N á v r h

Z á k o n

z........... 2001, 

ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.
o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov
v znení neskorších predpisov 

Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tomto zákone:

Čl. I

Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 293/1995 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 389/1998 Z. z., zákona č. 97/1999 Z. z. a zákona č. 226/2000 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:

  1. V § 2 ods. 1 sa číslovka “10” nahrádza číslovkou “13”.

  2. Nadpis nad § 3 sa vypúšťa.

  3. § 3 sa vypúšťa.

  4. Nadpis pod § 4 znie: “Plénum Ústavného súdu”.

  5. V § 4 ods. 2 sa slovo “sedem” nahrádza slovom “deväť”.

  6. Nadpis nad § 5 sa vypúšťa.

  7. Nadpis pod § 5 znie: “Senát Ústavného súdu”.

  8. V § 5 odseky 3 a 4 znejú:

    9. “(3) Členov senátu určuje plénum Ústavného súdu na jeden rok. Členovia senátu volia predsedu senátu. V roku, v ktorom je predsedom senátu predseda Ústavného súdu, nemôže byť predsedom senátu podpredseda Ústavného súdu a naopak.

    (4) Neprítomného predsedu senátu zastupuje vekom najstarší člen senátu.”.

  9. § 6 vrátane nadpisu znie:

    10. Ҥ 6

    Zjednocovanie právnych názorov senátov

    Ak senát v súvislosti so svojou rozhodovacou činnosťou dospeje k právnemu názoru odchylnému od právneho názoru vyjadreného už v rozhodnutí niektorého zo senátov, predloží plénu Ústavného súdu návrh na zjednotenie odchylných právnych názorov. Plénum Ústavného súdu rozhodne o zjednotení odchylných právnych názorov uznesením.”.

  10. 10. V § 11 sa vypúšťajú odseky 2 až 4. Doterajší odsek 5 sa označuje ako odsek 2.

    11.

  11. 11. V § 12 ods. 2 tretia veta znie: “V takomto prípade funkcia sudcu zaniká uplynutím kalendárneho mesiaca, v ktorom bolo písomné oznámenie o vzdaní sa funkcie doručené predsedovi Ústavného súdu.”.

  12. V § 13 odsek 1 znie:

    13. “(1) Predseda Ústavného súdu je povinný bez zbytočného odkladu zaslať prezidentovi Slovenskej republiky právoplatný odsudzujúci rozsudok za úmyselný trestný čin, právoplatný odsudzujúci rozsudok za trestný čin, ak  súd nerozhodol o podmienečnom odložení výkonu trestu odňatia slobody, disciplinárne rozhodnutie Ústavného súdu za čin, ktorý je nezlučiteľný s výkonom funkcie sudcu, oznámenie, že sudca sa nezúčastňuje na konaní Ústavného súdu dlhšie ako jeden rok a oznámenie, že zanikla voliteľnosť sudcu do Národnej rady Slovenskej republiky.”.

  13. 13. V § 13 sa vypúšťa odsek 2. Doterajší odsek 3 sa označuje ako odsek 2.

    14.
  14. V § 14 odseky 1 až 3 znejú:

“(1) Sudcovia sú pri rozhodovaní nezávislí a sú viazaní Ústavou Slovenskej republiky (ďalej len “Ústava”) a ústavnými zákonmi.

 (2) Ústavný súd je viazaný aj zákonmi pri rozhodovaní o súlade

  1. nariadení vlády, všeobecne záväzných právnych predpisov ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy s Ústavou, s ústavnými zákonmi, s medzinárodnými zmluvami, s ktorými vyslovila súhlas Národná rada Slovenskej republiky a ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom, a so zákonmi,
  2. všeobecne záväzných nariadení podľa čl. 68 Ústavy s Ústavou, s ústavnými zákonmi, s medzinárodnými zmluvami, s ktorými vyslovila súhlas Národná rada Slovenskej republiky a ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom, a so zákonmi,
  3. všeobecne záväzných právnych predpisov miestnych orgánov štátnej správy a všeobecne záväzných nariadení orgánov územnej samosprávy podľa čl. 71 ods. 2 Ústavy s Ústavou, s ústavnými zákonmi, s medzinárodnými zmluvami vyhlásenými spôsobom ustanoveným zákonom, so zákonmi, s nariadeniami vlády a so všeobecne záväznými právnymi predpismi ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy.

