Návrh 

Zákon

z ........................... 2002,

ktorým sa mení a dopĺňa Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov

a o zmene a doplnení niektorých zákonov

 

Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tomto zákone:

 

Čl. I

 

Zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení zákona č. 58/1969 Zb., zákona č. 131/1982 Zb., zákona č. 94/1988 Zb., zákona č. 188/1988 Zb., zákona č. 87/1990 Zb., zákona č. 105/1990 Zb., zákona č. 116/1990 Zb., zákona č. 87/1991 Zb., zákona č. 509/1991 Zb., zákona č. 264/1992 Zb., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 278/1993 Z.z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 249/1994 Z.z., zákona č. 153/1997 Z.z., zákona č. 211/1997 Z.z., zákona č. 252/1999 Z.z., zákona č. 218/2000 Z.z., zákona č. 261/2001 a zákona č. 281/2001 sa mení a dopĺňa takto: 

 

1. V § 106 ods. 1 sa vkladá nový odsek 2, ktorý znie: “(2) Právo na náhradu škody spôsobenú konaním podľa § 421b sa premlčí za tri roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá.”.

Doterajší odsek 2 sa označuje ako odsek 3. 

2. § 151a až 151r znejú:

Ҥ 151a

 

Záložné právo je právo k cudzej veci, právu alebo inej majetkovej hodnote, ktoré slúži na zabezpečenie pohľadávky a jej príslušenstva tým, že oprávňuje veriteľa alebo osobu, ktorá je oprávnená na základe písomnej zmluvy konať v mene a na účet veriteľa alebo vo vlastnom mene a na účet veriteľa (ďalej len “záložný veriteľ”) uspokojiť sa alebo domáhať sa uspokojenia z predmetu záložného práva (ďalej len “záloh”), ak pohľadávka nie je riadne a včas splnená.

 

§ 151b

 

(1) Záložným právom môže byť zabezpečená peňažná aj nepeňažná pohľadávka, ktorej hodnota je určitá alebo kedykoľvek počas trvania záložného práva určiteľná.

(2) Záložným právom môže byť zabezpečená aj pohľadávka, ktorá vznikne v budúcnosti alebo ktorej vznik závisí od splnenia podmienky.

(3) Pri prevode alebo prechode pohľadávky zabezpečenej záložným právom prechádza alebo prevádza sa záložné právo na nadobúdateľa pohľadávky. To platí aj v prípade inej zmeny v osobe záložného veriteľa.

§ 151c

(1) Zálohom môže byť vec, právo alebo majetková hodnota, ktorá je prevoditeľná, ak zákon neustanovuje inak. Zálohom môže byť aj súbor vecí, práv alebo majetkových hodnôt, podnik alebo časť podniku.

(2) Záložné právo sa vzťahuje na záloh, jeho súčasti, plody a úžitky a príslušenstvo, ak zmluva o zriadení záložného práva alebo zákon nestanovuje inak. Na plody a úžitky sa záložné právo vzťahuje až do ich oddelenia od zálohu, ak zmluva o zriadení záložného práva nestanovuje inak.

(3) Záložné právo môže byť zriadené na vec vo vlastníctve záložcu alebo na právo alebo inú majetkovú hodnotu, ktorá patrí záložcovi.

(4) Záložné právo možno zriadiť aj na vec, právo alebo inú majetkovú hodnotu, ktorú záložca nadobudne v budúcnosti, a to aj v prípade, ak vec, právo alebo iná majetková hodnota vznikne v budúcnosti, alebo ktorej vznik závisí od splnenia podmienky.

(5) Pohľadávka môže byť zabezpečená aj záložným právom zriadeným na niekoľko samostatných zálohov.

(6) Akákoľvek dohoda zakazujúca zriadiť záložné právo je neúčinná voči tretím osobám.

§ 151d

(1) Záložné právo sa zriaďuje písomnou zmluvou, schválenou dedičskou dohodou, zo zákona alebo rozhodnutím súdu alebo štátneho orgánu podľa tohto alebo osobitného zákona. Zmluva o zriadení záložného práva na hnuteľnú vec nemusí byť uzatvorená v písomnej forme, ak záložné právo vzniká odovzdaním veci podľa toto zákona.

(2) V zmluve o zriadení záložného práva sa musí určiť pohľadávka, ktorá sa záložným právom zabezpečuje a záloh.

(3) Ak v zmluve o zriadení záložného práva nie je určená hodnota zabezpečenej pohľadávky musí zmluva určiť najvyššiu hodnotu istiny, do ktorej je pohľadávka zabezpečená.

(4) Záloh môže byť v zmluve určený jednotlivo, čo do množstva a druhu alebo iným spôsobom tak, aby kedykoľvek počas trvania záložného práva bolo možné určiť jednotlivé veci, práva alebo majetkové hodnoty na ktoré sa záložné právo vzťahuje.

§ 151e 

(1) Na vznik záložného práva sa vyžaduje jeho registrácia v Notárskom centrálnom registri záložných práv (ďalej len “register záložných práv”) zriadenom podľa osobitného zákona, ak zákon neustanovuje, že na vznik záložného práva sa vyžaduje zápis v osobitnej evidencii alebo ak záložné právo vzniká odovzdaním zálohu podľa tohto alebo osobitného zákona.

(2) Ak je zálohom súbor vecí, práv alebo majetkových hodnôt, podnik alebo časť podniku, ktorého súčasťou sú veci, práva alebo iné majetkové hodnoty, pri ktorých sa na vznik záložného práva vyžaduje podľa zákona zápis v osobitnej evidencii, vyžaduje sa na vznik záložného práva na tieto súčasti zálohu aj jeho zápis v osobitnej evidencii. 

§ 151f

(1) Záložca a záložný veriteľ sa môžu dohodnúť, že záložné právo na určitú hnuteľnú vec vzniká jej odovzdaním záložnému veriteľovi alebo tretej osobe do úschovy. Takto vzniknuté záložné právo môže byť kedykoľvek počas trvania záložného práva registrované v registri záložných práv; ak zmluva o zriadení záložného práva nebola uzatvorená v písomnej forme vyžaduje sa písomné vyhotovenie potvrdenia o obsahu zmluvy podpísané záložcom a záložným verieľom pred registráciou záložného práva.

(2) Záložné právo na nehnuteľnosť vzniká vkladom do katastra nehnuteľností.

(3) Záložné právo zriadené na vec, právo alebo inú majetkovú hodnotu, ktorú záložca nadobudne v budúcnosti, ktorá vznikne v budúcnosti, alebo ktorej vznik závisí od splnenia podmienky vznikne nadobudnutím vlastníckeho práva k veci alebo nadobudnutím iného práva alebo majetkovej hodnoty záložcom; to neplatí, ak záložné právo, na vznik ktorého sa vyžaduje jeho registrácia v registri záložných práv nebolo registrované v registri záložných práv pred nadobudnutím vlastníckeho práva k veci alebo iného práva alebo majetkovej hodnoty záložcom.

