DÔVODOVÁ SPRÁVA
I. Všeobecná časť
V roku 1948, prijatím Ústavy 9. mája spolu s nasledujúcimi zmenami v právnom systéme socialistického štátu, došlo k faktickému vymazaniu nadácií z praktického života. Prvotná legislatívna úprava nadačného práva bola daná federálnou novelou Občianskeho zákonníka, ktorý v § 20b až 20e upravil vznik novej právnej formy – nadácie. Spolu so zákonom o združovaní občanov č. 83/1990 Zb. sa začal vytvárať právny rámec fungovania právnických osôb v treťom sektore. Táto právna úprava však nebola dostatočná a nadácie vznikali a fungovali bez akýchkoľvek pravidiel, realizovali rôzne okruhy činností a dochádzalo k situáciám,že v praxi neexistoval rozdiel medzi občianskym združením a nadáciou. Preto bol prijatýzákon č. 207/1996 Z. z. o nadáciách, ktorý sa pokúsil nanovo upraviť nadácie ako združenia majetku. Tie právnické osoby, ktoré nespĺňali podmienky zákona mali možnosť preregistrovať sa na inú právnu formu. Jednoznačným pozitívom zákona bolo vymedzenie nadácií ako združenia majetku ako aj zavedenie povinných výročných správ. Negatívom, ktorý vo veľkej miere poznačil túto právnu formu bolo napríklad nejasné vymedzenie základného imania vrátane nakladania s ním alebo zavedenie obmedzenia 15 % výdavkov na správu nadácií.
V súčasnosti platný právny stav pre oblasť neziskového sektora pokrývajú dva zákony – zákon č. 207/1996 Z. z. o nadáciách a zákon č. 147/1997 Z. z. o neinvestičných fondoch a o doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 207/1996 Z. z. Praktické skúsenosti s používaním a uplatňovaním týchto zákonov a najmä zákona o nadáciách, viedli k diskusii o smerovaní legislatívy v treťom sektore a o smerovaní subjektov neziskového sektora založených na majetkovom substráte (princípe). Výsledkom je predložený návrh zákona o nadáciách a nadačných fondoch, ktorý má nahradiť existujúcu právnu úpravu. Cieľom nového zákona je sprehľadniť postavenie nadácií v rámci právneho systému Slovenskej republiky a súčasne posilniť dôveryhodnosť nadačnej činnosti.
Predmetom návrhu zákona je úprava založenia, vzniku, zrušenia, zániku a hospodárenia nadácií, ako aj vytvárania nadačných fondov. Navrhovaná právna úprava má za cieľ zjednodušiť proces vzniku nadácií, zefektívniť hospodárenie nadácií z ich majetkom, ako aj umožniť fyzickým a právnickým osobám prostredníctvom nadačných fondov vytvorených pri nadáciách kumulovať finančné prostriedky na vopred určený, spravidla naliehavý účel. Na základe navrhovaného zákona sa zároveň sprehľadní a zefektívni vzťah medzi darcami a nadáciou a posilní sa vonkajšia kontrola nadácií verejnosťou. Tí, ktorí nebudú spočiatku spĺňať podmienky zákona o nadáciách, budú mať možnosť preregistrovať sa na inú právnu formu a prostredníctvom nej realizovať svoje aktivity.
Nový zákon o nadáciách vychádza z toho, že nadácia je združením majetku a tomu majú zodpovedať aj novo zavedené inštitúty. Nevyhnutnou súčasťou by malo byť prijatie daňových výhod, ktoré pre nadácie ustanovia také daňové podmienky, ktoré im pomôžu pri tvorbe a zveľaďovaní nadačného majetku v nadačnom imaní. V budúcnosti by bolo vhodné novelizovať zákon o daniach z príjmov, v rámci ktorého by boli od dane z príjmu oslobodené napríklad:
úrokové a dividendové príjmy, plynúce z cenných papierov, ktoré sú súčasťou nadačného imania a sú zapísané v registri nadácií,
príjmy plynúce z prenájmu nehnuteľností, ktoré sú súčasťou nadačného imania a sú zapísané v registri nadácií,
príjmy z prenájmu umeleckých diel, ktoré sú súčasťou nadačného imania a sú zapísané v registri nadácií,
príjmy plynúce z autorských a patentových práv, ktoré sú súčasťou nadačného imania a sú zapísané v registri nadácií,
príjmy z kapitálových výnosov, pochádzajúcich z nadačného imania.
