Dôvodová správa

I. Všeobecná časť

Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 140/1961 Zb. Trestný zákon v znení neskorších predpisov sa predkladá do legislatívneho procesu podľa Plánu legislatívnych úloh vlády SR na rok 2001 a najmä podľa uznesenia vlády č. 1154 z 12.12.2001, ktorým boli schválené prioritné úlohy vlády SR vyplývajúce z Pravidelnej správy Európskej komisie o pripravenosti SR na členstvo v Európskej únii z 13.11.2001.

Prijatie predloženej novely je nevyhnuté aj pre uzavretie 24. kapitoly – spolupráca v oblasti spravodlivosti a vnútorných záležitostí - v prístupovom procese do ES, resp. EÚ.

Predkladaný návrh novelizácie Trestného zákona je zameraný:

1. Na premietnutie záväzkov, ktoré vyplývajú z práva Európskej únie, pokiaľ majú trestnoprávny obsah, do Trestného zákona tak, aby bola Slovenská republika schopná tieto záväzky v rámci prístupových rokovaní do Európskej únie splniť.

2. Premietnutie záväzkov s trestnoprávnym obsahom, ktoré vyplývajú z medzinárodných zmlúv, ktoré Slovenská republika ratifikovala alebo v blízkej budúcnosti sa ratifikácia prepokladá.

3. Vykonanie takých zmien, predovšetkým v osobitnej časti Trestného zákona, ktoré sú v súčasnej dobe aktuálne a pri ktorých nie je dôvod vyčkať na prijatie rekodifikácie. Tu ide aj o reakciu na rozhodnutie Ústavného súdu o pozastavení účinnosti § 102 a 103 Trestného zákona.

Z úpravy jednotlivých ustanovení je možné upriamiť pozornosť na:

Návrh zákona vychádza a je v zhode s nasledovnými medzinárodnými zmluvami záväznými pre Slovenskú republiky alebo medzinárodnými zmluvami, pri ktorých sa predpokladá ratifikácia:

Z pohľadu práva ES/EÚ sú príslušné dokumenty vyjadrené v doložke zlučiteľnosti.

Predkladaný návrh zákona je v súlade s Ústavou SR a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná (sú uvedené vyššie).

Návrh zákona nebude mať žiadny negatívny finančný, ekonomický ani enviromentálny vplyv, ani vplyv na zamestnanosť.

Problematika návrhu zákona je upravená právom Európskej únie, avšak len v základných dokumentoch, nie v sekundárnej legislatíve – tzv. vnútorné veci a spravodlivosť, do ktorých patrí aj trestno-právna úprava, sú zaradené do tzv. tretieho piliera, t.j. ich úprava je ponechaná na jednotlivé členské krajiny Európskej únie. Z tohto dôvodu sa k návrhu nevypracováva tabuľka zhody a otázka zhody návrhu zákona so základnými dokumentami Európskej únie je dostatočne vyjadrená v doložke zlučiteľnosti.

 

Doložka zlučiteľnosti návrhu zákona s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie

1. Navrhovateľ zákona : vláda Slovenskej republiky

2. Názov návrhu zákona: zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 140/1961 Zb. Trestný zákon v znení neskorších predpisov

3. Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskym spoločenstvám a Európskej únii

  1. Európska dohoda o pridružení v čl. 69 zaväzuje SR k zbližovaniu existujúcich a budúcich legislatívnych prepisov SR s predpismi Spoločenstva. Prioritu z hľadiska čl. 70 Dohody majú tie ustanovenia návrhu zákona, ktoré sa týkajú ochrany životného prostredia.

  2. Screening zaviazal Slovenskú republiku tiež k legislatívnemu zabezpečeniu boja proti korupcii, organizovanému zločinu, obchodu s ľuďmi a terorizmu

  3. Plán legislatívnych úloh vlády na marec r. 2002 zahŕňa úlohu predložiť návrh zákona ad 2. ako prioritnú legislatívnu úlohu.

  4. V negociačných rokovaniach na príprave spoločného pozičného dokumentu ku 24. kapitole – spolupráca v oblasti spravodlivosti a vnútorných záležitostí - boli úlohy zo screeningu konkretizované na zdokonalenie doterajších ustanovení Trestného zákona na úroveň novších predpisov ES a EÚ a na jeho doplnenie najmä o ustavenia chrániace finančné záujmy ES. So strany SR bol prijatý záväzok, že zmeny nadobudnú účinnosť do 1.1.2003.

