D Ô V O D O V Á   S P R Á V A

A.     Všeobecná časť  

Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 156/1993 Z.z o výkone väzby a dopĺňa zákon č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov (ďalej len ”návrh zákona”) sa predkladá z dôvodu potreby novelizovať príslušné ustanovenia upravujúce problematiku nákladov spojených s výkonom väzby. Návrhom zákona sa reaguje na záujem štátu vymáhať také náklady spojené s výkonom väzby, ktoré budú zdôvodnené.

Pritom sa aj u obvineného ako každého iného občana zohľadňuje skutočnosť, že nie je možné dopustiť stav jeho hmotnej núdze a suma rovnajúca sa životnému minimu pri vyčísľovaní nákladov výkonu väzby sa garantuje podľa zákona č. 125/1998 Z.z. o životnom minime a o ustanovení súm štátnych sociálnych dávok v znení zákona č. 439/2000 Z.z. (ďalej len “zákon o životnom minime”).

Zákon o životnom minime predpokladá mesačne poskytovať spoločensky uznanú minimálnu hranicu príjmu pre jednu plnoletú fyzickú osobu podľa § 2 písm. a) a v súlade s opatrením Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 232/2001 Z.z. v súčasnosti sumu 3 790 Sk (nedosiahnutím tejto sumy nasleduje stav hmotnej núdze). Uvedená suma predstavuje pri priemernom počte 30 kalendárnych dní v mesiaci približne 126 Sk na deň.

V predkladanom návrhu sa navrhuje požadovať od obvinených denné náklady výkonu väzby (t.j. tie, ktoré možno považovať za prevyšujúce štandard poskytovaný štátom fyzickým osobám v stave hmotnej núdze) vo výške jednej šesťdesiatiny zo sumy podľa zákona o životnom minime za kalendárny deň, resp. 50 % zo sumy životného minima za kalendárny mesiac. Predpokladá sa, že táto suma bude priebežne valorizovaná v závislosti od zmien výšky súm životného minima.  Týmto mechanizmom sa predpokladá aj primeraná participácia odsúdených a obvinených na zvyšujúcich sa nákladoch štátu spojených so zabezpečením výkonu väzby.

Predkladaný návrh nepočíta s tým, že v budúcnosti sa bude poskytovať obvineným a odsúdeným zaradeným do práce minimálna mzda. V súlade s viacerými stanoviskami Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR obvinení a odsúdení nie sú zamestnancami v pracovnoprávnom vzťahu. Z tohto dôvodu je potrebné presnejšie definovať ohodnocovanie pracovného výkonu obvineného a ujasniť si jeho postavenie v pracovnom procese, ak je do práce zaradený. Vzhľadom na skutočnosť, že obvinený má do značnej miery štátom zabezpečované všetky nevyhnutné životné potreby, navrhuje sa stanoviť vlastný systém finančného ohodnotenia len na základe ich skutočne vykonávanej práce, vrátane vlastných charakteristík základných pracovných taríf, katalógu pracovných činností a stupníc základných pracovných taríf. Keďže takýto právny predpis do dnes neexistuje, je nevyhnutné splnomocniť vládu Slovenskej republiky, aby mohla určovať svojím nariadením spôsob a systém odmeňovania obvinených. Naliehavosť problému je o to dôležitejšia, že od roku 1992 sa v zbore používa len alternatívne na odmeňovanie obvinených nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 249/1992 Zb. v znení neskorších predpisov, podľa ktorého sú odmeňovaní zamestnanci rozpočtových a príspevkových organizácií, pričom sa neuplatňuje u obvinených minimálna mzda. Tento právny predpis bol súčasne do istej miery východiskom pri návrhu tvorby samostatného systému odmeňovania obvinených zaradených do práce. Keďže sa predpokladá, že uvedené nariadenie vlády bude prijatím zákona o verejnej službe zrušené, hrozí, že ak by sa v tomto smere nenovelizoval urýchlene zákon, prijatím zákona o verejnej službe by nebol k dispozícii ani len tento alternatívny právny predpis.

