D Ô V O D O V Á
S P R Á V A
Podľa
§ 29 ods. 1 a § 29a ods. 5 zákona č. 59/1965 Zb. o výkone trestu odňatia
slobody v znení zákona č. ......../2001 Z.z. sa splnomocňuje vláda
Slovenskej republiky nariadením ustanoviť výšku pracovnej odmeny a
podmienky jej poskytovania pre odsúdených zaradených do práce a na výkon
iných prospešných prác mimo ústavu počas výkonu trestu odňatia slobody
(ďalej len „výkon trestu“). Taktiež podľa § 16 ods. 3 zákona č.
....../2001 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady
Slovenskej republiky č. 156/1993 Z.z. o výkone väzby sa vláda
Slovenskej republiky splnomocňuje nariadením ustanoviť výšku pracovnej
odmeny a podmienky jej poskytovania pre obvinených zaradených do práce vo výkone
väzby.
V
súčasnosti existujú tri spôsoby zamestnávania obvinených vo výkone väzby
alebo odsúdených vo výkone trestu:
a) vo vnútorných prevádzkach
v ústavoch na výkon väzby, ústavoch na výkon trestu odňatia slobody,
nemocnici pre obvinených a odsúdených a ústave na výkon trestu odňatia
slobody pre mladistvých (ďalej len „ústav"),
b) v strediskách vedľajšieho
hospodárstva ústavu,
c) u právnických osôb
na základe zmluvy o zaradení obvinených alebo odsúdených
do práce s rešpektovaním podmienok, ktoré sú uvedené v čl.
2 ods. 2 písm. c) oznámenia Federálneho ministerstva zahraničných vecí
č. 506/1990 Zb. o dojednaní dohovoru o nútenej alebo povinnej práci.
V súčasnosti
sa však odsúdení zaraďujú do práce len vo vnútorných prevádzkach ústavov
a v strediskách vedľajšieho hospodárstva ústavov.
Výška
pracovnej odmeny obvinených a odsúdených sa stanovuje podľa zákona č.
143/1992 Zb. o plate a odmene za pracovnú pohotovosť v rozpočtových
a niektorých ďalších organizáciách a orgánoch v znení
neskorších predpisov, nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 249/1992
Zb. o platových pomeroch zamestnancov rozpočtových a niektorých
ďalších organizáciách a orgánov v znení neskorších
predpisov a podľa plnenia výkonu normovaných prác. Podmienky zaraďovania
obvinených a odsúdených do tarifných tried podľa zložitosti vykonávaných
pracovných činností v závislosti od náročnosti a kvalifikácie
sú však určené len interným predpisom zboru, ktorý je z hľadiska
právnej sily nepostačujúci.
Účelom
predkladaného návrhu je ustanoviť vzhľadom na značné osobitosti zamestnávania
obvinených vo výkone väzby alebo odsúdených vo výkone trestu jednotný a
prehľadný spôsob poskytovania výšky pracovnej odmeny podľa vykonávanej
práce a odpracovanej doby alebo podľa normy spotreby práce.
Navrhuje sa zásadná systémová zmena v tom, že odmeňovanie obvinených alebo odsúdených, ktorí sú zaradení do práce bude vychádzať z osobitného nariadenia vlády Slovenskej republiky. Takýto všeobecne záväzný právny predpis však dodnes neexistoval. Od roku 1992 sa v Zbore väzenskej a justičnej stráže (ďalej len „zbor“) používa alternatívne na odmeňovanie obvinených a odsúdených nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 249/1992 Zb. v znení neskorších predpisov, podľa ktorého sú odmeňovaní pracovníci rozpočtových a príspevkových organizácií; pritom sa neuplatňuje u obvinených a odsúdených minimálna mzda, pretože sa nejedná o mzdu ani o plat. Keďže sa predpokladá, že citované nariadenie vlády Slovenskej republiky bude prijatím zákona o verejnej službe zrušené, hrozí, že bez predkladaného nariadenia vlády nebude k dispozícii žiadny právny predpis upravujúci predmetnú problematiku.
Taktiež sa navrhuje, aby základom pre ohodnotenie výkonu prác obvinenými alebo odsúdenými bolo zaradenie týchto prác do štyroch pracovných taríf, ktoré vychádzajú z dosiahnutého vzdelania obvinených alebo odsúdených.
Návrh predkladaného nariadenia vlády Slovenskej republiky si nevyžiada zvýšené čerpanie finančných prostriedkov zo štátneho rozpočtu.
B. Osobitná časť
K § 1
Ustanovuje sa okruh
osôb, na ktoré sa vzťahuje nariadenie vlády z hľadiska odmeňovania
pri zaradení do práce.