4. Problematika návrhu zákona

a) z časti nie je upravená v práve Európskej únie ani v práve Európskych spoločenstiev,

b) z časti je upravená v práve Európskej únie, ktoré má formy ustanovené v hlave VI Zmluvy o Európskej únii – Opatrenia v policajnej a justičnej spolupráci v trestných veciach:

5. Stupeň zlučiteľnosti návrhu zákona s právom Európskej únie uvedeným ad 4 je: úplná.

6. Gestor: Ministerstvo spravodlivosti SR.

7. Bez účasti cudzích expertov.

II. Osobitná časť

K čl. I

K bodu 1 (§ 15a ods. 2)

Doplnené ustanovenie upravuje problematiku protiprávnosti činnosti páchateľa, ktorý plnil rozkazy či príkazy vojenského alebo iného nadriadeného. Problematiku riešila charta Norimberského tribunálu, v súčasnom období Štatút medzinárodného tribunálu pre bývalú Juhosláviu, Štatút medzinárodného trestného tribunálu pre Rwandu a návrh Štatútu medzinárodného trestného súdu. Prvé tri dokumenty prijali úpravu, že rozkaz nadriadeného nezbavuje páchateľa zodpovednosti za trestný čin v ich pôsobnosti, teda za genocídium, zločiny proti ľudskosti a za vojnové zločiny. Posledný z nich prijíma úpravu, že ho za žiadnych okolností nezbavuje zodpovednosti za spáchaný trestný čin genocídia a za zločiny proti ľudskosti. Ide o ustanovenie medzinárodného trestného práva, ktoré je záväzné. Návrh prijíma úpravu z Štatútu medzinárodného trestného súdu, ktorý po schválení vládou je v súčasnosti predložený na prerokovania v NR SR s návrhom na jeho ratifikáciu. U zodpovednosti za vojnové zločiny by sa trestnosť činu naďalej posudzovala podľa odseku 1.

K bodu 2 (§ 19)

V súlade so záujmami svetového spoločenstva zavádza sa univerzálna jurisdikcia – pôsobnosť nášho Trestného zákona na trestné činy súvisiace s terorizmom a na zločin proti ľudskosti.

K bodom 3 až 4 (§ 29 ods. 2 a 3)

Vzhľadom na to, že pri trestnom čine terorizmu podľa § 94 ods., 2 a zločinu proti ľudskosti podľa § 259b ods. 2 je možné uložiť len výnimočný trest, upravuje sa v ustanovení § 29 ods. 2, že na uloženie takéhoto výnimočného trestu v prípade trestu odňatia slobody 15 až 25 rokov nemusia byť splnené podmienky uvedené v § 29 ods. 2. Súd bude musieť ak uzná páchateľa vinným, vždy uložiť výnimočný trest 15 až 25 rokov a bude len skúmať, či nie sú splnené podmienky na uloženie výnimočného trestu doživotia. S tým súvisí aj doplnenie § 29 ods. 3.

K bodu 5 (§ 40 ods. 3)

Doterajšia právna úprava podmieňuje použitie ustanovenia o mimoriadnom znížení trestu odňatia slobody pod dolnú hranicu trestnej sadzby, okrem iných zákonných podmienok aj možnosťami nápravy páchateľa. Toto podmienenie v podstate v niektorých prípadoch bráni v použití tohoto ustanovenia, ktorého cieľom je práve prispenie páchateľa k objasneniu trestného činu spáchaného v prospech zločineckej skupiny alebo páchateľa, ktorý napomáhal zabrániť spáchaniu trestného činu, ktorý v prospech zločineckej skupiny iný pripravoval alebo sa o jeho spáchanie pokúsil, a to bez ohľadu na to, aké sú možnosti jeho nápravy. Úprava reaguje aj na nové ustanovenia o teroristickej skupine.

Vypustenie zákonnej podmienky prihliadnuť na možnosti nápravy páchateľa z terajšej právnej úpravy, môže prispieť k častejšiemu použitiu tohto ustanovenia, najmä v prípadoch spolupráce informátorov s orgánmi činnými v trestnom konaní, čo je aj v zhode s požiadavkami medzinárodných dokumentov o boji proti organizovanému zločinu.