Vychádzajúc z uvedeného ako aj z právnych analýz vypracovaných medzinárodnými inštitúciami, je absolútne jednoznačné, že na našom území pôsobí veľa právnických osôb nezriadených za účelom podnikania, ktorých predmet činnosti je nejednoznačný. Podľa daňových zákonov tieto právne formy používajú rôzne štátom priznané daňové úľavya oslobodenia a ako také by svojou činnosťou mali vzbudzovať dôveru nielen štátnych orgánov, ale aj verejnosti. Preto po skoro 11-tich rokoch vývoja právnych foriem pôsobiacich v treťom sektore dochádza k stavu, keď je potrebné zmeniť prípadne nanovo upraviť tie právne formy, ktorých fungovanie si to vyžaduje, ale na druhej strane ponechať to dobré, čo sa podarilo vybudovať.
Po dôkladnej analýze sa dospelo k názoru, že je potrebné
vypracovať nový zákon o nadáciách, v ktorom sa:
jednoznačne a nespochybniteľne definuje nadácia ako združenie majetku, s nadačnými inštitútmi, ktoré sa vytvorili v nadačnom sektore,
jasne vymedzí funkcia nadácií ako právnických osôb, ktoré vznikajú na podporu verejnoprospešného účelu,
vytvorí možnosť vytvárania nadačných fondov bez právnej subjektivity, ktoré umožnia nadácii a tretím osobámz bierať prostriedky bez toho, aby sa musela umelo zakladať nová právnická osoba,
zruší sa limit15% výdavkov na správu,
zjednoduší proces registrácie nadácií vrátane obmedzenia neprimerane vysokého počtu osôb, ktorý sa musia podieľať na zakladaní nadácií
bude motivujúco pôsobiť na nadácie, aby budovali a zveľaďovali nadačné imanie,
sprehľadnení a zefektívni vzťah medzi nadáciou a darcami,
posilní vonkajšia kontrolu nadácií verejnosťou,
zreálni kreovanie nadačných orgánov s praxou väčšiny nadácií.
Tento zákon bude podkladom pre nový daňový režim nadácií hlavne v spojitosti s výhodami spojenými s nadačným imaním.
ponechať platný zákon o neinvestičných fondoch, aby aj tí , ktorí sa rozhodnú združovať majetok vo forme peňazí, a ktorí nebudú spočiatku spĺňať podmienky zákona o nadáciách, mali možnosť prostredníctvom tejto právnej formy realizovať svoje aktivity .
Navrhovaná právna úprava je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ako aj s medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.
Predkladaný návrh zákona nepredpokladá zvýšenie nárokov na finančné prostriedky zo štátneho rozpočtu ani rozpočtov obcí a nezakladá nároky na pracovné sily a organizačné zabezpečenie.
Doložka zlučiteľnosti
návrhu zákona s právom Európskej únie
Navrhovateľ: vláda Slovenskej republiky.
Názov návrhu zákona: návrh zákona o nadáciách a o zmene Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov.
V práve Európskej únie problematika nie je upravená.
Návrh zákona nepatrí medzi prioritné oblasti aproximácie práva uvedené v čl. 70 Európskej dohody o pridružení a svojou povahou nepatrí ani medzi priority odporúčané v Bielej knihe
Právne normy Európskej únie neupravujú problematiku, ktorú upravuje návrh zákona o nadáciách a nadačných fondoch.
