Návrh

 Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tomto zákone:

(1) Tento zákon upravuje rozhodovanie majetkových sporov vzniknutých z tuzemských alebo medzinárodných obchodných a občianskoprávnych vzťahov, ak je miesto rozhodcovského konania v Slovenskej republike, uznanie a výkon tuzemských a cudzích rozhodcovských rozhodnutí v Slovenskej republike.

(3) V rozhodcovskom konaní nemožno rozhodovať spory

1. vzniku, zmene alebo zániku vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam,
2. osobnom stave,
3. súvisiace s výkonom rozhodnutí,
4. súvisiace s konkurzným alebo vyrovnacím konaním.

(4) Ak miesto rozhodcovského konania ešte nebolo určené, príslušné súdy Slovenskej republiky majú právomoc na rozhodovanie podľa § 8 ods. 2 a § 10 ods. 4, ak má aspoň jeden z účastníkov rozhodcovského konania sídlo alebo miesto výkonu podnikateľskej činnosti, alebo trvalý pobyt na území Slovenskej republiky. 

1) § 99 Občianskeho súdneho poriadku.

(3) Ustanovenia § 2 ods. 2 a § 27 sa použijú aj vtedy, ak miesto rozhodcovského konania ešte nebolo určené alebo sa nachádza mimo územia Slovenskej republiky.

(1) Rozhodcovská zmluva je dohoda medzi zmluvnými stranami o tom, že všetky alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo inom právnom vzťahu, budú rozhodnuté v rozhodcovskom konaní.

(2) Zmluvnou stranou rozhodcovskej zmluvy môže byť fyzická osoba, právnická osoba a štát.

(3) Rozhodcovská zmluva zaväzuje aj právnych nástupcov strán, ak to zmluvné strany v rozhodcovskej zmluve výslovne nevylúčia.

(1) Rozhodcovská zmluva môže mať formu samostatnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve.

2) § 9, § 201 Občianskeho súdneho poriadku.

3) § 96 ods. 1 a 2, § 208 Občianskeho súdneho poriadku.

4) § 3 zákona č. 195/2000 Z. z. o telekomunikáciách.

(3) Nedodržanie písomnej formy rozhodcovskej zmluvy je napravené, ak zmluvné strany najneskôr do začatia konania o veci samej v rozhodcovskom konaní vyhlásia do zápisnice pred rozhodcom, že sa podrobujú právomoci rozhodcovského súdu.

(2) Ak je súčasťou inak neplatnej zmluvy rozhodcovská doložka, tá je neplatná len vtedy, ak sa na ňu vzťahuje dôvod neplatnosti zmluvy.

5) Napríklad ústavný zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 119/1995 Z. z. o zamedzení rozporu záujmov pri výkone funkcií ústavných činiteľov a vyšších štátnych funkcionárov, zákon č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení ďalších zákonov, § 14 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku.

6) Zákon Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov. 

(1) Rozhodcovským súdom sa na účely tohto zákona rozumie jediný rozhodca alebo viacerí rozhodcovia.

(2) Zmluvné strany sa môžu dohodnúť na počte rozhodcov; ich počet však musí byť nepárny.

(3) Ak sa zmluvné strany na počte rozhodcov nedohodnú, v rozhodcovskom konaní budú rozhodovať traja rozhodcovia.

(1) Zmluvné strany sa v rozhodcovskej zmluve môžu dohodnúť na osobe rozhodcu (rozhodcov) alebo na postupe jeho dodatočného ustanovenia.

(2) Ak sa zmluvné strany nedohodli ani na osobe rozhodcu (rozhodcov), ani na postupe jeho dodatočného ustanovenia,

1. pri rozhodcovskom konaní s troma rozhodcami každá zmluvná strana ustanoví jedného rozhodcu a takto ustanovení rozhodcovia následne ustanovia tretieho predsedajúceho rozhodcu; ak zmluvná strana neustanoví rozhodcu do 15 dní od požiadania druhej zmluvnej strany alebo ak dvaja ustanovení rozhodcovia neustanovia tretieho predsedajúceho rozhodcu do 30 dní od ich ustanovenia, rozhodcu na žiadosť zmluvnej strany ustanoví vybratá osoba alebo súd,
2. pri rozhodcovskom konaní s viac ako troma rozhodcami sa postupuje primerane podľa písmena a),
3. tri rozhodcovskom konaní s jedným rozhodcom tohto rozhodcu na žiadosť zmluvnej strany ustanoví vybratá osoba alebo súd.

(3) Ustanovený rozhodca musí prijatie funkcie rozhodcu písomne potvrdiť.

(1) Osoba ustanovená za rozhodcu je povinná bez zbytočného odkladu informovať zmluvné strany o všetkých okolnostiach, ktoré by mohli vzbudiť opodstatnené pochybnosti o jej nestrannosti alebo nezávislosti. Rovnakú povinnosť má rozhodca od jeho ustanovenia do tejto funkcie počas rozhodcovského konania okrem prípadu, ak zmluvné strany o takýchto okolnostiach už skôr informoval.

7) Napríklad § 124 Občianskeho súdneho poriadku, § 99 ods. 2 Trestného poriadku.

(2) Zmluvné strany môžu namietať zaujatosť rozhodcu, ktorého ustanovili, len z dôvodov, o ktorých sa dozvedeli po jeho ustanovení do funkcie rozhodcu.

