New Page 1

SPRÁVA

O ČINNOSTI AGENTA PRE ZASTUPOVANIE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

V KONANÍ PRED EURÓPSKYM SÚDOM PRE ĽUDSKÉ PRÁVA

ZA ROK 2001

ÚVOD

Minister spravodlivosti každoročne predkladá vláde správu o činnosti agenta pre zastupovanie za predchádzajúci kalendárny rok, a to na základe uznesenia vlády č. 732 z 19. júla 1994, časť B., bod 2 písm. b) v nadväznosti na uznesenie vlády č. 707/1999.

Správa o činnosti agenta pre zastupovanie za kalendárny rok 2001 nadväzuje na správu za kalendárny rok 2000, ktorú vláda vzala na vedomie dňa 11. apríla 2001 a Výbor Národnej rady SR pre ľudské práva a národnosti dňa 7.6.2001.

Agent pre zastupovanie Slovenskej republiky pred Súdom v roku 2001:

A. Zastupoval Slovenskú republiku v konaní pred Súdom; zodpovedal za vypracúvanie oficiálnych vyjadrení k sťažnostiam podaným proti Slovenskej republike; informoval vládu prostredníctvom ministra spravodlivosti o povinnostiach vyplývajúcich z rozhodnutí Súdu; predložil vláde správu o svojej činnosti za rok 2000 prostredníctvom ministra spravodlivosti; predložil ministrovi spravodlivosti priebežnú správu o činnosti za prvý polrok 2001; vypracúval správy o meritórnych rozsudkoch Súdu prijatých v roku 2001 spolu s návrhom ďalších opatrení a prostredníctvom ministra spravodlivosti ich predkladal na rokovanie vlády Slovenskej republiky; podával Súdu a príslušným orgánom Rady Európy informácie o vývoji právneho poriadku v Slovenskej republike v oblasti ochrany ľudských práv a slobôd.

B. Zabezpečoval niektoré úlohy, ktoré súvisia s implementáciou rozsudkov Súdu v podmienkach Slovenskej republiky. V súčinnosti s príslušnými sekciami a odbormi ministerstva spravodlivosti, ministerstva zahraničných vecí, súdmi, inými dotknutými orgánmi ako aj Stálou misiou SR pri Rade Európy vypracúval oficiálne informácie pre Výbor ministrov Rady Európy (VM) týkajúce sa výkonu rozsudkov (Information Provided by the Government of the Slovak Republic during examination of the cases).

Priebežne informoval príslušné odbory ministerstva spravodlivosti o vývoji case-law Súdu a možnostiach jeho využitia pri budúcich legislatívnych úpravách právneho poriadku Slovenskej republiky.

Prednášková a publikačná činnosť pracovníkov kancelárie agenta pre zastupovanie, uskutočňovaná v rámci školení sudcov a justičných čakateľov, projektov organizovaných mimovládnymi organizáciami alebo Informačným strediskom RE v Bratislave, bola zameraná na plnenie rezolúcií Parlamentného zhromaždenia a Výboru ministrov RE, týkajúcich sa šírenia poznatkov o judikatúre Súdu, a to predovšetkým tých článkov Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a dodatkových protokolov k nemu, ktoré sú dôležité z hľadiska ich aplikovania v podmienkach súdnej praxe v Slovenskej republike.

Hlavná činnosť agenta pre zastupovanie bola zameraná na prípravu oficiálnych písomných stanovísk k prijateľnosti a obsahu sťažností proti Slovenskej republike, ktoré Súd komunikoval vláde Slovenskej republiky v roku 2001 vo fáze predbežného skúmania prijateľnosti sudcom spravodajcom (Pravidlo 49 Rokovacieho poriadku) ako aj sedemčlennou Komorou (54 Rokovacieho poriadku Súdu). Ďalej na prípravu dodatočných písomných odpovedí vlády Slovenskej republiky k vyjadreniam sťažovateľov na písomné stanoviská vlády k prijateľnosti a obsahu sťažnosti a na prípravu odpovedí na ďalšie písomné doplnenia a dokumenty sťažovateľov dodatočne zaslané Súdu (Pravidlo 59 Rokovacieho poriadku). Agent pre zastupovanie sa na požiadanie Súdu sa vyjadroval k výške spravodlivého zadosťučinenia požadovaného sťažovateľmi (Pravidlo 60 Rokovacieho poriadku). V súlade s bodom III. Štatútu agenta pre zastupovanie zaujímal stanovisko, po vyjadrení ministra spravodlivosti k účelnosti uzavretia zmieru, k ponuke tajomníka Súdu pôsobiť vo funkcii sprostredkovateľa zmieru po prijatí sťažnosti na preskúmanie jej obsahu (Pravidlo 61 Rokovacieho poriadku). Vyjadroval sa k žiadostiam sťažovateľov o bezplatnú úhradu trov a nákladov spojených s konaním pred Súdom (Pravidlo 91 n. Rokovacieho poriadku).

A. SÚDNE KONANIE

Pri slávnostnom zahájení súdneho roka v januári 2002, J.E. predseda Súdu Wildhaber informoval agentov pre zastupovanie zmluvných strán v konaní pred Súdom, že Súd v roku 2001 evidoval spolu 13 858 zaregistrovaných sťažností voči 43 zmluvným štátom Dohovoru, čo znamená 130% nárast oproti roku 1998. V roku 2001 bolo v Kancelárii Súdu založených 31.398 predbežných spisov, čo predstavuje 98% nárast od roku 1998. V roku 2001 Súd prijal takmer 9.000 rozhodnutí o neprijatí alebo vyčiarknutí sťažností a vyniesol takmer 900 rozsudkov. Ukázalo sa, že pri obrovskom náraste počtu podaných sťažností, Súd len čiastočne mohol dosiahnuť vybavenie sťažností v lehote do 3 rokov od zaregistrovania sťažnosti, tak ako si to predsavzal v roku 1998.

Pokiaľ ide o štatistický vývoj vo vzťahu k Slovenskej republike, v prehľade aktivít Súdu za rok 2001 (Survey of Activities 2001), vývoj vo vybavovaní sťažností v roku 2001 v porovnaní s rokom 2000 je nasledujúci (číslo v zátvorke označuje stav v roku 2000):

Predbežné spisy: 487 (381);

Registrované sťažnosti: 343 (284);

Neprijaté alebo vyčiarknuté sťažnosti 159 (102);

Sťažnosti komunikované vláde Slovenskej republiky: 12 (42);

Sťažnosti prijaté na preskúmanie podstaty sťažnosti: 8 (7);

Rozsudky – porušenie 5 (3);

Rozsudky – vyčiarknutie v dôsledku zmieru so sťažovateľom 3 (3).

Predbežné spisy. V roku 2001 sa niektorí sťažovatelia obracali s rôznymi požiadavkami na kanceláriu zástupcu v dobromyseľnom presvedčení, že založením predbežného spisu bola ich vec prijatá a že sa začalo riadne súdne konanie. Tento omyl sa agent pre zastupovanie usiloval vysvetliť aj v médiách. Založenie predbežného spisu Súd spravidla neoznamuje Slovenskej republike a väčšinu sťažností zamieta na úrovni trojčlenného výboru na odporúčanie sudcu spravodajcu (Pravidlo 49 Rokovacieho poriadku) pre nesplnenie podmienok prijateľnosti sťažnosti.