II. Osobitná časť
K čl. I:
K § 1:
Predmetom návrhu zákona je komplexná úprava založenia, vzniku, zrušenia, zániku a hospodárenia nadácií, ako aj vytvárania nadačných fondov. Navrhovaná právna úprava má za cieľ zjednodušiť proces vzniku nadácií, zefektívniť hospodárenie nadácií z ich majetkom, ako aj umožniť fyzickým a právnickým osobám prostredníctvom nadačných fondov vytvorených pri nadáciách kumulovať finančné prostriedky na vopred určený, spravidla naliehavý účel. Na základe navrhovaného zákona sa zároveň sprehľadní a zefektívni vzťah medzi darcami a nadáciou a posilní sa vonkajšia kontrola nadácií verejnosťou. Tí, ktorí nebudú spočiatku spĺňať podmienky zákona o nadáciách, budú mať možnosť preregistrovať sa na inú právnu formu a prostredníctvom nej realizovať svoje aktivity.
Nový zákon o nadáciách vychádza z toho, že nadácia je združením majetku a tomu majú zodpovedať aj novo zavedené inštitúty.
K § 2:
Nadácia sa definuje ako združenie majetku, ktoré má účelový charakter. Z definície vyplýva, že nadáciu ako osobitnú právnu formu možno založiť len na plnenie verejnoprospešného účelu. Tento účel musí byť popri podmienke verejnoprospešného charakteru aj konkrétne špecifikovaný. V navrhovanej právnej úprave sa ustanovujú oblasti verejnoprospešného charakteru iba príkladmo. Takáto formulácia dáva registrovému orgánu istú pružnosť pri rozhodovaní o tom, či účel nadácie prináša prospech pre meniace sa potreby spoločnosti. Proti rozhodnutiu registrového orgánu o odmietnutí registrácie možno podať opravný prostriedok na súd.
Zároveň sa ustanovuje povinnosť označiť v názve inštitúciu príslušnou právnou formou „nadácia“.
K § 3:
Ustanovenie § 3 vymedzuje, čo tvorí majetok nadácie, pričom rozlišuje medzi majetkovým substrátom nadačného imania, nadačného fondu a ostatným majetkom nadácie.
Zavádza sa nový inštitút – nadačné imanie ako minimálne požadovaný registrovaný majetok nadácie, čo predstavuje vhodnú úpravu stáleho majetku nadácie, ktorý má predovšetkým zabezpečiť trvalý výnos príjmov nadácie. Nadácia je definovaná ako účelové združenie majetku, preto je zakladateľ povinný združiť majetok vo forme vkladu. Navrhovanou minimálnou výškou nadačného imania je suma 500 000 Sk, vstupný kapitál v dostatočnej výškena to, aby bol sociálne účinný. Je pravdepodobné, že dôjde k zníženiu počtu nadácií, ale tieto budú následne podliehať väčšej kontrole verejnosti. Zmyslom zákona nie je mať niekoľko sto nadácií, ale radšej menej nadácií, ktoré budú efektívne pôsobiť v treťom sektore a vykonávať svoju činnosť.
Nadačné imanie má výnosový charakter a plný zmysel nadobudne až po úprave príslušných daňových predpisov. Zároveň plní ochrannú funkciu, preto zákon určuje určité dispozičné obmedzenia týkajúce sa jeho použitia.
Pokiaľ by sa mala zrealizovať kvalitatívna zmena, je potrebné, aby nový zákon o nadáciách jasne azrozumiteľne upravil nadáciu ako združenie majetku, ktorá má byť „ určitou bankou tretieho sektora“. Čím silnejšie a väčšie nadácie budú pôsobiť v samotnom sektore, tým budú väčším prínosom pre financovanie ostatných právnych foriem. Slovo nadácia bolo pre mnohých len značkou, pod ktorou vykonávali rôzne iné činnosti len nie to , čo je hlavným zmyslom nadácií, ktoré majú zabezpečovať zhromažďovanie , zveľaďovanie a následne poskytovanie majetku. Doterajší zákon zlyhal taktiež v tom, že nenútil nadácie vykonávať nadačnú činnosť spojenú s podporou verejnoprospešného účelu.
