D ô v o d o v á   s p r á v a

I. Všeobecná časť

Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon SNR č. 132/1990 Zb. o advokácii v znení zákona č. 302/1999 Z.z., sa predkladá v súlade s Plánom legislatívnych úloh vláda Slovenskej republiky na rok 2000. Vychádza najmä z Národného programu pre prijatie acquis communautaire, vytvára legislatívne predpoklady na zlúčenie Komory komerčných právnikov Slovenskej republiky so Slovenskou advokátskou komorou a prihliada na niektoré opodstatnené požiadavky vznesené za strany zástupcov Slovenskej advokátskej komory. Hlavným cieľom návrhu je implementácia Smerníc Rady ES v oblasti poskytovania služieb právnej pomoci.

Podľa článkov 45, 47, 56 a 69 Európskej dohody o pridružení sa Slovenská republika zaviazala zabezpečiť postupnú zlučiteľnosť jej legislatívnych úprav s predpismi Európskych spoločenstiev a podniknúť nevyhnutné kroky na vzájomné uznávanie kvalifikácie a umožnenie poskytovať služby zahraničnými subjektami na svojom území. Vzhľadom na uvedené sa nebudú zo strany Slovenskej republiky prijímať žiadne opatrenia s ochranárskym zameraním, ktoré by priamo alebo nepriamo diskriminovali etablujúcich sa občanov Spoločenstva na území Slovenskej republiky.

Novelou sa implementujú nasledovné akty komunitárneho práva :

Do uvedenej problematiky spadá aj rozsudok Európskeho súdneho dvora č. 427/85.

Začlenenie smerníc Európskych spoločenstiev do zákona o advokácii sa legislatívno-technicky rieši spôsobom, ktorý má zabezpečiť ucelenosť a prehľadnosť tejto špecifickej úpravy a vytvoriť tak potrebné predpoklady pre jej bezproblémovú interpretáciu a aplikáciu.

Popri implementácii normatívnych aktov ES sa novela zákona zameriava aj na aktualizáciu právnej úpravy vybraných otázok poskytovania právnej pomoci, vrátane terminologických upresnení a úpravy inštitútov súvisiacich s výkonom advokátskeho povolania. Ide najmä o aktualizáciu úpravy štatusu, práv a povinností advokátov, formy spoločného výkonu advokácie (najmä združenie a verejná obchodná spoločnosť), zdokonalenie disciplinárneho konania, rozšírenie disciplinárnych opatrení a o riešenie niektorých ďalších otázok súvisiacich s organizáciou stavovského života.

Obsah a štruktúra novely zodpovedá stavu súčasných požiadaviek kladených na úroveň poskytovania právnych služieb a utvára tak potrebný základ nielen pre ďalšie fungovanie a ale aj skvalitňovanie činnosti advokácie na Slovensku a prehlbuje stupeň aproximácie vo vzťahu k právu ES.

Návrh nemá dopad na štátny rozpočet, čo sa dokladá stanoviskom Ministerstva financií SR č. 17365/2000-81 zo dňa 16.8.2000.

Návrh zákona nebol predložený Rade hospodárskej a sociálnej dohody SR na vyjadrenie, keďže podľa § 3 ods. 2 písm. a) a b) zákona č. 106/1999 Z.z. o hospodárskom a sociálnom partnerstve ,v nadväznosti na § 6 toho istého zákona nepatrí obsahovo do jej pôsobnosti.

Návrh zákona je v súlade ústavou Slovenskej republiky a s medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenska republika viazaná .

Doložka zlučiteľnosti 

  1. Navrhovateľ: vláda Slovenskej republiky
  2. Názov návrhu zákona: návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 132/1990 Zb. o advokácii v znení zákona č. 302/1999 Z.z.

  3. V práve Európskej únie je problematika upravená v 

  1. Návrh zákona nepatrí medzi prioritné oblasti aproximácie práva uvedené v čl. 70 Európskej dohody o pridružení a svojou povahou patrí medzi priority odporúčané v Bielej knihe. Patrí tiež medzi priority Národného programu pre prijatie acquis communautaire.
  2. Právne normy Európskej únie citované v bode 3.upravujú problematiku, ktorú rieši návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 132/1990 Zb. o advokácii v znení zákona č. 302/1999 Z.z. nasledovne:
  1. 6. S ohľadom na uvedené údaje v tabuľkách zhody, je možné posúdiť stupeň kompatibility s právnymi predpismi Európskej únie ako úplný.

II. Osobitná časť

K bodom1až3

Legislatívno-technická spoločná úprava pojmov. V súlade s komunitárnym právom a právnymi poriadkami iných európskych štátov sa pojem “poskytovania právnej pomoci” nahrádza slovným spojením “poskytovanie právnych služieb”. Rovnako sa zlaďuje vzhľadom na zaužívané pracovnoprávne pojmy pojem “pracovníci” s pojmom “zamestnanci”. Pri nahrádzaní pojmu “kárny” pojmom “discplinárny” ide o zladenie s terminológiou používanou v iných právnych predpisoch (Notársky poriadok, Zákon o sudcoch a prísediacich, Exekučný poriadok).

K bodu 4(§ 1)

Výkonom advokátskeho povolania a realizáciou právnych služieb sa napĺňa právo fyzických a právnických osôb na súdnu a inú právnu ochranu zakotvené v Ústave Slovenskej republiky (čl. 46 a nasl.). Ide najmä o procesné zastupovanie pred súdmi, štátnymi orgánmi ako aj inými subjektami. Medzi iných subjektov patrí územná alebo záujmová samospráva a tiež osobitné správne orgány ako je napr. Rada pre rozhlasové a televízne vysielanie v procese udeľovania licencií. Ďalej sem patria všetky tradičné formy právnych služieb vykonávané mimo procesné zastupovanie, ako sú napr. spisovanie listín, poradenstvo, rozbory.

