Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tomto zákone :

Čl. I

Zákon č. 141/1961 Zb. o trestnom konaní súdnom (Trestný poriadok) v znení zákona č. 57/1965 Zb., zákona č. 58/1969 Zb., zákona č. 149/1969 Zb., zákona č. 48/1973 Zb., zákona č. 29/1978 Zb., zákona č. 43/1980 Zb., zákona č. 159/1989 Zb., zákona č. 178/1990 Zb., zákona č. 303/1990 Zb., zákona č. 558/1991 Zb., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 6/1993 Z.z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 156/1993 Z.z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 178/1993 Z.z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 247/1994 Z.z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 222/1998 Z.z., zákona č. 256/1998 Z.z., zákona č. 272/1999 Z.z., zákona č. 173/2000 Z.z., zákona č. 366/2000 Z.z. a zákona č. 253/2001 Z.z. sa mení a dopĺňa takto:

1. § 2 ods. 14 znie:

„(14) Orgány činné v trestnom konaní vedú konanie a vyhotovujú písomnosti v slovenskom jazyku. Každý, kto neovláda slovenský jazyk, je oprávnený používať pred orgánmi činnými v trestnom konaní svoj materinský jazyk alebo jazyk, ktorému rozumie.“.

2. § 12 sa dopĺňa odsekmi 13 a 14, ktoré znejú:

„(13) Informačno-technickými prostriedkami sa na účely tohto zákona rozumejú

a) odpočúvanie a záznam telekomunikačných činností (§ 88), vyhotovovanie obrazových, zvukových alebo iných záznamov (§ 88e),

b) zadržanie zásielok (§ 86), otvorenie zásielok (§ 87), zámena obsahu zásielok (§ 87a), ak sa majú použiť elektrotechnické, rádiotechnické, fototechnické, optické, mechanické, chemické a iné technické prostriedky a zariadenia alebo ich súbory.

Na súčinnosť pri použití informačno-technických prostriedkov a kontrolu ich použitia sa primerane použijú ustanovenia osobitného zákona.^8aa)

(14) Prostriedkami operatívno-pátracej činnosti sa na účely tohto zákona rozumejú kontrolovaná dodávka (§ 88a), agent (§ 88b), predstieraný prevod (§ 88c) a sledovanie osôb a vecí (§ 88d).“.

Poznámka pod čiarou k odkazu 8aa znie:

8aa) Zákon č. .../2002 Z.z. o používaní informačno-technických prostriedkov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

3. V § 14 ods. 1 písm. a) sa vypúšťajú slová „v činnej službe“.

4. § 14 ods. 1 písm. c) znie:

„c) príslušníci ozbrojených síl vysielajúceho štátu nachádzajúci sa na území Slovenskej republiky v rozsahu uvedenom vo vyhlásenej medzinárodnej zmluve, ktorou je Slovenská republika viazaná,“.

5. V § 14 ods. 1 sa vypúšťa písmeno d).

Doterajšie písmeno e) a označuje ako písmeno d).

6. § 14 ods. 3 nie:

„(3) Právomoci vojenských súdov podliehajú aj civilné osoby pre trestné činy vojnovej zrady (§ 114 Tr. zák.), služby v cudzom vojsku (§ 115 Tr. zák.) a nenastúpenia služby v ozbrojených silách (§ 269 až § 271 Tr. zák.).

7. V § 26 sa na konci odseku 2 pripájajú tieto slová: „s výnimkou úkonov podľa § 26a“.

8. Za § 26 sa vkladá § 26a, ktorý vrátane nadpisu znie:

㤠26a

Osobitná príslušnosť súdu na vydanie príkazu na niektoré úkony pred začatím trestného stíhania a v prípravnom konaní

Na vydanie príkazu na odpočúvanie a záznam telekomunikačných činností, príkazu na použitie agenta a príkazu na vyhotovovania obrazových, zvukových a iných záznamov je pred začatím trestného stíhania a v prípravnom konaní príslušný krajský súd a vyšší vojenský súd, v ktorého obvode je činný prokurátor, ktorý podal príslušný návrh.“.

9. V § 28 sa na konci pripája táto veta:

„Ak si obvinený podľa § 2 ods. 14 zvolí jazyk, na ktorý nie je v zozname tlmočníkov zapísaný žiadny tlmočník, ustanoví orgán činný v trestnom konaní tlmočníka na úradný jazyk štátu, ktorého je obvinený štátnym občanom; ak ide o osobu bez štátneho občianstva, štátu, kde má obvinený trvalý pobyt.“.

10. Za § 29 sa vkladá § 29a, ktorý vrátane nadpisu znie:

㤠29a

Vyšší súdny úradník

Vyšší súdny úradník môže z poverenia sudcu rozhodnúť, ako aj vykonať iné úkony v trestnom konaní, vo veciach podľa osobitného zákona. Osobitný zákon ustanovuje, ktoré úkony vykonáva vyšší súdny úradník samostatne a na ktoré úkony je potrebné poverenie sudcu.“.

11. V § 35 ods. 1 sa slová „pred súdom“ nahrádzajú slovami „pred krajským súdom a vyšším vojenským súdom ako súdmi prvého stupňa a najvyšším súdom“.

12. Nadpis pod § 75 znie:

„Zadržanie obvineného vyšetrovateľom alebo policajným orgánom“.

13. V § 75 v prvej vete sa za slovo „vyšetrovateľ“ vkladajú slová „alebo policajný orgán“.

14. V § 76 ods. 1, 3 a 4 sa za slovo „vyšetrovateľ“ vkladajú slová „alebo policajný orgán“.

15. § 79c ods. 1 znie:

„(1) Ak sú vecou dôležitou pre trestné konanie peniaze na účte v banke,⁹⁾ môže predseda senátu a v prípravnom konaní prokurátor dať príkaz, aby peniaze boli zaistené priamo na účte.“.

16. Doterajší text poznámky pod čiarou k odkazu 9 sa nahrádza textom, ktorý znie: „§ 2 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov.“.

17. Za § 79c sa vkladá § 79d, ktorý vrátane nadpisu znie:

㤠79d

Zaistenie zaknihovaných cenných papierov

(1) Ak sú vecou dôležitou pre trestné konanie zaknihované cenné papiere, môže predseda senátu a v prípravnom konaní prokurátor dať príkaz, aby Stredisko cenných papierov alebo právnická osoba oprávnená na vedenie časti evidencie a na výkon ostatných činností Strediska cenných papierov podľa osobitného zákona zaistili zaknihované cenné papiere. Po obdržaní tohto príkazu Stredisko cenných papierov alebo právnická osoba oprávnená na vedenie časti evidencie a na výkon ostatných činností Strediska cenných papierov podľa osobitného zákona zriadi ich majiteľovi zvláštny účet, na ktorom tieto zaknihované cenné papiere vedie.

(2) Príkaz podľa odseku 1 musí byť vydaný písomne a musí byť odôvodnený.

(3) Okamihom doručenia príkazu o zaistení podľa odseku 1 sa zakazuje nakladanie s cennými papiermi, na ktoré sa vzťahuje zaistenie. Predseda senátu a v prípravnom konaní prokurátor môže podľa povahy a okolnosti trestného činu, pre ktorý sa vedie vyšetrovanie, v rozhodnutí ustanoviť, že v dôsledku zaistenia zaknihovaných cenných papierov nemožno vykonávať ďalšie práva.

(4) Na postup pri rozhodovaní o zaistení a na zrušenie alebo obmedzenie zaistenia zaknihovaných cenných papierov sa primerane použije ustanovenie § 79c.“.

18. V nadpise šiesteho oddielu štvrtej hlavy sa slová „telekomunikačnej prevádzky“ nahrádzajú slovami „telekomunikačných činností“.

19. V § 88 sa slová telekomunikačnej prevádzky“ nahrádzajú slovami „telekomunikačných činností“.“.

20. V § 88 odsek 1 znie:

„(1) V trestnom konaní pre úmyselný trestný čin s hornou hranicou trestnej sadzby odňatia slobody nad tri roky, korupciu, trestný čin podľa § 158 Trestného zákona alebo pre iný úmyselný trestný čin, o ktorom na konanie zaväzuje vyhlásená medzinárodná zmluva možno vydať príkaz na odpočúvanie a záznam telekomunikačných činností, ak možno dôvodne predpokladať že nimi budú získané skutočnosti významné pre trestné konanie. Ak sa pri odpočúvaní a zaznamenávaní telekomunikačných činností zistí, že obvinený komunikuje so svojím obhajcom, takto získané informácie nie je možné použiť a musia sa predpísaným spôsobom bezodkladne zničiť; to neplatí, ak ide o informácie, ktoré sa vzťahujú k veci, v ktorej obhajca nezastupuje obvineného.“.

21. Za § 88 ods. 1 sa vkladá nový odsek 2, ktorý znie:

„(2) Príkaz na odpočúvanie a záznam telekomunikačných činností podľa odseku 1 pred začatím trestného stíhania a v prípravnom konaní vydáva sudca na návrh prokurátora, v konaní pred súdom aj bez takého návrhu sudca alebo predseda senátu. Ak ide o vec, ktorá nestrpí odklad môže vydať príkaz, ak odpočúvanie a záznam telekomunikačných činností nie je spojené so vstupom do bytu iného, pred začatím trestného stíhania a v prípravnom konaní prokurátor; takýto príkaz musí najneskôr do troch dní potvrdiť sudca, inak stráca platnosť a takto získané informácie nie je možné použiť a musia sa prepísaným spôsobom bezodkladne zničiť.“.

Doterajšie odseky 2 až 5 sa označujú ako odseky 3 až 6.

22. § 88 ods. 4 znie:

„(4) V trestnom konaní pre iný úmyselný trestný čin ako je uvedený v odseku 1, môže vydať príkaz na odpočúvanie a záznam telekomunikačných činností pred začatím trestného stíhania a v prípravnom konaní sudca na návrh prokurátora, v konaní pred súdom aj bez takého návrhu sudca alebo predseda senátu len so súhlasom účastníka odpočúvanej alebo zaznamenávanej telekomunikačnej stanice alebo zariadenia.“.

„(6) V inej trestnej veci, ako je tá, v ktorej sa odpočúvanie a záznam telekomunikačných činností urobil, možno záznam ako dôkaz použiť len vtedy, ak sa súčasne aj v tejto veci vedie trestné konanie pre trestný čin uvedený v odseku 1.“.

Doterajší odsek 6 sa označuje ako odsek 7.

25. V § 88 ods. 7 sa slová „zničiť podľa predpisov o skartácii, ktorými je orgán činný v trestnom konaní alebo príslušný orgán Policajného zboru viazaný“ nahrádzajú slovami „predpísaným spôsobom bezodkladne zničiť“.

26. Za § 88b sa vkladajú § 88c až § 88e, ktoré znejú:

㤠88c

Predstieraný prevod

(1) Predstieraným prevodom sa rozumie predstieranie kúpy, predaja alebo iného spôsobu prevodu predmetu plnenia vrátane prevodu veci, na ktorého držanie sa vyžaduje osobitné povolenie, ktorého držanie je zakázané, ktorý pochádza z trestného činu, alebo ktorý je určený na spáchanie trestného činu. Predstieraný prevod možno vykonať v trestnom konaní o úmyselnom trestnom čine, ak možno dôvodne predpokladať, že ním budú zistené skutočnosti významné pre trestné konanie. Príkaz na predstieraný prevod vydáva písomne pred začatím trestného stíhania a v prípravnom konaní prokurátor, v konaní pred súdom sudca alebo predseda senátu.

(2) Predstieraný prevod vykonáva orgán poverený príslušným ministrom, ktorým je

1. minister vnútra, ak ide o Policajný zbor,
2. minister spravodlivosti, ak ide o Zbor väzenskej a justičnej stráže,
3. minister financií, ak ide o colné orgány a daňové orgány,
4. minister obrany, ak ide o Vojenskú políciu,
5. minister dopravy, pôšt a telekomunikácii, ak ide o Železničnú políciu

(ďalej len „príslušný orgán“).

(3) Príkaz na predstieraný prevod môže byť vydaný len na základe písomnej žiadosti, ktorá musí byť odôvodnená podozrením z konkrétnej činnosti a tiež údajmi o osobách a veciach, v ktorých sa predstieraný prevod týka ak sú tieto údaje známe.

(4) Bez príkazu uvedeného v odseku 1 sa môže uskutočniť predstieraný prevod len vtedy, ak vec neznesie odklad; príslušný orgán je však povinný o súhlas bezodkladne požiadať. Ak prokurátor do 48 hodín príkaz nevydá, príslušný orgán je povinný predstieraný prevod skončiť a takto získané informácie nie je možné použiť a musia sa predpísaným spôsobom bezodkladne zničiť.

(5) O predstieranom prevode spíše príslušný orgán záznam, ktorý zašle bezodkladne prokurátorovi.

(6) Pri postupe podľa odseku 1 možno v prípade potreby použiť vhodný prostriedok na zachytenie priebehu úkonu.

§ 88d

Sledovanie osôb a vecí

(1) Sledovaním osôb a vecí (ďalej len “sledovanie”) sa rozumie získavanie informácií o osobách a veciach, ktoré sa vykonáva utajovaným spôsobom; sledovanie možno vykonať v trestnom konaní o úmyselnom trestnom čine, ak možno dôvodne predpokladať, že ním budú zistené skutočnosti významné pre trestné konanie. Príkaz na sledovanie vydáva písomne pred začatím trestného stíhania a v prípravnom konaní prokurátor, v konaní pred súdom sudca alebo predseda senátu.

(2) Sledovanie vykonáva príslušný orgán. Ak príslušný orgán pri sledovaní zistí, že obvinený komunikuje so svojím obhajcom, takto získané informácie nie je možné použiť a musia sa predpísaným spôsobom bezodkladne zničiť; to neplatí, ak ide o informácie, ktoré sa vzťahujú k veci, v ktorej obhajca nezastupuje obvineného.