(4) Ak sa na vznik záložného práva, ktoré bolo zriadené na vec, právo alebo inú majetkovú hodnotu, ktorú záložca nadobudne v budúcnosti alebo ktorej vznik závisí od splnenia podmienky, vyžaduje podľa zákona zápis do osobitnej evidencie, zapíše sa vznik záložného práva do tejto evidencie ku dňu jeho vzniku nadobudnutím vlastníckeho práva k veci alebo nadobudnutím iného práva alebo majetkovej hodnoty záložcom.

§ 151g 

(1) Žiadosť o registráciu záložného práva v registri záložných práv alebo o jeho zápis v osobitnej evidencii, ak sa na vznik záložného práva vyžaduje podľa zákona zápis v osobitnej evidencii, podáva v prípade zriadenia záložného práva zmluvou dlžník, v ostatných prípadoch záložný veriteľ, ak zákon neustanovuje inak.

(2) Ak nastanú zmeny údajov týkajúce sa záložného práva, je osoba, ktorej to ukladá zákon, inak osoba ktorej sa zmena údaju týka, povinná požiadať o registráciu zmeny zápisu v registri záložných práv alebo o zmenu zápisu v osobitnej evidencii, ak sa na vznik záložného práva vyžaduje podľa zákona zápis v osobitnej evidencii. Ak nemožno určiť osobu, ktorej sa zmena údajov týka a zákon neustanovuje inak, má túto povinnosť záložca.

(3) Povinnosť podľa odseku 2 musí povinná osoba splniť bez zbytočného odkladu odo dňa, kedy nastala skutočnosť, z ktorej zmena údajov o záložnom práve vyplýva. Ak sú návrh na registráciu zmeny údajov povinné podať viaceré osoby, považuje sa táto povinnosť za splnenú, ak je splnená jednou z nich, ak zákon neustanovuje, že návrh na registráciu zmeny údajov sú tieto osoby povinné podať spoločne.

(4) Osoba, ktorá poruší povinnosti podľa odseku 2 a 3 zodpovedá za škodu, ktorú tým spôsobí. 

§ 151h

(1) Pri prevode alebo prechode vlastníckeho práva k založenej veci, iného práva alebo majetkovej hodnoty, na ktorú je zriadené záložné právo, pôsobí záložné právo voči nadobúdateľovi zálohu, ak zmluva o zriadení záložného práva neurčuje, že záložca môže záloh alebo časť zálohu previesť bez zaťaženia záložným právom alebo ak zákon neustanovuje inak.

(2) Na nadobúdateľa zálohu, voči ktorému pôsobí záložné právo prechádzajú účinnosťou prevodu všetky práva a povinnosti záložcu zo zmluvy o zriadení záložného práva týkajúce sa dohodnutého spôsobu uspokojenia zabezpečenej pohľadávky výkonom záložného práva. Nadobúdateľ zálohu, voči ktorému pôsobí záložné právo je povinný strpieť výkon záložného práva a vzťahujú sa na neho právna úprava práv a povinností záložcu v rámci výkonu záložného práva .

(3) Záložné právo nepôsobí voči nadobúdateľovi zálohu, ak záložca previedol záloh v bežnom obchodnom styku v rámci výkonu predmetu podnikania alebo ak bol v čase prevodu alebo prechodu zálohu nadobúdateľ zálohu pri vynaložení náležitej starostlivosti dobromyseľný, že nadobúda záloh nezaťažený záložným právom. Ak je záložné právo registrované v registri záložných práv predpokladá sa, že nadobúdateľ zálohu nie je dobromyseľný, že nadobúda záloh nezaťažený záložným právom, ak nepreukáže niečo iné.

(4) Ustanovenie odseku 3 sa nevzťahuje na záložné právo, ktoré vzniká zápisom do osobitnej evidencie, ak sa na jeho vznik vyžaduje podľa zákona zápis do osobitnej evidencie.

(5) Záložca a nadobúdateľ zálohu sú povinní zaregistrovať zmenu v osobe záložcu do registra záložných práv alebo zapísať zmenu do osobitnej evidencie, ak sa na vznik záložného práva vyžaduje podľa zákona zápis v osobitnej evidencii; za škodu spôsobenú porušením tejto povinnosti zodpovedajú spoločne a nerozdielne.

(6) Viesť výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie podľa osobitných predpisov na záloh je možné len ak je oprávneným záložný veriteľ podľa osobitného predpisu alebo ak záložný veriteľ s výkonom rozhodnutia súhlasí.”. 

§ 151i

(1) Záložca môže záloh používať obvyklým spôsobom, je však povinný zdržať sa všetkého, čím sa s výnimkou bežného opotrebenia hodnota zálohu zmenšuje na ujmu záložného veriteľa, ak zmluva o zriadení záložného práva neustanovuje inak.

(2) Ak je zálohom hnuteľná vec a záloh bol odovzdaný záložnému veriteľovi, je záložný veriteľ povinný zverený záloh s náležitou starostlivosťou opatrovať, chrániť ho pred poškodením, stratou a zničením; zverený záloh je oprávnený užívať len so súhlasom záložcu.

(3) Ak záložnému veriteľovi vzniknú v dôsledku plnenia povinností podľa odseku 2 náklady, má voči záložcovi právo na úhradu účelne vynaložených nákladov.

§ 151j

(1) Ak pohľadávka zabezpečená záložným právom nie je riadne a včas splnená, môže záložný veriteľ začať výkon záložného práva. V rámci výkonu záložného práva sa môže záložný veriteľ uspokojiť spôsobom určeným v zmluve alebo predajom zálohu na dražbe podľa osobitného zákona^3a)) alebo domáhať uspokojenia predajom zálohu podľa osobitných zákonov^3b).

(2) Akákoľvek dohoda uzatvorená pred splatnosťou pohľadávky zabezpečenej záložným právom, na základe ktorej sa záložný veriteľ môže uspokojiť tým, že nadobudne vlastnícke právo k veci, iné právo alebo majetkovú hodnotu, na ktorú je zriadené záložné právo je neplatná, ak zákon neustanovuje inak.

(3) Ak je na zabezpečenie tej istej pohľadávky zriadené záložné právo k viacerým samostatným zálohom, záložný veriteľ je oprávnený uspokojiť sa predajom alebo domáhať sa uspokojenia z ktoréhokoľvek z nich.

(4) Ak je zálohom podnik alebo jeho časť, ktorého súčasťou sú veci, práva alebo iné majetkové hodnoty, pri ktorých sa na vznik záložného práva vyžaduje podľa zákona registrácia v osobitnej evidencii, je záložný veriteľ oprávnený uspokojiť sa predajom alebo domáhať sa uspokojenia z predaja podniku alebo jeho časti v celistvosti iba ak vzniklo záložné právo k všetkým súčastiam podniku alebo jeho časti ich registráciou v osobitnej evidencii.

§ 151k

(1) Ak vznikne na zálohu viac záložných práv je pre uspokojenie záložných práv rozhodujúce poradie ich registrácie v registri záložných práv alebo ich zápisu v inej osobitnej evidencii, ak zákon neustanovuje inak.

