sa však v priebehu svojho výsluchu nemôže radiť o tom, ako odpovedať na položenú otázku. Môže žiadať, aby bol vypočúvaný za účasti svojho obhajcu a aby sa obhajca zúčastnil aj na iných úkonoch prípravného konania (§ 215). Ak je vo väzbe alebo vo výkone trestu odňatia slobody, môže s obhajcom hovoriť bez prítomnosti tretej osoby. Má právo v konaní pred súdom vypočúvať svedkov, ktorých sám navrhol, alebo ktorých navrhla obhajoba a klásť svedkom otázky:, otázky im môže klásť aj prostredníctvom svojho obhajcu.

(2) Obvinený má povinnosť najneskoršie na začiatku konania pred súdom prvého stupňa uplatniť všetky dôkazy, ktoré sú mu známe a ktoré navrhne vykonať.

(3) Obvinený, ktorý nemá dostatočné prostriedky, aby uhrádzal trovy obhajoby, má nárok na bezplatnú obhajobu alebo na obhajobu za zníženú odmenu.

(4) Všetky orgány činné v trestnom konaní a súd sú povinné vždy obvineného o jeho právach poučiť vrátane významu priznania a poskytnúť mu plnú možnosť na ich uplatnenie.

(5) Na začiatku prvého výsluchu je obvinený povinný uviesť adresu na ktorú sa mu majú písomnosti doručovať s tým, že ak túto adresu zmení, musí novú adresu bezodkladne oznámiť príslušnému orgánu.

(1) Zákonný zástupca obvineného, ktorý je pozbavený spôsobilosti na právne úkony, alebo ktorého spôsobilosť na právne úkony je obmedzená, je oprávnený obvineného zastupovať, najmä zvoliť mu obhajcu, robiť za neho návrhy, podávať za neho žiadosti a opravné prostriedky:, je tiež oprávnená zúčastniť sa na tých úkonoch, ktorých sa podľa zákona môže zúčastniť obvinený. V prospech obvineného môže zákonný zástupca tieto práva vykonať i proti vôli obvineného.

(2) V prípadoch, v ktorých zákonný zástupca obvineného nemôže vykonávať svoje práva uvedené v odseku 1 a je nebezpečenstvo z omeškania, v prípravnom konaní môže na výkon týchto práv na návrh prokurátora ustanoviť obvinenému opatrovníka sudca pre prípravné konanie a v konaní pred súdom predseda senátu aj bez návrhu. Proti rozhodnutiu o ustanovení opatrovníka je prípustná sťažnosť.

(1) Vo vykonávacom konaní, v ktorom súd rozhoduje na verejnom zasadaní, musí mať odsúdený obhajcu, ak

a) je pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená,

b) ide o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody mladistvého, ktorý v čase konania verejného zasadania nedovŕšil osemnásty rok,

c) je vo väzbe, alebo

d) ak sú pochybnosti o jeho spôsobilosti náležite sa obhajovať.

(2) V konaní o dovolaní alebo mimoriadnom dovolaní a v konaní o návrhu na povolenie obnovy musí mať odsúdený obhajcu, ak

a) ide o prípady uvedené v § 36 ods. 1 písm. a) alebo b),

b) ide o zločin, na ktorý zákon ustanovuje trest odňatia slobody, ktorého horná hranica prevyšuje päť rokov,

c) je mladistvý a v čase konania verejného zasadania o sťažnosti pre porušenie zákona alebo o návrhu na povolenie obnovy nedovŕšil osemnásty rok, alebo

d) sú pochybnosti o jeho spôsobilosti náležite sa obhajovať,

e) ide o konanie proti odsúdenému, ktorý zomrel.

(1) Ak obvinený nesplnomocnil advokáta, aby ho obhajoval v prípade, v ktorom obhajcu musí mať (§ 36, § 37) určí sa mu primeraná lehota na splnomocnenie advokáta. Pokiaľ v tejto lehote nebude advokát splnomocnený, aby ho obhajoval alebo o to obvinený výslovne požiada, obhajca sa mu, po ktorú trvajú dôvody nutnej obhajoby, bez meškania ustanoví z úradnej povinnosti .

(2) Ak je obvinených niekoľko, ustanoví sa tým, ktorých záujmy si v trestnom konaní neodporujú, spravidla spoločný obhajca.

(3) Obhajcu ustanoví, a ak pominú dôvody nutnej obhajoby, ustanovenie zruší v prípravnom konaní sudca pre prípravné konania a v štádiu súdneho konania predseda senátu.

(4) Ak dôjde k spojeniu vecí na spoločné prejednanie a rozhodnutie a obvinenému sa v každej z týchto vecí ustanovil obhajca podľa ods. 1, predseda senátu v štádiu súdneho konania a sudca pre prípravné konania v prípravnom konaní, zruší ustanovenie tých obhajcov, ktorí boli ustanovení neskôr. Ak došlo k ustanoveniu obhajcov súčasne, zruší ustanovenie tých obhajcov, ktorí boli ustanovení v konaní o menej závažnom prečine alebo zločine.

(5) Ak obvinený nemá prostriedky, aby hradil trovy obhajoby, a požiada o ustanovenie obhajcu aj v prípade, že neexistujú dôvody pre nutnú obhajobu, ustanoví mu obhajcu v prípravnom konaní sudca pre prípravné konanie a v konaní pred súdom predseda senátu, ktorý zároveň môže rozhodnúť, že obhajoba sa vykoná za zníženú odmenu; štát však vždy uhradí hotové náklady takejto obhajoby a odmenu obhajcu.

(6) Proti rozhodnutiu podľa ods. 5 je prípustná sťažnosť.

(1) Ustanovený obhajca je povinný obhajobu prevziať.

(2) Ak dôjde k spojeniu vecí na spoločné konanie a rozhodnutie a v jednej z nich je obhajca ustanovený podľa § 38 a v inej obhajca ustanovený podľa § 39 ustanovenie obhajcu podľa § 39 sa zruší.

(1) Z dôležitých dôvodov môže byť obhajca na svoju žiadosť alebo žiadosť obvineného od povinnosti obhajovania oslobodený a namiesto neho ustanovený iný obhajca podľa § 38 alebo § 39.

(2) O oslobodení v štádiu súdneho konania rozhodne predseda senátu a v prípravnom konaní sudca pre prípravné konanie.

(3) Skôr ustanovený obhajca je však povinný plniť svoje povinnosti až do úplného prevzatia obhajoby iným ustanoveným obhajcom.

Ak ide o nutnú obhajobu a obvinený požiada, aby obhajca, ktorý mu bol ustanovený podľa § 38, bol oslobodený od povinnosti obhajovania, spravidla nemôže byť ten istý advokát ustanovený za jeho obhajcu podľa § 39.

(1) Obhajca je v konaní podľa tohoto zákona procesnou stranou. Obhajcom môže byť len advokát.

(2) Pri úkonoch trestného konania sa môže obhajca dať zastúpiť svojím koncipientom, s výnimkou konania pred súdom o zločinoch, na ktoré zákon ustanovuje trest odňatia slobody, ktorého horná hranica prevyšuje päť rokov.

(3) Obhajcom nemôže byť advokát, ktorý už bol vypočutý ako svedok, znalec alebo tlmočník. Obhajca nemôže byť v trestnom konaní, kde je obhajcom, predvolaný ako svedok, znalec alebo tlmočník.

(2) Po vznesení obvinenia musí mať obvinený obhajcu, ak:

1. je vo väzbe, vo výkone trestu odňatia slobody alebo na pozorovaní v zdravotníckom ústave (§ 116 ods. 2),

4. ide o konanie proti ušlému (ustanovenie zaradiť, iba ak inštitút zostane v platnosti),
5. ide o konanie proti tomu, koho miesto pobytu nie je známe,
6. sa koná o trestnom čine, na ktorý zákon ustanovuje trest odňatia slobody, ktorého horná hranica prevyšuje päť rokov,
7. ide o konanie proti právnickej osobe.

(3) Obvinený musí mať obhajcu aj v konaní o vydanie do cudziny a v konaní, v ktorom sa rozhoduje o uložení ochranného liečenia.

(1) Vo vykonávacom konaní, v ktorom súd rozhoduje na verejnom zasadaní, musí mať odsúdený obhajcu, ak:

1. je pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená,
2. ide o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody mladistvého, ktorý v čase konania verejného zasadania nedovŕšil osemnásty rok,

(3) Obvinený musí mať obhajcu aj vtedy, ak to považuje súd a v prípravnom konaní vyšetrovací orgán alebo prokurátor za nevyhnutné, najmä preto, že so zreteľom na telesné alebo duševné chyby alebo problémy s dorozumievaním sa obvineného majú pochybnosti o jeho spôsobilosti náležite sa obhajovať.

Ak ide o nutnú obhajobu a obvinený požiada, aby obhajca, ktorý mu bol ustanovený podľa § 38, bol oslobodený od povinnosti obhajovania, môže byť ten istý advokát ustanovený za jeho obhajcu podľa § 39.

(1) Poškodený je osoba, ktorej bolo trestným činom ublížené na zdraví, spôsobená majetková, morálna alebo iná škoda, alebo boli porušené č ohrozené jej iné zákonom chránené práva alebo slobody. Poškodený má právo v prípadoch uvedených v tomto zákone sa vyjadriť, či súhlasí s trestným stíhaním, má právo uplatniť nárok ma náhradu škody, robiť návrhy na vykonanie dôkazov alebo na ich doplnenie, nazerať do spisov a oboznámiť sa so spisom, zúčastniť sa na hlavnom pojednávaní a na verejnom zasadnutí konanom o odvolaní, alebo o dohode o priznaní viny a prijatí trestu, vyjadriť sa k vykonaným dôkazom, má právo záverečnej reči a právo podávať opravné prostriedky v rozsahu vymedzenom týmto zákonom. Práva preštudovať spis sa môže poškodený výslovne vzdať.

(2) Poškodený má povinnosť najneskoršie na začiatku konania pred súdom prvého stupňa uplatniť všetky dôkazy, ktoré sú mu známe a ktoré navrhne vykonať.

(3) Poškodený, ktorý má podľa zákona proti obvinenému nárok na náhradu škody, ktorá mu bola spôsobená trestným činom, je oprávnený tiež navrhnúť, aby súd v odsudzujúcom rozsudku uložil obžalovanému povinnosť nahradiť túto škodu. Návrh musí poškodený uplatniť najneskoršie na hlavnom pojednávaní pred začatím dokazovania (§ 248 ods. 2). Z návrhu musí byť zrejmé, z akých dôvodov a v akej výške sa nárok na náhradu škody uplatňuje.

(4) Poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody je povinný už pri svojom prvom výsluchu uviesť adresu, na ktorú mu majú byť písomnosti doručované s tým, že ak túto adresu zmení, je povinný novú adresu bezodkladne oznámiť príslušnému orgánu.

(5) Ak je poškodených viac, môžu poveriť jedného z nich aby ich v konaní zastupoval. Písomnosti sa doručujú len jemu. Rozsudok sa však doručí každému poškodenému, ktorý nárok včas a riadne upravil.

(1) Ak je poškodená osoba pozbavená spôsobilosti na právne úkony, alebo ak je jej spôsobilosť na právne úkony obmedzená, vykonáva jej práva podľa tohto zákona jej zákonný zástupca.

(2) V prípadoch, v ktorých zákonný zástupca poškodeného nemôže vykonávať svoje práva uvedené v odseku 1 a je nebezpečenstvo z omeškania, predseda senátu a v prípravnom konaní prokurátor ustanoví na výkon týchto práv poškodenému opatrovníka. Proti rozhodnutiu o ustanovení opatrovníka je prípustná sťažnosť.

(3) Ak poškodený, ktorý je fyzickou osobou, alebo štatutárny orgán poškodeného, ktorý je právnickou osobou, nemôže vykonávať práva poškodeného podľa tohto zákona a je nebezpečenstvo z omeškania, sudca alebo predseda senátu vo veciach, v ktorých rozhoduje senát a v prípravnom konaní prokurátor ustanoví na výkon týchto práv poškodenému opatrovníka. Proti rozhodnutiu o ustanovení opatrovníka je prípustná sťažnosť.

(4) Ak ide o uplatnenie nároku na náhradu škody (§ 45 ods. 3), prechádzajú práva, ktoré tento zákon priznáva poškodenému, aj na jeho právneho nástupcu.

Orgány činné v trestnom konaní a súd sú povinné poškodeného o jeho právach poučiť a poskytnúť mu plnú možnosť na jeho uplatnenie.

(1) Ak je dôvodná obava, že uspokojenie nároku poškodeného na náhradu škody spôsobenej trestným činom bude marené alebo sťažované, môže na návrh poškodeného jeho nárok v prípravnom konaní prokurátor a v konaní pred súdom predseda senátu až do pravdepodobnej výšky zaistiť na majetku obvineného.

(2) Časti majetku určené na zaistenie nároku sa v uznesení o zaistení opíšu a obvinenému sa zakáže s nimi nakladať. Hnuteľné veci sa spravidla uložia do úschovy na súde. Ak ide o nehnuteľnosť, doručí sa uznesenie o zaistení príslušnému katastrálnemu úradu. Pri pohľadávkach sa prikáže dlžníkovi, aby namiesto plnenia obvinenému zložil predmet plnenia do úschovy na súde.

(3) Zaistiť podľa odseku 2 nemožno nárok, ktorý nemožno v trestnom konaní uplatniť. Na zaistenie nároku nemožno použiť veci, ktoré nemožno podľa občianskoprávnych predpisov postihnúť výkonom súdneho rozhodnutia, ani pohľadávky obvineného na výplatu odmeny z pracovného alebo obdobného pomeru, pohľadávky na výplatu výživného a na výplatu dávok z nemocenského a sociálneho zabezpečenia.

(4) O zaistení rozhoduje súd na návrh prokurátora alebo poškodeného, v prípravnom konaní prokurátor na návrh poškodeného. V prípravnom konaní môže prokurátor nárok zaistiť aj bez návrhu poškodeného, ak si to vyžaduje ochrana jeho záujmov, najmä ak hrozí nebezpečenstvo z omeškania.

(5) Poškodeného treba o zaistení jeho nároku vždy upovedomiť s upozornením na dôvody, pre ktoré sa zaistenie podľa § 50 ods. 1 zruší.

1. Zaistenie sa zruší,

1. ak zanikne dôvod, pre ktoré bolo nariadené,
2. ak bolo trestné stíhanie právoplatne zastavené alebo aj sa skončilo právoplatným oslobodzujúcim rozsudkom, alebo
3. ak uplynuli dva mesiace odo dňa, v ktorom nadobudol právoplatnosť rozsudok, ktorým bol obžalovaný uznaný za vinného, alebo odo dňa, v ktorom nadobudlo právoplatnosť uznesenie, ktorým bola vec postúpená inému orgánu.

(2)Zaistenie treba obmedziť, ak sa ukáže, že nie je potrebné v rozsahu, v ktorom bolo nariadené. Ak boli zaistením postihnuté veci patriace inej osobe ako obvinenému, vyjmú sa zo zaistenia.

Proti rozhodnutiu podľa § 49 a 50 je prípustná sťažnosť, ktorá má, pokiaľ ide o zrušenie zaistenia, jeho obmedzenie alebo vyňatie zo zaistenia, odkladný účinok.

(1) Zúčastnená osoba a poškodený sa môžu dať zastupovať splnomocnencom.

(2) Splnomocnencom zúčastnenej osoby a poškodeného môže byť len osoba, ktorej spôsobilosť na právne úkony nie je obmedzená:, na hlavnom pojednávaní a verejnom zasadnutí nemôže byť splnomocnencom ten, kto je naň predvolaný ako svedok, znalec alebo tlmočník.

(3) Splnomocnencom zúčastnenej osoby a poškodeného v trestnom konaní, v ktorom sa prejednávajú skutočnosti tvoriace predmet štátneho tajomstva, môže byť iba advokát alebo osoba, ktorá sa môže oboznamovať so štátnym tajomstvom na príslušnom úseku.

(1) Splnomocnenec zúčastnenej osoby a poškodeného je oprávnený robiť za zúčastnenú osobu alebo poškodeného návrhy na vykonanie dôkazov, podávať žiadosti a opravné prostriedky:, je tiež oprávnený zúčastniť sa všetkých úkonov, na ktorých sa môže zúčastni zúčastnená osoba alebo poškodený.

(2) Splnomocnenec zúčastnenej osoby a poškodeného má povinnosť najneskoršie na začiatku konania pred súdom prvého stupňa uplatniť všetky dôkazy, ktoré sú mu známe a ktoré navrhne vykonať.

(1) V dožiadaní treba uviesť spisové údaje, ktorých znalosť je nevyhnutná na riadne vykonanie úkonu. Ak treba, pripojí dožadujúci orgán spisy a poukáže na tie ich časti, v ktorých sú potrebné údaje uvedené. Dožiadaný orgán je podľa povahy veci a podľa toho, čo pri vykonávaní úkonu vyšlo najavo, oprávnený a povinný vykonať i ďalšie nevyhnutné úkony, najmä vypočuť ďalšie osoby a objasňovať okolnosti v dožiadaní uvedené, ak to môže prispieť k rýchlemu a správnemu rozhodnutiu veci.

(2) Úkony dožiadaného súdu vykonáva sudca z povolania:, má pritom práva a povinnosti predsedu senátu.

(1) Zápisnicu o hlavnom pojednávaní a o verejnom zasadnutí podpisuje sudca a zapisovateľ:, iné zápisnice podpíše ten, kto úkon vykonal, a osoba, ktorej sa úkon týka, prípadne zapisovateľ, tlmočník, znalec alebo iná osoba pribratá k úkonu. Ak má zápisnica o výsluchu viac strán, musí vypočúvaná osoba podpísať každú stranu zápisnice. Ak odmietne vypočúvaný alebo iná pribratá osoba k úkonu zápisnicu podpísať, uvedie sa to do zápisnice s poznamenaním dôvodu odmietnutia.

(2) Ak nemôže sudca pre prekážku dlhšieho trvania podpísať zápisnicu o hlavnom pojednávaní alebo o verejnom zasadnutí, podpíše ju iný sudca príslušného súdu. Ak je táto prekážka u iného sudcu, poznamená sa v zápisnici dôvod, prečo podpis odpadol.

(1) O oprave a doplnenie zápisnice o hlavnom pojednávaní a o verejnom a neverejnom zasadnutí a taktiež o námietkach proti takejto zápisnici rozhoduje súd, o zápisnicu ktorého ide. Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná sťažnosť.

(2) Ten, kto viedol pojednávanie alebo vykonanie úkonu, môže i po podpise zápisnice nariadiť alebo vykonať opravu pisárskych chýb alebo iných zrejmých nesprávností. Oprava sa vykoná tak, aby pôvodný zápis zostal čitateľný, opravu podpíše ten, kto ju nariadil.

(1) V zápisnici o hlasovaní sa uvedie okrem všeobecných náležitostí (§ 57 ods. 1)

1. postup pri jednotlivých hlasovaniach, ich výsledok a výrok rozhodnutia,
2. mienka odlišná od názoru väčšiny, a to v celom znení i so stručným odôvodnením,

(2)Zápisnicu o hlasovaní spisujú sudca a zapisovateľ, v prípade rozhodovania v senáte aj prísediaci.

2. (3) Zápisnica o hlasovaní sa zalepí a pripojí k zápisnici o pojednávaní.

Otvoriť ju smie len predseda senátu na nadriadenom súde pri rozhodovaní o opravnom prostriedku a predseda senátu najvyššieho súdu pri rozhodovaní o sťažnosti pre porušenie zákona, ako aj sudca poverený vyhotovením rozsudku:, po nazretí ju opäť zalepí a otvorenie potvrdí svojím podpisom.

(1) Ak zmešká obvinený alebo jeho obhajca z dôležitých dôvodov lehotu na podanie opravného prostriedku, povolí mu orgán, ktorému patrí rozhodovať o opravnom prostriedku, navrátenie lehoty. O navrátenie lehoty môže oprávnená osoba požiadať do troch dní od odpadnutia prekážky. Ak nebol opravný prostriedok ešte podaný, treba ho so žiadosťou spojiť. Ak ide o odvolanie proti rozsudku, možno odvolanie odôvodniť ešte v lehote ôsmich dní od doručenia uznesenia o povolení navrátenia lehoty.

(2) Ak bol opravný prostriedok už zamietnutý ako omeškaný, zruší orgán pri povolení navrátenia lehoty i svoje rozhodnutie o zamietnutí opravného prostriedku.

(3) Ustanovenia odsekov 1 a 2 sa použijú primerane aj vtedy, ak sa ukáže, že lehota na podanie opravného prostriedku, ktorý bol zamietnutý ako omeškaný, zmeškaná nebola.

(3) Ak nebol adresát zastihnutý, hoci sa v mieste doručenia zdržiava, doručí sa inej dospelej osobe bývajúcej v tom istom byte alebo v tom istom dome alebo zamestnanej na tom istom pracovisku, ak je ochotná písomnosť prevziať a jej odovzdanie obstarať.

(4) Ak niet takej osoby, písomnosť sa uloží u orgánu, ktorý zásielku doručuje a adresát sa vhodným spôsobom vyrozumie, kde a kedy si ju môže vyzdvihnúť. Písomnosť sa považuje za doručenú dňom, keď bola uložená, aj keď sa adresát o uložení nedozvedel.

(5) Písomnosti určené osobám používajúcim výsady a imunity podľa medzinárodného práva alebo osobám v ich bytoch sa predložia ministerstvu spravodlivosti:, ktoré zariadi ich doručenie.

(6) Orgány činné v trestnom konaní a súd sú oprávnené vlastnými prostriedkami a na vlastné náklady vykonávať doručovanie.

(1) Do vlastných rúk sa doručuje

1. obvinenému obžaloba a predvolanie,
2. osobám oprávneným podať proti rozhodnutiu opravný prostriedok odpis takéhoto rozhodnutia,
3. iná písomnosť, ak to sudca, prokurátor, vyšetrovateľ, policajný orgán, probačný úradník alebo vyšší súdny úradník z dôležitých dôvodov nariadi.

(2) Ak nebol adresát zásielky, ktorú treba doručiť do vlastných rúk zastihnutý na adrese, ktorú na tieto účely uviedol, zásielka sa uloží u orgánu, ktorý zásielku doručuje a adresát sa vhodným spôsobom upovedomí, že mu zásielku príde doručiť znovu v deň a hodinu uvedenú v upovedomení. Ak zostane i nový pokus o doručenie bezvýsledným, uloží sa písomnosť na pošte alebo orgáne obce a adresát sa vhodným spôsobom upovedomí kde a kedy si môže zásielku vyzdvihnúť. Ak si adresát zásielku nevyzdvihne do troch pracovných dní od uloženia, považuje sa posledný deň tejto lehoty za deň doručenia, aj keď sa adresát o uložení nedozvedel.

(1) Ak odmietne adresát písomnosť prijať, poznačí sa to na doručenke spolu s dátumom a dôvodom odmietnutia a písomnosť sa vráti.

(2) Ak uzná sudca, prokurátor, vyšetrovateľ alebo policajný orgán, ktorý písomnosť odoslala, že prijatie bolo odmietnuté bezdôvodne, považuje sa písomnosť za doručenú dňom, keď prijatie bolo odmietnuté, na tento následok musí doručovateľ adresáta upozorniť.

(1) Obvinený môže byť vzatý do väzby len vtedy, ak z jeho konania, alebo ďalších konkrétnych skutočností vyplýva dôvodná obava,

1. že ujde alebo sa bude skrývať, aby sa tak vyhol trestnému stíhaniu alebo trestu, najmä ak nemožno jeho totožnosť hneď zistiť, ak nemá stále bydlisko, alebo sa nezdržuje na adrese, ktorú uviedol podľa § 33 ods. 5 alebo
2. že bude pôsobiť na svedkov alebo znalcov alebo spoluobvinených alebo ináč mariť objasňovanie skutočností závažných pre trestné stíhanie alebo
3. že bude pokračovať v trestnej činnosti, dokoná trestný čin, o ktorý sa pokúsil, alebo vykoná trestný čin, ktorý pripravoval alebo ktorým hrozil.

a) je trestne stíhaný pre zločin, na ktorý zákon ustanovuje trest odňatia slobody s dolnou hranicou trestnej sadzby najmenej osem rokov, a to aj vtedy, keď nie sú dané dôvody väzby podľa odseku 1, alebo

b) porušuje obmedzenia podľa § 78 ods. 1.

(3) Ak bol obvinený prepustený z väzby, môže byť v tej istej veci vzatý do väzby, ak

1. je na úteku alebo sa skrýva, aby sa tak vyhol trestnému stíhaniu alebo trestu, nezdržiava sa na adrese, ktorú uviedol orgánom činným v trestnom konaní alebo súdu, nepreberá zásielky, alebo nerešpektuje príkazy orgánov činných v trestnom konaní alebo súdu,
2. pôsobí na svedkov alebo znalcov alebo spoluobvinených alebo ináč marí objasňovanie skutočností závažných pre trestné stíhanie alebo
3. je obvinený pre ďalší úmyselný trestný čin.

(4) Obvinený môže byť s jeho súhlasom vzatý do ochrannej väzby tiež vtedy, ak konkrétne skutočnosti odôvodňujú obavu z ohrozenia jeho života.

(1) Vziať do väzby možno len obvineného. Uznesenie o vzatí do väzby sa musí odôvodniť aj skutkovými okolnosťami. O väzbe rozhoduje súd a v prípravnom konaní na návrh prokurátora sudca pre prípravné konanie.

(2) Ak v prípravnom konaní sudca pre prípravné konanie návrhu prokurátora vziať obvineného do väzby nevyhovie, rozhodne o tom uznesením, ktoré v plnom znení s odôvodnením a poučením uvedie v zápisnici o úkone.

(3) Pri rozhodovaní o väzbe súd a v prípravnom konaní sudca pre prípravné konanie na návrh prokurátora alebo obvineného môže určiť výšku peňažnej záruky, ak to zákon pripúšťa (§ 79).

(1) Ak je daný niektorý z dôvodov väzby (§ 69 ods. 1 až 3) a obvineného nemožno predvolať, predviesť alebo zadržať a zabezpečiť jeho prítomnosť na výsluchu alebo na inom úkone, vydá predseda senátu alebo samosudca a v prípravnom konaní sudca pre prípravné konanie na návrh prokurátora príkaz, aby bol obvinený zatknutý.

(2) Príkaz na zatknutie musí popri údajoch zabezpečujúcich, že obvinený nebude zamenený s inou osobou, obsahovať stručný opis skutku, pre ktorý je obvinený stíhaný, označenie trestného činu, ktorý sa v tomto skutku vidí a presný opis dôvodov, pre ktoré sa príkaz na zatknutie vydáva.

(3) Zatknutie vykonávajú na podklade príkazu policajti, ktorí sú tiež povinní, ak je to na vykonanie príkazu potrebné, vypátrať pobyt obvineného.

(4) Policajt, ktorý obvineného na podklade príkazu zatkol, je povinný ho bez meškania, najneskôr však do 24 hodín, dodať súdu, ktorého sudca príkaz vydal; ak to nie je výnimočne možné vzhľadom na značnú vzdialenosť miesta zatknutia od sídla súdu, ktorého sudca príkaz vydal, musí byť obvinený dodaný najneskôr do 24 hodín od zatknutia inému vecne príslušnému súdu. Ak sa tak nestane, musí byť obvinený prepustený na slobodu.

(5) Sudca, ktorému bol obvinený dodaný, musí obvineného bez meškania vyslúchnuť, rozhodnúť o väzbe a rozhodnutie oznámiť obvinenému do 48 hodín a pri obzvlášť závažných trestných činoch do 72 hodín od doby, keď mu bol obvinený dodaný. Ak výsluch obvineného vykonáva iný vecne príslušný sudca, informuje o jeho výsledku sudcu vecne príslušného súdu, ktorý príkaz na zatknutie vydal. Tento sudca po získaní informácie o výsluchu rozhodne o väzbe a svoje rozhodnutie oznámi prostredníctvom sudcu vykonávajúceho výsluch obvineného. Ak sa obvinenému rozhodnutie neoznámi do 48 hodín a pri obzvlášť závažných trestných činoch do 72 hodín od doby keď bol dodaný súdu alebo sudcovi vykonávajúcemu jeho výsluch, musí byť obvinený prepustený na slobodu.

O vzatí do väzby súd a v prípravnom konaní sudca pre prípravné konanie bez prieťahov vyrozumie rodinného príslušníka obvineného alebo inú osobu, ktorú obvinený označí a aj jeho obhajcu; inú osobu, ktorú označí obvinený, možno vyrozumieť len vtedy, ak sa tým nezmarí účel väzby. O vzatí do väzby vojaka ozbrojených síl alebo príslušníka ozbrojeného zboru treba upovedomiť aj jeho nadriadeného. Ak ide o uchádzača o zamestnanie, treba o vzatí do väzby upovedomiť príslušný územný úrad práce. Ak neustanovuje inak vyhlásená medzinárodná zmluva, ktorou je Slovenská republika viazaná, vyrozumie súd a v prípravnom konaní sudca pre prípravné konanie o vzatí cudzinca do väzby tiež konzulárny úrad štátu, ktorého je cudzinec občanom alebo na území ktorého má trvalý pobyt.

(5) Návrh na predĺženie lehoty podľa odseku 3 podáva v prípravnom konaní generálny prokurátor a v konaní pred súdom predseda senátu.

(6) Návrh na predĺženie lehoty podľa odsekov 2 a 3 treba doručiť súdu najneskôr 10 dní pred skončením príslušnej lehoty. Ak návrh nie je uvedeným spôsobom predložený, musí predseda senátu a v prípravnom konaní prokurátor prepustiť obvineného na slobodu najneskôr deň po uplynutí lehoty, na ktorú bolo trvanie väzby obmedzené.

(7) Za podmienok uvedených v odseku 3 je generálny prokurátor povinný podať návrh na predĺženie väzby spôsobom uvedeným v odseku 6 aj vtedy, ak v dobe kratšej ako 10 dní sa pred skončením väzobnej lehoty podá obžaloba.

(8) Lehoty uvedené v odsekoch 2 a 3 sa počítajú od doby, keď bol obvinený zatknutý alebo zadržaný, alebo ak nepredchádzalo zatknutie alebo zadržanie obvineného, odo dňa, keď bola na základe rozhodnutia o väzbe obmedzená osobná sloboda obvineného. Pri odmietnutí obžaloby, vrátení veci prokurátorovi na došetrenie alebo ak prokurátor vzal obžalobu späť, plynie nová šesť mesačná lehota v rámci lehôt uvedených v odseku 2 odo dňa, keď bol spis doručený prokurátorovi.

(9) Do plynutia lehôt podľa odsekov 2 a 3 sa nezapočítava doba, počas ktorej sa obvinený nemohol zúčastniť na úkonoch trestného konania v dôsledku toho, že:

1. bol vo väzbe v cudzine alebo tam bol zadržaný,
2. úmyselne si poškodil zdravie alebo
3. úmyselne vyvolal inú prekážku, ktorá mu v takej účasti bránila alebo bránila riadnemu vykonaniu úkonu trestného konania.

(10) Uznesenie podľa odseku 9 vydá predseda senátu alebo samosudca a v prípravnom konaní na návrh prokurátora sudca pre prípravné konanie. Proti rozhodnutiu je prípustná sťažnosť.

(11) Dĺžka trvania väzby, o ktorej bolo rozhodnuté v konaní o mimoriadnych opravných prostriedkoch alebo v konaní o vydaní do cudziny, sa posudzuje samostatne a nezávisle od dĺžky trvania väzby v pôvodnom konaní.

(12) K návrhu na vzatie do väzby alebo na jej predĺženie treba vždy pripojiť doposiaľ získaný spisový materiál.

(1) Väzba podľa § 69 ods. 3 v prípravnom konaní a v konaní pred súdom môže trvať najviac 3 mesiace.

(2) Ak vo veci už vykonaná väzba spolu s väzbou podľa tohto ustanovenia presiahne lehoty uvedené v § 73 ods. 2 až 4 a pre obtiažnosť veci alebo z iných závažných dôvodov nebolo možné trestné stíhanie v tej lehote skončiť a prepustením obvineného na slobodu hrozí, že bude zmarené alebo podstatne sťažené dosiahnutie účelu trestného konania postupuje sa podľa ustanovení § 73. Celková doba trvania väzby však nesmie presiahnuť polovicu výmery trestu odňatia slobody, ktorým je v prípade preukázania viny obvinený ohrozený. Celková doby trvania väzby nesmie presiahnuť štyri roky.

(3) Návrh na predĺženie lehoty väzby podľa § 73 ods. 2 až 4 treba doručiť súdu najneskôr 10 dní pred skončením trojmesačnej lehoty uvedenej v odseku 1.

(1) Policajt, prokurátor, sudca pre prípravné konanie a súd sú povinní skúmať v každom období trestného stíhania, či dôvody väzby trvajú, alebo či sa zmenili. Sudca pre prípravné konanie tak koná v prípravnom konaní iba pri rozhodovaní o návrhu prokurátora na predĺženie väzby (§ 73 ods. 2), pri rozhodovaní o návrhu prokurátora o zmene dôvodov väzby a pri rozhodovaní o návrhu prokurátora alebo o žiadosti obvineného o prepustenie z väzby podľa odseku 2. Ak pominie dôvod väzby, musí byť obvinený ihneď prepustený na slobodu. Ak v prípravnom konaní prokurátor zistí, že dôvody väzby pominuli alebo sa zmenili, podá návrh príslušnému sudcovi pre prípravné konanie na rozhodnutie o prepustení obvineného z väzby alebo na rozhodnutie o zmene dôvodov väzby. Sudca pre prípravné konanie o takomto návrhu rozhoduje bezodkladne.

(2) Obvinený má právo kedykoľvek žiadať o prepustenie na slobodu. V prípravnom konaní prokurátor takú žiadosť predloží bez meškania so svojim stanoviskom a s návrhom na rozhodnutie sudcovi pre prípravné konanie. O takej žiadosti sa musí neodkladne rozhodnúť. Ak sa žiadosť zamietla, môže ju obvinený, ak v nej neuvedie iné dôvody, opakovať až po uplynutí tridsiatich dní od oznámenia mu právoplatného rozhodnutia o jeho predchádzajúcej žiadosti.

(3) Ak prokurátor súhlasí s prepustením obvineného na slobodu, môže v konaní pred súdom o prepustení z väzby rozhodnúť predseda senátu.

(1) Ak je daný dôvod väzby, uvedený v § 69 ods. 1 písm. a) alebo písm. c), môže orgán rozhodujúci o väzbe ponechať obvineného na slobode alebo ho prepustiť na slobodu, ak

1. združenie uvedené v § 4 alebo dôveryhodná osoba schopná priaznivo ovplyvňovať správanie obvineného ponúkne prevzatie záruky za ďalšie správanie obvineného a za to, že sa obvinený na vyzvanie dostaví k policajtovi, prokurátorovi alebo na súd a že vždy vopred oznámi policajtovi, prokurátorovi alebo súdu vzdialenie sa z miesta pobytu a súd alebo v prípravnom konaní sudca pre prípravné konanie považuje záruku vzhľadom na osobu obvineného a na povahu prejednávaného prípadu za dostatočnú a prijme ju alebo
2. obvinený dá písomný sľub, že povedie riadny život, najmä že sa nedopustí trestnej činnosti a že splní povinnosti a dodrží obmedzenia, ktoré sa mu uložia a súd alebo v prípravnom konaní sudca pre prípravné konanie považuje sľub vzhľadom na osobu obvineného a na povahu prejednávaného prípadu za dostatočný a príjme ho alebo,
3. s ohľadom na osobu obvineného a povahu prejednávaného prípadu možno účel väzby dosiahnuť dohľadom probačného úradníka nad obvineným.

(2) Súd a v prípravnom konaní sudca pre prípravné konanie oboznámi toho, kto ponúka prevzatie záruky podľa odseku 1 písm. a) a spĺňa podmienky pre jej prijatie, s podstatou obvinenia a so skutočnosťami, v ktorých sa nachádza dôvod väzby.

(3) Ak je obvinený stíhaný pre obzvlášť závažný trestný čin, záruku alebo sľub nemožno prijať.

1. Ak je daný dôvod väzby, uvedený v § 69 ods. 1 písm. a) alebo písm. c), môže orgán rozhodujúci o väzbe ponechať obvineného na slobode alebo ho prepustiť na slobodu, ak s ohľadom na osobu obvineného a povahu prejednávaného prípadu možno účelu väzby dosiahnuť uložením primeraného obmedzenia. Takýmto obmedzením môže byť najmä:

1. zákaz vycestovania do zahraničia,
2. zákaz vykonávať činnosť, pri ktorej došlo k spáchaniu trestného činu,
3. zákaz návštev určených miest,
4. povinnosť odovzdať legálne držanú zbraň,
5. povinnosť informovať o každej zmene pobytu,
6. zákaz vzďaľovať sa z miesta bydliska, s výnimkou vymedzených podmienok,
7. povinnosť pravidelne sa dostaviť na úrad určený súdom,
8. zákaz vedenia motorového vozidla (odovzdať doklady)
9. zákaz styku s určitými osobami,
10. povinnosť zložiť peňažné prostriedky, za účelom zabezpečenia nároku poškodeného (obete trestného činu) na náhradu škody.

(2) Ak obvinený poruší obmedzenia uvedené v odseku 1, rozhodne o vzatí do väzby na návrh prokurátora sudca pre prípravné konanie a v konaní pred súdom na návrh vyššieho súdneho úradníka (probačného úradníka) alebo aj bez takého návrhu súd.

(3) Obmedzenia zruší alebo zmení na návrh prokurátora, obvineného alebo vyššieho súdneho úradníka (probačného úradníka) alebo aj bez návrhu súd a v prípravnom konaní sudca pre prípravné konanie.

(4) Plnenie a kontrolu uložených obmedzení vykonáva vyšší súdny úradník (probačný úradník).

(1) Ak je daný dôvod väzby, uvedený v § 69 ods. 1 písm. a) alebo písm. c) a obvinený alebo iná osoba so súhlasom ponúkne peňažnú záruku, v prípravnom konaní sudca pre prípravné konanie a v konaní súdnom súd po vyjadrení prokurátora

a) odmietne ponuku, ak jej nemieni vyhovieť, alebo

b) určí výšku peňažnej záruky, ak ponechaním obvineného na slobode alebo jeho prepustenie z väzby na slobodu nebránia konkrétne zákonné prekážky a vyzve obvineného alebo osobu, ktorá peňažnú záruku ponúkla, aby ju zložil do pokladne súdu alebo v peňažnom ústave na účet súdu. Ak bol predložený doklad o zložení peňažnej záruky obvineného bezodkladne prepustí z väzby na slobodu alebo rozhodne o jeho ponechaní na slobode. Obvinenému vždy uloží povinnosť oznámiť policajtovi, prokurátorovi alebo súdu zmenu miesta pobytu.

(2) Pri určení výšky peňažnej záruky sa prihliadne k povahe spáchaného trestného činu a výške spôsobenej škody. Zároveň sa môže obvinenému uložiť splnenie primeraných povinností a dodržanie obmedzení.

1. Proti rozhodnutiu o väzbe (§ 70) je prípustná sťažnosť.

(2) Proti uzneseniu o nevzatí do väzby môže prokurátor podať sťažnosť ihneď po vyhlásení uznesenia.

(3) Odkladný účinok má iba sťažnosť prokurátora proti rozhodnutiu o prepustení obvineného z väzby (§ 75) a sťažnosť strán proti rozhodnutiu o pripadnutí peňažnej záruky štátu (§ 79). Ak však bol prokurátor prítomný pri vyhlásení takého rozhodnutia, má jeho sťažnosť odkladný účinok iba vtedy, ak bola podaná ihneď po vyhlásení rozhodnutia; ak ide o prepustenie z väzby po vyhlásení oslobodzujúceho rozsudku má sťažnosť prokurátora odkladný účinok len vtedy, ak prokurátor súčasne podal aj odvolanie proti rozsudku.

(1) Ak sa vedie trestné stíhanie proti obvinenému vo výkone trestu odňatia slobody a ak je daný niektorý z dôvodov väzby podľa (§ 69 ods. 1 až 3), rozhodne o dôvodoch, obsahu a trvaní nevyhnutných obmedzení, ktoré sa proti nemu uplatnia súd a v prípravnom konaní na návrh prokurátora sudca pre prípravné konanie.

(2) Uložené obmedzenia nesmú byť závažnejšie ako tie, ktorým by bol inak obvinený podrobený vo väzbe.

(3) Na konanie o obmedzeniach a o ich trvaní sa použijú primerane ustanovenia § 73 až 75 a § 80.

(1) Ak je tu niektorý z dôvodov väzby (§ 69 ods. 1 až ods. 3) a pre neodkladnosť veci nemožno rozhodnutie o väzbe vopred zadovážiť, môže policajt obvineného zadržať predbežne sám. Zadržaného obvineného policajt neodkladne oboznámi s dôvodmi zadržania a vypočuje ho. Je však povinný vykonané zadržanie prokurátorovi neodkladne ohlásiť a odovzdať mu odpis zápisnice, ktorú spísal pri zadržaní, ako aj ďalší spis, ktorý prokurátor potrebuje, aby mohol  prípadne podať návrh na vzatie do väzby. Návrh sa musí podať tak, aby obvinený mohol byť najneskôr do 48 hodín od zadržania odovzdaný súdu, inak musí byť prepustený na slobodu.

(2) Ak je potrebné zadržať osobu podľa odseku 1 alebo § 83, možno v jej prenasledovaní pokračovať i na území iného štátu, po jeho predchádzajúcom informovaní, ktoré zabezpečuje prezident Policajného zboru, pokiaľ vyhlásená medzinárodná zmluva, ktorou je Slovenská republika viazaná, neustanovuje iný postup.

(2) Sudca pre prípravné konanie je povinný vyslúchnuť zadržanú osobu (odsek 1) a do 48 hodín a pri obzvlášť závažných trestných činoch do 72 hodín od doručenia návrhu prokurátora ju prepustiť na slobodu, ak rozhodne o nevzatí do väzby alebo rozhodnúť, že ju berie do väzby. O čase a mieste konania výsluchu upovedomí neodkladne vhodným spôsobom zvoleného alebo ustanoveného obhajcu, pokiaľ je dosiahnuteľný a o jeho účasť zadržaná osoba požiadala, a prokurátora. Obhajca a prokurátor sa môžu výsluchu zúčastniť a klásť zadržanej osobe otázky, ale až vtedy, keď im na to sudca pre prípravné konanie udelí slovo. Prekročenie doby 48 hodín a pri obzvlášť závažných trestných činoch 72 hodín od doručenia návrhu prokurátora na vzatie do väzby je vždy dôvodom rozhodnutia o prepustení obvineného na slobodu.

(1) Ak nebude vec dôležitá pre trestné konanie na vyzvanie vydaná tým, kto ju má pri sebe, môže mu byť na príkaz predsedu senátu alebo sudcu a v prípravnom konaní na príkaz prokurátora alebo policajta odňatá. Policajt potrebuje na vydanie takého príkazu predchádzajúci súhlas prokurátora.

(2) Ak nevykoná orgán, ktorý príkaz na odňatie veci vydal, odňatie veci sám, vykoná ho na podklade príkazu policajt.

(3) Bez predchádzajúceho súhlasu uvedeného v odseku 1 môže policajt vydať príkaz len vtedy, ak predchádzajúci súhlas nemožno dosiahnuť a vec nepripúšťa odklad.

(4) K odňatiu veci sa podľa možnosti priberie osoba, ktorá nie je na veci zúčastnená.

1. Zápisnica o vydaní veci, odňatí veci alebo  prevzatí zaistenej veci musí obsahovať aj dostatočne presný opis vydanej veci, odňatej veci alebo prevzatej veci, ktorý umožní určiť jej totožnosť.
2. Osobe, ktorá vec vydala alebo ktorej bola vec odňatá alebo od ktorej bola vec prevzatá, vydá orgán, ktorý úkon vykonal, ihneď písomné potvrdenie o prevzatí veci alebo odpis zápisnice. Osobu, ktorej vec bola zaistená, o tom písomne vyrozumie orgán, ktorý vec prevzal.

Ak súd a v prípravnom konaní prokurátor alebo policajt nemôže sám zabezpečiť úschovu vydaných, odňatých alebo prevzatých vecí (§ 86 až § 88), zabezpečí ju prostredníctvom iného štátneho orgánu alebo právnickej osoby alebo fyzickej osoby, ktorá vykonáva v takomto odbore podnikateľskú činnosť.

(1) Ak nasvedčujú zistené skutočnosti tomu, že peniaze na účte v banke alebo v pobočke zahraničnej banky ⁾ sú určené na spáchanie trestného činu alebo na jeho spáchanie boli použité alebo sú výnosom z trestnej činnosti môže predseda senátu alebo sudca a v prípravnom konaní prokurátor alebo policajt dať príkaz, aby peniaze boli zaistené priamo na účte. Policajt potrebuje na vydanie takého príkazu predchádzajúci súhlas prokurátora.

(2) Bez predchádzajúceho súhlasu uvedeného v odseku 1 môže policajt vydať príkaz len vtedy, ak predchádzajúci súhlas nemožno dosiahnuť a vec nepripúšťa odklad. Policajt je v takomto prípade povinný takýto príkaz do 48 hodín predložiť prokurátorovi, ktorý s takýmto príkazom vysloví súhlas alebo ho zruší.

(3) Príkaz podľa odseku l musí byť vydaný písomne a musí byť odôvodnený. Vždy sa v ňom uvedie i suma v príslušnej mene, na ktorú sa zaistenie vzťahuje. V príkaze podľa odseku 1, ak nerozhodne predseda senátu alebo samosudca a v prípravnom konaní prokurátor alebo policajt inak, sa zakážu akékoľvek dispozície so zaistenými peniazmi až do výšky zaistenia.

