Každý občan má právo vedieť, akým spôsobom komunistický režim ovplyvnil jeho život.

Legislatívny zámer zákona o prístupe k materiálom, ktoré vznikli činnosťou Štátnej bezpečnosti a niektorých ďalších bezpečnostných zložiek komunistického režimu je predkladaný z dôvodu pokročiť v procese vyrovnávania sa s komunistickou minulosťou nášho štátu. V procese vyrovnávania sa a prekonávania komunistickej minulosti je jej poznávanie podmienkou nutnou (nie však postačujúcou). Predkladaný zámer by umožnil poznávanie minulosti ako jednotlivým občanom tak bádateľom i vedeckým inštitúciám. Umožnil by tiež prístup k informáciám o bývalých bezpečnostných zložkách komunistického režimu a o ich fungovaní novinárom i publicistom.

 

• Umožniť občanom zistiť, či o nich Štátna bezpečnosť alebo niektoré ďalšie bezpečnostné zložky, zhromažďujúce informácie o občanoch utajenou formou v období rokov 1948 - 1989, zhromažďovali informácie,

 

• umožniť tým občanom, o ktorých Štátna bezpečnosť či niektoré ďalšie bezpečnostné zložky zhromažďujúce informácie utajenou formou v období rokov 1948 – 1989, zoznámiť sa so zachovanými písomnými dokumentmi i s údajmi o osobách, ktoré sa na zhromažďovaní informácií podieľali, riadili ich alebo sa na tomto riadení podieľali,

 

• stanoviť podmienky, za ktorých bude umožnené ďalším osobám zoznamovať sa s týmito materiálmi,

 

• stanoviť, ktoré údaje z  materiálov, zhromažďovaných niektorými bezpečnostnými zložkami komunistického režimu majú byť zverejňované pravidelne či nepravidelne.

a) Ide predovšetkým o materiály tých správ Federálneho Ministerstva vnútra, ktoré boli súčasťou Štátnej bezpečnosti.

V Slovenskej republike sú tieto materiály prakticky všetky v informačných fondoch Slovenskej informačnej služby. Boli ňou prevzaté na základe uznesenia vlády SR číslo 276 z 20. aprí- la 1993, v ktorom vláda odporúča riaditeľovi SIS “sústrediť potrebné informačné databázy nevyhnutné na plnenie úloh podľa zákona č. 451/1991 Zb.” a na základe dohody o prevzatí archívnych dokumentov, ktoré vznikli z činnosti bývalých útvarov Štátnej bezpečnosti na území Slovenskej republiky a z činnosti útvarov bývalého Federálmeho ministerstva vnútra medzi riaditeľom SIS Ing. Ivanom Lexom a ministrom vnútra SR Gustavom Krajčim koncom roku 1997. Predmetné materiály mali byť prevzaté začiatkom roku 1998 do archívnej starostlivosti Slovenskej informačnej služby v záujme zachovania kontinuity archívnych dokumentov a v súlade so zákonom SNR č. 149/1975 Zb. o archívnictve v znení zákona SNR č. 571/1991 Zb..

Podľa § 33 zákona SNR č. 347/1990 Zb. o organizácii ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov pôsobnosť na úseku vydávania osvedčení podľa zákona č. 451/1991 Zb. na území Slovenskej republiky, zverenej vládou SR Slovenskej informačnej službe, bolo účinné najviac deväť mesiacov. Informačné databázy nevyhnutné na plnenie úloh podľa zákona č. 451/1991Zb. sú len časťou archívnych dokumentov, ktoré vznikli činnosťou bývalej ŠtB. Ďalšie materiály po bývalej ŠtB boli v roku 1998, podľa dohody medzi riaditeľom SIS a ministrom vnútra SR, prevzaté do “archívnej starostlivosti SIS”. Napriek tomu sú v súčasnosti tieto materiály zaradené v “informačných fondoch SIS” a v súvislosti s ich poskytovaním je citovaný § 17 zákona NR SR č. 46/1993 Z.z. o Slovenskej informačnej službe v znení neskorších predpisov (nemožnosť prístupu k týmto materiálom s výnimkou súdu).

