Odôvodnenie

 

Všeobecná časť

V súčasne platnej právnej úprave absentujú niektoré právne inštitúty, kroré výrazne urýchľujú a zefektívňujú činnosť notárskych úradov. Cieľom novely je je napraviť tento nedostatok a prispieť tak k vyššej efektivite notárskych činností a sprehľadneniu notárskych registrov.

Navrhuje sa napríklad rozšíriť počet hodín, po ktoré musí byť notárska kancelária otvorená pre verejnosť zo šesť na osem, čo je chápané ako ústretový krok pre verejnosť.

Vytvorenie Centrálneho informačného systému notárskej komory, ktorý je vedený v elektronickej podobe zefektívni činnosť jednotlvých notárskych úradov a ich komunikáciu s Notárskou komorou. Jednotlivé registre sa budú uzatvárať ku koncu kalendárneho roka a po ich uzavretí nebude ich možné meniť, čím je vylúčené akékoľvek antidatovanie listín alebo ich zmena. Tieto registre sú tiež vedené v elektronickej podobe, čím sa po účinnosti novely dosiahne stav jednotnosti vo vedení registrov medzi jednotlivými notárskymi úradmi.

Návrh novely taktiež ponecháva na samotnom notárovi, ktoré listiny sú vylúčené z osvedčenia správnosti odpisu. Podľa zákona č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti zákonodarca ponecháva rozhodnutie, či listinu osvedčiť alebo nie na notárovi bez akéhokoľvek obmedzenia.

Návrhom sa sprehľadnia finančné toky v rámci notárskych depozitov a budú evidované v rámci pohybu finančných tokov v bankách.

Návrh výnosu je plne v zhode s Ústavou Slovenskej republiky a zákonom Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti. (Notársky poriadok), na vykonanie ktorého je výnos navrhnutý.

Návrh výnosu nebude mať dopad na štátny rozpočet, rozpočty obcí alebo rozpočty vyšších územných celkov.

 

 

Osobitná časť

K bodu 1

V § 3 sa navrhuje rozšíriť počet hodín denne zo šesť na osem, pre ktoré musí byť notárska kancelária otvorená pre verejnosť v obvyklých úradných hodinách. Ide o ústretový krok pre verejnosť, pričom z druhej strany musí byť garantované zo strany orgánov vykonávajúcich dohľad nad notármi (Ministerstvo spravodlivosti SR a Notárska komora SR), že nové úrady sa budú vytvárať iba v odôvodnených prípadoch, kde bude predovšetkým potrebné zohľadňovať ekonomickú odôvodnenosť vytvorenia nového úradu, ktorý bude musieť spĺňať zvýšené kritériá a po všetkých stránkach bude musieť byť funkčný.

K bodu 2

Súčasne so zákonom č. 366/1999 Z.z. o dani z príjmov bol novelizovaný aj Notársky poriadok. Na základe tejto novely bolo upravené vedenie Centrálneho informačného systému, v rámci neho notárskych centrálnych registrov, ktoré bolo zverené Notárskej komore Slovenskej republiky. Touto novelou bol zriadený Notársky centrálny register určených právnických osôb. Novelou tohoto daňového zákona sa uvádza do praxe ustanovenie § 48, t.j. vyhlásenie o možnosti použiť podiel 1 % zaplatenej dane na verejnoprospešný účel. Navrhovaným ustanovením novely Kancelárskeho poriadku pre notárov je upravený postup notára po spísaní notárskej zápisnice osvedčenia podľa § 73b ods. 2 Notárskeho poriadku a zaregistrovaním tohto úkonu v centrálnom registri.

K bodu 3

Škartačný poriadok je samostatnou prílohou tohto návrhu, upravuje postup notára a časové lehoty ohľadom skartácie jeho spisov, registrov a evidenčných pomôcok, pričom vychádza zo zásad, ktoré sú stanovené v zákone o archívnictve.

K bodu 4

Úprava vedenia registrov u notárov spoločníkov ohľadom toho, či tieto vedú spoločne alebo oddelene sa ponecháva na zmluvnú úpravu týchto notárov spoločníkov. Táto  prax sa za uplynulé roky u notárov spoločníkov osvedčila.

