Dôvodová správa
I. Všeobecná časť
Slovenská republika sa podpísaním Dohody o založení Svetovej obchodnej organizácie zaviazala rešpektovať celý rad medzinárodnoprávnych dokumentov, ktoré tvoria prílohu Dohody. Jedným z mimoriadne dôležitých medzinárodnoprávnych dokumentov v tejto oblasti je i Dohoda o obchodných aspektoch práv duševného vlastníctva publikovaná oznámením Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky č. 152/2000 Z. z. o uzavretí Dohody o založení Svetovej obchodnej organizácie (ďalej len „Dohoda TRIPS“) .
Prijatím Dohody TRIPS v rámci WTO vznikol pre Slovenskú republiku záväzok harmonizovať svoje právne predpisy v oblasti komerčného uplatnenia a využitia predmetov duševného vlastníctva. Dohoda TRIPS určuje minimálny štandard ochrany predmetom práv priemyselného vlastníctva jednak pre štádium ich zápisu, resp. registrácie, jednak pre štádium ich ďalšej ochrany prostredníctvom ochrany na hraniciach pred napodobňovanými a falšovanými výrobkami a ochrany súdnej vzťahujúce sa vo všeobecnosti na prípady porušovania práv k predmetom práv priemyselného vlastníctva.
Časť Dohody TRIPS je už v národnom zákonodarstve implementovaná, zostávajú však určité oblasti, kde ešte pretrvávajú nedostatky. Medzi inými je to i otázka posilnenia súdnej ochrany v oblasti práv duševného vlastníctva a zabezpečenia účinných krokov voči akémukoľvek porušovaniu práv duševného vlastníctva upravených touto dohodou – časť III., sekcia 2 a 3 Dohody TRIPS.
Vzhľadom na tú skutočnosť, že bola podpísaná Európska dohoda o pridružení uzatvorená medzi Európskymi spoločenstvami a ich členskými štátmi na jednej strane a Slovenskou republikou na strane druhej, tak sa Slovenská republika podpísaním uvedenej Európskej dohody o pridružení zaviazala okrem iného v čl. 67 ods.2 požiadať Európsku patentovú organizáciu o pristúpenie k Mníchovskému dohovoru o udeľovaní európskych patentov z 5. októbra 1973 (ďalej len „Mníchovský dohovor“). V januári 1999 dostala Slovenská republika pozvanie na prístup k Mníchovskému dohovoru s termínom pristúpenia k 1. júlu 2002. Na základe tohto Dohovoru je možné prostredníctvom centralizovaného konania o udelenie patentu na základe jednotného tzv. európskeho patentového práva udeliť európsky patent pre určené členské štáty Mníchovského dohovoru. Po jeho udelení sa každý patent riadi národným právom príslušného štátu a uplatnenie práv plynúcich z takéhoto patentu spadá výlučne do rozhodovacej právomoci jednotlivých členských štátov. Požiadavky na odbornosť súdov a sudcov prejednávajúcich túto agendu sú vysoké najmä z hľadiska zabezpečenie určitej jednotnosti výkladu a judikatúry v tejto oblasti, a preto zotrvávaním na roztrieštenosti agendy priemyselno-právnej ochrany práv na viacerých krajských a okresných súdoch sa vytvárajú predpoklady nejednotnosti aplikačnej praxe už na vnútroštátnej úrovni.
V rámci Európskej komisie v súčasnosti zároveň prebiehajú intenzívne prípravy na návrhu Nariadenia o patente Spoločenstva, ktorý predpokladá zavedenie jednotného patentu s účinkom pre všetky štáty Spoločenstva.
V súvislosti s dlhodobo pripravovaným jednotným európskym patentovým systémom bola Európskou komisiou vypracovaná i Zelená kniha o komunitnom a patentovom systéme v Európe. Táto Zelená kniha pojednáva o patentovom systéme na európskej úrovni a naznačuje mnohé problémy a sporné otázky, ale aj ich možné riešenia pri dosiahnutí unitárneho a autonómneho práva patentovej ochrany v rámci EÚ ako takej, ako aj otázky požiadaviek na ďalšie krajiny po ich prístupe do EÚ. Predpokladá sa, že predovšetkým na národné súdy budú kladené vysoké nároky pokiaľ ide o odbornosť rozhodnutí v spojitosti s interpretáciou ustanovení európskeho patentového práva, nakoľko by tieto mohli mať obrovské právne i materiálne dopady aj mimo územia Slovenskej republiky. Rozsudok tohto národného súdu, ktorý sa stal konečným a nariaďuje napr. zamietnutie komunitného patentu, by mohol mať ten istý účinok vo všetkých zmluvných štátoch, t.j. rozsudkom jedného národného súdu by bolo zrušené patentové pokrytie v tak širokom a ekonomicky dôležitom teritóriu ako je EÚ bez možnosti nápravy.