(3) Ak je nevyhnutne potrebné, aby sa sledovanie vykonalo v obydlí (§ 82 ods. 1) alebo v priestoroch neslúžiacich na bývanie alebo na pozemkoch, ktoré nie sú verejne prístupné (§ 82 ods. 2) príkaz na sledovanie vydáva pred začatím trestného stíhania v prípravnom konaní sudca na návrh prokurátora, v konaní pred súdom aj bez takého návrhu sudca alebo predsedu senátu, ak skutočnosti významné pre trestné konanie nie je možné získať pri vykonaní sledovania iným spôsobom; v príkaze sa uvedie obydlie alebo priestory neslúžiace na bývanie alebo pozemky, ktoré nie sú verejné prístupné, v ktorých sa má vykonať sledovanie. V neodkladných prípadoch môže namiesto príslušného sudcu alebo predsedu senátu (§ 18) vydať príkaz sudca alebo predseda senátu súdu, v ktorého obvode sa má vykonať sledovanie. Pri vstupe do obydlia alebo priestorov neslúžiacich na bývanie alebo na pozemky, ktoré nie sú verejne prístupné sa nesmú vykonať iné úkony, ako tie, ktoré sú nevyhnutné na vykonanie sledovania.

(4) Príkaz na sledovanie môže byť vydaný len na základe písomnej žiadosti, ktorá musí byť odôvodnená podozrením z konkrétnej trestnej činnosti a tiež údajmi o osobách a veciach, ktoré majú byť sledované, ak sú tieto údaje známe. V príkaze musí byť ustanovená doba, počas ktorej bude sledovanie vykonávané; táto doba nesmie byť dlhšia ako šesť mesiacov. Ten, kto vydal príkaz na sledovanie, môže dobu sledovania písomne predĺžiť najviac na šesť mesiacov, a to aj opakovane.

(6) Ak vec neznesie odklad a ak nejde o prípady uvedené v odseku 3, možno sledovanie začať aj bez príkazu. Príslušný orgán a podľa odseku 3 prokurátor je však povinný bezodkladne dodatočne požiadať o vydanie príkazu. Ak príkaz nebude do 48 hodín vydaný, je príslušný orgán povinný sledovanie skončiť a takto získané informácie nie je možné použiť a musia sa predpísaným spôsobom bezodkladne zničiť.

(7) Ak sa má záznam vyhotovený pri sledovaní použiť ako dôkaz, postupuje sa podľa § 88 ods. 5.

(8) V inej trestnej veci, ako je tá, v ktorej bolo sledovanie vykonané, možno záznam ako dôkaz použiť len vtedy, ak sa súčasne aj v tejto veci vedie trestné konanie pre úmyselný trestný čin s hornou hranicou trestnej sadzby odňatia slobody nad tri roky, korupciu, trestný čin podľa § 158 Trestného zákona alebo pre iný úmyselný trestný čin, o ktorom na konanie zaväzuje vyhlásená medzinárodná zmluva.

(9) Ak pri sledovaní neboli zistené skutočnosti dôležité pre trestné konanie, je treba vyhotovené záznamy predpísaným spôsobom bezodkladne zničiť.

§ 88e

Vyhotovovanie obrazových, zvukových alebo iných záznamov

(1) V trestnom konaní pre úmyselný trestný čin s hornou hranicou trestnej sadzby odňatia slobody nad 3 roky, korupciu, trestný čin podľa § 158 Trestného zákona alebo pre iný úmyselný trestný čin, o ktorom na konanie zaväzuje vyhlásená medzinárodná zmluva môže pred začatím trestného stíhania a v prípravnom konaní na návrh prokurátora sudca, v konaní pred súdom sudca alebo predseda senátu vydať písomne príkaz na vyhotovovanie obrazových, zvukových alebo iných záznamov, ak možno dôvodne predpokladať, že ním budú získané skutočnosti významné pre trestné konanie.

(2) Vyhotovovanie obrazových, zvukových alebo iných záznamov vykonáva príslušný orgán. Ak príslušný orgán pri vyhotovovaní obrazových, zvukových alebo iných záznamov zistí, že obvinený komunikuje so svojím obhajcom, takto získané informácie nie je možné použiť a musia sa predpísaným spôsobom bezodkladne zničiť; to neplatí ak ide o informácie, ktoré sa vzťahujú k veci, v ktorej obhajca nezastupuje obvineného.

(3) Ak je nevyhnutne potrebné, aby sa vyhotovovanie obrazových, zvukových alebo iných záznamov vykonalo v obydlí (§ 82 ods. 1) alebo v priestoroch neslúžiacich na bývanie alebo na pozemkoch, ktoré nie sú verejne prístupné (§ 82 ods. 2) príkaz na sa vyhotovovanie obrazových, zvukových alebo iných záznamov vydáva pred začatím trestného stíhania v prípravnom konaní sudca na návrh prokurátora, v konaní pred súdom aj bez takého návrhu sudca alebo predsedu senátu, ak skutočnosti významné pre trestné konanie nie je možné získať vyhotovovaním obrazových, zvukových alebo iných záznamov iným spôsobom; v príkaze sa uvedie obydlie alebo priestory neslúžiace na bývanie alebo pozemky, ktoré nie sú verejné prístupné, v ktorých sa má vykonať vyhotovovanie obrazových, zvukových alebo iných záznamov. V neodkladných prípadoch môže namiesto príslušného sudcu alebo predsedu senátu (§ 18) vydať príkaz sudca alebo predseda senátu súdu, v ktorého obvode sa má vykonať vyhotovovanie obrazových, zvukových alebo iných záznamov. Pri vstupe do obydlia alebo priestorov neslúžiacich na bývanie alebo na pozemky, ktoré nie sú verejne prístupné sa nesmú vykonať iné úkony, ako tie, ktoré sú nevyhnutné na vyhotovenie obrazových, zvukových alebo iných záznamov.

(4) Príkaz na vyhotovovanie obrazových, zvukových alebo iných záznamov môže byť vydaný len na základe písomnej žiadosti, ktorá musí byť odôvodnená podozrením z konkrétnej trestnej činnosti a tiež údajmi o osobách a veciach, ktorých sa vyhotovovanie obrazových, zvukových alebo iných záznamov týka, ak sú tieto údaje známe. V príkaze musí byť ustanovená doba, počas ktorej bude vyhotovovanie obrazových, zvukových alebo iných záznamov vykonávané; táto doba nesmie byť dlhšia ako šesť mesiacov. Ten, kto vydal príkaz na vyhotovovanie obrazových, zvukových alebo iných záznamov, môže dobu písomne predĺžiť najviac na šesť mesiacov, a to aj opakovane.

(5) Ak pominuli dôvody, ktoré viedli k vydaniu príkazu na vyhotovovanie obrazových, zvukových alebo iných záznamov, vyhotovovanie týchto záznamov sa musí skončiť, a to aj pred uplynutím doby uvedenej v odseku 4. Túto skutočnosť bezodkladne písomne oznámi príslušný orgán tomu, kto vydal príkaz na vyhotovovanie obrazových, zvukových alebo iných záznamov.

(6) Ak sa má obrazový, zvukový alebo iný záznam použiť ako dôkaz, postupuje sa podľa § 88 ods. 5.

(7) V inej trestnej veci, ako je tá, v ktorej boli vyhotovené obrazové, zvukové alebo iné záznamy, možno záznam ako dôkaz použiť len vtedy, ak sa súčasne v tejto veci vedie trestné konanie pre trestný čin uvedený v odseku 1.

(1) Oznámenie o skutočnostiach nasvedčujúcich tomu, že bol spáchaný trestný čin (ďalej len „oznámenie“) sa podáva prokurátorovi, vyšetrovateľovi alebo policajnému orgánu; títo sú povinní poučiť oznamovateľa o zodpovednosti za vedome nepravdivé údaje. Prokurátor môže prijaté oznámenie odovzdať na vybavenie vyšetrovateľovi alebo policajnému orgánu.

(2) Fyzická osoba a právnická osoba majú právo žiadať prokurátora, aby preskúmal postup vyšetrovateľa alebo policajného orgánu po podaní ich oznámenia. Túto žiadosť treba prokurátorovi ihneď predložiť. O výsledku preskúmania musí byť žiadateľ prokurátorom upovedomený.“.

32. § 159 ods. 1 znie:

„(1) Ak nie je dôvod na postup podľa § 160 ods. 1, prokurátor, vyšetrovateľ alebo policajný orgán oznámenie

a) odovzdá príslušnému orgánu na prejednanie priestupku alebo iného správneho deliktu,

b) odovzdá inému orgánu na disciplinárne konanie alebo kárne prejednanie,

c) odmietne.“.

33. § 159 ods. 4 znie:

„(4) Uznesenie podľa odsekov 1 až 3 sa doručí oznamovateľovi a ak oznamovateľ nie je poškodený, uznesenie sa doručí aj poškodenému, ak je známy. Oznamovateľ a poškodený môže proti uzneseniu podať sťažnosť. Uznesenie podľa odsekov 1 až 3 treba doručiť do 48 hodín prokurátorovi, ktorý je oprávnený ho preskúmať a neodôvodnené zrušiť.“.

34. V § 159 sa vypúšťa odsek 5.

35. § 160 ods. 1 znie:

„(1) Ak oznámenie neobsahuje skutočnosti vylučujúce, že bol spáchaný trestný čin a nie je dôvod na postup podľa § 159 ods. 1, 2 alebo 3, vyšetrovateľ alebo policajný orgán začne bezodkladne trestné stíhanie; ak je oznámenie potrebné doplniť, vyšetrovateľ alebo policajný orgán oznámenie bezodkladne doplní a začne trestné stíhanie najneskôr do 30 dní od doručenia oznámenia, ak nie je dôvod na postup podľa § 159 ods. 1, 2 alebo 3. Trestné stíhanie sa začína vydaním uznesenia. Ak hrozí nebezpečenstvo z omeškania, začne vyšetrovateľ alebo policajný orgán trestné stíhanie vykonaním neopakovateľného alebo neodkladného úkonu. Po ich vykonaní vyhotoví ihneď uznesenie o začatí trestného stíhania, v ktorom uvedie, ktorým z týchto úkonov už bolo začaté trestné stíhanie. Uznesenie sa doručí oznamovateľovi a ak oznamovateľ nie je poškodený, uznesenie sa doručí aj poškodenému, ak je známy. Uznesenie treba doručiť prokurátorovi najneskôr do 48 hodín.“.

36. V § 160 sa za odsek 1 vkladá nový odsek 2, ktorý znie:

„(2) Vyšetrovateľ alebo policajný orgán postupuje primerane podľa odseku 1, ak zistí skutočnosti nasvedčujúce tomu, že bol spáchaný trestný čin na základe vlastných poznatkov.“.

Doterajšie odseky 2 až 4 sa označujú ako odseky 3 až 5.

37. § 160 ods. 5 znie:

„(5) Neodkladným úkonom je úkon, ktorý vzhľadom na nebezpečenstvo jeho zmarenia, zničenia alebo straty neznesie z hľadiska účelu trestného konania odklad na čas, kým sa začne trestné stíhanie. Neopakovateľným úkonom je úkon, ktorý nebude možné vykonať pred súdom.“.

38. § 161 vrátane nadpisu znie:

㤠161

Vyšetrovacie orgány

(1) Vyšetrovanie sa vykonáva o trestných činoch, o ktorých sa nevykonáva skrátené vyšetrovanie.

(2)Vyšetrovanie sa vykonáva aj o trestných činoch, o ktorých sa inak vykonáva skrátené vyšetrovanie

a) ak je obvinený vo väzbe, vo výkone trestu odňatia slobody, alebo na pozorovaní v zdravotníckom ústave,

b) ak ide o konanie proti mladistvému, ušlému alebo proti osobe, ktorá je pozbavená spôsobilosti na právne úkony, alebo ktorej spôsobilosť na právne úkony je obmedzená, alebo ak sú vzhľadom na telesné alebo duševné chyby obvineného pochybnosti o jeho spôsobilosti náležite sa brániť alebo

c) ak to nariadi prokurátor.

(3) Vyšetrovanie sa vykonáva aj pri súbehu trestných činov, ak sa má aspoň o jednom trestnom čine vykonávať vyšetrovanie.

(4) Vyšetrovanie vykonáva vyšetrovateľ, skrátené vyšetrovanie vykonáva policajný orgán.“.

39. V § 163 ods. 1 v prvej, štvrtej a piatej vete sa za slovo „vyšetrovateľ“ vkladajú slová „alebo policajný orgán“.

40. V § 163 ods. 3 v prvej vete sa za slovo „vyšetrovateľ“ vkladajú slová „alebo policajný orgán“.

41. V § 163 ods. 4 a 6 sa za slovo „vyšetrovateľ“ vkladajú slová „alebo policajný orgán“.

42. V § 163a sa vypúšťajú slová „221,“, „obmedzovania osobnej slobody podľa § 231 ods. 1, vydierania podľa § 235 ods. 1, porušovania domovej slobody podľa § 238 ods. 1,“ a „a trestné stíhanie pre trestný čin znásilnenia podľa § 241 ods. 1 proti tomu, kto je alebo v čase spáchania činu bol vo vzťahu k poškodenému manželom alebo druhom“.

43. § 164 ods. 1 znie:

„(1) Vyšetrovateľ vykonáva vyšetrovanie a policajný orgán skrátené vyšetrovanie spravidla osobne. Úkony, ktoré boli vykonané pred začatím trestného stíhanie nemusí vyšetrovateľ a policajný orgán opakovať, ak boli vykonané spôsobom zodpovedajúcim ustanoveniam tohto zákona.“.

44. V § 164 ods. 2 sa za slovo „Vyšetrovateľ“ vkladajú slová „alebo policajný orgán“.

45. V § 164 ods. 3 sa za slovo „vyšetrovateľ“ vkladajú slová „alebo policajný orgán“.

46. V § 164 ods. 4 v prvej vete sa za slovo „vyšetrovateľ“ vkladajú slová „alebo policajný orgán“ a druhá a tretia veta sa vypúšťajú.

47. V § 165 ods. 2 sa za slovo „vyšetrovateľovi“ vkladajú slová „alebo policajnému orgánu“ a za slovo „vyšetrovateľ“ sa vkladajú slová „alebo policajný orgán“.

48. V § 166 ods. 1, 2 sa za slovo „vyšetrovateľ“ vkladajú slová „alebo policajný orgán“.

49. V § 166 ods. 3 sa za slová „§ 173 ods. 1“ vkladajú slová „alebo policajný orgán podľa § 173 ods. 1“ a za slová „na podmienečné zastavenie trestného stíhania“ sa vkladá čiarka a slová „schválenie zmieru“.

50. V nadpise pod § 167 sa za slovo „vyšetrovateľa“ pripájajú slová „alebo policajného orgánu“.

51. V § 167 sa na konci prvej vety za slovo „vyšetrovateľ“ pripájajú slová „alebo policajný orgán“.

52. Tretí oddiel desiatej hlavy znie:

„ Tretí oddiel

Skrátené vyšetrovanie

§ 168

Rozsah skráteného vyšetrovania

Skrátené vyšetrovanie sa vykonáva o trestných činoch, na ktoré zákon ustanovuje trest odňatia slobody, ktorého horná hranica neprevyšuje tri roky.

