D ô v o d o v á   s p r á v a

 

A. Všeobecná časť

 

Korupcia je útok na základy právneho systému. Vedie k oslabovaniu dôvery v právo a spravodlivosť. Rozšírenie korupcie má za následok pokles celkovej morálky spoločnosti, ako aj závažné ekonomické dôsledky.

Príprava návrhu zákona o špeciálnom prokurátorovi na boj proti korupcii a organizovanému zločinu vyplýva z potreby pokročiť v boji proti korupcii. V tejto súvislosti už boli prijaté určité opatrenia, z ktorých je možné spomenúť najmä:

V rámci Generálnej prokuratúry SR bola zriadená v roku 2000 Protikorupčná jednotka, ktorá sa zaoberá dôležitými prípadmi korupcie a koordinuje prokurátorov na nižšej úrovni v oblasti korupcie, drogových trestných činov, organizovanej kriminality a prania špinavých peňazí. Celkovú zodpovednosť za vyšetrovanie a zisťovanie trestných činov korupcie má Ministerstvo vnútra SR, ktoré je zainteresované na zostavovaní všeobecnej koncepcie proti korupcii. V oblasti zisťovania trestných činov bol zriadený osobitný orgán špecializovaný v boji proti korupcii – Odbor boja proti korupcii Úradu organizovanej trestnej činnosti Prezídia Policajného zboru, ktorý zodpovedá za prípady odhaľovania a dokumentovania trestných činov korupcie, najmä prípady v ktorých sú zainteresované orgány štátnej správy a samosprávy, sudcovia, prokurátori, ako aj za prípady týkajúce sa privatizácie (uvedený odbor vznikol v novembri 1998).

V júli 2001 generálny prokurátor SR a minister vnútra SR podpísali dohodu o zriadení stálej centrálnej jednotky boja proti korupcii, cieľom ktorej je riadenie a koordinácia odhaľovania a vyšetrovania prípadov korupcie, vrátane vlastného vyšetrovania najzávažnejších prípadov korupcie. Táto jednotka je zložená z prokurátorov, vyšetrovateľov a pracovníkov kriminálnej polície a zasadá podľa potreby, najmenej však raz za pol roka. Vlastné vyšetrovanie však môže jednotka vykonávať len v prípadoch určených spoločnou dohodou generálneho prokurátora a ministra vnútra. Nemá teda povinnosť vyšetrovať všetky trestné činy korupčného charakteru a vzhľadom na periodicitu zasadnutí tejto jednotky nemá ani takú akcieschopnosť, aká sa predpokladá v prípade špeciálneho prokurátora a jeho tímu podľa predloženého návrhu zákona.

Napriek prijatiu tiež mnohých koncepčných materiálov, ako aj legislatívnych zmien, úspešnosť protikorupčných opatrení je stále nízka. Rozsah korupcie v našom štáte si vyžaduje rázne riešenie a mimoriadne nasadenie. Veľmi podnetnou je skúsenosť z Talianska, kde nezávislé tímy vedené špeciálnymi prokurátormi zaznamenali výrazný úspech v boji proti korupcii, a to aj na najvyššej úrovni (zákonom č. 8 z 20. januára 1992 bolo v Taliansku vytvorené Národné riaditeľstvo na boj proti mafii pri generálnej prokuratúre; na jeho čele je Národný prokurátor na boj proti mafii). Vytvorenie Úradu špeciálneho prokurátora pre potláčanie hospodárskej kriminality spojenej s korupciou predstavovalo pokrok a zaznamenalo pozitívne výsledky aj v Španielsku (zákon č. 10 z 24. apríla 1995, ktorý upravil Základné stanovy Generálnej prokuratúry a zaviedol Úrad špeciálneho prokurátora pre potláčanie hospodárskej kriminality spojenej s korupciou).