(4) Ak zaistenie účtu v banke alebo v pobočke zahraničnej banky na účely trestného konania už nie je potrebné, zaistenie sa zruší. Ak nie je potrebné v stanovenej výške, zaistenie sa obmedzí. O zrušení a obmedzení zaistenia rozhodne príkazom predseda senátu a v prípravnom konaní prokurátor alebo policajt . Policajt potrebuje na vydanie takého príkazu predchádzajúci súhlas prokurátora.

(5) Príkaz podľa odseku l sa vždy doručí príslušnej banke alebo pobočke zahraničnej banky. Vlastníkovi účtu sa doručí len vtedy, ak tak rozhodne predseda senátu a v prípravnom konaní prokurátor alebo policajt.

(6) Ak v trestnom konaní je potrebné zaistiť peniaze na účte v banke alebo pobočke zahraničnej banky na zabezpečenie nároku poškodeného na náhradu škody, použijú sa primerane odseky 1 až 5.

(1) Ak sú vecou dôležitou pre trestné konanie zaknihované cenné papiere, môže predseda senátu a v prípravnom konaní prokurátor vydať príkaz na registráciu pozastavenia práva nakladať s cennými papiermi.

(2) Ak zaistenie zaknihovaných cenných papierov na účely trestného konania už nie je potrebné, vydá predseda senátu a v prípravnom konaní prokurátor bezodkladne príkaz na registráciu zrušenia pozastavenia práva nakladať s cennými papiermi.

(3) Príkaz podľa odsekov 1 a 2 musí byť vydaný písomne a musí byť odôvodnený.

(1) Ak vec, ktorá bola podľa § 86 vydaná, podľa § 87 odňatá alebo podľa § 88 prevzatá, na ďalšie konanie už nie je potrebná a ak neprichádza do úvahy jej prepadnutie alebo zhabanie, vráti sa tomu, kto ju vydal alebo komu bola odňatá alebo u koho bola zaistená podľa osobitného zákona. Ak si na ňu uplatňuje právo iná osoba, vydá sa tomu, právo koho na vec je nepochybné. Pri pochybnostiach sa vec ponechá v úschove (§ 90) alebo sa vec uloží do úschovy na súde a osoba, ktorá si na vec robí nárok, sa upozorní, aby ho uplatnila v konaní v občianskoprávnych veciach. Ak osoba, ktorá má na vec nepochybné právo, ju napriek výzve neprevezme, alebo osoba, ktorá si na vec robí nárok, si tento neuplatní v konaní o občianskoprávnych veciach v primeranej lehote, vec sa predá a suma za ňu utŕžená sa uloží do úschovy. Na možnosť takého postupu musí byť osoba upozornená.

Na predaj sa primerane použijú predpisy o súdnom predaji hnuteľných vecí v rámci výkonu rozhodnutia v konaní o občianskoprávnych veciach.

(2) Ak je nebezpečenstvo, že sa vec, ktorá nemohla byť vrátená alebo vydaná podľa odseku 1, skazí, predá sa a suma za ňu utŕžená sa uloží do úschovy. Na predaj sa použijú primerane predpisy o súdnom predaji zexekvovaných hnuteľných vecí.

(3) Rozhodnutia podľa odsekov 1 a 2 robí predseda senátu alebo sudca a v prípravnom konaní prokurátor alebo policajt. Proti rozhodnutiu o vrátení a vydaní veci, ako aj o uložení do úschovy je prípustná sťažnosť, ktorá má odkladný účinok.

(1) Ak obvinený vydal alebo mu bola odňatá vec, ktorú získal alebo pravdepodobne získal trestným činom, a buď nie je známe, komu vec patrí, alebo nie je známy pobyt poškodeného, vyhlási sa verejne opis veci. Vyhlásenie sa urobí spôsobom na vypátranie poškodeného najúčelnejším, a to spolu s vyzvaním, aby sa poškodený prihlásil do šiestich mesiacov od vyhlásenia. Obdobne sa postupuje aj pri prevzatej zaistenej veci.

(2) Ak uplatnil v lehote uvedenej v odseku 1 nárok na vec niekto iný ako obvinený, postupuje sa podľa § 93 ods. 1. Ak nárok na vec neuplatnil nikto iný, vydá sa vec, alebo ak bola medzitým pre nebezpečenstvo skazy už predaná, suma za ňu utŕžená obvinenému na jeho žiadosť, pokiaľ nejde o vec, ktorú získal trestným činom. Ak ide o takú vec alebo ak nepožiadal obvinený o vrátenie veci, vec sa odovzdá orgánu príslušnému podľa osobitných predpisov, ktorý vykoná jej realizáciu. Tým nie je dotknuté právo vlastníka žiadať vydanie sumy utŕženej za vec.

(3) Ak ide o bezcennú vec, možno ju zničiť, a ak ide o vec nepatrnej ceny, možno ju odovzdať orgánu príslušnému podľa osobitných predpisov na realizáciu, a to v oboch prípadoch i bez predchádzajúceho vyhlásenia opisu.

(4) Opatrenia a rozhodnutia uvedené v odsekoch 1 až 3 robí predseda senátu alebo sudca a v prípravnom konaní prokurátor alebo policajt.

(5) Proti uzneseniu o vydaní veci, odovzdaní veci orgánu príslušnému podľa osobitných predpisov na realizáciu alebo o zničení veci je prípustná sťažnosť, ktorá má odkladný účinok.

(2) Z dôvodov uvedených v odseku 1 možno vykonať aj prehliadku priestorov neslúžiacich na bývanie, (ďalej len ,,iné priestory“) a pozemkov, ktoré nie sú verejne prístupné.

(3) Osobnú prehliadku možno vykonať, ak je dôvodné podozrenie, že niekto má pri sebe vec dôležitú pre trestné konanie.

(4) U zadržanej osoby a u osoby, ktorá bola zatknutá alebo ktorá sa berie do väzby, možno vykonať osobnú prehliadku aj vtedy, ak je tu podozrenie, že má pri sebe zbraň alebo inú vec, ktorou by mohla ohroziť život alebo zdravie vlastné alebo cudzie.

(1) Prehliadku iných priestorov alebo pozemkov je oprávnený nariadiť sudca alebo predseda senátu, v prípravnom konaní prokurátor alebo policajt. Policajt na to potrebuje predchádzajúci súhlas prokurátora. Príkaz musí byť vydaný písomne a musí byť odôvodnený. Doručí sa vlastníkovi alebo užívateľovi priestorov alebo pozemku alebo jeho zamestnancovi pri prehliadke, a ak to nie je možné, neodkladne po odpadnutí prekážky, ktorá bránila doručeniu.

(2) Prehliadku iných priestorov alebo pozemkov vykoná orgán, ktorý ju nariadil, alebo na jeho príkaz policajt.

(3) Bez príkazu alebo súhlasu uvedeného v odseku 1 môže policajt vykonať prehliadku iných priestorov alebo pozemkov len vtedy, ak príkaz alebo súhlas nemožno dosiahnuť vopred a vec neznesie odklad, alebo ak ide o osobu pristihnutú pri čine, alebo o osobu, na ktorú bol vydaný príkaz na zatknutie. O vykonaní tohto úkonu musí však neodkladne upovedomiť orgán, ktorý je oprávnený vydať príkaz alebo súhlas uvedený v odseku 1.

(1) Osobnú prehliadku je oprávnený nariadiť predseda senátu alebo sudca a v prípravnom konaní prokurátor alebo s jeho súhlasom policajt.

(2) Ak osobnú prehliadku nevykoná orgán, ktorý ju nariadil, vykoná ju na jeho príkaz policajt.

(3) Osobnú prehliadku vykonáva vždy osoba rovnakého pohlavia.

(4) Bez príkazu alebo súhlasu uvedeného v odseku 1 môže policajt vykonať osobnú prehliadku len vtedy, ak príkaz alebo súhlas nemožno vopred dosiahnuť a vec neznesie odklad alebo ak ide o osobu pristihnutú pri čine alebo o osobu, na ktorú bol vydaný príkaz na zatknutie. Bez príkazu alebo súhlasu možno tiež vykonať osobnú prehliadku v prípadoch uvedených v § 95 ods. 4. O vykonaní takéhoto úkonu musí však neodkladne upovedomiť orgán, ktorý je oprávnený vydať príkaz alebo súhlas podľa odseku 1.

(1) Policajt môže vstúpiť do obydlia, iných priestorov alebo na pozemok len vtedy, ak vec neznesie odklad a vstup je nevyhnutný na ochranu života alebo zdravia osôb alebo na ochranu štátu, udržania verejného poriadku, ochranu majetku, alebo ochranu práv a slobôd iných a na vymedzených územiach aj v záujme ochrany prírody, najmä ak ide o obydlie alebo iné priestory alebo pozemok osoby pristihnutej pri čine.

(2) Rovnako môže na miesta uvedené v odseku l vstúpiť v prípade, ak bol vydaný príkaz na zatknutie alebo príkaz na dodanie do výkonu trestu odňatia slobody osoby, ktorá sa tam zdržuje, alebo ak treba predviesť obvineného, ktorý sa tam zdržuje.

(3) Po vstupe na miesta uvedené v odseku l možno vykonať iba také úkony, ktoré neznesú odklad, alebo úkony na predvedenie osoby.

(1) Domovú prehliadku alebo osobnú prehliadku alebo prehliadku iných priestorov alebo pozemkov možno vykonať len po predchádzajúcej výzve toho, u koho alebo na kom sa má taký úkon vykonať, a to len vtedy, ak sa výzvou nedosiahlo dobrovoľné vydanie hľadanej veci alebo odstránenie iného dôvodu, ktorý viedol k tomuto úkonu.

(2) Postup podľa odseku l sa nevyžaduje, ak tomu bráni závažná prekážka a vec neznesie odklad.

(1) Orgán vykonávajúci domovú prehliadku alebo prehliadku iných priestorov alebo pozemku je povinný umožniť osobe, u ktorej sa taký úkon vykonáva, alebo niektorému dospelému členovi jej domácnosti alebo v prípade prehliadky iných priestorov aj jej zamestnancovi účasť pri prehliadke. O práve účasti pri prehliadke je povinný tieto osoby poučiť.

(2) K výkonu domovej a osobnej prehliadky treba pribrať osobu, ktorá nie je na veci zúčastnená. Orgán vykonávajúci prehliadku preukáže svoje oprávnenie.

(1) Osoba, u ktorej sa má vykonať domová prehliadka, prehliadka iných priestorov a pozemku, osobná prehliadka alebo vstup do obydlia je povinná tieto úkony strpieť.

(2) Ak osoba, voči ktorej smeruje úkon uvedený v odseku 1 alebo iná osoba neumožní vykonanie takého úkonu, sú orgány vykonávajúce úkon oprávnené po predchádzajúcej márnej výzve prekonať odpor takej osoby alebo ňou vytvorenú prekážku. O tom urobia záznam do zápisnice (§ 101 ods. 4 ).

Ustanovenia §§ 96, 97, 98, 101 a 102 sa použijú aj vtedy, ak na miestach uvedených v týchto ustanoveniach treba vykonať ohliadku miesta, rekonštrukciu, rekogníciu, previerku výpovede na mieste činu alebo vyšetrovací pokus alebo iný úkon, ak z povahy takého úkonu vyplýva, že ho nemožno vykonať na inom mieste a ten, u koho sa má taký úkon vykonať, naň nedal súhlas.

(1) Zásielku vydanú podľa § 104 ods. 1 alebo 2 smie otvoriť len predseda senátu alebo samosudca a v prípravnom konaní orgán činný v trestnom konaní s predchádzajúcim súhlasom sudcu pre prípravné konanie.

(2) Otvorená zásielka sa odovzdá adresátovi, a ak nie je jeho pobyt známy, niektorej z jeho blízkych osôb; inak sa zásielka vráti odosielateľovi. Ak je však zásielka vecou dôležitou pre trestné konanie alebo je obava, že by jej odovzdaním alebo vrátením mohlo dôjsť k zmareniu alebo podstatnému sťaženiu trestného konania, pripojí sa zásielka k spisu, ak to jej rozmery a charakter umožňujú; inak sa uloží do úschovy. Ak je to vhodné, oznámi sa adresátovi obsah zásielky. Ak nie je jeho pobyt známy a ak tomu nebránia iné prekážky, oznámi sa niektorej z jeho blízkych osôb alebo sa zničí (§ 94 ods. 3).

(3) Ak je však obsahom zásielky vec uvedená v § 106, naloží sa s ňou podľa osobitných predpisov.

(4) Zásielka, ktorej otvorenie sa neuznalo za potrebné, ihneď sa odovzdá adresátovi alebo sa vráti pošte alebo organizácii, ktorá ju vydala.

(1) Za účelom zistenia osôb, ktoré majú účasť na nakladaní so zásielkou obsahujúcou omamné látky, psychotropné látky, jedy, prekurzory, jadrový alebo iný obdobný rádioaktívny materiál, alebo vysoko rizikovú chemickú látku, falšované alebo pozmenené peniaze a falšované alebo pozmenené cenné papiere, strelné alebo hromadne účinné zbrane, strelivo a výbušniny, kultúrne pamiatky alebo iné veci, na nakladanie s ktorými je potrebné osobitné povolenie, prokurátor alebo s jeho súhlasom policajt môže nariadiť, aby bol obsah takej zásielky vydanej podľa § 104 ods. 1 alebo 2 zamenený za iný, a takto upravená zásielka bola daná na ďalšiu prepravu.

(2) Zámenu vykoná policajt, ktorý o tom spíše záznam, zabezpečí jeho založenie do spisu a zabezpečí úschovu zamenených vecí alebo materiálov (§ 90) alebo naloží s nimi podľa osobitných predpisov.

(3) Na nakladanie s vecami získanými zámenou obsahu zásielok sa primerane použijú ustanovenia § 104 a 105.

(1) Kontrolovanou dodávkou sa rozumie sledovaná zásielka pri jej dovoze, vývoze alebo prevoze, ak okolnosti prípadu odôvodňujú predpoklad, že zásielka bez príslušného povolenia obsahuje omamné látky, psychotropné látky, jedy, prekurzory, jadrový alebo iný obdobný rádioaktívny materiál, alebo vysoko rizikovú chemickú látku, falšované alebo pozmenené peniaze a falšované alebo pozmenené cenné papiere, strelné alebo hromadne účinné zbrane, strelivo a výbušniny, kultúrne pamiatky alebo iné veci, na nakladanie s ktorými je potrebné osobitné povolenie, za účelom zistenia osôb, ktoré majú účasť na nakladaní s touto zásielkou.

(2) Písomný príkaz na postup podľa odseku 1 vydáva prokurátor.

(3) Sledovanie dodávky vykonajú policajti Policajného zboru v súčinnosti s orgánmi Colnej správy, ktoré sa musia o takom postupe vopred vyrozumieť.

(4) Bez príkazu podľa odseku 2 môže policajt Policajného zboru začať sledovanie zásielky, ak vec neznesie odklad a príkaz nemožno vopred zadovážiť. O tomto úkone policajt Policajného zboru bezodkladne vyrozumie prokurátora a postupuje ďalej podľa jeho pokynov.

(5) V priebehu sledovania zásielky môže policajt Policajného zboru vykonávať nevyhnutné opatrenia na to, aby sa s vedomím a pod kontrolou colných orgánov dostala zásielka alebo veci ju nahradzujúce z územia Slovenskej republiky do cudziny alebo naopak, alebo z cudziny cez územie Slovenskej republiky do tretieho štátu.

(6) Sledovanie zásielky ukončí policajt Policajného zboru na písomný príkaz prokurátora a ak je zrejmé, že disponovaním so zásielkou vzniká vážne nebezpečie života alebo zdravia, značnej škody na majetku, alebo ak hrozí vážne nebezpečie, že takúto zásielku nebude možné ďalej sledovať aj bez písomného príkazu. Podľa potreby súčasne s ukončením sledovania zásielky policajt Policajného zboru vykoná úkon smerujúci proti ďalšiemu držaniu vecí, ktoré tvoria obsah zásielky:, to neplatí, ak sledovaná zásielka prechádza štátnou hranicou a v rámci medzinárodnej spolupráce jej sledovanie prevezme príslušný orgán cudzieho štátu.

1. Predstieraným prevodom veci sa rozumie predstieranie kúpy, predaja alebo iného spôsobu prevodu predmetu plnenia, na ktorého držanie sa vyžaduje osobitné povolenie, ktorého držanie je zakázané, ktorý pochádza z trestného činu alebo ktorý je určený na spáchanie trestného činu. Predstieraný prevod možno vykonať v trestnom konaní pre úmyselný trestný čin, na ktorý zákon ustanovuje trest odňatia slobody s hornou hranicou trestnej sadzby prevyšujúcou tri roky, korupciu, trestný čin podľa § 338. Trestného zákona alebo pre iný úmyselný trestný čin, o ktorom na konanie zaväzuje vyhlásená medzinárodná zmluva, ak možno dôvodne predpokladať, že ním budú zistené skutočnosti významné pre trestné konanie.
2. Príkaz na predstieraný prevod vydáva písomne pre začatím trestného stíhania a v prípravnom konaní prokurátor, v konaní pred súdom sudca alebo predseda senátu..
3. Predstieraný prevod veci vykonáva orgán poverený príslušným ministrom ( ďalej len ,,príslušný orgán“), ktorým je

1. minister vnútra, ak ide o Policajný zbor,
2. minister spravodlivosti, ak ide o Zbor väzenskej a justičnej stráže,
3. minister financií, ak ide o colné orgány a daňové orgány,
4. minister obrany, ak ide o Vojenskú políciu,
5. minister dopravy, pôšt a telekomunikácií, ak ide o Železničnú políciu.

(4) Príkaz na predstieraný prevod môže byť vydaný len na základe písomnej žiadosti policajta alebo príslušného orgánu (odsek 3) a v konaní pred súdom prokurátora. Žiadosť musí byť odôvodnená podozrením z konkrétnej trestnej činnosti a tiež údajmi o osobách a veciach, ktorých sa predstieraný prevod týka, ak sú tieto údaje známe.

(5) Bez príkazu podľa odseku 2 sa môže uskutočniť predstieraný prevod len vtedy, ak vec neznesie odklad a písomný príkaz nie je možné získať vopred :, príslušný orgán je však povinný o príkaz bezodkladne požiadať. Ak nebude príkaz do 48 hodín vydaný príslušný orgán je povinný predstieraný prevod skončiť a takto získané informácie nie je možné použiť a musia sa predpísaným spôsobom bezodkladne zničiť.

(6) Ak sa má záznam vyhotovený pri predstieranom prevode použiť ako dôkaz, postupuje sa podľa § 111 ods. 6.

(7) Pri postupe podľa odseku 1 možno v prípade potreby použiť vhodný prostriedok na zachytenie priebehu úkonu.

(1) Sledovaním osoby a veci (ďalej len ,,sledovanie“) sa rozumie získavanie informácií o pohybe a činnosti osoby alebo pohybe veci, ktoré sa vykonáva utajovaným spôsobom; sledovanie možno vykonať v trestnom konaní o úmyselnom trestnom čine, ak možno dôvodne predpokladať, že ním budú zistené skutočnosti významné pre trestné konanie.

(2) Príkaz na sledovanie vydáva písomne pred začatím trestného stíhania a v prípravnom konaní prokurátor, v konaní pred súdom predseda senátu.

(2) Príkazy vydáva pred začatím trestného stíhania sudca pre prípravné konanie, v konaní pred súdom predseda senátu.

(3) Sledovanie vykonáva príslušný orgán Policajného zboru. Ak sa pri sledovaní zistí, že obvinený komunikuje so svojim obhajcom, takto získané informácie nie je možné použiť na účely trestného konania a musia sa predpísaným spôsobom bezodkladne zničiť:, to neplatí, ak ide o informácie, ktoré sa vzťahujú k veci, v ktorej obhajca nezastupuje obvineného.

(4) Ak je nevyhnutne potrebné, aby sa sledovanie vykonalo v obydlí (95 ods. 1) alebo v priestoroch neslúžiacich na bývanie alebo na pozemkoch, ktoré nie sú verejne prístupné (§ 95 ods. 2) alebo s využitím informačno-technických prostriedkov, príkaz na sledovanie vydáva pred začatím trestného stíhania a v prípravnom konaní sudca pre prípravné konanie na návrh prokurátora, v konaní pred súdom aj bez takého návrhu sudca alebo predseda senátu, ak skutočnosti významné pre trestné konanie nie je možné získať pri vykonaní sledovania iným spôsobom:, v príkaze sa uvedie obydlie alebo priestory neslúžiace na bývanie alebo pozemky, ktoré nie sú verejne prístupné, v ktorých sa má vykonať sledovanie alebo druh informačno–technického prostriedku, ktorý sa má použiť. Ak vec neznesie odklad môže namiesto príslušného sudcu pre prípravné konanie alebo predsedu senátu vydať príkaz sudca pre prípravné konanie alebo predseda senátu súdu, v ktorého obvode sa má vykonať sledovanie. Pri vstupe do obydlia alebo priestorov neslúžiacich na bývanie alebo na pozemky, ktoré nie sú verejne prístupné, sa nesmú vykonať iné úkony ako tie, ktoré sú nevyhnutné na vykonanie sledovania.

(5) Príkaz na sledovanie podľa odseku 2 môže byť vydaný len na základe písomnej žiadosti policajta alebo príslušného orgánu Policajného zboru a v konaní pred súdom prokurátora . Žiadosť musí byť odôvodnená podozrením z konkrétnej trestnej činnosti a tiež údajmi o osobách a veciach, ktoré majú byť sledované, ak sú tieto údaje známe. V príkaze musí byť ustanovená doba, počas ktorej bude sledovanie vykonávané :, táto doba nesmie byť dlhšia ako 6 mesiacov. Ten, kto vydal príkaz na sledovanie môže dobu sledovania písomne predĺžiť najviac na dobu ďalších 6 mesiacov, a to aj opakovane.

(6) Príslušný orgán Policajného zboru je povinný sústavne skúmať trvanie dôvodov, ktoré viedli k vydaniu príkazu na sledovanie. Ak dôvody pominuli, sledovanie sa musí skončiť, a to aj pred uplynutím doby uvedenej v odseku 5. Túto skutočnosť bezodkladne písomne oznámi príslušný orgán Policajného zboru, kto vydal príkaz na sledovanie.

(7) Ak vec neznesie odklad a písomný príkaz nie je možné získať vopred, možno sledovanie začať aj bez príkazu, ak nejde o prípady uvedené v odseku 4. Príslušný orgán Policajného zboru je však povinný bezodkladne dodatočne požiadať o vydanie príkazu. Ak príkaz nebude do 48 hodín vydaný, musí sa sledovanie skončiť a takto získané informácie nie je možné použiť a musia sa predpísaným spôsobom bezodkladne zničiť.

(8) Ak sa má záznam vyhotovený pri sledovaní použiť ako dôkaz postupuje sa podľa § 111 ods. 6.

(9) V inej trestnej veci, ako je tá, v ktorej bolo sledovanie vykonané, možno záznam ako dôkaz použiť len vtedy, ak sa súčasne aj v tejto veci vedie trestné konanie pre úmyselný trestný čin na ktorý zákon ustanovuje trest odňatia slobody s hornou hranicou trestnej sadzby prevyšujúcou tri roky, korupciu, trestný čin podľa § 338. Trestného zákona alebo pre iný úmyselný trestný čin o ktorom na konanie zaväzuje vyhlásená medzinárodná zmluva.

(10) Ak pri sledovaní neboli zistené skutočnosti dôležité pre trestné konanie, je treba vyhotovené záznamy predpísaným spôsobom bezodkladne zničiť.

(1) V trestnom konaní pre úmyselný trestný čin, na ktorý zákon ustanovuje trest odňatia slobody s hornou hranicou trestnej sadzby prevyšujúcou tri roky, korupciu, trestný čin podľa §... Trestného zákona alebo pre iný úmyselný trestný čin, o ktorom na konanie zaväzuje vyhlásená medzinárodná zmluva, možno vykonať vyhotovovanie obrazových, zvukových alebo iných záznamov, ak možno dôvodne predpokladať, že ním budú zistené skutočnosti významné pre trestné konanie

(2) Príkaz na vyhotovovanie obrazových, zvukových alebo iných záznamov vydáva písomne pred začatím trestného stíhania a v prípravnom konaní sudca pre prípravné konanie na návrh prokurátora, v konaní pred súdom aj bez takého návrhu predseda senátu. Ak ide o vec, ktorá neznesie odklad a vyhotovovanie obrazových, zvukových alebo iných záznamov nie je spojené so vstupom do bytu iného a  písomný príkaz sudcu pre prípravné konanie nie je možné získať vopred, môže pred začatím trestného stíhania vydať príkaz prokurátor ; takýto príkaz musí najneskôr do 48 hodín od jeho vydania potvrdiť sudca pre prípravné konanie, inak stráca platnosť a takto získané informácie nie je možné na účely trestného konania použiť a musia sa predpísaným spôsobom bezodkladne zničiť.

(3) Vyhotovovanie obrazových, zvukových alebo iných záznamov vykonáva príslušný orgán Policajného zboru. Ak sa pri vyhotovovaní obrazových, zvukových alebo iných záznamov zistí, že obvinený komunikuje so svojim obhajcom, takto získané informácie nie je možné použiť na účely trestného konania a musia sa predpísaným spôsobom bezodkladne zničiť:, to neplatí ak ide o informácie, ktoré sa vzťahujú k veci, v ktorej obhajca nezastupuje obvineného.

(4) Príkaz na vyhotovovanie obrazových, zvukových alebo iných záznamov podľa odseku 2 môže byť vydaný len na základe písomnej žiadosti policajta alebo príslušného orgánu Policajného zboru a v konaní pred súdom prokurátora. Žiadosť musí byť odôvodnená podozrením z konkrétnej trestnej činnosti a tiež údajmi o osobách a veciach, ktorých sa vyhotovovanie obrazových, zvukových alebo iných záznamov týka, ak sú tieto údaje známe. V príkaze musí byť ustanovená doba, počas ktorej bude vykonávané vyhotovovanie obrazových, zvukových alebo iných záznamov:, táto doba nesmie byť dlhšia ako 6 mesiacov. Ten, kto vydal príkaz na vyhotovovanie obrazových, zvukových alebo iných záznamov môže dobu písomne predĺžiť najviac na dobu ďalších 6 mesiacov, a to aj opakovane.

(5) Príslušný orgán Policajného zboru je povinný sústavne skúmať trvanie dôvodov, ktoré viedli k vydaniu príkazu na vyhotovovanie obrazových, zvukových alebo iných záznamov. Ak dôvody pominuli, musí sa vyhotovovanie obrazových, zvukových alebo iných záznamov skončiť, a to aj pred uplynutím doby uvedenej v odseku 4. Túto skutočnosť bezodkladne písomne oznámi príslušný orgán Policajného zboru, kto vydal príkaz na vyhotovovanie obrazových, zvukových alebo iných záznamov.

(6) Ak sa má obrazový, zvukový alebo iný záznam použiť ako dôkaz postupuje sa podľa § 111 ods. 6.

(7) V inej trestnej veci, ako je tá, v ktorej boli vyhotovené obrazové, zvukové alebo iné záznamy, možno záznam ako dôkaz použiť len vtedy, ak sa súčasne aj v tejto veci vedie trestné konanie pre úmyselný trestný čin na ktorý zákon ustanovuje trest odňatia slobody s hornou hranicou trestnej sadzby prevyšujúcou tri roky, korupciu, trestný čin podľa § 338 Trestného zákona alebo pre iný úmyselný trestný čin o ktorom na konanie zaväzuje vyhlásená medzinárodná zmluva.

(8) Ak pri vyhotovovaní obrazových, zvukových alebo iných záznamov neboli zistené skutočnosti dôležité pre trestné konanie, je treba vyhotovené záznamy predpísaným spôsobom bezodkladne zničiť.

(1) V trestnom konaní o obzvlášť závažnom trestnom čine, korupcii, trestnom čine podľa §... Trestného zákona alebo o inom úmyselnom trestnom čine, o ktorom sa koná na základe vyhlásenej medzinárodnej zmluvy, možno vydať príkaz na odpočúvanie a záznam telekomunikačnej činnosti, ak možno dôvodne predpokladať, že budú zistené skutočnosti významné pre trestné konanie. Ak sa pri odpočúvaní a zaznamenávaní telekomunikačných činností zistí, že obvinený komunikuje so svojim obhajcom, takto získané informácie nie je možné na účely trestného konania použiť a musia sa predpísaným spôsobom bezodkladne zničiť:, to neplatí, ak ide o informácie, ktoré sa vzťahujú k veci, v ktorej obhajca nezastupuje obvineného.

(2) Príkaz na odpočúvanie a záznam telekomunikačnej činnosti vydáva písomne pred začatím trestného stíhania a v prípravnom konaní sudca pre prípravné konanie na návrh prokurátora, v konaní pred súdom aj bez takého návrhu predseda senátu. Ak ide o vec, ktorá neznesie odklad a písomný príkaz sudcu, nie je možné získať vopred môže pred začatím trestného stíhania vydať prokurátor, ak odpočúvanie a záznam telekomunikačných činností nie je spojený so vstupom do bytu iného, takýto príkaz musí najneskôr do 48 hodín od jeho vydania potvrdiť sudca pre prípravné konanie, inak stráca platnosť a takto získané informácie nie je možné na účely trestného konania použiť a musia sa predpísaným spôsobom bezodkladne zničiť.

(3) Príkaz na odpočúvanie a záznam telekomunikačnej činnosti sa musí vydať písomne a odôvodniť, a to osobitne na každú účastnícku stanicu alebo zariadenie. Súčasne v ňom musí byť určená osoba, ktorej sa odpočúvanie a záznam telekomunikačnej činnosti týka, a doba, po ktorú sa bude odpočúvanie a záznam telekomunikačnej činnosti vykonávať. Doba odpočúvania a záznamu nesmie trvať dlhšie ako 6 mesiacov. Túto dobu môže predseda senátu a v prípravnom konaní na návrh prokurátora sudca pre prípravné konanie predĺžiť vždy na dobu ďalších 6 mesiacov a to aj opakovane. S príkazom sa nakladá ako s utajovanou skutočnosťou. Odpočúvanie a záznam telekomunikačnej činnosti robí príslušný orgán Policajného zboru..

(4) Príslušný orgán Policajného zboru je povinný sústavne skúmať trvanie dôvodov, ktoré viedli k vydaniu príkazu na odpočúvanie a záznam telekomunikačnej činnosti. Ak dôvody pominuli, odpočúvanie a záznam telekomunikačnej činnosti sa musí skončiť, a to aj pred uplynutím lehoty uvedenej v odseku 3. Túto skutočnosť bezodkladne písomne oznámi príslušný orgán Policajného zboru tomu, kto vydal príkaz na odpočúvanie a záznam telekomunikačných činností.

(5) V trestnom konaní pre iný úmyselný trestný čin, ako je uvedený v odseku 1, môže vydať príkaz na odpočúvanie a záznam telekomunikačnej činnosti pred začatím trestného stíhania a v prípravnom konaní sudca pre prípravné konanie na návrh prokurátora, v konaní pred súdom aj bez takého návrhu predseda senátu len so súhlasom účastníka odpočúvaného alebo zaznamenávaného telekomunikačného zariadenia.

(6) Ak sa má záznam telekomunikačnej činnosti použiť ako dôkaz, treba k nemu pripojiť písomný záznam, ktorý vyhotoví príslušník Policajného zboru vykonávajúci odpočúvanie s uvedením údajov o mieste, čase a zákonnosti vykonávania odpočúvania. Do spisu sa zakladá doslovný prepis záznamu telekomunikačnej činnosti, ktorý sa neutajuje, podpísaný príslušníkom Policajného zboru, ktorý ho vyhotovil. Záznam telekomunikačnej činnosti sa môže použiť ako dôkaz až po ukončení odpočúvania a záznamu telekomunikačnej činnosti..

(7) V inej trestnej veci, ako je tá, v ktorej sa odpočúvanie a záznam telekomunikačnej činnosti vykonal, možno záznam ako dôkaz použiť len vtedy, ak sa súčasne aj v tejto veci vedie trestné konanie pre trestný čin uvedený v odseku 1

(8) Ak sa pri odpočúvaní a zázname telekomunikačnej činnosti nezistili skutočnosti významné pre trestné konanie, orgán činný v trestnom konaní alebo príslušný orgán Policajného zboru musí získané záznamy predpísaným spôsobom bezodkladne zničiť.

(1) Ak na objasnenie skutočností dôležitých pre trestné konanie je potrebné zistiť údaje o uskutočnenej telekomunikačnej činnosti, ktoré sú predmetom telekomunikačného tajomstva alebo na ktoré sa vzťahuje ochrana osobných a sprostredkovacích dát, nariadi predseda senátu a v prípravnom konaní sudca pre prípravné konanie na návrh prokurátora, aby ich právnické osoby alebo fyzické osoby, ktoré vykonávajú telekomunikačnú činnosť, oznámili jemu a v prípravnom konaní prokurátorovi alebo policajtovi.

(2) Príkaz na zistenie údajov o telekomunikačnej činnosti musí byť vydaný písomne a musí byť odôvodnený.

(3) Príkaz podľa odseku 2 nie je potrebný, pokiaľ s poskytnutím údajov dá súhlas užívateľ telekomunikačného zariadenia, ku ktorému sa majú údaje o uskutočnenej telekomunikačnej činnosti vzťahovať.

(1) Pri odhaľovaní, zisťovaní a usvedčovaní páchateľov obzvlášť závažných trestných činoch, trestných činov korupcie a trestného činu podľa § 338. Trestného zákona možno použiť agenta. Jeho použitie je prípustné len vtedy, ak odhaľovanie, zisťovanie a usvedčovanie páchateľov uvedených trestných činov by bolo iným spôsobom podstatne sťažené a získané poznatky odôvodňujú podozrenie z trestnej činnosti alebo úmyslu osoby spáchať takýto trestný čin.

(2) Neprípustnou činnosťou agenta je, ak sám iniciatívne

1. organizuje alebo navádza iného na spáchanie trestného činu,
2. koná v úmysle, aby on alebo iný mal z trestného činu prospech alebo výhodu alebo iný mal pre to ujmu alebo
3. podstrčí alebo podhodí inému nechcenú drogu, peniaze alebo inú vec ako dôkaz o trestnej činnosti tejto osoby.

(3) Agent koná pod dočasnou alebo trvalou legendou alebo bez legendy. Legenda je súhrn krycích údajov o osobe agenta, najmä o jeho totožnosti, rodinnom stave, vzdelaní a zamestnaní. Ako krycie údaje nemožno použiť údaje, ktoré podľa osobitného predpisu nesmú byť krycím dokladom.

(4) Ak je to na vytvorenie alebo zachovanie legendy nevyhnutné, možno za podmienok uvedených v osobitnom zákone vyhotoviť, zmeniť a používať krycie doklady.

(5) Príkaz na použitie agenta pred začatím trestného stíhania a v prípravnom konaní vydáva sudca pre prípravné konanie na návrh prokurátora, v konaní pred súdom aj bez takého návrhu predseda senátu .

(6) Ak ide o vec, ktorá nestrpí odklad, môže prokurátor, ak použitie agenta nie je spojené so vstupom do obydlia iného, príkaz uvedený v odseku 5 dať pred začatím trestného stíhania v prípravnom konaní. Takýto príkaz musí najneskôr do 72 hodín potvrdiť sudca pre prípravné konanie, inak stráca platnosť.

(7) Príkaz podľa odseku 5 a 6 musí byť písomný a musí byť v ňom určená doba, počas ktorej bude agent použitý. Nakladá sa s ňou ako s utajovanou skutočnosťou.

(8) Písomnosti týkajúce sa použitia agenta sa do spisu založia len vtedy, ak prokurátor v obžalobe navrhne vykonanie dôkazu skutočnosťami zistenými agentom.

(9) Agent môže pri použití svojej legendy so súhlasom oprávnenej osoby vstúpiť do bytu. Taký súhlas sa však nesmie získať na základe predstieraného práva vstupu.

(10) Pravá totožnosť agenta vystupujúceho pod legendou musí byť aj po skončení jeho použitia utajená. Prokurátorovi alebo sudcovi, ktorí sú príslušní na rozhodnutie podľa odsekov 5 a 6, ako aj predsedovi senátu v konaní pred súdom, musí sa na ich žiadosť pravá totožnosť agenta oznámiť.

(11) O skutočnostiach dôležitých pre trestné konanie môže agenta v prípravnom konaní vyslúchnuť prokurátor pri primeranom použití ustanovenia § 129 ods. 3 tak, aby jeho totožnosť nemohla byť odhalená. Agent môže byť vyslúchaný na súde len pri primeranom použití ustanovení § 129 ods. 3, § 131 a § 253 ods. 4 tak, aby jeho totožnosť nemohla byť odhalená. Doručenie predvolania na hlavné pojednávanie agentovi zabezpečí príslušník Policajného zboru poverený prezidentom Policajného zboru.

(12) Skutočnosti týkajúce sa trestných činov nesúvisiacich s vecou, v ktorej bol agent použitý, môžu sa v inom konaní použiť ako dôkaz iba vtedy, ak ide o obzvlášť závažný trestný čin, korupciu a trestný čin podľa § 338 Trestného zákona.

(13) Pri postupe podľa odseku 1 možno primerane použiť informačné a technické prostriedky uvedené v § 107 ods. 4. Pri tom sa primerane použijú ustanovenia odseku 8.

(14) Agent môže plniť svoje úlohy i na území iného štátu. O jeho vyslaní do zahraničia po predchádzajúcom súhlase príslušných orgánov štátu, na ktorého území má pôsobiť, a na základe príkazu podľa odseku 5 rozhoduje prezident Policajného zboru, pokiaľ vyhlásená medzinárodná zmluva, ktorou je Slovenská republika viazaná, neustanovuje iný postup.

(1) V trestnom konaní pre úmyselný trestný čin, na ktorý zákon ustanovuje trest odňatia slobody s hornou hranicou trestnej sadzby prevyšujúcou tri roky, korupciu, trestný čin podľa § 338 Trestného zákona alebo pre iný úmyselný trestný čin, o ktorom na konanie zaväzuje vyhlásená medzinárodná zmluva, možno vykonať porovnávania údaje v informačných systémoch, ktoré obsahujú charakteristické, prípadne vylučujúce znaky, týkajúce sa osôb alebo vecí dôležitých pre trestné konanie s údajmi v iných informačných systémoch, ak je to nevyhnutné pre objasnenie trestného činu.

(3) Príkaz podľa odseku 1 musí obsahovať označenie osoby (zhromažďujúce miesto, prevádzkovateľa evidencie – informačného systému), ktorá je povinná poskytnúť údaje a vymedzenie údajov a skúšobných znakov, potrebné pre porovnanie.

(4) Osoba podľa odseku 3 je povinná poskytnúť údaje potrebné pre porovnávanie. Pokiaľ nemožno požadované údaje oddeliť od iných údajov, poskytnutú sa aj iné údaje. Tieto iné údaje nemôžu byť použité ako dôkaz.

(5) Ak boli údaje poskytnuté na nosičoch, musia byť tieto po ukončení porovnávania bezodkladne vrátené. Údaje, ktoré boli prenášané na iné nosiče údajov, musia byť bezodkladne vymazané orgánom činným v trestnom konaní, súdom alebo policajtom Policajného zboru, ktorý porovnávanie vykonal, ak už pre trestné konanie nie sú potrebné.

(6) Ak sa má záznam z porovnávania údajov použiť ako dôkaz postupuje sa podľa § 110 odsek 5.

(7) V inej trestnej veci ako je tá, v ktorej bolo vykonané porovnanie údajov možno záznam ako dôkaz použiť len vtedy, ak sa súčasne aj v tejto veci vedie trestné konanie pre trestný čin uvedený v odseku 1.

(8) Ak sa pri porovnávaní údajov nezistili skutočnosti významné pre trestné konanie orgán činný v trestnom konaní, súd alebo policajt Policajného zboru, ktorý vykonával porovnávanie musí získané.

(1) Výsluch obvineného vykonáva orgán činný v trestnom konaní tak,aby zistil podstatné skutočnosti dôležité pre trestné konanie. K výpovedi ani k priznaniu nesmie byť obvinený nijakým spôsobom donucovaný a pri výsluchu treba rešpektovať jeho osobnosť.

(2) Pred výsluchom musí byť obvinený poučený nasledovne: Budete vyslúchnutý ako obvinený. Máte právo na obhajobu. To znamená, že sa môžete obhajovať spôsobom, aký vy sám považujete pre seba za najvýhodnejší. Nemusíte vypovedať. K výpovedi ani k doznaniu nebudete žiadnym spôsobom donucovaný. Môžete sa obhajovať sám, alebo si môžete zvoliť obhajcu alebo o jeho ustanovenie požiadať. (V prípadoch nutnej obhajoby znie poučenie: Vo vašej trestnej veci musíte mať obhajcu. Ak si nezvolíte obhajcu sám, ustanoví vám ho súd). Máte právo žiadať, aby sa na každom vašom výsluchu zúčastnil obhajca, a bez neho nevypovedať.

(1) Pred prvým výsluchom treba vždy zistiť totožnosť obvineného, jeho osobné, rodinné, majetkové a zárobkové pomery a predchádzajúce tresty. Poučenie uvedené v §117 ods. 2 sa mu prečíta a v prípade potreby ešte aj primerane vysvetlí. Treba ho poučiť aj o ďalších právach obvineného uvedených v § 33. Vyslúchajúci je povinný sa presvedčiť, či obvinený poučeniu porozumel. Potom treba obvineného podrobne oboznámiť so skutkom, ktorý sa mu kladie za vinu a s jeho právnou kvalifikáciou.

(2) Obvinenému musí byť daná možnosť k obvineniu sa podrobne vyjadriť, najmä súvisle opísať skutočnosti, ktoré sú predmetom obvinenia, uviesť skutočnosti, ktoré obvinenie zoslabujú alebo vyvracajú, a ponúknuť o nich dôkazy.

(3) Obvinenému možno klásť otázky na doplnenie výpovede alebo odstránenie nejasností, neúplností alebo rozporov. Otázky sa musia klásť jasne a zrozumiteľne, bez predstierania klamlivých a nepravdivých tvrdení a nesmie sa v nich naznačiť, ako na ne odpovedať.

(1) Obvinenému možno dovoliť, aby skôr, než dá odpoveď, nazrel do svojich poznámok, ktoré musí vyslúchajúcemu, ak o to požiada, predložiť na nazretie. Táto okolnosť sa musí v zápisnici poznamenať.

(2) Ak to treba na zistenie pravosti rukopisu, možno obvineného vyzvať, aby napísal potrebný počet slov. K tomu ho však nemožno nijakým spôsobom donucovať. Obvinený je však povinný strpieť úkony potrebné na zistenie totožnosti.

(1) Výpoveď obvineného sa do zápisnice zapíše spravidla podľa diktátu vyslúchajúceho, v priamej reči a pokiaľ možno doslova.

(2) Ak nejde o zápisnicu o hlavnom pojednávaní alebo o verejnom zasadaní, musí byť zápisnica po skončení výsluchu predložená obvinenému na prečítanie, alebo ak o to požiada, musí mu byť prečítaná. Obvinený má právo žiadať, aby bola zápisnica doplnená alebo aby v nej boli vykonané opravy v súlade s jeho výpoveďou. O tom treba obvineného poučiť.

(3) Zápisnicu o výsluchu, ktorý bol vykonaný bez pribratia zapisovateľa, treba obvinenému pred podpisom prečítať alebo na prečítanie predložiť v prítomnosti nezúčastnenej osoby. Ak má vyslúchaný proti obsahu zápisnice námietky, treba ich prejednať v prítomnosti pribranej osoby a výsledok prejednania pojať do zápisnice.

(1) Ak výpoveď obvineného v závažných okolnostiach nesúhlasí s výpoveďou spoluobvineného alebo svedka a rozpor nemožno vyjasniť inak, môže byť obvinený postavený týmto osobám tvárou v tvár.

(2) Osoby postavené tvárou v tvár si môžu klásť navzájom otázky len so súhlasom vyslúchajúceho.

(3) Ustanovenia odsekov 1 a 2 sa nepoužijú v prípade agenta, ohrozeného a chráneného svedka a svedka, ktorého totožnosť je utajená ( § 131)

(1) Ak sa má výsluchom zistiť totožnosť nejakej osoby alebo veci, vyzve sa obvinený, aby ju opísal. Až potom mu má byť osoba alebo vec ukázaná, a to spravidla medzi viacerými osobami alebo vecami toho istého druhu.

(2) K rekognícii treba vždy pribrať nezúčastnenú osobu.

(1) Každý je povinný dostaviť sa na predvolanie orgánov činných v trestnom konaní a súdu a vypovedať ako svedok o tom, čo mu je známe o trestnom čine a o páchateľovi, alebo o okolnostiach dôležitých pre trestné konanie.

(2) Každý je poviný napomáhať splneniu tejto povinnosti.

Ak sa svedok, hoci bol riadne predvolaný, bez dostatočného ospravedlnenia k procesnému úkonu neustanoví, môže byť predvedený. Na to a na ďalšie následky nedostavenia sa (§ 68) musí byť v predvolaní upozornený. Ak sa nedostaví vojak, vykonávajúci vojenskú službu, alebo príslušník ozbrojených síl alebo ozbrojeného zboru alebo iného zboru, požiada orgán činný v trestnom konaní alebo súd jeho nadriadeného, aby oznámil dôvod, prečo sa predvolaný nedostavil, prípadne, aby ho dal predviesť.

