Predkladanú novelizáciu zákona č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov si vyžaduje prijatie ústavného zákona č. 90/2001 Z. z., ktorý rozšíril právomoci Ústavného súdu, zavádza nové druhy osobitných konaní, rozširuje počet sudcov Ústavného súdu. Cieľom novely je uviesť daný zákon do súladu s Ústavou Slovenskej republiky a odstrániť niektoré nedostatky, ktoré v praxi spôsobovali aplikačné problémy, ako aj upresnenie niektorých právnych pojmov a odstránenie terminologických nepresností.

Ťažiskom novely je už spomínané dosiahnutie súladu daného zákona s Ústavou Slovenskej republiky, s čím súvisí:

• vypustenie ustanovení upravujúcich podnet fyzických a právnických osôb, ktorým namietali porušenie svojich práv, ktoré vzhľadom na novelizáciu ústavy stratili v nej oporu,
• uverejňovanie rozhodnutí týkajúcich sa výkladu ústavy a ústavných zákonov v Zbierke zákonov Slovenskej republiky,
• pozastavenie účinnosti právnych predpisov, ak môže dôjsť k ohrozeniu základných práv a slobôd, alebo ak hrozí hospodárska škoda alebo iný vážny nenapraviteľný následok.

Novela reaguje na rozšírenie kompetencie Ústavného súdu o špecifickú preventívnu kontrolu ústavnosti dojednaných medzinárodných zmlúv a o ústavnosti predmetu referenda, ďalej sa rozšíril okruh subjektov, proti ktorým bude možné podať ústavnú sťažnosť na orgány verejnej moci, rozšírený bol aj okruh skutočností, na základe ktorých môže oprávnený subjekt podať ústavnú sťažnosť o opatrenia a iné zásahy.

Z týchto dôvodov sa pristúpilo k podrobnejšej úprave a uvedeniu tohto zákona do súladu s pozmeneným znením Ústavy Slovenskej republiky. Vzhľadom na rozsiahlosť tejto novelizácie sa navrhuje vydať úplné znenie predmetného zákona.

Prerokovanie návrhu zákona na plenárnom zasadnutí Rady hospodárskej a sociálnej dohody nie je potrebné.

Návrh zákona nebude mať vplyv na štátny rozpočet, nebude mať vplyv na zamestnanosť ani na tvorbu pracovných miest.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná.

Dôvodová správa 

Zvýšenie počtu ústavných sudcov z desiatich na trinásť je uvedené priamo v ústavnom zákone č. 90/2001 Z. z., teda v článku 134 ods. 1 Ústavy.

Nadpis nad § 3 je vypustený vzhľadom na vypustenie celého § 3.

V tomto ustanovení bol taxatívny výpočet prípadov, v ktorých vec prejednávalo a rozhodovalo plénum Ústavného súdu. Podľa ústavného zákona č. 90/2001 Z. z. sa tento výpočet rozšíril. Navrhujeme celé ustanovenie vypustiť, aby ustanovenie nebolo spracované duplicitne.

Nadpis “Plénum Ústavného súdu”, ktorý bol podľa bodu 2 vypustený sa prenáša k príslušným paragrafom.

Ústava vyžaduje na uznášaniaschopnosť pléna Ústavného súdu nadpolovičnú väčšinu všetkých sudcov.

Nadpis “Senát Ústavného súdu” sa umiestňuje len z legislatívnych dôvodov pod príslušný paragraf.

So zreteľom na zvýšenie počtu sudcov ústavného súdu je nadbytočné rozlišovať členov senátov na stálych a nestálych. Preto sa navrhuje zrušiť toto delenie, ktoré napokon nemá oporu v Ústave. Predseda a podpredseda Ústavného súdu budú taktiež členmi senátov, ale funkciu predsedu senátu v jednom roku nebudú vykonávať naraz.

Zjednocovanie právnych názorov senátov predpokladá Ústava a ukladá, aby o nej rozhodovalo plénum. Novelou sa zabraňuje tomu, aby boli vydané dve rozličné rozhodnutia senátov Ústavného súdu, a preto ak senát dospeje k odchylnému názoru, vo veci hneď nerozhodne a svoj právny názor predloží plénu Ústavného súdu, ktorý o zjednotení odchylných názorov rozhodne uznesením.