Registrované sťažnosti. Zo septembrovej správy Hodnotiacej skupiny (Evaluation Group) vytvorenej v roku 2001 na posúdenie efektívnosti činnosti Súdu vyplýva, že koncom roku 2001 bola SR na prvom mieste v počte zaregistrovaných sťažností na 1 milión obyvateľov, a na 8. mieste v celkovom počte zaregistrovaných sťažností. V roku 2001 teda pretrvával negatívny vývoj v počte zaregistrovaných sťažností. Súdne konanie sa začína zaregistrovaním sťažnosti v Kancelárii Súdu.

Neprijaté alebo vyčiarknuté sťažnosti. V roku 2001 Súd neprijal vyše 150 sťažností proti Slovenskej republike, pretože nezistil porušenie práv zaručených v Dohovore o ochrane ľudských práv a základných slobôd, alebo vyčiarkol sťažnosti pre nesplnenie niektorej podmienky prijateľnosti podľa článku 35 Dohovoru. Dôvodom vyčiarknutia boli najmä nečinnosť sťažovateľa, vecná, časová alebo osobná nezlučiteľnosť sťažnosti s Dohovorom, dosiahnutie zmieru pred vynesením rozsudku.

Sťažnosti komunikované vláde Slovenskej republiky. Z uvedenej štatistiky vyplýva, že počet komunikovaných sťažností v roku 2001 v porovnaní s rokom 2000 je podstatne nižší (klesol zo 44 v roku 2000 na 12 v roku 2001). Ide o pozitívny vývoj, avšak treba ho posudzovať reálne, najmä s prihliadnutím na všeobecný nárast registrovaných sťažností v roku 2001. Súd komunikuje (notifikuje) sťažnosť vláde vtedy, ak v rámci skúmania podmienok prijateľnosti sťažnosti považuje za potrebné, aby sa vláda vyjadrila k prijateľnosti a k obsahu zaregistrovanej sťažnosti.

Sťažnosti prijaté na preskúmanie podstaty sťažnosti. Počet sťažností prijatých na preskúmanie podstaty sťažnosti (8) zostal v roku 2001 na úrovni predchádzajúceho roka .

Rozsudky – porušenie. V roku 2001 Súd vyniesol 5 rozsudkov, v ktorých zistil porušenie práv sťažovateľov (rozsudok z 12.4.2001 vo veci D.S vs SR, sť.č. 40345/98 - jednomyseľne; rozsudok z 19.4.2001 vo veci V.M. vs. SR, sť.č. 32686/96 - jednomyseľne; rozsudok z 12.7.2001 vo veci Ľ.F. vs SR, sť.č. 29032/95 - 5 hlasmi proti dvom; rozsudok z 15.11.2001 vo veci J.N. a ostatní vs SR, sť.č. 48672/99 - jednomyseľne; rozsudok z 18.12.2001 vo veci Š.G. vs SR, sť.č. 40058/98 - jednomyseľne). Je to o 2 rozsudky viac ako v roku 2000. Sťažnosti, ktorých sa týkajú rozsudky boli zaregistrované v rokoch 1995-1999.

Dva z uvedených 5 rozsudkov (rozsudok z 19.4.2001 vo veci V.M. vs. SR, sť.č. 32686/96; rozsudok z 12.7.2001 vo veci Ľ.F. vs SR, sť.č. 29032/95) sa týkali porušenia článku 10 Dohovoru (právo na slobodu prejavu).

Zostávajúce 3 rozsudky (rozsudok z 12.4.2001 vo veci D.S vs SR, sť.č. 40345/98;; rozsudok z 15.11.2001 vo veci J.N. a ostatní vs SR, sť.č. 48672/99; rozsudok z 18.12.2001 vo veci Š.G. vs SR, sť.č. 40058/98) sa týkali porušenia článku 6 ods. 1 Dohovoru, konkrétne neprimeranej dĺžky konania pred vnútroštátnymi súdmi. Vo veci D.S. vs SR, rozhodné obdobie bolo 7 rokov a viac ako 4 mesiace. Konanie pred vnútroštátnymi súdmi sa ešte neskončilo. Vo veci J.N. a ostatní vs SR, rozhodné obdobie trvalo 9 rokov a 7 mesiacov. Konanie pred vnútroštátnymi súdmi sa ešte neskončilo. Vo veci Š.G., rozhodné obdobie bolo 11 rokov.

Správy o rozsudkoch, v ktorých Súd zistil porušenie práv sťažovateľa, a návrh na ďalší postup vypracoval agent pre zastupovanie a do 30 dní od doručenia rozsudku boli predložené prostredníctvom ministra spravodlivosti na rokovanie vlády, ktorá k nim prijala príslušné uznesenia (vo veci Š.G. vs SR uznesenie č. 105/2002; vo veci J.N. a o. vs SR uznesenie č. 73/2002; vo veci Ľ.F. vs SR uznesenie č. 764/2001; vo veci V.M. vs SR uznesenie č. 481/2001; vo veci D.S. vs SR uznesenie č. 480/2001);

Rozsudky – vyčiarknutie v dôsledku zmieru so sťažovateľom. V roku 2001 Súd vyniesol 3 rozsudky, v ktorých vyčiarkol vec zo zoznamu, pretože bol dosiahnutý zmier medzi účastníkmi na základe mediácie tajomníka Súdu (rozsudok z 19.4.2001 vo veci M.B. vs SR, sť.č. 38798/97 - jednomyseľne; rozsudok z 19.4.2001 vo veci E.Č. vs SR, sť. č. 38853/97 - jednomyseľne; rozsudok zo 17.5.2001 vo veci M.R. vs SR, sť.č. 46843/99 - jednomyseľne). Všetky tri veci sa týkali údajného porušenia článku 6 ods. 1 Dohovoru, konkrétne neprimeranej dĺžky konania pred vnútroštátnymi súdmi. Vo veci E.Č. vs SR, konanie pred vnútroštátnymi orgánmi trvalo od roku 1994. Vo veci M.B. vs SR, konanie pred vnútroštátnymi orgánmi trvalo od roku 1990. Vo veci M.R. vs SR, konanie pred vnútroštátnymi orgánmi trvalo od roku 1993.

Rozhodnutia o prijateľnosti sťažnosti. V roku 2001 Súd prijal 25 rozhodnutí o prijateľnosti sťažnosti. Z tohto počtu bolo 17 jednorazových rozhodnutí o prijateľnosti (sťažnosť 1 x prijatá; 3x neprijatá; 1x čiastočne neprijatá; 3x čiastočne prijatá; 9x vyčiarknutá pre nečinnosť sťažovateľa), 4 čiastkové rozhodnutia o prijateľnosti (4x časť sťažnosti neprijatá a Súd odročil preskúmanie zostávajúcich častí sťažnosti až do vyjadrenia vlády) a 4 konečné rozhodnutia o prijateľnosti zostatku sťažnosti nadväzujúce na skôr prijaté čiastkové rozhodnutia o prijateľnosti sťažnosti (2x zostatok sťažnosti prijatý ako celok, 2x prijatá časť zostatku sťažnosti).