Výsledkom11 rokov fungovania nadačného sektora je to, že nevznikla skoro žiadna slovenská nadácia z domácich zdrojov, nakoľko sa spoliehajú na podporu zo zdrojov zahraničných. Preto navrhované nadačné imanie vo výške 1. mil. korún má hlavne zmeniť myslenie a prístup občanov k nadačnej činnosti a tak začať pomaly ovplyvňovať aktivity nadácie – viac oslovovať miestnych podnikateľov ale aj ostatných občanov s myšlienkou spoločnej finančnej prípadne inej materiálnej podpory( využívajúc aj daňové zvýhodnenia, ktoré na druhej strane je potrebné zefektívniť) , spájať miestne komunity k vytváraniu väčších zdrojov. Vysoké základné vklady súbežné aj v zahraničí( napr. Česko – ktoré je nám najbližšie federálnou legislatívou – cca 700.000 Sk ( 500.tis. Čk) , Francúzsko – 200.tis. frankov, )
Tak ako v Českej republike, aj na Slovensku sa vyjadrili zahraničné inštitúcie k navrhovanej výške nadačného imania, kde upozornili, že vysoký vklad pre založenie nadácií môže obmedzovať slobodu združovania. Tu je však potrebné pripomenúť, že sloboda združovania sa u nás ( rovnako ako v Čechách ) realizuje hlavne cez zákon o združovaní občanov. Na základe tohto zákona sa občania môžu združiť bez akýchkoľvek vstupných finančných podmienok a hlavne veľmi jednoduchým spôsobom vykonávať vzájomne prospešnú činnosť.
K § 4:
V navrhovanom ustanovení sa vymedzuje okruh subjektov, ktoré môžu založiť nadáciu. Zároveň sa upravuje prvá fáza vzniku právnej subjektivity nadácie – jej založenie. Aktom založenia nadácie je nadačná listina ako jednostranné vyhlásenie - rozhodnutie zakladateľov. Nadáciu môže založiť aj jedna osoba. Určujú sa ich formálne aj obsahové náležitosti. Výsledkom novej právnej úpravy má byť zjednodušenie procesu kreácie tejto právnej formy neziskovej organizácie, kde si celý proces vzniku vyžaduje podanie malého počtu jasne definovaných dokumentov bez akýchkoľvek zaťažujúcich náležitostí. Zároveň sa upravuje spôsob zápisu nehnuteľností, ktoré zakladatelia vkladajú do nadačného imania pri založení nadácie.
K § 5:
Výslovne sa upravujú iba najdôležitejšie požiadavky na obsah nadačnej listiny. Jej celkový obsah si podľa svojich potrieb v rámci zákonom vymedzených hraníc určí zakladateľ sám. To je výsledok autonómie zakladateľa.
K § 6 až 9:
V ustanoveniach § 6 až 9 sa upravuje druhá fáza vzniku právnej subjektivity nadácie – podanie návrhu na zápis nadácie do registra nadácií a konanie a rozhodovanie o tomto návrhu. Ustanovuje sa konštitutívny účinok zápisu vznikajúcej nadácie do registra nadácií, ktorý vedie Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky. Ďalej sa upravuje okruh osôb, ktoré sú oprávnené podať návrh na zápis nadácie do registra nadácií, náležitosti tohto návrhu, listiny, ktoré musia byť k návrhu priložené. Účelom registračného procesu je skúmanie, či sú splnené zákonné podmienky na zápis nadácie do registra nadácií, čím sa vymedzuje rámec kompetencií registračného orgánu. Určitý priestor pre schválenie alebo zamietnutie demonštratívne vymedzenej verejnoprospešnosti je kompenzované možnosťou podať opravný prostriedok v prípade zamietnutia registrácie na nezávislý súd. Ak sú splnené zákonné podmienky, ministerstvo nadáciu zapíše do registra. Na konanie a rozhodovanie o zápise nadácie do registra nadácii sa vzťahuje správny poriadok.
K § 10 až 11:
Určuje sa obsah a rozsah skutočností, ktoré sú predmetom zápisu do registra nadácií, deklaruje sa formálna a materiálna publicita údajov zapísaných v registri.