(3) Sudcu nemožno stíhať ani ho vziať do väzby bez súhlasu Ústavného súdu. Ak Ústavný súd súhlas odoprie, trestné stíhanie sudcu alebo jeho vzatie do väzby je počas trvania jeho funkcie vylúčené; v takomto prípade premlčacia lehota počas ďalšieho výkonu funkcie neplynie. Pri udeľovaní súhlasu na trestné stíhanie alebo vzatie do väzby sudcu sa postupuje primerane podľa osobitných predpisov1). ”.

Poznámka pod čiarou k odkazu 1 znie :

“1) Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.”.

Doterajší odkaz a poznámka pod čiarou k odkazu 1 sa označuje ako odkaz a poznámka pod čiarou k odkazu 4.

  1. V § 16 ods. 7 prvá veta znie: “Na postup v disciplinárnom konaní sa primerane použijú ustanovenia osobitného predpisu2), ak tento zákon neustanovuje inak.”.

Poznámka pod čiarou k odkazu 2 znie:

“2) § 123 až 130, § 133 a 134 zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov.”.

Doterajší odkaz a poznámka pod čiarou k odkazu 2 sa označuje ako odkaz a poznámka pod čiarou k odkazu 19.

  1. Odkaz a poznámka pod čiarou k odkazu 1ga sa označuje ako odkaz a poznámka pod čiarou k odkazu 3. Doterajší odkaz a poznámka pod čiarou k odkazu 3 sa označuje ako odkaz a poznámka pod čiarou k odkazu 20.

  2. V § 18 ods. 1 písm. f) sa slová “Ústavy Slovenskej republiky” nahrádzajú slovami “a čl. 127a Ústavy”.

  3. V § 18 odsek 2 znie:

“(2) Konanie sa začína dňom doručenia návrhu Ústavnému súdu.”.

  1. 19. V § 18 sa vypúšťa odsek 3.

  2. 20. V § 20 odseky 2 a 3 znejú:

“(2) K návrhu na začatie konania musí byť pripojené splnomocnenie na zastupovanie navrhovateľa advokátom, komerčným právnikom alebo verejným ochrancom práv, ak tento zákon neustanovuje inak. V splnomocnení sa musí výslovne uviesť, že sa udeľuje na zastupovanie pred Ústavným súdom.

(3) Ústavný súd je viazaný návrhom na začatie konania, okrem prípadov výslovne uvedených v tomto zákone.”.

  1. V § 21 sa vypúšťa odsek 2. Doterajšie odseky 3 a 4 sa označujú ako odseky 2 a 3.

    2.

  2. V § 21 ods. 2 sa za slová “Štátne orgány” vkladajú slová “alebo orgány územnej samosprávy” a vypúšťajú sa slová “alebo vedľajších účastníkov konania”.

  3. V § 21 odsek 3 znie:

“(3) Ak je účastníkom konania súd, zastupuje senát jeho predseda.”.

  1. 24. V § 23a sa vypúšťajú slová “ani o podnet”.

  2. 25. § 24 a 25 znejú:

Ҥ 24

Návrh nie je prípustný, ak

  1. sa týka veci, o ktorej Ústavný súd už rozhodol, okrem prípadov, v ktorých sa rozhodovalo len o podmienkach konania, ak v ďalšom návrhu už podmienky konania boli splnené,
  2. Ústavný súd v tej istej veci koná,
  3. navrhovateľ sa ním domáha preskúmania rozhodnutia Ústavného súdu.

§ 25

(1) Ústavný súd návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.

(2) Návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá Ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene, môže Ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený. Ak Ústavný súd navrhovateľa na takéto nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.

(3) Ak návrh nebol odložený alebo odmietnutý, prijme sa na ďalšie konanie v rozsahu, ktorý sa vymedzí vo výroku uznesenia o prijatí návrhu.”.

 

26. § 26 sa vypúšťa. 

27. V § 28 ods. 1 sa na konci pripája táto veta:

“Na neskoršie vyhlásenie o odmietnutí sudcu pre zaujatosť ako na začiatku ústneho pojednávania sa neprihliada a Ústavný súd už o ňom nerozhoduje okrem prípadov, ak dôvody, ktoré vedú k vyhláseniu o odmietnutí sudcu pre jeho zaujatosť, vznikli v priebehu prvého ústneho pojednávania.”. 