(3) Zmluvné strany sa môžu v rozhodcovskej zmluve alebo dodatočne, najneskôr do začatia rozhodcovského konania dohodnúť o postupe podávania námietok voči rozhodcovi. Ak sa nedohodnú inak, môže rozhodcovský súd počas rozhodovania o námietke pokračovať v rozhodcovskom konaní, ale nemôže vydať rozhodcovský rozsudok až do rozhodnutia vybratej osoby alebo súdu o námietke.

(4) Ak sa zmluvné strany nedohodnú o postupe podávania námietok voči rozhodcovi, zmluvná strana, ktorá zamýšľa podať námietku voči rozhodcovi, zašle do 15 dní odo dňa, keď sa dozvedela o okolnostiach podľa odseku 1 alebo o nesplnení podmienok podľa § 6 ods. 1, písomné oznámenie dôvodov námietky vybratej osobe. Ak vybratá osoba nebola určená podľa § 6 ods. 2, zašle písomné oznámenie súdu. Ak sa rozhodca, voči ktorému bola námietka vznesená, funkcie nevzdá alebo ak druhá zmluvná strana nebude s námietkou súhlasiť, o námietke rozhodne na žiadosť zmluvnej strany vybratá osoba alebo súd.

(5) Proti rozhodnutiu o námietke proti rozhodcovi nie je prípustný opravný prostriedok.

(1) Funkcia rozhodcu zaniká

1. vzdaním sa funkcie rozhodcu,
2. odvolaním z funkcie rozhodcu,
3. rozhodnutím súdu alebo vybratej osoby,
4. stratou alebo obmedzením spôsobilosti rozhodcu na právne úkony,
5. smrťou rozhodcu.

(3) Na základe dohody môžu zmluvné strany rozhodcu z funkcie odvolať, ak sa rozhodca stane nespôsobilým vykonávať funkciu rozhodcu alebo z iného dôvodu nekoná bez zbytočného odkladu.

(1) Ak rozhodcovi zanikla jeho funkcia, ustanoví sa náhradný rozhodca. Zmluvné strany sa môžu dohodnúť na postupe ustanovenia náhradného rozhodcu.

(2) Ak sa zmluvné strany nedohodli na postupe ustanovenia náhradného rozhodcu, použije sa na ustanovenie náhradného rozhodcu primerane § 8 ods. 2.

ŠTVRTÁ ČASŤ

STÁLY ROZHODCOVSKÝ SÚD

(1) Právnická osoba môže na základe tohto zákona a na svoje náklady zriadiť a udržiavať stály rozhodcovský súd.

(2) Zriaďovateľ stáleho rozhodcovského súdu je povinný vydať štatút a rokovací poriadok ním zriadeného stáleho rozhodcovského súdu.

1. zriadenie stáleho rozhodcovského súdu,
2. zriadenie pobočiek stáleho rozhodcovského súdu,
3. štatút a rokovací poriadok ním zriadeného stáleho rozhodcovského súdu,
4. zoznam rozhodcov, ktorí pôsobia na ním zriadenom stálom rozhodcovskom súde, a jeho zmeny.

(4) Zmluvné strany sa môžu dohodnúť, že svoj spor predložia na rozhodnutie určitému stálemu rozhodcovskému súdu. V tom prípade platí, že sa podrobujú predpisom uvedeným v § 13 a 14 platným v čase začatia rozhodcovského konania pred týmto stálym rozhodcovským súdom, ak sa v rozhodcovskej zmluve nedohodli inak.

Štatút stáleho rozhodcovského súdu upravuje najmä

1. organizačnú štruktúru stáleho rozhodcovského súdu vrátane voľby predsedníctva a jeho pôsobnosti,
2. vecnú pôsobnosť stáleho rozhodcovského súdu, ktorá nesmie byť v rozpore s § 1 písm. a),
3. osobitné podmienky, ktoré musí spĺňať uchádzač o zápis do zoznamu rozhodcov.

8) Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 100/1993 Z. z. o Obchodnom vestníku v znení nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 50/1998 Z. z.

(1) Rokovací poriadok stáleho rozhodcovského súdu upravuje

1. postup konania pred stálym rozhodcovským súdom,
2. pravidlá o trovách rozhodcovského konania,
3. pravidlá zmierovacieho konania,
4. ďalšie náležitosti súvisiace s ochranou záujmov účastníkov rozhodcovského konania.

(2) Vo veciach neupravených v rokovacom poriadku postupuje stály rozhodcovský súd podľa ustanovení tohto zákona.

(1) Stály rozhodcovský súd vedie zoznam rozhodcov pôsobiacich na tomto rozhodcovskom súde, do ktorého môže každý nahliadnuť.

(2) Stály rozhodcovský súd zapíše do zoznamu rozhodcov osobu, ktorá spĺňa podmienky podľa § 6 ods. 1 a osobitné podmienky podľa štatútu tohto stáleho rozhodcovského súdu.

(3) V zozname rozhodcov príslušného stáleho rozhodcovského súdu sa uvedie meno a priezvisko rozhodcu, jeho bydlisko, zamestnanie a osobitné podmienky, ktoré museli byť splnené pre zápis osoby do zoznamu rozhodcov.

(4) Zmluvné strany si za rozhodcu môžu ustanoviť aj osobu nezapísanú do zoznamu rozhodcov.