ANALÝZA KOMUNIKOVANÝCH SŤAŽNOSTÍ

1. Najčastejšie namietané porušenie článkov Dohovoru a Protokolov

V roku 2001 sa nezmenila štruktúra namietaných porušení Dohovoru v otvorených veciach. Sťažovatelia najčastejšie namietajú porušenie článku 6 Dohovoru (Právo na spravodlivé súdne konanie), najmä jednotlivých častí odseku 1 tohto článku - neverejné prerokovanie veci, nespravodlivé prejednanie veci, zaujatosť sudcu alebo súdu, nedostatok prístupu k tribunálu zriadenému na základe zákona, a predovšetkým neprimeranú dĺžku konania. Ďalšie namietané články od roku 1993 sú článok 1 (Ochrana majetku) Protokolu č. 1 k Dohovoru (1P-1); článok 13 (absencia efektívneho prostriedku nápravy) Dohovoru; článok 8 (Právo na rešpektovanie súkromného a rodinného života); článok 10 (Sloboda vyjadrovania); článok 14 (Zákaz diskriminácie); článok 3 (Zákaz mučenia – v sťažnostiach ide o údajné neľudské alebo ponižujúce zaobchádzanie) a článok 5 (Právo na slobodu a bezpečnosť); článok 17 (Zákaz zneužitia práv) a článok 1 (Povinnosť Slovenskej republiky rešpektovať ľudské práva); článok 7 (Žiadny trest bez zákona) a články 9 (Sloboda myslenia, svedomia a náboženstva), 11 (Sloboda zhromažďovania a spolčovania); článok 2 (Sloboda pohybu) Protokolu č. 4 k Dohovoru; atď.

Hoci sťažovatelia pri podaní sťažnosti spravidla namietajú porušenie viacerých článkov Dohovoru alebo protokolov k Dohovoru (napríklad článok 6 v kombinácii s článkom 13 a článkom 1P-1), aj v roku 2001 sa potvrdilo, že Súd zamieta väčšinu námietok sťažovateľov, s výnimkou námietky porušenia článku 6 Dohovoru. Dôvodom zamietnutia je nevyčerpanie vnútroštátnych prostriedkov nápravy, nedodržanie 6 mesačnej lehoty na podanie sťažnosti od konečného rozhodnutia vnútroštátneho súdu, zjavná vecná neodôvodnenosť sťažnosti, personálna alebo časová nezlučiteľnosť sťažnosti s ustanoveniami Dohovoru. V mnohých veciach, Súd zúžil predmet meritórneho preskúmania sťažnosti na porušenie článku 6 ods. 1 Dohovoru len na otázku preskúmania údajných prieťahov v konaní pred vnútroštátnymi súdmi. Tým sa automaticky stali bezpredmetné námietky týkajúce sa nespravodlivosti, pretože vnútroštátne konanie sa ešte neskončilo a sťažovateľ preto nemohol vedieť, či výsledok konania bude nespravodlivý.

2. Vecný obsah sťažností z hľadiska konania pred vnútroštátnymi súdmi

Otvorené veci sa týkajú najmä určenia občianskych práv, ochrany osobnosti, otázok reštitúcie majetku, užívania a delenia majetku (vrátane vysporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov), pracovnoprávnych, rodinných alebo dedičských vecí, exekučného konania, trestného obvinenia. Tri otvorené veci súvisia, okrem iného, s posudzovaním otázky trvalého pobytu sťažovateľov z hľadiska ich možnosti využívať iné ústavné a občianske práva (reštitučné nároky, získanie občianskeho preukazu po návrate z emigrácie, netolerantný postup miestnych úradov na Slovensku k Rómom vyhosteným z Českej republiky) ako aj práva zaručené Dohovorom a protokolmi k nemu.

3. Komunikácia sťažností vláde Slovenskej republiky od roku 1993

Rok oznámenia sťažnosti vláde SR	Počet sťažností
1994	1
1995	5
1996	8
1997	2
1998	6
1999	14
2000	44
2001	12
Spolu	92

Z tabuľky vyplýva, že v roku 2001 Súd oznámil vláde Slovenskej republiky 12 sťažností z celkového počtu 92 komunikovaných sťažnosti.

V rokoch 2000 a 2001 Súd oznámil Slovenskej republike spolu 56 sťažností, čo predstavuje viac ako polovicu zo všetkých sťažností doteraz komunikovaných vláde Slovenskej republiky.

Všetky komunikované sťažností patria do kategórie individuálnych sťažností podaných na základe článku 34 Dohovoru (Individuálne sťažnosti).

V roku 2001 Slovenská republika nepodala žiadnu sťažnosť proti inému zmluvnému štátu Dohovoru a žiadny zmluvný štát Dohovoru nepodal medzištátnu sťažnosť proti Slovenskej republike na základe článku 33 Dohovoru (Medzištátne spory).

I. Skončené veci

Pre účel tejto správy, za skončenú sa považuje:

1. vec, ku ktorej Výbor ministrov RE prijal záverečnú rezolúciu o skončení dohľadu nad výkonom rozsudku Súdu pretože Slovenská republika splnila podmienky rozsudku.

2. vec, v ktorej sa súdne konanie skončilo pred vynesením rozsudku z dôvodu vyhlásenia sťažnosti za neprijateľnú, z dôvodu vyčiarknutia sťažnosti pre nečinnosť sťažovateľa, stiahnutia sťažnosti, smrti sťažovateľa a iných dôvodov vedúcich k skončeniu konania a vyčiarknutiu sťažnosti podľa článku 37 Dohovoru.

V roku 2001 bolo skončených 19 z celkového počtu 35 vecí skončených od roku 1993.

Z uvedených 19 sťažností, Výbor ministrov RE prijal v roku 2001 v 6 veciach záverečnú rezolúciu o skončení dohľadu nad výkonom rozsudku, pretože boli splnené podmienky rozsudku; 4 sťažnosti Súd vyhlásil za neprijateľné, pretože nezistil porušenie práv sťažovateľa, a 9 sťažností bolo vyčiarknutých, pretože sťažovateľ nereagoval na vyžiadania Súdu. Za úspech možno považovať skončenie špecifického prípadu W.R.M., pretože vnútroštátne prípad nebol ku dňu prijatia záverečnej rezolúcie Výboru ministrov ešte uzavretý. Vec sa týkala konania o obnovenie právnej spôsobilosti osobe pozbavenej spôsobilosti na právne úkony.