     

  1. § 29 a 30 znejú:

“§ 29 

(1) Návrh, ktorý bol doručený Ústavnému súdu, pridelí sa niektorému zo sudcov ako spravodajcovi. 

(2) Ak sa návrh týka veci, o ktorej rozhoduje Ústavný súd v pléne, pridelí sa ktorémukoľvek sudcovi.

(3) Návrh, o ktorom má rozhodnúť senát, pridelí sa na predbežnú prípravu sudcovi po dohode s predsedom tohto senátu.

(4) Návrhy sa prideľujú v súlade s rozvrhom práce, ktorý schvaľuje plénum Ústavného súdu na každý rok. Návrhy prideľuje predseda Ústavného súdu. V roku, v ktorom predseda Ústavného súdu vykonáva súčasne funkciu predsedu senátu, prideľuje návrhy podpredseda Ústavného súdu.

(5) Ak spravodajca neodloží podanie podľa § 23a, pripraví vec na predbežné prerokovanie. Ak je návrh prijatý na konanie, prerokuje sa v senáte alebo v pléne Ústavného súdu.

(6) Spravodajca zabezpečí, aby návrh, ktorý bol prijatý na ďalšie konanie, bol bez meškania doručený ostatným účastníkom konania s výzvou na vyjadrenie v lehote, ktorú určí. 

(7) Spravodajca môže každému účastníkovi konania uložiť, aby v určenej lehote odovzdal Ústavnému súdu potrebný počet odpisov svojich návrhov, vyjadrení alebo iných podaní pre Ústavný súd alebo pre ostatných účastníkov konania; ak sa tak nestane, tieto písomnosti sa obstarajú na náklady účastníka, ktorému bola táto povinnosť uložená. 

§ 30 

(1) Vo veciach prerokúvaných Ústavným súdom podľa čl. 125, 125a, 126, 127, 127a, 129 ods. 4 a 5 Ústavy sa koná ústne pojednávanie. 

(2) Od ústneho pojednávania môže Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania upustiť, ak od tohto pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci. Ak účastníci s upustením od ústneho pojednávania nesúhlasia, alebo sa k možnosti upustenia od ústneho pojednávania nevyjadria v určenej lehote, ústne pojednávanie sa musí konať. 

(3) Na ústnom pojednávaní majú právo byť prítomní účastníci konania a ich zástupcovia. 

(4) Ústne pojednávanie vo veciach podľa čl. 125, 126, 127a a 129 ods. 4 Ústavy je verejné. V ostatných veciach je verejné, ak Ústavný súd z dôležitých dôvodov verejnosť z účasti na celom pojednávaní alebo jeho časti nevylúčil. 

(5) O verejnosti ústneho pojednávania platia primerane ustanovenia právnych predpisov o konaní pred súdom5). 

(6) Nálezy Ústavného súdu a uznesenia Ústavného súdu sa po ústnom pojednávaní vyhlasujú verejne.” 

Poznámka pod čiarou k odkazu 5 znie:

“5) Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov a Trestný poriadok (úplné znenie č. 120/2001 Z. z.).”. 

  1. 29. V § 31a sa vypúšťa odsek 1. Súčasne sa zrušuje označenie odseku 2. 

  2. 30. V § 32 ods. 1 sa za slová “Odlišné stanovisko sudcu sa” vkladajú slová “doručuje a”. 

  3. V § 33 odsek 2 znie:

    4. “(2) Rozhodnutia Ústavného súdu o súlade právnych predpisov, o pozastavení účinnosti napadnutých právnych predpisov, ich častí, prípadne niektorých ustanovení, o zrušení pozastavenej účinnosti, ako aj rozhodnutia o výklade Ústavy alebo ústavného zákona sa uverejňujú v Zbierke zákonov Slovenskej republiky (ďalej len “Zbierka zákonov”).”. 

     

  4. V § 33 sa vypúšťajú odseky 4 a 5.

  5. V § 34 sa vypúšťa odsek 2. Súčasne sa zrušuje označenie odseku 1.

    6.
  6. Odkaz a poznámka pod čiarou k odkazu 1a sa označuje ako odkaz a poznámka pod čiarou k odkazu 6, ktorá znie:

“6) Čl. 7 a čl. 125 Ústavy Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov (úplné znenie č. 135/2001 Z. z.).”. 