(1) Ak sa zmluvné strany v rozhodcovskej zmluve alebo dodatočne pred začatím rozhodcovského konania nedohodli inak, rozhodcovské konanie v určitom spore sa začína,

1. ak rozhodcovia neboli ešte ustanovení, odo dňa prijatia žaloby druhou zmluvnou stranou,
2. ak je rozhodcovský súd zložený z viacerých rozhodcov, odo dňa doručenia žaloby predsedajúcemu rozhodcovi, a keď ešte nebol ustanovený, ktorémukoľvek z ustanovených rozhodcov,
3. ak rozhodcovský súd tvorí jediný rozhodca, odo dňa doručenia žaloby tomuto rozhodcovi,
4. ak spor rieši stály rozhodcovský súd, odo dňa doručenia žaloby na tento stály rozhodcovský súd.

(2) Zmluvné strany sa začatím rozhodcovského konania stávajú účastníkmi rozhodcovského konania. Žalobcom je zmluvná strana, ktorá podáva návrh na začatie rozhodcovského konania (ďalej len “žaloba”). Žalovaný je zmluvná strana, proti ktorej žaloba smeruje.

Účastníci rozhodcovského konania majú v rozhodcovskom konaní rovné postavenie. Každému účastníkovi rozhodcovského konania sa má poskytnúť rovnaká možnosť na uplatnenie jeho práv a na ich ochranu.

1. identifikačné údaje účastníkov rozhodcovského konania, prípadne aj ich zástupcov,
2. pravdivé opísanie rozhodujúcich skutočností,
3. označenie dôkazov, ktoré žalobca navrhuje vykonať,
4. označenie právnych predpisov, na ktoré sa žalobca odvoláva,
5. návrh vo veci samej,
6. podpis žalobcu.

(2) K žalobe sa pripojí kópia rozhodcovskej zmluvy, vyjadrenie rozhodcu podľa § 8 ods. 3, ak už bol ustanovený a listiny, o ktoré žalobca svoju žalobu opiera.

(3) Ak žaloba neobsahuje náležitosti podľa odseku 1 alebo k nej neboli pripojené listiny podľa odseku 2, žalobca môže žalobu doplniť v lehote, na ktorej sa dohodli účastníci rozhodcovského konania alebo, ak sa nedohodli, v lehote určenej rozhodcovským súdom, ak už bol ustanovený.

(4) V lehote, na ktorej sa dohodli účastníci rozhodcovského konania alebo ktorú určil rozhodcovský súd, žalovaný podá žalobnú odpoveď na rozhodcovský súd. Ak rozhodcovský súd ešte nebol ustanovený, zašle žalobnú odpoveď žalobcovi. V žalobnej odpovedi sa žalovaný vyjadrí ku všetkým skutočnostiam a návrhom uvedeným v žalobe.

(5) Ak sa účastníci rozhodcovského konania nedohodli inak, každý účastník rozhodcovského konania môže zmeniť alebo doplniť svoju žalobu alebo žalobnú odpoveď v priebehu rozhodcovského konania, ak rozhodcovský súd nepovažuje takúto zmenu alebo doplnenie za neprípustné s ohľadom na jej oneskorené podanie, ktoré nebolo dostatočne odôvodnené.

(6) Ak sa účastníci rozhodcovského konania nedohodli v rozhodcovskej zmluve alebo dodatočne pred začatím rozhodcovského konania na pomernom zložení preddavku na trovy rozhodcovského konania, je rozhodcovský súd oprávnený požadovať od žalobcu preddavok na úhradu predpokladaných trov a určiť na jeho úhradu primeranú lehotu. Ak účastníci rozhodcovského konania spoločne alebo žalobca na základe rozhodnutia rozhodcovského súdu preddavok v určenej lehote neuhradia, rozhodcovský súd rozhodcovské konanie zastaví, o čom písomne upovedomí účastníkov rozhodcovského konania.

(1) Podanie žaloby na rozhodcovský súd alebo prijatie žaloby druhým účastníkom rozhodcovského konania, ak rozhodcovský súd nebol ešte ustanovený, má rovnaké právne účinky, ako keby bola žaloba podaná na súd.

(2) Po začatí rozhodcovského konania nemožno v tej istej veci konať a rozhodovať na súde alebo pred iným rozhodcovským súdom.

(1) Žalovaný môže uplatniť svoje práva proti žalobcovi vzájomnou žalobou do skončenia ústneho pojednávania vo veci samej. Ak nie je nariadené ústne pojednávanie, môže svoje práva uplatniť do skončenia písomného konania.

(3) O náležitostiach vzájomnej žaloby, jej prílohách a o preddavku na úhradu predpokladaných trov konania o vzájomnej žalobe primerane platia ustanovenia o žalobe (§ 18).

(3) Rozhodcovský súd môže pripustiť uplatnenie námietky nedostatku právomoci, ak omeškanie účastníka rozhodcovského konania pri uplatnení tejto námietky je spôsobené príčinou, ktorú rozhodcovský súd považuje za dostatočnú.