K bodu 6 (§ 55)

Ustanovenie rozširuje možnosť uloženia prepadnutia príjmov z trestného činu pre prípad, že v pôvodnej podobe sú z faktických alebo právnych dôvodov nedosažiteľné a rozširuje ju tiež na úžitky z uvedených príjmov. Podobné ustanovenie má Občiansky zákonník v § 458 ods. 1, 2. Ustanovenie je tiež aplikáciou Dohovoru o praní špinavých peňazí, vyhľadávaní, zaisťovaní a konfiškácii príjmov z trestnej činnosti (Štrasburg, 8.11.1990) a Rámcového rozhodnutia Rady z 26.6.2001 o praní špinavých peňazí.

K bodom 7 až 9 (§ 62, § 66, § 67a)

V súvislosti s doplnením nových trestných činov je potrebné zmeniť a doplniť aj súvisiace ustanovenia Trestného zákona - § 62, § 66 a § 67a.

K bodom 10 až 12 (§ 73 ods. 1)

Z doterajšieho ustanovenia § 73 o zhabaní veci jednoznačne nevyplývala možnosť zhabať vec, ktorá nepatrila páchateľovi, hoci bola určená na podporu financovania terorizmu, nech by patrila komukoľvek, kto by nebol dobromyseľný. Nové ustanovenie takúto možnosť expressis verbis zavádza. Zároveň sa výslovne uvádza, že súd môže rozhodnúť o zhabaní veci aj v ďalších prípadoch obdobných k doterajšiemu zneniu § 73 ods. 1 písm. b), keďže Trestný poriadok rozširuje možnosti skončenia trestného stíhania bez uloženia trestu.

K bodu 13 (§ 89 ods. 14)

Návrh zákona o obchode s ohrozenými druhmi voľne žijúcich živočíchov a voľne rastúcich rastlín a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o obchodovaní s exemplármi“) upravuje komplexne právnu úpravu oblasti obchodu s ohrozenými druhmi voľne žijúcich živočíchov a voľne rastúcich rastlín, pričom pre ne používa pojem "exemplár“.

Zároveň sa uvedeným zákonom novelizuje zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 287/1994 Z.z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov, t.j. zrušujú sa ním ustanovenia tohto zákona, ktoré v súčasnosti upravujú aspoň čiastočne problematiku „nakladania s exemplármi“. Na základe tejto novely sa nebudú už považovať exempláre druhov voľne žijúcich živočíchov a voľne rastúcich rastlín za chránené druhy v kategórii chránené rastliny a chránené živočíchy podľa zákona NR SR č. 287/1994 Zb. (s výnimkou prípadu, že by boli zároveň aj pôvodnými druhmi chránených rastlín a chránených živočíchov), na základe čoho by závažnejšie protiprávne konania spáchané voči exemplárom nemohli byť postihované ako trestný čin.

Z týchto dôvodov sa navrhuje doplnenie § 89 ods. 14 Tr. zák. o pojem „exemplár“, aby sa pri posudzovaní, či sa osoba v súvislosti s exemplármi dopustila trestného činu podľa § 181a až § 181c Tr. zák., vychádzalo zo spoločenskej hodnoty exemplára tak, ako je to v prípade chránených živočíchov, rastlín a drevín.

K bodu 14 (§ 89 ods. 27)

Návrh doplňuje definíciu zločineckej skupiny v zhode s návrhom Dohovoru OSN proti nadnárodnému organizovanému zločinu, ktorý vláda podpísala a zamýšľa navrhnúť na ratifikáciu. Reaguje tiež na požiadavku predvstupových rokovaní k pozičnému dokumentu k 24. kapitole – spolupráca v oblasti spravodlivosti a vnútorných záležitostí.

K bodu 15 (§ 89 ods. 28, 29)

Dopĺňa sa v odseku 28 definícia teroristickej skupiny, a to v zhode s návrhom Rámcového rozhodnutia Rady o boji proti terorizmu zo 7.12.2001. Použitý slovesný tvar „páchania“ vyjadruje predpoklad trvania skupiny po určitý čas, a nie skupinu náhodne vytvorenú pre bezprostredné spáchanie trestného činu. Návrh však nepožaduje, aby členovia skupiny mali formálne určené úlohy, ani trvalosť členstva alebo rozvinutú štruktúru skupiny.