Pokiaľ ide o úpravu vecnej príslušnosti súdov, súčasné platné znenie zák. č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších právnych predpisov v § 9 ustanovuje príslušnosť krajských súdov pre spory z práv z patentov, chránených úžitkových a priemyselných vzorov a topografií polovodičových výrobkov, a to bez zreteľa na to, či účastníci záväzkového vzťahu sú podnikatelia (§ 9 ods. 3 písm. b) bod 17). V ďalšom ustanovení upravuje vecnú príslušnosť i pre spory z práv k ochranným známkam a k označeniu pôvodu (§ 9 ods. 3 písm. c/ bod 5). Zároveň zakotvuje v § 36b písm. d) princíp senátneho rozhodovania pre konanie o sporoch z práv k predmetom priemyselného vlastníctva na krajských súdoch.
Majitelia práv vyplývajúcich z priemyselného vlastníctva sa často uchyľujú k ochrane prostredníctvom trestného konania, čo je nežiadúce pre osobitný charakter týchto práv a vytvára sa tým nezdravý trend, nakoľko trestné konanie by malo nasledovať až potom, keď sú vyčerpané iné dostupné možnosti právnej ochrany a pomoci (predovšetkým inštitúty predbežného opatrenia a predbežnej vykonateľnosti v občiansko–právnom konaní). Pri hľadaní príčin tohto stavu je za hlavnú prekážku efektívnej ochrany priemyselných práv potrebné označiť najmä nepružnosť, a tým podmienenú neschopnosť súdov vybavovať priemyselno-právnu agendu tak kvalifikovane a v takom časovom horizonte, aby sa dalo hovoriť o účinnej ochrane uvedených práv. Konania trvajúce niekoľko mesiacov, príp. rokov, majúc na zreteli i prípadné konania o opravných prostriedkoch nemôžu v súčasnosti v nijakom prípade uspokojiť požiadavku majiteľov práv na rýchlu ochranu, ktorá je v Európe na štandardnej úrovni a v ich prípade jediným predpokladom skutočne efektívnej ochrany.
Zo štatistických údajov uvedených v ročenkách Ministerstva spravodlivosti SR jednoznačne tiež vyplýva tá skutočnosť, že priemyselno-právnu ochranu práv v civilnom konaní je možné realizovať s nízkym počtom špecializovaných sudcov, tzn. že objektívne sa nastoluje požiadavka na činnosť 1 senátu.
Avšak nielen časový horizont trvania konaní vo veciach priemyselno-právnej ochrany je rozhodujúcim faktorom pri obhajobe opodstatnenosti požiadavky špecializovaného senátu s pôsobnosťou pre celú Slovenskú republiku. Ďalším významným podporným argumentom pre špecializáciu sudcov je potreba kvalitných a kvalifikovaných rozhodnutí založených na odbornom posúdení veci.
Napríklad pre známkové právo je charakteristická špecifickosť pojmov, s ktorými tento právny odbor nakladá, či už je to napr. zameniteľnosť známok, všeobecná známosť známky, príznačnosť známky pre určité tovary, alebo služby a iné technicko-odborné termíny, ktoré spočívajú v ich obtiažnej, takmer až nemožnej (z hľadiska objektívneho prístupu) zadefinovateľnosti, a preto len dostatočné, hlbšie pochopenie predmetu práva duševného, resp. priemyselného vlastníctva, jeho podstaty a súvislostí spolu so skúsenosťami na tomto poli môžu byť zárukou vyvarovania sa takých nešťastných rozhodnutí, ako je napr. známy prípad Staropramen vs. Starý prameň.
Začlenenie príslušného ustanovenia vychádza z presvedčenia, že tak, ako sa v praxi osvedčila osobitná miestna príslušnosť pri registrových, resp. konkurzných a vyrovnacích súdoch založených na zásade koncentrácie agendy, je aj táto navrhovaná osobitná miestna príslušnosť žiadúca a nevyhnutná aj pri súde zaoberajúcim sa priemyselno-právnou ochranou.