Navrhujeme vypustiť odseky o ustanovovaní sudcov do funkcie vzhľadom na to, že táto problematika je upravená v Ústave.

Upravuje sa moment zániku funkcie ústavného sudcu, v prípade, ak sa ústavný sudca svojej funkcie vzdá. Toto ustanovenie bolo uvedené do súladu s pozmeneným znením Ústavy.

Ústavným zákonom č. 90/2001 Z. z. sa odňala prezidentovi možnosť rozhodovať o odvolaní ústavného sudcu, ak nastali skutočnosti relevantné pre jeho odvolanie. Tieto skutočnosti sú zapracované v Ústave, preto navrhujeme vypustiť odsek 2. Touto novelou bola uložená povinnosť predsedovi ústavného súdu, aby zaslal podklady uvedené v druhom odseku na ďalší postup prezidentovi Slovenskej republiky.

Keďže sa touto novelou vypúšťa § 3, ktorý obsahoval aj legislatívnu skratku týkajúcu sa používania slova Ústava Slovenskej republiky, prenášame ju do najbližšieho ustanovenia.

Viazanosť Ústavného súdu zákonmi bola rozšírená podľa znenia v Ústave.

Znenie v odseku 3 je podmienené ústavnou zmenou týkajúcou sa možnosti trestne stíhať alebo vziať do väzby ústavného sudcu počas a po uplynutí jeho funkčného obdobia. Vzhľadom na 12-ročné funkčné obdobie sudcu Ústavného súdu by súčasným plynutím premlčacej lehoty nebolo možné pri spáchaní niektorých druhov trestných činov sudcu Ústavného súdu po uplynutí jeho funkčného obdobia trestne stíhať.

Všetky platné odkazy a poznámky pod čiarou boli prečíslované.

Úprava je dôsledkom zrušenia zákona č. 412/1991 Zb. o kárnej zodpovednosti sudcov.

Odkazy a poznámky pod čiarou boli v celom texte prečíslované.

Toto ustanovenie bolo uvedené do súladu s čl. 130 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, ktorá umožňuje aby návrh na začatie konania mohol podať aj orgán samosprávy v prípadoch ustanovených v čl. 127a.

Navrhuje sa zrušiť bez náhrady všetky ustanovenia o podnete, ktorým namietali právnické alebo fyzické osoby porušenie svojich práv, pretože príslušný článok Ústavy, v ktorom mali tieto ustanovenia oporu, bol zrušený prijatím ústavného zákona č. 90/2001 Z. z. Podaním podnetu nebola zaručená ústavná ochrana fyzických a právnických osôb, pretože vychádzala len z možnosti Ústavného súdu zaoberať sa vecou a konanie na Ústavnom súde sa nezačalo doručením, ale až  po prijatí podnetu Ústavným súdom na predbežnom prerokovaní. Návrh, ktorý sa nazýva sťažnosť podľa súčasnej úpravy pokrýva všetky prípady, v ktorom sa podávali podnety.

Vzhľadom na nový inštitút verejného ochrancu práv, ktorý sa podľa Ústavy podieľa na ochrane základných práv a slobôd fyzických a právnických osôb pri konaní, rozhodovaní alebo nečinnosti orgánov verejnej správy, navrhujeme umožniť zastupovanie týchto osôb v konaní pred Ústavným súdom. V súčasnosti je možné byť zastúpený len advokátom alebo komerčným právnikom. V tomto paragrafe sa naviac upresňujú výnimky z tohto povinného zastúpenia, ktoré z doterajšieho znenia neboli jednoznačné. Napríklad keď účastníkom konania je súd, zastupuje ho logicky predseda príslušného senátu a nie advokát alebo komerčný právnik. Vypúšťa sa vedľajšie účastníctvo. Bližšie v bode 21, 22.