K § 12:
V súvislosti so vznikom nadácie je potrebných viacero významných rozhodnutí a rôznych opatrení. Navrhuje sa, a aby zakladatelia zodpovedali solidárne za záväzky prevzaté do dňa vzniku nadácie.
K § 13:
Ustanovenie § 13 upravuje nový inštitút – nadačný fond. Ide vlastne o tzv. „nesamostatnú nadáciu“. Nadačný fond predstavuje majetkový celok, ktorý nemá právnu subjektivitu a vytvára sa pri existujúcej nadácii na plnenie vopred určeného verejnoprospešného účelu alebo individuálne určenej humanitnej pomoci. Je právnou formou pre plnenie určitej typicky sociálnej potreby.
Cieľom navrhovanej právnej úpravy je jednak zjednodušiť a urýchliť postup pri zhromažďovaní peňažných prostriedkov určených na konkrétny, spravidla naliehavý humanitárny účel bez osobitných výdavkov na správu právnickej osoby a jednak zabezpečiť transparentnosť použitia takto zhromaždených peňažných prostriedkov.
Inštitút nadačného fondu nepredstavuje nóvum v našej právnej histórii. Už od stredoveku, keď vznikali na našom území prvé nadácie, sa rozlišovalo medzi nadáciami samostatnými a nesamostatnými. O nesamostatnej nadácii sa hovorilo vtedy, keď sa nadačný majetok poskytol inej, už existujúcej právnickej osobe (napr. obci, univerzite a pod.) s príkazom, aby ho použila na určený nadačný účel. V týchto prípadoch nevznikla nová právnická osoba. O samostatnú nadáciu išlo vtedy, ak vznikla ako nová právnická osoba.
Nadačný fond môže vytvoriť buď nadácia samostatne rozhodnutím správnej rady alebo spolu s inými subjektami (fyzické osoby alebo právnické osoby)zmluvou o vytvorení nadačného fondu, pričom zmluva musí obsahovať zákonom taxatívne vymedzené náležitosti. Nadácia prevezme spravovanie fondu a jeho používanie pre stanovené účely. Správa nadačného fondu je zásadne zverená už existujúcej nadácii, pretože táto má za normálnych okolností skúsenosti so spravovaním a rozdeľovaním nadačných prostriedkov.
V prípade nadačných fondov zákon reaguje na vývoj v nadačnom sektore, nakoľko nadačné fondy sa už v praxi vytvárajú a predstavujú dôležitý nástroj samotnej nadačnej činnosti. Uzákonenie inštitútu nadačného fondu je potrebné z pohľadu dôvery verejnosti. Zmyslom vytvorenia nadačného fondu je naučiť občanov, prípadne právnické osoby (obchodné spoločnosti), že sú tu nadácie, ktoré sa zaoberajú zhromažďovaním majetku, ktoré majú už určitý systém nakladania s peniazmi a dokonale poznajú príslušnú verejnoprospešnú oblasť, ktorú podporujú.
Pokiaľ chce niektorá fyzická osoba alebo právnická osoba podporovať príslušnú oblasť, môže vytvoriť s nadáciou nadačný fond za presne stanovených podmienok bez toho, aby musela nezmyselne zakladať právnickú osobu, viesť účtovníctvo, platiť poplatky , podávať daňové priznanie apod. (napr. Slovnaft uzavrie zmluvu s nadáciou podporujúcou životné prostredie, vytvorí nadačný fond Slovnaft, ktorý má za cieľ podporovať organizácie zaoberajúce sa ochranou životného prostredia, nadácia určí podmienky pre MVO ohľadom získania týchto peňazí, Slovnaft poskytne peniaze a určí podmienky ich rozdelenia, nadácia mu v záverečnej správe presne špecifikuje použitie prostriedkov).