(4) Ak rozhodcovský súd rozhodne, že má právomoc rozhodovať, rozhodne o námietke podľa odseku 2 osobitným uznesením alebo v rozhodcovskom rozsudku. Ak rozhodcovský súd rozhodne uznesením, že má právomoc rozhodovať, účastník rozhodcovského konania, ktorý námietku podal, môže do 30 dní po doručení predbežného rozhodnutia podať návrh na súd, aby o námietke rozhodol. Proti tomuto rozhodnutiu súdu nie je prípustný opravný prostriedok. Rozhodcovský súd môže počas rozhodovania o námietke pokračovať v rozhodcovskom konaní a vydať rozhodcovský rozsudok.

(1) Rozhodcovské konanie sa uskutoční na mieste dohodnutom účastníkmi rozhodcovského konania. Ak sa k takejto dohode nedospelo, uskutoční sa na mieste, ktoré určil rozhodcovský súd so zreteľom na povahu sporu a záujmy účastníkov rozhodcovského konania. Pre rozhodcovské konanie, ktoré prebieha na stálom rozhodcovskom súde, platia ustanovenia rokovacieho poriadku o mieste rozhodcovského konania.

9) § 274 písm. h) Občianskeho súdneho poriadku.

(2) Rozhodcovský súd môže nariadiť, aby bol ku každej listine priložený úradný preklad do jazyka (jazykov) podľa odseku 1.

(1) Ak sa účastníci rozhodcovského konania nedohodli inak, písomnosti sa považujú za doručené, ak boli doručené adresátovi osobne alebo do sídla, alebo na miesto výkonu podnikateľskej činnosti adresáta, alebo na miesto jeho trvalého pobytu. Ak nemožno nájsť adresáta na nijakom z uvedených miest ani po vynaložení primeraného úsilia na zistenie tejto skutočnosti, písomnosti sa považujú za doručené, ak sú zaslané do posledného známeho sídla alebo miesta výkonu podnikateľskej činnosti, alebo miesta trvalého pobytu adresáta doporučenou zásielkou alebo iným spôsobom, ktorý umožňuje overiť snahu doručiť písomnosti.

(2) Ak sa účastníci rozhodcovského konania nedohodli inak, písomnosti sa považujú za prijaté odo dňa ich doručenia.

(3) Ustanovenia odsekov 1 a 2 sa nepoužijú na doručovanie súdnych písomností.

(1) Ak sa účastníci rozhodcovského konania nedohodli na forme rozhodcovského konania, rozhodcovský súd rozhodne, či nariadi ústne pojednávanie alebo či konanie bude písomné. Rozhodcovský súd nariadi ústne pojednávanie vo vhodnom štádiu rozhodcovského konania aj na návrh účastníka rozhodcovského konania.

(2) Rozhodcovský súd pripravuje a vedie rozhodcovské konanie v súlade s pravidlami dohodnutými účastníkmi rozhodcovského konania. Ak sa nedospeje k dohode o pravidlách, rozhodca pripravuje a vedie konanie podľa svojej úvahy, vždy však tak, aby sa skutkový stav zistil úplne, rýchlo a hospodárne. Rozhodcovské konanie je neverejné, ak sa účastníci rozhodcovského konania nedohodli inak.

(3) Stály rozhodcovský súd pripravuje a vedie rozhodcovské konanie podľa svojho rokovacieho poriadku (§ 14).

(5) Účastníkom rozhodcovského konania musí byť doručené oznámenie o každom ústnom pojednávaní a zasadaní rozhodcovského súdu v dostatočnom časovom predstihu, najmenej 30 dní pred začatím ústneho pojednávania alebo zasadania, ak sa doručuje účastníkovi rozhodcovského konania do cudziny. Všetky listiny alebo iné informácie predložené rozhodcovskému súdu jedným účastníkom rozhodcovského konania musia sa bez zbytočného odkladu oznámiť všetkým účastníkom rozhodcovského konania. Rovnako sa musí všetkým účastníkom rozhodcovského konania oznámiť obsah znaleckého posudku alebo listiny, o ktoré sa rozhodcovský súd môže opierať pri svojom rozhodovaní.

(1) Rozhodcovský súd vykonáva len dôkazy navrhnuté účastníkmi rozhodcovského konania. Rozhodcovský súd uváži výber a spôsob vykonania dôkazov podľa ich možného prínosu k objasneniu sporu.

(3) Rozhodcovský súd uloží účastníkovi rozhodcovského konania, ktorý dôkaz navrhol, aby na dožiadanom súde zložil preddavok na úhradu trov dožiadania. Ak vykonanie úkonu neodporuje zákonu a preddavok na úhradu trov bol na súde zložený, súd je povinný dožiadaniu vyhovieť. Pri vybavovaní dožiadania je súd oprávnený vykonať opatrenia potrebné na jeho vybavenie. Trovy dožiadania vo výške určenej dožiadaným súdom sú súčasťou trov rozhodcovského konania.

(4) Výsledky dokazovania hodnotí rozhodcovský súd nestranne podľa svojej úvahy; prihliada pritom na všetko, čo v rozhodcovskom konaní vyšlo najavo.

10) § 39 a 40 Občianskeho súdneho poriadku.

(1) Ak sa účastníci rozhodcovského konania nedohodli inak, môže rozhodcovský súd ustanoviť znalca (znalcov), ak rozhodnutie závisí od posúdenia skutočností, na ktoré treba odborné znalosti. Znalec podá znalecký posudok, v ktorom odpovie na otázky, ktoré mu položil rozhodcovský súd.