(1) Svedok nesmie byť vyslúchaný o okolnostiach, ktoré tvoria štátne tajomstvo, služobné tajomstvo, obchodné tajomstvo, bankové, daňové alebo telekomunikačné tajomstvo, ktoré je povinný zachovávať, okrem prípadu, že bol od tejto povinnosti príslušným orgánom oslobodený. Oslobodenie možno odoprieť len vtedy, keby bola ohrozená obrana alebo bezpečnosť štátu.

(2) Svedok nesmie byť vyslúchaný ani vtedy, keby svojou výpoveďou porušil zákonom uloženú alebo uznanú povinnosť mlčanlivosti, okrem prípadu, že by bol od tejto povinnosti príslušným orgánom, alebo tým, v ktorého záujme túto povinnosť má, oslobodený.

(3) Zákaz výsluchu podľa odseku 2 sa nevzťahuje na svedeckú povinnosť, týkajúcu sa trestného činu, ktorý má svedok povinnosť oznámiť podľa Trestného zákona.

(odsek (3) vynechať) - podľa znenia TZ.

(1) Právo odoprieť výpoveď ako svedok má príbuzný obvineného v priamom pokolení, jeho súrodenec, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh. Ak je obvinených viac a svedok je v uvedenom pomere len k niektorému z nich, má právo odoprieť výpoveď ohľadne iných obvinených len vtedy, keď nemožno oddeliť výpoveď, ktorá sa ich týka, od výpovede týkajúcej sa obvineného, s ktorým je svedok v tomto pomere.

(2) Svedok je oprávnený odoprieť vypovedať aj vtedy, ak by výpoveďou spôsobil nebezpečenstvo trestného stíhania sebe, svojmu príbuznému v priamom pokolení, svojmu súrodencovi, osvojiteľovi, osvojencovi, manželovi alebo druhovi alebo iným osobám v rodinnom alebo obdobnom pomere, ktorých újmu by právom pociťoval ako vlastnú újmu.

(3) Odoprieť výpoveď ako svedok nemôže však ten, kto má povinnosť trestný čin, ktorého sa svedecká povinnosť týka, oznámiť podľa Trestného zákona (§ 351).

odsek 3 vynechať

(1) Pred výsluchom svedka treba vždy zistiť jeho totožnosť, poučiť ho o práve odoprieť výpoveď a ak treba, aj o zákaze výsluchu. Svedok musí byť vždy poučený o tom, že je povinný vypovedať pravdu, nič nezamlčať a o trestných následkoch krivej výpovede (§ 363 Tr. zák.).

(2) Ak sa vypočúva ako svedok prezidentom Policajného zboru poverený príslušník Policajného zboru na skutočnosti získané agentom, súd do zápisnice uvedie príslušné krycie údaje agenta a meno, priezvisko a pracovisko povereného príslušníka Policajného zboru.

(3) Pri výsluchu na hlavnom pojednávaní alebo verejnom zasadaní je svedok povinný, v prípade, že tak súd rozhodne, zložiť prísahu.

(1) Svedok, ktorý sa pre svoj vek, chorobu, telesnú alebo duševnú poruchu alebo z iných vážnych dôvodov nemôže dostaviť na výsluch, môže byť vypočutý s pomocou technických zariadení, určených na prenos zvuku alebo obrazu.

(2) Ustanovenie odseku 1 sa primerane použije aj vtedy, ak sa svedok pre svoj pobyt v cudzine nemôže alebo nechce dostaviť na výsluch, ale je ochotný vypovedať a príslušný orgán cudzieho štátu poskytne potrebnú právnu pomoc.

(3) Ustanovenie odseku 1 sa primerane použije aj pri výsluchu ohrozeného alebo chráneného svedka, ktorému je poskytovaná pomoc podľa osobitného predpisu. 2/

(1) Ak je ako svedok vyslúchaná osoba mladšia ako pätnásť rokov o veciach, ktorých oživovanie v pamäti by vzhľadom na jej vek mohlo nepriaznivo ovplyvňovať jej duševný a mravný vývoj, treba výsluch vykonávať obzvlášť ohľaduplne a po obsahovej stránke tak, aby sa výsluch v ďalšom konaní už nemusel opakovať. K výsluchu sa priberie pedagóg alebo iná osoba majúca skúsenosti s výchovou mládeže, alebo znalec, ktorý so zreteľom na predmet výsluchu a stupeň duševného vývoja vyslúchanej osoby prispeje k správnemu vedeniu výsluchu. Ak to môže prispieť k správnemu vykonaniu výsluchu, môžu byť pribraní aj rodičia.

(1) Ak je ako svedok vyslúchaná osoba mladšia ako štrnásť rokov o veciach, ktorých oživovanie v pamäti by vzhľadom na jej vek mohlo nepriaznivo ovplyvňovať jej duševný a mravný vývoj, treba výsluch vykonávať obzvlášť ohľaduplne a po obsahovej stránke tak, aby sa výsluch v ďalšom konaní už nemusel opakovať. K výsluchu sa priberie pedagóg alebo iná osoba majúca skúsenosti s výchovou mládeže, alebo znalec, ktorý so zreteľom na predmet výsluchu a stupeň duševného vývoja vyslúchanej osoby prispeje k správnemu vedeniu výsluchu. Ak to môže prispieť k správnemu vykonaniu výsluchu, môžu byť pribraní aj rodičia.

(2) O priebehu výsluchu treba vždy vyhotoviť zvukový a obrazový záznam. V ďalšom konaní má byť taká osoba vyslúchnutá len výnimočne, v prípravnom konaní len so súhlasom prokurátora.

(3) V konaní pred súdom osoba, ktorá bola pribraná k výsluchu, sa podľa potreby vyslúchne na správnosť a úplnosť zápisnice, alebo na spôsob, akým bol výsluch vykonaný, ako aj na spôsob, akým vyslúchaná osoba vypovedala.

(1) Ak je dôvodná obava, že svedok, alebo jemu blízka osoba sú v dôsledku uvedenia bydliska svedka ohrození, môže sa svedkovi povoliť, aby namiesto bydliska uviedol pracovisko alebo inú adresu, na ktorú sa mu môže doručiť predvolanie.

(2) Ak je dôvodná obava, že oznámením totožnosti, bydliska, prípadne miesta pobytu svedka je ohrozený jeho život, zdravie, telesná integrita, alebo ak také nebezpečenstvo hrozí jemu blízkej osobe, môže sa svedkovi povoliť, aby neuvádzal údaje o svojej osobe. Na hlavnom pojednávaní však musí uviesť, ako sa oboznámil so skutočnosťami, o ktorých vypovedal. Materiály, ktoré umožňujú zistenie totožnosti takého svedka, sa ukladajú na prokuratúre a v konaní pred súdom u predsedu senátu. Do spisu sa zakladajú len vtedy, ak ohrozenie pominie. Aj takému svedkovi v prípade potreby možno položiť otázky o okolnostiach, ktoré sa týkajú jeho hodnovernosti, a tiež otázky, týkajúce sa jeho vzťahu k obvinenému alebo poškodenému.

(3) Pred výsluchom svedka, ktorého totožnosť má zostať utajená, vykoná orgán činný v trestnom konaní a súd v záujme ochrany svedka podľa potreby opatrenia, ako sú najmä zmena vzhľadu a hlasu svedka, prípadne vykoná jeho výsluch s využitím technických zariadení vrátane zariadení určených na prenos zvuku a obrazu.

(4) Súhlas na postup podľa odsekov 1 a 2 dáva predseda senátu a v prípravnom konaní prokurátor.

(5) Pri odhaľovaní obzvlášť závažných trestných činov, korupcie a trestného činu zneužívania právomoci verejného činiteľa uvedených v osobitnom zákone možno vo výnimočných prípadoch na svedka aplikovať ustanovenie § 113 ods.3 .

Ak vyšetrovateľ neuzná dôvod na postup podľa § 131 ods. 1 až 3, hoci sa svedok toho domáha a uvádza konkrétne skutočnosti, ktoré takýto postup umožňujú, vyšetrovateľ predloží vec prokurátorovi, aby preskúmal správnosť jeho postupu. Ak nehrozí nebezpečenstvo z omeškania, odloží výsluch svedka dovtedy, kým prokurátor o veci nerozhodne. V opačnom prípade svedka vypočuje a do rozhodnutia prokurátora so zápisnicou o výsluchu zaobchádza tak, aby totožnosť svedka zostala utajená.

Ustanovenia § 119 až § 122 o výsluchu obvineného sa primerane použijú aj na výsluch svedka.

(1) Svedok má nárok na náhradu nevyhnutných výdavkov a ušlej odmeny za prácu (svedočné). Nárok zaniká, ak ho svedok neuplatní do troch dní po svojom výsluchu alebo potom, čo mu bolo oznámené, že k výsluchu nedôjde. Na to musí byť svedok upozornený.

(2) Výšku svedočného určí ten, kto svedka predvolal, a v konaní pred súdom predseda senátu.

(1) Ak sú na objasnenie skutočnosti, dôležitej pre trestné konanie, potrebné odborné znalosti, rozhodne orgán činný v trestnom konaní a v konaní pred súdom predseda senátu o pribratí znalca.

(2) Namiesto pribratia znalca sa možno v jednoduchých prípadoch uspokojiť s potvrdením alebo odborným vyjadrením, o správnosti ktorých nie sú pochybnosti.

(1) O pribratí znalca sa rozhoduje uznesením, ktoré treba odôvodniť. Uznesenie možno napadnúť sťažnosťou nielen pre vecné dôvody, ale aj osobu znalca.

(2) Spravidla sa na objasnenie skutočnosti, dôležitej pre trestné konanie, priberie jeden znalec. Ak však ide o posúdenie skutočnosti obzvlášť dôležitej, priberú sa dvaja znalci.

(3) Dvoch znalcov je treba pribrať vždy, ak ide o prehliadku a pitvu mŕtvoly alebo o vyšetrenie duševného stavu.

(4) Na prehliadku a pitvu mŕtvoly nesmie byť ako znalec pribratý lekár, ktorý zomrelého ošetroval počas choroby, ktorá smrti predchádzala.

(1) Vyšetrenie duševného stavu robia vždy znalci - psychiatri. Ak ide o vyšetrenie duševného stavu mladistvého, treba, aby aspoň jeden znalec bol z odboru detskej alebo dorastovej psychiatrie.

(2) Na vyšetrenie duševného stavu obvineného je vždy potrebný príkaz súdu.

(3) Ak na vyšetrenie duševného stavu nepostačí ambulantné vyšetrenie, môže súd a v prípravnom konaní na návrh prokurátora sudca pre prípravné konanie nariadiť, aby obvinený bol pozorovaný v zdravotníckom ústave, alebo ak je vo väzbe, aj v osobitnom oddelení nápravnovýchovného zariadenia.

(4) Proti uzneseniu v ods. 3, ktoré treba vždy odôvodniť, možno podať sťažnosť, ktorá má odkladný účinok.

(1) Pozorovanie duševného stavu v ústave nemá trvať dlhšie ako dva mesiace. Na odôvodnenú žiadosť môže súd a v prípravnom konaní sudca pre prípravné konanie na návrh prokurátora túto lehotu predĺžiť, avšak nie viac ako o jeden mesiac. Proti tomuto uzneseniu je prípustná sťažnosť, ktorá nemá odkladný účinok.

(2) Ak zistia znalci u obvineného príznaky, nasvedčujúce jeho nepríčetnosti alebo zmenšenej príčetnosti, musia zaujať stanovisko aj k tomu, či je jeho pobyt na slobode nebezpečný.

Ak sú závažné pochybnosti, či nie je u svedka, ktorého výpoveď je pre rozhodnutie obzvlášť dôležitá, podstatne znížená schopnosť správne vnímať alebo vypovedať, možno znalecky vyšetriť aj duševný stav svedka. V takom prípade je vždy potrebný príkaz súdu, v prípravnom konaní sudcu pre prípravné konanie. Vyšetrenie duševného stavu svedka pozorovaním v ústave nie je prípustné.

(1) Orgán činný v trestnom konaní alebo súd priberá do trestného konania na podanie znaleckého posudku ústav, špecializovaný na znaleckú činnosť, ak takýto ústav existuje. Tento ústav v posudku uvedie meno znalca, ktorého je možné vypočuť k obsahu znaleckého posudku.

(2) Ak v príslušnom odbore nie je ústav špecializovaný na znaleckú činnosť, priberá sa do konania znalec zapísaný v zozname znalcov. Ak pre príslušný odbor nie je v zozname znalcov zapísaný znalec, možno do konania pribrať aj inú osobu s potrebnými odbornými a občianskymi predpokladmi. Takáto osoba je pred podaním znaleckého posudku povinná zložiť sťub podľa osobitného zákona.

(1) Znalec musí byť pri pribraní upozornený na povinnosť bez odkladu oznámiť skutočnosti, pre ktoré by mohol byť vylúčený alebo ktoré mu vo veci bránia byť činný ako znalec. Musí byť tiež poučený o význame znaleckého posudku z hľadiska všeobecného záujmu a o trestných následkoch vedome nepravdivého posudku.

(2) Ak je znalecký posudok obstaraný niektorou zo strán, poučí príslušný orgán činný v trestnom konaní alebo súd znalca na okolnosti uvedené v ods. 1.

(1) Úlohy, ktoré má znalec riešiť z hľadiska svojej odbornosti, sa mu určia spravidla v uznesení o pribratí znalca, a to formou otázok. Treba dbať pritom na to, že znalec nie je oprávnený riešiť otázky právne, ani hodnotiť vykonané dôkazy, ani robiť právne závery. Znalcovi treba umožniť, aby sa v potrebnom rozsahu oboznámil s obsahom trestného spisu, najmä s vykonanými dôkazmi. Možno mu tiež dovoliť, aby sa zúčastnil na výsluchu obvineného, svedkov alebo pri vykonávaní iných dôkazov. Na návrh znalca možno tiež vykonať dôkazy, ktoré potrebuje pre účely podania posudku. Pri takomto dokazovaní má právo byť prítomný a vyslúchaným osobám môže klásť otázky. Znalcovi možno zapožičať trestný spis.

(2) Znalec podá posudok spravidla písomne. Len výnimočne, v jednoduchších prípadoch, možno dovoliť, aby ho nadiktoval do zápisnice o výsluchu. Ak spracoval znalec posudok písomne, stačí, aby sa pri výsluchu naň odvolal.

(3) Ak sa pribralo viac znalcov, ktorí dospeli po vzájomne porade k súhlasným záverom, stačí, ak podá posudok ten z nich, ktorého sami určili. Ak sa závery znalcov rozchádzajú, podá posudok každý z nich samostatne.

(4) Ak znalec potrebuje pre podanie posudku konzultácie o problematike príbuzného odboru, môže si, so súhlasom orgánu, ktorý ho do konania ustanovil, pribrať konzultanta. Za správnosť takéhoto posudku zodpovedá však pribraný znalec.

(5) V prípravnom konaní možno upustiť od výsluchu znalca, ak nemá policajt alebo prokurátor o spoľahlivosti a úplnosti podaného posudku pochybnosti.

(6) Písomný posudok sa doručuje obhajcovi a ak je to potrebné aj poškodenému, alebo ak má splnomocnenca, jemu. Trovy, spojené s vyhotovením posudku, hradia strany.

(7) Ak posudok obstarala procesná strana, doručí ho prokurátorovi a ostatným stranám, uvedeným v odseku 6.

Ak vzniknú pochybnosti o správnosti znaleckého posudku, alebo ak je znalecký posudok nejasný alebo neúplný, treba požiadať znalca o vysvetlenie alebo doplnenie posudku. Ak by to neviedlo k výsledku, treba pribrať iného znalca.

(1) Vo výnimočných a obzvlášť závažných prípadoch, vyžadujúcich osobitné vedecké posúdenie, alebo na preskúmanie posudku znalca, môže orgán činný v trestnom konaní alebo súd pribrať na podanie znaleckého posudku štátny orgán, ústav, vedecké zariadenie alebo vysokú školu, ktoré odbornú problematiku posúdia kolektívne.

(2) Vedecké pracovisko, uvedené v odseku 1, je povinné spracovať posudok písomne. Je v ňom povinné označiť osoby, ktoré sa na spracovaní posudku podieľali a ich prípadné rozdielne vedecké názory. Ak pri spracovaní posudku dospeli k spoločným záverom, určí sa v posudku osoba, ktorá môže byť ako znalec vypočutá pre účely trestného konania.

(1) O ustanovení znalca, o spôsobilosti na túto funkciu a vylúčení z nej, o práve odoprieť vykonanie znaleckého posudku, o sľube a poučení znalca pred vykonaním znaleckého úkonu, ako aj náhrade hotových výdavkov a o odmene za znalecký úkon platia osobitné predpisy.

(2) Výšku odmeny za znalecký úkon určí ten, kto znalca pribral. Ak ten, kto znalca pribral, nesúhlasí s výškou odmeny vyúčtovanej za znaleckú činnosť, rozhodne o odmene uznesením, ktoré odôvodní. Proti tomuto uzneseniu je prípustná sťažnosť, ktorá má odkladný účinok.

(1) Listinnými dôkazmi sú listiny, ktoré svojím obsahom dokazujú alebo vyvracajú dokazovanú skutočnosť vzťahujúcu sa na trestný čin alebo obvineného.

(2) Vecnými dôkazmi sú predmety, ktorými alebo na ktorých bol trestný čin spáchaný, ktoré dokazujú alebo vyvracajú dokazovanú skutočnosť a môžu byť prostriedkom na odhalenie alebo zistenie trestného činu alebo jeho páchateľa, ako aj stopy trestného činu.

(3) Za vecné dôkazy môžu poslúžiť aj zvukové záznamy, videové a filmové záznamy, pokiaľ nie sú pochybnosti o ich autenticite a vierohodnosti.

(1)Ohliadka miesta činu sa vykonáva, ak majú byť priamym pozorovaním objasnené skutočnosti, dôležité pre trestné konanie, najmä ak by mohli byť na mieste činu zistené alebo zaistené akékoľvek stopy.

(2) Ohliadku miesta činu môžu vykonať orgány činné v trestnom konaní, ako aj súd.

(1) Prehliadke tela je povinný podrobiť sa každý, ak je treba zistiť, či sú na jeho tele stopy alebo následky trestného činu. Ak prehliadku tela nerobí lekár, môže ju vykonať len osoba toho istého pohlavia.

(2) Ak na dôkaz treba vykonať skúšku krvi alebo iný obdobný úkon, je osoba, o ktorú ide, povinná strpieť, aby jej lekár alebo odborný zdravotný pracovník odobral krv alebo vykonal iný potrebný úkon, ak nie je spojený s nebezpečenstvom pre jej zdravie.

(3) Ak na účely dokazovania treba zistiť totožnosť osoby, ktorá sa zdržiavala na mieste činu, je osoba, o ktorú ide, povinná strpieť úkony potrebné na také zistenie.

(4) O povinnosti podľa predchádzajúcich odsekov treba túto osobu poučiť s upozornením na následky nevyhovenia.

(1) Ak vznikne podozrenie, že smrť človeka bola spôsobená trestným činom, musí byť mŕtvola prehliadnutá a pitvaná. Prehliadku a pitvu mŕtvoly nariadi prokurátor alebo policajt uznesením. Pochovať mŕtvolu možno v takých prípadoch len so súhlasom prokurátora alebo policajta, ktorý súhlas vydá po prehliadke a pitve bez odkladu.

(2) Exhumáciu mŕtvoly môže nariadiť len predseda senátu a v prípravnom konaní prokurátor uznesením, ktoré odôvodní.

(1) Vyšetrovací pokus sa vykoná, ak majú byť pozorovaním v umelo vytvorených alebo obmeňovaných podmienkach preverované alebo upresňované skutočnosti, zistené v trestnom konaní, prípadne ak majú byť zistené nové skutočnosti, dôležité pre trestné konanie.

(2) Vyšetrovací pokus sa nevykoná, ak je to vzhľadom na okolnosti prípadu alebo osobu podozrivého, obvineného, poškodeného alebo svedka nevhodné, alebo ak účel vyšetrovacieho pokusu možno dosiahnuť inak.

(3) Ak je to vzhľadom na povahu veci a na skutočnosti, ktoré doteraz vyšli v trestnom konaní najavo, potrebné, priberie sa k vyšetrovaciemu pokusu znalec. Podľa potreby sa na vyšetrovacom pokuse zúčastní podozrivý, obvinený, poškodený a svedok. Ich účasť sa na vyšetrovacom pokuse riadi zásadami, platnými pre ich výsluch.

(4) K úkonom, ktoré súvisia s vyšetrovacím pokusom, nesmie byť obvinený, podozrivý, poškodený alebo svedok, ktorý má právo odoprieť výpoveď, žiadnym spôsobom donucovaný.

(1) Previerka výpovede na mieste činu sa vykoná, ak je to potrebné na doplnenie alebo verifikovanie údajov, dôležitých pre trestné konanie, ktoré sa vzťahujú k tomuto miestu.

(2) Na postup pri previerke výpovede na mieste činu sa primerane použijú ustanovenia o vyšetrovacom pokuse.

(1) Rekonštrukcia sa vykoná, keď má byť obnovená situácia a okolnosti, za ktorých bol spáchaný trestný čin, alebo ktoré majú k nemu podstatný vzťah, alebo ak má byť preverená výpoveď obvineného, poškodeného alebo svedka, ak iné dôkazy vykonané v trestnom konaní nepostačujú na objasnenie veci.

R O ZH O D N U T I A

§ 155

Spôsob rozhodovania

(1) Súd rozhoduje rozsudkom alebo trestným rozkazom, kde to zákon výslovne ustanovuje alebo trestným rozkazom, kde to zákon povoľuje; v ostatných prípadoch rozhoduje, ak zákon neustanovuje niečo iné, uznesením alebo príkazom.

(2) Prokurátor, vyšetrovateľ a vyhľadávací orgán rozhodujú, ak zákon neustanovuje niečo iné, uznesením alebo príkazom.

(3) Opatrenia sú neformálne ústne, písomné alebo fyzické úkony technicko-organizačnej alebo operatívnej povahy.

ROZSUDOK

(1) Rozsudok po úvodných slovách "V mene Slovenskej republiky" musí obsahovať

a) označenie súdu, o rozsudok ktorého ide a mená a priezviská sudcov, ktorí sa na rozhodnutí zúčastnili,

b) deň a miesto vyhlásenia rozsudku,

c) výrok rozsudku s uvedením zákonných ustanovení, ktoré boli použité,

d) odôvodnenie, ak zákon neustanovuje niečo iné,

e) poučenie o opravnom prostriedku.

(2) Obžalovaný musí byť v rozsudku označený údajom svojho mena a priezviska, dátumu a miesta narodenia, rodného čísla a bydliska, prípadne inými údajmi potrebnými na to, aby nemohol byť zamenený s inou osobou. Ak ide o osobu podliehajúcu právomoci vojenských súdov, uvedie sa i hodnosť obžalovaného a útvar, ktorého je príslušníkom.

(3) Výrok, ktorým sa obžalovaný uznáva za vinného alebo ktorým sa spod obžaloby oslobodzuje, musí presne označovať trestný čin, ktorého sa výrok týka, a to nielen zákonným pomenovaním a uvedením príslušného zákonného ustanovenia, ale i uvedením miesta, času a spôsobu spáchania, prípadne i uvedením iných skutočností potrebných na to, aby skutok nemohol byť zamenený s iným, ako aj uvedením všetkých zákonných znakov, včítane tých, ktoré odôvodňujú určitú trestnú sadzbu.

Do rozsudku, ktorým sa rozhoduje otázka viny, pojme súd aj výrok o

a) náhrade škody, ak bol nárok na jej náhradu včas uplatnený,

b) ochrannom opatrení, ak o ňom bolo na hlavnom pojednávaní alebo na verejnom zasadnutí konanom o odvolaní rozhodnuté.

(1) Odsudzujúci rozsudok musí obsahovať výrok o treste s uvedením zákonných ustanovení, podľa ktorých bol trest vymeraný alebo podľa ktorých bolo od potrestania upustené, a to prípadne s poukazom na prijatú záruku. Ak bol uložený trest odňatia slobody, ktorého výkon možno podmienečne odložiť, musí rozsudok obsahovať aj výrok o tom, či bol podmienečný odklad povolený a prípadne, na aké podmienky je viazaný. Ak bol uložený trest odňatia slobody na doživotie alebo iný nepodmienečný trest odňatia slobody, rozsudok musí obsahovať výrok o spôsobe výkonu tohto trestu.

(2) Vo výroku oslobodzujúceho rozsudku musí sa uviesť, o ktorý z dôvodov uvedených v § 276 sa oslobodenie spod obžaloby opiera slovným označením dôvodu uvedením zákonného ustanovenia.

Súd, ktorý rozhoduje znovu vo veci, v ktorej skorší rozsudok bol na základe odvolania, sťažnosti pre porušenie zákona, alebo návrhu na obnovu zrušený len čiastočne, pojme do nového rozsudku iba tie výroky, pre ktoré o veci znovu rozhoduje. Na súvislosť týchto výrokov s výrokmi, v ktorých zostal skorší rozsudok nedotknutý, pritom poukáže.

V rozsudku, ktorým sa ukladá súhrnný trest, musí súd označiť tie skoršie rozsudky, z ktorých nový rozsudok zrušuje výrok o treste a nahrádza ho výrokom o súhrnnom treste.

Ak rozsudok obsahuje odôvodnenie, súd v ňom stručne vyloží, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia opiera a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov, najmä ak si navzájom odporujú. Z odôvodnenia musí byť zrejmé, ako sa súd vyrovnal s obhajobou, prečo nevyhovel návrhom na vykonanie ďalších dôkazov a akými právnymi úvahami sa spravoval, keď posudzoval dokázané skutočnosti podľa príslušných ustanovení zákona v otázke viny a trestu. Ak boli do rozsudku pojaté ďalšie výroky, treba odôvodniť aj tieto výroky.

(1) Pri porade o rozsudku, ktorým sa rozhoduje o vine a treste, posúdi súd najmä, či

a) sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný,

b) tento skutok má všetky znaky niektorého trestného činu,

c) tento skutok spáchal obžalovaný,

d) je obžalovaný za tento skutok trestne zodpovedný,

e) trestnosť skutku nezanikla,

f) prijíma ponúknutú záruku

g) a aký trest má byť obžalovanému uložený,

h) a v akom rozsahu má byť obžalovanému uložená povinnosť nahradiť poškodenému škodu,

ch) a aké ochranné opatrenie má byť uložené.

(2) Ak sa rozhoduje o rozsudku, ku ktorému strany dospeli dohodou, okrem skutočností uvedených v ods. 1 posúdi tiež otázky, na ktoré musí obvinený odpovedať pre súdom pri prejednávaní dohody.

(1) Na porade a hlasovaní zásadne nesmie byť okrem sudcov a prísediacich alebo predsedu senátu a sudcov, zúčastnených na pojednávaní alebo verejnom zasadnutí, ktoré rozsudku bezprostredne predchádzalo a zapisovateľa prítomný nikto iný. So súhlasom predsedu senátu sa na porade o hlasovaní môže zúčastniť aj náhradný sudca a justičný čakateľ, ktorí však nehlasujú.

(2) O obsahu porady sa zachová mlčanlivosť.

(3) Pri hlasovaní rozhoduje väčšina hlasov.

(4) Každý člen senátu musí hlasovať, aj keď bol v niektorej predchádzajúcej otázke prehlasovaný. Pri hlasovaní o treste alebo o ochrannom opatrení alebo o náhrade škody, sa však môžu hlasovania zdržať tí, ktorí hlasovali pre oslobodenie spod obžaloby; ich hlasy sa pripočítajú k hlasu pre obžalovaného najpriaznivejšiemu.

(5) Prísediaci a sudcovia hlasujú pred predsedom senátu. Prísediaci a služobne mladší sudcovia hlasujú pred služobne staršími a na vojenských súdoch prísediaci alebo sudcovia hodnosťou nižší pred prísediacimi alebo sudcami hodnosťou vyššími. Predseda senátu hlasuje posledný.

(6) Názor sudcov zúčastňujúcich sa na hlasovaní o vine alebo treste alebo o ochrannom opatrení alebo o náhrade škody, sa na ich žiadosť zapíše do zápisnice o hlasovaní.

(5) O hlasovaní sa spíše osobitná zápisnica (§ 60).

(1) Rozsudok treba vždy vyhlásiť verejne; vyhlasuje ho predseda senátu.

(2) Vyhlasujú sa úvodné slová "V mene Slovenskej republiky", úplné znenie výroku, aspoň podstatná časť odôvodnenia a poučenie o opravnom prostriedku. Pri vyhlasovaní úvodných slov a výroku rozsudku prítomní povstanú.

(3) V poučení sa uvedie, proti ktorým výrokom rozsudku môže oprávnená osoba a v akej lehote podať odvolanie. Zároveň sa v ňom uvedie, že rozsudok je možné napadnúť odvolaním len v niektorej jeho časti alebo sa odvolania výslovne vzdať.

(4) Vyhlásenie musí byť v úplnej zhode s obsahom rozsudku tak, ako bol odhlasovaný.

(5) Rozsudok sa vyhlási spravidla hneď po ukončení pojednávania, ktoré rozsudku predchádzalo; ak to nie je možné, možno pre vyhlásenie rozsudku pojednávanie odročiť, najviac však o tri dni.

Vyhotovenie rozsudku

(1) Každý rozsudok treba vyhotoviť písomne. Vyhotovenie rozsudku musí byť v zhode s obsahom rozsudku, tak ako bol vyhlásený.

(2) Ak sa po vyhlásení rozsudku, ktorým bol uložený nepodmienečný trest odňatia slobody neprevyšujúci dva roky, prokurátor aj obvinený vzdali odvolania alebo takýto prejav urobili v lehote troch pracovných dní od vyhlásenia rozsudku, môže sudca vyhotoviť zjednodušený písomný rozsudok, ktorý neobsahuje odôvodnenie.

(3) Rozsudok treba písomne vyhotoviť vo väzobných veciach najneskôr do 10 dní, v ostatných veciach do 20 pracovných dní odo dňa jeho vyhlásenia; ak ho zo závažných dôvodov nemožno v tejto lehote vyhotoviť, predseda súdu môže lehotu, najviac však dvojnásobok uvedených lehôt.

(4) Ak nemôže predseda senátu alebo sudca člen vyhlásený rozsudok písomne vyhotoviť pre prekážku dlhšieho trvania, vyhotoví ho na príkaz predsedu senátu iný sudca.

(5) Vyhotovený rozsudok podpíše predseda senátu a ten, kto ho vypracoval. Ak nemôže predseda senátu podpísať vyhotovenie rozsudku pre prekážku dlhšieho trvania, podpíše ho za neho iný člen senátu; dôvod sa na vyhotovení rozsudku poznamená.

§ 166

Doručenie rozsudku

(1) Rozsudok sa v odpise doručí obžalovanému, prokurátorovi, zúčastnenej osobe a poškodenému, a to aj keď boli pri vyhlásení rozsudku prítomní.

(2) Ak má obžalovaný obhajcu alebo zákonného zástupcu, doručí sa odpis rozsudku aj im.

(3) U mladistvého obžalovaného sa odpis rozsudku doručí vždy orgánu poverenému starostlivosťou o mládež a zákonnému zástupcovi, s ktorým obžalovaný žije v spoločnej domácnosti.

(4) Ak majú zúčastnená osoba alebo poškodený zákonného zástupcu, doručí sa odpis rozsudku len zákonnému zástupcovi; ak majú splnomocnenca, doručí sa len splnomocnencovi.

(5) Ak bola ponúknutá záruka, doručí sa odpis rozsudku aj tomu, kto ju ponúkol.

(1) Predseda senátu môže osobitným uznesením kedykoľvek opraviť pisárske chyby a iné zrejmé nesprávnosti, ku ktorým došlo vo vyhotovení rozsudku a v jeho odpisoch tak, aby vyhotovenie bolo v úplnej zhode s obsahom rozsudku, ako bol vyhlásený. Opravu môže nariadiť i súd vyššieho stupňa.

(2) Odpis uznesenia o oprave sa doručí všetkým osobám, ktorým bol doručený odpis rozsudku.

(3) Proti rozhodnutiu o oprave podľa odseku 1 je prípustná sťažnosť, ktorá má odkladný účinok.

(4) Po právoplatnosti uznesenia o oprave sa uznesenie o oprave stáva súčasťou pôvodného rozsudku, čo sa uvedie pri vyznačení právoplatnosti uznesenia.

Účinky opravy

Ak sa oprava vyhotovenia rozsudku alebo oprava odpisu rozsudku podstatne dotkla obsahu niektorého z výrokov rozsudku, plynie prokurátorovi a osobe priamo dotknutej opraveným výrokom lehota na odvolanie od doručenia odpisu uznesenia o oprave, a ak bola proti uzneseniu o oprave podaná sťažnosť, od doručenia rozhodnutia o sťažnosti. O tom treba osobu výrokom priamo dotknutú poučiť.

(1) Uznesenie musí obsahovať

a) označenie orgánu, o rozhodnutie ktorého ide,

b) deň a miesto rozhodnutia,

c) výrok uznesenia s uvedením zákonných ustanovení, ktoré boli použité, osobitne však skutok s uvedením zákonného pomenovania a ustanovenia trestného činu, ktorý sa v ňom vidí,

d) odôvodnenie, ak zákon neustanovuje niečo iné,

e) poučenie o opravnom prostriedku.

(2) V odôvodnení treba, ak to prichádza podľa povahy veci do úvahy, uviesť najmä skutočnosti, ktoré sa považujú za dokázané, dôkazy, o ktoré sa skutkové zistenia opierajú, úvahy, ktorými sa rozhodujúci orgán spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov, ako aj právne úvahy, na základe ktorých podľa príslušných ustanovení zákona posudzoval dokázané skutočnosti.

(3) Vo vykonávacom konaní môže súd prvého stupňa vyhotoviť zjednodušené uznesenie, ak sa po jeho vyhlásení na verejnom zasadnutí obvinený alebo iná oprávnená osoba a prokurátor vzdali práva na podanie sťažnosti. Zjednodušené uznesenie neobsahuje odôvodnenie.

(1) Netreba vyhotovovať uznesenia, ktorými sa len upravuje priebeh konania alebo spôsob vykonania dôkazov alebo ktorými sa nariaďuje alebo pripravuje pojednávanie súdu.

(2) Rovnako netreba vyhotovovať uznesenia, ktoré sú zapísané v plnom svojom znení v zápisnici o úkone, okrem prípadu, že by bolo treba odpis takého uznesenia doručovať niektorej osobe. Ak sa má v takom prípade doručiť iba prokurátorovi, možno mu doručiť odpis zápisnice.

§ 172

Oznamovanie uznesenia

(1) Uznesenie treba oznámiť osobe, ktorej sa priamo dotýka, ako aj osobe, ktorá naň dala svojím návrhom podnet; uznesenie súdu sa oznámi aj prokurátorovi. Oznámenie sa robí buď vyhlásením uznesenia v prítomnosti toho, komu treba uznesenie oznámiť, alebo doručením odpisu uznesenia.

(2) Ak má osoba, ktorej treba uznesenie oznámiť, obhajcu, prípadne splnomocnenca, postačí, že uznesenie bolo vyhlásené buď tejto osobe alebo jej obhajcovi, prípadne splnomocnencovi; ak sa oznamuje uznesenie doručením odpisu, doručí sa len obhajcovi, prípadne splnomocnencovi. Ak ide o osobu pozbavenú spôsobilosti na právne úkony alebo osobu, ktorej spôsobilosť na právne úkony je obmedzená a ktorá obhajcu, prípadne splnomocnenca nemá, oznámi sa uznesenie jej zákonnému zástupcovi.

(3) Ak sa však oznamuje obvinenému, ktorý je pozbavený spôsobilosti na právne úkony, alebo ktorého spôsobilosť na právne úkony je obmedzená, uznesenie, proti ktorému má sťažnosť, treba oznámiť obvinenému, jeho obhajcovi a zákonnému zástupcovi. Ak je obvinený vo väzbe, vo výkone trestu odňatia slobody alebo na pozorovaní v zdravotníckom ústave, treba uznesenie, proti ktorému je prípustná sťažnosť, oznámiť obvinenému a jeho obhajcovi aj vtedy, ak obvinený nemá spôsobilosť na právne úkony.

(4) Ak nebol zástupca orgánu povereného starostlivosťou o mládež prítomný pri vyhlásení uznesenia, proti ktorému je prípustná sťažnosť alebo ktorým bolo trestné stíhanie zastavené alebo prerušené alebo vec postúpená, doručí sa orgánu poverenému starostlivosťou o mládež odpis tohto uznesenia, ak v čase vyhlásenia uznesenia mladistvý obvinený nedovŕšil 19. rok svojho veku.

(5) Uznesenie, ktorým sa rozhodlo o opravnom prostriedku, sa prokurátorovi, osobe, ktorej sa rozhodnutie priamo dotýka, a osobe, ktorá svojím návrhom dala na uznesenie podnet, vždy v odpise doručí.

Použitie ustanovení o rozsudku

Ak tento oddiel neobsahuje osobitné ustanovenia, použijú sa na uznesenie primerane ustanovenia prvého oddielu tejto hlavy o rozsudku.

Proti príkazu opravný prostriedok nie je prípustný.

Ak tento oddiel neobsahuje osobitné ustanovenia, použijú sa primerane na príkaz ustanovenia tretieho oddielu tejto hlavy o rozsudku.

(1) Rozsudok je právoplatný, a ak neustanovuje tento zákon niečo iné, aj vykonateľný, ak

a) zákon proti nemu nepripúšťa odvolanie,

b) zákon síce proti nemu pripúšťa odvolanie, avšak

1. odvolanie v lehote podané nebolo,

2. oprávnené osoby sa odvolania výslovne vzdali alebo ho výslovne vzali späť, alebo

3. podané odvolanie bolo zamietnuté.

(2) Odvolanie podané len poškodeným proti výroku o náhrade škody a odvolenie podané len zúčastnenou osobou nebráni tomu, aby ostatné časti rozsudku nadobudli právoplatnosť a boli vykonané. Ani odvolanie týkajúce sa len niektorého z viacerých obžalovaných nebráni tomu, aby rozsudok u ostatných obžalovaných nadobudol právoplatnosť a bol vykonaný.

(3) Ak bola lehota na podanie odvolania zmeškaná, avšak oprávnenou osobou bola podaná žiadosť o navrátenie lehoty, nemožno rozsudok vykonať až do právoplatnosti rozhodnutia o tejto žiadosti.

(1) Uznesenie je právoplatné a vykonateľné, ak

a) zákon proti nemu nepripúšťa sťažnosť,

b) zákon síce proti nemu pripúšťa sťažnosť, avšak

1. sťažnosť v lehote podaná nebola,

2. oprávnené osoby sa sťažnosti výslovne vzdali alebo ju výslovne vzali späť, alebo

3. podaná sťažnosť bola zamietnutá.

(2) Uznesenie je vykonateľné, aj keď doteraz nenadobudlo právoplatnosť, ak zákon proti nemu síce pripúšťa sťažnosť, avšak nepriznáva jej odkladný účinok.

(3) Sťažnosť, ktorá sa týka len niektorej z viacerých osôb alebo len niektorej z viacerých vecí, o ktorých bolo rozhodnuté tým istým uznesením, nebráni ani v prípade, že má odkladný účinok, tomu, aby uznesenie nadobudlo právoplatnosť a bolo vykonané v ostatných častiach, ak ich možno oddeliť.

(4) Ak bola lehota na podanie sťažnosti, ktorá má odkladný účinok zmeškaná, avšak oprávnenou osobou bola podaná žiadosť o navrátenie lehoty, nemožno uznesenie vykonať až do právoplatného rozhodnutia o tejto žiadosti.

(1) Opravným prostriedkom proti uzneseniu je sťažnosť.

(2) Sťažnosťou možno napadnúť každé uznesenie policajta okrem uznesenia o začatí vyšetrovania (§ 203). Uznesenie súdu alebo prokurátora možno sťažnosťou napadnúť len v tých prípadoch, kde to zákon výslovne pripúšťa a ak rozhoduje vo veci v prvom stupni.

(3) Proti uzneseniu generálneho prokurátora možno podať sťažnosť, iba ak ide o uznesenie o zaistení majetku podľa § 441. O sťažnosti rozhoduje najvyšší súd.

(4) Sťažnosť má odkladný účinok, len kde to zákon výslovne ustanovuje.

§ 180

(1) Ak neustanovuje zákon niečo iné, môže sťažnosť podať osoba, ktorej sa uznesenie priamo dotýka alebo ktorá na uznesenie dala podnet svojím návrhom, na ktorý ju zákon oprávňuje; proti uzneseniu súdu môže podať sťažnosť aj prokurátor, a to i v prospech obvineného. V prospech mladistvého obvineného môžu podať sťažnosť, a to aj proti jeho vôli, zákonný zástupca, obhajca a orgán poverený starostlivosťou o mládež; lehota na podanie opravného prostriedku im plynie samostatne.

(2) Sťažnosť v prospech mladistvého môžu podať aj jeho príbuzní v priamom pokolení, jeho súrodenec, osvojiteľ, manžel alebo druh; lehota na podanie sťažnosti im končí tým istým dňom ako mladistvému.

(3) Proti uzneseniu o väzbe a o ochrannom liečení môžu podať sťažnosť v prospech obvineného aj osoby, ktoré by mohli podať v jeho prospech odvolanie.

(1) Sťažnosť sa podáva u orgánu, proti uzneseniu ktorého smeruje, a to do troch dní od oznámenia uznesenia (§ 172) s výnimkou sťažnosti proti uzneseniu o nevzatí do väzby (§ 80 ods. 2). Ak sa uznesenie oznamuje, tak obvinenému, ako i jeho zákonnému zástupcovi alebo obhajcovi, plynie lehota od toho oznámenia, ktoré bolo vykonané najneskoršie.

(2) Osobám, ktoré podľa ustanovenia § 180 môžu podať sťažnosť v prospech obvineného, končí sa lehota na podanie sťažnosti tým istým dňom ako obvinenému; prokurátorovi však plynie lehota vždy samostatne.

(1) Oprávnená osoba sa môže sťažnosti výslovne vzdať.

(2) Oprávnená osoba môže podanú sťažnosť vziať výslovne späť, dokiaľ sa o nej nerozhodlo. Sťažnosť prokurátora môže vziať späť i nadriadený prokurátor.

(3) Sťažnosť podaná v prospech obvineného inou oprávnenou osobou alebo za obvineného obhajcom alebo zákonným zástupcom môže byť vzatá späť len s výslovným súhlasom obvineného. Prokurátor však môže vziať takú sťažnosť späť aj bez súhlasu obvineného. V tomto prípade plynie obvinenému nová lehota na podanie sťažnosti od upovedomenia, že sťažnosť bola vzatá späť.

(4) Vzatie sťažnosti späť vezme, ako niet prekážok, uznesením na vedomie orgán povolaný na rozhodnutie o sťažnosti, a ak nebola vec doteraz tomuto orgánu predložená, orgán proti rozhodnutiu ktorého sťažnosť smeruje; v konaní pred súdom rozhoduje o tom predseda senátu alebo sudca.

§ 183

(1) Uznesenie možno napadnúť

a) pre nesprávnosť niektorého jeho výroku alebo

b) pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré uzneseniu predchádzalo, ak toto porušenie mohlo spôsobiť nesprávnosť niektorého výroku uznesenia.

(2) Sťažnosť možno opierať o nové skutočnosti a dôkazy.

(3) Ak podáva sťažnosť prokurátor, orgán poverený starostlivosťou o mládež alebo obhajca za obvineného alebo vo vlastnom mene, musí byť sťažnosť zároveň odôvodnená.

(1) Orgán, proti uzneseniu ktorého sťažnosť smeruje, môže jej sám vyhovieť, ak sa zmena pôvodného uznesenia nedotkne práv inej strany trestného konania. Ak ide o uznesenie policajta, ktoré bolo vydané s predchádzajúcim súhlasom prokurátora alebo na jeho pokyn, môže policajt sám sťažnosti vyhovieť len s predchádzajúcim súhlasom prokurátora.

(2) Ak lehota na podanie sťažnosti už všetkým oprávneným osobám uplynula a sťažnosti sa nevyhovelo podľa odseku 1, predloží vec na rozhodnutie

a/ policajt prokurátorovi, ktorý vykonáva nad prípravným konaním dozor a ak ide o sťažnosť proti uzneseniu, ku ktorému tento prokurátor dal súhlas alebo pokyn, jeho prostredníctvom nadriadenému prokurátorovi,

b/ prokurátor nadriadenému prokurátorovi alebo súdu,

c/ predseda senátu okresného súdu nadriadenému krajskému súdu, pritom doručí, ak treba odpis sťažnosti prokurátorovi a osobe, ktorá by mohla vyť rozhodnutím o sťažnosti priamo dotknutá, s výnimkou sťažnosti prokurátora proti uzneseniu o nevzatí obvineného do väzby (§ 80 ods. 2).

(3) Ak bola podaná sťažnosť proti uzneseniu o nevzatí obvineného do väzby, sudca bezodkladne predloží vec nadriadenému krajskému súdu na rozhodnutie. Predloženie spisu zabezpečí policajný orgán najneskôr v nasledujúci pracovný deň.