(2) Ak vznikne na hnuteľnej veci viac záložných práv a niektoré z nich vznikne odovzdaním veci, majú pre uspokojovanie záložných práv prednosť záložné práva registrované v registri záložných práv podľa poradia ich registrácie.

(3) Ak vznikne na zálohu viac záložných práv môžu sa záložní veritelia dohodnúť o poradí ich záložných práv rozhodujúcom pre ich uspokojenie. Takáto dohoda nadobúda účinnosť registráciou dohodnutého poradia v registri záložných práv alebo zápisom do osobitnej evidencie, ak sa na vznik záložného práva vyžaduje podľa zákona zápis do osobitnej evidencie, na základe žiadosti všetkých na dohode zúčastnených záložných veriteľov. Dohoda, na základe ktorej by sa mohla záložnému veriteľovi, ktorý nie je jej účastníkom, zhoršiť vymožiteľnosť pohľadávky pri výkone záložného práva, je neúčinná voči tejto osobe. 

§ 151l

(1) Začatie výkonu záložného práva je záložný veriteľ povinný písomne oznámiť záložcovi a  dlžníkovi, ak osoba dlžníka nie je totožná s osobou záložcu a pri záložných právach registrovaných v registri záložných práv aj zaregistrovať začatie výkonu záložného práva v tomto registri. V písomnom oznámení o začatí výkonu záložného práva musí záložný veriteľ uviesť spôsob, akým sa uspokojí alebo bude domáhať uspokojenia zo zálohu.

(2) Po doručení oznámenia o začatí výkonu záložného práva nesmie záložca bez súhlasu záložného veriteľa záloh previesť. Porušenie zákazu nemá účinky voči osobám, ktoré nadobudli záloh od záložcu v rámci bežného obchodného styku v rámci predmetu podnikania záložcu, okrem prípadu, že nadobúdateľ vedel, že bol začatý výkon záložného práva.

(3) Záložný veriteľ má voči záložcovi právo na úhradu nákladov účelne vynaložených v súvislosti s výkonom záložného práva. 

§ 151m

(1) Predať záloh spôsobom určeným v zmluve o zriadení záložného práva alebo na dražbe môže záložný veriteľ najskôr po uplynutí 30 dní odo dňa doručenia oznámenia o začatí výkonu záložného práva záložcovi a  dlžníkovi, ak osoba dlžníka nie je totožná s osobou záložcu. Ak je záložné právo registrované v registri záložných práv a deň registrácie začatia výkonu záložného práva v registri záložných práv je neskorší ako deň doručenia oznámenia o začatí výkonu záložného práva záložcovi a dlžníkovi, ak osoba dlžníka nie je totožná s osobou záložcu začína plynúť 30 dňová lehota odo dňa registrácie začatia výkonu záložného práva.

(2) Záložca a záložný veriteľ sa môžu po doručení oznámenia o začatí výkonu záložného práva dohodnúť, že záložný veriteľ je oprávnený predať záloh spôsobom dohodnutým v zmluve o zriadení záložného práva alebo na dražbe aj pred uplynutím lehoty podľa odseku 1.

(3) Záložný veriteľ, ktorý začal výkon záložného práva s cieľom uspokojiť sa spôsobom dohodnutým v zmluve o zriadení záložného práva, môže kedykoľvek počas výkonu záložného práva zmeniť spôsob výkonu záložného práva a predať záloh na dražbe alebo domáhať sa uspokojenia predajom zálohu podľa osobitných zákonov.

(4) Záložca je povinný strpieť výkon záložného práva a je povinný poskytnúť záložnému veriteľovi súčinnosť potrebnú pre výkon záložného práva. Najmä je povinný vydať záložnému veriteľovi záloh a doklady potrebné na prevzatie, prevod a užívanie zálohu a poskytnúť akúkoľvek inú súčinnosť určenú v zmluve o zriadení záložného práva. Rovnakú povinnosť má aj tretia osoba, ktorá má záloh alebo doklady potrebné na prevzatie, prevod a užívanie zálohu u seba.

(5) Osoba, ktorá má počas výkonu záložného práva záloh u seba, je povinná zdržať sa všetkého, čím by sa hodnota zálohu zmenšila, s výnimkou bežného opotrebenia.

(6) Pri predaji zálohu koná záložný veriteľ v mene záložcu.

(7) Záložný veriteľ je povinný informovať záložcu o priebehu výkonu záložného práva, najmä o všetkých skutočnostiach, ktoré môžu mať vplyv na cenu zálohu pri jeho predaji. Záložný veriteľ je tiež povinný informovať záložcu o zmene spôsobu výkonu záložného práva.

(8) Ak je v zmluve o zriadení záložného práva dohodnuté, že záložný veriteľ je oprávnený predať záloh iným spôsobom ako na dražbe, záložný veriteľ je povinný pri predaji zálohu postupovať s náležitou starostlivosťou tak, aby záloh predal za cenu, za ktorú sa rovnaký alebo porovnateľný predmet obvykle predáva za porovnateľných podmienok v čase predaja zálohu.

(9) Záložný veriteľ je povinný podať záložcovi písomnú správu o výkone záložného práva bez zbytočného odkladu po predaji zálohu, v ktorej uvedie najmä údaje o predaji zálohu, hodnote výťažku z predaja zálohu, nákladoch vynaložených v súvislosti s výkonom záložného práva a použití výťažku z predaja zálohu. Náklady vynaložené v súvislosti s výkonom záložného práva je záložný veriteľ povinný preukázať.

(10) Ak výťažok z predaja zálohu prevyšuje zabezpečenú pohľadávku, je záložný veriteľ povinný vydať záložcovi bez zbytočného odkladu hodnotu výťažku predaja, ktorá prevyšuje zabezpečenú pohľadávku po odpočítaní nákladov účelne vynaložených v súvislosti s výkonom záložného práva.

§151n

(1) Ak vzniklo na zálohu viac záložných práv záložný veriteľ je povinný písomne oznámiť začatie výkonu záložného práva aj všetkým záložným veriteľom, ktorí sú v poradí rozhodujúcom pre uspokojenie záložných práv pred záložným veriteľom vykonávajúcim záložné právo. V oznámení o začatí výkonu záložného práva musí záložný veriteľ uviesť spôsob, akým sa uspokojí alebo sa bude domáhať uspokojenia zo zálohu. Za známeho záložného veriteľa sa považuje záložný veriteľ, ktorý je registrovaný v registri záložných práv alebo zapísaný v osobitnom registri, ak sa na vznik záložného práva podľa zákona vyžaduje zápis v osobitnej evidencii.

(2) Záložný veriteľ vykonávajúci záložné právo nemôže predať záloh pred uplynutím lehoty 30 dní odo dňa doručenia oznámenia o začatí výkonu záložného práva všetkým záložným veriteľom podľa odseku 1.