Vypracovanie a predloženie do legislatívneho procesu návrhu zákona o špeciálnom prokurátorovi na boj proti korupcii a organizovanému zločinu vyplynulo  z vládou schváleného Národného programu boja proti korupcii.

Cieľom zákona je zefektívnenie protikorupčného boja prelomením personálnych väzieb medzi jednotlivými štátnymi a justičnými orgánmi, ktoré existujú na miestnej, ale aj celoštátnej úrovni a tiež zefektívnenie protikorupčného boja zrýchlením konania cestou zabezpečenia užšej spolupráce medzi orgánmi činnými v trestnom konaní. Odborná špecializácia je tiež jedným z predpokladov úspešnejšieho boja proti korupcii. Personálne väzby najmä na miestnej úrovni medzi jednotlivými štátnymi orgánmi, osobitne  orgánmi činnými v trestnom konaní, spôsobujú problémy pri odhaľovaní aj tak veľmi ťažko preukázateľného korupčného konania. Aj preto je stíhanie trestných činov korupcie oproti ich reálnemu výskytu podľa výsledkov diagnostických prieskumov také zanedbateľné. Orgány činné v trestnom konaní evidujú zanedbateľný počet trestných činov korupcie. V podvedomí širokej verejnosti v Slovenskej republike však prevláda názor, že bez poskytnutia úplatku nie je možné dosiahnuť vyriešenia súkromných záležitostí na rôznych stupňoch štátnej správy, samosprávy a verejného života. Podľa policajných štatistík v roku 1999 bolo stíhaných 50 prípadov trestných činov korupcie, 43 prípadov bolo obžalovaných a 20 odsúdených. V roku 2000 bolo trestne stíhaných 116 prípadov korupcie, z toho obžalovaných bolo 90 a odsúdených 63 osôb.

Trestná činnosť páchaná najmä organizovaným zločinom (typické sú prípady obchodovania s drogami, zbraňami alebo ženami) prináša veľké sumy nelegálnych finančných prostriedkov pre tieto skupiny. Tieto príjmy získané trestnou činnosťou sa organizovaný zločin snaží zlegalizovať na legálny majetok (tzv. pranie špinavých peňazí). Takéto konanie postihuje trestný čin legalizácie príjmu z trestnej činnosti, ktorého vyšetrovania bude v pôsobnosti špeciálneho prokurátora, a to aj z dôvodu, že sprievodným javom prania špinavých peňazí je korupcia a klientelizmus.

Korupčné trestné činy a pranie špinavých peňazí veľmi úzko súvisia aj s organizovaným zločinom. Práve členovia rôznych organizovaných a zločineckých skupín sa snažia jednak podplácaním sťažovať a mariť vyšetrovanie trestných činov a chrániť tým členov týchto skupín,  jednak poskytovaním peňazí a iných výhod preniknúť svojím vplyvom do štátnych orgánov. Z tohto dôvodu sa navrhuje, aby mal špeciálny prokurátor fakultatívnu právomoc vyšetrovať aj trestné činy spáchané zločineckou alebo organizovanou skupinou, ak si to vyžiada.

Rovnako v prípade trestného činu zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 158 Trestného zákona môžu rôzne miestne vplyvy významným spôsobom zasiahnuť a ovplyvniť vyšetrovanie tohto trestného činu, a preto sa navrhuje, aby bola fakultatívna pôsobnosť špeciálneho prokurátora aj v tomto prípade.

Európska komisia vo svojej pravidelnej hodnotiacej správe o pokroku dosiahnutom Slovenskou republikou v príprave na vstup do EÚ za rok 2001 pomenovala korupciu ako jednu z hlavných problémových oblastí, pričom podľa správy je potrebné na Slovensku zefektívniť boj proti korupcii. V správe sa síce uvádza, že sa prijal rad pozitívnych opatrení, ale zároveň je vytknutá skutočnosť, že ich účinok sa zatiaľ dostatočne neprejavil, a preto je potrebné vyvíjať ďalšie vytrvalé úsilie na zabezpečenie účinnosti boja proti korupcii v hospodárskom aj v politickom živote. Európska komisia v správe upozornila tiež na fakt, že v Národnom programe boja proti korupcii je záväzok prijať zákon o špeciálnom prokurátorovi, ktorý však doteraz nebol realizovaný a funkcia osobitného „protikorupčného" prokurátora doteraz nevznikla.