O sťažnosti proti rozhodnutiu, ktorým

a) prokurátor zaistil majetok obvineného na zaistenie nároku poškodeného (§ 49),

b) prokurátor zaistil majetok obvineného (§ 441 ods. 1),

c) prokurátor rozhodol podľa § 199 písm. a) až d) alebo podľa § 200,

d) prokurátor rozhodol o postúpení veci (§ 216) alebo o zastavení alebo o podmienečnom zastavení trestného stíhania (§ 217 a § 218) alebo o prerušení trestného stíhania (§ 220),

rozhoduje súd, v obvode ktorého je činný prokurátor, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal, a to spravidla do piatich pracovných dní uznesením od predloženia veci súdu.

(1) Pri rozhodovaní o sťažnosti preskúma nadriadený orgán

a) správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť, a

b) konanie predchádzajúce týmto výrokom napadnutého uznesenia.

(2) Ak sa týka sťažnosť len niektorej z viacerých osôb alebo len niektorej z viacerých vecí, o ktorých sa rozhodlo tým istým uznesením, preskúma nadriadený orgán len správnosť výrokov týkajúcich sa tejto osoby alebo tejto veci a konanie predchádzajúce preskúmavanej časti uznesenia.

(3) O sťažnosti podľa § 184 ods. 3 rozhodne nadriadený súd na verejnom zasadnutí do piatich pracovných dní od predloženia veci na rozhodnutie.

(1) Nadriadený orgán zamietne sťažnosť,

a) ak nie je prípustná,

b) ak bola podaná oneskorene, neoprávnenou osobou, osobou, ktorá sa jej výslovne vzdala alebo ktorá znovu podala sťažnosť, ktorú už predtým výslovne vzala späť, alebo

c) ak nie je dôvodná.

(2) Ako oneskorenú nemožno zamietnuť sťažnosť, ktorú oprávnená osoba podala oneskorene len preto, že sa spravovala nesprávnym poučením, ktoré jej bolo dané pri oznámení uznesenia.

§ 188

(1) Ak nezamietne nadriadený orgán sťažnosť, zruší napadnuté uznesenie, a ak je podľa povahy veci potrebné nové rozhodnutie, buď

a) rozhodne vo veci sám, alebo

b) uloží orgánu, proti rozhodnutiu ktorého sťažnosť smeruje, aby vo veci znovu konal a rozhodol s výnimkou rozhodovania o sťažnosti proti uzneseniu o nevzatí obvineného do väzby.

(2) Súd rozhodujúci o sťažnosti proti uzneseniu prokurátora v prípravnom konaní môže tiež, ak je to pre náležité objasnenie veci potrebné, pri zrušení napadnutého uznesenia vrátiť vec do prípravného konania.

(3) Ak je chybná len časť napadnutého uznesenia a možno ju oddeliť od ostatných alebo ak sa týka sťažnosť len časti uznesenia (§ 186), obmedzí nadriadený orgán svoje rozhodnutie podľa odseku 1 len na túto časť.

(4) k nedostatok spočíva v tom, že v napadnutom uznesení niektorý výrok chýba alebo je neúplný, môže nadriadený orgán bez toho, že by vyslovil zrušenie napadnutého uznesenia, buď ho sám doplniť, alebo uložiť orgánu, proti rozhodnutiu ktorého sťažnosť smeruje, aby o chýbajúcom výroku rozhodol alebo neúplný výrok doplnil.

(5) Súd rozhodujúci o sťažnosti môže, ak to pokladá za nevyhnutné, nariadiť, aby vec bola znovu v prvom stupni prejednaná a bolo o nej rozhodnuté v inom zložení senátu alebo iným súdom toho istého druhu a toho istého stupňa v jeho obvode.

(6) Orgán, ktorému bola vec vrátená na nové prejednanie a rozhodnutie, je pri novom rozhodovaní viazaný právnym názorom, ktorý vo veci vyslovil nadriadený orgán, a je povinný vykonať úkony, ktorých vykonanie tento orgán nariadil.

(7) Ak nadriadený súd rozhodne o vzatí obvineného do väzby, ihneď nariadi, aby ho policajné orgány (policajti) dodali do miesta výkonu väzby.

(1) Orgán rozhodujúci o sťažnosti nemôže z jej podnetu zmeniť uznesenie v neprospech osoby, ktorá sťažnosť podala alebo v prospech ktorej bola sťažnosť podaná.

(2) Ak zmení nadriadený orgán uznesenie v prospech obvineného z dôvodu porušenia jeho práva na obhajobu a je to na prospech aj niektorému spoluobvinenému, zmení uznesenie aj v prospech tohto spoluobvineného.

(3) Ustanovenie odseku 1 platí primerane i pre orgán, ktorému bola vec prikázaná na nové prejednanie a rozhodnutie.

(1) Trovy, nevyhnutné na vykonanie trestného konania, včítane trov vykonávacieho konania znáša štát; neznáša však vlastné trovy obvineného, zúčastnenej osoby a poškodeného, ani výdavky spojené so zvolením obhajcu a splnomocnenca. Štát však znáša trovy na nutnú obhajobu, ktoré vznikli obvinenému v dôsledku dovolania podaného generálnym prokurátorom. Trovy mimoriadneho dovolania znáša štát vždy.

(2) Obhajca, ktorý bol obvinenému ustanovený podľa § 38 (alt. I) má voči osobe, ktorá ho splnomocnila nárok na odmenu a náhradu hmotných výdavkov podľa advokátskej tarify.

(3) Obhajca, ktorý bol obvinenému ustanovený, má voči štátu nárok na odmenu a náhradu hotových výdavkov podľa advokátskej tarify, pokiaľ zákon neustanovuje inak.

Alternatíva II

(3) Obhajca, ktorý bol obvinenému ustanovený podľa § 39 (alt. I) v prípadoch nutnej obhajoby, má voči štátu nárok na odmenu a náhradu hotových výdavkov podľa advokátskej tarify; v ostatných prípadoch podľa rozhodnutia súdu.

(4) O výške odmeny a náhrade hotových výdavkov rozhodne na návrh obhajcu orgán činný v trestnom konaní, ktorého rozhodnutím sa trestné stíhanie právoplatne skončilo. V konaní pred súdom rozhodne predseda senátu súdu prvého stupňa.

(5) Proti rozhodnutiu podľa odseku 4 je prípustná sťažnosť, ktorá má odkladný účinok.

(1) Ak obvinený bezdôvodnou neúčasťou spôsobí, že úkon v prípravnom konaní sa nemohol vykonať, alebo hlavné pojednávanie či verejné zasadanie sa muselo odročiť, je povinný uhradiť náklady, spojené s opakovaním úkonu alebo s novým hlavným

(2) Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky a Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky ustanovia všeobecne záväzným predpisom výšku a spôsob úhrady zvýšených trov trestného konania podľa odseku 1.

(3) Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná sťažnosť, ktorá má odkladný účinok.

1. Ak bol obžalovaný právoplatne uznaný za vinného, je povinný nahradiť štátu

1. Úhradu trov spojených s výkonom väzby upravuje osobitný predpis.

(3) Paušálnu sumu uvedenú v odseku 1 písm. d/ ustanoví ministerstvo spravodlivosti všeobecne záväzným právnym predpisom.

(4) Úhradu trov, spojených s výkonom trestu odňatia slobody, upravuje zákon o výkone trestu odňatia slobody.

(1) Kto podal celkom bezvýsledne návrh na obnovu konania alebo dovolanie, je povinný nahradiť štátu trovy konania o tomto návrhu alebo dovolaní, a to paušálnou sumou, ktorú ustanoví Ministerstvo spravodlivosti všeobecne záväzným právnym predpisom. Ďalej je povinný nahradiť štátu odmenu a hotové výdavky obhajcovi, pokiaľ bol v súvislosti s týmto konaním ustanovený, ibaže obvinený má nárok na bezplatnú obhajobu alebo na obhajobu za zníženú odmenu.

(2) Povinnosť na náhradu podľa odseku 1 nepostihuje prokurátora a orgán poverený starostlivosťou o mládež.

Ak bol poškodenému aspoň sčasti priznaný nárok na náhradu škody, je odsúdený, ktorému bola povinnosť na náhradu škody uložená, povinný nahradiť mu trovy, potrebné na účelné uplatnenie jeho nároku v trestnom konaní, včítane trov vzniknutých pribraním splnomocnenca.

(1) O povinnosti na náhradu trov poškodeného a o ich výške (§ 194), ako aj o povinnosti na náhradu trov spojených s výkonom väzby a o povinnosti na náhradu odmeny a hotových výdavkov, uhradených obhajcovi ustanovenému štátom (§ 192 ods. 1 písm. a/, b/), rozhodne po právoplatnosti rozsudku predseda senátu súdu prvého stupňa.

(2) Proti rozhodnutiu podľa odseku 1 je prípustná sťažnosť, ktorá má odkladný účinok.

Ak trovy, určené paušálnou sumou (§ 192 ods.1 písm. d/ a § 193 ods.1), neboli zaplatené kolkovými známkami, rozhodne o povinnosti na ich náhradu po právoplatnosti rozsudku predseda senátu súdu prvého stupňa.

(1) Policajt je povinný bezodkladne vydať uznesenie o začatí trestného stíhania, ak oznámenie neobsahuje skutočnosti vylučujúce, že bol spáchaný trestný čin; ak je oznámenie potrebné doplniť policajt oznámenie doplní a najneskôr do 30 dní vydá uznesenie o začatí trestného stíhania; o tom neodkladne upovedomí oznamovateľa a poškodeného.

(2) Policajt uznesenie podľa odseku 1 doručí prokurátorovi najneskôr do 48 hodín od jeho vydania.

(1) Ak nie je dôvod na postup podľa § 198 odsek l policajt oznámenie

a) odovzdá príslušnému orgánu na prejednanie priestupku alebo iného správneho deliktu,

b) odovzdá inému orgánu na disciplinárne konanie alebo kárne prejednanie alebo

c) odloží, ak je trestné stíhanie neprípustné (§ 9) alebo ak zanikla trestnosť činu.

(2) Policajt môže oznámenie odložiť, ak je trestné stíhanie neúčelné vzhľadom na okolnosti uvedené v § 217 odsek 2.

Ak oznámenie neobsahuje skutočnosti uvedené v § 198 odsek 1 a nie je dôvod na postup podľa § 199, policajt oznámenie odmietne.

(1) Policajt rozhodne podľa § 199 alebo § 200 do 30 dní od doručenia oznámenia uznesením, ktoré doručí oznamovateľovi a poškodenému. Policajt doručí takéto uznesenie prokurátorovi najneskôr do 48 hodín.

(2) Oznamovateľ a poškodený môže podať proti uzneseniu podľa odseku 1 sťažnosť, ktorá nemá odkladný účinok.

(1) Prokurátor po doručení oznámenia môže postupovať podľa § 198 až § 200 alebo odovzdať oznámenie policajtovi. O odovzdaní veci policajtovi bezodkladne písomne upovedomí oznamovateľa a poškodeného.

(2) Prokurátor preskúma postup policajta podľa § 198 až § 200, ak ho o to požiada oznamovateľ alebo poškodený a výsledok preskúmania im oznámi.

(3) Prokurátor je oprávnený

a) dávať záväzné pokyny policajtovi na postup podľa § 198 odsek 1, § 202 alebo § 203,

b) vyžadovať od policajta spisy, dokumenty, materiály a správy o poznatkoch, ktoré nasvedčujú spáchaniu trestného činu, na preskúmanie zákonnosti, opodstatnenosti a včasnosti jeho postupu.

Pri skrátenom vyšetrovaní postupuje policajt podľa ustanovení tohto zákona o vyšetrovaní s týmito odchýlkami

a) výsluch svedka vykoná, len ak ide o neopakovateľný úkon, alebo ak ide o svedka, ktorý bol osobne prítomný pri páchaní trestného činu alebo svedka, ktorý má poznatky o osobe, ktorá je dôvodne podozrivá zo spáchania trestného činu; v ostatných prípadoch v nevyhnutnom rozsahu spíše záznam.

b) skrátené vyšetrovanie spravidla ukončí v lehote jedného mesiaca od vznesenia obvinenia.

(1) Ak je na podklade oznámenia alebo zistených skutočností po začatí trestného stíhania dostatočne odôvodnený záver, že trestný čin spáchala určitá osoba, policajt bez meškania vydá uznesenie o vznesení obvinenia, ktoré oznámi bez zbytočného odkladu obvinenému a doručí najneskôr do 48 hodín prokurátorovi; o tomto úkone bez zbytočného odkladu upovedomí oznamovateľa a poškodeného. Ak bolo obvinenie oznámené vyhlásením uznesenia, je policajt povinný vydať obvinenému jeho rovnopis.

(2) Ak je na podklade oznámenia alebo zistených skutočností dostatočne odôvodnený záver, že trestný čin spáchala určitá osoba, policajt spoločným uznesím začne trestné stíhanie a vznesie obvinenie, ktoré oznámi bez zbytočného odkladu obvinenému a doručí ho najneskôr do 48 hodín prokurátorovi; po tomto úkone bez zbytočného odkladu upovedomí oznamovateľa a poškodeného. Ak bolo začatie trestného stíhania a vznesenie obvinenia oznámené vyhlásením uznesenia, je policajt povinný vydať obvinenému jeho rovnopis.

(3) Uznesenie o vznesení obvinenia musí obsahovať opis skutku s uvedením miesta, času, prípadne iných okolností, za ktorých k nemu došlo tak, aby skutok nemohol byť zamenený s iným skutkom, zákonné pomenovanie trestného činu o ktorý v tomto skutku ide, a to aj s uvedením príslušného ustanovenia Trestného zákona a skutočností, ktoré odôvodňujú vznesenie obvinenia.

(4) Policajt postupuje podľa odseku l aj vtedy, ak v priebehu vyšetrovania vyjde najavo, že

a) obvinený spáchal ďalší skutok, na ktorý sa uznesenie o vznesení obvinenia nevzťahuje alebo

b) obvinený v trestnom čine pokračoval.

(5) Ak v priebehu vyšetrovania vyjde najavo, že skutok, pre ktorý bolo vznesené obvinenie, je iným trestným činom alebo aj ďalším trestným činom, ako bol v uznesení o vznesení obvinenia právne posúdený, policajt obvineného na túto okolnosť písomne upozorní; upozornenie môže uviesť aj v zápisnici. Rovnopis upozornenia alebo zápisnice doručí do 48 hodín prokurátorovi.

(6) Policajt zadovažuje dôkazy bez ohľadu na to, či svedčia v prospech alebo v neprospech obvineného, pritom postupuje podľa § 205 odsek 3. Obvinený nesmie byť nijakým spôsobom k výsluchu donucovaný. Odopretie výpovede nesmie byť použité ako dôkaz proti obvinenému.

(1) Ak nemožno hodnoverne zistiť totožnosť osoby, ktorej má byť vznesené obvinenie, k uzneseniu o vznesení obvinenia sa priložia jej daktyloskopické odtlačky, obrazové záznamy, údaje o vonkajšom meraní tela, zvláštnych telesných znameniach a namiesto osobných údajov sa v uznesení o vznesení obvinenia uvedie jej prezývka alebo iné označenie a podrobný opis osoby.

(2) Ak sa v priebehu vyšetrovania zistí totožnosť osoby, určená podľa odseku 1 alebo, ak v priebehu vyšetrovania vyjde najavo, že totožnosť osoby, ktorej bolo vznesené obvinenie je iná, ako je uvedené v uznesení o vznesení obvinenia, policajt o tom upovedomí obvineného a zaznačí to v zápisnici. Rovnopis zápisnice doručí do 48 hodín prokurátorovi a ak je obvinený vo väzbe, aj súdu, ktorý o väzbe rozhodol, ústavu, v ktorom sa väzba vykonáva a obhajcovi obvineného. Úkony, ktoré boli vykonané pred zistením totožnosti, nie je potrebné opakovať.

(1) Po skončení vyšetrovania policajt predloží spis prokurátorovi s návrhom na podanie obžaloby alebo na iné rozhodnutie, ak nerozhodne podľa § 216 odsek 1 alebo podľa § 217 odsek 3. Návrh na podanie obžaloby musí obsahovať zoznam vykonaných a navrhovaných dôkazov a odôvodnenie, prečo nevyhovel návrhom na vykonanie ďalších dôkazov alebo odmietol predložené dôkazy. So spisom predloží aj zoradené a očíslované vecné dôkazy, ak to ich povaha umožňuje.

(2) Vyšetrovanie trestných činov (obzvášť závažných zločinov) je potrebné skončiť spravidla do štyroch mesiacov od vznesenia obvinenia; v ostatných prípadoch do dvoch mesiacov.

Obvinený, poškodený a zúčastnená osoba majú právo kedykoľvek v priebehu vyšetrovania žiadať prokurátora, aby bol preskúmaný postup policajta, najmä aby boli odstránené prieťahy alebo iné závady vo vyšetrovaní. Žiadosť musí byť prokurátorovi ihneď predložená. Prokurátor je povinný žiadosť bez meškania preskúmať a o výsledku žiadateľa upovedomiť.

(1) Poškodený prejav vôle podľa § 213 odsek 1 oznámi prokurátorovi alebo policajtovi písomne alebo ústne do zápisnice.

(2) Súhlas s vyšetrovaním môže poškodený výslovným vyhlásením vziať kedykoľvek späť, a to až do času, než sa odvolací súd odoberie na záverečnú poradu.

(3) Súhlas výslovne odopretý alebo vzatý späť možno znovu udeliť, iba ak odopretie alebo späťvzatie súhlasu bolo vyvolané v tiesni, vyhrážkami, nátlakom, závislosťou alebo podriadenosťou.

(1) Prokurátor zastaví trestné stíhanie ak

a) je nepochybné, že sa nestal skutok, pre ktorý sa vedie trestné stíhanie,

b) nie je tento skutok trestným činom a nie je dôvod na postúpenie veci,

c) nie je dokázané, že skutok spáchal obvinený,

d) je trestné stíhanie neprípustné podľa § 9,

e) obvinený nebol v čase činu pre nepríčetnosť trestne zodpovedný,

f) ak schválil zmier (§ 349) alebo

g) zanikla trestnosť činu.

(2) Prokurátor môže zastaviť trestné stíhanie, ak

a) je trest, ku ktorému môže trestné stíhanie viesť, celkom bez významu popri treste, ktorý bol obvinenému pre iný čin už právoplatne uložený alebo

b) o skutku obvineného bolo už právoplatne rozhodnuté iným orgánom disciplinárne, kárne, cudzozemským súdom alebo orgánom príslušným na konanie o priestupku alebo inom správnom delikte a toto rozhodnutie možno považovať za dostačujúce.

(3) Policajt zastaví trestné stíhanie podľa odseku 1 písm. a/, b/, d/, a g/ iba, ak vo veci nebolo vznesené obvinenie.

(4) Uznesenie podľa odsekov 1 a 2 sa doručuje obvinenému a poškodenému. Uznesenie podľa odseku 3 sa doručuje poškodenému; prokurátorovi sa doručí najneskôr do 48 hodín.

(5) Proti uzneseniu o zastavení trestného stíhania môže obvinený a poškodený podať sťažnosť, ktorá má odkladný účinok.

(6) V trestnom stíhaní, ktoré bolo zastavené podľa odseku 2, sa pokračuje, ak obvinený vyhlási do troch dní od doručenia uznesenia, že na prejednaní veci trvá. O tom je potrebné obvineného poučiť.

(1) V konaní o prečinoch môže prokurátor po vznesení obvinenia do podania obžaloby na návrh policajta alebo aj bez návrhu podmienečne zastaviť trestné stíhanie, ak

a) sa obvinený k prečinu priznal a

b) nahradil škodu, ak bola činom spôsobená alebo s poškodeným o jej náhrade uzavrel dohodu alebo urobil iné potrebné opatrenia na jej náhradu a

c) vzhľadom na osobu obvineného, s prihliadnutím na jeho doterajší život a na okolnosti prípadu, možno takéto rozhodnutie považovať za dostačujúce.

(2) V uznesení o podmienečnom zastavení trestného stíhania sa určí skúšobná doba na jeden rok až päť rokov. Skúšobná doba sa začína právoplatnosťou uzesenia o podmienečnom zastavení trestného stíhania.

(3) Obvinenému, ktorý uzavrel s poškodeným dohodu o náhrade škody, sa v uznesení o podmienečnom zastavení trestného stíhania uloží, aby škodu v priebehu skúšobnej doby uhradil.

(4) Obvinenému možno tiež uznesením podľa odseku 2 uložiť, aby v skúšobnej dobe dodržiaval primerané obmedzenia smerujúce k tomu, aby viedol riadny život alebo aby sa zdržal činnosti, ktorá viedla k spáchaniu prečinu.

(5) Uznesenie o podmienečnom zastavení trestného stíhania sa doručuje obvinenému a poškodenému; obvinený a poškodený môže proti nemu podať sťažnosť, ktorá má odkladný účinok.

(6) Podmienečné zastavenie trestného stíhania nie je možné, ak činom bola spôsobená smrť, alebo ak sa vedie vyšetrovanie pre prečin zanedbania povinnej výživy.

(7) Prokurátor je povinný bez meškania oznámiť registru trestov právoplatné podmienečné zastavenie trestného stíhania a dodatočne oznámiť, že sa obvinený osvedčil alebo, či sa v trestnom stíhaní pokračuje.

(1) Ak obvinený v priebehu skúšobnej doby viedol riadny život, splnil povinnosť nahradiť spôsobenú škodu a vyhovel aj ďalším uloženým obmedzeniam a povinnostiam, prokurátor rozhodne, že sa obvinený osvedčil. Inak rozhodne, a to aj počas skúšobnej doby, že sa v trestnom stíhaní pokračuje. Takto prokurátor postupuje, aj keď sa zistí, že obvinený spáchal ďalšie čiastkové útoky toho istého prečinu. O pokračovaní v trestnom stíhaní vydá uznesenie.

(2) Ak do jedného roka od uplynutia skúšobnej doby nebolo vydané rozhodnutie podľa odseku 1 bez zavinenia obvineného, má sa za to, že sa osvedčil.

(3) Uznesenie podľa odseku 1 sa doručuje obvinenému a poškodenému; obvinený a poškodený môžu proti nemu podať sťažnosť, ktorá má odkladný účinok.

(4) Právoplatnosťou uznesenia o tom, že sa obvinený osvedčil alebo uplynutím lehoty podľa odseku 2 nastávajú účinky zastavenia trestného stíhania podľa § 9 odsek l písm. e/.

(1) Policajt preruší trestné stíhanie, ak sa nezistili skutočnosti oprávňujúce vykonať trestné stíhanie proti určitej osobe.

(2) Policajt preruší trestné stíhanie, ak

a) nemožno pre neprítomnosť obvineného alebo svedka, vec náležite objasniť,

b) nemožno obvineného pre ťažkú chorobu postaviť pred súd,

c) obvinený pre duševnú chorobu, ktorá nastala až po spáchaní činu, nie je schopný chápať zmysel trestného stíhania,

d) je obvinený vydaný do cudziny podľa právoplatného rozhodnutia súdu,

e) ak Ústavný súd pozastaví účinnosť právneho predpisu, jeho časti alebo niektorého jeho ustanovenia, ktorého použitie je rozhodujúce pre konanie alebo rozhodnutie vo veci samej, alebo

f) ak je obvinený cudzinec alebo osoba bez štátnej príslušnosti a je odovzdaný na vykonanie procesných úkonov do cudziny.

(3) Prokurátor preruší trestné stíhanie, ak

a) podal návrh Ústavnému súdu Slovenskej republiky na začatie konania o otázke, ktorú nie je v tomto konaní oprávnený riešiť (§ 7) alebo

b) Národná rada Slovenskej republiky alebo Ústavný súd Slovenskej republiky odopreli súhlas na vznesenie obvinenia voči osobe, na ktorého udelenie sú oprávnené podľa osobitného predpisu.

(4) Ak pominie dôvod na prerušenie, prokurátor alebo policajt v trestnom stíhaní pokračuje uznesením.

(5) Uznesenie podľa odseku 1 až 4 sa doručuje obvinenému a poškodenému; obvinený a poškodený majú právo proti nemu podať sťažnosť. Uznesenie policajta sa doručuje najneskôr do 48 hodín prokurátorovi.

Po prerušení trestného stíhania možno vykonávať všetky procesné úkony s výnimkou výsluchu obvineného alebo svedka a skúmania duševného stavu obvineného.

(1) Ak výsledky vyšetrovania dostatočne odôvodňujú postavenie obvineného pred súd, prokurátor podá obžalobu, pripojí k nej spisy, ich prílohy a dôkazné veci. O podaní obžaloby upovedomí obvineného, jeho obhajcu a poškodeného.

(2) Obžaloba sa môže podať len pre skutok, pre ktorý sa vznieslo obvinenie. Ak prokurátor mieni tento skutok posudzovať ako iný trestný čin, než ako ho posudzoval policajt, upozorní na to pred podaním obžaloby obvineného, obhajcu a poškodeného a zistí, či so zreteľom na zamýšľanú zmenu navrhujú doplniť vyšetrovanie alebo skrátené vyšetrovanie. Ak prokurátor nepovažuje navrhované doplnenie za potrebné, odmietne ho, urobí o tom záznam do spisu a vyrozumie osobu, ktorá návrh podala.

(3) Spis obžaloby obsahuje najmä rozhodnutia orgánov prípravného konaniao procesných úkonoch, zápisnicu o výsluchu obvineného, poškodeného, sevedka a ďalšie dôkazy, na základe ktorých možno určiť páchateľa, ustáliť skutok uvedený v obžalobe a dôkazy významné pre určenie druhu a výmery trestu, výroku o náhrade škody a o ochrannom opatrení.

Obžaloba musí obsahovať

a) označenie prokurátora a dátum spísania obžaloby,

b) meno a priezvisko obvineného, dátum a miesto jeho narodenia, rodné číslo a bydlisko, prípadne iné údaje potrebné na to, aby sa nemohol zameniť s inou osobou; ak ide o osobu podliehajúcu právomoci vojenských súdov, uvedie sa aj hodnosť obvineného a útvar, ktorého je alebo bol príslušníkom,

c) obžalobný návrh, v ktorom musí byť označený skutok, pre ktorý je obvinený stíhaný, s uvedením miesta, času a spôsobu jeho spáchania, prípadne s uvedením iných skutočností, ak ich treba na to, aby skutok nemohol byť zamenený s iným a aby bolo odôvodnené použitie určitej trestnej sadzby; ďalej sa uvedie, o ktorý trestný čin v skutku ide, jeho zákonné pomenovanie, príslušné ustanovenie Trestného zákona a všetky zákonné znaky, vrátane tých, ktoré odôvodňujú určitú trestnú sadzbu,

d) u zločinov aj odôvodnenie obžalobného návrhu, ktoré obsahuje opísanie skutkového deja s uvedením dôkazov, ktoré odôvodňujú podanie obžaloby, obhajobu obvineného a stanovisko prokurátora k nej, ako aj právne úvahy, ktorými sa prokurátor spravoval,

e) dôkazy, ktoré prokurátor navrhuje vykonať na hlavnom pojednávaní a zoznam vecných dôkazov, ktoré predkladá súdu s obžalobou, spismi a ich prílohami a

f) návrh na uloženie ochranného opatrenia, ak sú na to splnené zákonné podmienky.

Po podaní obžaloby môže prokurátor uložiť policajtovi zabezpečiť dôkaz, ktorý potrebuje vykonať v konaní pred súdom.

Ak prokurátor obžalobu nepodá, urobí návrh podľa § 224 písm. f) samostatne.

(1) Ak výsledky vyšetrovania alebo skráteného vyšetrovania dostatočne odôvodňujú záver, že skutok je trestným činom a spáchal ho obvinený, ktorý sa k spáchaniu skutku výslovne priznal a dôkazy nasvedčujú pravdivosti jeho priznania, môže prokurátor na návrh obvineného, obhajcu alebo bez návrhu začať konanie o dohode o priznaní viny a prijatí trestu (ďalej len "dohoda").

(2) Na konanie o dohode prokurátor predvolá obvineného; o čase a mieste konania upovedomí obhajcu obvineného, poškodeného a zúčastnenú osobu. Na konanie o dohode sa postupuje primerane podľa hľadísk uvedených v § 242 odsek 3.

(3) Ak došlo k dohode v otázke viny a trestu, ale nie o náhrade škody, prokurátor podá na súd návrh na dohodu v rozsahu dohody a navrhne, aby súd poškodeného odkázal s nárokom na náhradu škody alebo jej časti na občiansko-právne alebo iné konanie. Obdobne postupuje aj pokiaľ sa týka zúčastnenej osoby.

(4) Ak v rámci konania o dohode prizná obvinený vinu zo spáchania stíhaného skutku celkom alebo sčasti, ale nedôjde o dohode o treste, prokurátor podá obžalobu, v ktorej uvedie obvineným priznaný skutok a jeho právne posúdenie a požiada súd, aby rozhodol v rozsahu nepriznanej časti a rozhodol o treste a ´dalších výrokoch, ktoré majú podklad vo výroku o vine (náhrada škody, ochranné opatrenie).

(5) Dohoda obsahuje

a) označenie účastníkov dohody, miesto a čas jej spísania,

b) opis skutku s uvedením miesta, času, prípadne iných okolností, za ktorých k nemu došlo tak, aby skutok nemohol byť zamenený s iným skutkom, zákonné pomenovanie trestného činu o ktorý v tomto skutku ide, a to aj s uvedením príslušného ustanovenia Trestného zákona,

c) druh a výmeru trestu, vrátane zaradenia do nápravnovýchovnej skupiny,

d) rozsah a spôsob náhrady škody, ak bola činom spôsobená,

e) ochranné opatrenie, ak prichádza do úvahy jeho uloženie.

(6) Návrh dohody podpíšu na znak súhlasu prokurátor, obvinený, obhajca a poškodený, ak úspešne uplatnil nárok na náhradu škody a zúčastnil sa konania.

(7) Ak nedôjde k dohode podľa odseku 3, prokurátor o tom vykoná záznam do spisu.

(1) Ak účastníci konania uzavreli dohodu, prokurátor podá súdu návrh na súdne konanie o dohode o priznaní viny a prijatí trestu.

(2) Návrh podľa odseku 1 obsahuje

a) označenie prokurátora a dátum spísania návrhu,

b) návrh dohodnutého rozsudku.

(3) Prokurátor s návrhom podľa odseku 1 predkladá súdu dohodu, spisy, ich prílohy a zoznam vecných dôkazov.

Iba prokurátor je oprávnený

a) podať obžalobu, okrem obžaloby podľa osobitného predpisu,

b) uzavrieť s obvineným dohodu o priznaní viny a prijatí trestu a podať návrh súdu na jej schválenie,

c) uzavrieť zmier (§ 349 – § 354),

d) nariadiť zaistenie majetku obvineného a určiť, na ktoré prostriedky a veci sa toto zaistenie nevzťahuje alebo zrušiť také zaistenie,

e) vykonať zaistenie nároku poškodeného na náhradu škody, zrušiť toto zaistenie, a to aj čiastočne, alebo vec z neho vyňať,

f) nariadiť exhumáciu mŕtvoly,

g) vyžiadať súhlas na vznesenie obvinenia alebo na zadržanie a podanie návrhu na vzatie do väzby osoby, na ktoré úkony je potrebný súhlas Národnej rady Slovenskej republiky alebo Ústavného súdu Slovenskej republiky,

h) navrhnúť vyžiadanie obvineného z cudziny,

i) vykonať predbežné vyšetrenie v konaní o vydanie do cudziny a

j) vykonať ďalšie úkony podľa tohto zákona.

(1) Policajt je povinný do 30 dní od doručenia oznámenia vydať uznesenie o začatí vyšetrovania, ak oznámenie nasvedčuje tomu, že bol spáchaný trestný čin.

(2) Uznesenie podľa ods. 1 sa doručí oznamovateľovi a ak oznamovateľ nie je poškodený, doručí sa aj poškodenému, ak je známy.

(3) Policajt uznesenie podľa ods. 1 doručí prokurátorovi najneskôr do 48 hodín.

(1) Ak nie je dôvod na postup podľa § 198 ods. 1 policajt oznámenie spolu s dôkazným materiálom odovzdá prokurátorovi s návrhom na rozhodnutie, aby vec:

a) odovzdal príslušnému orgánu na prejednanie priestupku alebo iného správneho deliktu,

b) odovzdal inému orgánu na disciplinárne konanie alebo kárne prejednanie alebo

c) odložil, ak je vyšetrovanie neprípustné (§ 9) alebo ak zanikla trestnosť činu.

d) odložil, lebo vyšetrovanie je neúčelné vzhľadom na okolnosti uvedené v § 217 ods. 2 písm. a), b).

Ak oznámenie neobsahuje skutočnosti uvedené v § 198 ods. 1 a nie je dôvod na postup podľa § 199, policajt oznámenie spolu s dôkazným materiálom odovzdá prokurátorovi s návrhom, aby bezodkladne rozhodol, že oznámenie sa odmieta.

(1) Prokurátor rozhodne podľa § 199 alebo § 200 do 15 dní od doručenia návrh policajta uznesením, ktoré doručí oznamovateľovi; ak oznamovateľ nie je poškodený, doručí ho aj poškodenému, ak je známy.

(2) Oznamovateľ a poškodený môže podať proti uzneseniu podľa ods. 1 sťažnosť.

(1) Prokurátor na návrh policajta alebo aj bez takého návrhu postúpi vec inému orgánu, ak výsledky vyšetrovania preukazujú, že nejde o trestný čin, ale ide o skutok, ktorý by mohol byť priestupkom alebo iným správnym deliktom alebo by mohol byť prejednaný v disciplinárnom konaní alebo v kárnom konaní.

(2) Uznesenie o postúpení veci sa doručuje obvinenému a poškodenému.

(3) Proti uzneseniu podľa odseku 1 môže obvinený a poškodený podať sťažnosť, ktorá má odkladný účinok.

(1) Prokurátor na návrh policajta alebo aj bez takého návrhu preruší trestné stíhanie, ak sa nezistili skutočnosti oprávňujúce vykonať vyšetrovanie proti určitej osobe.

(2) Prokurátor preruší trestné stíhanie, ak

1. nemožno pre neprítomnosť obvineného alebo svedka, vec náležite objasniť,
2. nemožno obvineného pre ťažkú chorobu postaviť pred súd,
3. obvinený pre duševnú chorobu, ktorá nastala až po spáchaní činu, nie je schopný chápať zmysel vyšetrovania,
4. je obvinený vydaný do cudziny podľa právoplatného rozhodnutia súdu alebo
5. je obvinený cudzinec alebo osoba bez štátnej príslušnosti a je odovzdaný na vykonanie procesných úkonov do cudziny.

(3) Prokurátor preruší trestné stíhanie, ak

1. podal návrh Ústavnému súdu Slovenskej republiky ústavnému súdu na začatie konania na zaujatie stanoviska o otázke, ktorú nie je v tomto konaní oprávnený riešiť (§ 7) alebo
2. Národná rada Slovenskej republiky alebo Ústavný súd Slovenskej republiky odopreli súhlas na vznesenie obvinenia voči osobe, na ktorého udelenie sú podľa Ústavy Slovenskej republiky oprávnené.

(4) Ak pominie dôvod na prerušenie, prokurátor uznesením na návrh policajta alebo aj bez takého návrhu rozhodne, že sa v trestnom stíhaní pokračuje.

(5) Uznesenie podľa odseku 1 až 4 sa doručuje obvinenému a poškodenému; obvinený a poškodený majú právo proti nemu podať sťažnosť.

Po prerušení trestného stíhania možno vykonávať len úkony podľa štrvtej a piatej a šiestej hlavy smerujúce na odstránenie dôvodu prerušenia.

b) je vinný zo spáchania skutku alebo niektorého zo skutkov uvedených v obžalobe,

c) chce urobiť iné vyhlásenie, alebo, že

d) nechce urobiť žiadne vyhlásenie.

(2) Ak to vyžadujú okolnosti prípadu, záujem verejnosti alebo obžalovaného, môže súd obžalovanému povoliť, aby namiesto vyhlásenia, že je vinný, vyhlásil, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe, ktoré súd pre potreby ďalšieho konania a rozhodnutia bude považovať za priznanie viny.

(3) Ak obžalovaný odmietne urobiť vyhlásenie, alebo ak sa hlavné pojednávanie koná v jeho neprítomnosti, zapíše sa do zápisnice o tomto úkone, že je nevinný.

(4) Ak obžalovaný na hlavnom pojednávaní vyhlásil, že je vinný zo spáchania skutku alebo niektorého zo skutkov uvedených v obžalobe, súd pred prijatím tohto vyhlásenia postupuje primerane podľa § 242 ods.3 písm. a) až o).

(5) Pred rozhodnutím súdu o prijatí vyhlásenia obžalovaného, že je vinný zo spáchania skutku alebo niektorého zo skutkov uvedených v obžalobe, súd zistí stanovisko prokurátora, poškodeného a zúčastnenej osoby, ak sú prítomní na hlavnom pojednávaní.

(6) Súd po prijatí vyhlásenia obžalovaného o tom, že je vinný rozhodne, či vyhlásenia obžalovaného podľa odseku 4 prijíma alebo neprijíma.

(7) Ak súd rozhodol, že vyhlásenie obžalovaného podľa odseku 4 prijíma, vyhlási zároveň dokazovanie za skončené v rozsahu v akom obžalovaný vinu priznal a vykoná dôkazy súvisiace s výrokom o treste, náhrade škody alebo ochranného opatrenia.

Ak je obžalovaných niekoľko, predseda senátu urobí opatrenia, aby obžalovaný bol vyslúchaný v neprítomnosti ešte nevypočutých spoluobžalovaných. Poradie výsluchu obžalovaných určí po vypočutí návrhov strán, predseda senátu. Obžalovaného však treba ešte v priebehu dokazovania oboznámiť s obsahom výpovede spoluobžalovaných, ktorí boli vyslúchaní v jeho neprítomnosti.

(1) Predseda senátu dbá na to, aby ešte nevyslúchnutý svedok nebol prítomný pri výsluchu obžalovaného a iných svedkov. Po výsluchu obžalovaného sa spravidla vypočuje poškodený. Ak obžalovaný uznal základ aj výšku škody poškodeným včas a riadne uplatneného nároku na náhradu škody, vykoná sa ďalšie dokazovanie o výške škody iba výnimočne, najmä ak sú o nej dôvodné pochybnosti alebo je to potrebné pre záver o právnom posúdení skutku.

(2) Výsluch svedka vykoná ten, kto navrhol vykonanie takého dôkazu. Ak výsluch svedka alebo znalca navrhol tak obžalovaný alebo jeho obhajca ako aj prokurátor, rozhodne predseda senátu po vypočutí strán o tom, ktorý z nich výsluch vykoná, pri zachovaní práva druhej strany vykonať následne výsluch svedka alebo znalca a klásť mu otázky. Ustanovenie § 118 ods. 2 platí primerane.

(3) Ustanovenia § 251 ods. 4, 5 a 6 sa použijú primerane aj na vykonanie dôkazu výsluchom svedka. Predseda senátu môže rozhodnúť, že výsluch svedka vykoná sám, ak má byť ako svedok vyslúchaná osoba mladšia ako pätnásť rokov, ak ide o chorého alebo zraneného svedka alebo ak by výsluch svedka procesnou stranou nebol z iných závažných dôvodov vhodný.

(4) Ak je obava, že svedok v prítomnosti obžalovaného nevypovie pravdu, prípadne ak ide o výsluch svedka, ktorému alebo ktorého blízkej osobe z podaného svedectva hrozí ujma na zdraví, smrť alebo iné závažné nebezpečenstvo, alebo o svedka, ktorého totožnosť musí zostať zo závažných dôvodov utajená, urobí predseda senátu vhodné opatrenia na zaistenie bezpečnosti alebo utajenie totožnosti svedka (§ 131), prípadne vylúči obžalovaného, jeho dôverníkov a verejnosť po dobu výsluchu takého svedka z pojednávacej miestnosti. Po návrate do pojednávacej miestnosti musí byť obžalovaný oboznámený s obsahom výpovede svedka, môže sa o nej vyjadriť aj bez toho, aby sa so svedkom stretol a môže mu prostredníctvom predsedu senátu klásť aj otázky.

(1) Namiesto výsluchu svedka na hlavnom pojednávaní možno čítať zápisnicu o jeho výpovedi alebo jej podstatnú časť, ak súd nepovažuje osobný výsluch za potrebný a prokurátor a obžalovaný s tým súhlasia.

(2) Súhlas obžalovaného nie je potrebný, ak sa pri skoršom výsluchu výslovne vyjadril, že sa na hlavnom pojednávaní nezúčastní alebo výslovne požiadal, aby sa hlavé pojednávanie konalo v jeho neprítomnosti, alebo ak sa na hlavné pojednávanie napriek riadnemu predvolaniu bez ospravedlnenia nedostavil, alebo sa bež vážneho dôvodu vzdialil z pojednávacej siene. V uvedených prípadoch stačí súhlas prokurátora. O tejto skutočnosti musí byť obžalovaný v predvolaní poučený.

(3) Zápisnica o výpovedi spoluobžalovaného alebo svedka sa prečíta aj vtedy, ak bol výsluch vykonaný spôsobom zodpovedajúcim ustanoveniam tohto zákona a

a) taká osoba zomrela alebo sa stala nezvestnou, pre dlhodobý pobyt v cudzine alebo na neznámom mieste nedosiahnuteľnou, alebo ochorela chorobou, ktorá natrvalo alebo na dohľadný čas znemožňuje jej výsluch,

b) hlavnom pojednávaní bez oprávnenia odoprela vypovedať alebo sa odchyľuje v podstatných bodoch od svojej skoršej výpovede,

c) išlo o neodkladný alebo neopakovateľný úkon.

(4) Zápisnica o skoršej výpovedi svedka sa prečíta aj vtedy, ak bol výsluch vykonaný spôsobom zodpovedajúcim ustanoveniam tohto zákona a svedok na hlavnom pojednávaní bez oprávnenia odoprel vypovedať alebo sa odchyľuje v podstatných bodoch od svojej skoršej výpovede, a

a) bolo zistené, že k zmene výpovede alebo odmietnutiu svedčiť došlo v dôsledku toho, že svedok bol predmetom zastrašovania, podplácania alebo prísľubov iných výhod, alebo

b) ak bola zmena obsahu výpovede svedka alebo jeho rozhodnutie o odmietnutí svedčiť ovplyvnené v dôsledku priebehu výsluchu na hlavnom pojednávaní, najmä v nadväznosti na správanie sa obžalovaného alebo prítomnej verejnosti.

(5) Zápisnicu o výpovedi svedka, ktorý na hlavnom pojednávaní využil svoje právo odoprieť výpoveď podľa § 100, možno prečítať len za predpokladu, že bol pred výsluchom, ktorého sa zápisnica týka, o svojom práve odoprieť výpoveď riadne poučený a výslovne vyhlásil, že toto právo nevyužíva, ak bol výsluch vykonaný spôsobom zodpovedajúcim ustanoveniam tohoto zákona.

(1) Ak sa svedok alebo obžalovaný odchýli v podstatných častiach od svojej skoršej výpovede a nejde pritom o prípad uvedený v ustanovení § 254 ods.4 alebo o výpoveď urobenú ako neodkladný a neopakovateľný úkon, môže mu byť zápisnica o jeho skoršej výpovedi predložená na vysvetlenie rozporov v jeho výpovediach tak, aby súd v rámci voľného hodnotenia dôkazov mohol posúdiť hodnovernosť a pravdivosť jeho tvrdení pri výsluchu na hlavnom pojednávaní.

(2) Predloženie skoršej výpovede podľa odseku 1 spočíva v prečítaní tých častí zápisnice o skoršom výsluchu, ku ktorým sa má vyslúchaný vyjadriť a vysvetliť rozpory medzi svojimi výpoveďami. Zápisnica o výsluchu, ktorá bola takto predložená nemôže byť podkladom pre výrok o vine obžalovaného, a to ani v spojení s inými vo veci vykonanými dôkazmi.

(1) Súd rozhodne, ktorý zo svedkov je pred výsluchom na súde povinný zložiť prísahu.

(2) Do prísahy možno v tej istej veci svedka vziať len raz.

(3) Pred prísahou musí byť svedok upozornený na význam svedeckej výpovede a na následky krivej prísahy.

Prísaha znie : Prisahám na svoju česť a svedomie, že budem vypovedať pravdu a nič iné len pravdu. Prisahám, že nič vedome nezatajím. Prehlasujem, že som si vedomý trestných následkov krivej prísahy.

(1) Svedok vykonáva prísahu ústne tak, že opakuje slová prísahy, ktoré mu prečíta predseda senátu. Pri skladaní prísahy prítomní vstanú. Písomný text prísahy po jeho ústnom zložení svedok pred súdom podpíše.

(2) Nemý alebo hluchonemý svedok, ak vie čítať a písať, zloží prísahu tak, že podpíše jej znenie. Nepočujúci svedok prečíta znenie prísahy, ktorá mu bola predložená.

(3) Ak nevie hluchonemý alebo nepočujúci svedok písať alebo čítať, prísahu zloží posunkovou rečou za pomoci tlmočníka.

(4) Svedok, ktorý už raz bol vzatý do prísahy potvrdí svoju neskoršiu výpoveď tým, že sa odvolá na prísahu skôr vykonanú, čo má účinky prísahy.

Do prísahy nemožno vziať svedka,

1. ktorý pri svojom výsluchu nedovŕšil pätnásty rok svojho veku,
2. ak pre telesnú alebo duševnú chorobu nemohol vnímať okolnosti, o ktorých má vypovedať, alebo ak také okolnosti nie je schopný uviesť,
3. ktorý vzhľadom na svoje psychické a fyzické predpoklady nie je schopný náležite pochopiť podstatu a dôležitosť prísahy,

d/ ktorý je zaviazaný mlčanlivosťou spojenou s výkonom jeho povolania, ak ten, kto ho zaviazal mlčanlivosťou, ho mlčanlivosti nezbaví.