Nárast vyššie uvedenej sumy v zákone o životnom minime by sa automaticky premietol aj do nárastu dennej sadzby nákladov výkonu väzby, dosiahla by sa súčasne aj žiadúca primeraná participácia obvineného na neustále sa zvyšujúcich nákladoch výkonu väzby, ktoré štátu s jeho zabezpečovaním vznikajú (vo forme priamej úhrady z dostupných finančných prostriedkov alebo predpísaním pohľadávky štátu, ak bol uznaný za vinného právoplatným odsudzujúcim rozsudkom).

Ďalej je potrebné v návrhu zákona reagovať na skutočnosť, že obvineným zaradeným do práce sa tak, ako každému zamestnancovi v pracovnom alebo obdobnom vzťahu, vykonávajú od roku 1993 všetky zrážky do poistných fondov a na preddavky na daň z príjmov zo závislej činnosti. V návrhu zákona je potrebné reagovať aj na skutočnosť, akým spôsobom, na aké účely a do akej výšky môže obvinený používať príjem z pracovnej odmeny po vykonaní zrážok. Zámerom je, aby obvinený špekulatívne nečerpal zbytočne peňažné prostriedky počas výkonu väzby, nebol nútený požadovať zdarma nevyhnutný hygienický balíček, resp. aby po prepustení z výkonu väzby mal k dispozícii aspoň minimálnu finančnú hotovosť.

Dňom 1. júla 1999 nadobudol účinnosť zákon č. 107/1999 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov. Touto novelou sa umožnilo aj obvineným vo výkone väzby poberať dávky výsluhového a dôchodkového zabezpečenia, v dôsledku čoho je potrebné upraviť aj spôsob realizácie výplaty dávok a zrážok z nich. 

V súlade s Ústavou Slovenskej republiky je potrebné do zákona zapracovať aj práva a povinnosti obvinených pri nakladaní so svojimi ďalšími peňažnými prostriedkami, ktoré majú k dispozícii.

Ak spôsobil obvinený úmyselne škodu alebo stratu na majetku štátu v správe ústavu, táto problematika nebola doteraz v zákone riešená.

Obvineným môžu vznikať úmyselným a nedovoleným konaním počas výkonu väzby aj zvýšené náklady, ktoré je potrebné v návrhu zákona presnejšie definovať.

V návrhu zákona je potrebné ďalej ustanoviť, kedy je možné upustiť od vymáhania pohľadávok zboru a ako sa nakladá s pohľadávkou obvineného v prípade úmrtia.  

V dôsledku dlhšiu dobu trvajúcich problémov v súvislosti s aplikáciou príslušných ustanovení zákona o umiestňovaní obvinených do ciel je potrebné ustanoviť možnosť, aby obvinený bol na cele umiestnený sám najmä v prípade ochrany utajeného svedka, ale aj v iných odôvodnených prípadoch. Taktiež je potrebné upresniť interval prijímania balíkov,  ktoré by sa zasielali len poštou, v dôsledku zníženia rizika zasielania drog a nedovoleným predmetom do ústavu a tiež splnomocniť Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, aby vo vykonávacom predpise upravilo rozsah osobnej korešpondencie resp. iných vecí, ktoré môže mať obvinený pri sebe na cele.

Predkladaný návrh zákona si nevyžiada zvýšené čerpanie finančných prostriedkov zo štátneho rozpočtu. Realizáciou návrhu systémových zmien sa predpokladá, že sa priamo zvýši objem príjmov zúčtovaných do štátneho rozpočtu, resp. cestou predpísaných pohľadávok štátu.  

  Doložka zlučiteľnosti návrhu zákona s právom Európskej únie

1.      Navrhovateľ zákona: vláda Slovenskej republiky.

2.      Názov návrhu zákona: zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 156/1993 Z.z o výkone väzby a dopĺňa zákon č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov.

3.      V práve Európskej únie je problematika návrhu zákona upravená v Zmluve o Európskej únii (čl. 6 ods. 2).    

4.      Návrh zákona svojou problematikou nepatrí medzi prioritné oblasti aproximácie práva uvedené v čl. 70 Európskej dohody o pridružení a svojou problematikou nepatrí medzi priority odporúčané v Bielej knihe. 

5.      Charakteristika právnych noriem Európskej únie, ktorými je upravená problematika návrhu zákona:   Čl. 6 ods. 2 Zmluvy o Európskej únii ustanovuje, že únia práva zabezpečené Európskym dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd z roku 1950 rešpektuje ako všeobecne právne princípy

6.      Vyjadrenie stupňa kompatibility s právnou normou Európskej únie : návrh zákona je úplný kompatibilný s uvedenou normou Európskej únie. 