Pojem “advokácia” je potrebné chápať oveľa širšie ako pojem “právna pomoc”, lebo obsahuje aktívnu aj pasívnu zložku účasti na živote Slovenskej advokátskej komory a na príslušnosti k advokátskemu stavu.

V odsekoch 3 a 4 návrhu novely sa vytvára štátom uznaný monopol na poskytovanie právnej pomoci nielen advokátmi ale aj inými slobodnými povolaniami, resp. podnikovými právnikmi v pracovnom pomere. Rozsah oblastí poskytovania právnej pomoci advokátmi je podľa odseku 5 neobmedzený. Ale popri nich môžu čiastočne participovať na poskytovaní jednotlivých zložiek právnej pomoci (samostatné právne služby) aj iné slobodné právnické profesie, ako demonštratívne určuje odsek 4 v písmene a). Aby bola zabezpečená plná zhoda návrhu zákona zo Smernicami Európskych spoločenstiev, musí byť aj:

  1. zahraničný advokát, dočasne pôsobiaci na území Slovenskej republiky, ako aj
  2. zahraničný advokát integrovaný do slovenského advokátskeho stavu prostredníctvom vykonania advokátskej skúšky alebo nepretržitým poskytovaním právnych služieb v oblasti slovenského práva po dobu troch rokov,

oprávnený na neobmedzené poskytovanie právnej pomoci (a to bez limitácie právnych odvetví).

Navrhované privilégium poskytovania právnej pomoci musí byť chránené sankciami. Pokiaľ by tretia osoba poskytovala právnu pomoc za odmenu, spáchala by alebo priestupok na úseku podnikania podľa § 34 ods. 1 písm. c) zákona o priestupkoch alebo trestný čin neoprávneného podnikania v zmysle § 118 Trestného zákona. Dôležitú úlohu dozorného orgánu v tejto oblasti bude plniť predovšetkým Komora.

V návrhu došlo k novému vymedzeniu právneho pojmu “výkon advokácie”. Aby sa pojem “právne služby”, ďalej používaný v zákone ako legislatívna skratka pre výkon advokácie, nezamenil s pracovnou náplňou  iných právnikov, ktorí ju realizujú prostredníctvom plnenia si svojich pracovnoprávnych povinností, je v návrhu pre tieto funkcie zavedená výnimka.

K bodu 5 (§ 3 písm. b),§ 3 písm. f), g), h) a i))

Legislatívno-technické zosúladenie slov “nostrifikovaný doklad” s terminológiou používanou v iných zákonoch. Slová “nostrifikovaný doklad” sa preto nahrádzajú slovami “doklad o nostrifikácii”.

Úprava navrhovaná pod písmenami f) až i) komplexne dotvára podmienky, ktoré musí Komora skúmať pri zápise žiadateľa do zoznamu advokátov. Doteraz sú niektoré z týchto ustanovení ako prekážky zápisu nesystematicky zaradené v § 4.

Bola doplnená definícia bezúhonnosti, ktorá sa vymedzuje negatívne s ohľadom na dôveru na doterajší priebeh občianskeho života žiadateľa o zápis, tzn. že u žiadateľa pri posudzovaní doterajšieho spôsobu života (všeobecné hodnotenie) nesmú vzniknúť pochybnosti, ktoré by priamo podporovali myšlienku, že žiadateľ v budúcnosti nebude schopný dodržiavať etiku kladenú na výkon advokácie. Nejde preto o bezúhonnosť iba z hľadiska “čistého” výpisu z trestného registra, lebo tento výpis nie je v prípade žiadateľa o advokáciu smerodajným ukazovateľom jeho občianskej a budúcej profesionálnej bezúhonnosti. Trestný poriadok ponúka viacero spôsobov nápravy odsúdeného páchateľa trestného činu, ktoré môžu vyvrcholiť čistým výpisom, hoci táto osoba bola v minulosti uznaná vinou zo spáchania trestného činu.

Vyspelá občianska spoločnosť nemôže vkladať dôveru aj do takých osôb, ktoré síce neboli potrestané, ale na druhej strane nie sú schopní dodržiavať bežné pravidlá správania, zásady spolužitia a morálne princípy. Z uvedeného dôvodu je potrebné rozšíriť pojem bezúhonnosť aj na také javy a činnosti, ktoré nie sú spojené s trestnou zodpovednosťou, ale sú v rozpore s etickými hodnotami spoločnosti ako sú česť, dobrá povesť a dôstojnosť. Ide najmä o výtržníctvo alebo iné formy nevhodného správania sa na verejnosti, nadmerný sklon k alkoholu a iným návykovým látkam, opilstvo, náchylnosť k hazardným hrám alebo o gamblerizmus a iné negatívne spoločenské javy. Či v konkrétnom prípade ide o činnosti, ktoré vzbudzujú odôvodnené pochybnosti, posúdi Komora, resp. v odvolacom konaní príslušný súd.

Navrhované ustanovenie upresňuje podmienky, ktoré musí splniť profesor (docent) vysokej školy v odbore právo žiadajúci o zápis do zoznamu advokátov.

K bodu 6 (§ 4)

Legislatívno-technická úprava, ktorá bola vynútená presunutím ustanovení § 4 do § 3 odsekov 1 a 2.

K bodu 7 (§ 5)

V § 5 sa upravuje možnosť uznania vybraných skúšok, ktorých absolvovanie je potrebné pre výkon určitej funkcie, resp. povolania. Ide demonštratívne najmä o uznanie odbornej justičnej, prokurátorskej, notárskej skúšky ale tiež o uznanie inej právnej skúšky, a tým umožniť výkon advokácie aj osobám, ktoré nadobudli skúsenosti v iných významných právnych oblastiach. V tomto prípade ide o také právnické skúšky, ako je napr. exekútorská skúška, odborná skúška komerčného právnika, patentového zástupcu alebo daňového poradcu s prihliadnutím na doterajšiu vykonávanú právnu prax, ktorá musí byť dostatočne dlhá. Rovnaký selektívny prístup sa zvolil v prípade započítateľnej praxe pre účely umožnenia skúšky.