(1) Ak znalec ešte nepodal vo veci písomný posudok alebo sa od neho odchyľuje alebo ho dopĺňa, môže mu predseda senátu uložiť, aby posudok alebo jeho doplnok nadiktoval do zápisnice.

(2) Pri výsluchu znalca na hlavnom pojednávaní sa použijú ustanovenia § 251 ods. 4, 5 a § 253 ods. 3 primerane. Namiesto výsluchu znalca možno čítať zápisnicu o jeho výpovedi alebo jeho písomný posudok, ak znalec bol pred podaním posudku poučený podľa § 141, nie sú pochybnosti o správnosti a úplnosti posudku a prokurátor i obžalovaný s tým súhlasia.

(3) Ak bol posudok znalca obstaraný niektorou zo strán a predkladá sa v konaní ako dôkaz, ustanovenie odseku 1 sa použije primerane.

(4) Ak bol posudok predložený stranou a odborník podávajúci posudok nie je v zapísaný v zozname súdnych znalcov, súd ho vezme do sľubu podľa osobitného zákona a poučí podľa § 379 Tr. zák. V takomto prípade znalec v sľube potvrdí, že svoj posudok podal v zmysle predneseného sľubu a poučenia.

Posudky, správy štátnych orgánov a ďalšie listiny, ktorými sa vykonáva dôkaz sa na hlavnom pojednávaní prečítajú a umožní sa do nich nazrieť stranám a ak je potrebné aj svedkom a znalcom.

(1) Vecné dôkazy sa predložia stranám a ak je to potrebné aj svedkom a znalcom.

(2) Zvukový a obrazový záznam sa ako dôkaz vykoná jeho predvedením na technickom zariadení. Ak to povaha dôkazu pripúšťa, môže sa vykonať aj oboznámením jeho písomného prepisu. Súčasťou výkonu tohto dôkazu je aj správa o tom, akým spôsobom a kým bol záznam vyhotovený alebo získaný.

Obžalovaného a poškodeného sa treba po vykonaní každého dôkazu opýtať, či sa chcú k nemu vyjadriť a vyjadrenie každého sa zapíše do zápisnice.

(1) Po skončení výsluchu stranou alebo predsedom senátu môžu zástupca záujmového združenia občanov, zákonný zástupca obžalovaného, zúčastnená osoba, poškodený a jeho právny nástupca a ich splnomocnenci so súhlasom predsedu senátu klásť vyslúchaným otázky, a to spravidla vtedy, keď predseda senátu svoje dotazy skončil a keď už ani členovia senátu nemajú otázky.

(2) Po vykonaní všetkých dôkazov zistí predseda senátu, či strany nemajú návrhy na doplnenie dokazovania.

Obžalovaný alebo svedok, ktorému je poskytovaná ochrana a pomoc podľa osobitného zákona a v súvislosti s prítomnosťou v konaní pred súdom je tu dôvodná obava z ohrozenia jeho života alebo zdravia, či života alebo zdravia jemu blízkej osoby, môže byť vyslúchnutý s využitím technických zariadení určených na prenos zvuku a obrazu.

Po skončení záverečných rečí a pred odchodom na záverečnú poradu udelí predseda senátu obžalovanému posledné slovo. Počas tohto prejavu nesmú obžalovanému ani súd, ani nikto iný klásť otázky.

(1) Ak zistí súd so zreteľom na záverečné reči alebo pri záverečnej porade, že treba ešte niektorú okolnosť objasniť, rozhodne uznesením, že dokazovanie bude doplnené a v hlavnom pojednávaní pokračuje.

(2) Po doplnení dokazovania treba vždy znovu dať slovo na záverečné reči.

(1) Ak sa objaví prekážka, pre ktorú nemožno hlavné pojednávanie vykonať alebo v ňom pokračovať, súd odročí hlavné pojednávanie a určí termín, kedy sa bude konať ďalšie hlavné pojednávanie:, odročiť hlavné pojednávanie na neurčito možno len ak to vyžaduje povaha úkonu. Ak odpadne prekážka pre ktorú muselo byť hlavné pojednávanie odročené na neurčito, treba bez zbytočného odkladu, najneskôr v lehote dvoch týždňov po jej odpadnutí nariadiť termín hlavného pojednávania alebo vykonať iný úkon smerujúci ku skončeniu veci.

(2) Skôr ako predseda senátu hlavné pojednávanie odročí, zistí, či strany nenavrhujú ďalšie dôkazy, ktoré by bolo treba pre budúce pojednávanie zadovážiť.

(3) Pri odročení hlavného pojednávania súd môže uložiť, aby dôkaz zabezpečila strana, ktorá ho navrhla vykonať, alebo na jeho vykonaní trvá.

(4) Ak nie je pre podstatnú chybu konania alebo z iného dôležitého dôvodu potrebné vykonať hlavné pojednávanie znova oboznámi predseda senátu pri pokračovaní v odročenom hlavnom pojednávaní podstatný obsah doterajšieho pojednávania. Ak od odročenia hlavného pojednávania uplynula dlhšia doba, prečíta predseda senátu podstatný odpis zápisnice o hlavnom pojednávaní.

(1) Súd vráti vec prokurátorovi uznesením na došetrenie len vtedy, ak výsledky hlavného pojednávania ukazujú, že obžalovaný spáchal ešte ďalší skutok, ktorý je trestným činom a prokurátor o vrátenie veci požiadal so zreteľom na potrebu spoločného prejednania.

(2) Proti rozhodnutiu podľa odseku 1 je prípustná sťažnosť, ktorá má odkladný účinok.

(1) Ak zistí súd v zažalovanom skutku trestný čin, na prejednanie ktorého nie je príslušný, rozhodne o predložení veci na rozhodnutie o príslušnosti súdu, ktorý je najbližšie spoločne nadriadený jemu a súdu, ktorý je podľa neho príslušný na prejednanie veci. Je však povinný rozhodnúť vec sám, ak ide iba o miestnu nepríslušnosť a obžalovaný ju nevytkol. Rovnako je povinný sám vec rozhodnúť, ak by mala byť vec postúpená súdu toho istého druhu a stupňa, ktorý nevykonáva konanie o trestných činoch uvedených v § 15. Rozhodnúť o predložení veci na rozhodnutie o príslušnosti nemôže súd, ktorému bola vec postúpená nadriadeným súdom, okrem prípadu, že by sa skutkový podklad pre posúdenie príslušnosti medzitým podstatne zmenil.

(2) Súd postúpi vec inému orgánu, ak zistí, že nejde o trestný čin, ale zažalovaný skutok by mohol iný orgán posúdiť ako priestupok, kárne alebo disciplinárne previnenie, o ktorých je tento orgán príslušný rozhodovať.

(3) Proti uzneseniu o postúpení podľa odseku 2 môže prokurátor podať sťažnosť, ktorá má odkladný účinok.

(1) Súd zastaví trestné stíhanie, ak na hlavnom pojednávaní zistí, že je tu niektorá z okolností uvedených v § 9 ods. 1.

(2) Súd môže zastaviť trestné stíhanie aj vtedy, ak zistí za hlavného pojednávania niektorý z dôvodov uvedených v § 217 ods.2.

(3) Rozhodnutie podľa odseku 1 a 2 sa môže týkať tiež len niektorého zo skutkov, pre ktoré bola podaná obžaloba.

(4) Proti rozhodnutiu podľa odsekov 1 a 2 môže prokurátor podať sťažnosť, ktorá má odkladný účinok.

(1) Súd môže podmienečne zastaviť trestné stíhanie alebo schváliť zmier a zastaviť trestné stíhanie, ak počas hlavného pojednávania zistí, že sú splnené podmienky uvedené v § 217 ods. 1 písm. f) alebo v § 218 ods.1.

(2) Proti rozhodnutiu podľa odseku 1 o schválení zmieru môže prokurátor, a proti rozhodnutiu o podmienečnom zastavení trestného stíhania aj obžalovaný a poškodený podať sťažnosť, ktorá má odkladný účinok.

(1) Súd preruší trestné stíhanie, ak zistí počas hlavného pojednávania, že je tu niektorá z okolností uvedených v § 220 ods. 2 písm. b/ až d/.

(2) Súd preruší trestné stíhanie aj vtedy, keď nemožno obžalovanému doručiť predvolanie na hlavné pojednávanie.

(3) Ak odpadne dôvod prerušenia, súd v trestnom stíhaní pokračuje.

(4) Proti rozhodnutiu, ktorým súd trestné stíhanie prerušil, alebo ktorým návrh na pokračovanie v ňom zamietol, môže prokurátor podať sťažnosť.

(5) Súd preruší trestné stíhanie aj vtedy, ak sa domnieva, že iný všeobecne záväzný právny predpis, ktorého použitie je v danej trestnej veci rozhodné pre rozhodovanie o vine a treste, je v rozpore so zákonom, a podá návrh na začatie konania pred Ústavným súdom. Nález Ústavného súdu je preň a pre ostatné všeobecné súdy záväzný.

(1) Ak nebude vec vrátená prokurátorovi na došetrenie podľa § 270, predložená na rozhodnutie o príslušnosti alebo postúpená podľa § 271 ods.1, 2, 3, ak nedôjde k zastaveniu trestného stíhania podľa § 272, k podmienečnému zastaveniu trestného stíhania podľa § 273 alebo k jeho prerušeniu podľa § 274, rozhodne súd rozsudkom, či sa obžalovaný uznáva za vinného alebo či sa spod obžaloby oslobodzuje.

(2) Uznať obžalovaného za vinného z trestného činu podľa prísnejšieho ustanovenia zákona, ako podľa ktorého posudzovala skutok obžaloba, môže súd len vtedy, keď prokurátor takéto prísnejšie posúdenie navrhol a obžalovaného na možnosť tohto prísnejšieho posudzovania skutku upozornil skôr, než súd vyhlásil dokazovanie za skončené. Ak o to obžalovaný alebo jeho obhajca požiada, treba mu poskytnúť znovu lehotu na prípravu obhajoby a hlavné pojednávanie na ten účel odročiť najmenej o päť pracovných dní.

Súd oslobodí obžalovaného spod obžaloby, ak

1. nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný,
2. v obžalobnom návrhu uvedený skutok nie je trestným činom,
3. nebolo dokázané, že skutok spáchal obžalovaný,
4. obžalovaný nie je pre nepríčetnosť trestne zodpovedný,
5. trestnosť činu zanikla, alebo
6. ak prokurátor na hlavnom pojednávaní ustúpil od obžaloby ( § 232 ods.2 ).

Ak bolo trestné stíhanie zastavené v dôsledku premlčania alebo z niektorého z dôvodov uvedených v § 217 ods.2 a v konaní sa pokračovalo len preto, že obžalovaný na prejednaní veci trval (§ 9 ods.2) súd, ak nezistí žiadny iný dôvod na oslobodenie obžalovaného, vysloví síce vinu, trest však neuloží.

(1) Ak súd odsudzuje obžalovaného pre trestný čin, ktorým spôsobil inému majetkovú škodu, uloží mu spravidla v rozsudku, aby ju poškodenému nahradil, ak bol nárok včas uplatnený ( § 45 ods.3). Ak tomu nebráni zákonná prekážka, súd uloží obžalovanému vždy povinnosť nahradiť škodu, ak je jej výška súčasťou popisu skutku uvedeného vo výroku rozsudku, ktorým bol obžalovaný uznaný za vinného, pokiaľ škoda v tam uvedenej výške nebola dosiaľ uhradená.

(2) Výrok o povinnosti obžalovaného na náhradu škody musí presne označovať osobu oprávneného a nárok, ktorý mu bol prisúdený. V odôvodnených prípadoch môže súd vysloviť, že záväzok má byť splnený v splátkach, ktorých a podmienky zročnosti súčasne určí.

(3) Výrok rozsudku o náhrade škody môže byť na návrh poškodeného vyjadrený v peňažných prostriedkoch v cudzej mene, pokiaľ to neodporuje okolnostiam prípadu a škoda bola spôsobená na peňažných prostriedkoch v cudzej mene alebo na veciach zakúpených za také peňažné prostriedky, alebo ak obžalovaný alebo poškodený je devízovým cudzozemcom.

(1) Ak niet podľa výsledku dokazovania podklad pre vyslovenie povinnosti na náhradu škody, alebo ak by bolo treba pre rozhodnutie o povinnosti na náhradu škody vykonať ďalšie dokazovanie, ktoré presahuje potreby trestného stíhania a predĺžilo by ho, súd odkáže poškodeného na konanie o občianskoprávnych veciach, prípadne na konanie pred iným príslušným orgánom.

(2) Na konanie o občianskoprávnych veciach alebo na konanie pred iným príslušným orgánom odkáže súd poškodeného tiež so zvyškom jeho nároku, ak mu nárok z akéhokoľvek dôvodu prizná len sčasti.

(3) Ak súd obžalovaného spod obžaloby oslobodí odkáže poškodeného s jeho nárokom na náhradu škody vždy na konanie o občianskoprávnych veciach, prípadne na konanie pred iným príslušným orgánom.

(1) Ak zistil súd u obžalovaného dôvod pre uloženie ochranného opatrenia, môže ho uložiť i bez návrhu prokurátora.

(2) Ak súd potrebuje pre rozhodnutie o ochrannom opatrení vykonať ešte ďalšie dokazovanie, ktoré nemôže byť vykonané hneď, vyhradí rozhodnutie o ochrannom opatrení verejnému zasadnutiu.

(3) Postupovať podľa odseku 2 možno aj vtedy, keď prokurátor urobil návrh na zhabanie veci nepatriacej obžalovanému.

(1) Ak vyjde najavo mimo hlavného pojednávania niektorá z okolností odôvodňujúcich zastavenie trestného stíhania podľa § 217 ods. 1, 2 alebo prerušenie trestného stíhania podľa § 220 ods. 2, súd trestné stíhanie zastaví alebo preruší.

(2) Mimo hlavného pojednávania rozhoduje súd na neverejnom zasadaní:, ak to však predseda senátu považuje za potrebné, môže na rozhodnutie nariadiť verejné zasadanie.

(3) Rozhodnutie o schválení zmieru môže súd urobiť aj na neverejnom zasadaní.

(4) Proti rozhodnutiu podľa odseku 1 môže prokurátor podať sťažnosť, ktorá má, ak nejde o prerušenie trestného stíhania, odkladný účinok.

(5) Ak vyjdú najavo mimo hlavného pojednávania okolnosti odôvodňujúce podmienečné zastavenie trestného stíhania podľa § 218 ods. 1 alebo schválenie zmieru a zastavenie trestného stíhania (§ 217 ods. 1 písm. f), § 349), súd môže podmienečne zastaviť trestné stíhanie alebo schváliť zmier a zastaviť trestné stíhanie.

(6) Proti rozhodnutiu podľa odseku 5 o schálení zmieru a podmienečnom zastavení trestného stíhania môže prokurátor a proti rozhodnutiu o podmienečnom zastavení trestného stíhania aj obvinený a poškodený podať sťažnosť, ktorá má odkladný účinok.

Na verejnom zasadnutí rozhoduje súd tam, kde to zákon výslovne ustanovuje.

§ 283

(1) Predseda senátu predvolá na verejné zasadnutie osoby, ktorých osobná účasť na ňom je nevyhnutná. O verejnom zasadnutí upovedomí prokurátora, ako aj osobu, ktorá svojím návrhom dala na verejné zasadnutie podnet a osobu, ktorá môže byť priamo dotknutá rozhodnutím. Ak je obvinený mladistvý a v čase konania verejného zasadnutia nedovŕšil 19. rok svojho veku, upovedomí sa aj orgán poverený starostlivosťou o mládež. Predseda senátu o verejnom zasadnutí upovedomí aj obhajcu, splnomocnenca a zákonného zástupcu. K predvolaniu alebo upovedomeniu pripojí odpis návrhu, ktorým bol na verejné zasadnutie daný podnet.

(2) Ustanovenie odseku 1 sa nevzťahuje na konanie o sťažnosti proti uzneseniu o nevzatí obvineného do väzby.

(3) Ak na hlavnom pojednávaní pred okresným súdom vystupoval zástupca záujmového združenia občanov, upovedomí predseda senátu krajského súdu o verejnom zasadnutí konanom o odvolaní aj záujmové združenie občanov, ktoré zástupcu vyslalo.

(4) Deň, čas a miesto verejného zasadnutia určí predseda senátu alebo sudca tak, aby osobe, ktorá na verejné zasadnutie dala svojím návrhom podnet, osobe, ktorá môže byť priamo dotknutá rozhodnutím orgánu povereného starostlivosťou o mládež, obhajcovi alebo splnomocnencovi alebo zákonnému zástupcovi, ako aj prokurátorovi ostala od doručenia predvolania na verejné zasadnutie alebo od upovedomenia lehota aspoň päť pracovných dní na prípravu; to neplatí pri sťažnosti proti uzneseniu o nevzatí obvienného do väzby. Skrátiť túto lehotu možno len so súhlasom toho, v záujme koho je lehota ustanovená. U ostatných osôb, ktoré sa na verejné zasadnutie predvolávajú alebo o ňom upovedomujú, treba zachovať spravidla trojdňovú lehotu.

(5) Deň verejného zasadnutia, na ktorom sa bude rozhodovať o sťažnosti prokurátora proti uzneseniu o nevzatí obvineného do väzby (§ 80 ods. 2), oznámi obvinenému, jeho obhajcovi a prokurátorovi sudca pre prípravné konanie, ktorý rozhodol o nevzatí obvineného do väzby, bezprostredne po tomto úkone a urobí o tom záznam v zápisnici. Postupuje pritom tak, aby bola zachovaná lehota uvedená v § 186 ods. 3. Z dní vopred určených v rozvrhu práce súdom príslušným na rozhodnutie o sťažnosti proti uzneseniu o nevzatí do väzby súd oznámi ako deň verejného zasadania posledný deň lehoty podľa §186 ods. 3.

(6) Verejné zasadnutie o sťažnosti prokurátora proti uzneseniu o nevzatí obvineného do väzby (§ 80 ods. 2) sa môže vykonať v neprítomnosti obvineného alebo jeho obhajcu ak o termíne konania verejného zasadnutia boli upovedomení spôsobom uvedeným v odseku 5.

(1) Ustanovenie § 284 sa primerane použije, ak ide o osobu, ktorá svojím návrhom dala na verejné zasadnutie podnet alebo o osobu, ktorá môže byť priamo dotknutá rozhodnutím.

(2) O konaní verejného zasadnutia v neprítomnosti ďalších osôb, ktoré boli na verejné zasadnutie predvolané alebo boli o ňom upovedomené, rozhodne súd uznesením.

(1) Po otvorení verejného zasadnutia podá predseda senátu alebo sudca na podklade spisu správu o stave veci zameranú na otázky, ktoré treba na verejnom zasadnutí riešiť. Potom osoba, ktorá dala svojím návrhom na verejné zasadnutie podnet, návrh prednesie. Osoba, ktorá môže byť priamo dotknutá rozhodnutím, ako aj prokurátor sa k návrhu vyjadria, ak nie sú sami navrhovateľmi.

(2) Ak sa na verejnom zasadnutí vykonávajú dôkazy, použijú sa primerane ustanovenia o dokazovaní na hlavnom pojednávaní. Obmedzenia vo vykonaní dôkazu čítaním zápisnice o výpovedi svedka alebo znalca (§ 244 ods. 1 a 3, § 245 ods. 2) platia iba pre verejné zasadnutie konané o odvolaní.

(3) Po vykonaní dôkazov udelí predseda senátu slovo na konečné návrhy. Ak je osobou, ktorá môže byť priamo dotknutá rozhodnutím, obvinený, má právo hovoriť posledný, u mladistvého orgán poverený starostlivosťou o mládež alebo zákonný zástupca.

Rozhodnutie súdu sa vždy vyhlási verejne.

Podklad pre rozhodnutie

Vo svojom rozhodnutí smie súd prihliadať len na skutočnosti, s ktorými sa oboznámi na verejnom zasadnutí a opierať sa o dôkazy, ktoré boli na verejnom zasadnutí vykonané.

Na verejnosť, konanie, začiatok a odročenie verejného zasadnutia sa použijú primerane ustanovenia o hlavnom pojednávaní.

(1) Ak nejde o prípad, keď si súd rozhodnutie o ochrannom liečení alebo o zhabaní veci vyhradil podľa § 280 ods. 2, môže tieto ochranné opatrenia uložiť na verejnom zasadnutí, len ak to navrhne prokurátor.

(2) Proti uzneseniu o ochrannom liečení a o zhabaní veci, ktoré súd odôvodní, je prípustná sťažnosť, ktorá má odkladný účinok.

(1) Ak v konaní o zhabaní veci nemožno spoľahlivo zistiť vlastníka veci, ktorá sa má zhabať, alebo ak jeho pobyt nie je známy, ustanoví mu predseda senátu alebo sudca uznesením opatrovníka. Opatrovník má v konaní o zhabaní veci rovnaké práva ako jej vlastník.

(2) Všetky písomnosti určené pre vlastníka veci sa doručujú iba opatrovníkovi. Predvolanie vlastníka veci na verejné zasadnutie sa vhodným spôsobom uverejní. Verejné zasadnutie sa potom vykoná aj v neprítomnosti vlastníka veci, a to bez ohľadu na to, či sa vlastník veci o ňom dozvedel.

(3) Proti rozhodnutiu o ustanovení opatrovníka je prípustná sťažnosť.

(1) Neverejné zasadnutie sa koná za stálej prítomnosti všetkých členov senátu a zapisovateľa.

(2) Iné osoby sú z účasti na neverejnom zasadnutí vylúčené.

Samosudca neverejné zasadnutie nekoná.

Ak treba na neverejnom zasadnutí vykonať dôkaz, vykoná sa prečítaním zápisnice alebo iných písomností alebo oboznámením vecného dôkazu alebo písomného prepisu zvukového alebo obrazového záznamu alebo v prípade potreby aj jeho predvedením na technickom zariadení. Súčasťou tohto dôkazu je aj správa o tom, akým spôsobom a kým bol záznam vyhotovený alebo získaný.

Rozhodnutie sa vždy vyhlási.

(1) Rozsudok môže odvolaním napadnúť

a) prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku,

b) obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo dotýka,

c) poškodený alebo jeho zákonný zástupca, ak súd obžalovaného spod obžaloby oslobodil,

d) poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody,

e) zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci.

(2) Osoba oprávnená podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môže ho napádať aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.

(1) V neprospech obžalovaného môže rozsudok napadnúť odvolaním prokurátor; poškodený len vtedy ak súd obžalovaného spod obžaloby oslobodil. Poškodený alebo jeho právny zástupca môže vždy podať odvolanie proti výroku rozsudku o náhrade škody, ak uplatnil nárok na náhradu škody.

(2) V prospech obžalovaného s jeho súhlasom môžu rozsudok odvolaním napadnúť okrem obžalovaného a prokurátora i príbuzní obžalovaného v priamom radeí, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh. Prokurátor môže tak urobiť i proti vôli obžalovaného. Ak je obžalovaný pozbavený spôsobilosti na právne úkony, alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môže i proti vôli obžalovaného za neho v jeho prospech odvolanie podať aj jeho zákonný zástupca a jeho obhajca.

Lehota a miesto podania

(1) Odvolanie sa podáva na súde, proti rozsudku ktorého smeruje, a to do pätnásť dní od oznámenia rozsudku.

(2) Ak sa rozsudok oznamuje tak obžalovanému, ako i jeho obhajcovi a zákonnému zástupcovi, plynie lehota od toho oznámenia, ktoré bolo vykonané najneskoršie.

(3)Orgánu poverenému starostlivosťou o mládež plynie lehota samostatne.

(4) Iným osobám uvedeným v § 299 ods. 2 s výnimkou prokurátora, končí sa lehota tým istým dňom ako obžalovanému.

(2) Zo zahláseného odvolenia prokurátorom na hlavnom pojednávaní musí byť zrejmé, či odvolanie smeruje v prospech alebo neprospech obžalovaného.

(1) Z písomne podaného odvolania musí byť zrejmé, či odvolanie smeruje voči celému rozsudku alebo len niektorému jeho výroku alebo proti konaniu, ktoré mu predchádzalo.

(2) Odvolanie prokurátora, odvolanie, ktoré podáva za obžalovaného jeho obhajca, ako aj odvolanie, ktoré podáva za poškodeného alebo za zúčastnenú osobu ich splnomocnenec, musí byť zároveň odôvodnené tak, aby bolo zrejmé, v ktorej časti sa rozsudok napáda a aké chyby sa vytýkajú rozsudku alebo konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo.

(3) Odvolanie možno oprieť o nové skutočnosti a dôkazy.

Vzdanie sa a vzatie odvolania späť

(1) Po vyhlásení rozsudku môže sa oprávnená osoba odvolania výslovne vzdať. Obžalovaný môže výslovne vyhlásiť, že nesúhlasí s podaním odvolania v jeho prospech osobami uvedenými v § 299 ods. 2.

(2) Osoba, ktorá odvolanie podala, môže ho výslovným vyhlásením vziať späť, a to až do doby, než sa odvolací súd odoberie na záverečnú poradu. Odvolanie prokurátora môže vziať späť i nadriadený prokurátor.

(3) Odvolanie podané v prospech obžalovaného inou oprávnenou osobou alebo za obžalovaného obhajcom alebo zákonným zástupcom môže byť vzaté späť len s výslovným súhlasom obžalovaného. Prokurátor môže vziať také odvolanie späť i bez súhlasu obžalovaného. V tomto prípade plynie obžalovanému nová lehota na podanie odvolania od upovedomenia, že odvolanie bolo vzaté späť.

(4) Vzatie odvolania späť vezme uznesením na vedomie predseda senátu odvolacieho súdu, a ak nebola vec doteraz tomuto súdu predložená, predseda senátu súdu prvého stupňa.

Odvolanie podané v prospech mladistvého obžalovaného proti jeho vôli prokurátorom, zákonným zástupcom, obhajcom alebo orgánom povereným starostlivosťou o mládež, môže byť vzaté späť aj bez súhlasu mladistvého obžalovaného. V tomto prípade plynie mladistvému obžalovanému nová lehota na podanie odvolania od upovedomenia, že odvolanie bolo vzaté späť.

Konanie na súde prvého stupňa

Predseda senátu alebo sudca doručí odpis odvolania ostatným stranám, ktoré by mohli byť rozhodnutím o odvolaní priamo dotknuté, s upozornením, že sa môžu k odvolaniu vyjadriť v lehote ôsmych dní od doručenia; len čo lehota na podanie odvolania všetkým oprávneným osobám uplynula, predloží spisy odvolaciemu súdu.

Odvolací súd

O odvolaní proti rozsudku okresného súdu rozhoduje príslušný krajský súd.

(1) Odvolací súd zamietne odvolanie uznesením, ak bolo podané oneskorene, osobou neoprávnenou alebo osobou, ktorá sa odvolania výslovne vzdala alebo znovu podala odvolanie, ktoré v tej istej veci už predtým výslovne vzala späť.

(2) Ako oneskorené nemôže byť zamietnuté odvolanie, ktoré oprávnená osoba podala oneskorene len preto, že sa riadila nesprávnym poučením súdu.

(3) Odvolací súd zruší napadnutý rozsudok a vec vráti súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol, ak zistí, že

a) súd nebol správne zložený,

b) obžalovaný nemal obhajcu, hoci išlo o prípad nutnej obhajoby, alebo

c) hlavné pojednávanie bolo vykonané v neprítomnosti obžalovaného, hoci na to neboli splnené zákonné podmienky.

(1) Ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 307 ods. 1 alebo nezruší rozsudok podľa § 307 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo.

Odvolací súd preruší trestné stíhanie, ak výjde za odvolacieho konania najavo, že po vyhlásení napadnutého rozsudku nastala niektorá z okolností uvedených v § 274 ods. 1 alebo ak nemožno obžalovanému doručiť predvolanie na neverejné zasadnutie odvolacieho súdu.

Odvolací súd uznesením odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné.

(1) Odvolací súd napadnutý rozsudok zruší uznesením a

a) vec postúpi, ak mal tak urobiť už súd prvého stupňa(§ 233 ods. 1 písm. a), § 236 ods. 1 písm. a) a § 271 ods. 2),

b) trestné stíhanie podmienečne zastaví (§ 273),

c) trestné stíhanie zastaví, ak zistí, že je tu niektorá z okolností, ktoré by odôvodňovali zastavenie trestného stíhania súdom prvého stupňa (§ 272 ods. 1, 2),

d) trestné stíhanie preruší, ak mal tak urobiť už súd prvého stupňa (§ 274 ods. 5).

(2) Ak odpadne dôvod prerušenia trestného stíhania, ustanovenie § 274 ods. 3 sa použije primerane.

(1) Odvolací súd zruší napadnutý rozsudok aj

a) pre podstatné chyby konania, ktoré napadnutým výrokom rozsudku predchádzali, najmä preto, že v boli porušené ustanovenia, ktorými sa má zabezpečiť objasnenie veci alebo právo obhajoby,

b) pre chyby v napadnutých výrokoch rozsudku, najmä pre nejasnosť alebo neúplnosť jeho skutkových zistení alebo preto, že sa súd nevyrovnal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie,

c) ak vzniknú pochybnosti o správnosti skutkových zistení napadnutých výrokov, na objasnenie ktorých je treba vykonať ďalšie dôkazy,

d) ak bolo napadnutým rozsudkom porušené ustanovenie Trestného zákona,

e) ak je uložený trest neprimeraný, alebo

f) ak je rozhodnutie o uplatnenom nároku poškodeného na náhradu škody nesprávne.

(2) Ak bolo odvolanie obmedzené podľa § 308 ods. 1, 2, odvolací súd z niektorého z dôvodov uvedených v odseku 1 zruší len napadnutý výrok rozsudku. Ak však odvolací súd zruší hoci i len sčasti výrok o vine, ktorý preskúmava, zruší vždy súčasne celý výrok o trete, ako aj ďalšie výroky, ktoré majú vo výroku o vine svoj podklad.

(3) Ak preskúmava všetky výroky, ale je chybná len časť napadnutého rozsudku a možno ju oddeliť od ostatných, zruší odvolací súd rozsudok len v tejto časti; ak však zruší, hoci i len sčasti, výrok o vine, zruší vždy súčasne celý výrok o treste, ako aj ďalšie výroky, ktoré majú vo výroku o vine svoj podklad.

(1) Ak po zrušení napadnutého rozsudku alebo niektorej jeho časti treba urobiť vo veci nové rozhodnutie, vráti odvolací súd vec spravidla súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

(2) Ak napadnutý rozsudok je chybný len v tom, že v napadnutom niektorý výrok v ňom chýba alebo je neúplný, môže odvolací súd bez zrušenia napadnutého rozsudku uznesením, prikázať súdu, o ktorého rozsudok ide, aby o chýbajúcom výroku rozhodol alebo neúplný výrok doplnil.

(3) Odvolací súd môže rozhodnúť sám rozsudkom vo veci, len ak možno nové rozhodnutie urobiť na podklade skutkového stavu, ktorý bol v napadnutom rozsudku správne zistený a prípadne doplnený dôkazmi vykonanými pred odvolacím súdom. V neprospech obžalovaného môže odvolací súd zmeniť napadnutý rozsudok len na základe odvolania prokurátora alebo poškodeného podľa § 299 ods. 1, ktoré bolo podané v neprospech obžalovaného; vo výroku o náhrade škody tak môže urobiť aj na podklade odvolania poškodeného, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody.

(4) Odvolací súd nemôže sám

a) uznať obžalovaného za vinného zo skutku, pre ktorý bol napadnutým rozsudkom oslobodený,

b) uznať obžalovaného za vinného z ťažšieho trestného činu, než z akého ho mohol v napadnutom rozsudku uznať za vinného súd prvého stupňa (§ 275 ods. 2).

Odvolací súd môže po zrušení rozsudku vysloviť, že sa vec vracia prokurátorovi do prípravného konania za splnenia podmienok § 270 ods. 1.

Ak je dôvod, na základe ktorého rozhodol odvolací súd v prospech niektorého obžalovaného, na prospech aj ďalšiemu spoluobžalovanému alebo zúčastnenej osobe, rozhodne odvolací súd vždy aj v ich prospech. Rovnako rozhodne v prospech obžalovaného, ktorému je na prospech dôvod, na základe ktorého rozhodol v prospech zúčastnenej osoby.

§ 316

Ak rozhodne odvolací súd, že sa vec vracia na nové prejednanie a rozhodnutie súdu prvého stupňa, môže súčasne nariadiť, aby bola prejednaná a rozhodnutá v inom zložení senátu. Z dôležitého dôvodu môže tiež nariadiť, aby ju prejednal a rozhodol iný súd toho istého druhu a toho istého stupňa obvode odvolacieho súdu.

§ 317

Konanie na odvolacom súde

(1) O odvolaní rozhoduje odvolací súd na verejnom zasadnutí. Aj na neverejnom zasadnutí môže urobiť rozhodnutie

a) podľa § 307 ods. 1, 3 a § 311 ods. 1,

b) podľa § 312 ods. 1 alebo ods. 2, ak je zrejmé, že vadu nemožno odstrániť na verejnom zasadnutí.

(2) Účasť prokurátora na verejnom i neverejnom zasadnutí je povinná.

(3) Na verejnom zasadnutí konanom o odvolaní musí mať obžalovaný obhajcu vo všetkých prípadoch, v ktorých ho musí mať na hlavnom pojednávaní.

(4) Po začatí verejného zasadnutia predseda senátu alebo ním určený člen senátu prednesie najskôr napadnutý rozsudok, uvedie, ktoré chyby rozsudku alebo konania sa vytýkajú, a oznámi podstatný obsah doterajšieho konania.

(5) Odvolací súd môže konanie doplniť dôkazmi nevyhnutnými na to, aby mohol o odvolaní rozhodnúť.

Konanie na súde prvého stupňa po zrušení rozsudku

(1) Súd, ktorému vec bola vrátená na nové prejednanie a rozhodnutie, je viazaný právnym názorom, ktorý vyslovil vo svojom rozhodnutí odvolací súd, a je povinný vykonať procesné úkony a dôkazy, ktorých vykonanie odvolací súd nariadil.

(2) Ak bol napadnutý rozsudok zrušený len v dôsledku odvolania podaného v prospech obžalovaného, nemôže v novom konaní dôjsť ku zmene rozhodnutia v jeho neprospech.

(1) Na základe uznesenia odvolacieho súdu podľa § 2 ods. 2 súd prvého stupňa na verejnom zasadnutí rozhodne rozsudkom.

(2) Súd prvého stupňa podľa odseku 1 rozhodne v takom zložení senátu, ako bolo rozhodnuté o rozsudku alebo rozhodne ten istý sudca..

(3) Proti rozsudku podľa odseku 1 je prípustné dovolanie, ktoré má odkladný účinok.

(4) Ak rozsudok podľa odseku 1 sa stal právoplatným, stáva sa súčasťou pôvodného rozsudku.

Dôsledky zrušenia výroku o náhrade škody

Ak zruší odvolací súd napadnutý rozsudok vo výroku o náhrade škody a ak nerozhodne sám vo veci, odkáže poškodeného na konanie o občianskoprávnych veciach, prípadne na konanie pred iným príslušným orgánom.

Ak táto hlava neustanovuje inak, použijú sa na konanie podľa tejto hlavy všeobecné predpisy.

(1) Návrh na dohodu na súde preskúma predseda senátu a podľa jeho obsahu a podľa obsahu spisu

a) určí termín verejného zasadnutia na rozhodnutie o návrhu alebo

b) návrh odmietne

aa) ak zistí závažné porušenie procesných predpisov, najmä porušenie práva na obhajobu, alebo

bb) ak navrhovaná dohoda je zrejme nevýhodná pre obvineného.

(2) V uznesení podľa ods. 1 písm. b) predseda senátu uvedie o ktoré konkrétne zistenia sa jeho rozhodnutie opiera. Proti tomuto uzneseniu je prípustná sťažnosť.

(3) Ak uznesenie o odmietnutí návrhu nadobudlo právoplatnosať, vracia sa vec do štádia prípravného konania.

(1) Návrh na konanie o dohode sa prejedná na verejnom zasadnutí súdu.

(2) Ak súd neodmietol návrh prokurátora na dohodu, doručí návrh obvinenému a jeho obhajcovi, poškodenému, zúčastnenej osobe a ich splnomocnencom.

(3) Odpis návrhu na dohodu, spolu s predvolaním na verejné zasadnutie treba doručiť tak, aby prokurátor, obvinený a jeho obhajca mali na prípravu na verejné zasadnutie päť pracovných dní. Túto lehotu možno skrátiť len s ich súhlasom. U ostatných osôb, ktoré sa na verejné zasadnutie predvolávajú, treba zachovať spravidla trojdňovú lehotu.

(1) Verejné zasadnutie o návrhu na dohodu sa vykonáva za stálej prítomnosti všetkých členov senátu, zapisovateľa, prokurátora, obvineného ak má obvinený obhajcu, aj za stálej prítomnosti obhajcu.

(2) Po otvorení verejného zasadnutia prokurátor prednesie návrh na dohodu.

(3) Po prednesení návrhu predseda senátu zisťuje, či obvinený

a) rozumie podanému návrhu na dohodu,

b) žiada, aby sa jeho trestná vec prejednala touto skrátenou formou, čím sa vzdáva práva na verejný súdny proces,

c) rozumie, čo tvorí podstatu skutku (skutkov), ktorý sa mu kladie za vinu,

d) bol ako obvinený poučený o svojich právach, najmä o práve na obhajobu, či mu bola daná možnosť na slobodnú voľbu obhajcu a či sa s obhajcom mohol radiť o spôsobe obhajoby,

e) či mu bola vysvetlená podstata konania o návrhu na dohodu,

f) nebol k priznaniu sa ku skutku, ktorý sa mu kladie za vinu donucovaný,

g) rozumie právnej kvalifikácii skutku ako trestného činu,

h) pozná trestné sadzby, ktoré zákon ustanovuje za trestné činy jemu kladené za vinu

i) sa dobrovoľne priznal so spáchania skutku, ktorý sa v návrhu kvalifikuje ako určitý trestný čin,

j) súhlasí s navrhovaným trestom a dobrovoľne ho prijíma,

k) sa dobrovoľne a v stanovených lehotách podriadi výkonu trestu,

l) si uvedomuje, že ak súd príjme návrh na dohodu a vznesie rozsudok, ktorým nadobudne právoplatnosť vyhlásením, nebude možno proti tomuto rozsudku podať odvolanie,

m) sa dohodol o uspokojení nárokov poškodeného a zúčastnenej osoby,

n) súhlasí s uspokojením nárokov poškodeného a zúčastnenej osoby tak, ako to žiada poškodený a zúčastnená osoba a ako to navrhuje prokurátor

o) si je vedomý toho, že priznanie viny nie je pre súd záväzné a súd ho môže odmietnuť, ak odporuje zákonu; V takom prípade sa po podaní obžaloby bude konať hlavné pojednávanie, pričom priznanie viny obvineným nemožno v ďalšom konaní použiť ako dôkaz a ani inak k nemu prihliadať.

(4) Po vyjadrení sa obvineného ku všektým otázkam, ako aj po vyjadrení sa strán k otázkam, ktoré sa ich priamo dotýkajú, sa súd odoberie na záverečnú poradu.

(2) Ak súd dohodu v navrhnutom rozsahu neschváli, vráti vec prokurátorovi do prípravného konania.

(3) Ak súd dohodu schváli v plnom rozsahu, potvrdí to rozsudkom, ktorý verejne vyhlási.

(4) Rozsudok nadobudne právoplatnosť vyhlásením.

Ak je obvinený vo väzbe, rozhodne súd při prejednaní návrhu na dohodu aj o ďalšom trvaní väzby. Po vyhlásení rozsudku urobí opatrenia na výkon trestu.

Na verejnosť, konanie, začiatok a odročenie verejného zasadania o dohode sa použijú primerane ustanovenia o hlavnom pojednávaní.

Zistenie pomerov mladistvého

V konaní proti mladistvému treba čo najdôkladnejšie zistiť aj stupeň rozumového a mravného vývoja mladistvého, jeho povahu, pomery a prostredie, v ktorom žil a bol vychovaný, jeho správanie pred spáchaním trestného činu a po ňom a iné okolnosti dôležité pre voľbu prostriedkov vhodných na jeho nápravu najmä na posúdenie, či má byť nariadená ochranná výchova mladistvého. Zisťovanie pomerov mladistvého sa spravidla uloží obci a spravidla aj štátnemu orgánu sociálnej pomoci.

Väzba mladistvého

Aj keď existujú dôvody väzby podľa § 67, smie byť mladistvý vzatý do väzby len vtedy, keď nemožno účel väzby dosiahnuť inak..

U mladistvého obžalovaného sa obžaloba doručí aj štátnemu orgánu sociálnej pomoci, zákonnému zástupcovi mladistvého, prípadne aj tej osobe, s ktorou mladistvý žije v spoločnej domácnosti; ak má ustanoveného opatrovníka, obžaloba sa doručí aj jemu. Ak mladistvý obžalovaný v čase hlavného pojednávania dovŕši 19. rok svojho veku, toto ustanovenie sa nepoužije.

Ak to vyžaduje prospech mladistvého, môže príslušný súd postúpiť vec súdu, v obvode ktorého má mladistvý trvalý pobyt, alebo súdu, na ktorom z iných dôvodov je vykonanie trestného konania so zreteľom na záujmy mladistvého najúčelnejšie.

Spoločné konanie proti mladistvému a osobe staršej ako osemnásť rokov možno vykonať len vtedy, ak je to potrebné pre všestranné a objektívne objasnenie veci alebo ak sú pre to iné dôležité dôvody. Pokiaľ ide o mladistvého, použijú sa i v spoločnom konaní ustanovenia tohto oddielu.

§ 334

(1) Odpis rozsudku sa vždy doručí aj štátnemu orgánu sociálnej pomoci a zákonnému zástupcovi, s ktorým mladistvý žije v spoločnej domácnosti.

(2) Ak nebol zákonný zástupca uvedený v odseku 1 alebo zástupca orgánu sociálnej pomoci prítomný pri vyhlasovaní uznesenia, proti ktorému je prípustná sťažnosť alebo ktorým bolo trestné stíhanie zastavené, podmienečne zastavené alebo prerušené alebo vec postúpená, doručí sa aj odpis tohto uznesenia, ak v čase vyhlásenia uznesenia mladistvý nedovŕšil 19. rok svojho veku.

(1) Opravné prostriedky v prospech mladistvého môže podať, a to i proti jeho vôli, aj štátny orgán sociálnej pomoci; lehota na podanie opravného prostriedku mu plynie samostatne.

(2) Sťažnosť v prospech mladistvého môžu podať aj jeho príbuzní v priamom pokolení, jeho súrodenec, manžel a druh; lehota na podanie sťažnosti sa im končí tým istým dňom ako mladistvému.

(1) Ak nejde o prípad, v ktorom si súd rozhodnutie o ochrannej výchove vyhradil, môže ju uložiť na verejnom zasadnutí, len ak to navrhne prokurátor. Súd rozhoduje uznesením.

(2) Proti rozhodnutiu o ochrannej výchove je prípustná sťažnosť, ktorá má odkladný účinok.

Spoločné ustanovenia

(1) V konaní proti mladistvým treba dbať na to, aby sa tak vyšetrovanie, ako i rozhodovanie zverovalo osobám, ktorých životné skúsenosti ako aj skúsenosti s výchovou mládeže zaručujú splnenie výchovného účelu trestného konania. Orgány činné v trestnom konaní postupujú v najužšej spolupráci so zariadeniami, ktorým je zverená starostlivosť o mládež, prípadne so zariadeniami psychiatrickej starostlivosti. K vyšetreniu duševného stavu mladistvého sa priberie spravidla znalec z odboru detskej alebo dorastovej psychiatrie.

(2) Ustanovenia tohto oddielu sa nepoužijú

a) v konaní o trestných činoch, ktoré obvinený spáchal jednak pred dovŕšením osemnásteho roku, jednak po jeho dovŕšení, ak zákon na čin spáchaný po dovŕšení osemnásteho roku ustanovuje trest rovnaký alebo prísnejší, alebo

b) ak dôjde k vzneseniu obvinenia až po dovŕšení devätnásteho roku obvineného.

(3) Ustanovenia tohto oddielu o účasti štátneho orgánu sociálnej pomoci sa nepoužijú

a) v odbore vojenského súdnictva,

b) vo vykonávacom konaní, ak sa úkon vykonáva po dovŕšení devätnásteho roku mladistvého.

Do odseku 1, za prvú vetu sa vsunie veta: „Na súde prvého a druhého stupňa a za tým účelom spravidla určí senát pre veci mladistvých.“.

(1) Samosudca vykonáva konanie o prečinoch, na ktoré zákon ustanovuje trest odňatia slobody, ktorého horná hranica neprevyšuje päť rokov.

(2) Ustanovenie odseku 1 sa nepoužije, ak má byť uložený súhrnný trest a skorší trest bol uložený v konaní pred senátom.

(1) Samosudca má rovnaké práva a povinnosti ako senát a jeho predseda.

(2) Neverejné zasadanie samosudca nevykonáva.

(1) Samosudca obžalobu predbežne neprejednáva, preskúma však, či poskytuje spoľahlivý podklad pre ďalšie konanie, či prípravné konanie ktoré jej predchádzalo bolo vykonané spôsobom zodpovedajúcim tomuto zákonu a či jeho výsledky dostatočne odôvodňujú postavenie obvineného pred súd.

(2) Po preskúmaní obžaloby podľa jej obsahu a obsahu spisu samosudca prijme niektoré z rozhodnutí uvedené v § 233 ods.1 písm. a/ až i/.