Na základe uvedených dôvodov sa predložil do legislatívneho procesu návrh zákona o špeciálnom prokurátorovi na boj proti korupcii a organizovanému zločinu. Pôsobnosť špeciálneho prokurátora sa bude obligatórne vzťahovať na všetky trestné činy korupcie (trestné činy upravené v treťom oddieli tretej hlavy osobitnej časti Trestného zákona) a trestný čin legalizácie príjmu z trestnej činnosti (§ 252 a § 252a Trestného zákona). Fakultatívne si bude môcť špeciálny prokurátor vyžiadať vec, v ktorej prebieha vyšetrovanie o trestnom čine zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 158 Trestného zákona alebo o akomkoľvek trestnom čine spáchanom zločineckou alebo organizovanou skupinou. Ostatné orgány činné v prípravnom konaní budú povinné odstúpiť špeciálnemu prokurátorovi danú vec, a to aj v prípade súbehu trestných činov. Nezávislosť pri vyšetrovaní týchto trestných činov je posilnená ustanovením § 11 ods. 2 návrhu, podľa ktorého nie je možné špeciálnemu prokurátorovi pri vyšetrovaní konkrétnej veci ukladať úlohy, pokyny alebo vykonať úkony nadriadeným prokurátorom.         

Postavenie a pôsobnosť prokuratúry a prokurátorov, ich práva a povinnosti v súčasnosti upravuje zákon č. 153/2001 Z.z. o prokuratúre a zákon č. 154/2001 Z.z. o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry. Tento zákon bude osobitným zákonom k zákonu č. 153/2001 Z.z. a k zákonu č. 154/2001 Z.z., t.j. vzťahy neupravené v zákone o špeciálnom prokurátorovi na boj proti korupcii a organizovanému  zločinu sa budú spravovať uvedenými zákonmi.

Pri vyšetrovaní a trestnom stíhaní páchateľov podľa Trestného poriadku  bude mať špeciálny prokurátor postavenie tak, ako každý iný prokurátor, pričom však bude v rámci svojej pôsobnosti vecne a miestne príslušný pre obvody všetkých súdov.

Predložený návrh je v súlade s Ústavou SR a s medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.

Prerokovanie návrhu zákona na plenárnom zasadnutí Rady hospodárskej a sociálnej dohody Slovenskej republiky v zmysle § 6 zákona o tripartite (zákon     č. 106/1999 Z. z.) nie je potrebné.

Právo EÚ neobsahuje v sekundárnej legislatíve žiadnu povinnosť členských štátov vytvoriť špecializované inštitúcie na boj proti korupcii, avšak v mnohých dokumentoch prijatých EÚ sa zdôrazňuje potreba účinnejšieho boja proti korupcii. Ako príklad je možné uviesť Dohovor o boji proti úplatkárstvu, na ktorom sa podieľajú úradníci ES alebo členských štátov EÚ z r. 1997, Protokol k Dohovoru z r. 1995 o ochrane finančných záujmov Európskych spoločenstiev, za účelom špecifického zaoberania sa problémom korupcie a Spoločné stanovisko k rokovaniam v Rade Európy a OECD týkajúcich sa korupcie z roku 1998.

Okrem týchto dokumentov EÚ je možné uviesť aj Dohovor OSN proti nadnárodnému organizovanému zločinu, ktorý ukladá prijať opatrenia na poskytnutie dostatočnej nezávislosti orgánov v oblasti odhaľovania korupcie, aby sa zabránilo nevhodnému vplyvu na ich činnosť.