Doterajšia prax ukazuje, že inštitút vedľajšieho účastníctva sa v konaní pred ústavným súdom neosvedčil, pretože sa uplatňoval len výnimočne spravidla vtedy, keď to nebolo možné. Spôsoboval predlžovanie konania (najmä v konaní o súlade právnych predpisov a v konaní o podnetoch) a nemohol ovplyvniť priebeh ani výsledok konania pred Ústavným súdom z dôvodu vylúčenia akéhokoľvek opravného prostriedku proti rozhodnutiu Ústavného súdu. Preto sa navrhuje v konaní pred ústavným súdom neumožniť vedľajšie účastníctvo.

Pretože účastníkom konania sa môže okrem štátnych orgánov stať aj orgán územnej samosprávy navrhujeme, aby podmienka zastúpenia na ústnom pojednávaní zástupcom s vysokoškolským právnickým vzdelaním platila aj pre neho.

Vzhľadom na to, že súd sa môže stať účastníkom konania i v iných prípadoch, ako v súvislosti so svojou rozhodovacou činnosťou, napr. ak bola proti nemu podaná na Ústavný súd sťažnosť, navrhujeme vypustiť konkretizáciu, v ktorom prípade ho zastupuje predseda senátu.

Navrhujeme vypustiť ustanovenie o podnete, bližšie v bode 18, 19.

V tomto bode bolo upresnené, že návrh, o ktorom už súd rozhodol, nie je prípustný s výnimkou, ak súd nerozhodoval v merite veci, ale len o podmienkach konania. Tieto však v ďalšom návrhu musia byť splnené. Tu sa odstraňuje tvrdosť dopadu zákona, pretože Ústavný súd by nemohol rozhodnúť vo veci, ale musel by návrh odmietnuť. Týmto sa zároveň zdôraznila nemožnosť preskúmavania rozhodnutí Ústavného súdu.

V druhom odseku sa ustanovila možnosť výnimiek z povinnosti predbežného prerokovania návrhu v prípadoch ustanovených zákonom, napríklad ak bol návrh sudcom odložený podľa § 23a.

Upresnili sa dôvody odmietnutia návrhu, pričom sa odstránila chyba teoretického charakteru, teda miesto príslušnosti Ústavného súdu sa návrh odmieta z nedostatku právomoci. V ďalšom konaní sa nepokračuje, ak bol návrh nielen odmietnutý ale aj odložený.

Navrhuje sa vypustiť, pretože naliehavosť niektorých vecí vyplýva priamo z Ústavy a lehôt na ich prejednanie a rozhodnutie veci (napríklad vo volebných veciach, v konaní o súlade predmetu referenda) a ostatné veci sú riešiteľné inými prostriedkami (rozvrh práce, odklad vykonateľnosti).

Podľa doterajšej úpravy bolo možné namietať zaujatosť sudcu len na začiatku ústneho pojednávania. Novelou sa navrhuje umožniť výnimku, a to pre prípady, kedy možná zaujatosť sudcu vznikne po prvom pojednávaní. Zaručuje sa tým väčšia ochrana účastníka.

Text bol upravený po jazykovej stránke a vypustené boli časti založené na rozlišovaní členov Ústavného súdu na stálych a nestálych. Pôvodne prideľoval návrhy spravodajcom predseda Ústavného súdu a vzhľadom na to, že podľa tejto novely môže vykonávať funkciu predsedu senátu, upravil sa postup pri prideľovaní návrhov podľa rozvrhu práce schvaľovanom v pléne Ústavného súdu na obdobie jedného roka tak, aby návrhy mohol prideľovať za tejto situácie podpredseda Ústavného súdu.

V odseku 5 sa upresnilo, že na príprave veci na predbežné prerokovanie sa pokračuje, ak návrh nebol odložený. Podobne sa návrh doručuje ostatným účastníkom až po jeho prijatí na ďalšie konanie.