§ 169

Postup pri skrátenom vyšetrovaní

Pri skrátenom vyšetrovaní postupuje policajný orgán podľa ustanovení tohto zákona o vyšetrovaní. Výsluch svedka podľa § 101 až § 103 však vykoná len vtedy, ak ide o neopakovateľný alebo neodkladný úkon, alebo ak ide o svedka, ktorý bol osobne prítomný pri páchaní trestného činu alebo o svedka, ktorý má poznatky o osobe, ktorá je dôvodne podozrivá zo spáchania trestného činu; v ostatných prípadoch vyžiada vysvetlenie, o ktorom spíše záznam. Pri skrátenom vyšetrovaní má obhajca právo od vznesenia obvinenia zúčastniť sa vyšetrovacích úkonov, ktorých má právo zúčastniť sa obvinený.

53. V § 171 ods. 1 sa za slovo „Vyšetrovateľ“ vkladajú slová „a v skrátenom vyšetrovaní prokurátor“.

54. V § 172 ods. 1 a 2 sa za slovo „Vyšetrovateľ“ vkladajú slová „a v skrátenom vyšetrovaní prokurátor“.

55. V § 173 ods. 1 sa za slovo „Vyšetrovateľ“ vkladajú slová „alebo policajný orgán“.

56. V § 173 ods. 1 sa za písmeno d) vkladá nové písmeno e), ktoré znie:

„e) Ústavný súd pozastaví účinnosť právneho predpisu, jeho časti alebo niektorého jeho ustanovenia,“.

Doterajšie písmeno e) sa označuje ako písmeno f).

57. V § 173 sa vypúšťa odsek 2.

Doterajšie odseky 3 a 4 sa označujú ako odseky 2 a 3.

58. V § 173 ods. 3 sa vypúšťa slovo „vyšetrovateľa“.

59. V § 174 ods. 1 sa za slovo „zákonnosti“ vkladajú slová „pred začatím trestného stíhania podľa § 157 až § 159 a“.

60. V § 174 ods. 2 písm. b) sa za slovo „spisy“ vkladajú slová „vrátane vecí, v ktorých nebolo začaté trestné stíhanie“ a za slovo „vyšetrovateľ“ sa vkladajú slová „alebo policajný orgán“.

61. V § 174 ods. 2 písm. c) sa za slová „pre vyšetrovateľa“ vkladajú slová „alebo policajný orgán“ a za slová „proti rozhodnutiu vyšetrovateľa“ sa pripájajú slová „alebo policajného orgánu“.

62. V § 174 ods. 2 písm. d) sa za slovo „vyšetrovateľovi“ vkladajú slová „alebo policajnému orgánu“.

63. V § 174 ods. 2 písm. f) sa za slovo „vyšetrovateľovi“ vkladajú slová „alebo policajnému orgánu“.

64. V § 174 ods. 2 sa na konci pripája písm. g), ktoré znie:

„g) nariadiť vo veci, v ktorej sa vykonáva skrátené vyšetrovanie, aby v nej bolo vykonané vyšetrovanie, ak to okolnosti odôvodňujú.“.

65. V § 188 ods. 1 písm. d) sa slová „až d)“ nahrádzajú slovami „až e)“.

66. V § 188 ods. 1 písmeno e) znie: „e) vráti vec prokurátorovi na došetrenie, ak je to potrebné na odstránenie závažných procesných chýb prípravného konania, alebo na objasnenie základných skutkových okolností, bez ktorých nie je možné rozhodnúť na hlavnom pojednávaní a v konaní pred súdom by bolo také došetrenie v porovnaní s možnosťou zaobstarať taký dôkaz v prípravnom konaní spojené s výraznými ťažkosťami alebo by bolo zrejme na ujmu rýchlosti konania,“.

67. V § 188 ods. 1 písm. f) sa za slová „podľa § 307“ vkladajú slová „alebo rozhodne o schválení zmieru podľa § 309“.

68. V § 207 ods. 2 sa vypúšťajú slová „po vznesení obvinenia“.

69. Nadpis pod § 223a znie: „Podmienečné zastavenie trestného stíhania a zmier“.

70. § 223a ods. 1 znie:

„(1) Súd môže podmienečne zastaviť trestné stíhanie alebo schváliť zmier, ak počas hlavného pojednávania zistí, že sú splnené podmienky uvedené v § 307 alebo § 309.“.

71. V § 224 ods. 1 sa slová „až d)“ nahrádzajú slovami „až e)“.

72. V § 231 ods. 3 znie:

„(3) Ak vyjdú najavo mimo hlavného pojednávania okolnosti odôvodňujúce podmienečné zastavenie trestného stíhania podľa § 307 alebo schválenie zmieru podľa § 309, súd môže podmienečne zastaviť trestné stíhanie alebo schváliť zmier. Ak to považuje súd za potrebné, nariadi na rozhodnutie o schválení zmieru verejné zasadnutie.“.

73. § 241 sa vypúšťa.

74. V § 242 sa vypúšťa odsek 2.

Doterajší odsek 3 sa označuje ako odsek 2.

75. § 243 znie:

㤠243

Ak treba na neverejnom zasadnutí vykonať dôkazy, deje sa tak prečítaním zápisníc a iných písomností alebo oboznámením zvukového alebo obrazového záznamu.“.

76. V § 263 ods. 2 sa vypúšťajú slová „i neverejnom“.

77. V § 266 ods. 4 sa vypúšťajú slová „§ 259 ods. 3,“.

78. Za § 308 sa vkladá nový štvrtý oddiel, ktorý vrátane nadpisu znie:

„Štvrtý oddiel

Zmier

§ 309

(1) V konaní o trestnom čine, na ktorý zákon ustanovuje trest odňatia slobody, ktorého horná hranica neprevyšuje pri úmyselných trestných činoch tri roky a pri nedbanlivostných trestných činoch päť rokov, môže so súhlasom obvineného a poškodeného súd a v prípravnom konaní prokurátor rozhodnúť o schválení zmieru a zastaviť trestné stíhanie, ak obvinený

1. vyhlási, že spáchal skutok, za ktorý je stíhaný a nie sú odôvodnené pochybnosti o tom, že jeho vyhlásenie bolo vykonané slobodne, vážne a určito,
2. nahradí škodu, pokiaľ bola činom spôsobená alebo s poškodeným o jej náhrade uzavrel dohodu, alebo urobil iné opatrenia na náhradu škody alebo inak odstránil ujmu vzniknutú trestným činom a
3. zloží na účet súdu a v prípravnom konaní na účet prokuratúry peňažnú sumu určenú konkrétnemu adresátovi na všeobecne prospešné účely, a táto peňažná suma nie je zrejme neprimeraná závažnosti spáchaného trestného činu,

a vzhľadom k povahe a závažnosti spáchaného činu, k miere akou bol trestným činom dotknutý verejný záujem, k osobe obvineného a k jeho osobným a majetkovým pomerom považuje takýto spôsob rozhodnutia za dostačujúci.

(2) Schváliť zmier podľa odseku 1 nie je možné, ak takým činom bola spôsobená smrť.

(3) Proti rozhodnutiu podľa odseku 1 môže v konaní pred súdom prokurátor podať sťažnosť, ktorá má odkladný účinok.

§ 310

(1) Pred rozhodnutím o schválení zmieru súd a v prípravnom konaní prokurátor vyslúchne obvineného a poškodeného, najmä k spôsobu a okolnostiam uzavretia zmieru, či zmier medzi nimi bol uzavretý dobrovoľne a či súhlasia so schválením zmieru. Obvineného vyslúchne tiež o tom, či rozumie obsahu obvinenia a či si je vedomý dôsledku schválenia zmieru. Súčasťou výsluchu obvineného musí byť prehlásenie, že spáchal skutok, za ktorý je stíhaný.

(2) Pred výsluchom treba obvineného a poškodeného poučiť o ich právach a o podstate inštitútu zmieru.

(3) Ak je poškodeným právnická osoba, je možné namiesto výsluchu štatutárneho zástupcu alebo inej osoby oprávnenej konať v jej mene, zabezpečiť jej písomné vyhlásenie k okolnostiam uvedeným v odseku 1.

§ 311

(1) Rozhodnutie o schválení zmieru a zastavení trestného stíhania musí obsahovať opis skutku, ktorého sa zmier týka, jeho právne posúdenie, obsah zmieru zahrňujúci výšku nahradenej škody alebo škody k náhrade ktorej sa obvinený zaviazal alebo iné opatrenia na odstránenie ujmy vzniknutej trestným činom, peňažnú sumu určenú na  všeobecne prospešné účely s uvedením jej adresáta, vrátane sumy odovzdanej štátu na peňažnú pomoc obetiam trestnej činnosti a výrok o zastavení trestného stíhania pre skutok, ktorého sa zmier týka.

(2) Pri určení adresáta peňažnej sumy určenej na  všeobecne prospešné účely je súd a v prípravnom konaní prokurátor viazaný obsahom dohody o zmieri medzi obvineným a poškodeným.

§ 312

(1) Peňažnú sumu na všeobecne prospešné účely možno určiť obciam a iným právnickým osobám so sídlom na území Slovenskej republiky k financovaniu vedy, vzdelania, kultúry, školstva, požiarnej ochrany, podporu a ochranu mládeže, rozvoj telesnej kultúry, ochranu zvierat, sociálne, zdravotnícke, ekologické, humanitárne, charitatívne alebo náboženské účely, pre registrované cirkvi a náboženské spoločnosti, ako aj štátu na peňažnú pomoc obetiam trestnej činnosti.

(2) Z peňažnej sumy určenej na všeobecne prospešné účely musí obvinený určiť aspoň 50% štátu na peňažnú pomoc obetiam trestnej činnosti poskytovanú podľa osobitného zákona.

§ 313

Práva poškodeného podľa § 309 a § 311 neprislúchajú tomu, na ktorého iba prešiel nárok na náhradu škody.

§ 314

Ak nebol súdom a v prípravnom konaní prokurátorom zmier schválený, hoci obvinený uskutočnil vyhlásenie podľa § 309 ods. 1, že spáchal skutok, pre ktorý je stíhaný, nie je možné v ďalšom konaní prihliadnuť na toto vyhlásenie ako na dôkaz.“.

Doterajší štvrtý oddiel sa označuje ako piaty oddiel.

79. V § 314c ods. 1 písm. d) sa na konci pripájajú slová „alebo rozhodne o schválení zmieru podľa § 309“.

80. V 314c ods. 2 sa na konci pripája táto veta: „O schválení zmieru môže samosudca rozhodnúť na verejnom zasadnutí.“.

81. § 362 vrátane nadpisu znie:

㤠362

Výkon rozhodnutia o schválení zmieru

(1) Len čo sa stane vykonateľným uznesenie, ktorým súd a v prípravnom konaní prokurátor schválil zmier, predseda senátu a v prípravnom konaní prokurátor zabezpečí, aby peňažná suma určená obvineným k všeobecne prospešným účelom bola poukázaná adresátovi uvedenému v rozhodnutí.

(2) Ak nie je možné peňažnú sumu podľa odseku 1 odovzdať, alebo ju adresát odmietne prijať, rozhodne predseda senátu a v prípravnom konaní prokurátor o jej odovzdaní štátu na peňažnú pomoc obetiam trestnej činnosti poskytovanú podľa osobitného zákona.

(3) Ak súd a v prípravnom konaní prokurátor nerozhodne o schválení zmieru, zároveň zabezpečí, aby peňažná suma zložená na všeobecne prospešné účely, bola vrátená obvinenému.

(4) Proti uzneseniu podľa odseku 2 je prípustná sťažnosť, ktorá má odkladný účinok.“.

82. Doterajší text § 369 sa označuje ako odsek 1 a dopĺňa sa odsekmi 2 až 4, ktoré znejú:

„(2) O tom, či odsúdený, ktorému sa trest odpustil milosťou prezidenta republiky, splnil uložené podmienky, rozhoduje prezident republiky.

(3) Podklady pre rozhodnutie prezidenta republiky zabezpečuje a predkladá minister spravodlivosti.

(4) Ak do jedného roka od uplynutia doby, na ktorú sa vzťahujú uložené podmienky, nebolo urobené rozhodnutie podľa odseku 2 bez zavinenia odsúdeného, má sa za to, že uložené podmienky splnil.“.

83. Za § 370 sa vkladá nová dvadsiata tretia hlava, ktorá vrátane nadpisu znie:

„Dvadsiata tretia hlava

PRÁVNY STYK S CUDZINOU

Prvý oddiel

Základné ustanovenia

§ 371

Výklad niektorých pojmov

Pre účely tejto hlavy

a) medzinárodnou zmluvou sa rozumie medzinárodná zmluva, ktorou je Slovenská republika viazaná alebo rozhodnutie medzinárodnej organizácie, ktoré je záväzné pre Slovenskú republiku,

b) medzinárodným súdom sa rozumie medzinárodný trestný súd zriadený medzinárodnou zmluvou alebo rozhodnutím medzinárodnej organizácie, ktoré je záväzné pre Slovenskú republiku, a jeho organizačné zložky,

c) cudzím orgánom sa rozumie orgán iného štátu, ktorý je podľa vnútroštátneho právneho poriadku tohto štátu alebo podľa medzinárodnej zmluvy oprávnený konať, podať alebo prijať žiadosť alebo vykonať iné úkony podľa tejto časti, a medzinárodný súd,

d) slovenským orgánom sa rozumie orgán Slovenskej republiky príslušný konať vo veciach upravených v tejto časti,

e) dožiadaným štátom alebo orgánom sa rozumie štát alebo orgán, ktorému bola zaslaná žiadosť podľa tejto časti,

f) dožadujúcim štátom alebo orgánom sa rozumie štát alebo orgán, ktorý zaslal žiadosť podľa tejto časti,

g) trestom odňatia slobody sa rozumie aj ochranné opatrenie spojené s obmedzením osobnej slobody, pokiaľ z povahy veci nevyplýva niečo iné .

§ 372

Medzinárodné zmluvy

(1) Ustanovenia tejto časti sa použijú, ak neustanovuje niečo iné medzinárodná zmluva.

(2) Ustanovenia tejto časti sa použijú aj na vykonávanie medzinárodnej zmluvy, a to v rozsahu, v ktorom tieto ustanovenia neodporujú medzinárodnej zmluve.