(3) Proti rozhodnutiu podľa odseku 2 môže prokurátor, obvinený i poškodený podať sťažnosť, ktorá má, ak nejde o prerušenie trestného stíhania, odkladný účinok.

Postúpiť vec inému súdu nemôže súd, ktorému bola vec postúpená podľa § 311 ods.1 písm. a/ nadriadeným súdom, okrem prípadu, že by sa skutkový podklad pre posúdenie príslušnosti medzitým podstatne zmenil.

(1) Ak samosudca neurobí žiadne z rozhodnutí uvedených v § 233 ods.1 písm. a/ až i/, nariadi hlavné pojednávanie alebo verejné zasadnutie na konanie o návrhu na dohodu o priznaní viny a prijatí trestu.

(2) Ak sa po vyhlásení rozsudku prokurátor i obžalovaný vzdali odvolania, alebo vyhlásenie o tom, že sa vzdávajú odvolania, urobili v lehote troch pracovných dní od vyhlásenia rozsudku, môže samosudca vyhotoviť zjednodušený písomný rozsudok, ktorý neobsahuje odôvodnenie.

(1) Samosudca môže bez prejednania veci na hlavnom pojednávaní vydať trestný rozkaz, ak je skutkový stav spoľahlivo preukázaný vykonanými dôkazmi.

(2) Trestným rozkazom možno uložiť

a) trest odňatia slobody do jedného roka,

b) trest zákazu činnosti do päť rokov,

c) peňažný trest,

d) trest prepadnutia veci.

(3) Náhradný trest odňatia slobody za peňažný trest nesmie ani s uloženým trestom odňatia slobody presahovať dva roky.

(4) Trestný rozkaz nie je možné vydať

a) v konaní proti osobe, ktorá je pozbavená spôsobilosti na právne úkony alebo ktorej spôsobilosť na právne úkony je obmedzená,

b) ak sa má rozhodnúť o ochrannom opatrení,

d) ak sa má uložiť súhrnný trest a predchádzajúci trest bol uložený rozsudkom.

(5) Trestný rozkaz má povahu odsudzujúceho rozsudku. Účinky spojené s vyhlásením rozsudku nastávajú doručením trestného rozkazu obvinenému.

§ 345

(1) Trestný rozkaz obsahuje

a) označenie súdu, meno a priezvisko sudcu, ktorý trestný rozkaz vydal,

b) deň a miesto vydania trestného rozkazu,

c) označenie obvineného (§ 156 ods. 2),

d) výrok o vine (§ 156 ods. 3) a o uloženom treste (§ 158 ods. 1),

e) výrok o náhrady škody (§ 278 a § 279 ods. 1 a 2), ak bol nárok na jej náhradu riadne uplatnený (§ 45 ods. 3),

f) poučenie o práve podať odpor.

(2) Trestný rozkaz sa doručuje obvinenému, ak má obvinený obhajcu, aj tomu obhajcovi, prokurátorovi, poškodenému, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody. Ak má poškodený zákonného zástupcu alebo splnomocnenca, doručí sa trestný rozkaz len zákonnému zástupcovi alebo splnomocnencovi poškodeného. V konaní proti mladistvému aj orgánu poverenému starostlivosťou o mládež a zákonnému zástupcovi mladistvého, s ktorým mladistvý obvinený žije v spoločnej domácnosti, ak v čase vydanie trestného rozkazu mladistvý obvinený nedovŕšil 19. rok svojho veku.

(1) Obvinený a osoby, ktoré sú oprávnené podať v jeho prospech odvolanie, ako aj prokurátor môžu podať proti trestnému rozkazu odpor. Odpor sa podáva na súde, ktorý trestný rozkaz vydal, a to do ôsmich dní od jeho doručenia. Osobám, ktoré môžu podať odvolanie v prospech obvineného s výnimkou prokurátora, sa lehota končí tým dňom ako obvinenému. Ak sa trestný rozkaz doručuje obvinenému a aj jeho obhajcovi, plynie lehota od toho doručenia, ktoré bolo vykonané neskôr. Na navrátenie lehoty sa obdobne použije ustanovenie § 63.

(2) Proti výroku o náhrade škody, ktorým bola priznaná náhrada škody, môže poškodený podať odpor; ak poškodený odpor podal, trestný rozkaz sa ruší vo výroku o náhrade škody. Samosudca odkáže uznesením poškodeného na konanie o občianskoprávnych veciach.

(3) Ak proti trestnému rozkazu podala oprávnená osoba v lehote odpor, samosudca nariadi vo veci hlavné pojednávanie; pri prejednávaní veci na hlavnom pojednávaní nie je samosudca viazaný právnou kvalifikáciou ani druhom a výmerom trestu obsiahnutými v trestnom rozkaze. Inak sa trestný rozkaz stane právoplatným a vykonateľným.

(4) Ak bol obvinený stíhaný pre prečin uvedený v § 163a, môže poškodený vziať súhlas s trestným stíhaním späť až do doby, kým sa trestný rozkaz nedoručí niektorej z osôb uvedených v odseku 1. Späťvzatím súhlasu sa trestný rozkaz ruší a samosudca trestné stíhanie zastaví.

(5) Ak bol vydaný trestný rozkaz, môže prokurátor vziať späť obžalobu do doby, kým sa trestný rozkaz nedoručí niektorej z osôb uvedených v odseku 1. Späťvzatím obžaloby sa trestný rozkaz ruší a vec sa vracia do prípravného konania.

(6) Obvinený a osoby, ktoré sú oprávnené podať v jeho prospech odvolanie, poškodený, ako aj prokurátor môžu výslovným vyhlásením vziať podaný odpor späť, a to až dovtedy, kým súd začne hlavné pojednávanie. Osoba, ktorá je oprávnená podať v prospech obvineného odvolanie, môže tak urobiť len s jeho výslovným súhlasom.

(7) Vzatie odporu späť, ak niet prekážok, vezme samosudca uznesením na vedomie.

(8) Ak bol odpor podaný v lehote a nebol vzatý späť do začatia hlavného pojednávania, začatím hlavného pojednávania sa trestný rozkaz ruší.

Trestný rozkaz sa stane právoplatným a vykonateľným, ak

a) odpor nebol podaný, uplynutím lehoty na podanie odporu,

b) odpor bol vzatý späť, dňom jeho späťvzatia.

Na opravu vyhotovenia a odpisu trestného rozkazu sa vzťahujú primerane ustanovenia § 167; na účinky opravy a vzťahuje primerane ustanovenie § 168 (oprava rozsudku a jej účinky).

(1) Pred rozhodnutím o schválení zmieru súd a v prípravnom konaní prokurátor vyslúchne obvineného a poškodeného, najmä k spôsobu a okolnostiam uzavretia zmieru, či zmier medzi nimi bol uzavretý dobrovoľne a či súhlasia so schválením zmieru. Obvineného vyslúchne tiež o tom, či rozumie obsahu obvinenia a či si je vedomý dôsledku schválenia zmieru. Súčasťou výsluchu obvineného musí byť prehlásenie, že spáchal skutok, za ktorý je stíhaný.

(2) Pred výsluchom treba obvineného a poškodeného poučiť o ich právach a o podstate inštitútu zmieru.

(3) Ak je poškodeným právnická osoba, je možné namiesto výsluchu štatutárneho zástupcu alebo inej osoby oprávnenej konať v jej mene, zabezpečiť jej písomné vyhlásenie k okolnostiam uvedeným v odseku 1.

(1) Rozhodnutie o schválení zmieru a zastavení trestného stíhania musí obsahovať opis skutku, ktorého sa zmier týka, jeho právne posúdenie, obsah zmieru zahrňujúci výšku nahradenej škody alebo škody k náhrade ktorej sa obvinený zaviazal alebo iné opatrenia na odstránenie ujmy vzniknutej trestným činom, peňažnú sumu určenú na  všeobecne prospešné účely s uvedením jej adresáta, vrátane sumy odovzdanej štátu na peňažnú pomoc obetiam trestnej činnosti a výrok o zastavení trestného stíhania pre skutok, ktorého sa zmier týka.

(2) Pri určení adresáta peňažnej sumy určenej na  všeobecne prospešné účely je súd a v prípravnom konaní prokurátor viazaný obsahom dohody o zmieri medzi obvineným a poškodeným.

(1) Peňažnú sumu na všeobecne prospešné účely možno určiť obciam a iným právnickým osobám so sídlom na území Slovenskej republiky k financovaniu vedy, vzdelania, kultúry, školstva, požiarnej ochrany, podporu a ochranu mládeže, ochranu zvierat, sociálne, zdravotnícke, ekologické, humanitárne, charitatívne alebo náboženské účely, pre registrované cirkvi a náboženské spoločnosti, športové a telovýchovné spoločnosti, ako aj štátu na peňažnú pomoc obetiam trestnej činnosti.

(2) Z peňažnej sumy určenej na všeobecne prospešné účely musí obvinený určiť aspoň 50% štátu na peňažnú pomoc obetiam trestnej činnosti poskytovanú podľa osobitného zákona.

(1) Práva poškodeného podľa § 349 a § 351 neprislúchajú tomu, na ktorého iba prešiel nárok na náhradu škody.

(2) Rozhodnutie o schválení zmieru sa eviduje ako skutočnosť významná pre trestné konanie podľa osobitného zákona.

Ak nebol súdom a v prípravnom konaní prokurátorom zmier schválený, hoci obvinený uskutočnil vyhlásenie podľa § 349 ods. 1, že spáchal skutok, pre ktorý je stíhaný, nie je možné v ďalšom konaní prihliadnuť na toto vyhlásenie ako na dôkaz.

§ 358

Obvinený musí mať v konaní proti ušlému vždy obhajcu. Ten má rovnaké práva ako obvinený.

§ 359

Konanie pred súdom sa vykonáva podľa ustanovení tohto oddielu na návrh prokurátora alebo i bez takého návrhu.

§ 360

(1) Všetky písomnosti určené pre obvineného sa doručujú iba obhajcovi.

(2) Predvolanie na hlavné pojednávanie a na verejné zasadnutie sa tiež vhodným spôsobom uverejní. Hlavné pojednávanie, prípadne verejné zasadnutie sa potom vykoná i v neprítomnosti obvineného, a to bez ohľadu na to, či sa obvinený o ňom dozvedel.

(2) Vo vzťahu k iným trestným činom sa nepoužijú ustanovenia o spoločnom konaní a ustanovenia Trestného zákona o súhrnnom a ďalšom treste.

(3) Konanie podľa tohto oddielu nemožno vykonať proti osobe, ktorá nebola pristihnutá pri čine samom alebo ktorú nemožno bez prieťahu usvedčiť alebo ktorá je ťažko chorá alebo tehotná. V takom prípade sa koná podľa druhej, tretej a štvrtej časti tohto zákona.

(1) Konanie počas výnimočného stavu sa začne na návrh prokurátora. Tento návrh nahradzuje obžalobu.

(2) Ustanovenie § 224 platí primerane.

(3) Zatknutého obvineného prokurátor spolu s návrhom podľa odseku 1 odovzdá do 24 hodín od zatknutia spolu s návrhom na vzatie do väzby. Súd o vzatí do väzby rozhodne bezodkladne uznesením.

(4) Konanie sa vykonáva na okresnom súde na hlavnom pojednávaní. Preskúmanie obžaloby sa nekoná. Konanie v prvom stupni musí byť ukončené najneskoršie do 5 dní odvtedy, čo bol obvinený postavený pred súd. Inak sa vec prerokuje podľa druhej, tretej a štvrtej časti tohto zákona.

(5) V konaní musí mať obvinený obhajcu. Ak si obhajcu obvinený nezvolí ihneď po zatknutí alebo ak zvolený obhajca obhajobu neprijme, ustanoví mu súd bez meškania obhajcu prípadne aj náhradného obhajcu.

(1) Návrh prokurátora a predvolanie na hlavné pojednávanie sa doručuje obvinenému a obhajcovi tak, aby mali lehotu najmenej dvoch dní na prípravu.

(2) Ustanovenia o právach poškodeného sa nepoužijú.

(1) Ak sa vykonáva spoločné konanie proti niekoľkým obvineným z trestného činu, na ktorý bol vyhlásený výnimočný stav, nesmie sa konanie proti jednému z obvinených zdržiavať pátraním po ostatných a ich usvedčovaním.

(1) Vo veciach, ktoré patria do príslušnosti senátu, súd môže v konaní podľa tohto oddielu obvineného uznať za vinného len vtedy, keď pre to hlasujú všetci členovia senátu. Ak nie je možné obvineného uznať za vinného, lebo pre to nehlasujú všetci členovia senátu, postúpi súd vec prokurátorovi do prípravného konania.

(2) Ak nemožno konanie na okresnom súde skončiť do 5 dní odvtedy, ako bol obvinený postavený pred súdu alebo ak nebude uznaný za vinného z trestného činu, na ktorý bol výnimočný stav vyhlásený, postúpi súd vec prokurátorovi do prípravného konania.

(3) Odvolanie proti rozsudku sa podáva na okresnom súde a to do troch dní od oznámenia rozsudku.

(4) Odvolací súd rozhoduje bezodkladne o odvolaní podľa tretej časti šiestej hlavy.

(3) Proti rozsudku súdu prvého stupňa odvolanie nie je prípustné.

ods. 4 z alternatívy I sa potom vypúšťa.

(5) Ak odvolací súd vo veci sám nerozhodne, ale zruší rozsudok okresného súdu, vždy postúpi vec prokurátorovi do prípravného konania.

(6) Vec, v ktorej nebol ešte vyhlásený rozsudok súdu prvého stupňa v čase, keď sa súd dozvedel, že bol výnimočný stav zrušený, postúpi súd prokurátorovi do prípravného konania.

(1) Právoplatné rozhodnutie prokurátora urobené v prípravnom konaní, ktorým bolo zastavené trestné stíhanie alebo podmienečne zastavené trestné stíhanie alebo ktorým bola vec po začatí trestného stíhania postúpená inému orgánu, ktorý by mohol skutok posúdiť ako priestupok alebo ako iný správny delikt, ako i také právoplatné rozhodnutie orgánov prípravného konania, ktoré bola urobené na základe chybného postupu konania, môže zrušiť generálny prokurátor, ak takým rozhodnutím alebo v konaní, ktoré mu predchádzalo, bol porušený zákon.

(2) Ak sa týka rozhodnutie alebo konanie uvedené v odseku 1 viacerých osôb alebo skutkov, môže generálny prokurátor zrušiť len tú časť rozhodnutia alebo konania, ktorá sa týka niektorej z týchto osôb alebo skutkov.

(3) Generálny prokurátor v konaní podľa odseku 1 rozhodne uznesením, proti ktorému nie je prípustný opravný prostriedok.

(1) Návrh na postup uvedený v § 369 ods. 1 môžu podať v prospech obvineného prokurátor alebo obvinený alebo osoby, ktoré by mohli podať v jeho prospech odvolanie. V neprospech obvineného môžu takýto návrh podať prokurátor alebo poškodený.

(2) V neprospech obvineného možno návrh podľa odseku 1 podať do 60 dní od právoplatnosti napadnutého rozhodnutia.

(3) Ak generálny prokurátor koná na návrh prokurátora alebo bez takého návrhu, môže zrušiť rozhodnutie prokurátora uvedené v § 369 ods. 1 do 4 mesiacov od právoplatnosti napadnutého rozhodnutia.

(4) Ak generálny prokurátor koná na návrh obvineného alebo osôb, ktoré by mohli podať v jeho prospech odvolanie rozhodne do 90 dní od podania návrhu.

(1) Generálny prokurátor návrh uvedený v § 369 ods. 1 uznesením zamietne, ak zákon porušený nebol.

(2) Ak návrh uvedený v § 369 ods. 1 podala neoprávnená osoba alebo uplynula lehota uvedená v § 370 ods. 2, generálny prokurátor takýto návrh uznesením odmietne.

(3) Ak generálny prokurátor zistí, že zákon bol porušený, vysloví uznesením, že napadnutým rozhodnutím alebo jeho časťou alebo v konaní, ktoré takému rozhodnutiu predchádzalo, bol porušený zákon v prospech alebo v neprospech obvineného.

Ak bol zákon porušený, generálny prokurátor súčasne s výrokom uvedeným v § 371 ods. 3 zruší napadnuté rozhodnutie alebo jeho časť, prípadne aj chybné konanie, ktoré mu predchádzalo. Ak je nezákonný len niektorý výrok rozhodnutia a ak ho možno oddeliť od ostatných, zruší len tento výrok. Zruší aj ďalšie rozhodnutia orgánov prípravného konania na zrušené rozhodnutie obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

(1) Po zrušení napadnutého rozhodnutia alebo jeho časti generálny prokurátor

a/ rozhodne vo veci sám alebo

b/ prikáže orgánu prípravného konania, spravidla o rozhodnutie ktorého ide, aby o veci znovu konal a rozhodol.

(2) Pri rozhodovaní o návrhu generálny prokurátor nemôže z jeho podnetu zmeniť rozhodnutie v neprospech osoby, ktorá návrh podala alebo v prospech ktorej bol návrh podaný.

(3) Ak porušenie zákona záleží len v tom, že v napadnutom rozhodnutí niektorý výrok chýba alebo je neúplný, môže generálny prokurátor bez toho aby rozhodnutie zrušil, prikázať orgánu, o ktorého rozhodnutie ide, aby o chýbajúcom výroku rozhodol alebo neúplný výrok doplnil.

(4) Orgán prípravného konania, ktorému vec bola prikázaná, je povinný vykonať úkony, ktorých vykonanie generálny prokurátor nariadil a je viazaný jeho právnym názorom, ktorý vo veci vyslovil, s výnimkou, ak sa zmenili skutkové alebo právne okolnosti, z ktorých pôvodný právny názor vychádzal.

(5) Ustanovenie odseku 2 platí primerane i pre orgán, ktorému bola vec prikázaná na nové konanie a rozhodnutie.

(1) Proti právoplatnému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým bol obvinený uznaný za vinného alebo oslobodený alebo trestné stíhanie bolo zastavené alebo vec bola postúpená inému orgánu, ktorý by mohol skutok posúdiť ako priestupok alebo iný správny delikt, ako i proti právoplatnému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktoré bolo urobené na podklade chybného postupu konania, možno podať dovolanie.

(2) Dovolanie nemá odkladný účinok.

(1) Právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu môže dovolaním napadnúť z dôvodov uvedených v § 377

a) generálny prokurátor v neprospech obvineného proti ktorémukoľvek výroku,

b) obvinený vo svoj prospech proti výroku, ktorý sa ho priamo dotýka,

c)poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, v neprospech obvineného, ak bol obvinený spod obžaloby oslobodený, alebo trestné stíhanie bolo zastavené alebo vec bola postúpená inému orgánu, ktorý by skutok mohol posúdiť ako priestupok alebo iný správny delikt.

(2) Osoba oprávnená podať dovolanie proti niektorému výroku napadnutého rozhodnutia môže ho napádať aj preto, že taký výrok nebol urobený.

(3) Ak sa týka rozhodnutie uvedené v § 374 viacerých osôb, možno dovolanie podať tiež len proti tej časti rozhodnutia, ktoré sa týka niektorej z týchto osôb.

(4) V prospech obvineného, s jeho výslovným písomným súhlasom, môže dovolanie podať aj príbuzný obvineného v priamom pokolení, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel alebo druh. Ak je obvinený mladistvý, osoba pozbavenia spôsobilosti na právne úkony alebo osoba, ktorej spôsobilosť na právne úkony je obmedzená, môže i proti vôli obvineného za neho v jeho prospech podať dovolanie aj jeho zákonný zástupca alebo jeho obhajca.

(1) Dovolanie sa podáva na súde, ktorý rozhodol o veci v prvom stupni, a to do 30 dní od doručenia odpisu rozhodnutia odvolacieho súdu.

(2) Ak sa rozhodnutie doručuje tak obvinenému, ako i jeho obhajcovi a zákonnému zástupcovi, plynie lehota od toho doručenia, ktoré bolo vykonané najneskoršie.

(3) Iným osobám uvedeným v § 375 ods. 4 sa končí lehota tým istým dňom, ako obvinenému.

(4) Prokurátorovi a poškodenému plynie lehota samostatne.

Dovolanie možno podať, ak

1. o veci rozhodol nepríslušný súd;
2. súd nebol správne zložený;
3. obvinený nemal obhajcu, hoci išlo o prípad nutnej obhajoby;
4. hlavné pojednávanie alebo verejné zasadnutie bolo vykonané v neprítomnosti obvineného, hoci na to neboli splnené zákonné podmienky;
5. o veci konal alebo rozhodol orgán činný v trestnom konaní, ktorý bol vylúčený z vykonávania úkonov trestného konania;
6. trestné stíhanie bolo skončené bez súhlasu poškodeného, hoci jeho súhlas zákon vyžaduje;
7. zásadným spôsobom bolo porušené právo na obhajobu;
8. rozhodnutie je založené na dôkazoch, ktoré neboli vykonané zákonným spôsobom;
9. nebolo rozhodnuté o návrhu na doplnenie dokazovania alebo bol zamietnutý taký návrh na doplnenie dokazovania, ktorý je podstatný pre rozhodnutie o nevine alebo vine alebo o treste alebo o uplatnenom nároku poškodeného na náhradu škody;
10. výrok rozhodnutia je nezrozumiteľný alebo si odporuje alebo odôvodnenie rozhodnutia je v zrejmom rozpore s výrokom rozhodnutia;
11. rozhodnutím zistený skutkový stav je v zrejmom rozpore so zákonným ustanovením, ktoré bolo pri posúdení skutku použité (ktoré bolo použité pri právnej kvalifikácii skutku);
12. trest bol uložený vo výmere mimo zákonom ustanovenej trestnej sadzby alebo bol uložený taký druh trestu, ktorý zákon za súdený trestný čin nepripúšťa alebo ak je uložený trest celkom zjavne neprimeraný;
13. nebol rešpektovaný právny názor vyslovený vo veci vyšším súdom alebo
14. pred podaním obžaloby generálny prokurátor zrušil právoplatné rozhodnutie orgánov prípravného konania po lehote uvedenej v § 370 ods. 3 alebo 4.

Oprávnené osoby môžu podať dovolanie len ak využili svoje zákonné právo podať riadny opravný prostriedok a o ňom bolo rozhodnuté.

(1) Obvinený alebo osoby uvedené v § 375 ods. 4 môžu podať dovolanie len prostredníctvom obhajcu.

(2) Poškodený môže podať dovolanie len prostredníctvom splnomocnenca, ktorý je advokát.

(3) Obvinený musí byť v konaní o dovolaní zastúpený obhajcom a poškodený splnomocnencom, ktorý je advokát.

(1) Dovolanie už pri jeho podaní musí byť odôvodnené tak, aby bolo zrejmé, v ktorej časti sa rozhodnutie napáda a aké chyby sa vytýkajú rozhodnutiu alebo konaniu, ktoré rozhodnutiu predchádzalo.

(2) V dovolaní sa musí uviesť, o ktorý dôvod dovolania podľa § 377 sa toto opiera.

(3) V dovolaní je možné uplatňovať ako dôvod dovolania aj konanie na súde prvého stupňa, ak dovolaním vytýkané pochybenia neboli napravené v konaní o riadnom opravnom prostriedku.

(4) Dovolanie možno oprieť o nové skutočnosti a dôkazy.

(1) Osoba, ktorá podala dovolanie, môže ho výslovným vyhlásením vziať späť, a to až dovtedy, než sa dovolací súd odoberie na záverčnú poradu.

(2) Dovolanie podané v prospech obvineného s jeho súhlasom inou oprávnenou osobou môže byť touto osobou vzaté späť len s výslovným písomným súhlasom obvineného. Ak dovolanie inou oprávnenou osobou v prospech obvineného je možné podať i proti vôli obvineného, jeho výslovný písomný súhlas k vzatiu dovolania späť nie je potrebný.

(3) Vzatie dovolania späť vezme, uznesením na vedomie, predseda senátu dovolacieho súdu a ak nebola vec tomuto súdu predložená, predseda senátu alebo sudca súdu prvého stupňa.

Predseda senátu súdu prvého stupňa doručí odpis dovolania ostatným stranám, ktoré by mohli byť rozhodnutím o dovolaní priamo dotknuté, s upozornením, že sa môžu k dovolaniu vyjadriť, pričom na to určí primeranú lehotu. Len čo lehota na podanie dovolania všetkým oprávneným osobám uplynula a uplynula tiež určená primeraná lehota na vyjadrenie sa k dovolaniu, predloží spisy dovolaciemu súdu.

O dovolaní rozhoduje najvyšší súd.

Dovolanie a predložené spisy predbežne preskúma predseda senátu dovolacieho súdu.

(1) Ak nie sú splnené dôvody dovolania podľa § 377 alebo podmienky podľa § 378 alebo § 379 alebo podľa § 380 ods. 1 alebo 2, predseda senátu vyzve osobu oprávnenú podať dovolanie alebo obhajcu obvineného alebo splnomocnenca poškodeného, aby tieto nedostatky odstránil. Predseda senátu zároveň určí primeranú lehotu na ich odstránenie.

(2) Ak na rozhodnutie o dovolaní treba objasniť nejakú okolnosť, vykoná potrebné vyšetrovanie predseda senátu alebo ním určený člen senátu dovolacieho súdu alebo na jeho žiadosť iný orgán činný v trestnom konaní. Pre také vyšetrovanie platia ustanovenia šiestej hlavy prvej časti. V naliehavých prípadoch neodkladných alebo neopakovateľných úkonov možno na zaistenie dôkazného materiálu použiť na základe rozhodnutia predsedu senátu dovolacieho súdu aj prostriedky uvedené v štvrtej hlave prvej časti.

(1) Ak generálny prokurátor spolu s dovolaním podanom v neprospech obvineného navrhne zaistiť osobu obvineného vydaním príkazu na zatknutie a tohto vziať do väzby, dovolací súd rozhodne o návrhu uznesením a obvineného vezme do väzby, ak sú dané dôvody väzby podľa § 69 ods. 1 až 3 a ak je to nevyhnutné vzhľadom na závažnosť trestného činu a naliehavosť dôvodov väzby.

(2) Ak sa vykonáva na obvinenom trest odňatia slobody uložený mu pôvodným rozsudkom a dovolací súd na dovolanie výrok o tomto treste zruší, rozhodne súčasne o väzbe.

(3) Dĺžka trvania väzby podľa ods. 1 alebo 2 sa posudzuje samostatne a nezávisle od väzby v pôvodnom konaní.

(4) Generálny prokurátor môže výkon rozhodnutia, proti ktorému podal dovolanie, odložiť alebo prerušiť až do rozhodnutia. Po podaní dovolania môže tak urobiť aj dovolací súd.

Predseda senátu dovolacieho súdu nariadi neverejné zasadnutie, na ktorom on alebo poverený člen senátu (spravodajca) podá správu o stave veci, zameranú na otázky, ktoré treba riešiť, vrátane tiež výsledkov prípadného postupu konania podľa § 385 odsek 1 alebo 2.

Dovolací súd na neverejnom zasadnutí uznesením, bez preskúmania veci, odmietne dovolanie, ak

1. bolo podané oneskorene;
2. bolo podané neoprávnenou osobou;
3. je zrejmé, že nie sú splnené dôvody dovolania podľa § 377
4. nie sú splnené podmienky dovolania podľa § 378 alebo § 379 ani po postupe podľa § 385 ods. 1;
5. dovolanie ani po postupe podľa § 385 ods. 1 neobsahuje skutočnosti uvedené v § 380 ods. 1 alebo 2.

(1) Ak neodmietol dovolací súd dovolanie podľa § 388 preskúma zákonnosť a odôvodnenosť výrokov napadnutého rozhodnutia, proti ktorým môže dovolateľ podať dovolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré predchádzalo rozhodnutiu, so zameraním na dôvody dovolania podľa § 377 a § 380, ktoré sú uvedené v dovolaní alebo ktoré sám zistil.

(2) Ak bola dovolaním napadnutá časť rozhodnutia týkajúca sa len niektorej z viacerých osôb, o ktorých bolo rozhodnuté tým istým rozhodnutím, preskúma dovolací súd podľa odseku 1 len tú časť rozhodnutia a predchádzajúceho konania, ktoré sa týka tejto osoby.

(1) Dovolací súd nie je viazaný dôvodmi dovolania, ktoré sú v ňom uvedené. Ak zistí dovolací súd vo veci aj iný dôvod dovolania než uplatnený dovolateľom alebo predbežne zistený dovolacím súdom, môže použiť pri svojom rozhodnutí aj tento iný dôvod.

(2) Ak zistí dovolací súd vo veci len iný dôvod dovolania než uplatnený dovolateľom, použije pri svojom rozhodnutí tento iný dôvod.

(3) Pri zistení podľa odseku 1 alebo 2 dovolací súd je však vždy viazaný dôvodmi dovolania podľa § 377.

(4) Ak zistí dovolací súd vo veci iný dôvod dovolania, než uplatnený dovolateľom, ustanovenia odseku 1 alebo 2 nepoužije, ak by iný dôvod dovolania bol v neprospech obvineného a dovolanie je podané v prospech obvineného.

(1) Ak bol dovolacím súdom zistený dôvod dovolania podľa § 377, vysloví rozsudkom tento dôvod.

(2) Súčasne s výrokom uvedeným v odseku 1 dovolací súd zruší napadnuté rozhodnutie alebo jeho časť alebo aj chybné konanie jemu predchádzajúce. Po zrušení rozhodnutia odvolacieho súdu dovolací súd podľa okolností prípadu zruší aj predchádzajúce rozhodnutie súdu prvého stupňa. Ak je nezákonný len niektorý výrok napadnutého rozhodnutia alebo rozhodnutia súdu prvého stupňa a ak ho možno oddeliť od ostatných, zruší dovolací súd len tento výrok. Ak však zruší, hoci i len sčasti výrok o vine, zruší vždy súčasne celý výrok o treste, ako aj ďalšie výroky, ktoré majú vo výroku o vine svoj podklad. Zruší aj ďalšie rozhodnutia na zrušené rozhodnutie obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

(3) Ak je napadnuté rozhodnutie nesprávne len v tom, že niektorý výrok v ňom chýba alebo je neúplný, môže dovolací súd bez vyslovenia výroku podľa odseku 1 a zrušenia rozhodnutia podľa odseku 2 uznesením, ktoré odôvodní, prikázať súdu, o ktorého rozhodnutie ide, aby o chýbajúcom výroku rozhodol alebo neúplný výrok doplnil.

(1) Dovolací súd po zrušení napadnutého rozhodnutia alebo niektorého jeho výroku prikáže spravidla súdu, o ktorého rozhodnutie ide, aby vec v potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol.

(2) Ak prikazuje dovolací súd vec podľa odseku 1 na nové prerokovanie a rozhodnutie, môže súčasne nariadiť, aby ju súd rozhodol v inom zložení senátu alebo aby ju rozhodol iný sudca. Z dôležitých dôvodov môže tiež vec prikázať na prerokovanie a rozhodnutie inému súdu toho istého druhu a stupňa.

(1) Dovolací súd môže po rozhodnutí podľa § 392 ods. 1 a 2 vrátiť vec do prípravného konania, ak o vrátenie veci požiadal generálny prokurátor.

(2) Dovolací súd ustanovenie odseku 1 nepoužije, ak koná o dovolaní podanom v prospech obvineného a vrátenie veci do prípravného konania by bolo v neprospech obvineného.

Ak nemožno upovedomenie o verejnom zasadnutí doručiť osobe, ktorá rozhodnutím o dovolaní môže byť priamo dotknutá, stačí o konaní verejného zasadnutia upovedomiť jej obhajcu alebo splnomocnenca.

(1 )Orgán, ktorému vec bola prikázaná, je viazaný právnym názorom, ktorý vyslovil vo veci dovolací súd a je povinný vykonať procesné úkony, ktorých vykonanie dovolací súd nariadil.

(2) Ak bolo napadnuté rozhodnutie zrušené len v dôsledku dovolania podaného v prospech obvineného, nemôže v novom konaní dôjsť ku zmene rozhodnutia v jeho prospech.

Ak dovolací súd zistí, že dôvody dovolania nie sú preukázané, dovolanie zamietne uznesením.

Proti rozhodnutiu dovolacieho súdu o dovolaní opravný prostriedok nie je prípustný.

(1) Proti rozhodnutiu dovolacieho súdu, ktorým bol porušený zákon, ako i proti rozhodnutiu dovolacieho súdu, ktoré bolo urobené na podklade chybného postupu konania, je prípustné mimoriadne dovolanie.

(2) Mimoriadne dovolanie nemá odkladný účinok, ak zákon neustanovuje inak.

(1) Ak generálny prokurátor na základe podnetu obvineného alebo osôb uvedených v § 375 ods. 4 zistí, že rozhodnutím dovolacieho súdu uvedeným v § 392 ods. 1 bol porušený zákon podá mimoriadne dovolanie.

(2) Mimoriadne dovolanie podané na základe podnetu možno podať len proti tomu výroku rozhodnutia dovolacieho súdu, ktoré obvinený vo svoj prospech alebo osoby uvedené v § 375 ods. 4 v prospech obvineného namietajú. Takýto podnet nemôže byť základom pre podanie mimoriadneho dovolania v neprospech obvineného.

(3) Ak sa týka rozhodnutie uvedené v § 392 viacerých osôb, možno podať mimoriadne dovolanie tiež len proti tej časti rozhodnutia, ktoré sa týka niektorej z týchto osôb.

(4) Bez podnetu generálny prokurátor podá mimoriadne dovolanie v prospech alebo v neprospech obvineného v prípadoch, ak podmienky pre jeho podanie zistil dozorovou činnosťou.

(5) Ak minister spravodlivosti z podnetu alebo z vlastnej úradnej činnosti zistí dôvody na podanie mimoriadneho dovolania podľa § 403 ods. 1,oznámi to generálnemu prokurátorovi, ktorý postupuje podľa ods. 4.

Ak generálny prokurátor po preskúmaní veci na základe podnetu oprávnenej osoby uvedenej v § 375 ods. 4 nezistí dôvody na podanie mimoriadneho dovolania, upovedomí o tom osobu, ktorá podnet podala.

(1) Mimoriadne dovolanie podáva generálny prokurátor na dovolacom súde do troch mesiacov od rozhodnutia tohto súdu.

(1) Mimoriadne dovolanie podáva generálny prokurátor na dovolacom súde do šiestich mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia vydaného v konaní po rozhodnutí dovolacieho súdu, ktoré je napadnuté mimoriadnym dovolaním.

(2) Ak bolo dovolacím súdom vydané opravné uznesenie, plynie táto lehota od oznámenia opravného uznesenia.

a/ dovolací súd nebol správne zložený alebo

b/v konaní pred dovolacím súdom bolo závažným spôsobom porušené právo na obhajobu, alebo

c/ dovolací súd nepostupoval podľa § 385, hoci si to okolnosti prípadu vyžadovali a boli preto splnené podmienky, alebo

d/ dovolací súd konal a rozhodol, i keď neboli splnené podmienky uvedené v § 376 alebo v § 377 alebo v § 378 alebo v § 380, alebo

e/v rozhodnutí dovolacieho súdu niektorý výrok chýba alebo je neúplný, alebo

f/ dovolací súd odmietol dovolanie v rozpore s ustanovením § 388.

(2) Generálny prokurátor môže meniť dôvody mimoriadneho dovolania iba počas lehoty uvedenej v § 402. Ak však súd koná pred uplynutím tejto lehoty, môže ich meniť len pokiaľ sa senátu neodoberie na záverečnú poradu.

Vzatie mimoriadneho dovolania späť vezme uznesením na vedomie predseda senátu dovolacieho súdu a ak nebola vec tomuto súdu ešte predložená, predseda trojčlenného senátu dovolacieho súdu. Ustanovenia § 381 ods. 1, ods. 2 o vzatí dovolania späť sa použijú primerane.

Predseda trojčlenného senátu dovolacieho súdu doručí odpis dovolania ostatným stranám, ktoré by mohli byť rozhodnutím o mimoriadnom dovolaní priamo dotknuté s poučením, že sa môžu k dovolaniu vyjadriť, pričom na to určí primeranú lehotu. Len čo lehota na podanie dovolania všetkým oprávneným osobám uplynula a uplynula tiež určená primeraná lehota na vyjadrenie sa k mimoriadnemu dovolaniu, predloží spisy päťčlennému senátu dovolacieho súdu.

O mimoriadnom dovolaní rozhoduje najvyšší súd v päťčlennom senáte.

Ustanovenia tohto zákona o obsahu dovolania (§ 380 ods. 1, ods. 2), predbežnom preskúmaní dovolania (§ 384, § 385), väzbe a prerušení výkonu trestu (§ 386), nariadení a postupe na neverejnom zasadnutí (§ 387), odmietnutí dovolania (§ 388), prijatí dovolania (§ 389), postupe a rozhodnutí o dovolaní na verejnom zasadnutí (§ 390 až § 393, 395 až § 398) sa v konaní a rozhodovaní o mimoriadnom dovolaní použijú primerane.

Alternatíva II - Mimoriadne dovolanie do zákona nepojať

(1) Ak sa skončilo trestné stíhanie vedené proti určitej osobe právoplatným rozsudkom alebo právoplatným uznesením o zastavení vyšetrovania alebo trestného stíhania alebo právoplatným uznesením o podmienečnom zastavení vyšetrovania alebo trestného stíhania, možno vo vyšetrovaní alebo v trestnom stíhaní tej istej osoby pre ten istý skutok pokračovať, len ak bola povolená obnova konania.

(2) Pred povolením obnovy konania možno na zaistenie dôkazného materiálu alebo na zaistenie osoby obvineného vykonávať vyšetrovacie úkony len v medziach ustanovení tohto oddielu.

(1) Obnova konania, ktoré sa skončilo právoplatným rozsudkom, sa povolí, ak vyjdú najavo skutočnosti alebo dôkazy súdu skôr neznáme, ktoré by mohli samy osebe alebo v spojení so skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi odôvodniť iné rozhodnutie o vine alebo o priznanom nároku poškodeného na náhradu škody alebo vzhľadom na ktoré by pôvodne uložený trest bol v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa alebo uložený druh trestu by bol v zrejmom rozpore s účelom trestu alebo vzhľadom na ktoré upustenie od potrestania alebo upustenie od uloženia súhrnného trestu alebo ďalšieho trestu by bolo v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa alebo by bolo v zrejmom rozpore s účelom trestu.

(2) Obnova konania, ktoré sa skončilo právoplatným uznesením súdu o zastavení trestného stíhania alebo podmienečnom zastavení trestného stíhania sa povolí, ak vyjdú najavo skutočnosti alebo dôkazy súdu skôr neznáme, ktoré by mohli samy osebe alebo v spojení so skutočnosťami a dôkazmi už skôr znýmymi viesť k záveru, že dôvody na zastavenie alebo podmienečné zastavenia tu neboli a že je namieste v konaní o obžalobe pokračovať.

(3) Obnova konania, ktoré sa skončilo právoplatným uznesením prokurátora o zastavení vyšetrovania alebo právoplatným uznesením prokurátora o podmienečnom zastavení vyšetrovania sa povolí, ak vyjdú najavo skutočnosti alebo dôkazy prokurátorovi skôr neznáme, ktoré by mohli samy osebe alebo v spojení so skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi viesť k záveru, že dôvody na zastavenie alebo podmienečné zastavenie tu neboli a že je namieste podať proti obvinenému obžalobu alebo konať o dohode.

(4) Obnova konania, ktoré sa skončilo niektorým zo spôsobov uvedených v predchádzajúcich odsekoch, sa povolí aj vtedy, ak sa právoplatným rozsudkom zistí, že policajt alebo prokurátor alebo sudca v pôvodnom konaní porušil svoje povinnosti konaním zakladajúcim trestný čin.

Obnova konania v neprospech obvineného je vylúčená, ak

1. trestnosť činu zanikla,
2. na trest sa vzťahuje amnestia prezidenta republiky, alebo
3. obvinený zomrel.

(2) V neprospech obvineného môže návrh na povolenie obnovy podať len prokurátor.

(3) V prospech obvineného môžu návrh na povolenie obnovy podať okrem obvineného aj osoby, ktoré by mohli podať v jeho prospech odvolanie. Ak by tak mohli urobiť i proti vôli obvineného, môžu proti jeho vôli podať i návrh na povolenie obnovy. Taký návrh môžu urobiť i po smrti obvineného.

(4) Ak sa dozvie súd alebo iný štátny orgán o okolnosti, ktorá by mohla odôvodniť návrh na povolenie obnovy, je povinný oznámiť ju prokurátorovi. Ak ide o okolnosť, ktorá by mohla odôvodniť návrh na povolenie obnovy v prospech obvineného, je prokurátor povinný upovedomiť o nej bez odkladu obvineného, alebo ak to nie je možné, inú osobu oprávnenú na podanie návrhu, ak taký návrh nepodá sám.

(1) O návrhu na povolenie obnovy konania, ktoré sa skončilo právoplatným uznesením prokurátora o zastavení vyšetrovania alebo podmienečnom zastavení vyšetrovania, rozhoduje súd, ktorý by bol príslušný konať o obžalobe.

(2) O návrhu na povolenie obnovy konania, ktoré sa skončilo právoplatným rozsudkom alebo konania, ktoré sa skončilo právoplatným zastavením alebo právoplatným podmienečným zastavením trestného stíhania rozhoduje iný samosudca alebo iný senát súdu, ktorý vo veci rozhodol v prvom stupni.

(1) Ak pre rozhodnutie o návrhu na povolenie obnovy konania treba na preverenie jeho dôvodnosti niektorú okolnosť vopred objasniť, vykoná potrebné vyšetrenie predseda senátu alebo na jeho žiadosť niektorý iný orgán činný v trestnom konaní. Pre takéto vyšetrenie platia ustanovenia o dokazovaní podľa šiestej hlavy prvej časti.

(2) V prípadoch obzvlášť naliehavých možno na zaistenie dôkazného materiálu na podklade uznesenia predsedu senátu použiť i prostriedky uvedené v štvrtej hlave prvej časti. Zaistiť osobu obvineného vydaním príkazu na zatknutie a vzatím do väzby možno však pred povolením obnovy len vtedy, keď to navrhne prokurátor podávajúc návrh na obnovu v neprospech obvineného a ak to považuje súd za nevyhnutné vzhľadom na povahu nových skutočností a dôkazov, ktoré vyšli najavo, na závažnosť trestného činu a na naliehavosť väzobných dôvodov.

(3) Ak bol podaný návrh na povolenie obnovy konania v prospech obvineného, môže súd vzhľadom na povahu skutočností a dôkazov, ktoré novo vyšli najavo, odložiť alebo prerušiť výkon trestu právoplatne uloženého v pôvodnom konaní.

(1) Súd návrh na povolenie obnovy konania odmietne, ak

1. bol podaný neoprávnenou osobou,
2. smeruje len proti rozhodnutiu alebo výroku, ohľadne ktorého obnova nie je prípustná,
3. ak je obnova konania vylúčená podľa § 410.

(2) Súd návrh na povolenie obnovy konania zamietne, ak nezistí podmienky obnovy podľa § 409.

(1) Ak vyhovie súd návrhu na povolenie obnovy konania, zruší napadnuté rozhodnutie celkom alebo v časti, v ktorej je návrh dôvodný. Ak zruší čo i len sčasti výrok o vine, zruší vždy súčasne celý výrok o treste, ako aj ďalšie výroky, ktoré majú vo výroku o vine svoj podklad. Zruší aj ďalšie rozhodnutia na zrušené rozhodnutie obsahove nadväzujúce, pokiaľ vzhľadom na zmenu, ku ktorej zrušením došlo, stratili podklad.

(2) Ak súd povolí obnovu konania, ktoré sa skončilo právoplatným uznesením súdu o zastavení trestného stíhania alebo právoplatným uznesením súdu o podmienečnom zastavení trestného stíhania alebo ak povolí v otázke viny obnovu konania, ktoré sa skončilo právoplatným rozsudkom, môže súčasne so zrušením rozhodnutia vec vrátiť prokurátorovi do prípravného konania, ak to považuje za potrebné na objasnenie veci za splnenia podmienok § 270 ods. 1.

Ak súd povolí obnovu v prospech obvineného z dôvodov, ktoré sú na prospech aj niektorému spoluobvinenému alebo zúčastnenej osobe, povolí súčasne obnovu aj v ich prospech.

(1) O návrhu na povolenie obnovy konania rozhoduje súd na verejnom zasadnutí.

(2) Odmietnuť návrh z dôvodov uvedených v § 414 ods. 1 môže i na neverejnom zasadnutí. Z dôvodu uvedeného v § 414 ods. 2 môže návrh zamietnuť na neverejnom zasadnutí iba v tom prípade, keď návrh opretý o tie isté skutočnosti a dôkazy bol už skôr právoplatne zamietnutý a návrh nanovo podaný je len jeho opakovaním.

(3) Proti uzneseniu o návrhu na povolenie obnovy konania je prípustná sťažnosť, ktorá má odkladný účinok.

alternatíva II ods. 3 :

Proti uzneseniu o odmietnutí návrhu na povolenie obnovy konania je prípustná sťažnosť, ktorá nemá odkladný účinok. Proti uzneseniu o zamietnutí návrhu na povolenie obnovy konania alebo proti uzneseniu o povolení obnovy je prípustná sťažnosť, ktorá má odkladný účinok.

Ak vykonáva obvinený trest odňatia slobody uložený mu v pôvodnom rozsudku, rozhodne súd po nadobudnutí právoplatnosti uznesenia, ktorým spolu s povolením obnovy zrušil výrok o tomto treste, bez odkladu o väzbe.