II. Otvorené veci

V roku 2001 bolo otvorených 57 vecí, z toho 8 vecí sa týka dohľadu Výboru ministrov RE nad výkonom rozsudku (pozri časť „Výkon rozsudkov Súdu“) a ostatné veci sa nachádzajú v rôznom štádiu konania pred Súdom - v 8 veciach Súd skúma podstatu sťažnosti potom ako ich vyhlásil za prijaté podľa článku 38 Dohovoru (z toho 6 vecí od roku 2001) a v 41 veciach Súd skúma prijateľnosť sťažnosti z hľadiska splnenia podmienok prijateľnosti podľa článku 35 Dohovoru (z toho 12 od roku 2001). Stručná charakteristika sťažností a vývoja v jednotlivých veciach je uvedená v tabuľke v prílohe. Pokiaľ ide o 4 veci v štádiu sledovania výkonu rozsudkov (V.M.; M.R.; E.J. a Š.V) treba upozorniť, že sú síce uvádzané ako ešte neskončené ale fakticky sa už len čaká, kým ľudskoprávny direktoriát RE pripraví texty záverečných rezolúcií, takže by sa mali uzavrieť v blízkej dobe, čím sa počet „živých“ vecí vo Výbore ministrov podstatne zníži.

a) Skúmanie podstaty veci po prijatí sťažnosti (článok 38 Dohovoru)

V roku 2001 Súd skúmal meritum 8 prijatých sťažností, z toho 6 od roku 2001. Vo veci A.J. (sť.č. 39050/97) predmetom skúmania je údajné porušenie článkov týkajúcich sa ochrany majetku a diskriminácie a reštitučný nárok osoby bez trvalého pobytu v SR. Rozhodnutie o prijatí sťažnosti na preskúmanie obsahu sťažnosti je z roku 2001. Vo veci J.K.(sť.č. 44912/98) je predmetom sťažnosti ochrana majetku, vrátenie zlatých minci zhabaných otcovi sťažovateľa v 50. rokoch. Rozhodnutie o prijatí sťažnosti na preskúmanie obsahu sťažnosti je z roku 2001. Vo veci H.M.(sť.č. 39752/98) predmetom sťažnosti sú prieťahy v súdnom konaní týkajúcom sa nárokov na vyplatenie finančných čiastok v súvislosti so skončením pracovného pomeru. Súdne konanie, ktoré sa ešte neskončilo trvá 6 rokov a 4 mesiace. Rozhodnutie o prijatí sťažnosti na preskúmanie obsahu sťažnosti je z roku 2001. Vo veci A.L. (sť.č.35640/97) predmetom sťažnosti je právo na slobodu prejavu v súvislosti s trestným konaním. Rozhodnutie o prijatí sťažnosti na preskúmanie obsahu sťažnosti je z roku 2002. Vo veci I.K.K. (sť.č. 32106/96) je predmetom sťažnosti spravodlivé prejednanie veci v súvislosti s skončením pracovného pomeru a odpojením telefónu sťažovateľa. Sťažovateľ namieta aj absenciu efektívneho opravného prostriedku. Rozhodnutie o prijatí sťažnosti je z roku 2001. Vo veci K.H. (sť.č. 47804/99) je premetom sťažnosti neprimeraná dĺžka súdneho konania o náhradu škody pred vnútroštátnymi súdmi. Konanie, ktoré sa ešte neskončilo trvá 8 rokov a 5 mesiacov. Rozhodnutie o prijatí sťažnosti je z roku 2001. Vo veci J.Ž. (č. 43377/98) sťažovateľ namieta prieťahy v súdnom konaní a absenciu efektívneho prostriedku nápravy. Konanie sa týka trestného obvinenia bývalého policajta. Konanie sa začalo v roku 1996. Rozhodnutie o prijatí sťažnosti je z roku 2002. Vo veci J.K. (č. 38794/97) sťažovateľ namieta prieťahy v súdnom konaní týkajúcom sa reštitučných nárokov v 6 vnútroštátnych konaniach zahájených začiatkom 90 rokov. Rozhodnutie o prijatí sťažnosti je z roku 2001.

b) Skúmanie podmienok prijateľnosti sťažnosti (článok 35 Dohovoru)

V roku 2001 Súd skúmal podmienky prijateľnosti 41 sťažností, z toho 1 sťažnosť od roku 1998 (J.M. vs SR, sť.č. 30897/96); 28 sťažností od roku 2000 a 12 sťažností od roku 2001.

Oficiálne písomné stanoviská vlády k prijateľnosti a obsahu sťažnosti

V roku 2001 agent pre zastupovanie predložil Súdu v rámci písomného konania 30 oficiálnych stanovísk. Z toho 2 písomné podania boli zaslané na základe vyžiadania sudcu spravodajcu (Pravidlo 49 Rokovacieho poriadku), 18 písomných stanovísk sa týkalo preskúmania podmienok prijateľnosti a obsahu sťažností (Pravidlo 54 Rokovacieho poriadku) a 10 písomných stanovísk sa týkalo dodatočného stanoviska k podstate sťažnosti po rozhodnutí Súdu o prijatí sťažnosti (alebo jej časti) na preskúmanie jej obsahu (Pravidlo 59 Rokovacieho poriadku). Na vyžiadanie Súdu alebo z vlastnej iniciatívy vlády boli Súdu zasielané ďalšie písomné podania. Celkový počet všetkých písomností prijatých zo Súdu v roku 2001 bol 238. Na Súd bolo poštou alebo faxom expedovaných 85 písomností.

Obsah písomných stanovísk sa týkal jednak posúdenia jednotlivých podmienok prijateľnosti sťažností tak ako ich definuje článok 35 Dohovoru a jednak posúdenia podstaty sťažností. Pri vypracovaní stanovísk sa vychádzalo z podrobnej analýzy skutkového stavu (v prípade námietky neprimeranej dĺžky konania najmä z podrobnej chronológie súdneho konania pred vnútroštátnymi súdmi), z použiteľného vnútroštátneho práva a z judikatúry Súdu k namietaným článkom Dohovoru alebo dodatkových protokolov k Dohovoru aplikovateľnej na konkrétny prípad.

Pri vypracúvaní stanovísk bol zástupca v odbornom pracovnom kontakte s dotknutými súdmi, príslušnými odbormi a sekciami ministerstva spravodlivosti, inými štátnymi orgánmi a rezortom zahraničných vecí. Všetky časové termíny stanovené Súdom na preloženie písomných podaní boli dodržané.

B. VÝKON ROZSUDKOV SÚDU V ROKU 2001

1. Dohľad Výboru ministrov nad výkonom rozsudku Súdu (článok 46 Dohovoru)

Podľa článku 46 ods. 2 Výbor ministrov RE dohliada nad výkonom právoplatných rozsudkov Súdu. V zmysle článku 44 Dohovoru, rozsudky z roku 2001 týkajúce sa Slovenskej republiky nadobudli právoplatnosť 3 mesiace po doručení rozsudku vláde Slovenskej republiky, pretože vláda rozhodla na odporúčanie agenta pre zastupovanie, že nevyužije - vzhľadom na povahu veci - možnosť postúpiť vec na prerokovanie Veľkej komory podľa článku 43 Dohovoru. Rozsudky v merite veci, o ktorých rokovala vláda, sa netýkali takých výnimočných prípadov, ktoré by nastoľovali závažné otázky výkladu alebo používania Dohovoru alebo protokolov k nemu, alebo iné závažné otázky všeobecného záujmu. Vzhľadom na to, bolo možné reálne predpokladať, že Veľká komora by neprijala tieto veci na nové posúdenie (žiadosť o preskúmanie veci vo Veľkej komore nemá povahu riadneho opravného prostriedku proti rozhodnutiu Komory) resp. potvrdila by zistenia Komory o porušení povinností Slovenskou republikou. Komora rozhodla v rozsudkoch z roku 2001 o porušení práv sťažovateľa jednomyseľne, s jedinou výnimkou v prípade rozsudku vo veci Ľ.F. vs SR, kde hlasovala v pomere päť ku dvom).