(3) Pri výkone záložného práva záložným veriteľom, ktorého záložné právo je v poradí rozhodujúcom pre uspokojenie záložných práv registrované ako prvé (ďalej len “prednostný záložný veriteľ”) sa záloh prevádza nezaťažený záložnými právami ostatných záložných veriteľov. Ak výťažok z predaja zálohu prevyšuje pohľadávku zabezpečenú v prospech prednostného záložného veriteľa, majú ostatní záložní veritelia právo, aby ich pohľadávky zabezpečené záložným právom k prevádzanému zálohu boli po odpočítaní nákladov účelne vynaložených prednostným záložným veriteľom v súvislosti s výkonom záložného práva, uspokojené z výťažku predaja zálohu podľa poradia rozhodujúceho pre uspokojenie záložných práv.

(4) Hodnota výťažku predaja zálohu, ktorá prevyšuje zabezpečené pohľadávky po odpočítaní nákladov účelne vynaložených v súvislosti s výkonom záložného práva sa vydá záložcovi.

(5) Pri výkone záložného práva prednostným záložným veriteľom podľa odseku 3 uloží prednostný záložný veriteľ do notárskej úschovy v prospech ostatných záložných veriteľov a záložcu hodnotu výťažku z predaja zálohu prevyšujúcu pohľadávku zabezpečenú v jeho prospech po odpočítaní nákladov účelne vynaložených v súvislosti s výkonom záložného práva.

(6) Pri výkone záložného práva záložným veriteľom, ktorý nemá postavenie prednostného záložného veriteľa, sa záloh prevádza zaťažený záložným právom prednostného záložného veriteľa a ostatných záložných veriteľov, ktorí sú v poradí rozhodujúcom pre uspokojenie záložných práv pred  záložným veriteľom vykonávajúcim záložné právo; vo vzťahu k ostatným záložným veriteľom sa použijú primerane odseky 3 až 5.

(7) Záložný veriteľ, ktorý vykonáva záložné právo podľa odseku 6 je povinný informovať nadobúdateľa zálohu, že sa záloh prevádza zaťažený záložným právom. Záložný veriteľ, ktorý vykonáva záložné právo podľa odseku 6 a nadobúdateľ zálohu sú povinní zaregistrovať zmenu v osobe záložcu v registri záložných práv alebo zmenu zápisu v osobitnej evidencii, ak sa na vznik záložného práva vyžaduje podľa zákona jeho zápis v osobitnej evidencii; za škodu spôsobenú porušením tejto povinnosti zodpovedajú spoločne a nerozdielne.

(8) Ak je pohľadávka prednostného záložného veriteľa alebo niektorého z ostatných záložných veriteľov, ktorí sú v poradí rozhodujúcom pre uspokojenie záložných práv pred  záložným veriteľom vykonávajúcim záložné právo podľa odseku 6, v čase výkonu záložného práva splatná, môže tento záložný veriteľ začať výkon záložného práva alebo uplatňovať uspokojenie svojej pohľadávky z výťažku predaja zálohu.

(9) Ak prednostný záložný veriteľ alebo iný záložný veriteľ, ktorý je v poradí rozhodujúcom pre uspokojenie záložného práva pred záložným veriteľom vykonávajúcim záložné právo, začne výkon záložného práva podľa odseku 8, musí začatie výkonu záložného práva oznámiť aj záložnému veriteľovi vykonávajúcemu záložné právo. Ak prednostný záložný veriteľ alebo iný záložný veriteľ, ktorý je v poradí rozhodujúcom pre uspokojenie záložného práva pred záložným veriteľom vykonávajúcim záložné právo oznámi začatie výkonu záložného práva záložnému veriteľovi vykonávajúcemu záložné právo pred uplynutím lehoty podľa odseku 1, nemôže záložný veriteľ vykonávajúci záložné právo pokračovať vo výkone záložného práva.

(10) Záložný veriteľ, ktorý po začatí výkonu záložného práva iným záložným veriteľom splní za dlžníka pohľadávku, na uspokojenie ktorej sa začal výkon záložného práva, nadobúda jej splnením všetky práva záložného veriteľa k tejto pohľadávke, vrátane poradia rozhodujúceho pre uspokojenie záložných práv. Záložný veriteľ, ktorý začal výkon záložného práva nemôže splnenie pohľadávky iným záložným veriteľom odmietnuť.

§ 151o 

(1) Záložné právo na peňažnú pohľadávku je účinné voči poddlžníkovi len ak vznik záložného práva záložca písomne oznámi poddlžníkovi alebo ak mu vznik záložného práva preukáže záložný veriteľ; výpis z registra záložných práv je dostatočným dokladom na preukázanie vzniku záložného práva.

(2) Ak bol vznik záložného práva poddlžníkovi oznámený alebo preukázaný, je poddlžník povinný plniť svoj splatný peňažný záväzok záložnému veriteľovi alebo inej osobe určenej záložným veriteľom. Splnenie peňažného záväzku poddlžníka je záložný veriteľ povinný písomne oznámiť záložcovi.

(3) Ak poddlžník splní svoj peňažný záväzok záložnému veriteľovi je záložný veriteľ oprávnený prijaté plnenie u seba držať. Ak zabezpečená pohľadávka nie je riadne a včas splnená je záložný veriteľ oprávnený uspokojiť sa z peňažného plnenia poddlžníka, ak zmluva o zriadení záložného práva neustanovuje inak.

(4) Ak peňažné plnenie poddlžníka prijaté záložným veriteľom prevyšuje zabezpečenú pohľadávku je záložný veriteľ povinný vydať záložcovi bez zbytočného odkladu peňažné plnenie prevyšujúce zabezpečenú pohľadávku po odpočítaní nákladov účelne vynaložených v súvislosti s výkonom záložného práva.

(5) Ak poddlžník nesplní svoj záväzok, môže sa záložný veriteľ uspokojiť aj výkonom záložného práva podľa ustanovenia § 151j až 151n.

(6) Ak osoba poddlžníka je totožná s osobou záložného veriteľa § 584 sa nepoužije. 

§ 151p 

(1) Záložca je povinný záloh poistiť, len ak tak ustanovuje zmluva o zriadení záložného práva.

(2) Ak záložca písomne oznámi alebo záložný veriteľ preukáže poistiteľovi najneskôr do výplaty plnenia z poistnej zmluvy vznik záložného práva, plní poistiteľ v prípade poistnej udalosti plnenie z poistnej zmluvy záložnému veriteľovi alebo inej osobe určenej záložným veriteľom; výpis z registra záložných práv alebo osobitnej evidencie, ak sa na vznik záložného práva podľa zákona vyžaduje zápis v osobitnej evidencii, je dostatočným dokladom na preukázanie vzniku záložného práva. Výplatu plnenia z poistnej zmluvy je záložný veriteľ povinný písomne oznámiť záložcovi.

(3) Ak poistiteľ vyplatí plnenie z poistnej zmluvy záložnému veriteľovi je záložný veriteľ oprávnený prijaté plnenie u seba držať. Ak zabezpečená pohľadávka nie je riadne a včas splnená je záložný veriteľ oprávnený uspokojiť sa z plnenia z poistnej zmluvy, ak zmluva o zriadení záložného práva neustanovuje inak.