Ustanovenie bolo navrhnuté s ohľadom vytvoriť podmienky na činnosť zahraničných advokátov na území Slovenskej republiky. Z dôvodu implementácie Smerníc Európskych spoločenstiev sa v odseku 1 zvýrazňuje, že ide o skúšky vykonané na území Slovenskej republiky. Preto neprichádza do úvahy uznanie napr. sudcovskej skúšky vo Francúzsku, ktorú úspešne absolvoval slovenský štátny občan.

Uznanie skúšky podľa navrhovaného ustanovenia odseku 1 a uznanie praxe podľa navrhovaného ustanovenia odseku 3 patrí do kompetencie Komory.

K bodom 8 a 9 (§ 6 písm. d/, f/ a g/)

Komora je povinná vyčiarknuť zo zoznamu advokátov toho, kto naplnil skutočnosti predpokladané v nových písmenách f) a g). Omeškanie so zaplatením príspevku na činnosť komory je závažným porušením povinnosti advokáta (viď § 23a), a preto sa stáva novým dôvodom pre vyčiarknutie advokáta zo zoznamu.

Na uvedené ustanovenie organicky nadväzuje § 23 ods.3 vo forme notifikačnej povinnosti pre každého advokáta.

K bodu 10 (§ 6 ods. 2)

V odseku 2 sú uvedené konania, ktoré v nižšej miere ohrozujú dôveru verejnosti v nestranný výkon advokácie. Z uvedeného dôvodu návrh novely vytvára v prospech Komory fakultatívne právo vyčiarknuť zo zoznamu advokátov toho, kto naplnil skutočnosti predpokladané v písm. a) alebo b).

K bodu 11(§ 7)

V návrhu sa pristupuje ku komplexnej úprave obligatórneho alebo fakultatívneho pozastavenia výkonu advokácie. Pozastavenie výkonu advokácie je v kompetencii Komory. Inštitút pozastavenia výkonu advokácie má charakter prechodného opatrenia, lebo ak odpadnú dôvody jeho uloženia, účinky zápisu do zoznamu sa obnovujú.

V odseku 1 sa upresňuje text pôvodných písmen a) a b) a dopĺňa sa nové písmeno c), ktoré sa vzťahuje na dobrovoľné pozastavenie výkonu funkcie.

V odseku 2 sa tiež upresňuje text pôvodných písmen a) a b) a dopĺňujú sa nové písmena c), d) a e). Medzi obligatórne dôvody pozastavenia výkonu advokácie patrí predovšetkým porušenie nezávislosti prostredníctvom vzniku vzťahu podriadenosti medzi advokátom a klientom (napr. pracovný, členský alebo iný pomer).

Navrhované ustanovenie odstraňuje praktické problémy, ktoré sa vo všeobecnosti vyskytujú pri pozastavení výkonu advokácie. Nakoľko je potrebné dôsledne odlišovať pozastavenie výkonu advokácie od vyčiarknutia zo zoznamu, je v ods.2 písm. d) zvýraznené, že pozastavením výkonu advokácie sa neukončuje právna zodpovednosť advokáta.

K bodom 13 až 16 (§ 10-11a)

Upravujú sa spôsob, odlišnosti a formy spoločného alebo samostatného výkonu advokácie. Popri tradične zaužívanom samostatnom poskytovaní právnych služieb sa vytvára priestor pre kolektívne formy poskytovania právnej pomoci. Ide o združenie v zmysle § 829 a nasl. Občianskeho zákonníka a verejnú obchodnú spoločnosť v zmysle § 76 a nasl. Obchodného zákonníka. Okrem toho sa však naďalej umožňuje aj dočasné poskytovanie právnych služieb v jednej alebo viacerých presne vymedzených veciach niekoľkými advokátmi na základe vzájomnej dohody (prístup “ad hoc”), tzn. mimo rámca pomenovaných zmluvných vzťahov podľa Občianskeho alebo Obchodného zákonníka.

Miestom výkonu advokácie je miesto zapísané v zozname advokátov, v zozname združení a verejných obchodných spoločností vedených Komorou.

Právne vzťahy v združení a vo verejnej obchodnej spoločnosti sa spravujú príslušnými ustanoveniami Občianskeho a Obchodného zákonníka, pokiaľ tento zákon neustanovuje inak. Je potrebné prihliadnuť aj na osobitosti výkonu advokácie, ktoré sú premietnuté najmä do advokátskych stavovských predpisov. Na práva a povinnosti advokátov pôsobiacich v združení alebo vo verejnej obchodnej spoločnosti sa primerane vzťahujú ustanovenia § 13 až 23a zákona o advokácii.

Komora má fakultatívne právo vyčiarknuť zo zoznamu advokátov toho, kto naplnil skutočnosti predpokladané v písmenách a) a b) druhého odseku. Základným predpokladom postupu orgánov Komory podľa písmena b) je vydanie uznesenia o vyhlásení konkurzu alebo o povolení vyrovnania, resp. zamietnutie konkurzu pre nedostatok majetku, avšak iba za predpokladu, že tieto skutočnosti ohrozujú dôveru verejnosti v riadny výkon advokácie. Rozhodnutie v tejto veci musí prijať komora ako orgán samosprávy.

Advokáti poskytujúci právnu pomoc spoločne vo forme verejnej obchodnej spoločnosti budú vystupovať v konaní pred príslušnými orgánmi ako fyzické osoby a tak budú aj splnomocňovaní (zosúladenie s OSP). Na druhej stane zmluva o poskytovaní právnych služieb bude uzatvorená medzi klientom a právnickou osobou, a voči tejto osobe sa budú uplatňovať záväzky. Advokátske odmeny prijaté jednotlivými spoločníkmi – advokátmi, sú zdaniteľnými príjmami právnickej osoby s príslušnou sadzbou.