K bodu 5

Každý kalendárny rok sa registre zakladajú znova a osobitne. Je to v záujme zachovania prehľadnosti a ľahšej dostupnosti a kontrolovateľnosti notárskej agendy.

K bodu 6

V zmysle základnej úpravy vedenia registrov sa po navrhovanej novele, čo sa týka ich úpravy zásadne nič nemení, naďalej tieto registre budú viesť jednotliví notári, avšak v elektronickej podobe. Zmena sa však týka registra N, NZ a osvedčovacej knihy O. Register N, NZ bude viesť notár, prideľovať si v registri N poradové čísla v zmysle došlých návrhov tak, ako je to upravené v kancelárskom poriadku. V prípade ak v tejto veci bude spisovať notársku zápisnicu, nebude si poradové číslo NZ prideľovať sám ako je to doteraz, ale o pridelenie tohto poradového čísla požiada Centrálny informačný systémnotárskej komory, kde sa tieto poradové čísla budú viesť centrálne pre všetkých notárov v rámci Slovenskej republiky. Týmto sa zabráni možnému falšovaniu notárskych zápisníc, ktoré pokusy sa aj keď veľmi zriedkavo v minulosti vyskytli. Zároveň sa absolútne vylúči možnosť antidatovania notárskych zápisníc, čím sa mimoriadne zvýši právna istota účastníkov ako i adresátov týchto úkonov. V prípade osvedčovacej knihy O dôjde k podstatnej zmene v tom, že túto bude viesť notár vo svojej kancelárii v elektronickej podobe, ale poradové číslo O pre osvedčenie pravosti podpisu si vyžiada od Centrálneho informačného systému notárskej komory. Údaje o pridelení poradového čísla O, mena, priezviska a sídla notára, dátum vykonania úkonu, budú každému verejne prístupné na internetovej stránke notárskej komory, kde si každý, kto bude mať o to záujem, bude môcť preveriť, či pod konkrétnym poradovým číslom osvedčil podpis, v konkrétny deň, presne identifikovaný notár. V minulosti sa vyskytlo veľké množstvo falšovania notárskych pečiatok a doložiek o vykonaní osvedčenia pravosti podpisu. Touto právnou úpravou sa falšovateľom a podvodníkom ich postavenie mimoriadne sťaží, nakoľko každý, kto má prístup na internet, si bude môcť preveriť, či osvedčenie pravosti podpisu na konkrétnej listine vykonal skutočne notár ako i preveriť ďalšie skutočnosti, čím sa falšovanie osvedčenia pravosti podpisu vykonané notárom zo strany tretích osôb prakticky vylúči. Dôjde k zjednoteniu osvedčovacích doložiek ohľadom vykonania pravosti podpisu, nakoľko tieto budú mať formu jednotného výstupu z počítača na základe softwaru Notar Windows 6. Osvedčovacie doložky sa budú prišívať k listinám, na ktorých sa osvedčuje pravosť podpisu (§ 44 ods. 3 Notárskeho poriadku). Nakoľko toto nové vedenie a vykonávanie osvedčovania pravosti podpisov u notárov predpokladá z ich strany zvýšené náklady, bude potrebné upraviť položku B3. prílohy vyhlášhy č. 31/ 1993 Z. z., v znení noviel.

K bodu 7

Novela taxatívne vymenúva náležitosti, ktoré sa uvádzajú v Centrálnom registri notárskych zápisníc a v  Centrálnom registri osvedčených podpisov, v záujme presnej identifikácie a nemožnosti zámeny notára, ktorý požiadal o pridelenie spisovej značky NZ alebo poradového čísla O.

K bodu 8

Tento odsek je potrebné zmeniť vzhľadom na prechod na Centrálny informačný systém, ktorý má elektronickú podobu, a odlišný režim prideľovania spisovej značky N v prípade, ak sa vo veci spíše notárska zápisnica. Každá písomná žiadosť o notársku činnosť (§3 ods. 1 Notárskeho poriadku) alebo právnu pomoc (§5 Notárskeho poriadku) sa zapíše do registra N, NZ. Spis zaslaný súdom (§3 ods. 2 Notárskeho poriadku) sa zapíše do D not.

