PREDKLADACIA SPRÁVA
Správa je predložená na základe uznesenia vlády SR č. 732/1994, ktorým vláda schválila projekt a štatút agenta pre zastupovanie SR v konaní pred Európskym súdom pre ľudské práva a uložila ministrovi spravodlivosti predkladať každoročne vláde správu o činnosti agenta za predchádzajúci kalendárny rok.
Správa analyzuje stav konania v 92 sťažnostiach proti Slovenskej republike pred Európskym súdom pre ľudské práva a výkon rozsudkov Súdu.
Správa je predložená bez rozporu v rámci pripomienkového konania na ministerstve zahraničných vecí (vrátane Stálej misie SR pri Rade Európy), ministerstve vnútra, a ministerstve financií.
Správa ako informatívny materiál nemá dopad na štátny rozpočet.
Správa bola spracovaná na základe spisovej dokumentácie a ďalších relevantných podkladov. Z počtu 92 sťažností, v 35 sťažnostiach je skončené konanie. V súčasnosti je otvorených 57 sťažností, z toho v roku 2001 Súd oznámil Slovenskej republike začatie skúmania prijateľnosti 12 sťažností. V roku 2001 Súd prijal 8 rozsudkov, z toho v 5 rozsudkoch zistil porušenie práv sťažovateľov (3x práva na primeranú dĺžku súdneho konania a 2x práva na slobodu prejavu) a 3 rozsudky sa týkali vyčiarknutia sťažnosti zo zoznamu sporov vzhľadom na to, že bo dosiahnutý zmier so sťažovateľmi (všetky 3 veci sa týkali neprimeranosti dĺžky súdneho konania).
Prílohu k správe tvorí prehľadná tabuľka sťažností informujúca o súčasnom stave vybavovania jednotlivých vecí.
Konanie pred Európskym súdom pre ľudské práva upravuje Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd z roku 1950 v znení dodatkového protokolu č. 11 platného od 1. novembra 1998 a Rokovací poriadok Súdu. V zmysle pravidla 35 Rokovacieho poriadku Súdu, Slovenská republika musí byť v konaní pred Súdom zastúpená agentom, ktorý môže využívať pomoc advokátov a znalcov. Slovenská republika ako právny nástupca po bývalej ČSFR je viazaná Dohovorom s platnosťou od 18. marca 1992. V tento deň ČSFR ratifikovala uvedený medzinárodný dokument, čím uznala právo jednotlivca na podanie sťažnosti na porušenie práv uvedených v Dohovore a dodatkových protokoloch k nemu.