Ďalším dôvodom je, že mnohokrát sa zakladajú združenia alebo fondy len na zbieranie konkrétnej sumy na operácie, kúpu liečebných pomôcok, financovanie liečebných pobytov v zahraničí, pomoc po živelných pohromách a pod. Aj tu, aby sa zabránilo umelému vytváraniu právnických osôb, ktoré niekedy trvá aj niekoľko týždňov, má nadačný fond pomôcť zefektívniťa uľahčiť správu spojenú s takýmto zbieraním peňazí a tretím osobám pomôcť získať potrebné zdroje (nadačný fond na operáciu XY, na kúpu liečebného prístroja).
K § 14:
Taxatívne sa vypočítavajú dôvody zrušenia nadácie.
K § 15:
Zrušenie nadácie rozhodnutím súdu patrí medzi prípady nedobrovoľného zrušenia nadácie. V navrhovanom ustanovení sa dáva určeným subjektom možnosť podať návrh na zrušenie nadácie súdom v prípadoch, keď nadácia závažne poruší ustanovenia zákona.
K § 16:
Nadácia zaniká dňom výmazu nadácie z registra nadácií. Zániku nadácie predchádza jej zrušenie s likvidáciou alebo bez likvidácie.
K § 17:
Týmto ustanovením sa upravuje spôsob zániku nadácie bez likvidácie. Vytvára sa možnosť na zlučovanie nadácií, splynutie nadácií a premenu nadácie na neinvestičný fond. Samotné zlúčenie znamená, že jedna zo zlučovaných nadácií zanikne a jej majetok prejde na nadáciu, s ktorou sa zlučuje. Pri splynutí prechádza majetok a záväzky zaniknutých nadácií na nadáciu, ktorá vznikla splynutím. Nadácia sa môže premeniť na neinvestičný fond. V tomto prípade zániku nadácie bez likvidácie je osobitným spôsobom upravené nakladanie s nadačným imaním. Nadačné imanie musí prejsť na inú nadáciu alebo obec, v ktorej mala zaniknutá nadácia sídlo. Dôvodom na takúto právnu úpravu je snaha osobitne chrániť nadačné imanie ako stály majetok nadácie, ktorý má daňové výhody a má predovšetkým zabezpečiť trvalý výnos príjmov nadácie.
K § 18:
Upravuje sa zrušenie nadácie s likvidáciou. Právna úprava likvidácie sa doteraz nachádzala iba v obchodnom zákonníku. Vzhľadom na špecifiká, ktoré vyplývajú z účelu a spôsobu nakladania s majetkom nadácií sa upravuje likvidácia nadácií odchýlne od ustanovení Obchodného zákonníka. Predovšetkým sa výslovne stanovila povinnosť previesť majetok, ktorý tvorí nadačné imanie na inú nadáciu, ktorá je registrovaná podľa tohto zákona.
K § 19:
V navrhovanom ustanovení sa určuje štruktúra orgánov nadácie. Nadáciám sa dáva možnosť vytvoriť si aj také orgány, ktoré nie sú v zákone výslovne upravené. Zakladateľ nadácie tak môže rozhodnúť o štruktúre, ktorá bude pre účely a činnosť nadácie najvýhodnejšia.
K § 20:
Definuje sa postavenie správnej rady a vymedzuje sa jej výlučná pôsobnosť. Ako najvyššiemu orgánu nadácie patria správnej rade oprávnenia rozhodovať o najdôležitejších otázkach fungovania nadácie.
K § 21 a 22:
V navrhovaných ustanoveniach sa upravuje zloženie správnej rady, podmienky členstva v správnej rade, spôsob voľby jej členov a dĺžku ich funkčného obdobia, ako aj spôsob kreácie prvej správnej rady.
K § 23 a 24:
Ustanovuje sa spôsob voľby predsedu správnej rady, jeho právomoci zvolávať schôdze správnej rady a predsedať im, ako aj podmienky za ktorých je správna rada schopná uznášať sa a rozhodovať.