Doplnený bol taxatívny výpočet prípadov, v ktorých sa koná ústne pojednávanie podľa nového znenia Ústavy. Z procesnotechnického dôvodu sa vložila veta, ktorá zdôrazňuje, že ak účastníci nedajú súhlas na upustenie od ústneho pojednávania, musí sa konať. Ďalšie ustanovenia boli doplnené o princíp verejnosti, ktorý je oslabený v určitých prípadoch a z dôležitých dôvodov. Poznámkou sa zdôrazňuje verejnosť ústneho pojednávania primerane podľa ustanovení Občianskeho súdneho poriadku, prípadne Trestného poriadku, ak sa prerokúva sťažnosť proti rozhodnutiu, opatreniu alebo zásahu v trestnom konaní.

Zdôvodnenie k vypusteniu tohto odseku týkajúci sa podnetu je v bode 18, 19.

Ak sa sudca, ktorý má odlišný názor na rozhodnutie Ústavného súdu rozhodne uplatniť svoje právo na pripojenie svojho stanoviska k rozhodnutiu, bude uverejnené a doručené účastníkom konania spôsobom ustanoveným pre uverejňovanie a doručovanie ostatných častí rozhodnutia.

Toto ustanovenie bolo uvedené do súladu s novým znením Ústavy, pretože v Zbierke zákonov sa už okrem rozhodnutí, vyznačujú aj pozastavenia účinnosti právnych predpisov a výklady Ústavy a ústavných zákonov.

Vypustené odseky sa týkali uverejňovania rozhodnutí o výklade Ústavy a ústavných zákonov.

Pôvodne sa nie všetky takéto rozhodnutia uverejňovali v Zbierke zákonov, ale len také, ktoré mali podľa úvahy Ústavného súdu všeobecný význam. Všetky rozhodnutia Ústavného súdu boli k nahliadnutiu na Ústavnom súde a uverejňoval sa pre verejnú potrebu súbor nálezov a uznesení prijatých v uplynulom roku. Podľa novej úpravy v ústave sa rozhodnutia týkajúce sa výkladu ústavy a ústavných zákonov uverejňujú v zbierke zákonov.

Vypúšťa sa inštitút vedľajšieho účastníctva. Bližšie v bode 21, 22.

Poznámka pod čiarou bola prečíslovaná a upresnila nové označenie článku Ústavy. ktoré sa nachádzalo v zátvorkách v texte zákona.

Odkaz a poznámka pod čiarou sa vypúšťa z dôvodu nadbytočnosti.

Podľa Ústavy Slovenskej republiky má Ústavný súd právomoc pozastaviť účinnosť napadnutých právnych predpisov, ich častí, prípadne ustanovení, ak ich ďalšie uplatňovanie môže ohroziť základné ľudské práva a slobody, alebo ak hrozí značná hospodárska škoda alebo iný nenapraviteľný následok. O tomto ohrození sa Ústavný súd môže dozvedieť pri rozhodovaní o súlade právnych predpisov dvoma spôsobmi, buď na základe vlastného zistenia alebo z návrhu účastníka, ktorý musí ohrozenie konkretizovať. Ústavný súd zruší rozhodnutie o pozastavení účinnosti už aj bez návrhu, ak pominuli dôvody ich prijatia.

V konaní o súlade právnych predpisov sa zabezpečuje, aby Ústavný súd mal k dispozícii podklady pre svoje rozhodovanie. Vždy si teda vyžiada stanovisko orgánu, ktorý právny predpis vydal. V prípade potreby môže o stanovisko požiadať predsedu Najvyššieho súdu alebo generálneho prokurátora Slovenskej republiky.

Pôvodné znenie ustanovovalo, že rozhodnutie o nesúlade právneho predpisu s Ústavou alebo ústavnými zákonmi sa nazýva nálezom. Preto sa pristúpilo k novelizácii tohto ustanovenia v znení, že každé rozhodnutie vo veci samej v konaní o súlade právnych predpisov, teda aj ktorým sa nezistil nesúlad sa nazýva nález, avšak iba nález, ktorým sa zistil nesúlad sa uverejňuje v zbierke zákonov. Všeobecnejšie je upravené aj to, komu sa doručuje toto rozhodnutie, teda účastníkom konania a nie iba navrhovateľovi a orgánu, ktorý napadnutý predpis vydal.

Mení sa len označenie príslušného článku Ústavy Slovenskej republiky a poznámka pod čiarou.