  1. V § 37 ods. 1 sa vypúšťa text v zátvorkách.

  2. V § 37 ods. 2 písm. b) sa odkaz a poznámka pod čiarou k odkazu 1b vypúšťajú.

  3. § 38 a 39 znejú:

“§ 38 

 (1) Ak Ústavný súd prijme návrh na začatie konania o súlade právnych predpisov podľa čl. 125 ods. 1 Ústavy, môže uznesením pozastaviť účinnosť napadnutých právnych predpisov, ich častí, prípadne niektorých ich ustanovení, ak ich ďalšie uplatňovanie môže ohroziť základné práva a slobody, ak hrozí značná hospodárska škoda alebo iný vážny nenapraviteľný následok.

(2) Ústavný súd môže rozhodnúť o pozastavení účinnosti napadnutého právneho predpisu, jeho časti alebo niektorého ustanovenia aj na návrh účastníka konania. Návrh na pozastavenie účinnosti musí obsahovať konkretizáciu a spôsob ohrozenia základných práv a slobôd alebo skutočnosti preukazujúce, že hrozí značná hospodárska škoda alebo iný nenapraviteľný následok. O tomto návrhu rozhodne Ústavný súd bez zbytočného odkladu.

(3) Uznesenie o pozastavení účinnosti napadnutých právnych predpisov, ich častí, prípadne niektorých ich ustanovení môže Ústavný súd aj bez návrhu zrušiť, ak pominuli dôvody, pre ktoré bolo prijaté; inak uznesenie zaniká vyhlásením rozhodnutia vo veci samej alebo zastavením konania.

(4) Rozhodnutia podľa odsekov 1 a 3 sú všeobecne záväzné odo dňa ich vyhlásenia v Zbierke zákonov. Zánik rozhodnutia podľa odseku 1 vyhlásením rozhodnutia vo veci samej alebo zastavením konania oznámi predseda Ústavného súdu v Zbierke zákonov.

§ 39

(1) Pred rozhodnutím vo veci samej podľa § 37 až 41b tohto zákona si predseda Ústavného súdu vyžiada stanovisko orgánu, ktorý všeobecne záväzný právny predpis vydal. K stanovisku je tento orgán povinný pripojiť dôvodovú správu a vyhodnotenie pripomienkového konania. Ak je týmto orgánom Národná rada Slovenskej republiky, k stanovisku pripojí záznam o diskusii v pléne k návrhu napadnutého zákona.

(2) Predseda Ústavného súdu si môže vyžiadať stanovisko predsedu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, generálneho prokurátora Slovenskej republiky alebo verejného ochrancu práv.”.

  1. § 41 znie:

Ҥ 41

(1) Ústavný súd rozhoduje vo veci samej nálezom. Nález sa doručuje účastníkom konania. Predseda Ústavného súdu môže rozhodnúť, že nález sa doručí aj ďalším osobám.

(2) Nález, ktorým sa zistil nesúlad právnych predpisov s právnym predpisom vyššej právnej sily alebo s medzinárodnou zmluvou6), sa vyhlási spôsobom ustanoveným na vyhlasovanie zákonov. Nález je všeobecne záväzný odo dňa jeho vyhlásenia v Zbierke zákonov.”.

  1. Odkaz a poznámka pod čiarou k odkazu 1c sa označuje ako odkaz a poznámka pod čiarou k odkazu 7, ktorá znie:

“7) Čl. 125 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky.”. 

  1. V § 41a ods. 2 sa slová “v zmysle čl. 132 ods. 1” nahrádzajú slovami “podľa čl. 125 ods. 3”. 

  2. V § 41b ods. 1 sa slová “v zmysle čl. 132” nahrádzajú slovami “podľa čl. 125”. 

  3. V § 41b ods. 2 sa slová “predmetom výkonu rozhodnutia” nahrádzajú slovami “nútene vymáhané8)”. 

Poznámka pod čiarou k odkazu 8 znie:

“8) Napríklad § 251 Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov, § 71 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok), § 73 zákona Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov.”. 

  1. V tretej časti druhej hlave sa za prvý oddiel vkladá nový druhý a tretí oddiel, ktoré vrátane nadpisov znejú:

“D r u h ý  o d d i e l

Konanie o súlade medzinárodných zmlúv 

§ 41c

 (1) Návrh na rozhodnutie o súlade dojednanej medzinárodnej zmluvy s Ústavou alebo ústavnými zákonmi, na ktorú je potrebný súhlas Národnej rady Slovenskej republiky, môže Ústavnému súdu podať prezident Slovenskej republiky alebo vláda Slovenskej republiky pred jej predložením na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky.