K § 25 a 26:
Ustanovuje sa postavenie správcu nadácie ako jej štatutárneho orgánu, možnosť obmedzenia jeho oprávnení, postavenie správcu nadácie ako zástupcu nadačného fondu vytvoreného pri nadácii a podmienky vymenovania a odvolania správcu nadácie správnou radou. Zakotvil sa nový dôvod, kedy môže správna rada odvolať správcu nadácie – strata dôvery. Tento dôvod sa nedá jednoznačne špecifikovať v zákone, pretože v praxi pôjde predovšetkým o prípady, keď správca nadácie svojím správaním na verejnosti nie je príkladom dobrých spoločenských vzťahov, osobnej dôstojnosti, korektnosti a vyrovnanosti. Správca nadácie by sa mal vyhýbať miestam a inštitúciám, ktoré by ho mohli kompromitovať v súvislosti s jeho pôsobením v nadácii. Jeho povinnosťou je podporovať a obhajovať dobrú povesť nadácie a vzbudzovať dôveru verejnosti v činnosť nadácie. Správca nadácie si musí byť vedomí toho, že jeho správanie v súkromnom živote môže svojou závažnosťou vrhať zlé svetlo na nadáciu ako celok.
K § 27:
Určuje sa pravidlo, podľa ktorého nadácia môže použiť svoj majetok len na podporu a realizáciu verejnoprospešného účelu a na zabezpečenie jej prevádzkových potrieb. Určiť výšku výdavkov na správu prislúcha správnej rade v miere nevyhnutnej na zabezpečenie činnosti nadácie. Ustanovenie uvádza, čo je obsahom výdavkov na správu.
K § 28:
Uvedené ustanovenie deklaruje zásadu apolitickosti nadácií tým, že výslovne zakazuje nadáciám použiť jej majetok na podporu politických strán, politických hnutí a politických aktivít jednotlivcov. Zákon umožňuje nadáciám podnikať len v obmedzenom rozsahu a to len pokiaľ ide o účinnejšie využitie jej nehnuteľného majetku. Získaný prospech môže nadácia použiť len v súlade s týmto zákonom.
K § 29:
Určujú sa podmienky použitia nadačného imania. Nadačné imanie má mať výnosový charakter ale zároveň má plniť ochrannú funkciu vo vzťahu k veriteľom nadácie, ktorý by mali k dispozícii určitý základný fond s obmedzenou dispozíciou. Preto použitie majetku, ktorý je súčasťou nadačného imania je zákonom obmedzené. Nadácia nemôže voľne nakladať s majetkom tvoriacim nadačné imanie – nemôže ho zaťažiť, darovať, vložiť ako vklad do obchodných spoločností alebo inak použiť na zabezpečenie svojich záväzkov. Peňažné prostriedky, ktoré sú súčasťou nadačného imania je nadácia povinná uložiť na osobitný účte v banke, alebo v pobočke zahraničnej banky, ktorá má povolenie pôsobiť ako banka na území Slovenskej republiky.
K § 30:
Ustanovenie deklaruje zodpovednosť nadácie za svoje záväzky celým svojím majetkom okrem prostriedkov nadačného fondu za predpokladu, že správca nadácie zašle ministerstvu písomnú zmluvu alebo rozhodnutie správnej rady o vytvorení nadačného fondu v stanovenej lehote. Vyňatie týchto prostriedkov zo zodpovednosti za záväzky sa navrhuje vzhľadom na závažnosť dôvodu, pre ktorý boli tieto prostriedky pri nadácii zhromaždené. Nadácia je síce po právnej stránke vlastníkom nadačného fondu, ide však o právne nesamostatný osobitný druh majetku zhromaždený a slúžiaci na zvláštny účel.
K § 31:
Ustanovenie obmedzuje nadáciu pri použití darov a príspevkov na konkrétny účel vo vzťahu k osobám, ktoré ich nadácii poskytli. Použitie účelovo viazaného daru alebo príspevku na iný účel je možné len s predchádzajúcim súhlasom darcu. Zároveň sa týmto ustanovením zvyšuje transparentnosť použitia takto získaných prostriedkov zavedením oznamovacej povinnosti nadácii vo vzťahu k darcom, ktorej obsahom je presná špecifikácia použitia darovaných prostriedkov.
