Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky predkladá do legislatívneho procesu návrh novely zákona č. 105/2002 Z. z. o poskytnutí jednorázového finančného príspevku príslušníkom československých zahraničných alebo spojeneckých armád, ako aj domáceho odboja v rokoch 1939 – 1945.

Podľa § 5 ods. 1 uvedeného zákona rozhoduje a príspevok vypláca Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, pričom na konanie podľa tohto zákona sa použije zákon o správnom konaní.

V dôvodovej správe k návrhu zákona sa uvažovalo o počte cca 20 000 oprávnených osôb na poskytnutie príspevku. Vychádzajúc z poznatkov Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky pri realizácii iných odškodňovacích predpisov, možno predpokladať, že Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky obdrží od nadobudnutia účinnosti zákona do konca lehoty na uplatnenie nároku (30.06.2003) asi 40 000 žiadostí, pričom väčšina žiadateľov sa obráti na Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky do konca roka 2002. Mesačne je to približne 2000 – 3000 žiadostí, ktoré by bolo potrebné vybaviť v lehote podľa § 49 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní.

V súčasnosti pracuje na odbore rehabilitácií a odškodňovania Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky, do pôsobnosti ktorého patrí uvedená agenda, osem odborných referentov. Vybavenie uvedeného počtu žiadostí v zákonnej lehote v praxi nie je teda reálne možné.

Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky po posúdení nárokov uplatnených občanmi podľa odškodňovacích predpisov (napr. zákon č. 305/1999 Z.z. o zmiernení niektorých krívd osobám deportovaným do nacistických koncentračných táborov a zajateckých táborov), nevydáva rozhodnutia, ale písomné stanoviská. V prípadoch, keď je zákonom určená príslušnosť Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky na posudzovanie žiadostí sa zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní nevzťahuje.

Z uvedených dôvodov sa v predloženom návrhu novely zákona č. 105/2002 Z.z. o poskytnutí jednorázového finančného príspevku príslušníkom československých zahraničných alebo spojeneckých armád, ako aj domáceho odboja v rokoch 1939 – 1945 navrhuje, aby sa na konanie podľa tohto zákona, nevzťahovali všeobecné predpisy o správnom konaní.

Uvedená právna úprava nebude mať dopad na štátny rozpočet, rozpočty obcí alebo rozpočty vyšších územných celkov.