(4) Ak plnenie z poistnej zmluvy prijaté záložným veriteľom prevyšuje zabezpečenú pohľadávku je záložný veriteľ povinný vydať záložcovi bez zbytočného odkladu plnenie z poistnej zmluvy prevyšujúce zabezpečenú pohľadávku po odpočítaní nákladov účelne vynaložených v súvislosti s výkonom záložného práva. 

§ 151r 

 

0. Záložné právo zaniká

 

1. zánikom zabezpečenej pohľadávky, 
2. zánikom všetkých vecí, práv alebo iných majetkových hodnôt, na ktoré sa záložné právo vzťahuje, 
3. ak sa záložný veriteľ vzdá záložného práva, 
4. uplynutím času, na ktorý bolo záložné právo zriadené,  
5. ak záložné právo vzniklo odovzdaním veci vrátením veci záložcovi, 
6. ak záložca previedol záloh v bežnom obchodnom styku v rámci výkonu predmetu podnikania alebo ak bol v čase prevodu alebo prechodu zálohu nadobúdateľ zálohu pri vynaložení náležitej starostlivosti dobromyseľný, že nadobúda záloh nezaťažený záložným právom, 
7. ak záložca previedol záloh a zmluva o zriadení záložného práva ustanovuje, že záložca môže záloh alebo časť zálohu previesť bez zaťaženia záložným právom 
8. iným spôsobom dohodnutým v zmluve o zriadení záložného práva.

(2) Po zániku záložného práva sa vykoná výmaz záložného práva z registra záložných práv alebo z osobitnej evidencie, ak sa na vznik záložného práva vyžaduje podľa zákona registrácia v osobitnej evidencii; výmaz sa vykoná ku dňu zániku záložného práva.

(3) Záložný veriteľ je povinný podať žiadosť na výmaz záložného práva bez zbytočného odkladu po zániku záložného práva; ustanovenia § 151e odseky 2 až 4 sa použijú primerane. Žiadosť na výmaz záložného práva je oprávnený podať aj dlžník; dlžník je povinný žiadosť doložiť písomným potvrdením o splnení záväzku alebo inou listinou potvrdzujúcou zánik záložného práva vystavenou záložným veriteľom.

(4) Ak je zálohom hnuteľná vec a záloh bol podľa zmluvy o zriadení záložného práva odovzdaný záložnému veriteľovi, je záložný veriteľ povinný bezodkladne po zániku záložného práva záloh vrátiť záložcovi.”. 

 

1.  

Alternatíva I. – neobsahuje § 421b.

Alternatíva II:

Za § 421a sa vkladá § 421b, ktorý znie: 

“§ 421b 

1. Každý zodpovedá za škodu spôsobenú tým, že inému priamo alebo nepriamo ponúkne, sľúbi alebo poskytne akýkoľvek majetkový prospech alebo inú nenáležitú výhodu za účelom dosiahnutia určitého majetkového prospechu alebo inej nenáležitej výhody vo svoj prospech alebo v prospech tretej osoby, alebo kto priamo alebo nepriamo žiada, dá si sľúbiť alebo prijme za rovnakým účelom akýkoľvek majetkový prospech alebo inú nenáležitú výhodu. 
2. Za škodu spôsobenú konaním podľa odseku 1 zodpovedá aj ten, kto u titulu svojho postavenia alebo z funkcie nariadil, alebo neurobil náležité opatrenia, aby mu zabránil.

 

1. V § 442 sa za odsek 1 vkladá nový odsek 2, ktorý znie:

“(2) Pri škode spôsobenej podľa § 421b sa uhrádza aj nemajetková ujma v peniazoch.”.

Doterajšie odseky 2 a 3 sa označujú ako odseky 3 a 4.

 

2. V § 451 v odseku 2 sa na konci dopĺňajú slová “alebo získaný konaním podľa § 421b.”. 

 

3. § 811 sa vypúšťa. 

 

4. V deviatej časti sa za ôsmu hlavu vkladá deviata hlava, ktorá vrátane nadpisu znie:

“DEVIATA HLAVA

Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. júla 2002.

 

§ 879d 

(1) Pokiaľ ďalej nie je uvedené inak, spravujú sa ustanoveniami tohto zákona aj právne vzťahy vzniknuté pred účinnosťou tohto zákona; vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté pred účinnosťou tohto zákona sa však posudzujú podľa doterajších predpisov.

(2) Záložné práva, ktoré vznikli pred účinnosťou tohto zákona, na vznik ktorých sa podľa tohto zákona vyžaduje registrácia v registri záložných práv musia byť registrované v registri záložných práv do šiestich mesiacov od nadobudnutia účinnosti tohto zákona, inak zanikajú.

(3) Záložné práva podľa odseku 1sa zaregistrujú s uvedením dňa ich vzniku. Pre určenie poradia pre uspokojenie záložných práv, ktoré vznikli pred účinnosťou tohto zákona je rozhodujúci deň ich vzniku.

(4) Záložné práva na hnuteľné veci, ktoré vznikli odovzdaním veci pred účinnosťou tohto zákona môžu byť zaregistrované v registri záložných práv ku dňu účinnosti tohto zákona, ak bude žiadosť o ich registráciu podaná do troch mesiacov od nadobudnutia účinnosti tohto zákona.”.

Čl. II 

Zákon Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 232/1995 Z. z., zákona č. 397/2000 Z. z. a zákona č. .../2001 Z. z. sa mení a dopĺňa takto: 

 

1. § 3 ods. 1 sa dopĺňa o písmeno d), ktoré znie:

”d) úkony vo veciach centrálnych notárskych registrov (§ 73a až 73i).” 

2. V § 3 ods. 2 sa za slovo ”ustanoví” vkladajú slová ”tento zákon alebo”. 
3. V § 3 odsek 3 znie:

”(3) Listiny a osvedčovacie doložky (§ 56 ods. 2) vyhotovené v rámci notárskej činnosti (ďalej len “notárska listina”), ich osvedčené odpisy a listiny vyhotovené pri činnosti podľa odseku 2 sú verejnými listinami.”. 

4. § 5 a 6 znejú:

Ӥ 5

 

(1) V súvislosti s výkonom notárskej činnosti môže notár fyzickým osobám a právnickým osobám (ďalej len “účastník”) 

1. poskytovať právne rady, 
2. spisovať listiny, 
3. vykonávať správu majetku a zastupovať ich v súvislosti so správou ich majetku. 

§ 6 

Výkon notárskej činnosti je nezlučiteľný s inou zárobkovou činnosťou s výnimkou správy vlastného majetku, vedeckej, publikačnej, pedagogickej, tlmočníckej, znaleckej a umeleckej činnosti.”. 

1. § 12 ods. 1 sa dopĺňa písmenom c), ktoré znie:

”c) zložil peňažnú zábezpeku na účet komory v sume nevyhnutnej na zabezpečenie pripojenia jeho notárskeho úradu s Centrálnym informačným systémom komory.”. 

 

2. V § 31 ods. 1 sa za písmeno l) vkladá nové písmeno m), ktoré znie:

“m) určuje výšku peňažnej zábezpeky podľa § 12 ods. 1 písm. c),”.