(2) Rozhodcovský súd môže uložiť účastníkovi rozhodcovského konania, aby poskytol znalcovi všetky podstatné informácie alebo predložil, alebo sprístupnil všetky podstatné listiny alebo predmety, podal mu potrebné vysvetlenia, alebo aby niečo vykonal alebo znášal, ak je to potrebné na podanie znaleckého posudku.

(3) Ak sa účastníci rozhodcovského konania nedohodli inak alebo ak o to požiada jeden z nich a rozhodcovský súd to považuje za potrebné, môže požiadať znalca o účasť na ústnom pojednávaní, kde mu môžu účastníci rozhodcovského konania klásť otázky a žiadať vysvetlenia.

Ak rozhodcovský súd neurčil inak, trovy rozhodcovského konania sú najmä hotové výdavky účastníkov rozhodcovského konania a ich zástupcov, trovy dôkazov, poplatky za rozhodcovské konanie, odmena rozhodcovského súdu a jeho hotové výdavky, odmena znalca, odmena tlmočníka a odmena za zastupovanie.

(1) Ak žaloba neobsahuje náležitosti podľa § 18 ods. 1 alebo nebola doplnená v lehote podľa § 18 ods. 3, rozhodcovský súd zastaví rozhodcovské konanie.

(2) Ak žalovaný neoznámi svoju žalobnú odpoveď podľa § 18 ods. 4, rozhodcovský súd pokračuje v rozhodcovskom konaní bez toho, aby považoval tento nedostatok za uznanie tvrdení žalobcu.

(3) Ak sa účastník rozhodcovského konania, ktorý bol riadne upovedomený o čase a mieste rozhodcovského konania, nedostaví na ústne pojednávanie alebo nepredloží listiny alebo predmety, rozhodcovský súd môže pokračovať v rozhodcovskom konaní a vydať rozhodcovský rozsudok na základe dôkazov, ktoré mu boli predložené.

(1) Rozhodcovský súd v spore vzniknutom z obchodného vzťahu s medzinárodným prvkom rozhoduje podľa právneho poriadku, na ktorom sa účastníci rozhodcovského konania dohodli. Ak sa nedohodli inak, každá dohoda o rozhodnom práve sa považuje za dohodu o hmotnom práve štátu, nie o jeho kolíznych normách. Ak sa účastníci rozhodcovského konania nedohodnú na rozhodnom práve v obchodných vzťahoch s medzinárodným prvkom alebo v občianskoprávnych vzťahoch s medzinárodným prvkom, rozhodcovský súd bude rozhodovať spor podľa právneho poriadku určeného tuzemskými kolíznymi normami ¹¹⁾.

(2) V spore vzniknutom z tuzemských obchodných a občianskoprávnych vzťahov rozhoduje rozhodcovský súd vždy podľa slovenského práva.

(3) Rozhodcovský súd rozhoduje v súlade so zmluvou uzatvorenou medzi účastníkmi rozhodcovského konania a vezme do úvahy obchodné zvyklosti vzťahujúce sa na spor a zásady poctivého obchodného styku a dobrých mravov.

(4) Rozhodcovský súd môže obchodný spor rozhodnúť podľa zásad spravodlivosti len vtedy, ak ho účastníci rozhodcovského konania na to výslovne oprávnili.

(2) Ak sa rozhodca nezúčastní na hlasovaní o rozhodcovskom rozhodnutí, ostatní rozhodcovia môžu rozhodnúť bez neho.

(3) O hlasovaní o výroku rozhodcovského rozhodnutia musí byť spísaná zápisnica, ktorú podpíše predsedajúci rozhodca a ostatní rozhodcovia. Ak rozhodca odmietne zápisnicu podpísať alebo ju nepodpíše z iného dôvodu, uvedie sa to v zápisnici spolu s dôvodom, pre ktorý rozhodca zápisnicu nepodpísal.

(4) Rozhodca, ktorého pri hlasovaní ostatní rozhodcovia prehlasovali, je oprávnený pripojiť k zápisnici o hlasovaní svoje odchylné stanovisko a odôvodniť ho.

(5) Rozhodcovia môžu písomne poveriť predsedajúceho rozhodcu vydávať rozhodcovské uznesenia o procesných otázkach počas rozhodcovského konania.

(1) Rozhodcovský súd vydá rozhodcovský rozsudok,

1. ak rozhoduje o veci samej,
2. na základe zmieru uzavretého účastníkmi rozhodcovského konania.

(2) Rozhodcovský súd musí rozhodnúť o každom návrhu uvedenom v žalobe alebo vo vzájomnej žalobe, alebo uplatnenom dodatočne počas rozhodcovského konania; nesmie však prekročiť medze uplatnených návrhov. Nemožno prisúdiť, čo odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom a plnenie, ktoré je nemožné.

(1) Rozhodcovský rozsudok musí byť vyhotovený v písomnej forme a podpísaný väčšinou rozhodcov; dôvod chýbajúceho podpisu treba uviesť.

(2) Rozhodcovský rozsudok musí obsahovať

1. označenie rozhodcovského súdu,
2. mená a priezviská rozhodcov,
3. označenie účastníkov rozhodcovského konania a ich zástupcov menom a priezviskom alebo obchodným menom, alebo názvom,
4. miesto rozhodcovského konania (§ 23), 
5. dátum vydania rozhodcovského rozsudku,
6. výrokovú časť,
7. odôvodnenie okrem prípadov, keď sa účastníci rozhodcovského konania dohodli, že rozhodcovský rozsudok netreba odôvodniť alebo ak ide o rozhodcovský rozsudok o dohodnutých podmienkach (§ 39),
8. poučenie o možnosti podať žalobu na súd o zrušenie rozhodcovského rozsudku.