Podvodné konanie vo forme uvedenia do omylu, resp. využitia omylu je súdnou praxou jednoznačne vysvetlené ako konanie, ktorým páchateľ predstiera okolnosti, ktoré nie sú v súlade so skutočným stavom veci, resp. ako konanie ktorým páchateľ sám k vyvolaniu omylu neprispel, ale po zistení omylu iného a v priamom vzťahu k nemu konal tak, aby na škodu cudzieho majetku seba alebo iného obohatil. Na tomto základe sú konštruované skutkové podstaty trestných činov podvodu a špeciálnych trestných činov úverového, subvenčného a poisťovacieho podvodu (§ 250, § 250a - § 250c Tr. zák.).

Uvedený výklad podvodného konania však nemohol reagovať na rozvoj technických prostriedkov používaných na páchanie trestnej činnosti formou vykonania zásahu do programového vybavenia počítača, resp. vykonania inej operácie na počítači a ďalších zásahov do hardwéru a softvéru. Preto bolo treba do interpretačného ustanovenia § 89 ods. 29 tento výklad vo vzťahu k podvodnému zneužitiu oboch sfér počítača doplniť.

K bodom 16, 17 a 19 (§ 90 ods. 1, 2, 3 a 5)

Ustanovenie § 90 obsahuje výklad k trestným činom, pri ktorých musí mať páchateľ požadovanú vlastnosť, spôsobilosť alebo postavenie. Navrhovaným doplnením sa majú odstrániť pochybnosti o možnosti postihu osôb, ktoré konajú za právnickú osobu. Navrhuje sa výslovne ustanoviť, že príslušné ustanovenia Trestného zákona (napr. § 256, § 256a, § 256b), podľa ktorých môže byť páchateľom len konkrétny alebo špeciálny subjekt (napr. veriteľ, dlžník), je možné aplikovať na konanie fyzickej osoby, hoci znaky konkrétneho alebo špeciálneho subjektu spĺňa len právnická osoba. Z textu nového odseku 2 vyplýva, že sa nezakladá objektívna zodpovednosť. Aj naďalej platí, že fyzická osoba, ktorá koná za právnickú osobu, môže byť páchateľom trestného činu len, ak naplní všetky znaky skutkovej podstaty.

K bodu 18 (§ 90 ods. 3)

K § 90 ods. 3. Spresňuje sa pojem vojaka pre potreby Trestného zákona tak, aby tento pojem bol v súlade so zákonmi upravujúcimi túto problematiku – Zákon o vojenskej službe číslo 370/1997 Z. z. v znení neskorších predpisov a Branný zákon číslo 351/1997 Z. z. Podľa týchto právnych predpisov vojakom je osoba, vykonávajúca základnú službu, náhradnú službu, zdokonaľovaciu službu, mimoriadnu službu, prípravnú službu a profesionálnu službu.

K bodu 20 (§ 94)

V súlade so zvýšeným úsilím boja proti terorizmu sa zavádza nová skutková podstata. Na rozdiel od trestného činu teroru podľa § 93, kde sa má na mysli ústavné zriadenie Slovenskej republiky, v § 94 pod pojmom krajina sa má na mysli ktorákoľvek krajina alebo viac krajín. Konanie bude spočívať v spáchaní obzvlášť závažného trestného činu ohrozujúceho život alebo zdravie ľudí, alebo majetok, pričom k tomu pristupuje cieľ – pohnútka – vážne zastrašenie obyvateľstva, zásah do politického, hospodárskeho, spoločenského usporiadania krajiny, alebo donútenie vlády alebo medzinárodnej organizácie, aby niečo konala alebo sa zdržala nejakého konania. Obligatórne sa zavádza popri treste odňatia slobody trest prepadnutia majetku.

Prísnejšia trestnosť v odseku 2 sa zavádza jednak vzhľadom na spôsob vykonania činu – obzvlášť surový spôsob a jednak z hľadiska následku – spôsobenie smrti alebo ťažkej ujmy na zdraví viacerých osôb, t.j. minimálne troch a ohrozenie najmä ústavných činiteľov. V tomto prípade bude súd ukladať obligatórne výnimočný trest odňatia slobody na 15 až 25 rokov a ak budú splnené podmienky podľa § 29 ods. 3, bude možné uložiť páchateľovi aj trest doživotia.