V roku 2001 Výbor ministrov RE dohliadal nad výkonom 8 rozsudkov, z toho 6 rozsudkov bolo vyhlásených v roku 2001 (rozsudok z 12.4.2001 vo veci D.S vs SR, sť.č. 40345/98 – prieťahy 7 rokov a viac ako 4 mesiace; rozsudok z 19.4.2001 vo veci J.M. vs. SR, sť.č. 32686/96 – právo na slobodu vyjadrovania; rozsudok z 12.7.2001 vo veci Ľ.F. vs SR, sť.č. 29032/95 – právo na slobodu vyjadrovania; rozsudok z 15.11.2001 vo veci J.N. a ostatní vs SR, sť.č. 48672/99 – prieťahy 9 rokov a 7 mesiacov; rozsudok z 18.12.2001 vo veci Š.G. vs SR, sť.č. 40058/98 – prieťahy v súdnom konaní 11 rokov; rozsudok zo 17.5.2001 vo veci M.R. vs SR, sť.č. 46843/99 – prieťahy od roku 1993.

V roku 2001 Výbor ministrov dohliadal na výkonom rozsudku z 9.11.2000 vo veci E.J. vs SR, sť.č. 34753/97, v ktorom Súd zistil porušenie primeranej dĺžky doteraz neskončeného konania pred vnútroštátnymi súdmi zahájeného v 1994 a rozsudku z 21.12.2000 vo veci Š.V. vs SR, sť.č. 24530/94, v ktorom Súd zistil porušenie článku 5 ods. 4 Dohovoru (právo na slobodu a bezpečnosť).

V dvoch prípadoch v roku 2001 Výbor ministrov skončil sledovanie výkonu rozsudkov vyhlásených v roku 2001, pretože boli splnené podmienky zmieru (rozsudok z 19.4.2001 vo veci M.B. vs SR, sť.č. 38798/97 – prieťahy od roku 1990; rozsudok z 19.4.2001 vo veci E.Č. vs SR, sť. č. 38853/97 – prieťahy od r. 1994;

V súvislosti s výkonom rozsudkov, vo veci D.S vs SR, sť.č. 40345/98 konanie na vnútroštátnej úrovni bolo zastavené uznesením zo dňa 30. januára 2002, ktoré nadobudlo právoplatnosť 22. februára 2002. Vo veci Š.G. vs SR, sť.č. 40058/98 konanie na vnútroštátnej úrovni sa skončilo rozsudkom zo dňa 13. novembra 2001, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 21. februára 2002. O týchto skutočnostiach bol informovaný Výbor ministrov RE.

Vo februári 2001 Výbor ministrov RE prijal Pravidlá pre výkon rozsudkov Súdu, ktorými sa musí riadiť aj Slovenská republika. V zmysle Pravidla 3, Výbor vyzve dotknutý štát, aby ho informoval o opatreniach, ktoré štát prijal na základe rozsudku s prihliadnutím na svoje záväzky splniť ho podľa článku 46 ods. 1 Dohovoru. Výbor ministrov skúma najmä či:

- Slovenská republika vyplatila sťažovateľovi Súdom priznané spravodlivé zadosťučinenie, vrátane úroku z omeškania podľa povahy veci;

- a, či boli prijaté - ak je to potrebné, berúc do úvahy voľnosť Slovenskej republiky zvoliť si prostriedky nevyhnutné na splnenie rozsudku:

- osobitné opatrenia na to aby sa skončilo porušovanie, a aby sa čo najviac ako je to možné obnovila situácia v ktorej sa strana nachádzala pred porušením Dohovoru;

- všeobecné opatrenia na prevenciu nových porušení podobných tomuto alebo týmto zisteným porušeniam alebo na skončenie prebiehajúcich porušení.

Výbor ministrov je oprávnený posúdiť akékoľvek podanie poškodenej strany týkajúce sa vyplatenia spravodlivého zadosťučinenia alebo prijatia osobitných opatrení, inými slovami, Výbor sa môže zaoberať podaniami sťažovateľov, pokiaľ namietajú, že zistenie porušenia zo strany Súdu neviedlo k primeranej náprave na vnútroštátnej úrovni.

Počas dohľadu nad výkonom rozsudku, Výbor ministrov prijíma predbežné rezolúcie, najmä na to, aby získal informácie o stave pokroku vo výkone rozsudku v Slovenskej republike, alebo, ak je to vhodné, aby vyjadril znepokojenie a/alebo urobil príslušné návrhy ohľadom tohto výkonu.

Potom ako sa presvedčí, že Slovenská republika prijala všetky nevyhnutné opatrenia na splnenie rozsudku, Výbor ministrov prijme záverečnú rezolúciu v ktorej konštatuje, že jeho funkcie podľa článku 46 ods. 2 Dohovoru boli vykonané.

2. Vyplatenie súm v rámci spravodlivého zadosťučinenia alebo zmieru

V roku 2001 boli sťažovateľom priznané Súdom alebo v rámci zmieru sprostredkovaného Súdom tieto sumy.

Meno	Škoda	Trovy/Náklady	Ex Gratia	Spolu	Rok
Ľ.F. sť. č. 29032/95	65. 000 nemajetková	500.000		565.000	2001
V.M sť.č. 32686/96	221.522 majetková	20.070		241.592	2001
E.Č. sť.č. 38853/97			200. 000	200.000	2001
D.S. sť.č.40345/98	80. 000 nemajetková			80.000	2001
M.B. sť.č. 38798/97			125. 000	125.000	2001
Š.G. sť.č. 40058/98	100. 000 nemajetková	10. 253		110.253	2001
J.N. a o. sť.č. 48672/99	800. 000 nemajetková	15. 000		815.000	2001
M.R. sť.č. 46843/99			200. 000	200.000	2001
S p o l u				2.336.845

Sumy priznané Súdom pri zistení porušenia alebo navrhnuté pri sprostredkovaní zmieru zodpovedajú princípu rovnosti a praxi Súdu, ktorá na rozdiel od minulosti v súčasnosti už stavia Slovenskú republiku na rovnakú úroveň ako iné zmluvné štáty RE. Vyššia suma v prípade J.N. a o. je zapríčinená vystupovaním 8 účastníkov na strane sťažovateľa. Všeobecne sa dá konštatovať, že sumy pôvodne požadované/navrhované sťažovateľmi boli vyššie ako sumy, ktoré Súd nakoniec priznáva s prihliadnutím na vyjadrenia vlády a vývoj vlastnej judikatúry v uvedenej oblasti.