(3) Ak je miesto rozhodcovského konania v Slovenskej republike a účastníci rozhodcovského konania sa nedohodli inak, každý rozhodcovský rozsudok v tomto konaní sa bude považovať za vydaný na tomto mieste v Slovenskej republike bez ohľadu na to, kde bol podpísaný, odkiaľ bol odoslaný alebo kde bol účastníkom rozhodcovského konania doručený.

(4) Výroková časť musí okrem výroku vo veci samej obsahovať aj údaj o výške trov rozhodcovského konania a o tom, ktorý účastník rozhodcovského konania je povinný ich uhradiť, prípadne v akom pomere sa trovy medzi účastníkov rozhodcovského konania rozdeľujú. Výrok rozhodcovského rozsudku musí byť konkrétny. Ak sa v ňom ukladá povinnosť niečo plniť, rozhodcovský súd určí zároveň lehotu na toto plnenie.

Doručený rozhodcovský rozsudok, ktorý už nemožno preskúmať podľa § 37, má pre účastníkov rozhodcovského konania rovnaké účinky ako právoplatný rozsudok súdu.

(1) Chyby v písaní a počítaní, ako aj iné zrejmé nesprávnosti v písomnom vyhotovení rozhodcovského rozsudku opraví rozhodcovský súd z vlastnej iniciatívy, alebo na žiadosť účastníka rozhodcovského konania do 30 dní od jeho vydania, ak sa účastníci rozhodcovského konania nedohodnú na inej lehote. Opravený rozhodcovský rozsudok sa doručí všetkým účastníkom rozhodcovského konania.

(2) Každý účastník rozhodcovského konania môže rozhodcovský súd požiadať, aby podal výklad k určitej časti rozhodcovského rozsudku do 30 dní od jeho doručenia, ak sa účastníci rozhodcovského konania nedohodnú na inej lehote.

(2) Účastník rozhodcovského konania má právo podať žiadosť o preskúmanie rozhodcovského rozsudku do 15 dní od jeho doručenia tomuto účastníkovi rozhodcovského konania.

(3) Pri preskúmaní rozhodcovského rozsudku sa postupuje primerane podľa § 16 až 36 a § 39.

(1) Ak zákon neustanovuje inak, rozhoduje rozhodcovský súd uznesením. Uznesením sa rozhoduje najmä o podmienkach konania, o zmene alebo doplnení žaloby alebo žalobnej odpovede, o právomoci na rozhodnutie vo veci samej, o nariadení predbežného opatrenia, o zastavení rozhodcovského konania, ako aj o veciach, ktoré sa týkajú vedenia konania.

(2) Na rozhodcovské uznesenie sa použijú primerane ustanovenia § 32 až 37. Rozhodcovské uznesenie o nariadení predbežného opatrenia však možno preskúmať podľa § 37 i keď sa na tom účastníci rozhodcovského konania v rozhodcovskej zmluve nedohodli.

(2) Na rozhodcovský rozsudok o dohodnutých podmienkach sa primerane vzťahujú ustanovenia § 33, 34 a 36 a uvádza sa v ňom, že je to rozhodcovský rozsudok. Rozhodcovský rozsudok o dohodnutých podmienkach má rovnaké účinky ako rozhodcovský rozsudok o veci samej.

Účastník rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou na príslušnom súde domáhať zrušenia tuzemského rozhodcovského rozsudku, len ak

12) § 228 až 235 Občianskeho súdneho poriadku.

(1) Žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku možno podať v lehote 30 dní odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi rozhodcovského konania, ktorý podáva žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Ak účastník rozhodcovského konania požiadal o opravu rozhodcovského rozsudku podľa § 36, uvedená lehota začína plynúť od doručenia rozhodnutia o oprave rozhodcovského rozsudku.

(2) Žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku z dôvodu podľa § 40 písm. h) možno podať v lehote 30 dní odo dňa, keď sa účastník rozhodcovského konania, ktorý podáva žalobu, dozvedel o dôvode obnovy konania, alebo odo dňa, keď ho mohol po prvý krát uplatniť, najneskôr však do troch rokov od doručenia rozhodcovského rozsudku.

Ustanovenia týkajúce sa zrušenia rozhodcovského rozsudku nemôžu účastníci rozhodcovského konania v rozhodcovskej zmluve vylúčiť okrem dôvodu podľa § 40 písm. h).

(1) Ak súd zruší rozhodcovský rozsudok z dôvodov podľa § 40 písm. a) a c), pokračuje v konaní vo veci v rozsahu uvedenom v žalobe alebo v rozsahu uvedenom vo vzájomnej žalobe.

(2) Ak súd zruší rozhodcovský rozsudok z iného dôvodu, ako je uvedený v odseku 1, rozhodcovská zmluva zostáva v platnosti. Rozhodcovia zúčastnení na zrušenom rozhodcovskom rozsudku sú z nového prerokovania a rozhodnutia veci vylúčení. Ak sa účastníci konania nedohodnú inak, budú noví rozhodcovia ustanovení spôsobom uvedeným v rozhodcovskej zmluve alebo podľa tohto zákona.