Nové ustanovenie o trestnom postihu trestných činov terorizmu je vyvolané potrebou zintenzívnenia boja proti terorizmu, pričom je nevyhnutné využiť aj prísnejšie odstrašenie a represiu. Návrh vychádza z návrhu Rámcového rozhodnutia Rady o boji proti terorizmu zo 7.12.2001. Namiesto výpočtu jednotlivých druhov trestných činov volí odkaz na vybrané druhy obzvlášť závažného trestného činu podľa § 41 ods. 2.

K bodu 21 (§ 102 a § 103)

Existuje odôvodnený predpoklad, že uvedené ustanovenia sú v rozpore s čl. 26 Ústavy SR, ktorý zaručuje slobodu prejavu. Táto sloboda je chránená aj čl. 10 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a čl. 19 Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach, ktorými je SR viazaná. Európsky súd pre ľudské práva v jednom zo svojich rozhodnutí pritom slobodu prejavu definoval tak, že nejde iba o informácie alebo myšlienky, ktoré neurážajú, ale aj také, ktoré urážajú, šokujú alebo znepokojujú.

K týmto argumentom treba dodať, že ustanoveniami § 102 a § 103 sa často postihovala ako hanobenie uvedených inštitúcií či subjektu prezidenta aj oprávnená kritika ich činnosti a to len preto, lebo v niektorých prípadoch bola založená na neúplných, prípadne jednostranných informáciách. Ústavný súd SR svojim uznesením z 10. januára 2002 preto účinnosť oboch ustanovení pozastavil.

Vypustením trestný činov hanobenia republiky a jej predstaviteľa sa vyhovuje názoru Výboru pre ľudské práva (OSN), ktorý na adresu Slovenska vyjadril znepokojenie nad obmedzovaním slobody prejavu, ktorým sa vyjadruje kritika „vlády.“ Opieral sa o čl. 19 Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach.

K bodu 22 (§ 115)

Upravuje sa dolná hranica trestu odňatia slobody tak, aby bolo možné aplikovať aj na tento trestný čin § 58 Trestného zákona.

K bodu 23 (§ 126, § 126a, § 126b)

Nové ustanovenia ochraňujú finančné záujmy EU, predovšetkým na území štátu. Ich úpravu si vyžadujú predvstupové rokovania k 24. kapitole – spolupráca v oblasti spravodlivosti a vnútorných záležitostí. Obsah ustanovení je aplikáciou Dohovoru vypracovaného na základe čl. K.3 Zmluvy o EÚ o ochrane finančných záujmov Európskych spoločenstiev. Dodatkové protokoly k uvedenému Dohovoru, najmä k otázke trestnej zodpovednosti právnických osôb, budú aplikované v pripravovanej celkovej rekodifikácii trestného práva.

K bodu 24 (§ 142)

Trestnosť výroby a držby falšovateľského náčinia sa so zreteľom na rozvoj technických prostriedkov používaných na páchanie trestných činov proti mene rozširuje aj na použitie počítačového programu, pričom kvôli jednoznačnosti poskytovanej ochrany sa okrem falšovania a pozmeňovania peňazí ochrana rozširuje špeciálne aj na ochranné prvky peňazí.

K bodu 25 (§ 143)

Platné ustanovenie § 143, podľa ktorého sa trestnoprávna ochrana pred falšovaním a pozmeňovaním peňazí vzťahuje aj na cudzozemské peniaze, cenné papiere, verejné listiny, úradné pečate a úradné uzávery, ako aj na tuzemské a cudzozemské cenné papiere hromadne vydané, ktoré znejú na majiteľa alebo sú rubopisom prevoditeľné, a šekom, sa rozširuje tak, aby zahŕňala aj menu Európskej únie. Hoci nejde v zmysle doterajšej právnej úpravy o peniaze cudzieho štátu, niet dôvodu neposkytnúť potrebnú ochranu aj mene únie, ktorá je zoskupením viacerých štátov. Tým sa zapracováva aj Rámcové rozhodnutie Rady z 29.5.2000 o zvýšení ochrany proti falšovaniu v súvislosti so zavedením eura.