Povinnosti uložené právoplatným rozhodnutím vydaným napríklad v občianskoprávnom konaní môžu byť vymáhané tým, že sa stanú predmetom výkonu rozhodnutia alebo sa oprávnená osoba môže obrátiť na exekútora. Ak rozhodnutie bolo vydané na základe právneho predpisu, ktorý stratil účinnosť, povinnosti v rozhodnutí uložené nemôžu byť podľa doterajšej úpravy predmetom výkonu rozhodnutia. Vzhľadom na uvedené navrhujeme, aby bol použitý všeobecnejší pojem a to, že povinnosti nemôžu byť nútene vymáhané.

Navrhujeme vsunúť dva nové oddiely Konanie o súlade medzinárodných zmlúv a Konanie o predmete referenda. Tým by bola zabezpečená prehľadnosť a zosúladenie s postupnosťou týchto konaní tak, ako sú uvedené v Ústave.

Ústavným zákonom sa rozšírila kompetencia Ústavného súdu aj na rozhodovanie o súlade medzinárodných zmlúv s Ústavou a ústavnými zákonmi pred ich prijatím v Národnej rade Slovenskej republiky. Okruh navrhovateľov tak ako ho navrhujeme upraviť, je vymedzený priamo v Ústave, teda prezident a vláda Slovenskej republiky. Keďže kontrola súladu nie je bežný postup pred každým prijatím medzinárodnej zmluvy, navrhuje sa, aby navrhovateľ v návrhu uviedol aj dôvody, ktoré ho viedli k pochybnostiam o súlade dojednanej medzinárodnej zmluvy s Ústavou. Samotná Ústava odkazuje na zákon, aby podrobnejšie upravil, v akej lehote má Ústavný súd o súlade rozhodnúť. Navrhujeme 60 dní od doručenia návrhu Ústavnému súdu. Podľa Ústavy sa zdôrazňuje, ak bol vyslovený nesúlad prejednávanej medzinárodnej zmluvy s Ústavou a ústavnými zákonmi, nemôže byť zmluva ratifikovaná.

V tomto bode je upravené aj nové Konanie o predmete referenda. Rozhoduje sa o súlade predmetu referenda s Ústavou a ústavnými zákonmi pred jeho vyhlásením. Jediným navrhovateľom podľa Ústavy je prezident Slovenskej republiky, ktorý okrem podkladov uvedie aj dôvody, ktoré ho viedli k pochybnostiam o súlade predmetu referenda. Ústava vyžaduje, aby Ústavný súd rozhodol do 60 dní od doručenia návrhu a aby v prípade nesúladu takéto referendum nemohlo byť vyhlásené.

Poznámky pod čiarou odkazujú na zákony, podľa ktorých sa vyhlasuje referendum a podľa ktorého sa vytvára petičný výbor.

Vložením dvoch nových oddielov sa označenie doterajšieho druhého a tretieho oddielu mení na štvrtý a piaty.

Vypúšťa sa inštitút vedľajšieho účastníctva. Bližšie v bode 21, 22.

Ústavou sa rozšírili možnosti fyzických a právnických osôb obracať sa na Ústavný súd vo veciach ochrany svojich základných práv a slobôd vyplývajúcich nielen z Ústavy, ale aj z medzinárodných zmlúv, ktoré Slovenská republika ratifikovala a vyhlásila spôsobom ustanoveným zákonom. Keďže sa môže namietať porušenie nielen voči právoplatným rozhodnutiam štátnych orgánov a orgánov samosprávy, ale aj voči opatreniam a iným zásahom orgánov verejnej správy, preto bol upravený celý oddiel Konanie o sťažnostiach vrátane nového Konania o sťažnostiach orgánov územnej samosprávy.

Podrobne boli upravené náležitosti podania sťažnosti, ktoré v prípade právoplatného rozhodnutia a opatrenia musia obsahovať ich identifikáciu a priloženie kópie, kým pri inom zásahu orgánu, dôkaz o zásahu. Ústava umožnila priznať finančné zadosťučinenie tomu, koho práva boli porušené, preto túto požiadavku navrhujeme uviesť už v podaní sťažnosti.