§ 373

Vzájomnosť

(1) Viazanosť iného štátu medzinárodnou zmluvou znamená existenciu vzájomnosti medzi týmto štátom a Slovenskou republikou v rozsahu predmetu úpravy tejto zmluvy.

(2) Ak dožadujúci štát nie je viazaný medzinárodnou zmluvou, jeho žiadosti sa vyhovie, iba ak zaručí, že by vyhovel podobnej žiadosti slovenského orgánu a ak ide o žiadosť, ktorá podľa tejto časti nie je viazaná na medzinárodnej zmluvy.

(3) Slovenský orgán nesmie zaslať žiadosť podľa tejto časti do cudziny, ak by nemohol vyhovieť porovnateľnej žiadosti dožiadaného štátu, s výnimkou prípadov, keď sa z osobitných dôvodov podanie takejto žiadosti javí ako nevyhnutné. V takom prípade však dožiadaný štát musí byť na možnú absenciu vzájomnosti upozornený.

(4) Pri absencii medzinárodnej zmluvy môže ministerstvo spravodlivosti alebo Generálna prokuratúra Slovenskej republiky (ďalej len „generálna prokuratúra“) pri žiadosti podávanej podľa tejto časti zaručiť dožiadanému štátu vzájomnosť pre vybavenie porovnateľnej žiadosti dožiadaného štátu za predpokladu, že ide o žiadosť, ktorá podľa tejto časti nie je viazaná na existenciu medzinárodnej zmluvy.

§ 374

Medzinárodné súdy

(1) Postup podľa tejto časti sa použije aj na žiadosti medzinárodného súdu.

(2) Na odovzdanie osoby medzinárodnému súdu sa použijú primerane ustanovenia druhej hlavy tejto časti o extradícii.

§ 375

Verejný poriadok

Žiadosti cudzieho orgánu nie je možné vyhovieť, ak by jej vybavením bola porušená Ústava Slovenskej republiky alebo také ustanovenie právneho poriadku Slovenskej republiky, na ktorom je potrebné bez výhrady trvať, alebo ak by vybavením žiadosti bol poškodený iný významný chránený záujem Slovenskej republiky.

§ 376

Ochrana a použitie poskytnutých informácií

(1) Slovenské orgány nezverejnia ani neodovzdajú ďalej informácie alebo dôkazy získané od cudzieho orgánu na základe žiadosti prijatej alebo zaslanej podľa tejto časti alebo v súvislosti s ňou, ani ich nepoužijú na iné účely, než na ktoré boli zaslané alebo vyžiadané, ak ich k tomu zaväzuje medzinárodná zmluva, alebo ak informácie alebo dôkazy boli poskytnuté iba na základe prísľubu splnenia tejto podmienky.

(2) Ustanovenie odseku 1 sa nepoužije, ak cudzí orgán udelí súhlas na zverejnenie alebo iné použitie informácií alebo dôkazov.

§ 377

Forma žiadostí

Slovenské orgány môžu začať konať podľa tejto časti aj na základe žiadosti cudzieho orgánu, ktorá im bola doručená telefaxom alebo inou elektronickou formou, ak nemajú pochybnosti o jej hodnovernosti a ak vec nepripúšťa odklad.

§ 378

Interpol

(1) Žiadosti podľa tejto časti je možné zasielať do cudziny alebo prijímať z cudziny aj prostredníctvom Medzinárodnej organizácie kriminálnej polície (ďalej len „Interpol“), najmä ak vec nepripúšťa odklad.

(2) Prostredníctvom Interpolu možno vymieňať tiež údaje a informácie o termíne a ďalších podrobnostiach odovzdania, prevzatia alebo prevozu osoby alebo veci podľa § 9.

§ 379

Prevzatie a odovzdanie osôb a vecí

(1) Osobu vydávanú alebo odovzdávanú z cudziny na základe žiadosti podľa tejto časti prevezme od cudzích orgánov orgán Policajného zboru určený ministrom vnútra (ďalej len „útvar Policajného zboru“). Ak nie je v tejto časti ustanovené inak, prevzatú osobu odovzdajú najbližšiemu útvaru Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky, ktorý bez odkladu informuje príslušný súd.

(2) Osobu vydávanú alebo odovzdávanú do cudziny na základe žiadosti podľa tejto časti prevezme útvar Policajného zboru od Zboru väzenskej a justičnej stráže a odovzdajú cudzím orgánom.

(3) Prevoz osoby územím Slovenskej republiky podľa § 435 vykoná útvar Policajného zboru.

(4) Na obmedzenie osobnej slobody prevážanej osoby sa použijú donucovacie prostriedky podľa osobitného predpisu.¹²⁾

(5) Útvar Policajného zboru vykoná tiež odovzdanie a vrátenie veci podľa § 442 a prevzatie a vrátenie veci odovzdanej z cudziny na žiadosť slovenských orgánov, ak vec nie je možné alebo vhodné zaslať poštou, ako aj prevoz veci územím Slovenskej republiky na žiadosť cudzích orgánov.

§ 380

Cestovné doklady

Osoby, ktoré sú na základe ustanovení tejto časti odovzdávané cudzím orgánom alebo ktoré sa od cudzích orgánov preberajú, nepotrebujú na prekročenie štátnych hraníc cestovný doklad ani povolenie vstupu alebo vízum.

§ 381

Spôsob rozhodovania súdu

Ak v konaní podľa tejto časti rozhoduje súd, rozhoduje sudca uznesením, ak nie je v tejto časti uvedené inak.

§ 382

Náklady

(1) Náklady, ktorí vznikli slovenskému orgánu pri vybavení žiadosti cudzieho štátu podľa tejto časti, znáša štát a hradí orgán, ktorému vznikli.

(2) Ak medzinárodná zmluva umožňuje úhradu nákladov uvedených v odseku 1 alebo ich časti od dožadujúceho štátu, ako aj v prípade absencie medzinárodnej zmluvy, predloží orgán, ktorému náklady vznikli, ministerstvu spravodlivosti vyčíslenie týchto nákladov, ich odôvodnenie a údaje o bankovom spojení za účelom uplatnenia ich úhrady od dožadujúceho štátu.

(3) Náklady, ktoré vznikli cudziemu orgánu v súvislosti so žiadosťou slovenského orgánu a ktorých úhradu si dožiadaný štát uplatnil v súlade s medzinárodnou zmluvou alebo z dôvodu absencie medzinárodnej zmluvy, znáša štát a hradí ten slovenský orgán, pre ktorý bol úkon v cudzine vykonaný. Náklady, ktoré vznikli cudziemu orgánu pri prevoze osoby alebo veci územím jeho štátu z iného štátu na územie Slovenskej republiky v súvislosti so žiadosťou slovenského orgánu a ktorých úhradu tento orgán žiada, hradí Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky.

(4) Možnosť úhrady týchto nákladov odsúdeným v rámci náhrady trov trestného konania nie je týmito ustanoveniami dotknutá.

DRUHÝ ODDIEL

Extradícia

Prvý diel

Vyžiadanie z cudziny

§ 383

(1) Vyžiadať obvineného z cudziny môže ministerstvo spravodlivosti na žiadosť súdu, ktorý vydal medzinárodný zatýkací rozkaz.

(2) Ministerstvo spravodlivosti môže od vyžiadania upustiť, ak vydanie z cudziny nie je možné očakávať. O tejto skutočnosti informuje súd, ktorý vydal zatýkací rozkaz.

§ 384

(1) Predseda senátu vecne príslušného súdu vydá medzinárodný zatýkací rozkaz najmä, ak

a) obvinený pobytom v cudzine sa vyhýba trestnému stíhaniu, sú dané dôvody väzby a nemožno ho predvolať, ani inak zabezpečiť jeho prítomnosť na výsluchu, alebo

b) odsúdený sa zdržiava v cudzine a výkon nariadeného trestu odňatia slobody nenastúpi napriek tomu, že mu riadne bola doručená výzva na nástup tohto trestu alebo ak sa pobytom v cudzine vyhýba výkonu právoplatne uloženého trestu odňatia slobody.

(2) V prípravnom konaní vydá sudca medzinárodný zatýkací rozkaz na návrh prokurátora.

(3) Medzinárodný zatýkací rozkaz na účely vyžiadania obvineného z cudziny na trestné stíhanie musí obsahovať:

a) meno a priezvisko obvineného, jeho štátne občianstvo a ďalšie osobné údaje, prípadne i jeho popis a fotografiu,

b) zákonné pomenovanie trestného činu s uvedením príslušných zákonných ustanovení a opísanie skutkového deja s presným vyznačením času, miesta a spôsobu spáchania,

c) doslovné znenie zákonných ustanovení, podľa ktorých sa trestný čin posudzuje, s uvedením zákonnej sadzby, ktorá je naň v zákone stanovená, spolu s ustanovením o premlčaní, a

d) popis úkonov, ktoré majú vplyv na plynutie premlčacej doby, ak od spáchania trestného činu do vydania medzinárodného zatýkacieho rozkazu uplynula doba viac ako tri roky.

(4) Medzinárodný zatýkací rozkaz na účely vyžiadania odsúdeného z cudziny na výkon trestu odňatia slobody musí okrem údajov uvedených v odseku 3 písm. a) až c) obsahovať

1. údaj, ktorým súdom a na aký trest bol odsúdený, a

b) údaje o spôsobe zabezpečenia práv obhajoby obvineného v konaní, ak bol rozsudok vydaný v konaní proti ušlému alebo v neprítomnosti, a znenie ustanovenia § 388.

K zatýkaciemu rozkazu sa pripojí originál alebo odpis rozsudku s doložkou o právoplatnosti.

(5) Medzinárodný zatýkací rozkaz musí byť potvrdený podpisom sudcu, ktorý ho vydal, a odtlačkom okrúhlej pečiatky súdu. Ak sa vo vzťahu k dožiadanému štátu vyžaduje preklad medzinárodného zatýkacieho rozkazu do cudzieho jazyka, pripojí súd k nemu preklad vyhotovený úradným tlmočníkom. To isté sa vzťahuje aj na preklad rozsudku, ak ide o vyžiadanie na výkon trestu.

(6) Ak v prípade vydania osoby bude potrebné vykonať jej prevoz na územie Slovenskej republiky cez územie ďalšieho štátu alebo štátov, predloží súd doklady ministerstvu spravodlivosti v potrebnom počte vyhotovení s prekladmi do požadovaných cudzích jazykov.

(7) Medzinárodný zatýkací rozkaz stráca platnosť vydaním vyžiadanej osoby na územie Slovenskej republiky alebo jeho zrušením. Súd, ktorý medzinárodný zatýkací rozkaz vydal, ho zruší, keď zanikli dôvody, pre ktoré bol vydaný. Súd o jeho zrušení ihneď informuje ministerstvo spravodlivosti.

§ 385

Súd medzinárodný zatýkací rozkaz nevydá, ak

a)sa predpokladá uloženie iba peňažného trestu, podmienečného trestu alebo nízkej výmery trestu odňatia slobody,

b) trest odňatia slobody, ktorý má byť vykonaný, alebo jeho zvyšok je zanedbateľný,

c) vydaním by Slovenskej republike boli spôsobené náklady alebo dôsledky neprimerané verejnému záujmu na trestnom stíhaní alebo výkone trestu odňatia slobody osoby, o ktorej vydanie ide,

d) by vyžiadaním z cudziny bola osobe, o vydanie ktorej ide, spôsobená ujma neprimeraná významu trestného konania alebo následkom trestného činu, najmä s ohľadom na jej vek, sociálne postavenie alebo rodinné pomery.

§ 386

(1) Ak vec nepripúšťa odklad, môže ministerstvo spravodlivosti alebo súd príslušný na vydanie medzinárodného zatýkacieho rozkazu požiadať cudzie orgány o predbežnú väzbu obvineného. V prípravnom konaní tak súd urobí na návrh prokurátora. Žiadosť musí obsahovať údaje uvedené v § 384 ods. 3 písm. a/ a b/, ako aj vyhlásenie, že proti obvinenému bol alebo bude vydaný medzinárodný zatýkací rozkaz a bude následne žiadané o jeho vydanie.

(2) Súd o podaní žiadosti informuje obratom ministerstvo spravodlivosti a urýchlene mu predloží medzinárodný zatýkací rozkaz vypracovaný podľa § 384 ods. 3 až 5.

§ 387

(1) Útvar Policajného zboru prevzatú osobu bez odkladu odovzdá súdu, ktorého sudca vydal medzinárodný zatýkací rozkaz. Ak je osoba vydávaná na základe medzinárodných zatýkacích rozkazov viacerých súdov, odovzdá sa osoba súdu podľa pokynu ministerstva spravodlivosti.

(2) Ak nejde o vydanie na výkon trestu, sudca je povinný obvineného do 48 hodín a pri obzvlášť závažných trestných činoch do 72 hodín od odovzdania vypočuť a rozhodnúť o väzbe.

(3) Ak výnimočne, vzhľadom na značnú vzdialenosť miesta prevzatia osoby vydanej na trestné stíhanie nie je možné túto osobu do 24 hodín od prevzatia odovzdať súdu, ktorého sudca vydal medzinárodný zatýkací rozkaz, môže byť vydaná osoba odovzdaná inému vecne príslušnému súdu, ktorý rozhodne o väzbe.

(4) Doba strávená vo väzbe v cudzine z dôvodu vydania a doba strávená prevozom do Slovenskej republiky sa nezapočítava do dĺžky lehôt podľa § 71. Rozhoduje o tom súd a v prípravnom konaní na návrh prokurátora sudca.

(5) Doba uvedená v odseku 4 sa však započíta do dĺžky výkonu trestu vykonávaného v Slovenskej republike. Rozhodnutie o tom urobí súd, ktorý nariadil výkon trestu.

(6) Proti rozhodnutiam podľa odseku 4 a 5 je prípustná sťažnosť.

§ 388

(1) Ak dožiadaný štát vydal osobu s výhradou, musí byť výhrade vyhovené.

(2) Ak bola osoba vyžiadaná alebo vydaná na výkon trestu odňatia slobody len pre niektorý z trestných činov, za ktoré jej bol skôr uložený úhrnný alebo súhrnný trest, určí súd na verejnom zasadnutí primeraný trest za trestné činy, na ktoré sa vydanie vzťahuje.