(2) Návrh okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať:

  1. označenie dojednanej medzinárodnej zmluvy,

  2. podklady, z ktorých sa vychádzalo pri dojednaní medzinárodnej zmluvy,

  3. dôvody, ktoré viedli navrhovateľa k pochybnostiam o súlade dojednanej medzinárodnej zmluvy s Ústavou alebo ústavnými zákonmi.

  4. K návrhu sa pripojí predmetná medzinárodná zmluva.

§ 41d

Ústavný súd rozhodne o návrhu do 60 dní odo dňa jeho doručenia.

§ 41e

(1) Ústavný súd rozhoduje vo veci samej nálezom, ktorý sa doručí navrhovateľovi a Národnej rade Slovenskej republiky.

(2) Ak Ústavný súd rozhodol, že dojednaná medzinárodná zmluva nie je v súlade s Ústavou alebo ústavnými zákonmi, nemožno takú medzinárodnú zmluvu ratifikovať.

T r e t í   o d d i e l

Konanie o predmete referenda

§ 41 f

(1) Návrh na rozhodnutie o súlade predmetu referenda, ktoré sa má vyhlásiť podľa osobitného predpisu9), môže podať prezident Slovenskej republiky, ak má pred vyhlásením referenda pochybnosti, či predmet referenda je v súlade s Ústavou alebo ústavnými zákonmi.

(2) Návrh okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať:

     

  1. predmet referenda,
  2. právny základ na vyhlásenie referenda,
  3. dôvody, ktoré viedli navrhovateľa k pochybnostiam, či predmet referenda je v súlade s Ústavou alebo ústavnými zákonmi.

§ 41 g

(1) Ústavný súd rozhodne o návrhu do 60 dní odo dňa jeho doručenia.

(2) Ústavný súd si pred rozhodnutím vyžiada stanovisko Národnej rady Slovenskej republiky, ak sa má referendum vyhlásiť na základe jej uznesenia alebo stanovisko petičného výboru ustanoveného podľa osobitného predpisu 10), ak sa má referendum vyhlásiť na základe petície občanov. 

§ 41 h

(1) Ústavný súd rozhoduje vo veci samej nálezom, ktorý sa doručí navrhovateľovi, Národnej rade Slovenskej republiky alebo petičnému výboru, ak sa má referendum vyhlásiť na základe petície občanov.

(2) Ak Ústavný súd rozhodne, že predmet referenda nie je v súlade s Ústavou alebo ústavnými zákonmi, nemožno také referendum vyhlásiť.” 

Poznámky pod čiarou k odkazom 9 a 10 znejú:

“9) Zákon Slovenskej národnej rady č. 564/1992 Zb. o spôsobe vykonania referenda v znení neskorších predpisov.

10) Zákon č. 85/1990 Zb. o petičnom práve v znení zákona č. 242/1998 Z. z..”. 

Doterajší druhý a tretí oddiel sa označujú ako štvrtý a piaty oddiel. 

  1. 44. § 43 sa vypúšťa. 

    2.

  2. § 46 sa vypúšťa odsek 3.

  3. 46. V tretej časti v druhej hlave sa za piaty oddiel vkladá nový šiesty oddiel, ktorý vrátane nadpisu znie:

“ Š i e s t y  o d d i e l

Konanie o sťažnostiach 

Konanie o sťažnostiach fyzických osôb a právnických osôb 

§ 49 

Sťažnosť môže podať fyzická osoba alebo právnická osoba (ďalej len “sťažovateľ”), ktorá tvrdí, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené jej základné práva alebo slobody alebo jej ľudské práva a základné slobody vyplývajúce z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a ktorá bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom (ďalej len “základné práva a slobody”), ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. 

§ 50

(1) Sťažnosť okrem všeobecných náležitostí návrhu musí obsahovať

  1. označenie, ktoré základné práva alebo slobody boli podľa tvrdenia sťažovateľa porušené,

  2. označenie právoplatného rozhodnutia, opatrenia alebo iného zásahu, ktorým sa porušili základné práva a slobody,

  3. označenie, proti komu sťažnosť smeruje.
(2) K sťažnosti sa pripojí kópia právoplatného rozhodnutia, opatrenia alebo dôkaz o inom zásahu. 