(1) Tuzemský rozhodcovský rozsudok je rozhodcovský rozsudok vydaný na území  Slovenskej republiky. 

1. z dôvodov uvedených v osobitnom predpise ¹⁵⁾,
2. ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a) a b) alebo
3. ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.

(2) Súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1 písm. b) alebo c).

(3) Proti rozhodnutiu súdu podľa odsekov 1 a 2 je prípustný opravný prostriedok.

(1) Cudzí rozhodcovský rozsudok je pre účely tohto zákona rozhodcovské rozhodnutie, ktorým sa rozhodlo v rozhodcovskom konaní o veci samej a bolo vydané na území iného štátu ako Slovenskej republiky.

(2) Cudzí rozhodcovský rozsudok možno uznať a vykonať v Slovenskej republike za podmienok ustanovených týmto zákonom.

13) § 274 písm. h) Občianskeho súdneho poriadku, § 41 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) v znení neskorších predpisov.

14) § 252 Občianskeho súdneho poriadku, § 45 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) v znení neskorších predpisov.

(1) Účastník konania, ktorý žiada o uznanie a výkon cudzieho rozhodcovského rozsudku, je povinný k  písomnému návrhu na uznanie a výkon cudzieho rozhodcovského rozsudku podanému na súd pripojiť rovnopis tohto cudzieho rozhodcovského rozsudku alebo jeho úradne osvedčenú kópiu a rovnopis rozhodcovskej zmluvy alebo jej úradne osvedčenú kópiu.

(2) Ak cudzí rozhodcovský rozsudok alebo rozhodcovská zmluva nie sú vyhotovené v štátnom jazyku Slovenskej republiky, účastník konania zabezpečí ich úradný preklad do tohto jazyka.

Ak bol v cudzine podaný návrh na zrušenie cudzieho rozhodcovského rozsudku, súd v Slovenskej republike môže na návrh účastníka konania, ktorý návrh na zrušenie cudzieho rozhodcovského rozsudku podal, odložiť vykonateľnosť tohto cudzieho rozhodcovského rozsudku.

(1) Uznanie cudzieho rozhodcovského rozsudku sa nevyslovuje osobitným rozhodnutím. Cudzí rozhodcovský rozsudok je uznaný tým, že súd, ktorý je príslušný na výkon rozhodnutia alebo exekúciu, naň prihliadne, ako keby išlo o tuzemský rozhodcovský rozsudok.

(2) Cudzí rozhodcovský rozsudok sa v Slovenskej republike vykoná ako tuzemský rozhodcovský rozsudok.

(1) Uznanie a výkon cudzieho rozhodcovského rozsudku môže súd odoprieť na návrh účastníka konania, proti ktorému sa cudzí rozhodcovský rozsudok uplatňuje, len vtedy, ak tento účastník konania preukáže súdu príslušnému na výkon rozhodnutia alebo exekúciu, že

1. ako zmluvná strana rozhodcovskej zmluvy (§ 3 ods. 1) nemohol uplatňovať svoje práva alebo že rozhodcovská zmluva nebola uzavretá v súlade s právnym poriadkom, podľa ktorého sa na základe dohody zmluvných strán mala zmluva riadiť, alebo ak takáto dohoda nebola uzavretá, podľa právneho poriadku štátu, kde bol rozhodcovský rozsudok vydaný,
2. nebol riadne upovedomený o ustanovení rozhodcu alebo o rozhodcovskom konaní alebo z iných závažných dôvodov, ktoré výslovne uvedie, nemohol sa zúčastniť na rozhodcovskom konaní,
3. rozhodcovským rozsudkom sa rozhodol spor, ktorý nebol rozhodcovskou zmluvou predvídaný alebo nespĺňa dohodnuté podmienky na predloženie sporu na rozhodcovské konanie, alebo sa ním rozhodlo o veci, ktorá je podľa právneho poriadku, ktorým sa podľa dohody strán mala rozhodcovská zmluva riadiť alebo, ak takáto dohoda nebola uzavretá, podľa právneho poriadku štátu, kde bol rozhodcovský rozsudok vydaný, vylúčená z rozhodcovského konania,
4. rozhodcovský súd nebol ustanovený alebo rozhodcovské konanie neprebiehalo spôsobom dohodnutým účastníkmi rozhodcovského konania; ak takáto dohoda nebola uzavretá tiež, ak ustanovenie rozhodcovského súdu alebo priebeh rozhodcovského konania boli v rozpore s právnym poriadkom štátu, kde sa rozhodcovské konanie konalo, alebo
5. rozhodcovský rozsudok sa nestal právoplatným a záväzným pre účastníkov rozhodcovského konania alebo jeho výkon odložil súd štátu, v ktorom alebo podľa ktorého právneho poriadku bol rozhodcovský rozsudok vydaný alebo týmto súdom zrušený.

(2) Súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo exekúciu odoprie uznanie a výkon cudzieho rozhodcovského rozsudku aj bez návrhu účastníka konania, proti ktorému sa cudzí rozhodcovský rozsudok uplatňuje, ak zistí, že podľa právneho poriadku Slovenskej republiky nie je možné predmet sporu riešiť v rozhodcovskom konaní alebo by jeho uznanie a výkon boli v rozpore s verejným poriadkom.