K bodu 9

Tieto ustanovenia nadväzujú na doterajšie znenie, ktoré bolo obdobné u tých notárov, ktorí viedli svoje evidenčné pomôcky a registre v elektronickej podobe. Po novele bude postup jednotný pre všetkých notárov, nakoľko všetci budú viesť svoje evidenčné pomôcky a registre v elektronickej podobe. Kontrola týchto registrov zo strany prezidenta zodpovedá požiadavke Medzinárodnej únie latinského notárstva-U.I.N.L., ktorá úprava je obdobná vo všetkých krajinách, v ktorých pôsobí latinské notárstvo. V ods. 4 sa zabezpečuje uchovanie a archivovanie dát pre prípad akéhokoľvek znehodnotenia uložených údajov v databáze počítača.

K bodu 10

Vzhľadom na zánik dvojkoľajnosti vedenia evidenčných pomôcok a registrov u notárov (v papierovej a elektronickej podobe), sa stáva ods. 5 obsolentným a je potrebné ho vypustiť.

K bodu 11

Takisto vzhľadom na skutočnosť, že evidenčné pomôcky a registre sa budú viesť v elektronickej podobe, kde nebude možné škrtanie a prečiarkovanie, ale iba postup, ktorý je zadaný pre vypracovanie softwaru na základe záväzného zadania, ktoré vychádza z predloženého návrhu.

K bodu 12

Vzhľadom na zánik povinnosti vedenia registrov v papierovej podobe, ako je vyššie uvedené, budú sa viesť iba v elektronickej podobe, sa vypúšťa zo znenia slovo „červene“, ktoré v elektronickej podobe neobstojí.

K bodu 13

Ide o úpravu uzávierky registrov, ktorá má zabezpečiť, že základné údaje po uzavretí registrov nebude možné meniť, čo je ďalšia podpora pre akékoľvek vylúčenie antidatovania listín, resp. ich zamieňania. Odpadne zo strany orgánov vykonávajúcich dohľad nad notármi časovo i vecne náročná kontrolná činnosť na tomto úseku dohľadu, nakoľko nemennosť a pravdivosť zápisu bude zabezpečovať samotný software. Celkové znenie tohto ustanovenia zodpovedá modernému elektronickému spôsobu vedenia evidenčných pomôcok a registrov.

K bodu 14

V tomto odseku sa upresňuje postup notára po vykonaní postupu podľa § 51 ods. 3, t.j. po vykonaní kontroly a signácie registrov zo strany prezidenta komory.

K bodu 15

Toto ustanovenie nadväzuje na novú úpravu § 47 ods. 3, týkajúce sa notárov spoločníkov, ktorým sa v súlade s úpravou v  Notárskom poriadku umožňuje upraviť si tieto vzťahy zmluvne. Táto prax sa za uplynulé roky u notárov spoločníkov osvedčila.

K bodu 16

Čo sa týka novej úpravy znenia § 64 vypúšťa sa ods. 4. Podľa § 56 zákona č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti, notár na žiadosť účastníka osvedčuje skutočnosti, ktoré by mohli byť podkladom pre uplatnenie práv, alebo ktorými by mohli byť spôsobené právne následky. Za týmto účelom vydáva aj osvedčenia o správnosti odpisu alebo fotokópie listiny / vidimácia/. Pri osvedčení správnosti odpisu alebo fotokópie listiny /vidimácia/ notárom ide o úradné potvrdenie, že pred orgánom vykonávajúcim osvedčovaciu činnosť sa udiala skutočnosť, ktorá môže mať právny význam. Právny význam osvedčovanej skutočnosti je zákonom definovaný ako možnosť, že by sa táto skutočnosť mohola stať podkladom pre uplatnenie práv, alebo ako možnosť, že by ňou mohli byť spôsobené právne následky. Skutočnosť bez právneho významu sa nemôže stať predmetom osvedčenia / overenie podpisu na listine bez textu /. Hranica medzi právne významnou skutočnosťou a medzi skutočnosťou bez právneho významu nie je zákonom jednoznačne stanovená a určiť túto hranicu je zložité. Preto zákonodarca ponecháva rozhodnutie na notárovi vykonávajúcom osvedčovaciu činnosť bez akéhokoľvek obmedzenia. Zákon č. 599/2001 Z.z. o osvedčovaní listín a podpisov na listinách okresnými úradmi a obcami, je postavený na inom princípe. Podľa tohto zákona príslušný orgán osvedčuje zhodu odpisu alebo kópie listiny s predloženou listinou na každej listine, okrem listín uvedených v § 5. Teda aj v prípade, že takéto osvedčenie nemôže byť podkladom pre uplatnenie práv, alebo ktorým nemôžu byť spôsobené právne následky. Ako už bolo povedané, podľa zákona č. 323/1992 Zb. zákonodarca ponecháva rozhodnutie či listinu osvedčiť alebo nie, na notárovi vykonávajúcom osvedčovaciu činnosť, bez akéhokoľvek obmedzenia. Preto ministerstvo spravodlivosti nemôže notára obmedziť pri osvedčovacej činnosti, pretože mu to zákon neumožňuje. Takéto obmedzenie môže byť iba v zákone, alebo zákon by musel na to splnomocniť ministerstvo. Výnos ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky ktorým sa vydáva Kancelársky poriadok pre notárov, bol vydaný v zmysle § 85 ods. 3 zákona č. 323/1992 Zb.. Podľa tohto ustanovenia sa ukladá ministerstvu vydať kancelársky poriadok, ktorý upravý manipuláciu so spismi, ich úschovy, vedenie registrov a ďalších evidenčných pomôcok. V žiadnom ustanovení zákona nie je uvedené, že ministerstvo môže obmedzovať osvedčovaciu činosť notára.