Prehľad o všetkých priznaných sumách v rokoch 1993-2001 možno nájsť v prílohe k správe. Celková výška od roku 1993 priznaných finančných čiastok po zaokrúhlení predstavuje sumu 5.680.700.- Sk.

3. Prijímanie všeobecných alebo konkrétnych prevenčných opatrení

Novým pozitívnym postupom vlády je, že priamo v texte uznesenia vlády k jednotlivým rozsudkom (napríklad, uznesenie vlády k rozsudku z 15.11.2001 vo veci N a o. vs Slovenská republika, sť.č. 48672/99) sa ukladá povinnosť prijať všeobecné a konkrétne opatrenia na prevenciu porušení zistených Súdom. Takto formulované uznesenie spĺňa požiadavky pravidiel Výboru ministrov RE pre výkon rozsudkov Súdu.

V roku 2001 vláda priebežne informovala cestou kancelárie agenta pre zastupovanie a prostredníctvom Stálej misie SR pri RE Výbor ministrov RE o plnení rozsudkov a to vo forme „Informácie predloženej v rámci sledovania výkonu rozsudkov vo Výbore ministrov RE“, najmä:

- o preklade 5 rozsudkov Súdu v odbornom právnickom časopise Justičná revue (č. 2/2001 (E.J; Š.V.); č. 5/2001 (J.M.), č. 6-7 (D.S.) a č. 10/2001 (Ľ.F.), v ktorých Súd zistil porušenie práv sťažovateľov. Odborné preklady vyhotovili agent pre zastupovanie a odborní pracovníci kancelárie zástupcu;

- o zaslaní cirkulárnych listov ministra spravodlivosti predsedom krajských a okresných súdov, v ktorom boli upozornení na úrovni štátnej správy súdov na rozsudky Súdu a na potrebu ešte viac zohľadňovať v činnosti súdov záväzky Slovenskej republiky podľa Dohovoru a judikatúru Súdu; Návrh textu listov vypracoval agent pre zastupovanie.

- o informovaní predsedu Najvyššieho súdu SR a Ústavného súdu SR o rozsudkoch Súdu listom ministra spravodlivosti. Návrh textu listov vypracoval agent pre zastupovanie.

- o aktuálnych legislatívnych zmenách zameraných na prevenciu neprimeranej dĺžky súdneho konania, najmä novelu článku 127 Ústavy Slovenskej republiky, novelu Občianskeho súdneho poriadku (vrátane článku 135), Trestného poriadku, a iných legislatívnych úpravách, vrátane zákona č. 385/2000 Z.z. o sudcoch a prísediacich, (nadobudol účinnosť od 1.1.2001);

V súvislosti s implementáciou rezolúcií a odporúčaní Výboru ministrov RE a Parlamentného zhromaždenia RE, ktoré sa týkajú vykonania rozsudkov Súdu, agent pre zastupovanie vypracoval v roku 2001 materiál, ktorý bol prerokovaný v operatívnej porade ministra spravodlivosti dňa 4.9.2001. Materiál obsahoval námety na implementáciu uvedených dokumentov v činnosti súdov, orgánov výkonnej a zákonodarnej moci Slovenskej republiky. Vyššie spomenuté dokumenty RE v podstate zahrňujú tieto úlohy.

1. Vytvoriť právne možnosti pre nové preskúmanie veci alebo obnovu konania, osobitne ak (i) poškodenú stranu naďalej postihujú závažné negatívne dôsledky vyplývajúce z vnútroštátneho rozhodnutia vo veci, ktoré nie sú primerane napravené spravodlivým zadosťučinením a nemôžu byť odstránené inak ako na základe nového preskúmania alebo obnovy konania, a (ii) rozsudok Súdu vedie k záveru, že a) napadnuté vnútroštátne rozhodnutie vo vlastnej veci je v rozpore s Dohovorom, alebo

b) zistené porušenie je založené na tak závažných procesných omyloch alebo chybách, že vzbudzujú pochybnosť o výsledku napadnutého vnútroštátneho konania. (Odporúčanie Výboru ministrov Rady Európy č. R (2000) 2); 2. Zabezpečiť, aby budúca legislatíva bola v úplnom súlade s Dohovorom; 3. Zabezpečiť priamy účinok rozsudkov Európskeho súdu pre ľudské práva vo vnútroštátnej aplikácii práva s tým, aby ich vnútroštátne súdy ich mohli používať v rozhodovacej činnosti; 4. Prijať predbežné nápravné opatrenia pokiaľ nenadobudnú účinnosť definitívne reformy; 5. Uskutočniť legislatívne a ústavné reformy, aby sa existujúca vnútroštátna legislatíva uviedla úplne do súladu s Európskym dohovorom o ľudských právach a judikatúrou Súdu; 6. Národné delegácie v Parlamentnom zhromaždení musia pozorne sledovať výkon rozsudkov Súdu a prijímať všetky nevyhnutné opatrenia na ich rýchly a účinný výkon. (Rezolúcia Parlamentného zhromaždenia Rady Európy č. 1226 (2000); 7. Využívať právo Slovenskej republiky na intervenciu podľa článku 36 Dohovoru a tak podporiť význam erga omnes rozhodnutí Súdu; 8. Pomáhať osobám a organizáciám prispievajúcim k šíreniu informácií a vzdelávania sudcov a právnikov (Odporúčanie Parlamentného zhromaždenia Rady Európy 1477 (2000); 9. Vytvoriť ďalšie efektívne prostriedky vnútroštátnej nápravy tam kde je to potrebné z hľadiska prevencie podávania sťažnosti na Súd; 10. Systematicky sledovať nové legislatívne návrhy a úpravy, ako aj administratívnu prax vo svetle Dohovoru, aby sa zabezpečila ich zlučiteľnosť so štandardmi Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a dodatkových protokolov k Dohovoru; 11. Zabezpečenie prekladu Dohovoru a rozširovanie jeho textu medzi štátne orgány, najmä súdy, a aby bol dostatočne prístupný vývoj case-law Súdu v jazyku (jazykoch) krajiny (Rezolúcia I Európskej ministerskej konferencie o ľudských právach (4. november 2000);

V dňoch 23.-27.4.2001 a 26.-28.9.2001 sa agent pre zastupovanie zúčastnil na rokovaní 49. a 50. schôdze Výboru pre zdokonalenie mechanizmu ochrany ľudských práv (DH-PR), ktorý pôsobí v rámci Direktoriátu pre ľudské práva RE a zaoberá sa otázkami vykonávania rozsudkov Súdu. Na aprílovej schôdzi bol prítomný aj zástupca ministerstva zahraničných vecí (Odbor ľudských práv). Na schôdzach písomne a ústne informoval o vývoji právneho poriadku Slovenskej republiky a ďalších všeobecných a konkrétnych aktivitách zameraných na výkon rozsudkov Súdu vo vzťahu k Slovenskej republike. Informácia o novele článku 127 Ústavy o ústavnej sťažnosti, ktorou bol vytvorený nový efektívny a dostupný prostriedok vnútroštátnej nápravy, poskytujúci sťažovateľom primeranú šancu na úspech, bola publikovaná v oficiálnych dokumentoch 51. schôdze Výboru (DH-PR (2002) 1). Dňa 5.11.2001 sa agent pre zastupovanie zúčastnil na Porade agentov pre zastupovanie zmluvných štátov Dohovoru, zvolanej z iniciatívy predsedu Súdu s cieľom prerokovať aktuálne otázky činnosti Súdu v roku 2001 a opatrení na zvýšenie efektívnosti Súdu.