Je žiadúce zdôrazniť, že nakoľko nejde o vytvorenie špeciálneho súdu z nových sudcov (čo by malo nepochybne značný dopad na štátny rozpočet), ale ide o vytvorenie profesionálneho senátu s vyškolenými sudcami v rámci všeobecnej sústavy súdov a s prerozdelením osobitného druhu agendy. Preto nebudú v tejto súvislosti kladené nároky ani na štátny rozpočet, ani na počet pracovníkov justície, ktorí sú viazaní na štátny rozpočet.
Vo vzťahu k právu Európskej únie navrhovaná právna úprava spadá pod výnimku o výkone verejnej moci obsiahnutú v ustanovení článku 45 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva. Súčasne si Slovenská republika predložením návrhu zákona, ktorým sa dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 328/1996 Z. z., ktorým sa ustanovujú nové sídla a obvody súdov, a o zmene a doplnení niektorých zákonov, plní úlohy, ktoré pre ňu vyplývajú z Národného programu pre prijatie acquis communautaire v časti 1 – krátkodobé priority súdnictva.
Otázka vzdelávania sudcov, najmä s ohľadom na problematiku komunitárneho práva a celého acquis communautaire, je významnou a zo strany Komisie Európskych spoločenstiev sledovanou úlohou Slovenskej republiky v rámci asociačných aktivít v 24.kapitole NPAA – Spolupráca v oblasti spravodlivosti a vnútorných vecí. V zmysle hore uvedených dôvodov Úrad priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky sprostredkuje z podstatnej časti materiálnu i profesionálnu podporu vzdelávania príslušných sudcov.
Úrad priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky v minulom roku spolupracoval so zástupcami Holandského kráľovstva na programe návrhu projektov v rámci Holandskej bilaterálnej spolupráce pomoci PSO pre-accession 2000. V rámci tohto projektu sa u vybraných sudcov uskutočňujú rôzne stáže a expertné pobyty v špeciálnych senátoch zaoberajúcimi sa priemyselno-právnou agendou v rámci krajín Európskej únie za účelom získania praktických skúseností pri konaniach v týchto veciach.
Súčasne Úrad priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky zabezpečuje odborné semináre a prednášky, kde budú v rámci uvedeného projektu organizované rôzne pracovné stretnutia s problematikou, týkajúcou sa priemyselno-právnej agendy.
Doložka zlučiteľnosti
1. Navrhovateľ : Vláda Slovenskej republiky
2. Názov návrhu zákona: Návrh zákona, ktorým sa dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 328/1996 Z. z., ktorým sa ustanovujú nové sídla a obvody súdov, a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
3. V práve Európskej únie je problematika upravená v Dohode o obchodných aspektoch práv duševného vlastníctva (Dohoda TRIPS), ktorá je súčasťou komunitárneho práva v súlade s ustálenou judikatúrou Európskeho súdneho dvora.
4. Návrh zákona nepatrí medzi prioritné oblasti aproximácie práva uvedené v čl. 70 Európskej dohody o pridružení a svojou povahou nepatrí ani medzi priority odporúčané v Bielej knihe. Návrh je však zaradený v Národnom programe pre prijatie acquis communataire v časti 1 – krátkodobé priority súdnictva. Súčasne návrh zákona plní úlohy obsiahnuté v Národnom programe pre prijatie acquis communataire v časti 24 – spolupráca v oblasti spravodlivosti a vnútorných vecí. Slovenská republika si tiež plní čiastočne svoj záväzok, ktorý vyplýva nepriamo z článku 67 ods. 2 Asociačnej dohody.
5. Okrem právnych noriem Európskej únie uvedených v bode 4, žiadne iné právne normy Európskej únie neupravujú problematiku, ktorú rieši návrh zákona, ktorým sa dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 328/1996 Z. z., ktorým sa ustanovujú nové sídla a obvody súdov, a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
6. Vzhľadom na uvedené v bodoch 4. a 5. je návrh zákona úplne kompatibilný so záväzkami vyplývajúcimi z Dohody TRIPS.
Doložka finančných, ekonomických, environmentálnych vplyvov a vplyvov na zamestnanosť