Podanie sťažnosti nemá odkladný účinok, no navrhujeme okrem odloženia vykonateľnosti právoplatného rozhodnutia, opatrenia alebo obsahu iného zásahu orgánu posilniť ochranu sťažovateľa tým, že Ústavný súd bude môcť rozhodnúť o dočasnom opatrení, pretože samotným odložením vykonateľnosti sa nemusí dosiahnuť účel, aby sťažovateľovi nevznikla väčšia ujma, ako by vznikla iným osobám pri odložení vykonateľnosti. Dočasné opatrenia sú uvedené príkladmo a upravený je aj ich zánik.

Podmienka vyčerpania opravných prostriedkov neraz spôsobovala nie vecnú, ale skôr administratívnu prekážku, pre ktorú muselo byť podanie odmietnuté. Podľa doterajšej úpravy musel navrhovateľ vyčerpať všetky existujúce opravné prostriedky. Navrhuje sa podmienku vyčerpania opravných prostriedkov prispôsobiť realite tým, že sa bude vyžadovať, aby boli vyčerpané všetky možnosti, ktoré zákon účinne poskytuje. Lehota na podanie sťažnosti je ponechaná v dĺžke dvoch mesiacov, spresňuje sa moment začatia jej plynutia, vzhľadom na to, že môže smerovať nielen voči právoplatnému rozhodnutiu, ale aj opatreniu alebo inému zásahu orgánu.

Navrhovateľ má možnosť vziať späť svoj návrh, nie však, ak Ústavný súd rozhodne, že späťvzatie sa nepripúšťa napríklad z dôvodu, že mimoriadne závažným spôsobom porušujú práva alebo slobody sťažovateľa.

Ustanovenie o tom, že Ústavný súd vychádza zo skutkových zistení urobených v predchádzajúcich konaniach, ak nerozhodne inak, zostáva v pôvodnom znení, mení sa len označenie príslušného paragrafu.

V náleze Ústavného súdu, ktorým sťažnosti vyhovie, vysloví podľa zmien vyvolaných ústavným zákonom aj aké ustanovenie medzinárodnej zmluvy bolo porušené a akým rozhodnutím, opatrením alebo zásahom k porušeniu došlo. Ďalší postup bol taký, že Ústavný súd rozhodnutie zrušil. Navrhujeme taktiež rozhodnutie alebo opatrenie zrušiť, a ak vzišli z konania, vrátiť ho na ďalšie konanie orgánu, ktorý ho vydal, teda na nové prejednanie a rozhodnutie podľa právneho názoru Ústavného súdu, ktorý zároveň môže prikázať, aby orgán konal, obnovil stav pred porušením alebo zakázať pokračovať v porušovaní základného práva alebo slobody. Ústavný súd môže podľa Ústavy priznať tomu, koho práva boli porušené finančné zadosťučinenie ako náhradu nemajetkovej ujmy. Zrušiť zásah bude možný, ak to jeho povaha pripúšťa a Ústavný súd ho vráti orgánu, ktorý ho vykonal. Aj tento orgán je viazaný právnym názorom Ústavného súdu.

Novým druhom osobitného konania podľa nového znenia Ústavy je konanie o sťažnostiach orgánov územnej samosprávy. Navrhovateľom je orgán územnej samosprávy, ktorý opíše neústavný alebo nezákonný zásah a označí, do ktorej veci samosprávy sa zasiahlo. Podobne aj pri tomto druhu konania platí podmienka vyčerpania prostriedkov, ktoré mu zákon na ochranu pred týmto zásahom účinne poskytuje, možnosť späťvzatia návrhu, ako aj dvojmesačná lehota od právoplatnosti rozhodnutia alebo upovedomenia o zásahu, v ktorej musí návrh byť podaný.

Označením príslušných oddielov sa zosúlaďuje postupnosť konaní s Ústavou Slovenskej republiky.

Odkaz a poznámka pod čiarou boli v celom texte prečíslované.

V konaní o rozpustení alebo pozastavení činnosti politickej strany alebo hnutia sa len upresňuje, podľa ktorých ustanovení sa postupuje.