Doterajšie písmeno m) sa označuje ako písmeno n).

 

3. V § 29 sa za odsek 4 vkladá nový odsek 5, ktorý znie:

“(5) Komora je verejný certifikačný úrad.”.

Doterajšie odseky 5 až 8 sa označujú ako odseky 6 až 9.

 

7.  

 

1. V § 39 ods. 2 písm. b) sa za slová “podľa § 3 ods. 1 písm. b)” vkladajú slová “a vo veciach ďalšej činnosti notára ako súdneho komisára v konaní o dedičstve”.
2. § 54 znie:

“§ 54 

Ak notár spíše formou notárskej zápisnice závet, listinu o vydedení alebo odvolanie týchto úkonov, bez zbytočného odkladu po vykonaní tohto úkonu zabezpečí jeho zaregistrovanie v notárskom centrálnom registri závetov. V  informácii pre notársky centrálny register závetov uvedie o akú listinu ide, dátum jej spísania, meno, priezvisko, rodné číslo, dátum narodenia a trvalé bydlisko účastníka.”. 

 

3. § 65 sa dopĺňa písmenom c), ktoré znie: “c) peniaze, ak mu boli odovzdané so žiadosťou, aby s nimi nakladal podľa osobitného predpisu.”.

 

 

4. V § 67 odsek 4 znie:

“(4) Úschovu závetu notár bez zbytočného odkladu po jeho prijatí zaregistruje v notárskom centrálnom registri závetov. Pre informáciu platí § 54.”.

 

 

5. Za § 70 sa vkladá § 70a, ktorý znie:

 “§70a 

 

1. Ak dá zložiteľ do úschovy peniaze s vyhlásením, že sa vzdáva dispozičného práva nakladať s peniazmi, ktoré sú predmetom úschovy a  dá príkaz nakladať s nimi podľa osobitného zákona^6ba), nakladá notár s peniazmi, ktoré sú predmetom úschovy podľa tohto príkazu. 
2. Pre uloženie peňazí platí obdobne § 70 ods. 2. 
3. Pre prijatie peňazí platí obdobne § 71 ods. 1 písm. a) až d), ods. 2, zápisnica navyše musí obsahovať osobitný príkaz zložiteľa ako naložiť s peniazmi, ktoré sú predmetom úschovy. 
4. Pre odovzdanie peňazí platí obdobne § 73. 
5. Pri nakladaní s peniazmi, ktoré sú predmetom úschovy, je notár viazaný príkazom postupovať podľa osobitného zákona. Ak sa mu z dôvodov, ktoré on nezapríčinil a ktoré nemohol objektívne ovplyvniť, nepodarí naložiť s peniazmi, ktoré sú predmetom úschovy podľa osobitného príkazu do troch rokov odo dňa ich prijatia do úschovy, zloží prijaté peniaze do úschovy súd.”.

 

Poznámka pod čiarou k odkazu 6ba) znie: “§ 151n Občianskeho zákonníka v znení zákona č. /2002.”.

 

 

1. Za § 73b sa vkladajú § 73c až 73i, ktoré znejú: 

Ҥ 73c

Notársky centrálny register závetov 

 

1. Komora vedie notársky centrálny register závetov, ktorý obsahuje evidenciu a  zoznam nevyhlásených a vyhlásených závetov, listín o vydedení, odvolania týchto úkonov alebo iných úkonov pre prípad smrti (ďalej len “závety”), ktoré boli spísané vo forme notárskej zápisnice alebo ktoré notár prijal do úschovy. 
2. Komora oznámi súdu alebo notárovi, ktorý bol ako súdny komisár poverený vykonaním úkonov v konaní o dedičstve, na ich žiadosť, či registruje závet poručiteľa a u koho je uložený. Žiadosti nevyhovie, ak bola podaná za života závetcu alebo odvolateľa závetu.

 

Notársky centrálny register záložných práv

§ 73d 

(1) Komora vedie notársky centrálny register záložných práv, ktorý obsahuje: 

1. meno a priezvisko (obchodné meno), adresu trvalého pobytu (sídlo) a dátum narodenia (identifikačné číslo organizácie) záložcu, 
2. čas registrácie záložného práva, 
3. určenie pohľadávky zabezpečenej záložným právom, dátum jej splatnosti, ak je určený a jej hodnoty; ak hodnota zabezpečenej pohľadávky nie je pri zriadení záložného práva určená, najvyššia hodnota istiny, do ktorej je pohľadávka zabezpečená, 
4. určenie zálohu tak, aby kedykoľvek počas trvania záložného práva bolo možné určiť veci, práva alebo majetkové hodnoty, na ktoré sa záložné právo vzťahuje; určenie, že zálohom je podnik, ak je záložné právo zriadené na podnik v celistvosti, 
5. meno a priezvisko (obchodné meno), adresu trvalého pobytu (sídlo) a dátum narodenia (identifikačné číslo organizácie) záložného dlžníka, ak osoba záložného dlžníka nie je totožná s osobou záložcu, 
6. meno a priezvisko (obchodné meno), adresu trvalého pobytu (sídlo) a dátum narodenia (identifikačné číslo organizácie) záložného veriteľa, alebo osoby, ktorá je oprávnená konať za záložného veriteľa; ak sa zapisuje osoba oprávnená konať za záložného veriteľa, je potrebné túto skutočnosť vyznačiť,
7. čas, na ktorý bolo záložné právo zriadené, ak sa záložné právo zriaďuje na určitý čas, 
8. poradie rozhodujúce pre uspokojenie záložných práv, ak je odlišné od času registrácie záložných práv, 
9. čas vzniku záložného práva, ak je odlišný od času jeho registrácie, 
10. začiatok výkonu záložného práva s uvedením spôsobu výkonu záložného práva, 
11. výmaz záložného práva, 
12. určenie notára, ktorý zápis vykonal. 
13. ďalšie skutočnosti, ak to ustanovuje zákon. 

(2) V poznámkach o záložnom práve možno registrovať ďalšie údaje týkajúce sa záložného práva.

(3) Ustanovenie § 73a ods. 2 sa na Notársky centrálny register záložných práv nevzťahuje. 

§ 73e 

(1) Registráciu záložného práva, zmien údajov o záložnom práve, začatia výkonu záložného práva a výmaz záložného práva v registri záložných práv vykonáva notár na základe žiadosti oprávnenej osoby podľa osobitného predpisu^6ba).

(2) Osoba, ktorá podáva žiadosť o registráciu podľa odseku 1 je povinná preukázať notárovi svoju totožnosť ; ak žiadosť podáva iná ako oprávnená osoba, jej oprávnenie konať. 

§ 73f 

(1) Osoba, ktorá podáva žiadosť o registráciu záložného práva je povinná poskytnúť notárovi všetky zákonom stanovené údaje, ktoré sa zapisujú do registra záložných práv. Ak sa záložné právo zriadilo schválenou dedičskou dohodou, rozhodnutím súdu alebo štátneho orgánu je osoba, ktorá podáva žiadosť na registráciu záložného práva povinná predložiť notárovi aj rozhodnutie, ktorým sa záložné právo zriadilo.