Pokiaľ ide o ďalšie aktivity v roku 2001, pracovníci kancelárie agenta pre zastupovanie boli v pravidelnom pracovnom styku so sudcami všeobecných súdov ktorých informovali o vývoji judikatúry Súdu. Prednášali v rámci projektu Vzdelávanie sudcov a justičných čakateľov, hradeného z prostriedkov mimovládnych organizácií. Zodpovedným gestorom projektu je odborná pracovníčka kancelárie agenta pre zastupovanie. Na 4 podujatiach sa zúčastnilo viac ako 100 sudcov a justičných čakateľov. V rámci uvedeného projektu boli v roku 2001 publikované 2 brožúrky s textom Dohovoru a dôležitých častí Rokovacieho poriadku v slovenskom jazyku ako aj judikatúry Súdu k článkom 5, 6, 10 Dohovoru a článku 1 Protokolu č. 1 k Dohovoru. Pracovníci kancelárie sa podieľali na prekladoch rozsudkov pre potrebu Informačného centra RE v Bratislave a na prednáškach v rámci projektu „street law“ organizovaného centrom na stredných školách v Slovenskej republike. V Justičnej Revue publikovali slovenský preklad meritórnych rozsudkov Súdu prijatých v roku 2001 a odborný článok. V rámci zahraničných školení sa odborný pracovník kancelárie agenta pre zastupovanie zúčastnil na Letnej škole ľudských práv vo Varšave organizovanej poľskou Helsinskou nadáciou (8.-15.9.2001) a na seminári RE k otázke prieťahov s súdnom konaní v Madride (17. – 21.7.2001), organizovanom Radou Európy.

ZÁVERY

V roku 2001 agent pre zastupovanie Slovenskej republiky v konaní pred Súdom priebežne plnil úlohy, ktoré pre Slovenskú republiku vyplývajú zo štatútu agenta pre zastupovanie a Rokovacieho poriadku Súdu.

Aj v roku 2001, najviac pertraktovanou otázkou bola otázka porušovania článku 6 Dohovoru, najmä námietka porušenia práva na prejednanie veci v primeranej lehote pred vnútroštátnymi súdmi, často v spojení s námietkou absencie vhodného opravného prostriedku, s námietkou nespravodlivého prejednania veci alebo zaujatosti sudcov. Aj v roku 2001 Súd dôsledne vychádzal z tézy, že „Neskorá spravodlivosť je odmietnutá spravodlivosť“. Pri dĺžke rozhodného obdobia nad 3 roky Súd nezistil neprimeranú dĺžku trvania vnútroštátneho súdneho konania pred súdmi Slovenskej republiky vtedy, keď vláda dokázala argumentačne zdôvodniť, že k prieťahom v konaní prispel najmä sťažovateľ, že vec bola právne, skutkovo i procesne mimoriadne zložitá alebo sa netýkala otázok bytostne dôležitých pre sťažovateľa (invalidné, sociálne dávky, vzťah k maloletým, obete dopravných nehôd a pod.). Súd - za normálnych okolností - akceptuje 3 roky ako primeranú lehotu na vybavenie veci pred vnútroštátnymi súdmi (malo by ale prebehnúť aspoň prvostupňové a odvolacie konanie).

Súd venoval veľkú pozornosť právnemu posúdeniu hodnotiacich výrokov pri uplatňovaní práva na slobodu prejavu. V dvoch veciach týkajúcich sa Slovenskej republiky potvrdil, že právne posudzovanie tejto otázky vnútroštátnymi súdmi a Súdom je čiastočne rozdielne. Využitím judikatúry Súdu by bolo možné ešte viac zosúladiť prax súdov v Slovenskej republike s vývojom európskeho práva, ktorého súčasť tvorí aj judikatúra Súdu.

Aj v roku 2001 boli za dôležité považované veci súvisiace s nezákonnou väzbou, umiestnenia sťažovateľov bez ich súhlasu v psychiatrickom zariadení resp. neskončenie tých konaní pred vnútroštátnymi súdmi, voči ktorým smerovali námietky v sťažnostiach podaných v Štrasburgu.

Analýzou judikatúry Súdu možno dospieť k záveru, že dôležitými vecami, týkajúcimi sa všetkých transformujúcich krajín sú otázky reštitučných nárokov. Týka sa to aj osôb, ktoré nemajú občianstvo dotknutého zmluvného štátu resp. nemajú trvalý pobyt v takomto štáte. Judikatúra v tejto otázke sa vyvíja, čo môže mať v budúcnosti potencionálne dopad aj na Slovenskú republiku vzhľadom na existujúcu právnu úpravu otázok reštitúcie prijatú na začiatku 90. rokov minulého storočia. Teoreticky druhou oblasťou, kde môže potencionálne dôjsť k určitému nárastu sťažností, je prechod na novú právnu úpravu štátnej a verejnej služby nadobudnutím účinnosti zákonov o štátnej a verejnej službe v apríli 2002. Viaceré veci v Štrasburgu podané občanmi bývalej NDR sa týkajú osôb, ktorým bol po zjednotení Nemecka skončený pracovný pomer po previerkach uskutočnených v rámci dočasného pracovného pomeru do ktorého boli tieto osoby preradené na základe novoprijatej právnej úpravy o štátnej alebo verejnej službe. Dôvody skončenia boli rôzne – zatajená spolupráca osôb s tajnou službou NDR, výkon určitých v minulosti legálnych služobných povinností alebo uplatňovanie viac politického ako odborného pôsobenia na školách. Súd takéto sťažnosti, založené na námietke diskriminácie, z veľkej časti neprijal. Možno preto usudzovať, že štát má mať v takýchto otázkach široký priestor pre vlastnú úvahu, aby formuloval vlastné podmienky a kritériá nevyhnutné v demokratickej spoločnosti pre riadne fungovanie štátnej a verejnej služby.