(3) Ak sa sťažovateľ domáha primeraného finančného zadosťučinenia musí uviesť rozsah, ktorý požaduje a z akých dôvodov sa ho domáha.

§ 51 

Účastníkmi konania sú sťažovateľ a ten, proti ktorému sťažnosť smeruje. 

§ 52

(1) Podanie sťažnosti nemá odkladný účinok.

(1) Ústavný súd môže na návrh sťažovateľa rozhodnúť o dočasnom opatrení a odložiť vykonateľnosť napadnutého právoplatného rozhodnutia, opatrenia alebo iného zásahu, ak to nebude v rozpore s dôležitým verejným záujmom a ak by výkon napadnutého rozhodnutia, opatrenia alebo iného zásahu znamenal pre sťažovateľa väčšiu ujmu ako môže vzniknúť iným osobám pri odložení vykonateľnosti; najmä uloží orgánu, ktorý podľa sťažovateľa porušil základné právo alebo slobodu sťažovateľa, aby sa dočasne zdržal vykonávania právoplatného rozhodnutia, opatrenia alebo iného zásahu a uloží tretím osobám, aby sa dočasne zdržali oprávnenia im priznaného právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom.

(3) Dočasné opatrenie zaniká najneskoršie právoplatnosťou rozhodnutia vo veci samej, ak Ústavný súd nerozhodne o jeho skoršom zrušení.

(4) Dočasné opatrenie možno zrušiť aj bez návrhu, ak pominú dôvody, pre ktoré bolo nariadené.

§ 53

(1) Sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho práva alebo slobody účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov11).

(2) Ústavný súd neodmietne prijatie sťažnosti, aj keď nie je splnená podmienka podľa  odseku 1, ak sťažovateľ preukáže, že túto podmienku nesplnil z dôvodov hodných osobitného zreteľa.

(3) ťažnosť možno podať v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu. Táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ mohol dozvedieť o opatrení alebo inom zásahu.

§ 54 

Ak sťažovateľ vezme svoju sťažnosť späť, Ústavný súd konanie o nej zastaví. Ústavný súd môže rozhodnúť, že späťvzatie sa nepripúšťa, najmä ak sťažnosť smeruje proti takému právoplatnému rozhodnutiu, opatreniu alebo inému zásahu, ktoré mimoriadne závažným spôsobom porušuje základné práva alebo slobody sťažovateľa.

§ 55

Ústavný súd vychádza zo skutkových zistení urobených v predchádzajúcich konaniach, ak sa nerozhodne inak.

§ 56

(1) Ak Ústavný súd sťažnosti vyhovie, v náleze vysloví, ktoré základné právo alebo sloboda a aké ustanovenie Ústavy, ústavného zákona alebo medzinárodnej zmluvy boli porušené a akým právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom sa základné právo alebo sloboda porušili.

(2) Ak sa základné právo alebo sloboda porušili rozhodnutím alebo opatrením, Ústavný súd také rozhodnutie alebo opatrenie zruší. Ústavný súd zruší aj iný zásah, ktorým sa porušilo základné právo alebo sloboda, ak to pripúšťa povaha tohto iného zásahu.

(3) Ak Ústavný súd sťažnosti vyhovie, môže
  1. prikázať, aby ten, kto základné právo alebo slobodu porušil svojou nečinnosťou, vo veci konal podľa osobitných predpisov11),
  2. vrátiť vec na ďalšie konanie,
  3. zakázať pokračovať v porušovaní základného práva alebo slobody,
  4. prikázať, aby ten, kto základné právo alebo slobodu porušil, obnovil stav pred porušením základného práva alebo slobody,
  5. priznať tomu, koho základné právo alebo sloboda boli porušené, aj primerané finančné zadosťučinenie ako náhradu nemajetkovej ujmy vyjadrenej v peniazoch.

(4) Ak Ústavný súd rozhodne o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia.

(5) Ak Ústavný súd právoplatné rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah zruší a vec vráti na ďalšie konanie ten, kto vo veci rozhodol, rozhodol o opatrení alebo vykonal iný zásah, je povinný vec znova prerokovať a rozhodnúť. V tomto konaní alebo postupe je viazaný právnym názorom Ústavného súdu.

(6) Ten, kto vo veci vydal rozhodnutie, rozhodol o opatrení alebo vykonal iný zásah je viazaný rozhodnutím podľa odseku 3, ktoré je vykonateľné jeho doručením.