(2) Notár pred registráciou záložného práva v registri záložných práv skúma: 

1. totožnosť osoby, ktorá podáva návrh na registráciu; ak žiadosť podáva iná ako oprávnená osoba, jej oprávnenie konať

 

2. či žiadosť o registráciu záložného práva obsahuje všetky zákonom ustanovené údaje, ktoré sa zapisujú do registra záložných práv, 
3. či záložca už má v registri záložných práv registrované skôr zriadené záložné právo.

(3) Ak sa záložné právo zriadilo schválenou dedičskou dohodou, rozhodnutím súdu alebo štátneho orgánu, skúma notár okrem skutočností podľa odseku 2, či údaje v žiadosti o registráciu záložného práva do registra záložných práv sú zhodné s údajmi uvedenými v rozhodnutí, ktorým sa záložné právo zriadilo. 

§ 73g 

(1) Osoba, ktorá podáva žiadosť na registráciu zmeny údajov o záložnom práve je povinná poskytnúť notárovi všetky zákonom ustanovené údaje, ktoré sa majú zapísať do registra záložných práv; ak to osobitný zákon ukladá je osoba, ktorá podáva žiadosť na registráciu zmeny údajov o záložnom práve, povinná predložiť notárovi aj listiny, ktoré preukazujú zmenu údajov. Ak sú zmeny údajov dôsledkom rozhodnutia súdu alebo správneho orgánu, je osoba, ktorá podáva žiadosť na registráciu zmeny údajov o záložnom práve, povinná predložiť notárovi aj rozhodnutie, z ktorého zmena vyplýva.

(2) Notár pred registráciou zmeny údajov o záložnom práve v registri záložných práv skúma 

1. totožnosť osoby, ktorá podáva návrh na registráciu; ak žiadosť podáva iná ako oprávnená osoba, jej oprávnenie konať 
2. či žiadosť o registráciu záložného práva obsahuje všetky zákonom ustanovené údaje potrebné na registráciu zmeny.

(3) Ak sa podľa zákona vyžaduje, aby boli notárovi predložené listiny preukazujúce zmenu údajov o záložnom práve alebo rozhodnutie súdu alebo štátneho orgánu, z ktorého zmeny údajov o záložnom práve vyplývajú, skúma notár okrem skutočností podľa odseku 2, či údaje v žiadosti o registráciu záložného práva do registra záložných práv sú zhodné s údajmi uvedenými v týchto listinách alebo rozhodnutí súdu alebo štátneho orgánu.

(4) Na výmaz záložného práva z registra záložných práv sa použijú odseky 1 až 3 primerane. 

§ 73h 

(1) Registráciu záložného práva, zmien údajov o záložnom práve, začatia výkonu záložného práva alebo výmaz záložného práva v registri záložných práv je notár povinný vykonať bez zbytočného odkladu po preskúmaní podmienok registrácie podľa § 73f a 73g a predložení žiadosti na registráciu oprávnenou osobou.

(2) Notár odmietne registráciu záložného práva, zmien údajov o záložnom práve, začatia výkonu záložného práva alebo výmaz záložného práva v registri záložných práv, ak 

1. osoba, ktorá podáva návrh na registráciu záložného práva nesplní povinnosti podľa § 73e ods. 2, § 73f ods. 1 a § 73g ods. 1, 
2. žiadosť o registráciu záložného práva neobsahuje údaje podľa § 73d ods. 3. , 
3. nie je zaplatený poplatok. 

§ 73i 

(1) Každý má právo nahliadať do registra záložných práv a požadovať z neho  výpisy. Na požiadanie vydá notár úradný výpis z registra záložných práv alebo potvrdenie o tom, že v registri záložných práv určitá registrácia nie je.

(2) Podrobnosti o vedení registra záložných práv ustanoví vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky. 

Poznámka pod čiarou k odkazu 6ba znie:

“6ba) Občiansky zákonník.”. 

Čl. III

Zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení zákona č. 36/1967 Zb., zákona č. 158/1969 Zb., zákona č. 49/1973 Zb., zákona č. 20/1975 Zb., zákona č. 133/1982 Zb., zákona č. 180/1990 Zb., zákona č. 328/1991 Zb., zákona č. 519/1991 Zb., zákona č. 263/1992 Zb., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 5/1993 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 46/1994 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 190/1995 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 232/1995 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 22/1996 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 58/1996 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 281/1996 Z. z., zákona č. 211/1997 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 359/1997 Z. z., zákona č. 124/1998 Z. z., zákona č. 144/1998 Z. z., zákona č. 169/1998 Z. z., zákona č. 187/1998 Z. z., zákona č. 225/1998 Z. z., zákona č. 233/1998 Z. z., zákona č. 235/1998 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 318/1998 Z. z., zákona č. 331/1998 Z. z., zákona č. 46/1999 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 66/1999 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 166/1999 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 185/1999 Z. z., zákona č. 223/1999 Z. z., zákona č. 303/2001 Z. z. a zákona č. …/2001 Z. z. sa mení a  dopĺňa takto:  

1. § 258 sa dopĺňa odsekom 3, ktorý znie:

“(3) Ak ide o vymáhanie pohľadávky zabezpečenej záložným právom možno ho uskutočniť aj predajom zálohu.”. 

2. Za § 262 sa vkladá nový § 262a, ktorý znie: 

“§ 262a 

Nariadiť výkon rozhodnutia na vec, právo alebo inú majetkovú hodnotu, ktorá je predmetom záložného práva je možné len ak je oprávneným záložný veriteľ podľa osobitného predpisu alebo ak záložný veriteľ s výkonom rozhodnutia súhlasí.”. 

3. V § 268 ods. 1 písmene d) sa za text “podľa §” vkladá text “262a,”. 

Čl. IV

Zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení zákona č. 264/1992 Zb., zákona č. 600/1992 Zb., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 278/1993 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 249/1994 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 106/1995 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 171/1995 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 58/1996 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 317/1996 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 373/1996 Z. z., zákona č. 11/1998 Z. z., zákona č. 127/1999 Z.z., zákona 263/1999 Z. z.,  zákona č. 238/2000 Z. z. a zákona č. ........../2001 sa mení a dopĺňa takto: 

1. § 299 sa vypúšťa.
2. V § 535 sa slová “zákonné záložné právo” nahrádzajú slovami “zádržné právo” a vypúšťa sa druhá veta. 
3. V § 608 sa slová “záložné právo” nahrádzajú slovami “zádržné právo” a vypúšťajú sa slová “alebo u niekoho, kto ju má u seba v jeho mene, alebo dokiaľ má zasieľateľ listiny, ktoré ho oprávňujú, aby so zásielkou nakladal”.
4. V § 628 ods. 1 sa slová “záložné právo” nahrádzajú slovami “zádržné právo”.
5. V § 628 sa vypúšťa odsek 2. Súčasne sa zrušuje označenie odseku 1.
6. V § 707 sa slová “záložné právo” nahrádzajú slovami “zádržné právo”.