K bodu 17 (§ 12)

Legislatívno-technická úprava. Vecne sa ustanovenie prenieslo do nového § 12a.

K bodu 18 (§ 12a)

Navrhované ustanovenie odstraňuje súčasné nedostatky právnej úpravy, ktoré sú spojené s mechanizmom výberu vhodného zástupcu advokáta. Ide najmä o zákonnú sukcesiu do práv a povinností v prípade, ak sa nový advokát nedohodne s klientom na zmluvných podmienkach poskytovania právnych služieb.

Osobitne sa zdôrazňuje tá skutočnosť, že na nového advokáta neprechádzajú tieto povinnosti nahradzovaného advokáta :

  1. povinnosť zastupovaného advokáta nahradiť škodu podľa § 21 ods. 1,
  2. povinnosť vrátiť veci, vrátane peňažných prostriedkov, ktoré poskytol klient.

Na zástupcu tiež neprechádzajú niektoré ďalšie povinnosti a iné práva z pôvodného zmluvného vzťahu medzi advokátom a klientom, ak by bol nový advokát v dôsledku ich prechodu voči pôvodnému advokátovi bezdôvodne zvýhodnený alebo znevýhodnený alebo, ak by splnenie týchto povinností nebolo možné od nového advokáta spravodlivo požadovať.

K bodu 19 (§ 13)

Novým spôsobom sa vymedzujú povinnosti advokáta vo vzťahu ku klientovi. Ustanovuje sa zásada, že advokát pri ochrane a presadzovaní práv a záujmov klienta je povinný zachovávať zákony, stavovské predpisy a dbať na základné etické princípy a pravidlá súťaže určené v stavovských predpisoch. Ak sú pokyny zastúpeného s nimi v rozpore, nie je advokát týmito pokynmi viazaný. O tom musí advokát vhodným spôsobom klienta poučiť.

K bodu 20 (§ 14)

Ustanovenie umožňuje advokátom zo Slovenskej republiky vykonávať advokáciu na podklade oprávnenia vyplývajúceho z medzinárodných zmlúv, pokiaľ budú záväzné pre Slovenskú republiku. Prvým medzinárodnoprávnym dokumentom je Európska dohoda o pridružení.

Nie je vylúčené, že v budúcnosti budú uzatvorené bilaterálne medzinárodné zmluvy s teritoriálnymi susedmi Slovenskej republiky, resp. uvedené povinnosti budú vyplývať z iných dokumentov medzinárodných organizácií, ako sú napr. OECD alebo WTO.

K bodom 21 až 23 (§ 15 až 17)

Upresňuje sa postup pri odmietnutí právnej pomoci advokátom a rieši sa pôsobnosť Slovenskej advokátskej komory pri určovaní ďalšieho (náhradného) advokáta a jeho povinnosti pri zastupovaní klienta. Podrobnejšie sa vymedzujú dôvody odmietnutia poskytovania právnej pomoci a odstúpenia od zmluvy o poskytovaní právnych služieb advokátom, rozširuje sa doterajší počet zákonných dôvodov odôvodňujúcich tento postup.

K bodu 24 (§ 18)

Rámcová úprava dôvodov a podmienok zachovávania mlčanlivosti sa nahrádza rozšírenou a konkretizovanou úpravou dôvodov zachovania mlčanlivosti o skutočnostiach, o ktorých sa advokát a ďalšie určené osoby dozvedeli v súvislosti s poskytovaním právnej pomoci. Uvedená úprava vychádza z medzinárodných dokumentov, najmä z Rezolúcie VZ OSN o základných princípoch výkonu advokácie. Ustanovuje sa tiež výnimka z tejto povinnosti v prípade, ak ide o zákonom uloženú povinnosť prekaziť spáchanie trestného činu. Advokát sa nemôže dovolávať povinnosti zachovať mlčanlivosť ani v disciplinárnom konaní podľa tohto zákona.

K bodu 25 (§ 19 ods.3)

Legislatívne sa vymedzuje okruh právnych predpisov, ktoré upravujú konkrétne podmienky poskytovania právnych služieb za zníženú odmenu alebo bezplatne. Uvedené ustanovenie sa použije bez ohľadu na to, či právne služby poskytuje slovenský advokát alebo zahraničný advokát.

K bodu 26 (§ 20)

Vytvárajú sa legislatívne podmienky pre podrobnejšiu úpravu odmeny a preddavkov za poskytovanie právnej pomoci vo vykonávacom predpise, vrátane prípadov zníženej odmeny alebo bezplatného poskytovania právnej pomoci.

Pri ustanovení advokáta “ex offo” sa okrem odmeny za zastupovanie zohľadňuje aj nárok na náhradu hotových výdavkov a stratu času. Úhradu realizuje štát v čase obvyklom podľa predpisov civilného práva.

K bod 27 (§ 22)

Na krytie zodpovednosti je advokát povinný uzavrieť poistnú zmluvu a preukázať sa s ňou komore.

Ustanovujú sa formy uzatvárania poistnej zmluvy. Môže ju uzavrieť advokát priamo s poisťovňou (individuálne poistenie), alebo s jeho súhlasom tak urobí komora (hromadné poistenie) zodpovednosti za škodu. V tomto prípade je povinný zaplatiť Komore príslušnú časť poistného, ktorá naň pripadá.

K bodu 28 (§ 23 )

Oproti doterajšej úprave sa vzťahy a povinnosti advokáta voči Komore formulujú detailnejšie a precíznejšie. Súčasťou úpravy sú tiež povinnosti advokáta voči koncipientovi pri utváraní pracovných podmienok na riadnu výchovu, prípravu a výkon advokátskeho povolania. ide najmä o umožnenie účasti na školeniach organizovaných Komorou a príprave advokátskej skúšky vrátane jej absolvovania.