(3) Ak dožiadaný štát vydá na výkon trestu odňatia slobody osobu, ktorej bol trest uložený právoplatným rozsudkom, s výhradou voči konaniu, ktoré vydaniu rozsudku predchádzalo, súd na verejnom zasadnutí vydanú osobu vypočuje a

a/ ak vydaná osoba proti výkonu uloženého trestu nenamieta, súd rozhodne, že sa rozsudok vykoná, alebo

b/ ak vydaná osoba s výkonom nesúhlasí, súd v potrebnom rozsahu zruší rozsudok a súčasne rozhodne o väzbe. Ak treba doplniť skutkové zistenia, môže vec vrátiť prokurátorovi na došetrenie, v ostatných prípadoch pokračuje súd po právoplatnosti rozhodnutia v konaní na podklade pôvodnej obžaloby.

(4) Na konanie podľa odseku 3 je príslušný súd, ktorý vo veci rozhodol v prvom stupni.

(5) Proti rozhodnutiu podľa odseku 3 písm. b/ je prípustná sťažnosť, ktorá má, ak nejde o rozhodnutie o väzbe, odkladný účinok.

§ 389

Zásada špeciality

(1) Vydaná osoba môže byť stíhaná len pre trestné činy, pre ktoré bola vydaná, okrem prípadu, že

a) po svojom prepustení z väzby alebo výkonu trestu odňatia slobody sa zdržiava na území Slovenskej republiky viac ako 15 dní napriek tomu, že ho mohla opustiť,

b) opustí územie Slovenskej republiky a dobrovoľne sa vráti späť alebo je na územie Slovenskej republiky dopravená z tretieho štátu zákonným spôsobom,

c) dožiadaný štát sa vzdá použitia zásady špeciality alebo udelí dodatočný súhlas na trestné stíhanie pre ďalšie trestné činy, alebo

d) vydávaná osoba sa v konaní o jej vydanie výslovne vzdá použitia zásady špeciality všeobecne alebo vo vzťahu ku konkrétnym trestným činom spáchaným pred jej vydaním.

(2) Ak sa vydaná osoba nevzdala použitia zásady špeciality podľa odseku 1 písm. d/ a ak to pripúšťa medzinárodná zmluva, súd, ktorý vydal medzinárodný zatýkací rozkaz, takúto osobu za prítomnosti jej obhajcu vypočuje a poučí ju o možnosti vzdať sa použitia zásady špeciality a o dôsledkoch takéhoto postupu. Ak sa vydaná osoba vzdá uplatnenia zásady špeciality, súd s ňou spíše zápisnicu, v ktorej musia byť uvedené trestné činy, ktorých vzdanie sa týka.

(3) Za dodatočný súhlas podľa odseku 1 písm. c/ sa považuje aj žiadosť vydávajúceho štátu o prevzatie trestného stíhania vydanej osoby pre trestné činy spáchané na jeho území pred jej vydaním. To isté platí aj ohľadne trestného oznámenia podaného dožiadaným štátom.

(4) Na podanie žiadosti o dodatočný súhlas dožiadaného štátu s  trestným stíhaním pre iný trestný čin, než ktorý bol predmetom pôvodnej žiadosti o vydanie, sa použijú primerane ustanovenia § 383 a § 384.

(5) Odseky 1,2 a 4 tohto ustanovenia sa použijú primerane aj na výkon trestu odňatia slobody, ktorý bol vydanej osobe uložený slovenským súdom pred jej vydaním a ktorý nebol predmetom pôvodnej žiadosti o vydanie.

§ 390

(1) Ak dožiadaný štát po povolení vydania neodovzdá vydávanú osobu na územie Slovenskej republiky z dôvodu, že je trestne stíhaná orgánmi tohto štátu alebo má vykonať trest odňatia slobody uložený jej orgánmi v súvislosti s iným trestným činom, než ktorý bol predmetom žiadosti o vydanie, súd, ktorého sudca vydal medzinárodný zatýkací rozkaz, môže požiadať ministerstvo spravodlivosti o zabezpečenie dočasného prevzatia vyžiadanej osoby na územie Slovenskej republiky na vykonanie úkonov nevyhnutných na ukončenie trestného stíhania.

(2) Súd v žiadosti, ktorú predloží ministerstvu spravodlivosti, uvedie, na aké úkony je prítomnosť vyžiadanej osoby potrebná. Súčasne označí deň alebo časové obdobie, na ktoré je jej prítomnosť potrebné zabezpečiť.

(3) Na konanie o zabezpečení dočasného prevzatia vyžiadanej osoby sa primerane použijú ustanovenia 441.

Druhý oddiel

Vydanie do cudziny

§ 391

(1) Na prijatie žiadosti cudzích orgánov o vydanie osoby zo Slovenskej republiky do cudziny je príslušná generálna prokuratúra. Účinky doručenia má aj doručenie žiadosti ministerstvu spravodlivosti. Toto je povinné žiadosť ihneď predložiť generálnej prokuratúre.

(2) Žiadosť sa podá písomne a pripojí sa k nej

1. originál alebo overenia kópia odsudzujúceho rozsudku, zatýkacieho rozkazu alebo iného príkazu, ktorý má rovnaký účinok,
2. opis trestných činov, pre ktoré sa vydanie žiada, vrátane času a miesta ich spáchania a právnej kvalifikácie,
3. znenie použiteľných právnych predpisov dožadujúceho štátu.

(3) Ak k žiadosti neboli pripojené listiny a údaje uvedené v odseku 2 alebo ak informácie poskytnuté dožadujúcim štátom nie sú dostatočné, vyžiada si generálna prokuratúra doplňujúce informácie a môže určiť lehotu na ich predloženie.

§ 392

Extradičné trestné činy

(1) Vydanie osoby do cudziny je prípustné, ak skutok, pre ktorý sa vydanie žiada, je podľa právneho poriadku Slovenskej republiky trestným činom a horná hranica trestu odňatia slobody, ktorý sa môže uložiť pre tento trestný čin podľa tohto právneho poriadku je najmenej jeden rok.

(2) Vydanie osoby do cudziny na výkon už uloženého trestu odňatia slobody pre trestný čin podľa odseku 1 je prípustné, ak uložený trest, ktorý má byť vykonaný, alebo jeho zvyšok je najmenej 4 mesiace. Viaceré tresty alebo nevykonané zvyšky viacerých trestov sa spočítavajú.

§ 393

Doplnkové vydanie

Ak cudzí orgán požiadal o vydanie osoby pre niekoľko činov, z ktorých aspoň jeden spĺňa podmienky uvedené v § 392 ods. 1, vydanie je prípustné aj na trestné stíhanie iných trestných činov alebo na vykonanie iných trestov, pre ktoré by inak z dôvodu výmery trestu alebo zvyšku trestu nebolo prípustné.

§ 394

Neprípustnosť vydania

Vydanie osoby do cudziny je neprípustné, ak

a) ide o občana Slovenskej republiky, okrem prípadu, ak povinnosť vydať vlastného štátneho občana ustanovuje medzinárodná zmluva,

b) ide o osobu, ktorá požiadala v Slovenskej republike o priznanie postavenia utečenca alebo jej takéto postavenie bolo priznané, v rozsahu ochrany poskytnutej takejto osobe osobitným predpisom¹³⁾ alebo medzinárodnou zmluvou,

c) trestné stíhanie alebo výkon trestu odňatia slobody sú podľa právneho poriadku Slovenskej republiky premlčané,

d) trestný čin, pre ktorý sa vydanie žiada, má výlučne politický alebo vojenský charakter,

e) trestný čin spočíva v porušení daňových, monopolných, colných alebo devízových predpisov alebo predpisov týkajúcich sa hospodárenia s tovarom alebo predpisov zahraničného obchodu (ďalej len „fiskálny trestný čin“),

f) trestný čin bol spáchaný na území Slovenskej republiky, okrem prípadov, keď s ohľadom na osobitné okolnosti spáchania trestného činu treba dať prednosť vykonaniu trestného stíhania v dožadujúcom štáte, z dôvodov náležitého zistenia skutkového stavu, výmery trestu alebo jeho výkonu,

g) za trestný čin, pre ktorý sa vydanie žiada, je možné uložiť v dožadujúcom štáte trest smrti, okrem prípadov, ak sa dožadujúci štát zaručí, že trest smrti nebude uložený,

h) dožadujúci štát žiada o vydanie na vykonanie trestu smrti, alebo

i) vyžiadaná osoba nebola za trestný čin podľa právneho poriadku Slovenskej republiky v čase jeho spáchania trestne zodpovedná alebo sú iné dôvody vylučujúce jej trestnoprávnu zodpovednosť.

§ 395

Predbežné vyšetrovanie

(1) Prokurátor, ktorému generálna prokuratúra predložila žiadosť cudzieho orgánu o vydanie osoby do cudziny alebo ktorý sa dozvedel o trestnom čine, pre ktorý by iný štát mohol žiadať o vydanie, vykoná predbežné vyšetrovanie. Účelom predbežného vyšetrovania je zistiť, či sú dané podmienky pre vyslovenie prípustnosti vydania do cudziny.

(2) V konaní o vydanie do cudziny musí mať vyžiadaná osoba obhajcu.

(3) Prokurátor vyžiadanú osobu vypočuje a oboznámi ju s obsahom žiadosti o jej vydanie. Doručí jej kópiu žiadosti a odsudzujúceho rozsudku, zatýkacieho rozkazu alebo iného príkazu, ktorý je podkladom žiadosti.

(4) Ak bola vyžiadaná osoba vzatá do predbežnej väzby alebo do vydávacej väzby, na styk s obhajcom a advokátom a na korešpondenciu vo väzbe sa primerane použijú predpisy o výkone väzby.

§ 396

Skrátené vydávacie konanie

(1) Skrátené vydávacie konanie je možné uskutočniť, ak tak ustanovuje medzinárodná zmluva.

(2) O možnosti vykonania skráteného vydávacieho konania za predpokladu súhlasu vyžiadanej osoby s jej vydaním do cudziny, o dôsledkoch takéhoto jej súhlasu a o možnosti súhlas odvolať až do rozhodnutia o povolení vydania do cudziny ministrom spravodlivosti poučí prokurátor vyžiadanú osobu počas výsluchu v rámci predbežného vyšetrovania.

(3) Ak vyžiadaná osoba vyjadrí súhlas s vydaním do cudziny, poučí ju prokurátor tiež o možnosti vzdať sa uplatnenia zásady špeciality a o dôsledkoch takéhoto postupu.

(4) Ak vyžiadaná osoba súhlasí s vydaním do cudziny, spíše s ňou prokurátor v prítomnosti jej obhajcu zápisnicu, v ktorej sa zaznamená jej súhlas s vydaním, ako aj jej vyjadrenie o tom, či sa vzdáva alebo nevzdáva uplatnenia zásady špeciality a v akom rozsahu.

(5) Ak vyžiadaná osoba vyjadrí súhlas s vydaním do cudziny, prokurátor po skončení predbežného vyšetrovania podá návrh súdu na vzatie osoby do vydávacej väzby (§ 399 ods. 2) a po rozhodnutí súdu vec predloží ministerstvu spravodlivosti s návrhom na rozhodnutie. Ustanovenie § 402 sa nepoužije.

(6) Ak vyžiadaná osoba odvolá svoj súhlas s vydaním kedykoľvek do rozhodnutia ministra spravodlivosti, vec sa po skončení predbežného vyšetrovania predloží súdu na rozhodnutie podľa § 402.

(7) Aj v prípade, že vyžiadaná osoba súhlasí s vydaním, môže minister spravodlivosti, skôr než rozhodne o povolení vydania, predložiť vec na rozhodnutie súdu podľa § 402.

§ 397

Zadržanie

Na žiadosť cudzích orgánov môže prokurátor vykonávajúci predbežné vyšetrovanie dať príkaz útvaru Policajného zboru na zadržanie osoby, o ktorej vydanie budú cudzie orgány žiadať. Dôvodmi väzby podľa § 67 nie je pritom viazaný. Ak prokurátor do 48 hodín od zadržania neprepustí zadržanú osobu, podá v tejto lehote súdu návrh na jej vzatie do predbežnej alebo vydávacej väzby.

§ 398

Predbežná väzba

(1) Predseda senátu krajského súdu rozhodne do 48 hodín a pri obzvlášť závažných trestných činoch do 72 hodín od dodania zadržanej osoby o návrhu prokurátora na jej vzatie do predbežnej väzby. Dôvodmi väzby podľa § 67 nie je pritom viazaný. Ak predseda senátu v uvedenej lehote zadržanú osobu nevezme do predbežnej väzby, prepustí ju na slobodu.

(2) Na konanie podľa odseku 1 je príslušný krajský súd, v ktorého obvode bola osoba zadržaná alebo v ktorého obvode býva.

(3) Predbežná väzba nesmie trvať viac ako 40 dní odo dňa zadržania osoby.

(4) Ak počas trvania predbežnej väzby dôjde žiadosť cudzieho orgánu o vydanie, generálna prokuratúra o tom upovedomí prokurátora vykonávajúceho predbežné vyšetrovanie. Na jeho návrh môže predseda senátu túto osobu vziať do vydávacej väzby, ak sú splnené podmienky uvedené v § 399 ods. 1.

(5) Prepustenie osoby z predbežnej väzby nevylučuje opakované vzatie do predbežnej väzby alebo jej vzatie do vydávacej väzby.

Vydávacia väzba

§ 399

(1) Ak je to potrebné na zamedzenie úteku vyžiadanej osoby, vezme ju predseda senátu krajského súdu do väzby. Urobí tak na návrh prokurátora vykonávajúceho predbežné vyšetrovanie .

(2) Ak vyžiadaná osoba súhlasí s vydaním, alebo ak bolo rozhodnuté, že vydanie do cudziny je prípustné, vezme krajský súd túto osobu do vydávacej väzby, ak tak už neurobil predseda senátu podľa odseku 1.

(3) Predseda senátu krajského súdu nariadi príkazom prepustenie osoby z vydávacej väzby dňom, keď dôjde k vydaniu osoby cudzím orgánom, alebo ak

a) štát, ktorý požiadal o vydanie, svoju žiadosť odvolal,

b) najvyšší súd rozhodol, že vydanie je neprípustné, alebo minister spravodlivosti vydanie nepovolil,

c) inak zanikli dôvody vydávacej väzby, vydania alebo jeho realizácie, alebo

d) ak bez oznámenia prekážok cudzie orgány vyžiadanú osobu neprevezmú do 30 dní od dohodnutého dňa vydania.