Rezolúcia Výboru ministrov o 20 riadiacich princípoch boja proti korupcii z r.1997, ktorou sa riadia všetky štáty skupiny GRECO, ako siedmy princíp boja proti korupcii stanovila podporu špecializácie osôb či orgánov, ktoré majú na starosti boj proti korupcii. Tretí princíp rezolúcie stanovuje štátom zaistiť, že tí, čo majú na starosti vyšetrovanie, stíhanie trestných činov korupcie požívajú nezávislosť a autonómnosť primeranú funkciám a nie je na nich vyvíjaný nenáležitý tlak.

Trestnoprávny dohovor o korupcii v článku 20 zaväzuje štáty aby prijali opatrenia nevyhnutné na špecializáciu osôb alebo orgánov v boji proti korupcii. Také orgány majú mať nevyhnutnú nezávislosť v súlade so základnými zásadami právneho systému štátu, aby mohli vykonávať svoje funkcie účinne a bez nenáležitého tlaku. Tiež Záverečná hodnotiaca správa Slovenskej republiky z programu Octopus II v odporúčaniach k téme Medzirezortná spolupráca a špecializované jednotky navrhuje zaviesť špecializáciu prokurátorov pre prípady organizovaného zločinu a korupcie.

Návrh zákona bude mať určitý dopad na štátny rozpočet, zamestnanosť, organizačné zabezpečenie a na tvorbu pracovných miest. Návrh zákona si vyžiada zvýšené čerpanie finančných prostriedkov zo štátneho rozpočtu - bude potrebné vyčleniť finančné prostriedky na osobitné príplatky pre špeciálneho prokurátora a jeho spolupracovníkov a ďalšie finančné prostriedky budú potrebné na materiálno-technické vybavenie úradu špeciálneho prokurátora (výpočtová technika, služobné motorové vozidlá, vybavenie kancelárií). Kvantifikácia finančných prostriedkov počíta s vytvorením jedného nového pracovného miesta pre administratívu. V prípade špeciálneho prokurátora a ostatných stálych členov úradu sa počíta s tým, že tieto osoby budú vyčlenené z existujúceho stavu prokurátorov, vyšetrovateľov a policajtov Policajného zboru. Pri začiatočnej skladbe úradu špeciálneho prokurátora (zloženého zo špeciálneho prokurátora, jeho zástupcu a 5 ďalších stálych členov úradu) je predbežné vyčíslenie nasledovné:

Rok 2002 (druhý polrok)

- funkčný príplatok špeciálneho prokurátora (§ 13 ods. 1) - 8.500 Sk x 7 (6 mesiacov + 13.plat) = 59.500 Sk

- funkčný príplatok zástupcu (§ 13 ods. 2) – 6.200 Sk x 7 =  43.400 Sk

- zvláštny príplatok (§ 13 ods. 3) – 7 osôb x 5000 Sk x 7 = 245.000 Sk

- 1 administratívny pracovník – 8500 Sk x 7 = 59.500 Sk

Spolu – 407.400 Sk + (407 400 x 0,38 - odvody do poistných fondov 38%) = 562.212 Sk

- materiálno-technické vybavenie:

-          výpočtová technika (8x) – 500.000 Sk

-          2x služobné motorové vozidlo – 800.000 Sk

-          kancelárska a reprografická technika – 100.000 Sk

-          zariadenie kancelárií – 150.000 Sk

-          spotrebný materiál - 100.000 Sk

Celkové náklady na druhý polrok 2002 – 2.212.212 Sk = cca 2,22 mil. Sk

 

Rok 2003 (a obdobne ďalšie roky pri rovnakom počte členov úradu)

- funkčný príplatok špeciálneho prokurátora - 8.500 Sk x 13 = 110.500 Sk

- funkčný príplatok zástupcu špeciálneho prokurátora – 6.200 Sk x 13 =  80.600 Sk