Ústavný súd má podľa Ústavy SR právomoc rozhodovať len o rozpustení alebo pozastavení činnosti politickej strany alebo hnutia a preto bolo vypustené ustanovenie, ktoré umožňovalo Ústavnému súdu rozhodnúť aj v prípade odmietnutia registrácie politickej strany alebo hnutia.

Odkazy a poznámky pod čiarou boli v celom texte prečíslované. 

Podľa ústavy Ústavný súd nemá právomoc pozbavovať funkciu prezidenta Slovenskej republiky.

Nový trinásty oddiel sa týka nového druhu osobitného konania, ktoré všeobecne upravuje Ústava Slovenskej republiky v čl. 129 ods. 6. Keďže vyhlásením výnimočného stavu alebo núdzového stavu sa výrazne zasahuje do práv a slobôd fyzických a právnických osôb, umožňuje sa podať návrh na začatie konania trom subjektom pätine poslancov, vláde a generálnemu prokurátorovi Slovenskej republiky. Lehoty na podanie návrhu sú vzhľadom na závažnosť vydania rozhodnutia o vyhlásení výnimočného stavu alebo núdzového stavu 10 dní od jeho vyhlásenia a rozhodnúť je potrebné takisto promptne, a to do 30 dní od doručenia návrhu.

Nový štrnásty oddiel upravuje osobitný druh konania podľa ústavného zákona č. 90/2001 Z. z. a to, ďalšiu disciplinárnu a inú právomoc Ústavného súdu.

Úprava sa týka len nového označenia príslušného oddielu.

Navrhujeme vypustiť príslušný odsek z dôvodu, že nový inštitút ústavnej sťažnosti by mal byť dostatočne efektívny prostriedok proti zásahom orgánov verejnej správy, ktoré boli jedným z najčastejších dôvodov občanov, aby sa obrátili na Európsky súd pre ľudské práva. Ak Európsky súd pre ľudské práva prijal sťažnosť na ďalšie konanie, podľa doterajšej úpravy upovedomená vláda SR oznámila vec Ústavnému súdu, ktorý začal konať podľa ustanovení o konaní o ústavných sťažnostiach. Tým vznikala situácia, že o veci rozhodovali dva subjekty, ktoré mohli rozhodnúť v tom istom prípade odlišne.

Na základe nového znenia Ústavy Slovenskej republiky sa používa namiesto pojmu ústavná sťažnosť pojem sťažnosť.

Keďže podľa ústavného zákona budú konanie o sťažnostiach fyzických a právnických osôb a konanie o sťažnostiach orgánov územnej samosprávy účinné od 1. januára 2002, zosúlaďujú sa v prechodných a záverečných ustanoveniach tieto ustanovenia s Ústavou Slovenskej republiky. Do účinnosti ústavného zákona č. 90/2001 Z. z. (1. júla 2001), sa doručené podnety a do 1. januára 2002 doručené  ústavné sťažnosti fyzických a právnických osôb budú spravovať podľa zákona č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov pred touto novelizáciou. V prípade, že o podnete alebo ústavnej sťažnosti ešte nebolo rozhodnuté vo veci samej, môže navrhovateľ požiadať, aby sa konanie zastavilo a ďalej rozhodovalo podľa tejto novely.

Zamedzuje sa podávať podania, ktoré sú obsahovo zhodné, mohlo by tak dôjsť vlastne k preskúmavaniu rozhodnutí Ústavného súdu čo je neprijateľné. Napríklad ak by Ústavný súd rozhodoval o ústavnej sťažnosti fyzickej alebo právnickej osoby a po nadobudnutí účinnosti tohto zákona by bola podaná sťažnosť v obsahovo zhodnej veci len s formálnymi odchýlkami.

Vzhľadom na rozsiahlosť tejto novelizácie sa splnomocňuje predseda Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie úplného znenia tohto zákona.

Vzhľadom na predpokladanú dĺžku legislatívneho procesu ako aj na potrebnú legisvakanciu navrhujeme účinnosť celého návrhu zákona od 1. januára 2002.