K bodu 29(23a a 23b)

Minister spravodlivosti SR má právo upozorniť Komoru na prípad porušenia pravidiel profesijnej etiky a iných pravidiel, ktoré sú určené stavovským predpisom. Opatrenie umožňuje ministrovi spravodlivosti upozorňovať, no nedáva mu právo navrhnúť pozastavenie činnosti či vyčiarknutie zo zoznamu advokátov. Komora je povinná prerokovať podnet ministra do 30 dní a informovať ho písomne o svojom stanovisku a prijatých opatreniach.

K bodu 30 (§ 23c, §23d, §23e, §23f, §23g, § 23h, § 23i, §23j, §23k, §23l a §23m )

Navrhnutým súborom ustanovení sa vykonáva implementácia ustanovení Smernice Rady č.77/249/EHS z 22.marca 1977 o uľahčení efektívneho výkonu slobody právnikov poskytovať služby a Smernice Rady a EU parlamentu č. 98/5 zo 16.februára 1998 o umožnení výkonu advokátskeho povolania na trvalom základe v inom členskom štáte ako tom, v ktorom bola získaná kvalifikácia.

Žiadateľ o zápis do zoznamu advokátov - zahraničný advokát, ktorý má úmysel poskytovať na území Slovenskej republiky právne služby na trvalom základe (vybudovanie kancelárie, prijatie zamestnancov a iné úkony s týmto súvisiace), musí v prvom rade preukázať, že je svojim domovským štátom oprávnený vykonávať rovnaké činnosti a poskytovať v tom istom rozsahu právne služby ako advokát zapísaný do zoznamu advokátov na Slovensku. Pre zachovanie dôstojnosti a vážnosti profesie advokáta je nutné tiež skúmať jeho bezúhonnosť a spôsobilosť na právne úkony. Rovnako ako slovenský advokát musí spĺňať podmienky ustanovené v § 3, dodržiavať princípy zakotvené v ustanovení § 13, absolvovať advokátsku skúšku, zaplatiť stanovený poplatok, dodržiavať ustanovenia vyhlášky o odmenách advokátov a zložiť do rúk predsedu Komory zákonom predpísaný sľub.

Pri skúmaní žiadosti o zápis zahraničného advokáta je nemenej dôležitým faktom to, že zahraničný advokát musí preukázať, akou formou poskytuje služby právnej pomoci v domovskej krajine a tiež musí preukázať, či existuje zmluva o spoločnom poskytovaní právnych služieb so slovenským advokátom.

Po splnení týchto kritérií, môže byť zapísaný do zoznamu advokátov vedeným Komorou a začať s výkonom advokácie. Pritom platí, že zahraničný advokát je v Slovenskej republike oprávnený poskytovať právne služby v plnom rozsahu ako advokát miestny.

Advokátsku skúšku skladá zahraničný advokát v štátnom jazyku platnom pre vystupovanie pred súdmi a orgánmi Slovenskej republiky za tých istých podmienok ako advokát domáci, preto podrobnosti rieši skúšobný poriadok Komory.

Zahraničný advokát musí preukázať nevyhnutné znalosti štátneho jazyka. Je zrejmé, že ani Asociačná dohoda, ani jedna z troch príslušných smerníc neobsahuje ustanovenia týkajúce sa jazyka používaného zahraničným advokátom v styku so štátnymi orgánmi pri poskytovaní právnych služieb, teda, táto otázka je ponechaná “in dicretion of Member State” (v našom prípade kandidátskej krajiny), bolo by dobré požiadať Európsku komisiu, aby presne špecifikovala, s ktorým konkrétnym ustanovením Dohody je táto požiadavka v rozpore

      1. zahraničný advokát robí jazykovú skúšku, aj odbornú skúšku oddelene
      1. zahraničný advokát robí jazykovú skúšku zo štátneho jazyka v prípade, keď má vystupovať pred súdom (resp. pri určitých právnych odvetviach)
      1. zahraničný advokát robí advokátsku skúšku v štátnom jazyku členskej krajiny, t.j. iba jednu skúšku - odbornú, avšak v jazyku členského štátu
napr. v Maďarsku (kandidátska krajina, ktorá smernice implementovala už v roku 1994), ak chce uchádzač vykonávať prax v určitej oblasti vnútroštátneho práva, tak sa požaduje advokátska skúška z tejto oblasti v maďarskom jazyku

Pokiaľ by u zahraničného advokáta došlo k pozastaveniu alebo k zániku oprávnenia poskytovať právne služby v domovskom štáte, Komora prikročí k primeraným opatreniam.

Osobitnú formu výkonu advokácie zahraničným advokátom je tzv. dočasná činnosť bez sídla na území Slovenskej republiky. Aby mohli byť takýto zahraniční advokáti pripustení do konaní pred štátnymi orgánmi (najmä súdy, prokuratúra a správne orgány), musia sa preukázať tzv. osobitným preukazom (inými slovami odlišným preukazom od preukazu bežného advokáta), ktorý ich odlíši od advokátov zapísaných do zoznamu (§ 3) a dokladom o spolupráci s advokátom zapísaným v zozname advokátov Komory. Táto požiadavka sa opiera o článok 5 odsek 2 smernice 77/249/EHS, keďže členské štáty môžu požadovať od zahraničného právnika, aby pracoval v spojení (in conjuction) s právnikom, ktorý poskytuje právnu pomoc na príslušných súdoch a ktorý, ak je nevyhnutné, bude zodpovedný tomuto súdu.

Osobitný preukaz bude na prvom mieste obsahovať označenie zahraničného advokáta, tzn., osobné údaje, profesijný titul, sídlo v zahraničí, označenie príslušnej zahraničnej Komory, ktorej členom je, dátum vydania, adresu slovenského advokáta, s ktorým je v spojení a iné.