- zvláštny príplatok – 7 osôb x 5000 Sk x 13 = 455.000 Sk

- 1 administratívny pracovník – 8500 Sk x 13 = 110.500 Sk

Spolu – 756.600 Sk + (756.600 x 0,38 - odvody do poist. fondov 38%) = cca 1.045. 000 Sk

Doložka zlučiteľnosti návrhu zákona s právom Európskej únie

 

1.      Navrhovateľ zákona: vláda Slovenskej republiky.

2.      Názov návrhu zákona: zákon o špeciálnom prokurátorovi na boj proti korupcii a organizovanému zločinu.

3.      V práve Európskej únie nie je problematika návrhu zákona priamo upravená. Právo EÚ neobsahuje v sekundárnej legislatíve žiadnu povinnosť členských štátov vytvoriť špecializované inštitúcie na boj proti korupcii, avšak v mnohých dokumentoch prijatých EÚ sa zdôrazňuje potreba vytvorenia predpokladov  účinnejšieho boja proti korupcii. Ako príklad je možné uviesť Dohovor o boji proti úplatkárstvu, na ktorom sa podieľajú úradníci ES alebo členských štátov EÚ z r. 1997, Protokol k Dohovoru z r. 1995 o ochrane finančných záujmov Európskych spoločenstiev, za účelom špecifického zaoberania sa problémom korupcie a Spoločné stanovisko k rokovaniam v Rade Európy a OECD týkajúcich sa korupcie z roku 1998.

4.      Návrh zákona svojou problematikou nepatrí medzi prioritné oblasti aproximácie práva uvedené v čl. 70 Európskej dohody o pridružení a svojou problematikou nepatrí ani medzi priority odporúčané v Bielej knihe.

5.      Charakteristika právnych noriem Európskej únie, ktorými je upravená problematika návrhu zákona: vzhľadom k bodom 3 a 4 bezpredmetné.

6.      Vyjadrenie stupňa kompatibility s právnou normou Európskej únie: vzhľadom k bodom 3 a 4 bezpredmetné.

 

 

B. Osobitná časť

 

K § 1

            Ustanovenie § 1 obsahuje predmet úpravy zákona.

 

K § 2

            Pôsobnosť špeciálneho prokurátora v boji proti korupcii a organizovanému zločinu (ďalej len „špeciálny prokurátor“) je dvojakého charakteru:

  a) obligatórne odhaľuje a vyšetruje trestné činy korupcie (trestné činy upravené v treťom oddieli tretej hlavy osobitnej časti Trestného zákona) a trestné činy legalizácie príjmu z trestnej činnosti (§ 252, § 252a Trestného zákona),

  b) fakultatívne sa umožňuje, aby si špeciálny prokurátor vyžiadal vec, v ktorej prebieha vyšetrovania o trestnom čine zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 158 Trestného zákona alebo o akomkoľvek trestnom čine spáchanom zločineckou alebo organizovanou skupinou.

S ustanovením § 2 súvisí povinnosť (§ 6) ostatných orgánov činných v trestnom konaní tejto žiadosti špeciálneho prokurátora vyhovieť. V prípade obligatórnej aj fakultatívnej pôsobnosti sú povinné ostatné orgány činné v prípravnom konaní odstúpiť špeciálnemu prokurátorovi danú vec aj v prípade súbehu trestných činov, čo vyplýva z § 6 ods. 3 návrhu.

 

K § 3

Špeciálny prokurátor je vecne a miestne príslušný pre obvody všetkých súdov, t.j. jeho pôsobnosť sa vzťahuje na celé územie Slovenskej republiky a v danej veci koná na všetkých stupňoch súdov. To bude platiť jednak pri jeho obli-gatórnej pôsobnosti (§ 2 ods. 1), jednak pri fakultatívnej pôsobnosti (§ 2 ods. 2).