Pokiaľ ide o výkon rozsudkov, v článku 46 ods. 1 Dohovoru sa Slovenská republika zaviazala vykonať rozsudky Súdu v sporoch v ktorých vystupuje ako účastník. To znamená, že s prihliadnutím na Ústavu Slovenskej republiky, táto povinnosť sa vzťahuje na všetky orgány uplatňujúce štátnu moc - výkonnú, zákonodarnú i súdnu, a to bez ohľadu na to, aké miesto v štruktúre štátneho mechanizmu zaujíma dotknutý orgán alebo na to, či má nadriadené alebo podriadené postavenie. Zatiaľ čo princíp trojdelenia štátnej moci platí vo vzťahu dovnútra Slovenskej republiky, tak vo vzťahu k Súdu a Výboru ministrov RE platí princíp nedelenia štátnej moci Slovenskej republiky. Inak by implementácia Dohovoru a rozsudkov v praxi Slovenskej republiky nebola možná. Zabezpečiť výkon rozsudkov vo vzťahu k Slovenskej republike je spoločná úloha vlády, parlamentu i súdnej moci. Vyplýva z Dohovoru i z príslušných rezolúcií a odporúčaní RE. Za nezávislý výkon ktorejkoľvek zložky štátnej moci, pokiaľ tento výkon (hoci aj zákonný z hľadiska vnútroštátneho práva) zakladá medzinárodnoprávnu zodpovednosť štátu, vždy nesie medzinárodnoprávnu zodpovednosť Slovenská republika ako celok.

Novelou článku 127 Ústavy Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti, ktorou Slovenská republika splnila záväzok prijímať všeobecné opatrenia na prevenciu porušení zistených štrasburským Súdom, vznikol nový dostupný a efektívny vnútroštátny prostriedok nápravy poskytujúci sťažovateľom možnosť obrátiť sa na Ústavný súd ešte pred podaním sťažnosti do Štrasburgu. Aj tí sťažovatelia, ktorí už podali sťažnosť do Štrasburgu na prieťahy v konaní pred vnútroštátnymi súdmi a konanie pred vnútroštátnymi súdmi sa neskončilo ani po 1.1.2002, by mali mať plné právo efektívne využiť nový vnútroštátny prostriedok nápravy, pretože vznikol ako konkrétny príspevok Slovenskej republiky na realizáciu odporúčaní Rady Európy, týkajúcich sa výkonu rozsudkov Súdu. Prijatím ich sťažností na Ústavnom súde Slovenskej republiky by zanikol dôvod pre to, aby o rovnakej veci rozhodoval aj štrasburský Súd. Tým by sa znížil celkový počet sťažností v Štrasburgu a zlepšilo zahraničné postavenie Slovenskej republiky.

S prihliadnutím na článok 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a v záujme presnejšej právnej úpravy, dozrela situácia na prijatie osobitného zákona o konaní pred Európskym súdom pre ľudské práva. Podstatou zákona je zakotvenie povinnosti súčinnosti zo strany tak štátnych orgánov, ako aj zo strany súdov Slovenskej republiky. Proces decentralizácie a prechod výkonu niektorých prerogatívov štátnej moci na orgány miestnej a regionálnej samosprávy podčiarkuje dôležitosť prijatia takéhoto zákona. Takýto zákon v roku 2001 napríklad prijala Česká republika.

Ďalší dôležitý príspevok k riešeniu otázky znižovania počtu sťažností podaných proti Slovenskej republike na Súde predstavuje pripravovaný návrh zákona o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom. Upraví s tým súvisiacu zodpovednosť subjektov, ktoré škodu priamo svojím konaním spôsobili vrátane uplatňovania nárokov voči nim. A to predovšetkým, pokiaľ ide o sudcu, ktorý sa podieľal na vydaní nezákonného rozhodnutia, ak bola vina sudcu zistená v trestnom konaní a o sudcu, ktorý sa podieľal na nesprávnom úradnom postupe, ak bolo previnenie sudcu zistené v disciplinárnom alebo vina preukázaná v trestnom konaní.

Pozitívnym krokom k posilneniu mechanizmu ochrany ľudských práv v súvislosti s konaním pred Súdom by bolo pristúpenie Slovenskej republiky k Európskej dohode z roku 1996 o osobách zúčastňujúcich sa na konaní pred Európskym súdom pre ľudské práva. Na rozdiel od väčšiny zmluvných štátov Rady Európy, Slovenská republika zatiaľ nepodpísala tento dokument poskytujúci zvýšenú právnu ochranu účastníkom konania pred Súdom pred nežiaducimi zásahmi zo strany orgánov dotknutého štátu. Podľa údajov ministerstva spravodlivosti, príslušný materiál na rokovanie vlády je v medzirezortnom pripomienkovom konaní.

Napriek absencii vyššie spomenutého zákona o konaní pred Európskym súdom pre ľudské práva, možno pozitívne hodnotiť súčinnosť s dotknutými súdmi, s ich predsedami ako aj s jednotlivými sudcami. Až na jednotlivé výnimky, predsedovia súdov úzko spolupracovali s kanceláriou agenta pre zastupovanie pri poskytovaní podkladov. Rovnako pozitívna bola spolupráca s príslušnými sekciami a odbormi ministerstva spravodlivosti, ministerstva vnútra, ministerstva zahraničných vecí, ministerstvom financií, ministerstvom hospodárstva s inými ústrednými orgánmi štátnej moci a správy, s okresnými a daňovými úradmi, ako aj s a inými dotknutými inštitúciami v SR. Pozitívne možno hodnotiť spoluprácu so Stálou misiou SR pri Rade Európy v súvislosti so sledovaním veci vo Výbore delegátov ministrov a vykonávaní rozsudkov Súdu.

Bolo by želateľné, aby sa agent pre zastupovanie zúčastňoval (podobne ako agenti pre zastupovanie z iných zmluvných štátov RE) na zasadnutiach Steering Committee pre ľudské práva RE a Výboru RE pre zdokonalenie mechanizmu ochrany ľudských práv (DH-PR), ktorý sa zaoberá výkonom rozsudkov Súdu. Je to v záujme efektívnych informačných tokov i ešte väčšieho odborného posudzovania problémov priamo v RE.

V porovnaní so stavom v roku 2000, v roku 2001 ministerstvo spravodlivosti vytvorilo lepšie priestorové, materiálne a personálne podmienky pre prácu kancelárie agenta pre zastupovanie, v ktorej pôsobili 3 právnici, 1 vládna stážistka a 1 administratívna sila.

Vyčlenenie samostatnej položky v prílohe č. 6 k zákonu č. 586/2001 Z. z. o rozpočte SR na rok 2002 umožní účelové pokrytie finančných záväzkov SR vyplývajúcich z rozsudku Súdu do výšky 4 653 000.- Sk. Bolo by účelné zvážiť, aby sa táto suma v budúcom rozpočte zvýšila aj o finančné prostriedky potrebné na činnosť advokátov a znalcov, ktorých pomoc môže využívať agent pre zastupovanie v rámci písomného a ústneho konania v súlade s pravidlom 35 Rokovacieho poriadku Súdu. Túto pomoc bežne využívajú pred Súdom agenti pre zastupovanie iných Zmluvných štátov Dohovoru. SR zatiaľ túto možnosť nevyužíva. Pre zaujímavosť možno uviesť, že napr. v Českej republike, kancelária zástupcu (8 pracovníkov) má vlastný rozpočet a v zmysle štatútu český agent pre zastupovanie predkladá správy o činnosti na rokovanie vlády priamo a pôsobí na úrovni vládneho splnomocnenca.