Celá úprava smeruje zabezpečiť advokátom, ktorý boli oprávnení niektorou stavovskou organizáciou iba na území niektorého z členských štátov Európskych spoločenstiev na poskytovanie právnych služieb. Na iné štáty sa bude úprava vzťahovať, iba ak to umožní medzinárodná zmluva. Pre zachovanie rovnosti poskytovania právnych služieb občanmi Spoločenstiev ako aj občanmi Slovenskej republiky, tak ako je zaručená v článku 45 Európskeho dohovoru v odsekoch 1 a 3, sa vkladá doložka vzájomnosti. Ak niektorý členský štát nevytvorí právne prostredie pre slovenských advokátov alebo ho vytvorí, ale príslušná komora v tomto štáte odmietne zapisovať slovenských advokátov alebo súdy či štátne orgány nebudú ochotné akceptovať slovenských advokátov ako právnych zástupcov na svojom území, môže Slovenská advokátska komora využiť určitú formu retorzie a pozastaviť výkon poskytovania právnych služieb pre všetkých advokátov z uvedenej členskej krajiny až do odstránenia prekážok, ktoré bránia slovenským advokátom naplniť svoje právo vyplývajúce z ustanovení článku 45 ods.3 Európskeho dohovoru o pridružení.

Je iba jednoznačným dôsledkom navrhovaných ustanovení, že Slovenská advokátska komora by si mala pri vykonaní prvého zápisu žiadateľa z príslušnej členskej krajiny ES vyžiadať stanovisko od kompetentnej komory o možnosti zachovania zásady vzájomnosti, resp. o existencii prekážok, ktoré bránia v uvedenej činnosti, a podľa toho už v počiatku umožniť alebo odmietnuť vykonanie zápisu žiadateľa.

Medzinárodný advokát je osoba oprávnená po splnení špecifických podmienok poskytovať právne služby v práve členského štátu Medzinárodnej obchodnej organizácie, v ktorom je oprávnený poskytovať právne služby , práva Európskej únie a v medzinárodnom práve, ktorá je registrovaná ako advokát v samosprávnej stavovská organizácia so sídlom na území štátu registrácie a je zapísaná do zoznamu medzinárodných advokátov vedeného Komorou.

Medzinárodný advokát je oprávnený poskytovať za špecifických podmienok; a to ak - právne služby poskytoval v štáte registrácie aspoň po dobu 5 rokov na základe profesijného titulu udeleného príslušnou komorou, je bezúhonný v štáte registrácie, zloží na účet vedený Komorou sumu 500 000 Euro na krytie zodpovednosti za škodu spojenú s výkonom povolania na území Slovenskej republiky.

Na preukázanie praxe musí žiadateľ pracovať 3 roky pod odborným dohľadom medzinárodného advokáta s rovnakým štátom registrácie, ak taký nie je, tak preukazuje splnenie ostatných podmienok.

K bodom 31 až 34 (§ 24 až 27)

V oblasti disciplinárnych opatrení a disciplinárneho konania sa za subjekt sankčných postihov určuje aj advokátsky koncipient. Za disciplinárne previnenie sa podľa novej úpravy považuje nielen porušenie povinností vyplývajúcich zo zákona ale aj zo stavovských predpisov.

Rozsah disciplinárnych opatrení sa rozširuje o verejné napomenutie, pričom sa upravuje aj maximálna hranica peňažnej pokuty do výšky stonásobku minimálnej mesačnej mzdy ustanovenej osobitným predpisom (v súčasnosti zákon č. 90/1996 Z.z. ustanovuje 4.000,- Sk). Stanovenie pevnej sumy pokuty by viedlo k budúcim tlakom na jej zvyšovanie z dôvodu inflácie, ktorá by sa prejavovala zbytočným tlakom na novelizáciu predpisu. Výnosy z pokút sú príjmom Komory. Disciplinárne opatrenia je nutné aplikovať následnej postupnosti za sebou.

Rozširuje a zdokonaľuje sa tiež úprava disciplinárneho konania tak z inštitucionálneho ako aj z pracovnoprávneho hľadiska. Zakotvuje sa povinnosť advokáta (koncipienta) uhrádzať komore paušálne náhrady disciplinárneho konania. Novým spôsobom sa upravuje subjektívna a objektívna lehota začatia disciplinárneho konania (6 mesiacov, resp. 2 roky). Určuje sa štruktúra a obsah disciplinárneho rozhodnutia a jeho doručovanie účastníkom konania. Zákon sa dopĺňa výslovným ustanovením o tom, že odvolanie proti rozhodnutiu disciplinárneho senátu má odkladný účinok.

K bodu 35 (§ 28)

Ide o legislatívnu úpravu, nakoľko pôvodný text obsiahnutý v odsekoch 2 a 3 sa upresňuje a presúva do ustanovenia § 31 vzhľadom na vhodnejšie začlenenie uvedených ustanovení do systematiky zákona.

K bodu 36 (§ 29)

V navrhovanom ustanovení sa spresňujú podmienky, ktoré musí spĺňať žiadateľ o zápis do zoznamu advokátskych koncipientov v čase podania svojej žiadosti. Základným predpokladom pre zápis je splnenie podmienok uvedených v odseku 1 a podanie žiadosti o zápis.

K bodu 37 (§ 30)

Ustanovenie bolo navrhnuté z dôvodu odstránenie niektorých nejasností, ktoré by mohli vzniknúť pri ukončení pracovného pomeru justičného čakateľa k právnickej osobe, čo v súčasnosti nie je v právnom poriadku SR riešené.