Konanie o sťažnostiach orgánov územnej samosprávy 

§ 57

Sťažnosť môže podať orgán územnej samosprávy12), ktorý tvrdí, že neústavným alebo nezákonným rozhodnutím alebo iným neústavným alebo nezákonným zásahom sa zasiahlo do veci územnej samosprávy ak o ochrane proti takým rozhodnutiam alebo zásahom nerozhoduje iný súd.

§ 58

(1) Sťažnosť okrem všeobecných náležitostí návrhu musí obsahovať

  1. opísanie neústavného alebo nezákonného rozhodnutia, alebo neústavného alebo nezákonného zásahu,

  2. vec územnej samosprávy, do ktorej sa zasiahlo,

  3. označenie, proti komu sťažnosť smeruje. 

(2) K sťažnosti sa pripojí kópia právoplatného rozhodnutia alebo dôkaz o inom zásahu. 

§ 58a 

Účastníkmi konania sú orgán územnej samosprávy, ktorý podal sťažnosť a ten proti komu sťažnosť smeruje. 

§ 58b

(1) Sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu pred zásahom do veci územnej samosprávy účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov13).

(2) Sťažnosť možno podať v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia alebo upovedomenia o inom zásahu do veci územnej samosprávy. Táto lehota sa pri zásahu počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ mohol dozvedieť o tomto zásahu.

§ 58c

Ak sťažovateľ vezme svoju sťažnosť späť, Ústavný súd konanie o nej zastaví.

§ 58d

(1) Ak Ústavný súd sťažnosti vyhovie, v náleze vysloví, v čom spočíva neústavné alebo nezákonné rozhodnutie, alebo neústavný alebo nezákonný zásah do veci územnej samosprávy, aký ústavný zákon alebo zákon bol porušený a akým rozhodnutím alebo zásahom toto porušenie nastalo.

(2) Ak zásah do veci územnej samosprávy nastal rozhodnutím, Ústavný súd toto rozhodnutie súčasne zruší. Ak porušenie práva na územnú samosprávu spočívalo v inom zásahu ako je rozhodnutie, Ústavný súd zakáže pokračovať v porušovaní práva a prikáže, ak je to možné, aby sa obnovil stav pred porušením.

(3) Ak Ústavný súd rozhodnutie zruší a vec vráti na ďalšie konanie, orgán, ktorý vo veci rozhodol, je povinný vec znova prerokovať a rozhodnúť. V tomto konaní je viazaný právnym názorom Ústavného súdu.

§ 58e

V konaní podľa čl. 127a Ústavy sa primerane použijú ustanovenia § 49 až 56 tohto zákona.” 

Poznámky pod čiarou k odkazom 11 až 13 znejú:

“11) Napríklad Občiansky súdny poriadok, zákon č. 71/1967 Zb., zákon č. 511/1992 Zb.

12) Napríklad § 10 ods. 1 zákona Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov.

13) Napríklad Občiansky súdny poriadok, zákon č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre.”.

 Doterajší piaty až desiaty oddiel sa označujú ako siedmy až dvanásty oddiel. 

     

  1. Odkazy a poznámky pod čiarou k odkazom 1h a 1i sa označujú ako odkazy a poznámky pod čiarou k odkazom 14 a 15.

  2. 48. § 64 znie:

“§ 64 

V konaní podľa čl. 129 ods. 4 Ústavy sa primerane použijú ustanovenia § 49 až 56 tohto zákona.”. 

     

  1. V § 65 sa vypúšťa odsek 2. Doterajšie odseky 3 a 4 sa označujú ako odseky 2 a 3.

  2. Odkazy a poznámky pod čiarou k odkazom 1d a 1e sa označujú ako odkazy a poznámky pod čiarou k odkazom 16 a 17. 

  3. V § 74 sa vypúšťa odsek 4.

    4.
  4. V tretej časti v druhej hlave sa za dvanásty oddiel vkladajú trinásty a štrnásty oddiel, ktoré vrátane nadpisov znejú:

“T r i n á s t y  o d d i e l

Konanie o súlade rozhodnutia o vyhlásení výnimočného stavu alebo núdzového stavu

§ 74a

(1) Návrh na začatie konania sú oprávnené podať osoby uvedené v § 18 ods. 1 písm. a), c) a e).