K bodom 26 až 31 (§ 160 a § 161)

V ustanoveniach § 160 ods. 1 a § 161 ods. 1 sa spresňuje dikcia skutkovej podstaty tak, aby bola v súlade s ostatnými trestnými činmi upravenými v tomto oddieli. Na rozdiel od doterajšieho znenia odseku 1 v § 160 a § 161, v konaní podľa nových odsekov 2 už nie je potrebné splniť podmienku „poskytnutia výhody alebo uprednostnenia pred iným“. Úprava nových ustanovení § 160 ods. 2 a § 161 ods. 2 reaguje na potrebu ich doplnenia na základe predvstupových rokovaní s EÚ a na aplikáciu Spoločného postupu z 22.12.1998, prijatého Radou na základe článku K.3 a týkajúceho sa pasívnej a aktívnej korupcie v súkromnom sektore. Slová „súkromný sektor“ sa výslovne nepoužívajú (rovnako nie sú výslovne uvedené ani v terajšom znení § 160 a § 161, hoci sa tieto ustanovenia vzťahujú práve na súkromný sektor), aby ustanovenie mohlo byť použité aj proti korupcii v iných podobných oblastiach. V súkromnom sektore ide o postih najmä správania, ktoré by mohlo zahŕňať narušenie súťaže alebo mohlo by mať za následok ekonomickú škodu pre iného nesprávnym postupom alebo nesprávnym plnením zmluvy. Porušované povinnosti zahŕňajú aj také, ktoré sú stanovené zamestnávateľom, takže môže ísť aj o konanie, ktorým podplácaný porušuje záujmy svojho zamestnávateľa.

K bodu 32 (§ 169a ods. 1)

Doplnením tejto skutkovej podstaty sa reaguje na opakujúce sa praktiky účastníkov konania, ktorí rôznymi technickými obštrukciami sa snažia zabezpečiť, aby ich vec nebola pridelená zákonnému sudcovi. Napríklad podajú na príslušný súd viacero návrhov v tej istej veci, s úmyslom po ich rozdelení medzi jednotlivých sudcov príslušného súdu, ponechať na súde iba ten návrh, ktorý je pridelený sudcovi, ktorý im vyhovuje a ostatné návrhy vezmú späť. Takýmto postupom maria pridelenie veci príslušnému zákonnému sudcovi a konajú teda v úmysle zmariť právo účastníkov súdneho konania na zákonného sudcu.

K bodu 33 (§ 169b)

Doterajšia právna úprava dostatočne nereagovala na všetky prípady vyskytujúce sa v  praxi súdov, v rámci ktorých účastníci konania sa správajú spôsobom, ktorý všeobecne možno nazvať „pohŕdanie súdom“.

Preto sa terajšia právna úprava tejto skutkovej podstaty rozširuje o ďalšie alternatívy pohŕdania súdom, konkrétne o znak „kto opakovane bez dostatočného ospravedlnenia neuposlúchne príkaz súdu“ a tiež o znak „kto opakovane nevyhovie výzve súdu“.

Jednotlivé znaky tejto skutkovej podstaty sa zaraďujú pod samostatné písmená (a až d).

K bodom 34 až 40 (§ 181c)

Vzhľadom na znenie predvetia § 181c ods. 1 a 2 sa slová „bez súhlasu“ javia ako nadbytočné. Vo vzťahu k exemplárom zákon o obchodovaní s exemplármi upravuje, že na ich držbu, pestovanie a chov sa nebude vyžadovať súhlas orgánu štátnej správy, ale zákon priamo upravuje podmienky držby exemplárov (napríklad držba niektorých exemplárov bude priamo zo zákona zakázaná alebo obmedzená). Návrh zákona taktiež upravuje, že na dovoz a vývoz exemplárov sa bude vyžadovať povolenie (nie súhlas).

Ďalej sa navrhuje aj v odseku 1 viazať konanie páchateľa na rozsah činu (pri vyčísľovaní rozsahu činu by sa vychádzalo z ustanovenia § 89 ods. 13 Trestného zákona), keďže za súčasného právneho stavu je stále sporná otázka, kto má zastupovať poškodenú stranu v takýchto prípadoch.

Navrhuje sa rozšíriť skutkovú podstatu trestného činu podľa § 181c ods. 2 písm. a) a c) Trestného zákona aj na exempláre, aby bolo možné trestne stíhať aj toho, kto v rozpore s predpismi na ochranu prírody a krajiny, a teda v rozpore so zákonom a obchodovaní s exemplármi, v rozsahu nie malom získal pre seba alebo pre iného exemplár, alebo zámerne odníme, falšuje, pozmení alebo inak neoprávnene použije nezameniteľné označenie exemplárov (problematiku nezameniteľného označenia exemplárov upravuje § 27 zákona).