K bodu 38 (§ 31)

Ide o legislatívnu úpravu, nakoľko pôvodný text, ktorý je v súčasnosti obsiahnutý v § 28 ods.2 a 3 sa upresňuje a presúva sa do ustanovenia § 31 vzhľadom na vhodnejšie začlenenie uvedených ustanovení do systematiky zákona.

K bodu 39 (§ 32)

Ustanovenie bolo navrhnuté s ohľadom reagovať na nové pojmy zavedené do pracovnoprávnych predpisov.

K bodu 40 (§ 33)

Pre riadnu činnosť komory ako samosprávnej stavovskej organizácie je nutné zabezpečiť okrem fungovania stálych orgánov aj činnosť poradných orgánov, ktoré môžu vznikať “ad hoc” alebo plánovito. Ide najmä o rôzne odborné komisie, ktoré vyhotovujú stanoviská k materiálom, ktoré na Komoru prichádzajú zo štátnych alebo iných orgánov, alebo pripravujú podnety pre rôzne legislatívne činnosti na odstránenie problémov zistených pri každodennej aplikačnej praxi.

Rozsah, zameranie, zloženie a kompetencie uvedených poradných orgánov budú určovať stavovské predpisy (viď § 36 písm. b/).

K bodu 41 (§ 36)

Okrem zákona o advokácii, ktorý upravuje základné otázky výkonu advokátskeho povolania, riešia sa niektoré podrobnosti aj v stavovských predpisoch Komory.

V § 36 písm. b) je obsiahnutý demonštratívny výpočet stavovských predpisov. Podľa uvedeného ustanovenia schvaľuje konferencia advokátov advokátsky poriadok, organizačný poriadok, rokovací poriadok, volebný poriadok a disciplinárny poriadok komory. Okrem týchto vnútrokomorových predpisov môže Komora schváliť aj iné stavovské predpisy, ako sú napr. v súčasnosti platné Zásady výkonu advokácie alebo v budúcnosti predpokladané iné predpisy. Predsedníctvo Komory schvaľuje skúšobný poriadok Komory na advokátske skúšky (§ 38 ods.2 písm. d).

V záujme odstránenia akýchkoľvek pochybností o právnej sile a význame týchto aktov, sa javí potrebné ustanoviť v zákone, že ide o opatrenia, ktoré sú pre advokátov a advokátskych koncipientov právne záväzné. Ich rešpektovanie a dodržiavanie je teda povinné rovnako ako v prípade všeobecne záväzných právnych predpisov.

K bodom 42 až 47 (§ 38)

Vzhľadom na implementáciu smerníc ES bolo potrebné v slovenskom právnom poriadku určiť orgán, ktorý bude spolupracovať s príslušnou zahraničnou stavovskou organizáciou v domácej krajine zahraničného advokáta. Tiež bolo potrebné rozšíriť kompetencie Komory ako správneho orgánu o vedenie zoznamu zahraničných advokátov a o veľmi významné právo odoprieť vykonanie zápisu zahraničného advokáta v prípade nenaplnenia doložky vzájomnosti.

Ustanovenie v písmene d) bolo navrhnuté s ohľadom reagovať na zrušenie štátnej arbitráže v Slovenskom právnom poriadku.

Vzhľadom na implementáciu smerníc ES bolo potrebné v § 38 písm. h) určiť orgán, ktorý bude v medziach citovaných smerníc spolupracovať s príslušnou zahraničnou stavovskou organizáciou v domácej krajine zahraničného advokáta.

Ustanovenie § 38 ods. 3 bolo navrhnuté s cieľom upresniť rozhodovaciu právomoc predsedu (opatrenia a rozhodnutia predsedu SAK) v čase medzi zasadnutiami predsedníctva. Predsedníctvo SAK je aktívne legitimované zasiahnuť do rozhodovacej právomoci predsedu tak, že vydané opatrenia alebo rozhodnutia môže zmeniť.

K bodu 48 (§ 39)

Revízna komisia, ako najvyšší kontrolný stavovský orgán, je povinná kontrolovať i súlad jednotlivých rozhodnutí alebo opatrení s právnym poriadkom SR a internými stavovskými akty. Ustanovenie bolo navrhnuté za účelom rozšírenia právomoci revíznej komisie o možnosť podania návrhu na zrušenie alebo zmenu takéhoto stavovského aktu. Doteraz takáto právomoc chýba.

K bodu 49 (§ 40)

Význam a dôležitosť disciplinárnej komisie ako jedného zo štyroch základných orgánov Komory (viď § 33 ods.5 – pomocné orgány) je natoľko závažný, že v návrhu sa pristúpilo ku konkrétnejšiemu  vymedzeniu jej právomocí oproti súčasnému stavu. Preto bez ohľadu na ustanovenie § 41, ktorý odkazuje v podrobnostiach o disciplinárnej komisii na stavovské predpisy, sa do odseku 1 písm. a) zaraďuje vymedzenie právomoci disciplinárnej komisie.

K bodu 50 (§ 41)

Okrem zákona o advokácii, ktorý upravuje základné otázky výkonu advokátskeho povolania, riešia sa niektoré podrobnosti aj v stavovských predpisoch Komory.

Podľa § 36 písm. b) schvaľuje konferencia advokátov advokátsky poriadok, rokovací poriadok, volebný poriadok a disciplinárny poriadok komory. Predsedníctvo Komory schvaľuje skúšobný poriadok Komory na advokátske skúšky (§ 38 ods.2 písm. d).

V záujme odstránenia akýchkoľvek pochybností o právnej sile a význame týchto aktov, sa javí potrebné ustanoviť v zákone, že ide o opatrenia, ktoré sú pre advokátov a advokátskych koncipientov právne záväzné. Ich rešpektovanie a dodržiavanie je teda povinné rovnako ako v prípade všeobecne záväzných právnych predpisov.