Čl. V 

Zákon Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 165/1993Zb, zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 253/1993 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 254/1993 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 172/1994Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 187/1994 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č.249/1994 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 367/1994Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 374/1994 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 58/1995 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 146/1995 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 304/1995 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 304/1995 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 386/1996 Z. z., zákona č. 12/1998 Z. z., zákona č. 219/1999 Z. z., zákona č. 367/1999 Z. z., zákona č. 240/2000 Z. z. sa mení a dopĺňa takto: 

V poznámke pod čiarou k odkazu 6c sa citácia ”Zb. o dražbách mimo exekúcie v znení zákona č. 513/1991 Zb.” nahrádza citáciou ”zák. č. .........../2002 o dražbách”. 

1. § 15a sa dopĺňa odsekom 5, ktorý znie:

”(5) Predbežným opatrením nie je možné obmedziť alebo zamedziť výkon záložného práva podľa osobitného predpisu.^6eaa) ”. 

Poznámka pod čiarou k odkazu 6eaa) znie: ”6eaa) § 151j a nasl. Občianskeho zákonníka v znení zákona č. /2002.”.

 

2. § 23 sa odsek 5 dopĺňa písmenom s), ktoré znie: 

”s) notárovi, pri zápise skutočností do Notárskeho centrálneho registra záložných práv^8g) ”. 

Poznámka pod čiarou k odkazu 8g) znie: ”8g) § 73d a nasl. Notárskeho poriadku.” 

V § 69 sa vypúšťa odsek 4.

3. V § 71 odsek 1 znie:

“(1) Na zabezpečenie daňového nedoplatku môže správca dane rozhodnúť o zabezpečení daňového nedoplatku záložným právom k veciam daňového dlžníka alebo ručiteľa alebo záložným právom k pohľadávke daňového dlžníka. Záložné právo nemôže vzniknúť k ortopedickým a kompenzačným pomôckam vrátane osobného automobilu ťažko zdravotne postihnutej osoby. Záložné právo vzniká registráciou podľa osobitného predpisu.^8aaa)

Rozhodnutie o zabezpečení daňového nedoplatku záložným právom k veciam daňového dlžníka alebo ručiteľa alebo záložným právom k pohľadávke daňového dlžníka sa doručí daňovému dlžníkovi alebo ručiteľovi, ktorý sa proti tomuto rozhodnutiu môže v lehote do pätnástich dní odo dňa jeho doručenia odvolať. Odvolanie nemá odkladný účinok.”. 

Poznámka pod čiarou k odkazu 8aaa znie: “8aaa) § 151e Občianskeho zákonníka”. 

4. V § 71 sa vypúšťa odsek 3. Doterajšie odseky 4 až 10 sa označujú ako odseky 3 až 9. 

V poznámke pod čiarou k odkazu 13b) sa citácia “§ 151a až 151m Občianskeho zákonníka” nahrádza citáciou “§ 151a až 151r Občianskeho zákonníka, § 73d a nasl. Notárskeho poriadku.”.

V  § 71 ods. 7 sa slovo “vydaní” nahrádza slovom “právoplatnosti” a na konci sa pripája táto veta: “To neplatí, pokiaľ ide o výkon záložného práva prednostným záložným veriteľom podľa osobitného predpisu, v mene a na účet záložného dlžníka alebo v mene záložného veriteľa a na účet daňového dlžníka.”.

V § 71a odsek. 1 znie: “(1) Ak viazne na založených veciach, pohľadávkach alebo iných majetkových hodnotách viac záložných práv, uspokojí sa záložné právo na zabezpečenie daňovej pohľadávky podľa poradia vzniku záložného práva. Ak sú pohľadávky zabezpečené záložným právom uspokojované v čase od vyhlásenia konkurzu do zrušenia konkurzu alebo v čase od povolenia vyrovnania do potvrdenia vyrovnania, toto uspokojenie sa riadi osobitným predpisom^8aa).”.

V § 71a ods. 2 sa na konci pripája táto veta: ”Právoplatné rozhodnutie sa doručí notárovi, ktorý vykoná zmenu údajov alebo výmaz záložného práva podľa osobitného predpisu.^13h)”.

Poznámka pod čiarou k odkaz č. znie: “13h) § 73e Zákon č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov.”.

V § 73 odsek 11 znie: ”(11) Ak sa na predmet daňovej exekúcie viaže záložné právo, správca dane môže vykonať exekúciu na tento predmet len so súhlasom záložných veriteľov. Dňom prechodu vlastníckeho práva pri výkone daňovej exekúcie veritelia strácajú oprávnenie uplatňovať záložné právo voči vydražiteľovi alebo nadobúdateľovi.” .

5. V § 93 ods. 2 sa na konci pripája táto veta: “Toto však neplatí, ak na predmete daňovej exekúcie viazne záložné právo alebo ak za záložným právom správcu dane nasledujú aj iní záložní veritelia. V takomto prípade postupuje správca dane podľa prvej vety až po uspokojení všetkých záložných veriteľov. O tomto postupe spíše správca dane úradnú zápisnicu. Správca dane poukáže výťažok do notárskej úschovi^19ma) do 8 dní odo dňa spísania zápisnice. Ak správca dane zriadil záložné právo podľa §71, rozumie sa daňovým nedoplatkom daňový nedoplatok, ktorý bol zabezpečený záložným právom k  predmetu exekúcie.” 

Poznámka pod čiarou k odkazu 19ma znie: “19ma) § 70azákona č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení zákona č. .../2001.”

6. V § 93 odsek 6 znie: 

“(6) Ak vznikne aj po uplatnení postupu podľa odseku 5 zvyšok výťažku, správca dane ho použije na úhradu daňového nedoplatku vzniknutého podľa osobitných predpisov 19n) u iného správcu dane. Ak aj po tomto použití vykáže správca dane zvyšok výťažku, môže ho použiť na úhradu ďalších daňových nedoplatkov daňového dlžníka, a to aj tých, ktoré neboli zabezpečené záložným právom alebo na zabezpečenie dane podľa tohto zákona. Ak aj po tomto použití vykáže správca dane zvyšok výťažku, vráti ho na účet daňového dlžníka do 30 dní po vzniku zvyšku výťažku a to len vtedy, ak je väčší než 50 Sk.”. 

Čl. VI

Zákon č. 144/1998 o skladiskovom záložnom liste, tovarovom záložnom liste a o doplnení niektorých ďalších zákonov sa mení a dopĺňa takto: 

1. § 5 sa dopĺňa odsekom 4, ktorý znie:

”(4) Kým je tovar uložené vo verejnom sklade nie je možné zriadiť k nemu záložné právo podľa osobitného predpisu.” .

2. V § 14 ods. 2 sa slová ” zákonné záložné právo” nahrádzajú slovami ”zádržné právo” a na konci sa vypúšťajú druhá a tretia veta. 

Čl. VII

Tento zákon nadobúda účinnosť 1. júla 2002.