B. Osobitná časť

K bodu 1  

S prihliadnutím na skutočnosť, že pojem "trovy výkonu  väzby" z vecného hľadiska už nezodpovedá súčasnej odbornej  terminológii, ale taktiež aj z dôvodu, že vo výkone trestu sa používa pojem "náklady výkonu trestu”, je potrebné ujednotiť používanú terminológiu tak, aby bola rovnaká nielen vo výkone trestu, ale aj výkone väzby.

K bodu 2

Obvinenému sa umožňuje, aby bol na cele umiestnený sám za podmienky, že o to požiada, avšak v ústave musia byť súčasne vykonané priestorové podmienky na takéto umiestnenie, ďalej z dôvodov uvedených v návrhu zákona, ktoré smerujú k zabezpečeniu účelu výkonu väzby a k ochrane samotného obvineného.

K bodu 3 a 4

Za účelom ujednotenia praxe v ústavoch navrhuje sa, aby sa vo vykonávacom predpise stanovilo množstvo osobnej korešpondencie, ktorú si obvinený môže ponechať pri sebe. Tiež sa ustanovuje zákaz zasielania korešpondencie do inzertných, stávkových a tipovacích kancelárií.

K bodu 5

Navrhuje sa ustanoviť, aby obvineného v zásade mohli navštíviť akékoľvek osoby bez príbuzenského vzťahu, okrem prípadov, že osoba je vo väzbe pre obvinenie zo spáchania obzvlášť závažného trestného činu podľa § 41 ods. 2 Trestného zákona; tieto osoby môžu navštíviť len osoby im blízke podľa § 116 Občianskeho zákonníka. Neumožňuje sa vzájomná návšteva medzi obvinenými vo väzbe alebo medzi obvineným vo väzbe a osobou vo výkone trestu odňatia slobody. Zachováva sa zásada bezkontaktných návštev, výnimku môže udeliť a udelí (napr. pri návštev diplomatického alebo konzulárneho zástupcu), ak sú na to osobitné dôvody, riaditeľ ústavu.

Intervaly návštev sa zachovávajú podľa doterajšej právnej úpravy, rovnako aj povinnosť obvineného podrobiť sa osobnej prehliadke pred návštevou aj po jej skončení. 

K bodu 6

V poslednom období sa čoraz častejšie vyskytujú pokusy o zasielanie nedovolených predmetov (alkoholické nápoje, drogy a iné nedovolené veci) prostredníctvom balíku, či už poštou alebo pri návštevách. Z dôvodu, aby nedochádzalo k ohrozeniu účelu väzby navrhuje sa obmedziť počet balíkov na štyrikrát ročne. Balík možno zaslať len poštou, pričom sa predovšetkým podporuje možnosť, aby si obvinený nakupoval potraviny a veci osobnej potreby v ústavnej predajni. Taktiež sa ustanovuje, ktoré nedovolené veci balík nesmie obsahovať.

K bodu 7

V súlade s požiadavkami praxe sa komplexnejšie upravuje postup pri nakladaní s peňažnými prostriedkami a pri nákupoch obvinených v ústavnej predajni a tiež novým  spôsobom sa upravujú limity peňažných prostriedkov a jednotlivé finančné operácie. Určuje sa ako a na aký účel môže obvinený čerpať ďalšie peňažné prostriedky, ktoré má evidované počas výkonu väzby. Taktiež sa určuje, ktoré peňažné prostriedky môže použiť na nákup v ústavnej predajni.

K bodu 8  

Doterajší systém, podľa ktorého sa budú vybrané dávky nemocenského poistenia obvineným rovnako rozúčtovávať ako čistá pracovná odmena, zostáva bez zmeny.