1. Návrh zákona nezakladá nároky na verejné financie.
2. Návrh zákona je v súlade s prioritami a cieľmi hospodárskej politiky.
3. Návrh zákona nemá vplyv na životné prostredie.
4. Návrh zákona neovplyvní zamestnanosť a nevyžiada si zvýšenie počtu pracovníkov justície.
II. Osobitná časť
K článku I :
Základnou koncepciou predkladaného materiálu je to, že sa presadzuje princíp optimálnej koncentrácie súdnej agendy (rovnako ako v prípade registrových alebo konkurzných súdov na Slovensku) týkajúcej sa ochrany priemyselného vlastníctva na jeden súd s vytvorením senátu zloženého z vysoko špecializovaných a jazykovo vybavených sudcov v oblasti priemyselných práv. Týmto postupom je možné zabezpečiť rozhodovanie o právach v tejto špecifickej oblasti v reálnom čase, pričom práve čas, potrebný na prijatie meritórneho rozhodnutia predstavuje jeden z najväčších problémov súčasného slovenského súdnictva. Zároveň by bolo možné zabezpečiť i vysokú kvalifikovanosť rozhodnutí, čo pri súčasnom rozptýlení agendy v súlade s príslušnými ustanoveniami Občianskeho súdneho poriadku na všetky krajské, resp. okresné súdy nie je možné.
Predstavitelia dotknutých ústredných orgánov štátnej správy (Úrad priemyselného vlastníctva SR a Ministerstva spravodlivosti SR) iniciovali početné stretnutia s predsedami krajských súdov a Najvyššieho súdu SR s cieľom prerokovať návrh i v sudcovskej obci. Všetci zástupcovia subjektov zúčastnených na týchto pracovných stretnutiach uznávajú opodstatnenosť a dôvodnosť tohto návrhu a súhlasia s tým, aby agenda tohto súdu bola sústredená na Krajský súd v Banskej Bystrici.
Základným a nevyhnutným predpokladom pre výber súdu boli najmä predchádzajúce skúsenosti s touto agendou. Umiestnenie súdu do Banskej Bystrice bolo ovplyvnené tiež tou skutočnosťou, že je tu situovaný Úrad priemyselného vlastníctva SR. Preto sa navrhované riešenie javí ako racionálne, najmenej nákladne a optimálne riešenie. Úrad priemyselného vlastníctva SR má možnosti a prostriedky na zabezpečenie sústavného vzdelávania sudcov, je priamo pri príprave a realizácii všetkých významných zmien na poli priemyselných práv v medzinárodnej sfére a v súčasnej dobe má i možnosť zabezpečiť prvotné rozsiahle zaškolenie sudcov, ktorého materiálnu i profesionálnu podporu môže Úrad priemyselného vlastníctva SR zabezpečiť prostredníctvom vlastných zdrojov. Súčasne uvedený senát bude v budúcnosti predstavovať vysokokoncentrovaný zdroj legislatívnych podnetov de lege ferendae pre činnosť Úradu priemyselného vlastníctva SR, čo v súčasnosti v Slovenskej republike absentuje.
Pokiaľ ide o výber príslušných sudcov, jednou zo základných požiadaviek budú samozrejme i jazykové vedomosti, nakoľko sa okrem účasti na zahraničných stážach bude od nich vyžadovať najmä neustále oboznamovanie sa s vývojom právnych úprav reflektujúcich vývoj technológií a techniky, či z toho vyplývajúce európske judikatúry v tejto oblasti.
Predseda a podpredsedníčka Krajského súdu v Banskej Bystrici prejavili porozumenie pre sústredenie agendy na tento súd a jednoznačne deklarovali, že na ňom existujú primerané materiálne a personálne predpoklady pre koncentráciu uvedenej agendy. Zároveň potvrdili, že okamžite po nadobudnutí účinnosti predmetného zákona sú pripravení na zadelenie novej agendy v rámci rozvrhu práce už pre špeciálny senát. Agenda priemyselno-právnej ochrany práv, ktorá je pridelená konkrétnemu sudcovi podľa súčasného právneho stavu, bude aj po vzniku osobitného senátu na Krajskom súde v Banskej Bystrici dokončená na pôvodných súdoch z dôvodu zachovania zásady zákonného sudcu podľa článku 48 ods.1 Ústavy Slovenskej republiky.
K článku II :
Vzhľadom na predpokladanú dĺžku legislatívneho procesu, ako aj na potrebnú legisvakanciu sa navrhuje účinnosť zákona k 1. aprílu 2002.