Navrhuje sa aj v odsekoch 3 až 5 viazať konanie páchateľa na rozsah činu, a to najmä v súvislosti s určitými konaniami uvedenými v odseku 2, v ktorých nemôže dôjsť k spáchaniu ujmy, a tak vo vzťahu k nim nebolo možné postupovať podľa prísnejšej právnej úpravy uvedenej v odsekoch 3 až 5.

K bodom 41 až 46 (§ 185a, § 185b, § 185c)

Založenie, zosnovanie a podporovanie teroristickej skupiny (§ 185a), ktorej cieľom je páchanie terorizmu sa výslovne zavádza ako samostatná skutková podstata trestného činu s cieľom dosiahnuť prísnejšie potrestanie páchateľov vrátane obligatórneho trestu prepadnutia majetku, čo zodpovedá tiež potrebe postihnúť dôraznejšie takéto závažné protiprávne konania. Zavedenie tohto ustanovenia je výrazom snahy svetového spoločenstva prísne postihovať ako trestné činy už zakladanie, vrátane financovania samotných teroristických skupín. Zároveň sa navrhovaným spôsobom dopĺňajú aj súvisiace ustanovenia § 185b a § 185c. Ustanovenie vychádza z návrhu Rámcového rozhodnutia Rady o boji proti terorizmu zo 7.12.2001.

K bodom 47 a 48 (§ 199)

V prípade, že páchateľ zašle listovú zásielku, ktorá obsahuje len „napodobeninu antraxu“ bez akéhokoľvek písaného textu, resp. s bezvýznamným textom („Dobrú chuť“, „Na zdravie“), je sporným, či takéto konanie napĺňa objektívnu stránku trestného činu šírenia poplašnej správy podľa § 199 Tr. zák. ohľadom skutočnosti, že má ísť o rozširovanie poplašnej správy. Tento návrh je odôvodnený najmä s poukazom na nevyhnutnosť odstránenie vákua v možnosti trestnoprávneho postihu takéhoto konania a spoločenskú nebezpečnosť uvedených prípadov, ako aj na ich charakter ohrozovacieho deliktu. Existujúce vákuum v postihnuteľnosti a možnosti eliminácie uvedených a im podobných konaní viedlo k legislatívnym iniciatívam a  úvahám o zmenách trestných kódexov aj v iných krajinách. Ako argument pre predkladanú zmenu Trestného zákona slúži aj konštatovanie o neprimerane dlhom časovom úseku, ktorý by bol nevyhnutný na zaujatie zjednocujúceho stanoviska zo strany Najvyššieho súdu SR, a to najmä z dôvodu prvostupňovej príslušnosti okresných súdov pre uvedené prípady.

Pokiaľ sa za interpretačné kritérium pri výklade slova „správa“ zvolí výhradne  gramatické, resp. jazykové, znamenalo by to nemožnosť podradiť vyššie uvedený prípad pod tento pojem, a teda skutkovú podstatu § 199 Tr. zák.. Ide o iný prípad ako je falošný telefonát o umiestnení výbušniny alebo napríklad zaslanie fotografie bez akéhokoľvek textu (správa môže mať aj obrazovú formu).

K bodu 49 (§ 246)

Reaguje sa na Protokol o prevencii, potláčaní a trestaní obchodovania s ľuďmi, dopĺňajúci Dohovor OSN proti nadnárodnému organizovanému zločinu.

Doterajší trestný čin obchodovania so ženami sa upravuje tak, aby sa vzťahoval na obchodovanie s ľuďmi za účelom pohlavného styku alebo iného sexuálneho zneužívania, a to bez ohľadu na to, či ide o ženu, muža alebo dieťa. Tým sa z  trestnoprávneho hľadiska zabezpečuje rovnosť pohlaví (čl. 1 a  3 Listiny základných práv a slobôd, čl. 12 Ústavy SR). Toto ustanovenie (v odseku 1) bude špeciálne vo vzťahu k trestnému činu obchodovaniu s deťmi podľa § 216a. Vzhľadom na to, že táto trestná činnosť sa v poslednej dobe rozmáha, pričom dochádza i k závažným následkom, stanovujú sa zároveň prísnejšie trestné sadzby pri kvalifikovaných okolnostiach. Samostatnou skutkovou podstatou (odsek 2) bude obchodovanie s ľuďmi za účelom ich vykorisťovania (ktorého najzávažnejšie formy sa vymenúvajú) alebo neoprávnené odoberanie orgánov alebo tkanív. Kvalifikované skutkové podstaty prísnejšie postihujú situácie, ak je trestný čin spáchaný proti vôli iného, ako aj spáchanie takých činov na účely prostitúcie, pričom sa zvýšenými sadzbami chránia osoby mladšie ako osemnásť rokov, resp. postihujú sa iné ťažšie následky, vrátane spáchania takých činov zločineckou skupinou.