Navrhuje sa požadovať od obvineného, ktorý bol právoplatným odsudzujúcim rozsudkom uznaný za vinného a je poberateľom dávky výsluhového a dôchodkového zabezpečenia,  náhradu aspoň časti nákladov spojených s výkonom väzby v prospech štátu. Taktiež sa navrhuje, aby ústav overil u orgánu sociálneho zabezpečenia, či obvinený pred nástupom výkonu väzby je poberateľom dôchodku. Obvinený - poberateľ dôchodku vo výkone väzby si nemôže dôchodok priamo a osobne preberať a z tohto dôvodu sa navrhuje, aby sa ústav, do ktorého obvinený - poberateľ dôchodku nastúpi do výkonu väzby, stal osobitným príjemcom dôchodku. Za účelom zabránenia účelovému a špekulatívnemu obchádzaniu pravidelnej mesačnej prednostnej zrážky štátu z dôchodku obvineného sa navrhujú niektoré obmedzenia pri nakladaní s dôchodkom. V návrhu sa neumožňuje obvinenému počas výkonu väzby účelovo poukazovať dôchodok do peňažného ústavu, čím by štát stratil možnosť úhrady nákladov výkonu väzby. Návrh taktiež predpokladá, že obvinený - poberateľ dôchodku nebude môcť ovplyvniť skutočnosť, že ústav sa stane osobitným príjemcom aj bez jeho súhlasu (v čl. II sa za tým účelom novelizuje zákon č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení). V opačnom prípade sa dá predpokladať, že obvinený by dobrovoľne nesúhlasil so skutočnosťou, aby sa ústav stal osobitným príjemcom. Ustanovuje sa povinnosť, aby ústav nakladal s dôchodkom podľa zákona a v prospech obvineného, s výnimkou prípadov, ak zákon v príslušných ustanoveniach neustanovuje inak (napríklad reguluje sa nakladanie s ďalšími peňažnými prostriedkami obvineného pred jeho účelovými výdavkami). Taktiež sa ustanovuje postup pre ústav, ak nárok na dávku alebo nástup do výkonu väzby nastal v priebehu kalendárneho mesiaca alebo obvinený bol premiestnený do iného ústavu. Určuje sa tiež postup, ak obvinený nie je právne spôsobilý a poberá dôchodok. Ďalej sa ukladá ústavu oznámiť platcovi dôchodku koniec výkonu väzby obvineného - poberateľa dôchodku.

K bodu 9

S prihliadnutím na zásadu prezumpcie neviny je potrebné zasahovať do postavenia obvineného len v nevyhnutnej miere a znížiť obmedzenia v potrebnom rozsahu. Ide predovšetkým o zabezpečenie práva obvineného na nerušený spánok a vo vymedzenom čase aj na odpočinok na lôžku.

K bodu 10

Ustanovuje sa, že ak je obvinený zaradený do práce, patrí mu pracovná odmena, ktorá závisí od jeho skutočne odpracovanej doby alebo od jeho schopností plniť stanovené výkonové normy. V záujme jednotnosti sa v zákone pri ustanovovaní odmeňovania prihliada na skutočnosť, že štát zabezpečuje obvineným všetky nevyhnutné životné potreby, ktoré si každý iný zamestnanec na slobode musí zabezpečovať sám zo svojich zdrojov. V tejto súvislosti sa javí ako potreba splnomocniť vládu Slovenskej republiky, aby nariadením mohla určovať špecifický spôsob odmeňovania pracovne zaradených obvinených. Takýto právny predpis doteraz neexistuje a v podmienkach výkonu väzby sa postupuje podľa nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 249/1992 Zb., avšak v prípade jeho možného zrušenia po schválení zákona o verejnej službe, by celá uvedená problematika v podmienkach výkonu väzby nebola adekvátne upravená. Taktiež sa zdôrazňuje, že hrubá pracovná odmena obvinených podlieha odvodom do všetkých poistných fondov, vrátane príspevku na poistenie v nezamestnanosti a odvodu preddavku na daň z príjmov zo závislej činnosti. Týmto spôsobom vypočítaná suma sa stáva čistou pracovnou odmenou, ktorá podlieha zrážkam v súlade s Občianskym súdnym poriadkom. Súčasťou procesu rozdeľovania čistej pracovnej odmeny je aj realizácia výkonu rozhodnutia v prospech oprávnených, ak tak nariadi súd alebo splnomocní tým exekútora.