 

K §  4

            Špeciálny prokurátor bude povinný tak, ako každý iný orgán prípravného konania prijímať trestné oznámenia. Pritom ak sa bude oznámenie týkať jeho obligatórnej pôsobnosti, špeciálny prokurátor bude povinný oznámenie vybaviť v zmysle Trestného poriadku, t.j. buď vec odloží alebo začne trestné stíhanie podľa § 160 Trestného poriadku. Pri jeho fakultatívnej pôsobnosti bude na uvážení špeciálneho prokurátora, či oznámenie vybaví alebo ho odovzdá na vybavenie príslušnému orgánu činnému v prípravnom konaní.

 

K § 5

            Ustanovenie umožňuje, aby špeciálny prokurátor mal možnosť aj v prípade obligatórnej pôsobnosti odstúpiť príslušnému orgánu činnému v prípravnom konaní vyšetrovanie trestného činu. Pôjde najmä o prípady menšej spoločenskej nebezpečnosti alebo prípady súbehu trestných činov, keď korupčný trestný čin alebo trestný čin legalizácie príjmu z trestnej činnosti bude vo vzťahu k ďalšiemu trestnému činu charakterizovaný stupňom menšej spoločenskej nebezpečnosti.

            V týchto prípadoch však bude špeciálny prokurátor vykonávať dozor nad zachovaním zákonnosti v prípravnom konaní podľa § 174 Trestného poriadku.

 

K § 6

            Povinnosti ustanovené v § 6 sú viazané na oprávnenie, resp. pôsobnosť špeciálneho prokurátora upravenú v § 2. Ostatní prokurátori, vyšetrovatelia a policajné orgány sú povinné odstúpiť špeciálnemu prokurátorovi vyšetrovanie tých trestných činov, v ktorých je pôsobnosť špeciálneho prokurátora.

 

K § 7

            Navrhujú sa dve alternatívy vzniku funkcie špeciálneho prokurátora. Podľa prvej alternatívy bude špeciálneho prokurátora vymenúvať a odvolávať vláda SR, podľa druhej alternatívy prezident SR. V oboch prípadoch návrh na vymenovanie predkladá generálny prokurátor SR. Generálny prokurátor SR pritom podá návrh po uskutočnení výberového konania podľa § 20 a § 21 zákona o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry.

            Funkčné obdobie je ustanovené na päť rokov, pritom zákon neupravuje obmedzenie ohľadom možnosti opätovného vymenovania. To vychádza zo skutočnosti, že v prípade úspešného odhaľovania korupčných trestných činov a legalizácie príjmu z trestnej činnosti nie je dôvod k tomu, aby tá istá osoba nemohla byť vymenovaná za špeciálneho prokurátora opätovne.

 

K § 8

            Zánik funkcie špeciálneho prokurátora je umožnený len zo štyroch dôvodov – uplynutím funkčného obdobia, vzdaním sa funkcie (písomným oznámením generálnemu prokurátorovi), odvolaním z funkcie a z  iných dôvodov ustanovených v § 17 zákona č. 154/2001 Z.z. o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry (smrťou prokurátora, vyhlásením prokurátora za mŕtveho, neodstránením dôvodov nezlučiteľnosti s výkonom funkcie prokurátora podľa § 11 ods. 3 zákona č. 154/2001 Z.z. a prerušením výkonu funkcie prokurátora podľa § 12 zákona č. 154/2001 Z.z. – v týchto prípadoch zaniká výkon funkcie špeciálneho prokurátora dňom zániku služobného pomeru prokurátora; osobitný postup je upravený v prípade prerušenia výkonu funkcie prokurátora, kedy sa na návrh generálneho prokurátora špeciálny prokurátor odvolá z funkcie, keďže prerušenie výkonu funkcie prokurátora zabraňuje reálnemu výkonu funkcie špeciálneho prokurátora.