(1) Účastníkmi konania sú navrhovateľ a prezident Slovenskej republiky.

§ 74b

(1) Návrh na začatie konania okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať

  1. opísanie podmienok, za ktorých bolo vydané rozhodnutie o vyhlásení výnimočného stavu alebo núdzového stavu,

  2. uvedenie ďalších rozhodnutí nadväzujúcich na rozhodnutie o vyhlásení výnimočného stavu alebo núdzového stavu,

  3. dôvody, pre ktoré má navrhovateľ pochybnosti o súlade rozhodnutia o vyhlásení výnimočného stavu alebo núdzového stavu s Ústavou alebo ústavným zákonom. 

(2) Navrhovateľ, ak je to možné, pripojí rovnopis rozhodnutia o vyhlásení výnimočného stavu alebo núdzového stavu a rovnopisy nadväzujúcich rozhodnutí na rozhodnutie o vyhlásení výnimočného stavu alebo núdzového stavu. 

§ 74c 

Návrh na začatie konania možno podať do desiatich dní od vyhlásenia výnimočného stavu alebo núdzového stavu. Ústavný súd rozhodne o návrhu do 30 dní od jeho doručenia. 

§ 74d 

Ústavný súd rozhoduje vo veci samej nálezom, ktorý sa doručí účastníkom konania. Súčasne sa nález doručí predsedovi vlády Slovenskej republiky a predsedovi Národnej rady Slovenskej republiky. Predseda Ústavného súdu zabezpečí uverejnenie tohto nálezu prostredníctvom Tlačovej agentúry Slovenskej republiky. 

Š t r n á s t y  o d d i e l

Ďalšia disciplinárna a iná právomoc Ústavného súdu 

§ 74e

(1) Na disciplinárne konanie voči predsedovi Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, podpredsedovi Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a generálnemu prokurátorovi Slovenskej republiky sa primerane použijú osobitné predpisy18). 

(2) Pri udeľovaní súhlasu na trestné stíhanie alebo vzatie do väzby generálneho prokurátora Slovenskej republiky sa postupuje primerane podľa osobitných predpisov1).” 

Poznámka pod čiarou k odkazu 18 znie:

“18) Zákon č. 385/2000 Z. z., zákon č. 154/2001 Z. z. o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry.”. 

  1. V § 75 ods. 1 sa slová “tretej časti druhej hlavy štvrtého oddielu” nahrádzajú slovami “§ 49 až 56”. 

  2. V § 75 sa vypúšťa odsek 2. Doterajšie odseky 3 a 4 sa označujú ako odseky 2 a 3. 

  3. V § 75 ods. 2 sa slová “odsekov 1 a 2” nahrádzajú slovami “odseku 1” a vypúšťa sa slovo “ústavnú”.

  4. Za § 79 sa vkladá § 79a, ktorý znie:

“§ 79a 

(1) Konanie o podnetoch doručených Ústavnému súdu do 30. júna 2001 a konanie o ústavných sťažnostiach doručených Ústavnému súdu do 31. decembra 2001 sa spravuje právnymi predpismi účinnými v čase doručenia týchto podaní Ústavnému súdu.

(2) Fyzická osoba alebo právnická osoba, o ktorej ústavnej sťažnosti alebo o podnete nebolo do účinnosti tohto zákona rozhodnuté vo veci samej, môže do 30 dní od účinnosti tohto zákona požiadať, aby sa jej podanie posudzovalo ako podanie podľa tohto zákona; v takom prípade, ak sa konanie už začalo, toto konanie sa zastaví a vo veci sa ďalej koná po účinnosti tohto zákona.

(3) Ústavný súd sťažnosť odmietne, ak už vo veci, ktorá je s ňou obsahovo zhodná, rozhodol v konaní o podnete alebo v konaní o ústavnej sťažnosti podľa doterajších predpisov.”.

Čl. II

Predseda Národnej rady Slovenskej republiky sa splnomocňuje, aby v Zbierke zákonov Slovenskej republiky vyhlásil úplné znenie zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov ako vyplýva zo zmien a doplnení vykonaných zákonom Národnej rady Slovenskej republiky č. 293/1995 Z. z., nálezom Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 398/1998 Z. z., zákonom č. 97/1999 Z. z., zákonom č. 226/2000 Z. z. a týmto zákonom.

Čl. III

Tento zákon nadobúda účinnosť 1. januára 2002.