§ 400

(1) Ak sa vyžiadaná osoba nachádza vo väzbe v súvislosti s jej trestným stíhaním slovenskými orgánmi alebo sa nachádza vo výkone trestu odňatia slobody právoplatne uloženého slovenským súdom, vezme súd vyžiadanú osobu do vydávacej väzby, avšak jej výkon bude spočívať.

(2) Ak pominú dôvody väzby alebo výkonu trestu uvedené v odseku 1, spočívanie vydávacej väzby zaniká a vyžiadaná osoba nastúpi výkon vydávacej väzby.

(3) Na konanie podľa odseku 1 je príslušný krajský súd, v ktorého obvode je vyžiadaná osoba vo väzbe alebo vo výkone trestu.

(4) Predbežné vyšetrovanie podľa odseku 1 vykoná prokurátor príslušný podľa § 395 ods. 1.

(5) Celková doba väzby ani pri započítaní vydávacej väzby nesmie presiahnuť dobu uvedenú v § 71 ods. 2.

§ 401

Proti rozhodnutiu o vzatí do väzby podľa § 398, § 399 a § 400 je prípustná sťažnosť, ktorá nemá odkladný účinok.

§ 402

Rozhodnutie súdu

(1) Po skončení predbežného vyšetrovania rozhodne súd na návrh prokurátora o prípustnosti vydania vyžiadanej osoby do cudziny a predloží vec ministerstvu spravodlivosti.

(2) Na konanie podľa odseku 1 je príslušný krajský súd, ktorý rozhodoval o predbežnej alebo vydávacej väzbe; ak sa o predbežnej alebo vydávacej väzbe nekonalo, krajský súd, v ktorého obvode vyžiadaná osoba býva.

(3) O prípustnosti vydania rozhoduje súd na neverejnom zasadnutí. Pred rozhodnutím dá vyžiadanej osobe a jej obhajcovi možnosť vyjadriť sa písomne k žiadosti o vydanie. Ak to považuje za potrebné, súd vyžiadanú osobu vypočuje.

(4) Proti rozhodnutiu krajského súdu, ktorým bola vyslovená prípustnosť vydania, je prípustná sťažnosť prokurátora a vyžiadanej osoby len pre niektorý z dôvodov neprípustnosti vydania podľa § 394; sťažnosť má odkladný účinok. Proti rozhodnutiu, ktorým bola vyslovená neprípustnosť vydania, má právo podať sťažnosť len prokurátor.

(5) O sťažnosti rozhoduje na neverejnom zasadnutí najvyšší súd, ktorý  rozhodne, či vydanie je prípustné alebo neprípustné. Ustanovenie § 399 ods. 2 sa použije primerane.

§ 403

Povolenie vydania

(1) Vydanie osoby do cudziny povoľuje minister spravodlivosti; vydanie nepovolí, ak krajský súd alebo najvyšší súd podľa § 402 rozhodol, že vydanie nie je prípustné.

(2) Ak súd vyslovil, že vydanie osoby do cudziny je prípustné, môže minister spravodlivosti rozhodnúť, že vydanie vyžiadanej osoby nepovolí, ak:

a) je dôvodná obava, že trestné konanie v dožadujúcom štáte nezodpovedalo alebo by nezodpovedalo zásadám článkov 3 a 6 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd alebo trest odňatia slobody uložený alebo predpokladaný v dožadujúcom štáte by nebol vykonaný v súlade s požiadavkami článku 3 tohto dohovoru,

b) je dôvodná obava, že vyžiadaná osoba by v dožadujúcom štáte bola vystavená prenasledovaniu z dôvodu jej pôvodu, rasy, náboženstva, príslušnosti k určitej národnostnej alebo inej skupine, jej štátneho občianstva alebo pre jej politické názory alebo že by sa z týchto dôvodov zhoršilo jej postavenie v trestnom konaní alebo pri výkone trestu odňatia slobody, alebo

c) vyžiadaná osoba by vzhľadom na jej vek a osobné pomery pri zohľadnení závažnosti trestného činu, z ktorého je obvinená, bola vydaním do cudziny zrejme neprimerane tvrdo postihnutá.

§ 404

Odklad vydania a dočasné odovzdanie

(1) Ak prítomnosť vyžiadanej osoby je potrebná v Slovenskej republike pre účely ukončenia trestného stíhania alebo výkonu trestu odňatia slobody v súvislosti s iným trestným činom, než ktorý je predmetom žiadosti o jej vydanie do cudziny, minister spravodlivosti po rozhodnutí o povolení vydania môže odložiť vydanie tejto osoby dožadujúcemu štátu.

(2) Minister spravodlivosti môže rozhodnúť, že povolí dočasné odovzdanie vyžiadanej osoby do dožadujúceho štátu na vykonanie nevyhnutných procesných úkonov. Dočasné odovzdanie sa môže vykonať aj opakovane.

(3) Na dočasné odovzdanie sa primerane použijú ustanovenia § 437 ods. 2 písm. b/ až d/ , § 438 ods. 2 a § 439.

(4) Ak bola počas dočasného odovzdania vyžiadaná osoba na území dožadujúceho štátu právoplatne odsúdená pre trestný čin, pre ktorý bolo vydanie povolené, môže minister spravodlivosti na návrh dožadujúceho štátu rozhodnúť o odklade jej návratu na územie Slovenskej republiky do doby, kým sa neukončí výkon trestu odňatia slobody na území dožadujúceho štátu. Takto rozhodnúť nemôže, ak trestné stíhanie vyžiadanej osoby v Slovenskej republike nebolo právoplatne skončené.

(5) Doba, po ktorú bola osoba počas dočasného odovzdania vo väzbe v cudzine, sa započíta do doby výkonu trestu vykonávaného v Slovenskej republike len v rozsahu, v ktorom nebola započítaná do výkonu trestu uloženého na území dožadujúceho štátu. Rozhodne o tom súd, ktorý nariadil výkon trestu. Doba strávená vo výkone trestu uloženého na území dožadujúceho štátu sa do doby výkonu trestu vykonávaného v Slovenskej republike nezapočíta.

§ 405

Stret žiadostí o vydanie do cudziny

(1) Ak boli slovenským orgánom doručené žiadosti viacerých štátov o vydanie tej istej osoby, podmienky prípustnosti vydania sa posúdia vo vzťahu ku každému z týchto štátov samostatne.

(2) Ak súd rozhodol, že vydanie je prípustné do viacerých štátov alebo ak vyžiadaná osoby vyjadrí súhlas s  vydaním do viacerých štátov, súčasne s povolením vydania rozhodne minister spravodlivosti aj o tom, ktorému štátu bude vyžiadaná osoba vydaná ako prvému.

§ 406

Upustenie od výkonu zvyšku trestu odňatia slobody

(1) Minister spravodlivosti môže upustiť od výkonu trestu odňatia slobody alebo jeho zvyšku, ak povolil vydanie odsúdeného do cudziny. Ak následne nedôjde k vydaniu do cudziny, rozhodne súd, že sa trest alebo jeho zvyšok vykoná.

(2) Proti rozhodnutiu súdu podľa odseku 1 je prípustná sťažnosť.

§ 407

Dodatočný súhlas a súhlas s ďalším vydaním

(1) Ustanovenia tohto oddielu sa použijú primerane aj na konanie o žiadosti štátu, ktorému bola osoba vydaná o súhlas, aby mohol vydanú osobu :

a/ stíhať pre iný trestný čin, než pre ktorý bolo vydanie povolené, alebo aby mohol byť vykonaný aj iný trest odňatia slobody, než pre ktorý bolo vydanie povolené, alebo

b/ vydať ďalej tretiemu štátu na trestné stíhanie alebo výkon trestu odňatia slobody.

(2) Príslušnými na konanie sú orgány, ktoré konali vo veci pôvodnej žiadosti o vydanie tejto osoby do cudziny.

(3) Skrátené vydávacie konanie podľa § 396 nie je možné .

TRETÍ ODDIEL

Výkon rozhodnutí vo vzťahu k cudzine

Prvý diel

Uznanie a výkon cudzieho rozhodnutia

§ 408

Cudzím rozhodnutím pre účely tejto hlavy sa rozumie rozhodnutie vydané súdom iného štátu alebo medzinárodným súdom pre čin, ktorý je trestným činom podľa právneho poriadku Slovenskej republiky a ktorým

1. bola vyslovená vina, ale uloženie trestu bolo podmienečne odložené,
2. bol uložený trest odňatia slobody alebo podmienečný trest odňatia slobody,

c) bol uložený peňažný trest alebo zákaz činnosti,

d) bol premenený podmienečný trest alebo peňažný trest na trest odňatia slobody, alebo

e) bolo vyslovené prepadnutie majetku alebo jeho časti alebo bolo vyslovené prepadnutie veci alebo zhabanie veci (ďalej len „cudzie majetkové rozhodnutie“).

§ 409

Podmienky uznania

(1) Cudzie rozhodnutie možno uznať na území Slovenskej republiky, ak

a) tak ustanovuje medzinárodná zmluva,

b) rozhodnutie bolo vydané v konaní, ktoré zodpovedá zásadám obsiahnutým v článku 6 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd,

c) osoba nebola odsúdená pre trestný čin, ktorý má výlučne politický alebo vojenský charakter,

d) výkon trestu nie je podľa právneho poriadku Slovenskej republiky premlčaný,

e) osoba nebola pre tento skutok už odsúdená slovenským súdom,

f) nebolo na území Slovenskej republiky uznané cudzie rozhodnutie iného štátu voči tej istej osobe pre ten istý skutok, a

g) uznanie neodporuje verejnému poriadku.

(2) Pri uznaní rozhodnutia medzinárodného súdu sa nevyžaduje splnenie podmienky uvedenej v odseku 1 písm. c/.

§ 410

Premena trestu

(1) Cudzie rozhodnutie sa uzná tak, že trest v ňom uložený slovenský súd premení na trest, ktorý by mohol uložiť, ak by v konaní o spáchanom trestnom čine rozhodoval. Slovenský súd nesmie pritom uložiť trest prísnejší, ako bol trest uložený v cudzom rozhodnutí, ani ho premeniť na iný druh trestu.

(2) Ak druh a dĺžka trvania trestu odňatia slobody uloženého uznávaným cudzím rozhodnutím sú zlučiteľné so slovenským  právnym poriadkom, súd v rozhodnutí o uznaní súčasne rozhodne, že sa bude vo výkone trestu uloženého cudzím rozhodnutím pokračovať bez jeho premeny podľa ods. 1. Tento postup je vylúčený, ak súd uzná cudzie rozhodnutie len pre niektorý z viacerých trestných činov, ktorých sa cudzie rozhodnutie týka.

(3) V rozhodnutí o uznaní cudzieho majetkového rozhodnutia slovenský súd tiež vysloví, komu prepadnutý majetok, jeho časť alebo vec pripadne. Ak nevysloví inak, právoplatnosťou rozhodnutia o uznaní sa vlastníkom majetku, jeho časti alebo veci stáva dožadujúci štát.

§ 411

Uznávacie konanie

(1) Návrh na uznanie cudzieho rozhodnutia predkladá na základe žiadosti cudzieho orgánu ministerstvo spravodlivosti súdu, ktorý rozhoduje po písomnom vyjadrení prokurátora na neverejnom zasadnutí.

(2) Na konanie podľa odseku 1 je príslušný krajský súd, v ktorého obvode odsúdený býva. Ak odsúdený nemá na území Slovenskej republiky bydlisko, je na konanie príslušný Krajský súd v Bratislave. Ak ide o cudzie majetkové rozhodnutie, je na konanie príslušný krajský súd, v obvode ktorého sa nachádza majetok alebo vec, ktorých sa cudzie rozhodnutie týka.

(3) Krajský súd rozhoduje rozsudkom, ktorý sa doručuje odsúdenému, prokurátorovi a ministerstvu spravodlivosti. Ak je odsúdený v čase uznávacieho konania vo výkone trestu odňatia slobody v cudzine, doručuje mu súd rozsudok vždy prostredníctvom ministerstva spravodlivosti.

(4) Proti rozsudku o uznaní cudzieho rozhodnutia je prípustné odvolanie. Odvolací súd na neverejnom zasadnutí rozhodne, či sa cudzie rozhodnutie uznáva alebo neuznáva.

§ 412

Účinky uznaného cudzieho rozhodnutia

(1) Uznané cudzie rozhodnutie má rovnaké právne účinky ako rozsudok slovenského súdu.

(2) Ak sa cudzie rozhodnutie týka viacerých odsúdených, má uznanie účinky len vo vzťahu k odsúdenému, ktorého sa týkal návrh na uznanie.

(2) Ak sa uznané cudzie rozhodnutie vzťahuje iba na čiastkové konanie pokračovacieho trestného činu spáchané na území iného štátu, nie je uznané cudzie rozhodnutie prekážkou trestného stíhania odsúdeného pre ostatné čiastkové konania pokračovacieho trestného činu spáchané na území Slovenskej republiky.

(3) Krajský súd po právoplatnosti rozsudku o uznaní cudzieho rozhodnutia zašle bez meškania generálnej prokuratúre všetky informácie o odsúdenom právne relevantné pre zápis v registri trestov.

§ 413

Väzba

(1) Ak je to potrebné na zabezpečenie výkonu cudzieho rozhodnutia, môže súd príslušný podľa § 411 ods. 2 kedykoľvek po podaní návrhu na uznanie cudzieho rozhodnutia do nariadenia výkonu uznaného cudzieho rozhodnutia rozhodnúť o vzatí do väzby osoby, ktorej bol cudzím rozhodnutím uložený trest odňatia slobody a ktorá sa nachádza na území Slovenskej republiky; dôvodmi väzby podľa § 67 nie je súd viazaný.

(2) Proti rozhodnutiu o vzatí do väzby je prípustná sťažnosť, ktorá nemá odkladný účinok.

§ 414

Vykonávacie konanie

(1) Výkon uznaného cudzieho rozhodnutia nariadi okresný súd, v ktorého obvode odsúdený býva. Ak odsúdený nemá bydlisko na území Slovenskej republiky, je na nariadenie výkonu príslušný Okresný súd Bratislava 1.

(2) Výkon uznaného cudzieho majetkového rozhodnutia nariadi okresný súd, v ktorého obvode sa nachádza majetok alebo vec, ktorých sa rozhodnutie týka.

(3) Súd príslušný podľa odseku 1 a 2 je príslušný rozhodovať o všetkých ďalších otázkach vykonávacieho konania vrátane návrhu na zahladenie odsúdenia z uznaného cudzieho rozhodnutia.