(1) Ak bola právoplatne povolená obnova konania, ktoré sa skončilo právoplatným uznesením prokurátora o zastavení vyšetrovania alebo podmienečnom zastavení vyšetrovania, pokračuje sa v prípravnom konaní.

(2) V ostatných prípadoch pokračuje súd po právoplatnom povolení obnovy v konaní na podklade pôvodnej obžaloby, ak sa nevyslovilo, že sa vec vracia prokurátorovi na došetrenie (§ 415 ods. 2). Ak súd právoplatný rozsudok vyhlásil na základe konania o dohode, vždy vráti vec prokurátorovi na došetrenie.

(3) Ak bola povolená obnova konania a ide o niektorý z trestných činov, za ktoré bol právoplatne uložený úhrnný alebo súhrnný trest a súd vrátil vec prokurátorovi do prípravného konania, určí po nadobudnutí právoplatnosti uznesenia povoľujúceho obnovu konania na verejnom zasadnutí rozsudkom primeraný trest za ostávajúce trestné činy.

Ak bola povolená obnova konania len v prospech obvineného,

1. čas od právoplatnosti pôvodného rozsudku do právoplatnosti uznesenia povoľujúceho obnovu sa do premlčacej doby nezapočítava,
2. nesmie mu byť novým rozsudkom uložený trest prísnejší, než aký mu bol uložený v pôvodnom rozsudku,
3. neprekáža jeho smrť vykonaniu ďalšieho konania a trestné stíhanie nemožno zastaviť preto, že obvinený zomrel.

Š T V R T Á Č A S Ť

(1) Rozhodnutie vykonáva, prípadne jeho výkon zariaďuje ten orgán, ktorý rozhodnutie vydal; v konaní pred súdom rozhodnutie senátu vykonáva alebo jeho výkon zariaďuje predseda senátu.

(2) Rozhodnutia súvisiace s výkonom trestov a ochranných opatrení robí, ak nie je ďalej ustanovené niečo iné, súd, ktorý vo veci rozhodol v prvom stupni.

(3) Opatrenia potrebné na výkon trestov a ochranných opatrení a na vymáhanie trov trestného konania robí, ak nie je ďalej ustanovené niečo iné, predseda senátu súdu, ktorý vo veci rozhodol v prvom stupni.

(4) Vykonávacieho konania sa zúčastňujú tiež orgány štátnej správy, orgány správy miest a obcí a záujmové združenia občanov, a to podľa povahy vykonávaného rozhodnutia.

(1) Spôsob výkonu nepodmienečného trestu odňatia slobody upravuje osobitný zákon.

(2) U osôb, ktoré sú vo výkone nepodmienečného trestu odňatia slobody, robí rozhodnutie súvisiace s výkonom tohto trestu súd, v obvode ktorého sa trest odňatia slobody vykonáva.

(3) Ak je pri nepodmienečných trestoch odňatia slobody postupne uložených ustanovený rôzny spôsob výkonu trestu, určí spoločný spôsob výkonu postupne uložených trestov súd, v obvode ktorého sa trest odňatia slobody vykonáva.

(1) Len čo sa rozhodnutie, podľa ktorého sa má vykonať nepodmienečný trest odňatia slobody, stalo vykonateľným, predseda senátu príslušnému nápravnovýchovnému ústavu zašle nariadenie výkonu trestu a vyzve odsúdeného, ak je na slobode, aby trest nastúpil. Ak sa stal výrok o uložení nepodmienečného trestu odňatia slobody vykonateľným rozhodnutím odvolacieho súdu, môže výkon tohto trestu nariadiť u obvineného, ktorý je vo väzbe, predseda senátu odvolacieho súdu ihneď pri vyhlásení rozhodnutia.

(2) Ak niet obavy, že odsúdený, ktorý je na slobode, ujde, môže mu predseda senátu na nastúpenie trestu poskytnúť primeranú lehotu, aby si mohol obstarať svoje záležitosti. Táto lehota nesmie byť dlhšia než jeden mesiac odo dňa, keď nadobudlo právoplatnosť rozhodnutie uvedené v odseku 1.

(3) Ak odsúdený nenastúpi trest v lehote, ktorá mu bola poskytnutá, alebo ak je obava, že ujde, nariadi predseda senátu, aby bol do trestu dodaný; ustanovenie § 71 ods. 3, prípadne ustanovenie § 99 ods. 2 sa tu použije primerane.

(1) Len čo sa rozhodnutie, podľa ktorého sa má vykonať nepodmienečný trest odňatia slobody stalo vykonateľným, predseda senátu príslušnéo súdu (súd prvého stupňa a odvolací súd) ihneď vydá príkaz na zadržanie odsúdeného na účel jeho dodania do výkonu trestu odňatia slobody a zároveň nariadi výkon trestu odňatia slobody a dodanie odsúdeného do výkonu trestu odňatia slobody, ak

1. je vo väzbe,
2. bol mu uložený trest odňatia slobody prevyšujúci dva roky alebo
3. je obava že ujde.

V ostatných prípadoch len čo sa rozhodnutie, podľa ktorého sa má vykonať nepodmienečný trest odňatia slobody stalo vykonateľným, pošle predseda senátu príslušnému nápravnovýchovnému ústavu na riadenie výkonu trestu a vyzve odsúdeného ak je na slobode, aby trest nastúpil.

(2) Predseda senátu môže odsúdenému na nastúpenie trestu poskytnú primeranú lehotu, aby si mohol obstarať svoje záležitosti; to neplatí v prípadoch uvedených v odseku 1 písm. a) až c). Ak niet obavy, že odsúdený, ktorý je na slobode ujde, môže mu predseda senátu na nastúpenie trestu poskytnúť primeranú lehotu, aby si mohol obstarať svoje záležitosti. Táto lehota nesmie byť dlhšia ako jeden mesiac odo dňa, keď nadobudlo právoplatnosť rozhodnutie uvedené v odseku 1.

(3) Ak nenastúpi odsúdený trest v lehote, ktorá mu bola poskytnutá, alebo ak je obava, že ujde, nariadi predseda senátu, aby bol do trestu dodaný. Ak nie je známe miesto pobytu odsúdeného, použije sa na príkaz na jeho dodanie do trestu primerane ustanovenie § 71 ods. 3. Ak je miesto pobytu odsúdeného známe, možno použiť na jeho dodanie do výkonu trestu ustanovenie § 99 ods. 2.

(1) Predseda senátu uznesením odloží na potrebný čas výkon nepodmienečného odňatia slobody, ak by výkon trestu ohrozil život alebo zdravie odsúdeného. Spolu so žiadosťou o odklad výkonu trestu odňatia slobody je odsúdený povinný predložiť lekársku správu o svojom zdravotnom stave nie staršiu ako 30 dní; inak sa o žiadosti nekoná.

(2) Výkon nepodmienečného trestu odňatia slobody na tehotnej žene alebo na matke novonarodeného dieťaťa predseda senátu uznesením odloží na dobu

jedného roka po pôrode.

(3) Proti uzneseniu podľa odsekov 1 a 2 je prípustná sťažnosť, ktorá má odkladný účinok. Sťažnosť nie je prípustná, ak odsúdený opakovane podal žiadosť o odklad výkonu trestu odňatia slobody z tých istých zdravotných dôvodov, pre ktoré už bola žiadosť právoplatne zamietnutá.

(1) Výkon nepodmienečného trestu odňatia slobody neprevyšujúceho jeden rok môže predseda senátu z dôležitých dôvodov uznesením odložiť, a to na čas najviac troch mesiacov odo dňa, keď nadobudlo právoplatnosť rozhodnutie uvedené v § 423 ods. 1.

(2) Ďalší odklad výkonu takého trestu alebo jeho odklad na dlhší čas než na tri mesiace môže povoliť predseda senátu uznesením, a to len výnimočne z obzvlášť dôležitých dôvodov, najmä ak by mohol výkon trestu mať pre odsúdeného alebo pre jeho rodinu mimoriadne ťažké následky. Odklad možno však povoliť najviac na čas šiestich mesiacov odo dňa, keď nadobudlo právoplatnosť rozhodnutie uvedené v § 423 ods.1.

(3) Ak je obava, že odsúdený ujde, alebo ak zneužíva povolený odklad, predseda senátu odklad uznesením odvolá.

(4) Proti uzneseniu, ktorým bol povolený odklad výkonu trestu podľa odseku 2, môže prokurátor podať sťažnosť.

(1) O zmene spôsobu výkonu nepodmienečného trestu odňatia slobody rozhoduje na verejnom zasadnutí súd, v obvode ktorého sa trest odňatia slobody vykonáva, na návrh prokurátora, riaditeľa nápravnovýchovného ústavu alebo odsúdeného alebo i bez takého návrhu.

(2) Pred rozhodnutím o zmene spôsobu výkonu trestu odňatia slobody musí sa odsúdený vyslúchnuť.

(3) Proti uzneseniu podľa odseku 1 je prípustná sťažnosť, ktorá má odkladný účinok.

(1) Ak je odsúdený, na ktorom sa vykonáva nepodmienečný trest odňatia slobody, postihnutý ťažkou chorobou, môže predseda senátu alebo sudca výkon trestu na potrebný čas uzneseným prerušiť; vždy však preruší výkon trestu na tehotnej žene alebo matke dieťaťa mladšieho ako jeden rok.

(2) Ak je obava, že odsúdený ujde, alebo ak zneužíva povolené prerušenie, predseda senátu alebo sudca prerušenie výkonu trestu uznesením odvolá.

(3) Proti uzneseniu podľa odseku 1 je prípustná sťažnosť.

(1) Minister spravodlivosti môže upustiť od výkonu nepodmienečného trestu odňatia slobody alebo jeho zvyšku, ak odsúdený bol alebo má byť vydaný do cudziny alebo vyhostený. Ak nedôjde k vydaniu do cudziny alebo k vyhosteniu alebo ak sa vydaný alebo vyhostený vráti, súd uznesením rozhodne, že sa trest odňatia slobody alebo

jeho zvyšok vykoná.

(2) Súd môže uznesením upustiť od výkonu nepodmienečného trestu odňatia slobody alebo jeho zvyšku; ak zistí, že odsúdený ochorel nevyliečiteľnou životu nebezpečnou chorobou alebo nevyliečiteľnou duševnou chorobou.

(3) Proti uzneseniu podľa odseku 2 je prípustná sťažnosť, ktorá má odkladný účinok.

(1) Predseda senátu uznesením odloží alebo preruší výkon nepodmienečného trestu odňatia slobody neprevyšujúceho šesť mesiacov, ktorý sa vykonáva alebo sa má vykonávať v nápravnovýchovnom ústave, ak je odsúdený povolaný na výkon vojenskej základnej služby.

(2) Ak odsúdený vo výkone tejto služby nespáchal žiaden trestný čin a konal riadne vojenskú službu, upustí súd uznesením od výkonu trestu alebo od jeho zvyšku; ináč rozhodne, že sa trest alebo jeho zvyšok vykoná. Ak sa upustilo od výkonu trestu alebo jeho zvyšku, pokladá sa trest za vykonaný dňom, keď bol jeho výkon odložený alebo prerušený.

(3) Proti uzneseniu podľa odseku 2 je prípustná sťažnosť, ktorá má odkladný účinok.

(1) O započítaní väzby a trestu rozhodne predseda senátu uznesením. Väzba sa započítava podľa stavu ku dňu nariadenia výkonu trestu, a to od času, keď osobná slobody obvineného bola obmedzená.

(2) Proti uzneseniu podľa odseku 1 je prípustná sťažnosť.

(3) O návrhu prokurátora, aby sa do výkonu trestu odňatia slobody nezapočítal čas, po ktorý sa odsúdenému prerušil výkon trestu odňatia slobody za účelom liečebnej starostlivosti v zdravotníckom zariadení mimo nápravnovýchovného ústavu, ak sa tak stalo preto, že si odsúdený spôsobil ujmu na zdraví úmyselne, rozhoduje súd na verejnom pojednávaní uznesením.

(4) Proti uzneseniu podľa odseku 3 je prípustná sťažnosť, ktorá má odkladný účinok.

(1) O podmienečnom prepustení z výkonu nepodmienečného trestu odňatia slobody rozhoduje súd na návrh prokurátora, riaditeľa nápravnovýchovného ústavu, v ktorom sa trest vykonáva, alebo na návrh odsúdeného, alebo i bez takého návrhu, a to na verejnom zasadnutí. Ak bol návrh odsúdeného o podmienečné prepustenie zamietnutý, môže ho odsúdený opakovať až po uplynutí jedného roka od zamietnutia, okrem prípadu, že návrh bol zamietnutý len preto, že ho odsúdený podal predčasne.

(2) Ak podmienečné prepustenie navrhne riaditeľ nápravnovýchovného ústavu alebo náčelník vojenského nápravného útvaru, v ktorom odsúdený vykonáva trest, alebo sa k takému návrhu pripojí, môže rozhodnutie o tom, že odsúdený sa podmienečne prepúšťa, urobiť so súhlasom prokurátora aj predseda senátu uznesením.

(3) O návrhu podľa odsekov 1 a 2 rozhodne súd najneskôr do 60 dní od jeho doručenia.

O tom, či sa podmienečne prepustený osvedčil alebo či sa zvyšok trestu vykoná, rozhoduje súd na verejnom zasadnutí uznesením. Rozhodnutie, že sa podmienečne prepustený osvedčil, môže so súhlasom prokurátora robiť aj predseda senátu alebo sudca.

(1) Rozhodnutie podľa § 431 robí okresný súd, v obvode ktorého sa trest odňatia slobody vykonáva; rozhodnutie podľa § 432 súd, ktorý odsúdeného z trestu slobody podmienečne prepustil.

(2) Pred rozhodnutím o podmienečnom prepustení alebo o výkone zvyšku trestu musí byť odsúdený vyslúchnutý; to neplatí, ak súd postupuje podľa § 431 ods. 2.

{3) Proti uzneseniu podľa § 431 ods. 2 je prípustná sťažnosť proti výroku o stanovení dĺžky skúšobnej doby. Proti ostatným rozhodnutiam podľa § 431 a § 432 je prípustná sťažnosť, ktorá má odkladný účinok.

(1) Súd sleduje správanie osoby odsúdenej na podmienečný trest odňatia slobody s dohľadom počas skúšobnej doby. Obzvlášť zisťuje, ako odsúdený plní povinnosti a obmedzenia vyplývajúce z uloženého dohľadu; za tým účelom robí najmä písomné dotazy na orgány štátnej správy alebo orgány samosprávy mesta alebo obce a záujmové združenia občanov v mieste bydliska odsúdeného a zamestnávateľskej organizácie odsúdeného. Pred vydaním rozhodnutia si súd vždy vyžiada od Registra trestov doplnenie odpisu z trestov odsúdeného a od policajného orgánu, v obvode ktorého má odsúdený pobyt, správu o tom, či sa odsúdený v skúšobnej dobe nedopustil trestného činu alebo priestupku.

(2) Šetrením podľa odseku 1 môže predseda senátu poveriť vyššieho súdneho úradníka alebo justičného čakateľa.

(1) O tom, či sa odsúdený na podmienečný trest slobody s dohľadom v skúšobnej dobe osvedčil alebo či sa mu tento trest premení na nepodmienečný trest odňatia slobody, rozhodne súd na verejnom zasadnutí uznesením. Na verejnom zasadnutí rozhodne tiež o prípadnom predĺžení skúšobnej doby u mladistvého (§ 115 ods. 2 Trestného zákona).

(2) Proti uzneseniu podľa odseku 1 je prípustná sťažnosť, ktorá má odkladný účinok.

(3) Rozhodnutie, že sa osoba odsúdená na podmienečný trest odňatia slobody s dohľadom v skúšobnej dobe osvedčila, môže so súhlasom prokurátora urobiť predseda senátu.

(4) Ak súd na verejnom zasadnutí rozhodne, že sa odsúdený v skúšobnej dobe neosvedčil a že sa podmienečný trest premieňa na nepodmienečný trest odňatia slobody, rozhodne súčasne aj o zaradení odsúdeného do príslušnej nápravnovýchovnej skupiny. Ďalej súd pokračuje rovnako ako v § 423, § 427 a § 428 ods. 2.

Súd pri výkone podmienečného trestu odňatia slobody postupuje obdobne ako pri výkone podmienečného trestu odňatia slobody s dohľadom (§ 434 a § 435).

Ak bolo trestné stíhanie podmienečne zastavené, ustanovenia § 434 a § 435 sa použijú primerane.

Ak sa stal rozsudok, ktorým bol uložený trest prepadnutia majetku alebo jeho časti vykonateľným, zašle predseda senátu alebo sudca orgánu štátnej správy, ktorý podľa osobitných predpisov trest prepadnutia majetku realizuje, odpis výrokovej časti rozsudku na vykonanie tohto trestu.

(1) Ak vzniknú pri výkone trestu prepadnutia majetku pochybnosti, či sú týmto rozsudkom dotknuté aj prostriedky alebo veci, ktoré by sa mohli považovať za nevyhnutne potrebné na uspokojenie základných potrieb odsúdeného alebo osôb, o ktorých výživu alebo výchovu je odsúdený podľa zákona povinný sa starať, rozhodne o tom predseda senátu uznesením, a to na návrh orgánu štátnej správy, ktorý trest prepadnutia majetku zabezpečuje, alebo na návrh odsúdeného alebo osoby, o ktorej výživu alebo výchovu ide. Takýto návrh možno podať len do troch mesiacov odo dňa, kedy rozsudok nadobudol právoplatnosť; ak ide o prostriedky alebo veci, ktoré boli vykonávaním trestu prepadnutia majetku postihnuté až neskoršie, do jedného mesiaca od času, keď sa tak stalo.

(2) Proti uzneseniu podľa odseku 1 je prípustná sťažnosť, ktorá má odkladný účinok.

(3) Odpis právoplatného uznesenia uvedeného v odseku 1 zašle predseda senátu orgánu štátnej správy, ktorý podľa osobitných predpisov trest prepadnutia majetku zabezpečuje.

(4) Vlastnícke právo tretej osoby k prostriedkom alebo veciam postihnutým výkonom trestu prepadnutia majetku možno uplatniť len podľa občianskoprávnych predpisov.

(1) Ak je obvinený stíhaný pre trestný čin, za ktorý vzhľadom na povahu a závažnosť činu a na pomery obvineného treba očakávať uloženie trestu prepadnutia majetku a je obava, že výkon tohto trestu bude zmarený alebo sťažený, môže súd, a v prípravnom konaní prokurátor, majetok obvineného zaistiť uznesením. Súd zaistí majetok obvineného vždy, ak uložil trest prepadnutia majetku rozsudkom, ktorý zatiaľ nenadobudol právoplatnosť.

(2) Proti uzneseniu o zaistení majetku je prípustná sťažnosť.

(1) Zaistenie postihuje celý majetok obvineného, prírastok a výťažky, ktoré zo zaisteného majetku plynú, ako aj majetok, ktorý obvinený nadobudne po zaistení. Nevzťahuje sa však na prostriedky a veci, na ktoré sa podľa zákona nevzťahuje prepadnutie majetku.

(2) Predseda senátu, a v prípravnom konaní prokurátor, uznesením rozhodne na návrh príslušného orgánu štátnej správy, ktorý podľa osobitných predpisov vykonáva rozhodnutie o zaistení, alebo na návrh obvineného alebo osoby, o ktorej výživu alebo výchovu je obvinený podľa zákona povinný sa starať, či sa na určité prostriedky alebo veci zaistenie majetku nevzťahuje preto, že sú nevyhnutne potrebné na uspokojenie životných potrieb obvineného alebo uvedenej osoby. Proti tomuto uzneseniu je prípustná sťažnosť.

(3) Pokiaľ trvá zaistenie, sú neúčinné všetky právne úkony obvineného, ktoré sa týkajú zaisteného majetku, okrem úkonov smerujúcich na odvrátenie bezprostredne hroziacej škody.

(4) Kto má vo svojej moci veci, ktoré patria do zaisteného majetku, je povinný, len čo sa o zaistení dozvie, oznámiť to prokurátorovi alebo súdu, ktorý majetok zaistil; ináč zodpovedá za škodu spôsobenú opomenutím oznámenia.

(5) Vlastnícke právo tretej osoby k zaisteným prostriedkom a veciam možno uplatniť len podľa občianskoprávnych predpisov.

Predseda senátu, a v prípravnom konaní prokurátor, uznesením zruší zaistenie, ak zanikne dôvod, pre ktorý bol zaistený.

(1) O uložení trestu prepadnutia veci upovedomí predseda senátu dvomi odpismi výroku rozsudku okresný úrad, v obvode ktorého mal odsúdený naposledy bydlisko, a ak nie je jeho bydlisko známe, okresnému úradu, v obvode ktorého sa prepadnutá vec nachádza. Odpisy musia byť opatrené doložkou právoplatnosti.

(2) Rovnako ako v odseku 1 postupuje súd, ak podľa osobitného predpisu je príslušný vo veci konať orgán Policajného zboru, colný orgán, orgán spojov, ústredný orgán štátnej správy alebo iný orgán, ktorý v určenom rozsahu koná ako orgán štátnej správy.

Len čo sa stal vykonateľným rozsudok, podľa ktorého je odsúdený povinný zaplatiť peňažný trest, vyzve predseda senátu alebo sudca odsúdeného, aby ho zaplatil do pätnástich dní a upozorní ho, že ináč sa bude zaplatenie vymáhať.

(1) Na návrh odsúdeného môže predseda senátu z dôležitých dôvodov

a) odložiť výkon peňažného trestu, a to na čas najviac troch mesiacov odo dňa, kedy rozsudok nadobudol právoplatnosť, alebo

b) povoliť splácať peňažný trest po čiastkach tak, aby bol cely zaplatený najneskoršie do jedného roka odo dňa, kedy rozsudok nadobudol právoplatnosť.

(2) Ak zaniknú dôvody, pre ktoré bol výkon peňažného trestu odložený, alebo ak odsúdený nedodržiava bez závažného dôvodu splátky, môže predseda senátu povolenie odkladu alebo splátok peňažného trestu uznesením odvolať.

(1) Predseda senátu nariadi, aby peňažný trest bol vymáhaný, ak ho odsúdený nezaplatí

a) do 15 dní po tom, čo bol na zaplatenie vyzvaný,

b) do 15 dní po tom, čo mu bolo doručené uznesenie, ktorým povolený odklad alebo povolené splácanie bolo odvolané, alebo

c) do uplynutia času, na ktorý bol výkon trestu odložený.

(2) Peňažný trest smie byť vymáhaný, len pokiaľ tým nebude zmarené uspokojenie priznaného nároku poškodeného na náhradu škody. Ak neprikročí poškodený k vymáhaniu svojho nároku do troch mesiacov odo dňa, v ktorom nadobudol právoplatnosť rozsudok, ktorým bol peňažný trest uložený, môže sa peňažný trest vymáhať bez ohľadu na nárok poškodeného.

(1) Súd upustí od výkonu peňažného trestu alebo jeho zvyšku, ak sa odsúdený v dôsledku okolností od jeho vôle nezávislých stal dlhodobo neschopným peňažný trest zaplatiť alebo by výkonom trestu bola vážne ohrozená výživa alebo výchova osoby, o výživu alebo výchovu ktorej je odsúdený podľa zákona povinný sa starať. Súd rozhodne uznesením.

(2) Ak peňažný trest nebol zaplatený, a ak neprichádza do úvahy postup podľa odseku 1 alebo § 446 ods. 1 a vymáhanie by neviedlo k výsledku, nariadi súd výkon náhradného trestu odňatia slobody alebo jeho pomernej časti; pritom rozhodne o spôsobe výkonu náhradného trestu. Súd rozhodne uznesením.

(3) Odsúdený môže kedykoľvek odvrátiť výkon náhradného trestu alebo jeho pomernej časti tým, že peňažný trest alebo jeho pomernú časť zaplatí. O tom, akú časť náhradného trestu treba vykonať, rozhodne predseda senátu alebo sudca uznesením.

(4) Proti uzneseniu podľa odsekov 1 až 3 je prípustná sťažnosť, ktorá má odkladný účinok.

(1) Len čo stal rozsudok, ktorým bol odsúdenému uložený trest denných pokút, vykonateľným, zašle súd odsúdenému na platenie trestu poštové poukážky na dobu najmenej 60 denných platieb; ďalšie poukážky zašle súd v takom časovom predstihu, aby odsúdený mohol v platení denných pokút riadne pokračoval. Výkonom trestu denných pokút môže predseda senátu poveriť vyššieho súdneho úradníka alebo justičného čakateľa.

(2) Odsúdený odvádza denné platby na účet finančného orgánu štátnej správy podľa miesta svojho bydliska. Odvedené platby sa stávajú majetkom štátu.

(3) Ak súd premenil trest denných pokút na peňažný trest a v tej súvislosti určil odsúdenému náhradný trest nepodmienečného odňatia slobody (§ 54 ods. 4 Trestného zákona), môže odsúdený výkon náhradného trestu odvrátiť tým, že premenený trest doplatí vo výške, ktorá sa rovná nezaplatenému trestu denných pokút alebo jeho zvyšku.

(4) Ak nastanú dôvody pre upustenie od výkonu trestu denných pokút alebo jeho zvyšku, postupuje súd primerane podľa § 448 ods. 1.

(5) Proti uzneseniu súdu vydaného podľa odsekov 3 a 4 je prípustná sťažnosť, ktorá má odkladný účinok.

(1) O právoplatnom uložení trestu zákazu pobytu upovedomí predseda senátu alebo sudca obecný úrad a policajný orgán, na ktorých odvod sa zákaz vzťahuje, ako aj obecný úrad a policajný orgán, v ktorých obvode má odsúdený trvalé bydlisko.

(2) Ak odsúdený pracuje v obvode, na ktorý sa vzťahuje zákaz pobytu, upovedomí predseda senátu aj organizáciu, v ktorej je obvinený v pracovnom pomere alebo v inom obdobnom pomere.

(3) Z dôležitých dôvodov môže policajný orgán, v obvode ktorého má odsúdený bydlisko alebo pobyt, povoliť odsúdenému návštevu miesta alebo obvodu, na ktorý sa vzťahuje zákaz pobytu.

(4) Po dobu, po ktorú odsúdený vykonáva činnú vojenskú službu, sa trest zákazu pobytu nevykonáva. Ak odsúdený nespáchal vo výkone tejto služby žiadny trestný čin a riadne vykonával vojenskú službu, súd od výkonu trestu zákazu pobytu alebo jeho zvyšku uznesením upustí.

(5) Proti uzneseniu podľa odseku 4 je prípustná sťažnosť, ktorá má odkladný účinok.

(6) Na konanie o podmienečnom upustení od výkonu zvyšku trestu zákazu pobytu, ako aj na konanie o nariadení výkonu zvyšku tohto trestu sa primerane použijú ustanovenia § 431 až 433.

(7) Rozhodnutie o uložení primeraných obmedzení osobe, ktorej sa trest zákazu pobytu uložil popri nepodmienečnom treste odňatia slobody, robí uznesením na verejnom zasadnutí súd, v obvode ktorého sa trest odňatia slobody naposledy vykonával.

(8) Proti uzneseniu podľa odseku 7 je prípustná sťažnosť, ktorá má odkladný účinok,

(1) Výkon trestu domáceho väzenia nariadi súd hneď po tom, ako sa rozsudok, ktorým bol uložený, stal vykonateľným. Súd súčasne odsúdeného upozorní na povinnosti a obmedzenia, ktoré z uloženého trestu vyplývajú, ako aj na hrozbu z premeny tohto trestu na nepodmienečný trest odňatia slobody. Kontrolou výkonu trestu domáceho väzenia môže predseda senátu poveriť vyššieho súdneho úradníka alebo justičného čakateľa alebo inú dôveryhodnú a spôsobilú osobu z radov záujmového združenia občanov. Po predchádzajúcej dohode môže sa k výkonu trestu prizvať aj orgán miestnej samosprávy obce alebo mesta alebo jej člen.

(2) Ak odsúdený neplní povinnosti alebo obmedzenia vyplývajúce z trestu domáceho väzenia, súd uznesením premení tento trest alebo jeho zvyšok na nepodmienečný trest odňatia slobody (§ 49 ods. 4 Trestného zákona).

(3) Ak odsúdený po výkone polovice trestu domáceho väzenia požiada o upustenie od zvyšku tohto trestu, súd najneskôr do 30 dní o tom rozhodne uznesením.

(4) Proti uzneseniu súdu podľa odsekov 2 a 3 je prípustná sťažnosť, ktorá má odkladný účinok.

(5) Na návrh odsúdeného môžu osoby alebo orgány poverené výkonom trestu domáceho väzenia povoliť odsúdenému výnimky z trestu na nevyhnutne potrebný čas.

(1) Len čo sa rozsudok, ktorým bol uložený trest zákazu činnosti, stal právoplatným, zašle predseda senátu odpis výroku rozsudku

a) organizácii, s ktorou je odsúdený v pracovnom pomere alebo v ktorej je inak činný a okresnému úradu práce príslušnému podľa pracoviska,

b) okresnému úradu práce, v obvode ktorého odsúdený vykonával samostatnú činnosť,

c) ministerstvu spravodlivosti a príslušnému krajskému súdu, ak ide o znalca alebo tlmočníka,

d) dopravnému inšpektorátu okresného riaditeľstva Policajného zboru príslušnému podľa bydliska odsúdeného, ak ide o oprávnenie na vedenie motorového vozidla,

e) okresnému riaditeľstvu Policajného zboru príslušnému podľa bydliska odsúdeného, ak ide o oprávnenie na držanie a nosenie strelnej zbrane s tým, aby zabezpečili výkon zákazu činnosti v rozsahu, v akom to stanoví rozsudok.

(2) Ak bol uložený trest zákazu činnosti na čas dlhší ako jeden rok, predseda senátu sleduje výkon tohto trestu. Za tým účelom, spravidla raz ročne, požiada organizáciu alebo orgán, ktorý je uvedený v odseku 1, o podanie správy, či odsúdený dodržiava súdom uložený zákaz.

(3) Predseda senátu môže poveriť kontrolou výkonu trestu zákazu činnosti vyššieho súdneho úradníka alebo justičného čakateľa.

(4) Ak súd zistí porušovanie alebo marenie výkonu trestu zákazu činnosti, predseda senátu to bez meškania oznámi okresnému prokurátorovi.

(5) Ak súd rozhodol o podmienečnom upustení od výkonu zvyšku trestu zákazu činnosti (§ 66 a § 67 Tr. zák.), predseda senátu to neodkladne oznámi organizácii alebo orgánu štátnej správy príslušnému podľa odseku 1, a to zaslaním rovnopisu právoplatného uznesenia.

(6) Na konanie o podmienečnom upustení od výkonu zvyšku trestu zákazu činnosti, ako aj na konanie o nariadení výkonu zvyšku tohto trestu, sa primerane použijú ustanovenia § 431 až 433. Príslušným na vydanie rozhodnutí je súd, ktorý vo veci konal v prvom stupni.

(1) Predseda senátu hneď po právoplatnosti rozsudku, ktorým bol uložený trest zákazu činnosti, uznesením rozhodne o započítaní doby, po ktorú bolo odsúdenému pred právoplatnosťou rozsudku odňaté oprávnenie na činnosť, ktorá je predmetom zákazu, do výkonu trestu zákazu činnosti.

(2) Proti uzneseniu podľa odseku 1 je prípustná sťažnosť, ktorá má odkladný účinok.

(1) O právoplatnom uložení trestu straty čestných titulov a vyznamenaní predseda senátu písomne upovedomí úrad alebo orgán, ktorý spravuje veci týkajúce sa príslušného vyznamenania, čestného uznania, vedeckej alebo umeleckej hodnosti a iných čestných titulov, prípadne úrad alebo orgán, ktorý ich udelil.

(2) V upovedomení sa uvedie meno a priezvisko odsúdeného, dáta narodenia, povolanie, bydlisko, názov súdu, dátum a číslo rozsudku a označenie vyznamenania, čestného vyznamenania, vedeckej alebo umeleckej hodnosti a iných čestných titulov.

(3) Ak má odsúdený, ktorému bol uložený trest straty čestných titulov a vyznamenaní, cudzozemské vyznamenania alebo cudzozemské čestné tituly, upovedomí predseda senátu alebo sudca Kanceláriu prezidenta Slovenskej republiky. Ustanovenie odseku 2 sa použije obdobne.

(4) Ak vyznamenania, na ktoré sa vzťahuje uložený trest straty čestných titulov a vyznamenaní, sa nezadovážili s príslušnými dokladmi už v priebehu trestného stíhania a nevzali do úschovy, zistí súd, kde sú, zadováži ich a po právoplatnosti rozsudku ich zašle príslušnému orgánu spolu s upovedomením. Ak sa nepodarí zadovážiť rad alebo vyznamenanie alebo doklady o nich, poznamená súd v upovedomení, prečo nie sú priložené a čo odsúdený o nich uviedol.

O uložení trestu straty vojenskej a inej hodnosti upovedomí predseda senátu okresnú vojenskú správu, v obvode ktorej má odsúdený vojak nachádzajúci sa v zálohe alebo mimo služobného pomeru pobyt, a to zaslaním rovnopisu právoplatného rozsudku. U príslušníkov ozbrojených zborov sa upovedomí príslušné riaditeľstvo ozbrojeného zboru.

(1) Výkon ochranného liečenia nariadi predseda senátu liečebnému ústavu, v ktorom sa má ochranné liečenie vykonať. Ak však bolo ochranné liečenie uložené popri nepodmienečnom treste odňatia slobody a v nápravnovýchovnom ústave sú pre výkon takého liečenia dané podmienky, môže predseda senátu alebo sudca nariadiť, aby sa ochranné liečenie vykonávalo v priebehu výkonu trestu odňatia slobody.

(2) Ak je osoba, u ktorej bolo uložené ochranné liečenie, pri pobyte na slobode nebezpečná pre svoje okolie, zariadi predseda senátu alebo sudca neodkladne jej dodanie do liečebného ústavu; ináč jej môže poskytnúť primeranú lehotu na obstaranie jej záležitostí.

(3) Ak ide o príslušníka ozbrojených síl alebo ozbrojeného zboru v činnej službe, požiada predseda senátu alebo sudca príslušného veliteľa alebo riaditeľa, aby zariadil jeho dopravenie do liečebného ústavu.

(4)Predseda senátu požiada liečebný ústav, aby oznámil súdu, ktorý ochranné liečenie uložil, kedy sa začalo s výkonom ochranného liečenia. Súčasne požiada ústav, aby okresnému súdu, v obvode ktorého sa ochranné liečenie vykonáva, podal bez odkladu správu, ak zaniknú dôvody pre ďalšie trvanie ochranného liečenia.

(1) O zmene spôsobu výkonu ochranného liečenia rozhoduje súd, v obvode ktorého je liečebné zariadenie, v ktorom sa ochranné liečenie vykonáva, a to uznesením na verejnom zasadnutí.

(2) Proti uzneseniu podľa odseku 1 je prípustná sťažnosť, ktorá má odkladný účinok.

(1) O upustení od výkonu ochranného liečenia pred jeho začatím rozhodne uznesením súd, ktorý ochranné liečenie uložil, a to na verejnom zasadnutí na návrh prokurátora alebo obvineného alebo i bez takého návrhu.

(2) Proti uzneseniu podľa odseku 1 je prípustná sťažnosť, ktorá má odkladný účinok.

(1) O prepustení z ochranného liečenia alebo o jeho ukončení rozhodne na návrh prokurátora, obvineného alebo liečebného ústavu alebo aj bez takého návrhu súd, v obvode ktorého sa ochranné liečenie vykonáva, uznesením na verejnom zasadnutí.

(2) Proti uzneseniu podľa odseku 1 je prípustná sťažnosť, ktorá má odkladný účinok.

(1) O upustení od výkonu ochrannej výchovy pred jej začatím rozhodne uznesením na verejnom zasadnutí súd, ktorý ochrannú výchovu uložil, a to na návrh prokurátora, orgánu povereného starostlivosťou o mládež alebo mladistvého alebo aj bez takého návrhu.

(2) Proti uzneseniu podľa odseku 1 je prípustná sťažnosť, ktorá má odkladný účinok.

(1) O prepustení z ochrannej výchovy rozhoduje na verejnom zasadnutí súd, v obvode ktorého sa ochranná výchova vykonáva, a to na návrh prokurátora, orgánu povereného starostlivosťou o mládež, mladistvého alebo výchovného zariadenia alebo aj bez takého návrhu. Súd rozhodne uznesením.

(2) Ak návrh podľa odseku 1 nebol podaný výchovným zariadením, treba pred rozhodnutím vypočuť zástupcu tohto zariadenia.

(3) Proti uzneseniu podľa odseku 1 je prípustná sťažnosť, ktorá má odkladný účinok.

(1) O podmienečnom umiestnení mladistvého mimo výchovného zariadenia rozhoduje na verejnom zasadnutí súd, v obvode ktorého sa ochranná výchova vykonáva, a to na návrh prokurátora, orgánu povereného starostlivosťou o mládež, riaditeľa výchovného zariadenia alebo mladistvého alebo aj bez takého návrhu. Súd rozhodne uznesením.

(2) Tento súd rovnako rozhoduje aj o zrušení podmienečného umiestnenia mladistvého mimo výchovného zariadenia.

(3) Proti uzneseniu podľa odsekov 1 a 2 je prípustná sťažnosť, ktorá má odkladný účinok.

(1) O predĺžení ochrannej výchovy rozhoduje na verejnom zasadnutí súd, v obvode ktorého sa ochranná výchova vykonáva, a to na návrh prokurátora, orgánu povereného starostlivosťou o mládež alebo výchovného zariadenia alebo aj bez takého návrhu. Súd rozhodne uznesením.

(2) Ak návrh podľa odseku 1 nebol podaný výchovným zariadením, pred rozhodnutím treba vypočuť zástupcov tohto zariadenia.

(3) Predĺžiť ochrannú výchovu možno len vtedy, keď sa jej výkon už začal.

(4) Proti uzneseniu podľa odseku 1 je prípustná sťažnosť.

(1) O zhabaní veci (§ 80 Tr. zák.) upovedomí predseda senátu dvomi odpismi výroku rozsudku (uznesenia) okresný úrad, v obvode ktorého mal odsúdený alebo iná osoba naposledy bydlisko, a ak nie je ich bydlisko známe, okresnému úradu, v obvode ktorého sa zhabaná vec nachádza. Odpisy musia byť opatrené doložkou právoplatnosti.

(2) Rovnako ako v odseku 1 postupuje súd, ak podľa osobitného predpisu je príslušný vo veci konať orgán Policajného zboru, colný orgán, orgán spojov, ústredný orgán štátnej správy alebo iný orgán, ktorý v určenom rozsahu koná ako orgán štátnej správy.

Prokurátor, v obvode ktorého sa vykonáva ochranné liečenie alebo ochranná výchova, dozerá podľa osobitného zákona na ich výkon. Správa miesta, v ktorom sa ochranné liečenie alebo ochranná výchova vykonáva, je povinná vykonať príkazy prokurátora týkajúce sa zachovávania predpisov platných pre výkon ochranného liečenia alebo ochrannej výchovy.

Predseda senátu ihneď po právoplatnosti rozsudku, ktorým bolo upustené od potrestania, doručí odpis rozsudku orgánu, ktorý vedie register trestov. Toto odsúdenie sa nesmie vykazovať vo výpise z registra trestov.

Spôsob výkonu väzby upravuje osobitný zákon.

(1) Len čo sa stane vykonateľným uznesenie, ktorým bola uložená poriadková pokuta, vyzve policajt, vyšetrovateľ, prokurátor, predseda senátu, ktorý pokutu uložil, osobu, ktorej bola uložená, aby pokutu zaplatila do pätnástich dní, a upozorní ju, že ináč sa bude zaplatenie vymáhať. Zaplatená poriadková pokuta pripadá štátu.

(2) Trovy trestného konania určené paušálnou sumou vymáhajú orgány štátnej správy súdov.

O zahladení odsúdenia rozhoduje súd na žiadosť odsúdeného, alebo na návrh záujmového združenia občanov uvedeného v § 4 ods.2, a ak nejde o prípad upravený v § 88 ods. 3 Tr. zák., aj na žiadosť osôb, ktoré by mohli v prospech odsúdeného podať odvolanie. O zahladení odsúdenia mladistvého rozhodne súd aj bez návrhu alebo žiadosti.

1. O zahladení odsúdenia rozhoduje predseda senátu okresného súdu, v obvode ktorého odsúdený v čase podania návrhu má alebo naposledy mal bydlisko, a to aj vtedy, ak ide o odsúdenie vojenským súdom.
1. Ak je však odsúdený príslušníkom ozbrojených síl, rozhoduje o zahladení odsúdenia predseda senátu vojenského obvodového súdu, v ktorého obvode odsúdený v čase podania návrhu konal službu, a to aj vtedy, ak nejde o odsúdenie vojenským súdom.
1. O zahladení odsúdeného mladistvého rozhodne predseda senátu súdu, ktorý rozhodoval vo veci v prvom stupni.
1. Proti rozhodnutiu o zahladení odsúdenia je prípustná sťažnosť, ktorá má odkladný účinok.

Prezident republiky na základe práva daného mu ústavou udeľuje milosť.

Rozhodnutie o tom, či a do akej miery je osoba, ktorej bol právoplatne uložený trest, účastná amnestie, urobí súd, ktorý rozhodol v prvom stupni. Ak si taká osoba odpykáva v čase rozhodovania trest odňatia slobody, urobí rozhodnutie súd, v obvode ktorého sa trest vykonáva. Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná sťažnosť, ktorá má odkladný účinok.

1. Ak bol trest alebo jeho zvyšok pri udelení milosti odpustený len pod určenými podmienkami, plnenie podmienok a prevýchovu odsúdeného sleduje súd, ktorý vo veci rozhodol v prvom stupni. Ustanovenie § 434 ods. 1 o spolupráci so záujmovými združeniami občanov sa tu použije primerane.
1. O tom, či odsúdený, ktorému sa trest odpustil milosťou prezidenta republiky, splnil uložené podmienky, rozhoduje prezident republiky.
1. Podklady pre rozhodnutie prezidenta republiky zabezpečuje a predkladá minister spravodlivosti.
1. Ak do jedného roka od uplynutia doby, na ktorú sa vzťahujú uložené podmienky, nebolo urobené rozhodnutie podľa odseku 2 bez zavinenia odsúdeného, má sa za to, že uložené podmienky splnil.

Ustanovenia tejto časti sa použijú, ak neustanovuje niečo iné medzinárodná zmluva.

(1) Ak dožadujúci štát nie je viazaný medzinárodnou zmluvou, slovenské orgány budú konať o jeho žiadosti, ak dožadujúci štát zaručí, že vyhovie porovnateľnej žiadosti slovenského orgánu a ak ide o žiadosť, ktorej vybavenie nie je podľa tejto časti viazané na existenciu medzinárodnej zmluvy.

(2) Ak dožiadaný štát, ktorý nie je viazaný medzinárodnou zmluvou, požaduje pre vybavenie žiadosti slovenského orgánu vzájomnosť, môže ministerstvo spravodlivosti alebo Generálna prokuratúra Slovenskej republiky (ďalej len „generálna prokuratúra“) zaručiť dožiadanému štátu vzájomnosť pre vybavenie porovnateľnej žiadosti dožiadaného štátu za predpokladu, že ide o žiadosť, ktorej vybavenie nie je podľa tejto časti viazané na existenciu medzinárodnej zmluvy.

(1) Podľa tejto časti sa postupuje aj v konaní o žiadostiach medzinárodného súdu.

(2) Na konanie a rozhodovanie o odovzdaní osoby medzinárodnému súdu sa použije primerane postup podľa druhého oddielu tejto hlavy o extradícii.

(3) Na výkon rozsudku medzinárodnému súdu na území Slovenskej republiky sa použijú primerane ustanovenia tretieho oddielu tejto hlavy o uznaní a výkone cudzích rozhodnutí.

Žiadosti cudzieho orgánu nie je možné vyhovieť, ak by jej vybavením bola porušená Ústava Slovenskej republiky alebo také ustanovenie právneho poriadku Slovenskej republiky, na ktorom je potrebné bez výhrady trvať, alebo ak by vybavením žiadosti bol poškodený iný významný chránený záujem Slovenskej republiky.

(1) Pri poskytovaní informácií slovenskými orgánmi o svojej činnosti podľa tejto časti sa postupuje primerane podľa § 6.

(2) Slovenské orgány nezverejnia ani neposkytnú ďalej informácie alebo dôkazy získané od cudzieho orgánu na základe žiadosti prijatej alebo zaslanej podľa tejto časti alebo v súvislosti s ňou, ani ich nepoužijú na iné účely, než na ktoré boli zaslané alebo vyžiadané, ak ich k tomu zaväzuje medzinárodná zmluva, alebo ak informácie alebo dôkazy boli poskytnuté iba na základe prísľubu splnenia tejto podmienky.

(3) Ustanovenie odseku 2 sa nepoužije, ak cudzí orgán udelí súhlas na zverejnenie alebo iné použitie informácií alebo dôkazov.

Slovenské orgány môžu začať konať podľa tejto časti aj na základe žiadosti cudzieho orgánu, ktorá im bola doručená telefaxom alebo inou elektronickou formou, ak nemajú pochybnosti o jej hodnovernosti a ak vec nepripúšťa odklad. Originál žiadosti musí byť následne predložený v lehote určenej dožiadaným orgánom.

(1) Žiadosti podľa tejto časti je možné zasielať do cudziny alebo prijímať z cudziny aj prostredníctvom Medzinárodnej organizácie kriminálnej polície (ďalej len „Interpol“), najmä ak vec nepripúšťa odklad.