K
§ 2
Vzhľadom na odlišnosti právneho postavenia obvineného alebo odsúdeného oproti zamestnancovi v pracovnom pomere alebo v obdobnom pracovnom vzťahu sa ustanovujú všeobecné podmienky pre priznávanie všetkých peňažných zložiek pracovnej odmeny obvineného alebo odsúdeného zaradeného do práce, ktoré mu ústav môže za mesačné obdobie priznať.
K
§ 3
Stanovujú
sa štyri pracovné tarify zaraďovania obvinených alebo odsúdených do práce
v súlade s charakteristikami vykonávanej práce, s ohľadom na jej náročnosť,
mieru zložitosti, zodpovednosti, množstva, námahy a záťaže pri jej
vykonávaní a v prílohe 3 a 4 sa určuje výška pracovnej
tarify, vrátane pracovných stupňov. Navrhuje sa, aby úroveň odmeňovania
výkonu práce obvinených alebo odsúdených na začiatku vychádzala z prílohy
2 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 249/1992 Zb. v znení neskorších
predpisov s účinnosťou od 1. 7. 2001, t.j. u výkonu prác ktoré si vyžadujú len poučenie
v 1. pracovnej tarife na úrovni 1. platovej triedy vo výške 3
240
Sk. Pri výkone prác ktoré si vyžadujú len zaučenie alebo odborné
školenie sa navrhuje úroveň odmeňovania v 2. pracovnej tarife na úrovni
2. platovej triedy vo výške 3
520
Sk. Pri výkone prác, ktoré si vyžadujú minimálne výučný list až
po vyššie odborné vzdelanie sa navrhuje úroveň odmeňovania v 3.
pracovnej tarife na úrovni 3. platovej triedy vo výške 3
820
Sk. Pri výkone prác, ktoré si vyžaduje absolvovanie minimálne bakalárskeho
vzdelania, sa navrhuje úroveň odmeňovania v 4. pracovnej tarife na úrovni
terajšej 8. platovej triedy vo výške 6
250
Sk. Pritom sa predpokladá používať túto možnosť len vo výnimočných
prípadoch, ak ústav nemá dočasne kvalifikovaného príslušníka alebo občianskeho
zamestnanca zboru a tento stav nestrpí odklad.
Vzhľadom na charakter pomocných prác vykonávaných obvinenými alebo odsúdenými sa v návrhu predpokladá použiť len tri pracovné stupne u všetkých pracovných taríf s tým, že sa navrhuje započítateľnú prax zohľadňovať odstupňovane po piatich rokoch. Obligatórne sa navrhuje obvineným alebo odsúdeným priznať v súlade s katalógom pracovných činností podľa prílohy 2 len prvý pracovný stupeň príslušnej pracovnej tarify. V prípade, že obvinený alebo odsúdený písomne preukáže, že jeho odborná prax v danom odbore činnosti je dlhšia ako päť rokov alebo desať rokov, bolo by mu možné podľa návrhu priznať tretiu alebo štvrtú pracovnú tarifu, vrátane príslušného pracovného stupňa.
V závislosti od ďalšieho vývoja možností zaraďovania obvinených a odsúdených do práce, ako aj v závislosti od ekonomického vývoja štátu sa navrhuje splnomocniť ministra spravodlivosti Slovenskej republiky podľa odseku 6 na iniciovanie zmeny vývoja výšky pracovných taríf podľa odseku 3. Pri tejto valorizácii sa predpokladá postupovať v obdobnom rozsahu a v termíne ako u nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 249/1992 Zb. v znení neskorších predpisov.
Súčasne sa určuje pravidlo, že výška takto stanovenej pracovnej odmeny obvineného alebo odsúdeného je priamo úmerná dĺžke skutočne odpracovaného fondu pracovného času v porovnaní so stanoveným fondom pracovného času v príslušnom kalendárnom mesiaci, do ktorého je nutné zahrnúť aj dobu platených sviatkov (ďalej len „fond pracovného času); ak tento nebol odpracovaný, pracovná odmena sa primerane kráti.
K § 4
Ústav môže na výkon prác obvinených alebo odsúdených určiť normy spotreby práce; pritom musí dodržať rovnaké pravidlá na určovanie výkonu normovaných prác ako pre zamestnancov v pracovnom pomere alebo v obdobnom pracovnom vzťahu. Ak obvinený alebo odsúdený vlastným zavinením nesplnil normu spotreby práce, kráti sa mu jeho pracovná tarifa.
K § 5
Ustanovuje sa, že obvinenému alebo odsúdenému nepatrí pracovná odmena za chybnú prácu alebo nepodarok. Ak obvinený alebo odsúdený chybnú prácu alebo nepodarok nezavinil, patrí mu pracovná odmena ako za bezchybnú prácu.