(4) Ak sa odsúdený nachádza vo výkone trestu odňatia slobody v cudzine na základe cudzieho rozhodnutia, ktoré bolo uznané slovenským súdom, súd nariadi výkon uznaného cudzieho rozhodnutia pred termínom odovzdania odsúdeného na výkon trestu odňatia slobody na územie Slovenskej republiky. Ak k  odovzdaniu odsúdeného na územie Slovenskej republiky nedošlo a odsúdený trest odňatia slobody v cudzine vykonal v plnom rozsahu alebo bol z jeho výkonu podmienečne prepustený, je výkon uznaného cudzieho rozhodnutia na území Slovenskej republiky neprípustný.

(5) Súčasne s nariadením výkonu trestu odňatia slobody, alebo v prípade uvedenom v odseku 4 po odovzdaní odsúdeného na územie Slovenskej republiky, súd rozhodne o započítaní väzby podľa § 413, ako aj väzby už započítanej a trestu odňatia slobody už vykonaného v cudzine a tiež doby prevozu odsúdeného do dĺžky trestu, ktorý má byť vykonaný.

(6) Súd ukončí výkon trestu z uznaného cudzieho rozhodnutia, akonáhle ho štát, o ktorého rozhodnutie ide, informoval o amnestii, milosti alebo inom rozhodnutí či opatrení, v ktorých dôsledku sa cudzie rozhodnutie stalo ďalej nevykonateľným. Ak amnestiou, milosťou alebo iným rozhodnutím alebo opatrením bol trest odpustený iba sčasti, súd rozhodne o tom, aký trest odsúdený ešte vykoná. Proti rozhodnutiu súdu je prípustná sťažnosť.

(7) Inak sa na výkon uznaného cudzieho rozhodnutia použijú primerane ustanovenia tohto zákona týkajúce sa vykonávacieho konania.

Druhý diel

Prevzatie odsúdeného na výkon trestu odňatia slobody z cudziny

§ 415

(1) O prevzatí osoby na výkon trestu odňatia slobody uloženého cudzím rozhodnutím na územie Slovenskej republiky na základe medzinárodnej zmluvy rozhoduje ministerstvo spravodlivosti na návrh odsudzujúceho štátu alebo odsúdeného.

(2) Ministerstvo spravodlivosti môže dať súhlas s prevzatím odsúdeného alebo požiadať odsudzujúci štát o jeho odovzdanie až po tom, čo bolo cudzie rozhodnutie uznané podľa prvého oddielu tejto hlavy.

(3) Toto ustanovenie sa použije primerane aj na odovzdanie výkonu trestu odňatia slobody uloženého cudzím orgánom, ak sa odsúdený nachádza na území Slovenskej republiky.

Tretí diel

Odovzdanie odsúdeného na výkon trestu odňatia slobody do cudziny

§ 416

(1) O odovzdaní osoby odsúdenej slovenským súdom na výkon trestu odňatia slobody na územie iného štátu na základe medzinárodnej zmluvy rozhoduje ministerstvo spravodlivosti .

(2) Odovzdanie možno povoliť na návrh odsúdeného, štátu, do ktorého má byť odovzdaný, alebo súdu, ktorý vydal odsudzujúci rozsudok v prvom stupni. Ak návrh nepodával príslušný súd, je jeho súhlas s odovzdaním podmienkou povolenia.

(3) Odovzdaním odsúdeného na výkon trestu do iného štátu strácajú slovenské orgány možnosť pokračovať vo výkone trestu, okrem prípadu, kedy sa odsúdený vráti na územie Slovenskej republiky bez toho, že by trest v štáte, do ktorého bol odovzdaný, vykonal v plnom rozsahu alebo že by bol z jeho výkonu v tomto štáte podmienečne prepustený. Ak sa po návrate odsúdeného pokračuje vo výkone trestu na území Slovenskej republiky, vykonaný trest v cudzine sa mu započíta do výkonu trestu.

(4) Toto ustanovenie sa použije primerane aj na odovzdanie výkonu trestu odňatia slobody, ktorý uložil slovenským súd, do iného štátu, ak sa odsúdený už nachádza na jeho území.

Štvrtý diel

Prevzatie dohľadu a výkonu podmienečného trestu

§ 417

(1) Ak to umožňuje medzinárodná zmluva, môže na žiadosť cudzieho orgánu ministerstvo spravodlivosti rozhodnúť o prevzatí:

a/ dohľadu nad výkonom skušobnej doby uloženej cudzím rozhodnutím, alebo

b/ dohľadu nad výkonom skúšobnej doby s následným rozhodnutím o tom, či sa odsúdený v skúšobnej dobe osvedčil alebo či sa podmienečne uložený alebo odložený trest odňatia slobody alebo jeho zvyšok vykoná.

(2) Rozhodnutiu podľa odseku 1 predchádza uznanie cudzieho rozhodnutia podľa prvého oddielu tejto hlavy.

§ 418

(1) Po rozhodnutí podľa § 417 sleduje správanie odsúdeného v skúšobnej lehote v súlade s uloženými podmienkami okresný súd, v obvode ktorého odsúdený býva.

(2) Súd informuje ministerstvo spravodlivosti o všetkých skutočnostiach, ktoré môžu mať vplyv na posúdenie, či sa odsúdený v skúšobnej dobe osvedčil.

(3) Ak bolo rozhodnuté podľa § 417ods. 1 písm. a/ , súd po uplynutí skúšobnej doby podá ministerstvu spravodlivosti správu o správaní odsúdeného počas skúšobnej doby. O tom, že sa odsúdený osvedčil alebo, že sa trest vykoná, súd nerozhoduje, ani nenariadi výkon tohto trestu.

(4) Ak bolo rozhodnuté podľa § 417 ods. 1 písm. b/, je súd podľa odseku 1 príslušný rozhodnúť o tom, či sa odsúdený osvedčil alebo či sa trest vykoná. Ak rozhodne, že trest sa vykoná, nariadi súd jeho výkon. Ustanovenie § 414 sa použije primerane.

Piaty diel

Odovzdanie dohľadu alebo výkonu podmienečného trestu

§ 419

Ak to umožňuje medzinárodná zmluva, môže súd, ktorý uložil podmienečný trest odňatia slobody osobe, ktorá má bydlisko v cudzine, alebo takúto osobu podmienečne prepustil z výkonu trestu odňatia slobody, predložiť ministerstvu spravodlivosti návrh, aby štát, v ktorom má odsúdený bydlisko:

a/ prevzal dohľad nad výkonom skúšobnej doby, alebo

b/ prevzal dohľad nad výkonom skúšobnej doby a rozhodol o tom, či sa odsúdený osvedčil alebo nariadil výkon trestu, ak sa odsúdený v skúšobnej dobe neosvedčí.

§ 420

(1) Ak dožiadaný štát rozhodol prevziať dohľad na výkonom skúšobnej doby (§ 419 písm. a/), je slovenský súd naďalej príslušný rozhodnúť o tom, či sa odsúdený v skúšobnej dobe osvedčil alebo či sa trest vykoná. Právoplatné rozhodnutie o tom, že sa trest vykoná, predloží v prípade potreby ministerstvu spravodlivosti za účelom podania žiadosti o výkon tohto rozhodnutia v štáte, ktorý vykonával dohľad.

(2) Ak dožiadaný štát rozhodol prevziať aj výkon trestu pre prípad, že sa odsúdený v skúšobnej dobe neosvedčí (§ 419 písm. b/), ďalší výkon trestu odňatia slobody na území Slovenskej republiky nie je možný, ak:

a) cudzí orgán rozhodol, že trest sa vykoná, a odsúdený ho vykonal v plnom rozsahu, alebo

b) cudzí orgán rozhodol, že odsúdený sa v skúšobnej dobe osvedčil.

(3) Cudzie rozhodnutia podľa odseku 2 majú na území Slovenskej republiky rovnaké právne účinky, ako by ich vydal slovenský súd.

ŠtvrtÝ ODDIEL

Prevzatie a odovzdanie trestnej veci

§ 421

Prevzatie trestnej veci

(1) O žiadosti cudzieho orgánu, aby trestné konanie, ktoré vedú tieto orgány, prevzali slovenské orgány, rozhoduje generálna prokuratúra.

(2) V prípade kladného rozhodnutia o žiadosti podľa odseku 1 dá generálna prokuratúra bezodkladne podnet vecne a miestne príslušnej prokuratúre na postup podľa tohto zákona.

(3) Procesný úkon urobený orgánmi dožadujúceho štátu v súlade s právnym poriadkom tohto štátu má rovnakú platnosť v Slovenskej republike, ako by ho urobili slovenské orgány, za podmienky, že jeho prijatie nedá tomuto úkonu väčšiu dôkaznú váhu, ako má v dožadujúcom štáte.

§ 422

Odovzdanie trestnej veci

(1) Ak obvinený, proti ktorému sa vedie v Slovenskej republike trestné konanie, je štátnym občanom iného štátu alebo má bydlisko na jeho území, môžu slovenské orgány dať podnet, aby bolo trestné stíhanie odovzdané tomuto štátu.

(2) O podaní žiadosti o odovzdanie trestného konania do cudziny rozhoduje generálna prokuratúra a v štádiu trestného konania po podaní obžaloby ministerstvo spravodlivosti.

(3) Podnet na odovzdanie trestného konania možno podať najmä, ak:

a) vydanie obvineného na trestné stíhanie z dožiadaného štátu nie je možné, bolo týmto štátom odmietnuté, alebo ak sa od vyžiadania z cudziny upustilo z iných dôvodov,

b) trestné stíhanie v dožiadanom štáte sa javí hospodárnym a účelným, najmä v záujme objektívneho zistenia skutkového stavu, z dôvodu výmery trestu alebo jeho výkonu,

c) obvinený bol alebo má byť vydaný do dožiadaného štátu alebo ak z iných dôvodov možno predpokladať, že trestné stíhanie v tomto štáte možno vykonať v jeho prítomnosti,

d) vydanie osoby, ktorá bola slovenským súdom právoplatne odsúdená na trest odňatia slobody, nie je možné alebo bolo dožiadaným štátom odmietnuté, a uložený trest nie je v dožiadanom štáte možné vykonať.

(4) Po rozhodnutí dožiadaného štátu prevziať trestného konanie nemožno na území Slovenskej republiky pokračovať v trestnom stíhaní obvineného pre trestný čin, pre ktorý bolo trestné konanie odovzdané, alebo nariadiť výkon trestu uloženého pre trestný čin, pre ktorý bolo trestné konanie odovzdané (ods. 3 písm. d/).

(5) Slovenské orgány môžu v trestnom stíhaní pokračovať alebo nariadiť výkon trestu, ak dožiadaný štát:

1. oznámi, že vo veci nebude konať,
2. dodatočne odvolá svoje rozhodnutie o prevzatí trestného konania, alebo

c) oznámi, že v konaní nebude pokračovať.

§ 423

Rozhodnutie o výkone subsidiárnej trestnej právomoci

Na základe žiadosti cudzieho orgánu, ktorý koná alebo zamýšľa konať o trestnom čine spáchanom v cudzine, o vyjadrenie, či tento trestný čin budú stíhať aj slovenské orgány, rozhodne generálna prokuratúra, či trestné konanie začne.

PIATY ODDIEL

MEDZINÁRODNÁ právna pomoc

§ 424

Právnou pomocou sa rozumejú úkony po začatí trestného stíhania v Slovenskej republike vykonávané v cudzine na základe dožiadania slovenských orgánov alebo takéto úkony vykonávané na území Slovenskej republiky na základe dožiadania cudzích orgánov, najmä doručovanie písomností, výsluch osôb a vykonávanie ďalších dôkazov.

Druhý diel

Dožiadania slovenských orgánov

§ 425

(1) Dožiadania slovenských orgánov prípravného konania o právnu pomoc sa do cudziny zasielajú prostredníctvom generálnej prokuratúry. Dožiadania slovenských súdov sa do cudziny zasielajú prostredníctvom ministerstva spravodlivosti. Diplomatická cesta tým nie je vylúčená.

(2) Ak tak umožňuje medzinárodná zmluva môžu slovenské orgány zasielať svoje dožiadania do cudziny aj iným spôsobom, než uvedeným v odseku 1. Vyšetrovateľ a policajný orgán môže dožiadanie zaslať do cudziny vždy len so súhlasom prokurátora.

Obsah a forma dožiadania

§ 426

(1) Dožiadanie musí okrem presného vymedzenia požadovaného úkonu právnej pomoci obsahovať popis skutkových okolností činu, ktorého sa dožiadanie týka, právnu kvalifikáciu s uvedeným doslovného znenia zákonných ustanovení, údaje o obvinenej osobe, prípadne poškodenom alebo svedkovi, ak sa žiada ich vypočutie a ďalšie údaje potrebné k riadnemu poskytnutiu požadovanej právnej pomoci.

(2) Dožiadanie musí obsahovať presné označenie dožadujúceho orgánu, spisovú značku trestnej veci, dátum a musí byť potvrdené podpisom zodpovednej úradnej osoby a odtlačkom okrúhlej pečiatky tohto orgánu.

(3) K dožiadaniu a pripojeným písomnostiam sa pripojí preklad do cudzieho jazyka vyhotovený úradným tlmočníkom, ak sa vo vzťahu k dožiadanému štátu preklad vyžaduje.

§ 427

Doručovanie v cudzine poštou

Doručovanie písomnosti osobe v cudzine poštou je možné, iba ak to dovoľuje medzinárodná zmluva.

§ 428

Platnosť úkonov

Doručenie vykonané na žiadosť slovenského orgánu cudzím orgánom, ako aj dôkazy pred ním vykonané sú účinné, ak boli vykonané v súlade s právnym poriadkom dožiadaného štátu alebo ak vyhovujú právnemu poriadku Slovenskej republiky.

§ 429

Predvolanie osôb z cudziny

(1) Ak je na procesnom úkone potrebná prítomnosť osoby, ktorá sa zdržiava v cudzine, treba jej predvolanie doručiť formou dožiadania. Predvolanie nesmie byť vynucované donucovacími opatreniami.

(2) Osoba, ktorá sa na územie Slovenskej republiky dostaví na základe predvolania, nesmie byť trestne stíhaná, odsúdená alebo jej osobná sloboda obmedzená pre trestný čin, ktorý spáchala pred vstupom na územie Slovenskej republiky.