K § 32:
Upravujú sa pravidlá použitia prostriedkov z rozpočtu nadácie fyzickými a právnickými osobami, ako aj okruh subjektov, ktorým nemožno poskytnúť prostriedky nadácie. Chránia sa takto nadácie pred zneužitím ich majetku na osobné ciele.
K § 33:
Upravuje sa vedenie účtovníctva a podmienky predkladania ročných účtovných závierok na overenie audítorovi.
K § 34:
Stanovuje sa povinnosť nadácií vypracovať výročnú správu v určenej lehote a zároveň sa vymedzujú jej obsahové náležitosti. Výročná správa, ako jeden z nástrojov občianskej kontroly nadácií, má byť verejne prístupná, čím sa umožní väčšia transparentnosť činnosti a hospodárenia nadácií s nadačným majetkom.
K § 35:
Ministerstvo ako orgán vykonávajúci dohľad nad činnosťou nadácií má možnosť uložiť nadácii pokutu, ak nadácia nezašle výročnú správu v stanovenej lehote. Pokutu podľa tohto zákona možno uložiť iba ak je naplnená táto skutková podstata. V rozhodnutí o udelení pokuty ministerstvo určí nadácii primeranú lehotu na zaslanie výročnej správy. Výročná správa je pre ministerstvo dôležitým zdrojom informácií o činnosti nadácie. Z tohto dôvodu sa ministerstvu stanovila povinnosť podať návrh na zrušenie nadácie v prípade, ak táto ani v lehote stanovenej v rozhodnutí výročnú správu nepredloží.
K § 36:
Určuje sa dohľadný orgán, ktorým je ministerstvo vnútra a jeho úlohy.
K § 37:
Návrh zákona umožňuje darcom, ktorí si neželajú, aby bola verejnosť informovaná o tom, že nadácii poskytli dar, ostať v anonymite. Pritom nie je obmedzená možnosť kontroly podľa osobitných predpisov.
K § 38:
V snahe zachovať transparentnosť hospodárenia nadácií sa ustanovuje povinnosť nadácií poskytovať informácie podľa osobitného predpisu, pretože podľa osobitného predpisu nie sú nadácie subjektom, ktorý je povinný poskytovať informácie.
K § 39 a 40:
Upravujú sa podmienky pôsobenia zahraničných nadácií na území Slovenskej republiky. Zákon povoľuje zahraničným nadáciám pôsobiť na území Slovenskej republiky za rovnakých podmienok ako slovenským nadáciám. Ustanovením sa navrhuje, aby sa zahraničné nadácie, ak chcú pôsobiť na území SR, nemuseli zaregistrovať sami, ale stačí, ak si tu zaregistrujú svoju organizačnú zložku. Cieľom takejto úpravy je sprehľadniť činnosť zahraničných nadácií v Slovenskej republike.
K § 41:
Stanovujú sa podmienky zlaďovania existujúcich nadácií s návrhom zákona.
K § 42:
Nakoľko návrh zákona v plnej miere nahrádza v súčasnosti platný zákon č. 207/1996 Z. z. o nadáciách v znení zákona č. 147/1997 Z. z., navrhuje sa tento zrušiť.
K čl. II:
Vypúšťajú sa ustanovenia Občianskeho zákonníka upravujúce nadácie a to z dôvodu, že tieto ustanovenia, vzhľadom na komplexnú úpravu v navrhovanom zákone, sú nadbytočné a nekorešpondujú s koncepciou predkladaného návrhu.
Ruší sa aj možnosť zriadiť nadáciu závetom. Otázka vzniku nadácie, ktorá má byť založená závetom je sporná a právne nedoriešená. Naše platné právo nepozná výnimku, aby sa dedičom mohol stať subjekt, ktorý v čase smrti poručiteľa neexistuje a nepozná ani možnosť zakotviť do závetu príkaz pre dedičov. V praxi je založenie nadácie závetom nerealizovateľné.
K čl. III:
Vzhľadom na predpokladanú dĺžku legislatívneho procesu, ako aj na potrebnú legisvakanciu sa navrhuje, aby zákon nadobudol účinnosť 1. januára 2002.