(2) Prostredníctvom Interpolu možno vymieňať tiež údaje a informácie o termíne a ďalších podrobnostiach odovzdania, prevzatia alebo prevozu osoby alebo veci podľa § 379.

(1) Osobu vydávanú alebo odovzdávanú z cudziny na základe žiadosti podľa tejto časti prevezme od cudzích orgánov orgán Policajného zboru určený ministrom vnútra (ďalej len „útvar Policajného zboru“). Ak nie je v tejto časti ustanovené inak, prevzatú osobu odovzdá útvar Policajného zboru najbližšiemu ústavu na výkon väzby alebo ústavu na výkon trestu odňatia slobody, ktorý bezodkladne informuje príslušný súd.

(2) Osobu vydávanú alebo odovzdávanú do cudziny na základe žiadosti podľa tejto časti prevezme útvar Policajného zboru od ústavu na výkon väzby alebo ústavu na výkon trestu odňatia slobody a odovzdá ju cudzím orgánom.

(3) Prevoz osoby územím Slovenskej republiky podľa § 435 vykoná útvar Policajného zboru.

(4) Na obmedzenie osobnej slobody prevážanej osoby sa použijú donucovacie prostriedky podľa osobitného predpisu.

(5) Útvar Policajného zboru vykoná tiež odovzdanie a vrátenie veci podľa § 442 a prevzatie a vrátenie veci odovzdanej z cudziny na žiadosť slovenských orgánov, ak vec nie je možné alebo vhodné zaslať poštou, ako aj prevoz veci územím Slovenskej republiky na žiadosť cudzích orgánov.

Osoby, ktoré sa podľa ustanovení tejto časti odovzdávajú cudzím orgánom alebo ktoré sa od cudzích orgánov preberajú, nepotrebujú na prekročenie štátnych hraníc cestovný doklad ani povolenie na vstup alebo vízum.

Ak v konaní podľa tejto časti rozhoduje súd, rozhoduje sa uznesením, ak nie je v tejto časti uvedené inak.

(1) Náklady, ktorí vznikli slovenskému orgánu pri vybavení žiadosti cudzieho štátu podľa tejto časti, znáša štát a uhradí orgán, ktorému vznikli.

(2) Ak medzinárodná zmluva umožňuje úhradu nákladov uvedených v odseku 1 alebo ich časti od dožadujúceho štátu, ako aj v prípade absencie medzinárodnej zmluvy, predloží orgán, ktorému náklady vznikli, ministerstvu spravodlivosti vyčíslenie týchto nákladov, ich odôvodnenie a údaje o bankovom spojení za účelom uplatnenia ich úhrady od dožadujúceho štátu.

(3) Náklady, ktoré vznikli cudziemu orgánu v súvislosti so žiadosťou slovenského orgánu a ktorých úhradu si dožiadaný štát uplatnil v súlade s medzinárodnou zmluvou alebo z dôvodu absencie medzinárodnej zmluvy, znáša štát a uhradí ten slovenský orgán, pre ktorý bol úkon v cudzine vykonaný. Náklady, ktoré vznikli cudziemu orgánu pri prevoze osoby alebo veci územím jeho štátu z iného štátu na územie Slovenskej republiky v súvislosti so žiadosťou slovenského orgánu a ktorých úhradu tento orgán žiada, uhradí Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky. Možnosť úhrady týchto nákladov odsúdeným v rámci náhrady trov trestného konania nie je týmto dotknutá.

(1) Vyžiadať obvineného z cudziny môže ministerstvo spravodlivosti na žiadosť súdu, ktorý vydal zatýkací rozkaz podľa § 384.

(2) Ministerstvo spravodlivosti môže od vyžiadania upustiť, ak vydanie z cudziny nie je možné očakávať. O tejto skutočnosti informuje súd, ktorý vydal zatýkací rozkaz podľa § 384.

(1) Ak sa obvinený zdržiava v cudzine a ak je treba ho vyžiadať, vydá proti nemu predseda senátu alebo sudca príslušného súdu zatýkací rozkaz (ďalej len „medzinárodný zatýkací rozkaz“). V prípravnom konaní vydá sudca medzinárodný zatýkací rozkaz na návrh prokurátora.

(2) Súd vydá medzinárodný zatýkací rozkaz najmä, ak

a) obvinený sa pobytom v cudzine vyhýba trestnému stíhaniu a nemožno zabezpečiť jeho prítomnosť na úkonoch trestného konania, alebo

b) odsúdený sa zdržiava v cudzine a výkon nariadeného trestu odňatia slobody nenastúpil napriek tomu, že mu riadne bola doručená výzva na nástup tohto trestu alebo ak sa pobytom v cudzine vyhýba výkonu právoplatne uloženého trestu odňatia slobody alebo jeho zvyšku.

(3) Medzinárodný zatýkací rozkaz na účely vyžiadania obvineného z cudziny na trestné stíhanie musí obsahovať:

a) meno a priezvisko obvineného, dátum a miesto jeho narodenia, štátne občianstvo, adresu trvalého pobytu v Slovenskej republike a ďalšie dostupné údaje uľahčujúce jeho identifikáciu, vrátane jeho popisu a fotografie, alebo zistenie miesta jeho pobytu v cudzine,

b) zákonné pomenovanie trestného činu s uvedením príslušných zákonných ustanovení a opísanie skutkového deja s presným vyznačením času, miesta a spôsobu spáchania,

c) doslovné znenie zákonných ustanovení, podľa ktorých sa trestný čin posudzuje, s uvedením zákonnej sadzby, ktorá je naň v zákone stanovená, spolu s ustanovením o premlčaní, a

d) popis úkonov ovplyvňujúcich plynutie premlčacej doby, ak od spáchania trestného činu do vydania medzinárodného zatýkacieho rozkazu uplynula doba viac ako tri roky.

(4) Medzinárodný zatýkací rozkaz na účely vyžiadania odsúdeného z cudziny na výkon trestu odňatia slobody musí okrem údajov uvedených v odseku 3 písm. a) až c) obsahovať

1. údaj, ktorým súdom a na aký trest bol odsúdený, a

b) údaje o spôsobe zabezpečenia práv obhajoby obvineného v konaní, ak bol rozsudok vydaný v konaní proti ušlému alebo v neprítomnosti, a znenie ustanovenia § 388.

K medzinárodnému zatýkaciemu rozkazu sa pripojí originál alebo odpis rozsudku s doložkou o právoplatnosti.

(5) Medzinárodný zatýkací rozkaz musí byť potvrdený podpisom sudcu, ktorý ho vydal, a odtlačkom okrúhlej pečiatky súdu. Ak sa vo vzťahu k dožiadanému štátu vyžaduje preklad medzinárodného zatýkacieho rozkazu do cudzieho jazyka, pripojí súd k nemu preklad vyhotovený úradným tlmočníkom. To isté sa vzťahuje aj na preklad rozsudku, ak ide o vyžiadanie na výkon trestu.

(6) Ak v prípade vydania osoby bude potrebné vykonať jej prevoz na územie Slovenskej republiky cez územie ďalšieho štátu alebo štátov, predloží súd doklady ministerstvu spravodlivosti v potrebnom počte vyhotovení s prekladmi do požadovaných cudzích jazykov.

(7) Medzinárodný zatýkací rozkaz stráca platnosť vydaním vyžiadanej osoby na územie Slovenskej republiky alebo jeho zrušením. Súd, ktorý medzinárodný zatýkací rozkaz vydal, ho zruší, keď zanikli dôvody, pre ktoré bol vydaný. Súd o jeho zrušení ihneď informuje ministerstvo spravodlivosti.

Súd medzinárodný zatýkací rozkaz nevydá, ak

a) sa predpokladá uloženie iného trestu než nepodmienečného trestu odňatia slobody alebo nepodmienečného trestu odňatia slobody kratšieho ako štyri mesiace,

b) trest odňatia slobody, ktorý má byť vykonaný, alebo jeho zvyšok je kratší ako štyri mesiace,

c) vydaním by Slovenskej republike boli spôsobené náklady alebo dôsledky neprimerané verejnému záujmu na trestnom stíhaní alebo výkone trestu odňatia slobody osoby, o ktorej vydanie ide,

d) by vyžiadaním z cudziny bola osobe, o vydanie ktorej ide, spôsobená ujma neprimeraná významu trestného konania alebo následkom trestného činu, najmä s ohľadom na jej vek, sociálne postavenie alebo rodinné pomery.

(1) Ak vec nepripúšťa odklad, môže ministerstvo spravodlivosti alebo súd príslušný na vydanie medzinárodného zatýkacieho rozkazu požiadať cudzie orgány o predbežnú väzbu obvineného. V prípravnom konaní tak súd urobí na návrh prokurátora. Žiadosť musí obsahovať údaje uvedené v § 384 ods. 3 písm. a/ a b/, ako aj vyhlásenie, že proti obvinenému bol alebo bude vydaný medzinárodný zatýkací rozkaz a bude následne žiadané o jeho vydanie.

(2) Súd o podaní žiadosti informuje obratom ministerstvo spravodlivosti a urýchlene mu predloží medzinárodný zatýkací rozkaz vypracovaný podľa § 384 ods. 3 až 5.

(1) Útvar Policajného zboru prevzatú osobu bez odkladu odovzdá súdu, ktorého sudca vydal medzinárodný zatýkací rozkaz. Ak je osoba vydávaná na základe medzinárodných zatýkacích rozkazov viacerých súdov, odovzdá sa osoba súdu podľa pokynu ministerstva spravodlivosti.

(2) Ak nejde o vydanie na výkon trestu, sudca je povinný obvineného do 48 hodín a pri obzvlášť závažných trestných činoch do 72 hodín od odovzdania vypočuť a rozhodnúť o väzbe.

(3) Doba strávená prevozom do Slovenskej republiky sa nezapočítava do dĺžky lehôt podľa § 71. Rozhoduje o tom súd a v prípravnom konaní na návrh prokurátora sudca.

(4) Doba uvedená v odseku 3 sa však započíta do dĺžky výkonu trestu vykonávaného v Slovenskej republike.

(1) Ak dožiadaný štát vydal osobu s výhradou, musí byť výhrade vyhovené.

(2) Ak bola osoba vyžiadaná alebo vydaná na výkon trestu odňatia slobody len pre niektorý z trestných činov, za ktoré jej bol skôr uložený úhrnný alebo súhrnný trest, určí súd na verejnom zasadnutí primeraný trest za trestné činy, na ktoré sa vydanie vzťahuje.

(3) Ak dožiadaný štát vydá na výkon trestu odňatia slobody osobu, ktorej bol trest uložený právoplatným rozsudkom, s výhradou voči konaniu, ktoré vydaniu rozsudku predchádzalo, súd na verejnom zasadnutí vydanú osobu vypočuje a

a/ ak vydaná osoba proti výkonu uloženého trestu nenamieta, súd rozhodne, že sa rozsudok vykoná, alebo

b/ ak vydaná osoba s výkonom nesúhlasí, súd v potrebnom rozsahu zruší rozsudok a súčasne rozhodne o väzbe. Ak treba doplniť skutkové zistenia, môže vec vrátiť prokurátorovi na došetrenie, v ostatných prípadoch pokračuje súd po právoplatnosti rozhodnutia v konaní na podklade pôvodnej obžaloby.

(4) Na konanie podľa odseku 3 je príslušný súd, ktorý vo veci rozhodol v prvom stupni.

(5) Proti rozhodnutiu podľa odseku 3 písm. b/ je prípustná sťažnosť, ktorá má, ak nejde o rozhodnutie o väzbe, odkladný účinok.

(1) Vydaná osoba môže byť stíhaná len pre trestné činy, pre ktoré bola vydaná, okrem prípadu, že

a) po svojom prepustení z väzby alebo výkonu trestu odňatia slobody sa zdržiava na území Slovenskej republiky viac ako 15 dní napriek tomu, že ho mohla opustiť,

b) opustí územie Slovenskej republiky a dobrovoľne sa vráti späť alebo je na územie Slovenskej republiky dopravená z tretieho štátu zákonným spôsobom,

c) dožiadaný štát sa vzdá uplatnenia zásady špeciality alebo udelí dodatočný súhlas na trestné stíhanie pre ďalšie trestné činy, alebo

d) vydávaná osoba sa v konaní o jej vydanie výslovne vzdá uplatnenia zásady špeciality všeobecne alebo vo vzťahu ku konkrétnym trestným činom spáchaným pred jej vydaním.

(2) Ak sa vydaná osoba nevzdala uplatnenia zásady špeciality podľa odseku 1 písm. d/ a ak to pripúšťa medzinárodná zmluva, súd, ktorý vydal medzinárodný zatýkací rozkaz, takúto osobu za prítomnosti jej obhajcu vypočuje a poučí ju o možnosti vzdať sa uplatnenia zásady špeciality a o dôsledkoch takéhoto postupu. Ak sa vydaná osoba vzdá uplatnenia zásady špeciality, súd s ňou spíše zápisnicu, v ktorej uvedie trestné činy, ktorých sa týka vzdanie sa uplatnenia tejto zásady.

(3) Za dodatočný súhlas podľa odseku 1 písm. c/ sa považuje aj žiadosť vydávajúceho štátu o prevzatie trestného stíhania vydanej osoby pre trestné činy spáchané na jeho území pred jej vydaním. To isté platí aj ohľadne trestného oznámenia podaného dožiadaným štátom.

(4) Na podanie žiadosti o dodatočný súhlas dožiadaného štátu s  trestným stíhaním pre iný trestný čin, než ktorý bol predmetom pôvodnej žiadosti o vydanie, sa použijú primerane ustanovenia § 383 a § 384.

(5) Odseky 1,2 a 4 sa použijú primerane aj na výkon trestu odňatia slobody, ktorý bol vydanej osobe uložený slovenským súdom pred jej vydaním a ktorý nebol predmetom pôvodnej žiadosti o vydanie.

(1) Ak dožiadaný štát po povolení vydania neodovzdá vydávanú osobu na územie Slovenskej republiky z dôvodu, že je trestne stíhaná orgánmi tohto štátu alebo má vykonať trest odňatia slobody uložený jeho orgánmi v súvislosti s iným trestným činom, než ktorý bol predmetom žiadosti o vydanie, súd, ktorého sudca vydal medzinárodný zatýkací rozkaz, môže požiadať ministerstvo spravodlivosti o zabezpečenie dočasného prevzatia vyžiadanej osoby na územie Slovenskej republiky na vykonanie úkonov nevyhnutných na ukončenie trestného stíhania.

(2) Súd v žiadosti, ktorú predloží ministerstvu spravodlivosti, uvedie, na aké úkony je prítomnosť vyžiadanej osoby potrebná. Súčasne označí deň alebo časové obdobie, na ktoré je jej prítomnosť potrebné zabezpečiť.

(3) Na konanie o zabezpečení dočasného prevzatia vyžiadanej osoby sa primerane použijú ustanovenia § 441.

(1) Na prijatie žiadosti cudzích orgánov o vydanie osoby zo Slovenskej republiky do cudziny je príslušná generálna prokuratúra. Účinky doručenia má aj doručenie žiadosti ministerstvu spravodlivosti, ktoré je povinné žiadosť ihneď odstúpiť generálnej prokuratúre.

(2) Žiadosť sa podá písomne a pripojí sa k nej

1. originál alebo osvedčená kópia odsudzujúceho rozsudku, zatýkacieho rozkazu alebo iného príkazu, ktorý má rovnaký účinok,
2. opis trestných činov, pre ktoré sa vydanie žiada, vrátane času a miesta ich spáchania a právnej kvalifikácie,
3. znenie použiteľných právnych predpisov dožadujúceho štátu.

(3) Ak k žiadosti neboli pripojené listiny a údaje uvedené v odseku 2 alebo ak informácie poskytnuté dožadujúcim štátom nie sú dostatočné, vyžiada si generálna prokuratúra doplňujúce informácie a môže určiť lehotu na ich predloženie.

(1) Vydanie osoby do cudziny je prípustné, ak skutok, pre ktorý sa vydanie žiada, je podľa právneho poriadku Slovenskej republiky trestným činom a horná hranica trestu odňatia slobody, ktorý sa môže uložiť pre tento trestný čin podľa právneho poriadku Slovenskej republiky, je najmenej jeden rok.

(2) Vydanie osoby do cudziny na výkon už uloženého trestu odňatia slobody pre trestný čin podľa odseku 1 je prípustné, ak uložený trest, ktorý má byť vykonaný, alebo jeho zvyšok, je najmenej štyri mesiace. Viaceré tresty alebo nevykonané zvyšky viacerých trestov sa spočítavajú.

Ak cudzí orgán požiadal o vydanie osoby pre niekoľko trestných činov, z ktorých aspoň jeden spĺňa podmienky uvedené v § 392 ods. 1, vydanie je prípustné aj na trestné stíhanie iných trestných činov alebo na vykonanie iných trestov, pre ktoré by inak z dôvodu výmery trestu alebo zvyšku trestu nebolo prípustné.

Vydanie osoby do cudziny je neprípustné, ak

a) ide o občana Slovenskej republiky, okrem prípadu, ak povinnosť vydať vlastného štátneho občana ustanovuje  vyhlásená medzinárodná zmluva alebo rozhodnutie medzinárodnej organizácie, ktorými je Slovenská republika viazaná,

b) ide o osobu, ktorá požiadala v Slovenskej republike o priznanie postavenia utečenca alebo jej takéto postavenie bolo priznané, v rozsahu ochrany poskytnutej takejto osobe osobitným predpisom alebo medzinárodnou zmluvou,

c) trestné stíhanie alebo výkon trestu odňatia slobody sú podľa právneho poriadku Slovenskej republiky premlčané,

d) trestný čin, pre ktorý sa vydanie žiada, má výlučne politický alebo vojenský charakter,

e) trestný čin spočíva v porušení daňových, colných, devízových predpisov alebo v porušení iných finančných práv štátu (ďalej len „fiskálny trestný čin“),

f) trestný čin bol spáchaný na území Slovenskej republiky, okrem prípadov, keď s ohľadom na osobitné okolnosti spáchania trestného činu treba dať prednosť vykonaniu trestného stíhania v dožadujúcom štáte, z dôvodov náležitého zistenia skutkového stavu, výmery trestu alebo jeho výkonu,

g) za trestný čin, pre ktorý sa vydanie žiada, je možné uložiť v dožadujúcom štáte trest smrti, okrem prípadov, ak sa dožadujúci štát zaručí, že trest smrti nebude uložený,

h) dožadujúci štát žiada o vydanie na vykonanie trestu smrti, alebo

i) vyžiadaná osoba nebola za trestný čin podľa právneho poriadku Slovenskej republiky v čase jeho spáchania trestne zodpovedná alebo sú iné dôvody vylučujúce jej trestnú zodpovednosť.

(1) Prokurátor, ktorému generálna prokuratúra predložila žiadosť cudzieho orgánu o vydanie osoby do cudziny alebo ktorý sa dozvedel o trestnom čine, pre ktorý by iný štát mohol žiadať o vydanie, vykoná predbežné vyšetrovanie. Účelom predbežného vyšetrovania je zistiť, či sú dané podmienky pre vyslovenie prípustnosti vydania do cudziny.

(2) V konaní o vydanie do cudziny musí mať vyžiadaná osoba obhajcu.

(3) Prokurátor vyžiadanú osobu vypočuje a oboznámi ju s obsahom žiadosti o jej vydanie. Doručí jej kópiu žiadosti a odsudzujúceho rozsudku, zatýkacieho rozkazu alebo iného príkazu, ktorý je podkladom žiadosti.

(4) Ak bola vyžiadaná osoba vzatá do predbežnej väzby alebo do vydávacej väzby, na styk s obhajcom a advokátom a na korešpondenciu vo väzbe sa primerane použijú predpisy o výkone väzby.

(1) O možnosti vykonania zjednodušeného vydávacieho konania za predpokladu súhlasu vyžiadanej osoby s jej vydaním do cudziny, o dôsledkoch takéhoto jej súhlasu a o možnosti súhlas odvolať až do rozhodnutia o povolení vydania do cudziny ministrom spravodlivosti poučí prokurátor vyžiadanú osobu počas výsluchu v rámci predbežného vyšetrovania.

(2) Ak vyžiadaná osoba súhlasí s vydaním do cudziny, poučí ju prokurátor tiež o možnosti vzdať sa uplatnenia zásady špeciality a o dôsledkoch takéhoto postupu.

(3) Ak vyžiadaná osoba súhlasí s vydaním do cudziny, spíše s ňou prokurátor v prítomnosti jej obhajcu zápisnicu, v ktorej sa zaznamená jej súhlas s vydaním, ako aj jej vyjadrenie o tom, či sa vzdáva alebo nevzdáva uplatnenia zásady špeciality a v akom rozsahu.

(4) Ak vyžiadaná osoba súhlasí s vydaním do cudziny, prokurátor po skončení predbežného vyšetrovania podá návrh súdu na vzatie osoby do vydávacej väzby (§ 399 ods. 2) a po rozhodnutí súdu vec predloží ministerstvu spravodlivosti s návrhom na rozhodnutie. Ustanovenie § 402 sa nepoužije.

(5) Ak vyžiadaná osoba odvolá svoj súhlas s vydaním kedykoľvek do rozhodnutia ministra spravodlivosti, vec sa po skončení predbežného vyšetrovania predloží súdu na rozhodnutie podľa § 402.

(6) Aj v prípade, že vyžiadaná osoba vyjadrila súhlas s vydaním, môže minister spravodlivosti, skôr než rozhodne o povolení vydania, predložiť vec na rozhodnutie súdu podľa § 402.

Na žiadosť cudzích orgánov môže prokurátor vykonávajúci predbežné vyšetrovanie dať príkaz útvaru Policajného zboru na zadržanie osoby, o ktorej vydanie budú cudzie orgány žiadať. Dôvodmi väzby podľa § 67 nie je pritom viazaný. Ak prokurátor do 48 hodín od zadržania neprepustí zadržanú osobu, podá v tejto lehote súdu návrh na jej vzatie do predbežnej alebo vydávacej väzby.

(1) Predseda senátu krajského súdu rozhodne do 48 hodín a pri obzvlášť závažných trestných činoch do 72 hodín od dodania zadržanej osoby o návrhu prokurátora na jej vzatie do predbežnej väzby. Dôvodmi väzby podľa § 67 nie je pritom viazaný. Ak predseda senátu v uvedenej lehote zadržanú osobu nevezme do predbežnej väzby, prepustí ju na slobodu.

(2) Na konanie podľa odseku 1 je príslušný krajský súd, v ktorého obvode bola osoba zadržaná, alebo v ktorého obvode býva.

(3) Predbežná väzba nesmie trvať viac ako 40 dní odo dňa zadržania osoby.

(4) Ak počas trvania predbežnej väzby dôjde žiadosť cudzieho orgánu o vydanie, generálna prokuratúra o tom upovedomí prokurátora vykonávajúceho predbežné vyšetrovanie. Na jeho návrh môže predseda senátu túto osobu vziať do vydávacej väzby, ak sú splnené podmienky uvedené v § 399 ods. 1.

(5) Prepustenie osoby z predbežnej väzby nevylučuje opakované vzatie do predbežnej väzby alebo jej vzatie do vydávacej väzby.

(1) Ak je to potrebné na zamedzenie úteku vyžiadanej osoby, vezme ju predseda senátu krajského súdu do vydávacej väzby. Urobí tak na návrh prokurátora vykonávajúceho predbežné vyšetrovanie.

(2) Ak vyžiadaná osoba súhlasí s vydaním, alebo ak bolo rozhodnuté, že vydanie do cudziny je prípustné, vezme krajský súd túto osobu do vydávacej väzby, ak tak už neurobil predseda senátu podľa odseku 1.

(3) Predseda senátu krajského súdu nariadi príkazom prepustenie osoby z vydávacej väzby dňom, keď dôjde k vydaniu osoby cudzím orgánom, alebo ak

a) štát, ktorý požiadal o vydanie, svoju žiadosť odvolal,

b) najvyšší súd rozhodol, že vydanie je neprípustné, alebo minister spravodlivosti vydanie nepovolil,

c) inak zanikli dôvody vydávacej väzby, vydania alebo jeho realizácie, alebo

d) ak bez oznámenia prekážok cudzie orgány vyžiadanú osobu neprevezmú do 30 dní od dohodnutého dňa vydania.

(1) Ak sa vyžiadaná osoba nachádza vo väzbe v súvislosti s jej trestným stíhaním slovenskými orgánmi alebo sa nachádza vo výkone trestu odňatia slobody právoplatne uloženého slovenským súdom, vezme súd vyžiadanú osobu do vydávacej väzby, avšak táto väzba sa nebude vykonávať.

(2) Ak pominú dôvody väzby alebo výkonu trestu uvedené v odseku 1, spočívanie vydávacej väzby zaniká a vyžiadaná osoba nastúpi výkon vydávacej väzby.

(3) Na konanie podľa odseku 1 je príslušný krajský súd, v ktorého obvode je vyžiadaná osoba vo väzbe alebo vo výkone trestu odňatia slobody.

(4) Predbežné vyšetrovanie podľa odseku 1 vykoná prokurátor príslušný podľa § 395 ods. 1.

Proti rozhodnutiu o väzbe podľa § 398, § 399 odsek 1 a § 400 je prípustná sťažnosť, ktorá nemá odkladný účinok.

(1) Po skončení predbežného vyšetrovania rozhodne súd na návrh prokurátora o prípustnosti vydania vyžiadanej osoby do cudziny a predloží vec ministerstvu spravodlivosti.

(2) Na konanie podľa odseku 1 je príslušný krajský súd, ktorý rozhodoval o predbežnej alebo vydávacej väzbe; ak sa o predbežnej alebo vydávacej väzbe nekonalo, krajský súd, v ktorého obvode vyžiadaná osoba býva.

(3) O prípustnosti vydania rozhoduje súd na neverejnom zasadnutí. Pred rozhodnutím umožní vyžiadanej osobe a jej obhajcovi vyjadriť sa písomne k žiadosti o vydanie. Ak v tomto vyjadrení vyžiadaná osoba alebo jej obhajca o to požiada, alebo ak to považuje súd za potrebné, o prípustnosti vydania rozhodne súd na verejnom zasadnutí.

(4) Proti rozhodnutiu krajského súdu, ktorým bola vyslovená prípustnosť vydania, je prípustná sťažnosť prokurátora a vyžiadanej osoby len pre niektorý z dôvodov neprípustnosti vydania podľa § 394; sťažnosť má odkladný účinok. Proti rozhodnutiu, ktorým bola vyslovená neprípustnosť vydania, má právo podať sťažnosť len prokurátor.

(5) O sťažnosti rozhoduje na neverejnom zasadnutí najvyšší súd, ktorý  rozhodne, či vydanie je prípustné alebo neprípustné. Ustanovenie § 399 ods. 2 sa použije primerane.

(1) Vydanie osoby do cudziny povoľuje minister spravodlivosti; vydanie nepovolí, ak krajský súd alebo najvyšší súd podľa § 402 rozhodol, že vydanie nie je prípustné.

(2) Ak súd vyslovil, že vydanie osoby do cudziny je prípustné, môže minister spravodlivosti rozhodnúť, že vydanie vyžiadanej osoby nepovolí, ak:

a) je dôvodná obava, že trestné konanie v dožadujúcom štáte nezodpovedalo alebo by nezodpovedalo zásadám článkov 3 a 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd alebo trest odňatia slobody uložený alebo predpokladaný v dožadujúcom štáte by nebol vykonaný v súlade s požiadavkami článku 3 tohto dohovoru,

b) je dôvodná obava, že vyžiadaná osoba by v dožadujúcom štáte bola vystavená prenasledovaniu z dôvodu jej pôvodu, rasy, náboženstva, príslušnosti k určitej národnostnej alebo inej skupine, jej štátneho občianstva alebo pre jej politické názory alebo že by sa z týchto dôvodov zhoršilo jej postavenie v trestnom konaní alebo pri výkone trestu odňatia slobody, alebo

c) vyžiadaná osoba by vzhľadom na jej vek a osobné pomery pri zohľadnení závažnosti trestného činu, z ktorého je obvinená, bola vydaním do cudziny zrejme neprimerane tvrdo postihnutá.

(1) Ak prítomnosť vyžiadanej osoby je potrebná v Slovenskej republike pre účely ukončenia trestného stíhania alebo výkonu trestu odňatia slobody v súvislosti s iným trestným činom, než ktorý je predmetom žiadosti o jej vydanie do cudziny, minister spravodlivosti po rozhodnutí o povolení vydania môže odložiť vydanie tejto osoby dožadujúcemu štátu.

(2) Minister spravodlivosti môže rozhodnúť, že povolí dočasné odovzdanie vyžiadanej osoby do dožadujúceho štátu na vykonanie nevyhnutných procesných úkonov. Dočasné odovzdanie sa môže vykonať aj opakovane.

(3) Na dočasné odovzdanie sa primerane použijú ustanovenia § 437 ods. 2 písm. b/ až d/ , § 438 ods. 2 a § 439.

(4) Ak bola počas dočasného odovzdania vyžiadaná osoba na území dožadujúceho štátu právoplatne odsúdená pre trestný čin, pre ktorý bolo vydanie povolené, môže minister spravodlivosti na návrh dožadujúceho štátu rozhodnúť o odklade jej návratu na územie Slovenskej republiky do doby, kým sa neukončí výkon trestu odňatia slobody na území dožadujúceho štátu. Takto rozhodnúť nemôže, ak trestné stíhanie vyžiadanej osoby v Slovenskej republike nebolo právoplatne skončené.

(5) Doba, po ktorú bola osoba počas dočasného odovzdania vo väzbe v cudzine, sa započíta do doby výkonu trestu vykonávaného v Slovenskej republike len v rozsahu, v ktorom nebola započítaná do výkonu trestu uloženého na území dožadujúceho štátu. Doba strávená vo výkone trestu uloženého na území dožadujúceho štátu sa do doby výkonu trestu vykonávaného v Slovenskej republike nezapočíta.

(1) Ak boli slovenským orgánom doručené žiadosti viacerých štátov o vydanie tej istej osoby, podmienky prípustnosti vydania sa posúdia vo vzťahu ku každému z týchto štátov samostatne.

(2) Ak súd rozhodol, že vydanie je prípustné do viacerých štátov alebo ak vyžiadaná osoby vyjadrí súhlas s  vydaním do viacerých štátov, súčasne s povolením vydania rozhodne minister spravodlivosti aj o tom, ktorému štátu bude vyžiadaná osoba vydaná ako prvému.

(1) Minister spravodlivosti môže upustiť od výkonu trestu odňatia slobody alebo jeho zvyšku, ak povolil vydanie odsúdeného do cudziny. Ak následne nedôjde k vydaniu do cudziny, rozhodne súd, že sa trest alebo jeho zvyšok vykoná.

(2) Proti rozhodnutiu súdu podľa odseku 1 je prípustná sťažnosť.

(1) Ustanovenia tohto dielu sa použijú primerane aj na konanie o žiadosti štátu, ktorému bola osoba vydaná, o súhlas, aby mohol vydanú osobu

a/ stíhať pre iný trestný čin, než pre ktorý bolo vydanie povolené, alebo aby mohol byť vykonaný aj iný trest odňatia slobody, než pre ktorý bolo vydanie povolené, alebo

b/ vydať ďalej tretiemu štátu na trestné stíhanie alebo výkon trestu odňatia slobody.

(2) Príslušnými na konanie sú orgány, ktoré konali vo veci pôvodnej žiadosti o vydanie tejto osoby do cudziny.

(3) Zjednodušené vydávacie konanie podľa § 396 nie je možné .

Cudzie rozhodnutie možno uznať na území Slovenskej republiky, ak

a) tak ustanovuje medzinárodná zmluva,

b) rozhodnutie bolo vydané v konaní, ktoré zodpovedá zásadám obsiahnutým v článku 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd,

c) osoba nebola odsúdená pre trestný čin, ktorý má výlučne politický alebo vojenský charakter,

d) výkon trestu nie je podľa právneho poriadku Slovenskej republiky premlčaný,

e) osoba nebola pre tento skutok už odsúdená slovenským súdom,

f) nebolo na území Slovenskej republiky uznané cudzie rozhodnutie iného štátu voči tej istej osobe pre ten istý skutok, a

g) uznanie neodporuje záujmom chráneným ustanovením § 375.

(1) Cudzie rozhodnutie sa uzná tak, že trest v ňom uložený slovenský súd premení na trest, ktorý by mohol uložiť, ak by v konaní o spáchanom trestnom čine rozhodoval. Slovenský súd nesmie pritom uložiť trest prísnejší, ako bol trest uložený v cudzom rozhodnutí, ani ho premeniť na iný druh trestu.

(2) Ak dĺžka trvania a druh trestu odňatia slobody uloženého uznávaným cudzím rozhodnutím sú zlučiteľné so slovenským  právnym poriadkom, súd v rozhodnutí o uznaní súčasne rozhodne, že sa bude vo výkone trestu uloženého cudzím rozhodnutím pokračovať bez jeho premeny podľa odseku 1. Tento postup je vylúčený, ak súd uzná cudzie rozhodnutie len pre niektorý z viacerých trestných činov, ktorých sa cudzie rozhodnutie týka.

(3) V rozhodnutí o uznaní cudzieho majetkového rozhodnutia slovenský súd tiež vysloví, komu prepadnutý majetok, jeho časť alebo vec pripadne. Ak nevysloví inak, právoplatnosťou rozhodnutia o uznaní sa vlastníkom majetku, jeho časti alebo veci stáva Slovenská republika.

(1) Návrh na uznanie cudzieho rozhodnutia predkladá na základe žiadosti cudzieho orgánu ministerstvo spravodlivosti súdu, ktorý rozhoduje po písomnom vyjadrení prokurátora na neverejnom zasadnutí.

(2) Na konanie podľa odseku 1 je príslušný krajský súd, v ktorého obvode odsúdený býva. Ak odsúdený nemá na území Slovenskej republiky bydlisko, je na konanie príslušný Krajský súd v Bratislave. Ak ide o cudzie majetkové rozhodnutie, je na konanie príslušný krajský súd, v obvode ktorého sa nachádza majetok alebo vec, ktorých sa cudzie rozhodnutie týka.

(3) Krajský súd rozhoduje rozsudkom, ktorý sa doručuje odsúdenému, prokurátorovi a ministerstvu spravodlivosti. Ak je odsúdený v čase uznávacieho konania vo výkone trestu odňatia slobody v cudzine, doručuje mu súd rozsudok vždy prostredníctvom ministerstva spravodlivosti.

(4) Proti rozsudku o uznaní cudzieho rozhodnutia je prípustné odvolanie. Odvolací súd na neverejnom zasadnutí rozhodne, či sa cudzie rozhodnutie uznáva alebo neuznáva.

(1) Uznané cudzie rozhodnutie má rovnaké právne účinky ako rozsudok slovenského súdu.

(2) Ak sa cudzie rozhodnutie týka viacerých odsúdených, má uznanie účinky len vo vzťahu k odsúdenému, ktorého sa týkal návrh na uznanie.

(3) Ak sa uznané cudzie rozhodnutie vzťahuje iba na čiastkové konanie pokračovacieho trestného činu spáchané na území iného štátu, nie je uznané cudzie rozhodnutie prekážkou trestného stíhania odsúdeného pre ostatné čiastkové konania pokračovacieho trestného činu spáchané na území Slovenskej republiky.

(4) Po právoplatnosti rozsudku o uznaní cudzieho rozhodnutia krajský súd bezodkladne zašle generálnej prokuratúre všetky informácie o odsúdenom potrebné pre zápis v registri trestov.

(1) Ak je to potrebné na zabezpečenie výkonu cudzieho rozhodnutia, môže súd príslušný podľa § 411 ods. 2 kedykoľvek po podaní návrhu na uznanie cudzieho rozhodnutia do nariadenia výkonu uznaného cudzieho rozhodnutia rozhodnúť o vzatí do väzby osoby, ktorej bol cudzím rozhodnutím uložený trest odňatia slobody a ktorá sa nachádza na území Slovenskej republiky; dôvodmi väzby podľa § 67 nie je súd viazaný.

(2) Proti rozhodnutiu o vzatí do väzby je prípustná sťažnosť, ktorá nemá odkladný účinok.

(1) Výkon uznaného cudzieho rozhodnutia nariadi okresný súd, v ktorého obvode odsúdený býva. Ak odsúdený nemá bydlisko na území Slovenskej republiky, je na nariadenie výkonu príslušný Okresný súd Bratislava 1.

(2) Výkon uznaného cudzieho majetkového rozhodnutia nariadi okresný súd, v ktorého obvode sa nachádza majetok alebo vec, ktorých sa rozhodnutie týka.

(3) Súd príslušný podľa odseku 1 a 2 rozhoduje o všetkých ďalších otázkach vykonávacieho konania vrátane návrhu na zahladenie odsúdenia z uznaného cudzieho rozhodnutia.

(4) Ak sa odsúdený nachádza vo výkone trestu odňatia slobody v cudzine na základe cudzieho rozhodnutia, ktoré bolo uznané slovenským súdom, súd nariadi výkon uznaného cudzieho rozhodnutia pred termínom odovzdania odsúdeného na výkon trestu odňatia slobody na územie Slovenskej republiky. Ak k odovzdaniu odsúdeného na územie Slovenskej republiky nedošlo a odsúdený trest odňatia slobody v cudzine vykonal v plnom rozsahu alebo bol z jeho výkonu podmienečne prepustený, je výkon uznaného cudzieho rozhodnutia na území Slovenskej republiky neprípustný.

(5) Súčasne s nariadením výkonu trestu odňatia slobody, alebo v prípade uvedenom v odseku 4 po odovzdaní odsúdeného na územie Slovenskej republiky, súd rozhodne o započítaní väzby podľa § 413, ako aj väzby už započítanej a trestu odňatia slobody už vykonaného v cudzine a tiež doby prevozu odsúdeného do dĺžky trestu, ktorý má byť vykonaný.

(6) Súd ukončí výkon trestu z uznaného cudzieho rozhodnutia, akonáhle ho štát, o ktorého rozhodnutie ide, informoval o amnestii, milosti alebo inom rozhodnutí či opatrení, v ktorých dôsledku sa cudzie rozhodnutie stalo ďalej nevykonateľným. Ak amnestiou, milosťou alebo iným rozhodnutím alebo opatrením bol trest odpustený iba sčasti, súd rozhodne o tom, aký trest odsúdený ešte vykoná. Proti rozhodnutiu súdu je prípustná sťažnosť.

(7) Inak sa na výkon uznaného cudzieho rozhodnutia použijú primerane ustanovenia tohto zákona týkajúce sa vykonávacieho konania.

(1) O odovzdaní osoby odsúdenej slovenským súdom na výkon trestu odňatia slobody na územie iného štátu na základe medzinárodnej zmluvy rozhoduje ministerstvo spravodlivosti .

(2) Odovzdanie možno povoliť na návrh odsúdeného, štátu, do ktorého má byť odovzdaný, alebo súdu, ktorý vydal odsudzujúci rozsudok v prvom stupni. Ak návrh nepodával príslušný súd, je jeho súhlas s odovzdaním podmienkou povolenia.

(3) Odovzdaním odsúdeného na výkon trestu do iného štátu strácajú slovenské orgány možnosť pokračovať vo výkone trestu; to neplatí, ak sa odsúdený vráti na územie Slovenskej republiky bez toho, aby trest v štáte, do ktorého bol odovzdaný, vykonal v plnom rozsahu, alebo aby bol z jeho výkonu v tomto štáte podmienečne prepustený. Ak sa po návrate odsúdeného pokračuje vo výkone trestu na území Slovenskej republiky, vykonaný trest v cudzine sa mu započíta do výkonu trestu.

(4) Toto ustanovenie sa použije primerane aj na odovzdanie osoby na výkon trestu odňatia slobody, ktorý uložil slovenským súd, do iného štátu, ak sa odsúdený už nachádza na jeho území.

(1) Po rozhodnutí podľa § 417 sleduje správanie odsúdeného v skúšobnej lehote v súlade s uloženými podmienkami okresný súd, v obvode ktorého odsúdený býva.

(2) Súd informuje ministerstvo spravodlivosti o všetkých skutočnostiach, ktoré môžu mať vplyv na posúdenie, či sa odsúdený v skúšobnej dobe osvedčil.

(3) Ak bolo rozhodnuté podľa § 417 ods. 1 písm. a/ , súd po uplynutí skúšobnej doby podá ministerstvu spravodlivosti správu o správaní odsúdeného počas skúšobnej doby. Súd nerozhoduje o tom, že sa odsúdený osvedčil alebo, že sa trest vykoná, ani nenariadi výkon tohto trestu.

(4) Ak bolo rozhodnuté podľa § 417 ods. 1 písm. b/, je súd podľa odseku 1 príslušný rozhodnúť o tom, či sa odsúdený osvedčil alebo či sa trest vykoná. Ak rozhodne, že trest sa vykoná, nariadi súd jeho výkon. Ustanovenie § 414 sa použije primerane.

Ak to umožňuje medzinárodná zmluva, môže súd, ktorý uložil podmienečný trest odňatia slobody osobe, ktorá má bydlisko v cudzine, alebo takúto osobu podmienečne prepustil z výkonu trestu odňatia slobody, predložiť ministerstvu spravodlivosti návrh, aby štát, v ktorom má odsúdený bydlisko, rozhodol, že jeho orgány budú

a/ sledovať správanie odsúdeného v skúšobnej dobe, alebo

b/ okrem sledovania správania odsúdeného aj rozhodnú o tom, či sa odsúdený osvedčil alebo nariadia výkon trestu, ak sa odsúdený v skúšobnej dobe neosvedčil.

(1) Ak dožiadaný štát rozhodol podľa § 419 písmeno a/, je slovenský súd naďalej príslušný rozhodnúť o tom, či sa odsúdený v skúšobnej dobe osvedčil alebo či sa trest vykoná. Právoplatné rozhodnutie o tom, že sa trest vykoná, predloží v prípade potreby ministerstvu spravodlivosti za účelom podania žiadosti o výkon tohto rozhodnutia v dožiadanom štáte.

(2) Ak dožiadaný štát rozhodol o prevzatí aj výkonu trestu pre prípad, že sa odsúdený v skúšobnej dobe neosvedčí (§ 419 písm. b/), ďalší výkon trestu odňatia slobody na území Slovenskej republiky nie je možný, ak

a) cudzí orgán rozhodol, že trest sa vykoná, a odsúdený ho vykonal v plnom rozsahu, alebo

b) cudzí orgán rozhodol, že odsúdený sa v skúšobnej dobe osvedčil.

(3) Cudzie rozhodnutia podľa odseku 2 majú na území Slovenskej republiky rovnaké právne účinky, ako by ich vydal slovenský súd.

(1) O žiadosti cudzieho orgánu, aby trestné konanie, ktoré vedú tieto orgány, prevzali slovenské orgány, rozhoduje generálna prokuratúra.

(2) V prípade kladného rozhodnutia o žiadosti podľa odseku 1 dá generálna prokuratúra bezodkladne podnet vecne a miestne príslušnej prokuratúre na postup podľa tohto zákona.

(3) Procesný úkon urobený orgánmi dožadujúceho štátu v súlade s právnym poriadkom tohto štátu má rovnakú platnosť v Slovenskej republike, ako by ho urobili slovenské orgány, za podmienky, že jeho prijatie nedá tomuto úkonu väčšiu dôkaznú hodnotu, ako má v dožadujúcom štáte.

(1) Ak obvinený, proti ktorému sa vedie v Slovenskej republike trestné konanie, je štátnym občanom iného štátu alebo má bydlisko na jeho území, môžu slovenské orgány dať podnet, aby bolo trestné stíhanie odovzdané tomuto štátu.

(2) O podaní žiadosti o odovzdanie trestného konania do cudziny rozhoduje generálna prokuratúra a po podaní obžaloby ministerstvo spravodlivosti.

(3) Podnet na odovzdanie trestného konania možno podať najmä, ak:

a) vydanie obvineného na trestné stíhanie z dožiadaného štátu nie je možné, bolo týmto štátom odmietnuté, alebo ak sa od vyžiadania z cudziny upustilo z iných dôvodov,

b) trestné stíhanie v dožiadanom štáte sa javí hospodárnym a účelným, najmä v záujme objektívneho zistenia skutkového stavu, z dôvodu výmery trestu alebo jeho výkonu,

c) obvinený bol alebo má byť vydaný do dožiadaného štátu alebo ak z iných dôvodov možno predpokladať, že trestné stíhanie v tomto štáte možno vykonať v jeho prítomnosti,

d) vydanie osoby, ktorá bola slovenským súdom právoplatne odsúdená na trest odňatia slobody, nie je možné alebo bolo dožiadaným štátom odmietnuté, a uložený trest nie je v dožiadanom štáte možné vykonať.

(4) Ak dožiadaný štát rozhodol, že preberá trestné konanie, nemožno na území Slovenskej republiky pokračovať v trestnom stíhaní obvineného pre trestný čin, pre ktorý bolo trestné konanie odovzdané, alebo nariadiť výkon trestu uloženého pre trestný čin, pre ktorý bolo trestné konanie odovzdané (ods. 3 písm. d/).

(5) Slovenské orgány môžu v trestnom stíhaní pokračovať alebo nariadiť výkon trestu, ak dožiadaný štát

1. oznámi, že vo veci nebude konať,
2. dodatočne odvolá svoje rozhodnutie o prevzatí trestného konania, alebo

c) oznámi, že v konaní nebude pokračovať.

Na základe žiadosti cudzieho orgánu, ktorý koná alebo zamýšľa konať o trestnom čine spáchanom v cudzine, o vyjadrenie, či tento trestný čin budú stíhať aj slovenské orgány, rozhodne generálna prokuratúra, či trestné konanie pre tento trestný čin začne.