(3) Trestné stíhanie, odsúdenie alebo obmedzenie osobnej slobody predvolanej osoby je však prípustné

a) pre trestný čin, pre ktorý bola osoba predvolaná ako obvinená,

b) ak sa predvolaná osoba po vykonaní úkonu zdržiava na území Slovenskej republiky po dobu dlhšiu ako 15 dní napriek tomu, že ho mohla opustiť,

c) ak sa predvolaná osoba po opustení územia Slovenskej republiky dobrovoľne vráti späť alebo je na územie Slovenskej republiky dopravená z cudziny zákonným spôsobom.

Tretí diel

Dožiadania cudzích orgánov

§ 430

(1) Slovenské orgány vykonávajú požadované úkony a dôkazy na účely trestného konania v cudzine spôsobom upraveným v tomto zákone alebo v medzinárodnej zmluve. Ak sa poskytuje právna pomoc podľa medzinárodnej zmluvy postupom, ktorý nie je upravený v tomto zákone, rozhodne príslušný prokurátor, akým spôsobom sa právna pomoc vykoná.

(2) Na žiadosť cudzieho orgánu možno postupovať podľa právneho predpisu iného štátu, ak žiadaný postup nie je v rozpore s verejným poriadkom.

(3) Ak o to žiada cudzí orgán, možno svedkov, znalcov a účastníkov vypočuť pod prísahou.

(4) Prísaha pre svedkov a účastníkov znie: „Prisahám na svoju česť, že vypoviem úplnú a čistú pravdu a nič nezamlčím“.

(5) Prísaha pre znalcov znie: „Prisahám na svoju česť, že posudok podám podľa svojho najlepšieho vedomia a svedomia“.

§ 431

Príslušnosť na vykonanie dožiadania

(1) Na zabezpečenie vybavenia dožiadania cudzieho orgánu o právnu pomoc je príslušná okresná prokuratúra, v ktorej obvode sa požadovaný úkon právnej pomoci má vykonať. Týmto nie je dotknuté oprávnenie generálnej prokuratúry podľa osobitného predpisu ¹⁴⁾ poveriť zabezpečením vybavenia dožiadania inú prokuratúru.

(2) Ak cudzí orgán požiada o vykonanie výsluchu alebo iného úkonu právnej pomoci súdom, predloží prokurátor v tejto časti dožiadanie cudzieho orgánu na vybavenie okresnému súdu, v ktorého obvode sa úkon právnej pomoci má vykonať.

§ 432

Povolenie úkonu právnej pomoci súdom

(1) Ak sa na vykonanie dôkazu požadovaného cudzím orgánom vyžaduje podľa tohto zákona príkaz súdu, vydá príkaz sudca na návrh prokurátora zabezpečujúceho vybavenie dožiadania.

(2) Ak sa úkon právnej pomoci má vykonať podľa cudzieho predpisu, rozhodne sudca na návrh prokurátora, či postup podľa cudzieho predpisu nie je v rozpore s verejným poriadkom. Ak rozpor s verejným poriadkom nezistí, úkon povolí a súčasne rozhodne, akým spôsobom sa vykoná. Proti rozhodnutiu súdu môže prokurátor podať sťažnosť, ktorá má odkladný účinok.

(3) Na rozhodnutie podľa odseku 1 a 2 je príslušný okresný súd, v obvode ktorého sa úkon právnej pomoci má vykonať.

§ 433

Úkony cudzích orgánov

(1) Cudzie orgány nemôžu na území Slovenskej republiky samostatne vykonávať úkony právnej pomoci.

(2) Cudzí konzulárny úrad s pôsobnosťou pre územie Slovenskej republiky môže z poverenia orgánov vysielajúceho štátu procesný úkon pre účely trestného konania pre tieto orgány len na základe súhlasu generálneho prokurátora. Na doručenie písomnosti občanovi vysielajúceho štátu alebo na výsluch osoby, ak sa osoba dostaví dobrovoľne, súhlas netreba.

(3) Prítomnosť zástupcov cudzích orgánov a iných osôb na úkone právnej pomoci vykonávanom slovenským orgánom je možná iba na základe súhlasu príslušného prokurátora alebo súdu, ak rozhodoval o povolení vykonania úkonu právnej pomoci alebo ak ho bude vykonávať.

§ 434

Doručovanie písomností

(1) Ak je písomnosť určená na doručenie adresátovi v Slovenskej republike vyhotovená v slovenskom jazyku alebo v jazyku, o ktorom je predpoklad, že vzhľadom na všetky okolnosti prípadu je adresátovi zrozumiteľný, alebo je k nej pripojený preklad do tohto jazyka, a nežiada sa osobné doručenie, doručí sa adresátovi písomnosť podľa ustanovení tohto zákona pre doručovanie do vlastných rúk (§ 63). Doručiť zásielku uložením možno len pri opakovanom pokuse o doručenie.

(2) Ak písomnosť nie je vyhotovená v jazyku podľa odseku 1 a nie je k nej pripojený ani preklad do tohto jazyka, pričom dožadujúci orgán nebol povinný zabezpečiť podľa medzinárodnej zmluvy takýto preklad, vyhotovenie prekladu do slovenského jazyka zabezpečí orgán vykonávajúci právnu pomoc a následne písomnosť doručí podľa odseku 1. Inak bude písomnosť adresátovi doručená len, ak po poučení o možnosti odmietnuť jej prevzatie je adresát ochotný ju prevziať.

(3) Ak dožadujúci orgán požiada o osobné doručenie písomností, doručia sa písomnosti adresátovi osobne. Doručovať podľa odseku 1v takom prípade nie je možné a ak sa ani pri opakovanom pokuse nepodarí písomnosti doručiť osobne, doručujúci orgán vráti dožiadanie nevybavené späť a v sprievodnom liste uvedie dôvody nevybavenia. Prevzatie písomnosti adresát potvrdí podpisom na doručnom liste dožadujúceho orgánu alebo do zápisnice doručujúceho orgánu. Ak adresát odmietne písomnosti prevziať z dôvodov uvedených v odseku 2, uvedie doručujúci orgán túto skutočnosť v doručnom liste dožiadaného orgánu alebo v sprievodnom liste, ktorým dožiadanie vráti dožadujúcemu orgánu.

Štvrtý diel

Niektoré osobitné formy právnej pomoci

Prevoz

§ 435

(1) O povolení prevozu osoby územím Slovenskej republiky na účely trestného stíhania alebo výkonu trestu odňatia slobody v cudzine na základe žiadosti cudzích orgánov rozhoduje minister spravodlivosti.

(2) Povolenie prevozu na účely, ktoré predpokladajú spätný prevoz cez územie SR po vykonaní úkonu v cudzine, je súčasne aj povolením pre tento spätný prevoz.

§ 436

Cezhraničné sledovanie a prenasledovanie

(1) V súlade s podmienkami medzinárodnej zmluvy môže útvar Policajného zboru pri sledovaní alebo prenasledovaní osoby vstúpiť na územie iného štátu a pokračovať v sledovaní osoby alebo prenasledovaní osoby aj na území toho štátu.

(2) Príkaz na postup podľa odseku 1 vydáva predseda senátu a v prípravnom konaní prokurátor.

(3) Ak ide o vec, ktorá nestrpí odklad, je postup podľa odseku 1 možný aj bez príkazu na základe súhlasu prezidenta Policajného zboru. O tejto skutočnosti musí byť ihneď informovaný orgán, ktorý by bol inak oprávnený vydať príkaz podľa odseku 2.

(4) Cudzie orgány môžu cezhraničné sledovanie alebo prenasledovanie na území Slovenskej republiky vykonať na základe súhlasu prezidenta Policajného zboru.

Dočasné odovzdanie osoby na vykonanie procesných úkonov do cudziny

§ 437

(1) Na žiadosť cudzieho orgánu možno osobu nachádzajúcu sa vo väzbe alebo vo výkone trestu odňatia slobody na území Slovenskej republiky dočasne odovzdať do cudziny na účely dokazovania.

(2) Osobu uvedenú v odseku 1 možno dočasne odovzdať len za splnenia týchto podmienok

a) nemá v konaní v cudzine postavenie obvineného a s dočasným odovzdaním súhlasí,

b) jej neprítomnosťou sa nezmení účel väzby alebo výkonu trestu vykonávaného na území Slovenskej republiky,

c) dočasné odovzdanie neprimerane nepredĺži trvanie väzby, ktorá sa vykonáva na území Slovenskej republiky,

d) dočasné odovzdanie nepredĺži výkon trestu odňatia slobody vykonávaného na území Slovenskej republiky.

§ 438

(1) O povolení dočasného odovzdania osoby rozhoduje minister spravodlivosti. V rozhodnutí určí primeranú lehotu, v ktorej musí byť dočasne odovzdaná osoba vrátená na územie Slovenskej republiky.

(2) Po povolení dočasného odovzdania príkaz na premiestnenie osoby do cudziny vydá okresný súd, v ktorého obvode je osoba vo väzbe alebo výkone trestu odňatia slobody.

§ 439

(1) Doba, po ktorú bola osoba vo väzbe v cudzine, sa nezapočítava do lehôt podľa § 71. Rozhodnutie o tom urobí súd a v prípravnom konaní na návrh prokurátora sudca.

(2) Doba uvedená v odseku 1 sa započíta do dĺžky výkonu trestu vykonávaného v Slovenskej republike. Rozhodnutie o tom urobí súd, ktorý nariadil výkon trestu.

(3) Proti rozhodnutiam podľa odseku 1 alebo 2 je prípustná sťažnosť.

§ 440

Ustanovenia § 437 až § 439 sa použijú primerane aj na odovzdanie osoby do cudziny, aby sa mohla zúčastniť úkonu právnej pomoci vykonávaného na území iného štátu na žiadosť slovenských orgánov.

§ 441

Dočasné prevzatie osoby z cudziny na vykonanie procesných úkonov

(1) Ak je v trestnom konaní na území Slovenskej republiky potrebná účasť inej osoby ako obvineného na účely dokazovania a táto osoba je v cudzine vo väzbe alebo vo výkone trestu odňatia slobody, požiada prokurátor alebo sudca ministerstvo spravodlivosti o zabezpečenie dočasného odovzdania tejto osoby na územie Slovenskej republiky. V predkladacej správe uvedie, na aké úkony je prítomnosť osoby potrebná a označí deň alebo časové obdobie, na ktoré je prítomnosť potrebné zabezpečiť.

(2) Ak dožiadaný štát povolí dočasné odovzdanie osoby na územie Slovenskej republiky, rozhodne sudca, v prípravnom konaní na návrh prokurátora, že táto osoba bude počas dočasného odovzdania na území Slovenskej republiky vo väzbe. Sudca v uznesení uvedie, že väzba sa začína dňom prevzatia tejto osoby na územie Slovenskej republiky.

(3) Ustanovenia odseku 1 a 2 sa použijú primerane aj na odovzdanie osoby z cudziny, aby sa mohla zúčastniť úkonu právnej pomoci vykonávaného na území Slovenskej republiky na žiadosť cudzích orgánov.

§ 442

Odovzdanie veci

(1) Na žiadosť cudzieho orgánu je možné vykonať zaistenie veci a jej následné odovzdanie do cudziny.

(2) Dožiadaný orgán môže odložiť odovzdanie zaistenej veci, ak ju slovenské orgány potrebujú v trestnom konaní.

(3) Pri odovzdávaní zaistenej veci dožiadaný orgán požiada cudzí orgán o jej vrátenie. Tohto práva sa však výslovne môže vzdať alebo môže súhlasiť s tým, aby vec bola vrátaná priamo jej vlastníkovi.

(4) Tieto ustanovenia sa použijú primerane aj na odovzdanie veci, ktorá bola zaistená u vydávanej osoby. Ak je to možné, takáto vec sa odovzdá cudzím orgánom súčasne s vydávanou osobou.

§ 443

Zaistenie majetku

(1) Za podmienok stanovených v medzinárodnej zmluve môže súd na základe žiadosti cudzieho orgánu na návrh prokurátora rozhodnúť o predbežnom zaistení majetku patriaceho osobe, proti ktorej sa vedie v cudzine trestné stíhanie, alebo časti tohto majetku.

(2) O návrhu podľa odseku 1 je príslušný rozhodnúť okresný súd, v obvode ktorého sa nachádza majetok alebo jeho časť.

(3) Na konanie podľa odsekov 1 a 2 sa primerane použijú ustanovenia tohto zákona týkajúce sa zaistenia výkonu trestu prepadnutia majetku.

§ 444

Informácie z registra trestov

Na prijatie žiadosti cudzieho orgánu o poskytnutie informácie z registra trestov je príslušná generálna prokuratúra.

Poznámky pod čiarou k odkazom 12, 13 a 14 znejú:

12) Zákon č. 171/1993 Z.z. v znení neskorších predpisov.

13) Zákon č. 283/1995 Z.z. o utečencoch v znení neskorších predpisov.

14) Zákon č. 153/2001 Z.z. o prokuratúre.

84. Dvadsiata štvrtá hlava sa vypúšťa.

85. V piatej časti sa doterajšie § 383 až § 392 označujú ako § 445 až § 455.

Čl. II

(1) Vo veciach, v ktorých bolo vznesené obvinenie do účinnosti tohto zákona uskutoční vyšetrovateľ aj vyšetrovanie trestných činov, na ktoré zákon ustanovuje trest odňatia slobody, ktorého horná hranica neprevyšuje tri roky (alternatíva II – úmyselné dva roky, nedbanlivostné trestné činy tri roky); v týchto prípadoch postupuje vyšetrovateľ podľa ustanovení o skrátenom vyšetrovaní, avšak rozhodnutia podľa § 171 a § 172 uskutočňuje vyšetrovateľ.

(2) Vo veciach podľa doterajšieho § 14 ods. 3 písm. b), v ktorých bola podaná obžaloba na civilnú osobu na vojenský súd do účinnosti tohto zákona, dokončí konanie vojenský súd.

(3) Na konanie vo veciach osôb uvedených v § 14 ods. 1 písm. c) v ktorých bola do dňa účinnosti tohto zákona podaná obžaloba, dokončí konanie súd s právomocou podľa doterajších predpisov.

Čl. III

Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 171/1993 Z.z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov sa mení a dopĺňa takto:

1. V § 17 ods. 1 sa vypúšťajú slová „trestného činu alebo“ a slovo „ich“ sa nahrádza slovom „jeho“.

2. Za § 17 sa vkladá § 17a, ktorý vrátane nadpisu znie:

㤠17a

Oprávnenie požadovať informácie

Policajt je oprávnený požadovať potrebné informácie od osoby, ktorá môže prispieť k objasneniu skutočnosti dôležitej pre odhalenie trestného činu a na zistenie jeho páchateľa.“.