Odvolanie z funkcie špeciálneho prokurátora je možné len z tých dôvodov, podľa ktorých je možné odvolať z funkcie prokurátora a z dôvodu prerušenia výkonu funkcie prokurátora.

 

K § 9 až § 15

            V spoločných ustanoveniach sa upravujú niektoré ďalšie otázky týkajúce sa celého návrhu zákona.

V § 9 sa ustanovuje povinnosť pre generálneho prokurátora SR predkladať vláde najmenej raz ročne správu o činnosti špeciálneho prokurátora s dôrazom navrhnúť opatrenia na zlepšenie boja proti korupcii a organizovanému zločinu tak, ako vyplynú z činnosti špeciálneho prokurátora.

 

V § 10 sa upravuje postavenie úradu špeciálneho prokurátora, ktorý bude súčasťou Generálnej prokuratúry SR ako jej organizačná časť (bude mať postavenie sekcie Generálnej prokuratúry SR, t.j. jej určitej organizačnej jednotky). Na čele úradu bude špeciálny prokurátor, ktorého bude v rozsahu jeho práv a povinností zastupovať jeho zástupca, ktorého bude vymenovávať a odvolávať generálny prokurátor  na návrh špeciálneho prokurátora, pričom podmienky na jeho vymenovanie sú rovnaké ako v prípade špeciálneho prokurátora.

Samotný úrad sa bude skladať zo stálych členov, ktorými budú okrem špeciálneho prokurátora, jeho zástupcu aj ďalší prokurátori – ich počet určí generálny prokurátor podľa konkrétnych potrieb najmä z pohľadu počtu vyšetrovaných vecí a na základe návrhu špeciálneho prokurátora. Tiež sa navrhuje, aby v úrade mohli pôsobiť aj vyšetrovatelia a policajti Policajného zboru, pričom ich počet a forma účasti na práci úradu bude závisieť od dohody medzi generálnym prokurátorom SR, ministrom vnútra SR a prezidentom Policajného zboru.

Okrem týchto stálych členov úradu sa navrhuje, aby mal špeciálny prokurátor možnosť vytvoriť si na vyšetrovanie konkrétnej veci ad hoc tím, ktorého členmi môžu byť aj ďalší prokurátori, vyšetrovatelia, príp. policajti Policajného zboru.

Vzájomná súčinnosť generálneho prokurátora, ministra vnútra a prezidenta Policajného zboru bude dôležitá pri výbere stálych členov úradu špeciálneho prokurátora, ako aj pri možnosti utvárania ad hoc vyšetrovacích tímov, a teda pre úspešnú realizáciu a aplikáciu tohto zákona.

Tiež sa navrhuje, aby na základe dohody generálneho prokurátora SR a príslušného ministra alebo vedúceho iného ústredného orgánu štátnej správy (§ 20 ods. 1 zákona SNR č. 347/1990. Zb. v znení neskorších predpisov) mohli vyšetrovaní trestných činov v pôsobnosti špeciálneho prokurátora pôsobiť aj odborníci z iných oblastí (napr. účtovníctvo, dane).

 

V § 11 ods. 1 sa ustanovuje, že nadriadeným prokurátorom pri rozhodovaní o sťažnostiach proti uzneseniam špeciálneho prokurátora pri rozhodovaní podľa Trestného poriadku je generálny prokurátor SR, čo vyplýva už zo skutočnosti, že špeciálny prokurátor pôsobí v rámci Generálnej prokuratúry SR.

V § 11 ods. 2 sa upravuje výnimka zo zásady nadriadenosti a podriadenosti, keďže sa ustanovuje, že pri vyšetrovaní konkrétnej veci nie je možné špeciálnemu prokurátorovi ukladať úlohy a pokyny nadriadeným prokurátorom a vykonať úkony nadriadeným prokurátorom. Uvedené platí len pri vyšetrovaní konkrétnej veci a vo veciach v pôsobnosti špeciálneho prokurátora (pri obligatórnej aj fakultatívnej pôsobnosti). Tým nie je dotknutá povinnosť špeciálneho prokurátora plniť príkazy a  pokyny, ktoré sú záväzné pre všetkých prokurátorov podľa § 10 zákona č. 153/2001 Z.z..