Osobitnú kapitolu tvoria materiály bývalej Hlavnej správy vojenskej kontrarozviedky (VKR)- III. správa FMV. Tieto po rozdelení bývalej ČSFR zostali v správe Ministerstva obrany ČR a sú ním spravované v prospech oboch strán.

Využívanie materiálov centrálnych správ FMV a jeho predchodcov sa riadi Dohodou medzi vládou SR a vládou o spoločnom využívaní stanovených informačných a archívnych fondov vzniknutých z činnosti ministerstiev vnútra v oblasti vnútorného poriadku a bezpečnosti (č. 201/1993 Z.z.).

Materiály bývalej ŠtB sú teda spravované:

 

• podľa bodu a) tejto kapitoly (najmä materiály, ktoré vznikli v gescii správ FMV, pôsobiacich na území bývalej SSR, delimitované do SR z centrálnych správ FMV v Prahe po rozdelení bývalej ČSFR a niektoré, delmitované z archívu MV SR v roku 1998),

 

• čiastočne ministerstvom vnútra SR (materiály, ktoré po roku 1998 ostali v správe archívu MV SR),

 

• čiastočne ministerstvom vnútra ČR (najmä materiály, ktoré vznikli pri centrálnych správach FMV a ktoré nebolo možné či účelné rozdeliť ich).

b) Materiály Spravodajskej správy Generálneho štábu (SSGŠ) sa nachádzajú na území Českej republiky a po rozdelení bývalej ČSFR sú spravované ministerstvom obrany ČR v prospech oboch nástupníckych štátov.

c) Materiály Spravodajskej správy Hlavnej správy pohraničnej stráže a ostrahy štátnych hraníc (SS HS PSaOSH) sú spravované ministerstvom vnútra SR a ministerstvom vnútra ČR.

d) Materiály Odboru vnútornej ochrany Správy nápravnej výchovy MS SSR sú spravované ministerstvom spravodlivosti SR.

Je treba nakoniec uviesť, že všetky uvedené archívne materiály prešli legálnymi či nelegálnymi skartačnými procesmi. 

 

4. Súčasný právny stav

a) Charakter materiálov z hľadiska utajenia.

Je nesporné, že v súčasnosti je u rozhodujúcej väčšiny týchto materiálov rozpor medzi obsahom a vyznačeným stupňom utajenia. Zhromaždené informácie boli súčasťou štátneho či služobného tajomstva. Doposiaľ sú nosiče týchto informácií označené ako Prísne tajné či Tajné. I keď súčasný demokratický štát nemá záujem uvedené informácie ďalej utajovať (viď zákon č.125/1996 Z.z., o protiprávnosti a nemorálnosti komunistického systému), u kompetentných správcov predmetných materiálov sa neukazuje vôľa využívať súčasné legislatívne možnosti tak, aby faktická zmena komunistického systému bola doprevádzaná i formálnymi zmenami v tomto segmente života spoločnosti. Napr. doteraz účinný zákon č. 100/1996 Z.z. o ochrane štátneho tajomstva, služobného tajomstva, o šifrovej ochrane informácií a o zmene a doplnení Trestného zákona v znení neskorších predpisov umožňuje zrušenie alebo zmenu utajenia utajovaných skutočností, pričom podrobnejší postup je upravený v § 21 až § 23 vykonávacej vyhlášky Ministerstva vnútra č. 129/1997. 

b) Charakter materiálov z hľadiska správy.

Ide o materiály po zrušených či reorganizovaných útvaroch bývalých represívnych orgánoch totalitného režimu v rozhodujúcej miere bez právneho nástupcu (ŠtB). Tieto boli z rozhodujúcej časti uložené v archívoch už pred rokom 1989. Ide teda nepochybne o archívne materiály, zaobchádzanie s ktorými sa riadi podľa zákona SNR č. 149/1975 Zb. o archívnictve v znení neskorších predpisov. 

5. Morálne a politické súvislosti 

V týchto súvislostiach je potrebné poznamenať, že značná časť totožných materiálov či materiálov s totožným obsahom sa nachádza v správe archívov či iných štátnych orgánov Českej republiky a ich utajenosť sa riadi zákonom č. 148/1998 Zb. o ochraně utajovaných skutečností a o změně některých zákonů, podľa ktorého sú v rozhodujúcej miere odtajnené. Len malá časť zostala utajená s tým, že stupeň utajenia bol znížený (týka sa najmä ofenzívneho spravodajstva).