(3) Rozhodnutie, ktorým sa odopiera uznanie a výkon cudzieho rozhodcovského rozsudku, je súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo exekúciu povinný vždy odôvodniť.

(4) Proti rozhodnutiu súdu, ktorým sa odopiera uznanie a výkon cudzieho rozhodcovského rozsudku, je prípustný opravný prostriedok. 

(1) Zriaďovateľ stáleho rozhodcovského súdu zriadeného podľa doterajších predpisov upraví do 30. júna 2002 jeho štatút a rokovací poriadok podľa tohto zákona. Ustanovenie § 12 ods. 3 platí primerane.

(2) Stály rozhodcovský súd, ktorý povinnosť uvedenú v odseku 1 nesplní, nemôže od 1. júla 2002 uskutočňovať rozhodcovské konania a vydávať rozhodcovské rozhodnutia až do dňa zverejnenia svojho štatútu a rokovacieho poriadku upravenými podľa tohto zákona v Obchodnom vestníku. 

16) Občiansky súdny poriadok.

(2) Súd rozhoduje uznesením, ak osobitný zákon ¹⁶⁾ neustanovuje, že rozhoduje rozsudkom.

(1) Spory o neplatnosť rozhodcovskej zmluvy a o zrušenie rozhodcovského nálezu, o ktorých sa začalo konať na súde a ktoré sa do nadobudnutia účinnosti tohto zákona právoplatne neskončili, prerokujú a dokončia súdy príslušné na konanie podľa doterajších predpisov.

(2) Na prípady, keď sa rozhodcovská zmluva uzavrela pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona a keď rozhodcovské konanie v sporoch, na ktoré sa vzťahuje, nebolo do nadobudnutia účinnosti tohto zákona právoplatne skončené, vzťahujú sa doterajšie predpisy.

Zrušuje sa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 218/1996 Z. z. o rozhodcovskom konaní.

17) Napríklad vyhláška ministra zahraničných vecí č. 74/1959 Zb. o Dohovore o uznaní a výkone cudzích rozhodcovských rozhodnutí, vyhláška ministra zahraničných vecí č. 176/1964 Zb. o Európskom dohovore o medzinárodnej obchodnej arbitráži.

Zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení zákona č. 36/1967 Zb., zákona č. 158/1969 Zb., zákona č. 49/1973 Zb., zákona č. 20/1975 Zb., zákona č. 133/1982 Zb., zákona č. 180/1990 Zb., zákona č. 328/1991 Zb., zákona č. 519/1991 Zb., zákona č. 263/1992 Zb., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 5/1993 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 46/1994 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 190/1995 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 232/1995 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 22/1996 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 58/1996 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 281/1996 Z. z., zákona č. 211/1997 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 359/1997 Z. z., zákona č. 124/1998 Z. z., zákona č. 144/1998 Z. z., zákona č. 169/1998 Z. z., zákona č. 187/1998 Z. z., zákona č. 225/1998 Z. z., zákona č. 233/1998 Z. z., zákona č. 235/1998 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 318/1998 Z. z., zákona č. 331/1998 Z. z., zákona č. 46/1999 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 66/1999 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 166/1999 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 185/1999 Z. z., zákona č. 223/1999 Z. z. a zákona č. …/2001 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:

1. V § 9 ods. 3 písm. c) sa vypúšťa jedenásty bod.

Doterajší dvanásty bod sa označuje ako jedenásty bod.

2. V § 36b ods. 1 sa vypúšťa písmeno f).
3. V § 39 ods. 1 sa za slová “príslušný súd” vkladajú slová “alebo rozhodcovský súd”.
4. V § 76 ods. 3 sa za slová “návrh na začatie konania” vkladajú slová “pred súdom alebo pred rozhodcovským súdom”.
5. V § 88 odsek 2 znie:

“(2) Na konanie vo veciach týkajúcich sa rozhodcovského konania je príslušný súd, v ktorého obvode má navrhovateľ bydlisko alebo sídlo alebo miesto podnikania, a ak nemá bydlisko alebo sídlo alebo miesto podnikania, súd, v ktorého obvode sa zdržiava. Ak navrhovateľ nemá takéto miesto v Slovenskej republike, je na konanie príslušný súd, v ktorého obvode má bydlisko alebo sídlo alebo miesto podnikania odporca. Ak ani odporca nemá takéto miesto v Slovenskej republike, je na konanie príslušný súd, v ktorého obvode sa nachádza miesto rozhodcovského konanie. Na konanie o zrušení rozhodcovského rozsudku je však vždy príslušný súd, v ktorého obvode sa nachádza miesto rozhodcovského konania.”.

6. V § 106 ods. 1 sa slová “konaní pred rozhodcami” nahrádzajú slovami “rozhodcovskom konaní” a na konci prvej vety sa pripájajú tieto slová: “alebo ak uznanie cudzieho rozhodcovského rozhodnutia bolo v Slovenskej republike odoprené.”
7. V § 106 ods. 2 sa slová “konania pred rozhodcami” nahrádzajú slovami “rozhodcovského konania” a slovo “doručenia” sa nahrádza slovom “právoplatnosti”.
8. V § 106 ods. 3 sa slová “konanie pred rozhodcami” nahrádzajú slovami “rozhodcovské konanie”.

Tento zákon nadobúda účinnosť 1. januára 2002.