K § 6
Navrhuje sa, aby aj obvinený alebo odsúdený mal za prácu nadčas v strediskách vedľajšieho hospodárstva ústavu nárok na finančné zvýhodnenie. Podľa návrhu sa nerozlišuje, v akých dňoch (pracovný deň, sobota, nedeľa alebo sviatok) prácu nadčas v strediskách vedľajšieho hospodárstva ústavu vykonáva, finančné zvýhodnenie sa navrhuje v rovnakej výške, ako je stanovené v podnikateľskej sfére, t.j. 25 %. Vzhľadom na časté zmeny v zaraďovaní obvineného alebo odsúdeného do práce v priebehu kalendárneho mesiaca navrhuje sa, aby základom pre výpočet jeho pracovného zvýhodnenia bolo 25 % z hodinového priemeru pracovnej tarify v Sk za kalendárny mesiac, v ktorom obvinený alebo odsúdený prácu za nadčas odpracoval. Navrhuje sa sčítavanie zlomkov hodín odpracovaných v rámci nadčasu počas kalendárneho mesiaca. Práca nadčas je neprípustná, ak odsúdený neodpracoval ustanovený fond pracovného času v príslušnom kalendárnom mesiaci pri 42,5 hodinovom pracovnom týždni. Ďalej sa navrhuje, aby za prácu nadčas u odsúdených a obvinených, zaradených do práce vo vnútorných prevádzkach ústavu mohlo byť poskytované len náhradné voľno.
K § 7 až 10
Navrhuje sa, aby bolo obvinenému alebo odsúdenému priznané za prácu v sobotu, v nedeľu, vo sviatok, v noci a za prácu v sťaženom a zdraviu škodlivom pracovnom prostredí primerané pracovné zvýhodnenie a pri jeho priznávaní sa postupovalo rovnako ako podľa odôvodnenia k § 6.
K § 11
Ohodnotenie vyššieho výkonu práce obvineného alebo odsúdeného má motivačný charakter z hľadiska dosiahnutia vyššieho pracovného výkonu v požadovanej kvalite. Navrhuje sa pritom percentuálny limit ohodnotenia práce vykonávanej obvineným alebo odsúdeným diferencovať v závislosti od percentuálneho prekročenia normy spotreby práce. Zároveň sa navrhuje určiť termín najskoršieho priznania ohodnotenia práce. Výnimkou je návrh na zhodnotenie prekročenia normovaných prác s tým, že ohodnotenie možno priznať ihneď, ak sú splnené stanovené podmienky. Zároveň sa v návrhu umožňuje riaditeľovi ústavu priznať na základe predložených odôvodnených písomných návrhov zo strany príslušných podriadených na ohodnotenie práce aj odsúdených a obvinených zaradených vo vnútorných prevádzkach ústavu alebo za kvalitne organizovanú prácu na pracovisku.
K § 12
Za účelom zabezpečenia jednotného postupu ústavov sa navrhuje, aby minister spravodlivosti Slovenskej republiky bližšie určil zoznam funkčných miest podľa vykonávaných pracovných činností obvinenými a odsúdenými v jednotlivých pracovných tarifách.
K § 13
Navrhuje sa ustanoviť najnižšiu výšku dohodnutej peňažnej odmeny, ktorú odsúdený musí pred rozdelením obdržať, pričom sa neprihliada, aký druh iných prospešných prác pre rozpočtovú organizáciu, príspevkovú organizáciu, grémium tretieho sektora alebo obec odsúdený mimo ústavu vykonáva. Peňažná odmena nesmie byť nižšia ako 50 % pracovnej tarify podľa § 3 ods. 3 písm. a); horná hranica dohodnutej peňažnej odmeny sa pritom nestanovuje. Odsúdenému nevznikajú za výkon iných prospešných prác mimo ústavu, okrem dohodnutej peňažnej odmeny, žiadne iné nároky, na ktoré by inak odsúdený zaradený do práce mal nárok (napr. nemocenské dávky, účasť na dôchodkovom zabezpečení, nárok na podporu v nezamestnanosti, prídavky k priznaným dávkam stravného limitu). Obvinenému sa neumožňuje vykonávať iné prospešné práce mimo ústavu.
K § 14 a 15
V spoločných, prechodných a záverečných ustanoveniach sa upravuje ako postupovať pri priznaní pracovnej odmeny obvineného alebo odsúdeného pred účinnosťou tohto nariadenia vlády a spôsob zaokrúhľovania.
Taktiež sa navrhuje, aby nariadenie vlády nadobudlo účinnosť 1.marca 2002.