Trestný čin obchodovania s ľuďmi nahrádza doterajšie ustanovenie § 246, ktoré bolo prijaté pre situáciu, kedy Slovensko bolo len krajinou zdrojov, a nie aj krajinou určenia obchodu s ľuďmi. Aj formy obchodovania s ľuďmi sa v praxi rozšírili novým spôsobom. Organizácia obchodu s ľuďmi nekončí prepravou obetí cez hranice štátu, ale pokračuje aj na jeho území. Ustanovenie preto postihuje aj toho, kto obeť po doprave do cudziny „prevezme“. Úprava postihuje len obchod s ľuďmi s cieľom ich vykorisťovania určitými formami, nie samotné vykorisťovanie uvedenými formami. To postihujú iné úpravy. Návrh vychádza z Protokolu o prevencii, potláčaní a trestaní obchodovania s ľuďmi, osobitne ženami a deťmi, doplňujúceho Dohovor OSN proti nadnárodnému organizovanému zločinu a zo Spoločného postupu prijatého Radou na základe čl. K.3 Zmluvy o EU, týkajúceho sa boja s nezákonným obchodovaním s ľuďmi a sexuálneho vykorisťovania detí.

K bodu 50 (§ 259b)

Trestný zákon v desiatej hlave postihuje trestný čin genocídium a vojnové zločiny. Oproti medzinárodnému trestnému právu chýba postih zločinu proti ľudskosti. Pripomína to Štatút medzinárodného trestného súdu, ktorý po schválení vládou je v súčasnosti predložený na prerokovanie v Národnej rade SR s návrhom na jeho ratifikáciu. Jeho obsah je v podstate zhodne definovaný v Štatútoch tribunálov pre bývalú Juhoslávia, pre Rwandu i pre Medzinárodný trestný súd. Návrh zvolil formu blanketnej normy, v ktorej skutkovú podstatu trestného činu definuje odkazom na znenie čl. 7 Štatútu medzinárodného trestného súdu, ktorý obsahuje aj vysvetlenie jednotlivých pojmov. Ide o trestný čin, ktorý na rozdiel od čiastočne podobných vojnových zločinov možno spáchať aj v mieri a obeťou je akékoľvek civilné obyvateľstvo, nie len špecificky určené obete.

Okolnosť, že platnosť Štatútu na ktorý sa odkazuje sa očakáva až v druhej polovici roku 2002, sa rieši odkladom účinnosti ustanovenia na dobu platnosti Štatútu.

K bodu 51 (§ 265a)

Spoločné ustanovenia v odseku 1 dopĺňajú Trestný zákon o chýbajúcu definíciu pojmu vojny zhodne so Ženevskými dohovormi a Dodatkovými protokolmi k ním a so Štatútom medzinárodného trestného súdu.

Odsek 3 a 4 doplňuje pri trestných činoch genocídia, zločinov proti ľudskosti a vojnových zločinov špecifickú formu zodpovednosti tak veliteľa, ako aj civilného nadriadeného za spáchanie uvedených trestných činov ich podriadenými v dôsledku zlyhania jeho riadiacej činnosti. Ide o aplikáciu Ženevských dohovorov z r. 1949, Dodatkových protokolov k ním z  r. 1977 a novšie aj štatútov medzinárodných tribunálov Za politického režimu v dobe vzniku Trestného zákona a neskoršie nemohla byť taká forma trestnej zodpovednosti v zákone zakotvená. Má prispieť k tomu, aby za najzávažnejšie zločiny neboli braní na zodpovednosť len páchatelia na najnižšom článku.

K čl. II

Tento článok je obligatórnou reakciou novely zákona na zrušenie trestných činov uvedených v § 102 a § 103 Trestného zákona.

K čl. III

Účinnosť zákona sa navrhuje v súlade s pripravovanou novelou Trestného poriadku, pričom osobitná účinnosť je viazaná na ratifikáciu Štatútu medzinárodného trestného súdu ohľadom ustanovenia § 259b.