K bodu 11  

Vzhľadom na skutočnosť, že v súčasnosti zákon neustanovuje povinnosti vzťahujúce sa na niektoré nežiadúce činnosti obvinených, je potrebné ich bližšie špecifikovať. Predovšetkým je žiadúce upraviť užívanie nepovolených alebo nepredpísaných liekov, alkoholických nápojov, omamných látok, psychotropných látok, jedov a iných obdobných látok, ale tiež aj prechovávanie predmetov ohrozujúcich bezpečnosť iných osôb. Taktiež je potrebné upraviť aj zákaz tých činností, ktoré vedú k ohrozeniu alebo poškodeniu dôstojnosti obvineného a zákaz rôznych nedovolených kontaktov, čo v konečnom dôsledku môže viesť k ohrozeniu účelu väzby.

K bodu 12

Ustanovuje sa splnomocnenie pre riaditeľa ústavu vydať ústavný poriadok, v ktorom sú obsiahnuté základné ustanovenia zákona a vykonávacieho predpisu za účelom oboznámenia sa obvineného s jeho právami a povinnosťami v ústave. Súčasťou ústavného poriadku je aj časový rozvrh dňa, v ktorom sa konkretizujú jednotlivé činnosti s časového hľadiska a s prihliadnutím na podmienky ústavu, v ktorom je obvinený umiestnený.

K bodu 13

Navrhuje sa stanoviť dennú sadzbu nákladov výkonu väzby, ktorú predstavuje jedna šesťdesiatina zo sumy podľa zákona o životnom minime.

Vymedzuje sa kategória obvinených, ktorá je počas výkonu väzby oslobodená od povinnosti platiť náklady výkonu väzby.

Ustanovuje sa, že rozhodnutie o povinnosti hradiť náklady výkonu väzby a zvýšené náklady výkonu väzby sa i naďalej ponecháva v kompetencii riaditeľa ústavu a určuje sa postup pri podaní odvolania obvineným. Novým spôsobom sa upravujú zvýšené náklady výkonu väzby, ktoré obvinený je povinný hradiť (napr. za stráženie a náklady na dopravu a predvedenie do zdravotníckeho zariadenia, pred posudkovú komisiu sociálneho zabezpečenia pobočky alebo ústredia Sociálnej poisťovne). Ide najmä o prípady, kedy si obvinený úmyselne spôsobil ujmu na zdraví, inému úmyselne spôsobil ujmu na zdraví, porušil liečebný režim alebo trval na predvedení pred niektorý z orgánov činných v trestnom konaní, i keď jeho účasť nebola potrebná alebo ak ušiel z výkonu väzby

K bodu 14

V súčasnosti platný zákon neobsahuje ustanovenia, ktoré by upravovali zodpovednosť obvineného za škodu a stratu na majetku štátu v správe ústavu a taktiež škodu alebo stratu na majetku právnickej osoby. Z tohto dôvodu sa navrhuje upraviť zodpovednosť za škodu a stratu v novom, samostatnom siedmom oddiely. Riaditeľ ústavu môže obvinenému uložiť povinnosť takúto škodu a stratu nahradiť. Škoda a strata však nesmie prevyšovať dvojnásobok minimálnej mzdy. Taktiež ústav a právnická osoba zodpovedá obvinenému za škodu, ak škoda bola spôsobená v súvislosti s plnením pracovných úloh. Rovnako sa ustanovuje aj zodpovednosť za pracovný úraz, chorobu z povolania a škodu spôsobenú obvinenému na odložených veciach.

K bodu 15

Vzhľadom na doplnenie § 28a sa mení aj názov ôsmeho oddielu.

K bodu 16

V spoločných, prechodných a záverečných ustanoveniach sa upravuje postup pri riešení niektorých náležitostí obvinených pred účinnosťou návrhu zákona, predovšetkým ak spôsobil škodu a stratu na majetku štátu v správe ústavu, v oblasti náhrady nákladov výkonu väzby a náhrady nákladov výkonu väzby mladistvých odsúdených.

K čl. II

Novela zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov je potrebná z dôvodu doplnenia ustanovenia § 12b do zákona tak, aby obvinený, ktorý je poberateľom dávky výsluhového a dôchodkového zabezpečenia, nahradil aspoň časť nákladov spojených s výkonom väzby. Obdobne sa upravuje aj zákon o výkone trestu odňatia slobody (doplnenie § 29b).

K čl. III

Navrhuje sa, aby zákon nadobudol účinnosť 1. marca 2002.