 

V § 12 sa ustanovujú dve výnimky zo všeobecných predpisov, a to

  a) dozor nad zachovávaním zákonnosti v prípravnom konaní podľa Trestného poriadku vykonáva špeciálny prokurátor len v prípade, ak odstúpi vyšetrovanie trestného činu inému orgánu činnému  v prípravnom konaní podľa § 5,

  b) špeciálny prokurátor nevykonáva dozor nad zachovávaním zákonnosti v miestach, kde sú držané osoby pozbavené osobnej slobody alebo osoby, ktorých osobná sloboda ja obmedzená podľa § 18 zákona č. 153/2001 Z.z..

 

Ustanovenie § 13 upravuje osobitné peňažné náležitosti podľa tohto zákona. Ustanovuje sa, že špeciálnemu prokurátorovi patrí funkčný príplatok za riadiacu činnosť ako námestníkovi generálneho prokurátora (t.j.  8.500 Sk mesačne) a jeho zástupcovi ako riaditeľovi odboru generálnej prokuratúry  (t.j.  6.200 Sk mesačne). Ďalej sa ustanovuje, že všetkým stálym členom úradu (§ 10 ods. 4) patrí zvláštny príplatok podľa tohto zákona v sume 5.000 Sk mesačne; tento príplatok sa nevzťahuje na členov ad hoc vyšetrovacích tímov (§ 10 ods. 5), ktorých plnenie osobitných úloh je možné zohľadniť pri odmeňovaní podľa zákona č. 154/2001 Z.z., resp. pri vyšetrovateľoch a policajtoch Policajného zboru podľa zákona          č. 73/1998 Z.z. v znení neskorších predpisov.

 

V § 14 sa ustanovuje, že v trestnom konaní majú špeciálny prokurátor a ostatní prokurátori úradu postavenie prokurátora.

 

Ustanovenie § 15 upravuje vzťah zákona k zákonu o prokuratúre a k zákonu o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry, ktorý je vzťahom osobitného a všeobecného predpisu, t.j. vzťahy neupravené v zákone o špeciálnom prokurátorovi sa budú spravovať zákonmi č. 153/2001 Z.z. a č. 154/2001 Z.z..

 

K § 16 až § 18

            V prechodných a záverečných ustanoveniach sa upravuje povinnosť generálneho prokurátora do 10 dní od účinnosti zákona vyhlásiť výberové konanie na funkciu špeciálneho prokurátora a do 30 dní od účinnosti zákona predložiť návrh na vymenovanie špeciálneho prokurátora.

            Tiež sa upravuje povinnosť pre orgány činné v prípravnom konaní v lehote do 30 dní od účinnosti zákona odstúpiť špeciálnemu prokurátorovi cestou Generálnej prokuratúry SR všetky trestné oznámenia a prebiehajúce vyšetrovania o trestných činoch podľa § 6 ods. 1 a 3; táto povinnosť sa nevzťahuje na veci, v ktorých sa do 30 dní od účinnosti zákona skončí vyšetrovanie a vydá rozhodnutie v prípravnom konaní podľa § 171, § 172 alebo § 173 Trestného poriadku (postúpenie veci, zastavenie trestného stíhania, prerušenie trestného stíhania), resp. sa prokurátorom podá obžaloba podľa § 176 Trestného poriadku alebo sa podmienečne zastaví trestné stíhanie podľa § 307 Trestného poriadku.

            Účinnosť zákona aj vzhľadom na poslednú hodnotiacu správu Európskej komisie sa navrhuje v najbližšom možnom reálnom termíne.