K bodu 17

Novela tohto ustanovenia nadväzuje na návrh novely Notárskeho poriadku, ktorý už neumožňuje vykonávať úschovu peňazí v bezpečnostnej schránke, resp. v trezore v kancelácii notára, ale iba v peňažnom ústave, na osobitnom bežnom účte znejúcom na jeho meno s označením „notárska úschova“.

K bodu 18

Návrh úpravy tohto ustanovenia takisto nadväzuje na novelu Notárskeho poriadku, ktorá umožňuje úschovu peňazí iba v peňažnom ústave a takisto umožňuje vydanie peňazí z úschovy iba na účet príjemcu v peňažnom ústave. Treba zdôrazniť, že sa jedná o príspevok na boj proti organizovanému zločinu a proti praniu špinavých peňazí, nakoľko finančné toky v rámci notárskych depozitov sa spriehľadnia, budú evidované v rámci pohybu v bankách.

K bodu 19

Táto úprava nadväzuje na novelu Notárskeho poriadku, ktorá zavádza Notársky centrálny register závetov. Evidenciu závetov nebude viesť príslušný okresný súd v rámci bydliska závetcu, ale centrálne pre celé Slovensko Notárska komora Slovenskej republiky, v elektronickej podobe.

K bodu 20

Vzhľadom na novelu Notárskeho poriadku v súvislosti so zavedením Notárskeho centrálneho registra závetov, sa nahrádza slovo „súd“ slovom „centrálny register“.

K bodu 21

Takisto sa jedná o úpravu nadväzujúcu na novelu Notárskeho poriadku a zavedenie Notárskeho centrálneho registra závetov a úkonov s tým spojených.

K bodu 22

Takisto sa jedná o úpravu nadväzujúcu na novelu Notárskeho poriadku a zavedenie Notárskeho centrálneho registra závetov a úkonov s tým spojených.

K bodom 23 až 33

Vzhľadom na novelu zákona Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) a návrh výnosu Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky

ktorým sa mení a dopĺňa výnos Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky z 25.januára 1993 č. 17214/1992-60, ktorým sa vydáva Kancelársky poriadok pre notárov, v znení výnosu Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky z 29. septembra 1994 č.4148/1994-60 a výnosu Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky z 26. apríla 2000 č. 280/1999-60 je potrebné uviesť aj jednotlivé prílohy do súladu s existujúcim právnym stavom.

K čl. II:

Je potrebné, aby navrhovaná právna úprava nadobudla účinnosť začiatkom kalendárneho roka 2003, nakoľko registre sa zakladajú na kalendárny rok. Dňom nadobudnutia účinnosti by už notári viedli svoje registre a evidenčné pomôcky podľa tejto úpravy. Čo sa týka ustanovenia § 64 ods. 4, nič nebráni tomu, aby nová úprava tohto ustanovenia nadobudla účinnosť dňom vyhlásenia tohto predpisu.