Je bez komentára, že obsah uvedených dokumentov neobsahuje žiadne služobné, tobôž nie štátne tajomstvo. A teda štátu by zverejnením týchto dokumentov nevznikla žiadna škoda. Práve naopak. Tým, že by sa občania mohli zoznámiť s materiálmi, ktoré o nich zhromažďovali represívne zložky totalitného režimu, by sa posilnilo vytváranie a upevňovanie demokracie v našej spoločnosti (viď príklady okolitých postkomunistických krajín). Na tomto mieste je potrebné uviesť, že princíp stanovovania a rušenia utajenia určuje nutnosť a nie možnosť. To súvisí jednak s ústavným právom občanov na informácie, so šetrením finančných prostriedkov pri správe (uloženie či preprava) neutajovaných materiálov, a to i v súvislosti so vstupom Slovenskej republiky do severoatlantických štruktúr a do Európskej únie. 

6. Legislatívne prostredie 

Ide o ďalší zákon, ktorého účelom je postúpiť ďalej pri vyrovnávaní sa s totalitnou minulosťou. Svojim charakterom sa teda radí medzi zákony o súdnej rehabilitácií (zákon č. 119/1990 Zb.), o mimosúdnej rehabilitácií (zákon č.87/1991 Zb.), o úprave niektorých majetkových vzťahov rehoľných rádov o kongregácii a arcibiskupstva olomouckého (zákon č. 289/1990 Zb.), tzv. lustračný zákon (zákon NR SR č. 451/1991 Zb.) či o nemorálnosti a protiprávnosti komunistického systému (125/1996 Z.z.). 

7. Právny stav v porovnaní s právom EÚ 

S ohľadom na špecifický charakter právnej úpravy nie je možná komparácia s právom Európskej únie. Avšak je možné porovnať základné princípy s princípmi podobných právnych úprav v postkomunistických štátoch Európy.

Spolková republika Nemecko: v roku 1991 bol zákonom zriadený Úrad splnomocnenca pre materiály bývalého ministerstva štátnej bezpečnosti bývalej NDR. Jeho úlohou je (vedľa ďalších) zhromažďovanie, správa a sprístupňovanie občanom materiálov po bývalej STASI.

Poľsko: v roku 1998 bol zákonom zriadený Inštitút pamäti národa. Časové vymedzenie jeho pôsobnosti je obdobie 1939-1989. Vedľa ďalších úloh (i ako orgán činný v trestnom konaní) zhromažďuje, spravuje i sprístupňuje občanom materiály v súvislosti s nacistickou a komunististickou okupáciou krajiny.

Česká republika: v roku 1996 bol prijatý zákon o sprístupňovaní zväzkov, ktoré vznikli z činnosti ŠtB občanom Českej republiky a občanom, ktorí kedy boli v období 1948-1989 občanmi ČSSR či ČSR.

Rumunsko: v roku 1999 bol prijatý zákon o sprístupňovaní materiálov po bývalej štátnej bezpečnosti tzv. SECURITATE.

Juhoslávia: V roku 2001 vláda Srbskej republiky prijala vyhlášku o sprístupnení záznamov rezortu Štátnej bezpečnosti s účinnosťou k 2.6.2001.

Informácie, ktoré zhromažďovali a vytvárali bezpečnostné orgány štátu o občanoch boli ukladané na nosiče informácií (spočiatku v písomnej a obrazovej, neskôr i v elektronickej forme - dokumenty) radené do súborov (zväzok) a evidované v spisových pomôckach uvedených inštitúcií (informačný systém bezpečnostnej zložky). Po využití či strate aktuálnosti takto zhromaždené a utriedené informácie boli zničené či uložené v archívoch zvláštneho významu, pričom boli opäť evidované v archívnych pomôckach.

1) okruh osôb, ktorým správca materiálov oznámi či sa o nich v informačných systémoch po bývalých bezpečnostných zložkách nachádza záznam, či bol o nich evidovaný súbor dokumentov (zväzok) a či sa tento zachoval alebo či sa zachovala iná dokumentácia bývalých bezpečnostných zložiek komunistického režimu o žiadateľovi (oprávnený žiadateľ). Ďalej stanoví okruh osôb, ktorým správca materiálov sprístupní zachované materiály (oprávnená osoba), 

2) okruh bezpečnostných zložiek, ktorých materiály budú sprístupňované oprávneným osobám. Sú to predovšetkým zložky bývalej Štátnej bezpečnosti:

Spravodajská správa Hlavnej správy pohraničnej stráže a ostrahy štátnych hraníc (SS HS PSaOSH) a jej predchodcovia, ktoré zabraňovali vlastným občanom, často nezákonným spôsobom nájsť slobodu v demokratickom zahraničí,

Spravodajská správa Generálneho štábu (SSGŠ), veľmi úzko spolupracujúca s niektorými zložkami Štátnej bezpečnosti (najmä s I. a III. správou FMV), prípadne pracujúca priamo pre ne,

Odbor vnútornej ochrany Správy nápravnej výchovy MS SSR a jej predchodcov, podieľajúci sa na perzekúcii politických väzňov pred či po ich odsúdení priamo vo väzení pričom priamo spolupracoval so zložkami ŠtB,

3) ktoré údaje (napr. z počítačových evidencií), dokumenty a zväzky budú oprávneným osobám sprístupnené a ktoré údaje budú dešifrované (krycie mená, technické úkony a pod.), 

4) ktoré informácie z informačných systémov bývalých bezpečnostných zložiek a ktoré dokumenty budú sprístupnené fyzickým osobám (bádateľom či novinárom), vedeckým inštitúciám a pod., 

5) výklad pojmov dokument, zväzok, spis, informácia z informačného systému a pod..,

6) formu a spôsob podania žiadosti o prístup k materiálom po niektorých bývalých bezpečnostných zložkách komunistického režimu (žiadosť o sprístupnenie dokumentov) i spôsob jej vybavenia správcom materiálov,

7) spôsob sprístupnenia materiálov oprávnenej osobe. Podrobnosti o tomto bode bude obsahovať vykonávací predpis o forme a spôsobe zoznamovania oprávnených osôb s obsahom materiálov, ktorý spracuje ich správca,

8) právo na vydanie vybranej kópie zo sprístupnených materiálov oprávnenej osobe,

9) rozsah, v ktorom sa oprávnená osoba bude môcť zoznámiť s osobnými údajmi tretích osôb, osôb podieľajúcich sa na zhromažďovaní a spracovaní údajov v sprístupnenom dokumente či súbore dokumentov (zväzku). Tiež upraví možnosť oprávnenej osobe vyjadrovať sa ku skutočnostiam, s ktorými sa zoznámi v sprístupnených dokumentoch, 

B) Zákon zavedie: 

1) inštitút parlamentnej komisie pre dohľad nad sprístupňovaním dokumentov bývalej Štátnej bezpečnosti a niektorých ďalších bezpečnostných zložiek (Parlamentná komisia). Táto bude rozhodovať o rozsahu sprístupnenia či o sprístupnení dokumentácie, hodnej zvláštneho zreteľa (napr. niektorých častí personálnych spisov príslušníkov ŠtB, Pohraničnej stráže atd'., ktorí sú v služobnom či zamestnaneckom pomere k ministerstvu vnútra, ministerstvu obrany, Slovenskej informačnej službe atd'., niektorých častí zväzkov či podzväzkov I správy FMV, SS GŠ a iných zvláštneho zreteľa hodných dokumentov). Ďalej budú zákonom stanovené povinnosti komisie i spôsob a dôsledky jej rozhodovania.

Návrh predpokladá rozhodovanie v prvom rade v rovine politicko-morálnej, a preto zákon predpokladá rozhodovanie politického orgánu,

2) povinnosť viesť informačný systém dokumentov, jeho prevádzkovateľa, ktoré údaje bude systém obsahovať a ktoré údaje z materiálov po bývalej ŠtB a niektorých ďalších bezpečnostných zložkách budú pravidelne či nepravidelne zverejňované.

a) pre účely tohto zákona sa správcom materiálov po bývalej Štátnej bezpečnosti a niektorých ďalších bezpečnostných zložkách komunistického režimu myslí ten štátny orgán, ktorému bude zákonom zverená povinnosť sprístupňovať uvedené materiály. Pre zámer zákona v tejto podobe predkladateľ navrhuje Ministerstvo vnútra SR z toho dôvodu, že ako nástupca po FMV ČSFR po rozdelení federácie, by malo mať v správe materiály po štátobezpečnostných zložkách bývalej ČSSR či ČSR. Ťažisko sprístupňovaných materiálov pre občanov budú tvoriť materiály po bývalej ŠtB. Prístup k ďalším materiálom, ktoré sú v  správe iných rezortov zákon upraví formou spolupráce s nimi,

b) sprístupňované budú archívne materiály po ŠtB a niektorých ďalších bezpečnostných zložkách bývalého komunistického režimu, ktoré spravujú orgány štátnej správy SR alebo sú v ich prospech spravované inými subjektami ( napr. niektoré archívne fondy či evidencie, ktoré sú zatiaľ nerozdelené alebo sú nerozdeliteľné, spravujú po rozdelení federácie orgány štátnej správy Českej republiky v prospech oboch nástupníckych štátov),

c) k bodu A 1:

informačný systém po bývalých bezpečnostných zložkách sú najmä zachované spisové a archívne pomôcky, ktoré vo vymedzenom období tieto zložky viedli podľa platných ustanovení (napr. jednacie protokoly obyčajný, tajný, prísne tajný, rôzne registre zväzkov, denníky vyšetrovacích spisov, kmeňové knihy, indexy, evidencie, kartotéky atď.) ale aj rôzne pomocné evidencie či databázy, vyvíjané, testované a vedené v elektronickej forme už od prvej polovice sedemdesiatych rokov,

d) k bodu A 2:

 

• zo zväzkovej agendy Odboru vnútornej ochrany Správy nápravnej výchovy MS SSR (SNV), ktorá vykonávala agentúrno–operatívnu činnosť vo väzniciach, sa sprístupnenie dotýka zväzkov osôb “rozpracovaných” na pokyn či na žiadosť Štátnej bezpečnosti a ďalej zväzkov z väzenskej agentúry (VAG) t.j. tajných spolupracovníkov, ktorí boli využívaní proti záujmovým osobám Štátnej bezpečnosti v objektoch MS SSR alebo v akciách Štátnej bezpečnosti.

 

• Zo zachovanej dokumentácie Správy sledovania a Správy operatívnej techniky dokumentáciu zachytávajúcu nasadenie prostriedkov spravodajskej techniky a sledovania proti osobe, ako aj informačné výstupy zo zväzkov, v ktorých sú jej osobné údaje,

e) k bodu A 4:

správca materiálov zverejní prepis evidenčných záznamov zo zachovaných alebo rekonštruovaných protokolov zväzkov či ďalších evidenčných pomôcok Štátnej bezpečnosti z rokov 1948 – 1989,

f) k bodu A 5:

dokument je najmä zápis, záznam, karta, listina či súbor listín v písomnej alebo elektronickej forme,

zväzok je súbor dokumentov, evidovaný v spisových pomôckach ku konkrétnej osobe (osobný zväzok)

zväzok s osobnými údajmi je súbor dokumentov, evidovaný v spisových či archívnych pomôckach k vymedzenému objektu, akcii či problému (napr. trestnému činu, signálu a pod...) a obsahujúci osobné údaje,

spis je súbor dokumentov, ktorý môže i nemusí obsahovať osobné údaje (napr. súbory noriem či finančných dokumentov, ale i súbory situačných správ či vyhodnotení),

informácia z informačného systému je akýkoľvek údaj nachádzajúci sa v informačnom systéme po bývalých bezpečnostných zložkách alebo v informačnom systéme, vedenom správcom sprístupňovaných materiálov podľa tohto zákona.

g) k bodu B 1:

 

• materiál, o sprístupnenie ktorého požiadala oprávnená osoba podľa tohto zákona a ktorý je v správe správcu materiálov stráca stupeň utajenia. Parlamentná komisia ich môže na doporučenie oprávneného subjektu (minister vnútra, minister obrany, minister spravodlivosti, riaditeľ SIS) zo zreteľahodných dôvodov opäť utajiť,

 

• parlamentná komisia si zriaďuje poradné orgány, ak to uzná za vhodné.