K bodu 51 (§ 43a)

Ustanovenie bolo navrhnuté vzhľadom na úpravu vzájomných vzťahov medzi advokátmi z Českej republiky a Slovenskej republiky. Diferencuje medzi advokátskymi skúškami zloženými do vzniku samostatnej Slovenskej republiky.

K bodu 52 (§ 51a až 51g )

Oblasť aproximácie práva Európskych spoločenstiev, ktorá sa bezprostredne týka slobody poskytovať právne služby na území členských štátov Európskej únie, je vymedzená najmä v článkoch 49 až 55 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva v znení Amsterdamského dohovoru - (primárne komunitárne právo) a tromi špeciálnymi smernicami Rady Európskych spoločenstiev :

  1. Smernica Rady č.77/249/EHS z 22.marca 1977 o uľahčení efektívneho výkonu slobody právnikov poskytovať služby,
  2. Smernica Rady 89/48/EHS z 21.decembra 1988 o všeobecnom systéme uznávania vysokoškolských diplomov udelených na základe ukončenia odborného vzdelania v trvaní aspoň troch rokov,
  3. Smernica Rady a EU parlamentu č. 98/5 zo 16.februára 1998 o umožnení výkonu advokátskeho povolania na trvalom základe v inom členskom štáte ako tom, v ktorom bola získaná kvalifikácia.

Smernica uvedená ako druhá v poradí, je smernica so všeobecným zameraním, tzn. že sa vzťahuje nielen na výkon právnických profesií ale tiež na profesie lekárske, zdravotnícke, učiteľské, stavebné a iné, u ktorých príslušný štát požaduje dosiahnutie určitého stupňa odborných vedomostí počas procesu riadeného vzdelávania.

Naopak prvá a tretia smernica majú tzv. špeciálny charakter, čo značí že sa vzťahujú iba na oblasť slobodného poskytovania právnych služieb vo všetkých právnych oblastiach na území štátu, v ktorom advokát/právnik poskytujúci služby nezískal príslušnú kvalifikáciu.

Kľúčovým bodom pre zapracovanie obsahu smernice je stanovenie okruhu osôb, ktorých sa obsah smernice bezprostredne dotýka (tzv. princíp “direct effect”) a ktorým prináša práva, ktoré vnútroštátny poriadok nezabezpečuje. Pri bližšej analýze prvej a tretej smernice, jej adresátov a rozsahu obidvoch smerníc, bol prijatý záver, že v anglickom znení používaný pojem “lawyer”- právnik, je všeobecným terminologickým pojmom, ktorý sa snaží preklenúť tradičné rozdelenie výkonu advokácie na území Veľkej Británie, resp. Írska, kde na rozdiel od zaužívanej kontinentálnej schémy právnej pomoci prostredníctvom jednej profesie – procesného ako aj hmotno-právneho advokáta dlhodobo popri sebe existujú dve odlišné právnické profesie, a to hmotno-právnych právnikov, tzv. “solicitors” a procesno-právnych právnikov, tzv. baristers.

Z uvedeného vyplýva a samotné označenie adresáta práv vo francúzskom znení “d´avocat” a v nemeckom znení “rechtsanwalt” iba každého utvrdzuje v myšlienke, že smernice sú zamerané na osoby s právnickým vzdelaním, ktoré poskytujú služby vo všetkých právnych oblastiach na základe slobodného povolania (tzn. nie iba špecialisti ako sú napr. daňoví poradcovia, patentoví zástupcovia, exekútori, notári) vrátane právneho zastupovania svojich klientov na všetkých úrovniach vnútroštátnej sústavy súdov. Preto jediným vhodným adresátom na území Slovenskej republiky pre implementáciu uvedených smerníc sú advokáti.

Ponechanie možnosti zahraničnému advokátovi sa zaregistrovať u Komory komerčných právnikov Slovenskej republiky by v budúcnosti mohlo viesť k nedorozumeniam, ak by zahraničný advokát chcel uplatniť svoje domovské oprávnenie zastupovať v trestných veciach, lebo jediným vecne- zužujúcim obmedzením je možnosť štátu nepripustiť vstup zahraničných advokátov do dedičskej agendy a úradného prevodu nehnuteľností – viď napr. článok 1 ods. 1 Smernice č. 77/249. Ďalším obmedzením, ale ide o obmedzenie s procesným charakterom, je možnosť štátu nepripustiť vstup zahraničných advokátov do zastupovania dovtedy, pokiaľ neboli predstavení funkcionárom súdov, pred ktorými budú právne zastupovať svojich klientov.

Ďalším nedostatkom, ktorý sa viaže na trvanie Komory komerčných právnikov, je neexistencia vhodných komôr na území členských štátov ES, ktoré by uznali profesijný titul komerčného právnika ako titul rovnocenný s titulom “rechtsanwalt, resp. d´avocat”. Preto, ak štát má záujem na zabezpečení voľného prístupu členskej základne Komory komerčných právnikov na trh právnych služieb Európskeho spoločenstva, môže tak urobiť iba na základe ich prechodu pod spoločný profesijný titul – “advokát”.

Na Slovensku kritici myšlienky zjednotenia poukazujú na existenciu tzv. dvojkolajnosti pri poskytovaní právnych služieb vo Veľkej Británii alebo v Írskej republike. Za posledných 5 rokov je v procesnom anglickom práve vidieť badateľný vývoj od klasického anglosaského rozdelenia právnikov na solisitorov a baristrov k tradičnému kontinentálnemu poňatiu advokácie, lebo sa vytvára zjednodušujúca forma právnika , tzv. “solicitor- advocat”, ktorý sa svojimi profesijnými právami a povinnosťami takmer blíži kontinentálnemu pojmu advokát. Nakoľko uvedeným postupom došlo k zásahu do monopolného postavenia baristerov, ktorí tvorili “zásobáreň” sudcov vo Veľkej Británii, je možné predpokladať, že tento vývoj v budúcnosti definitívne vyústi v zjednotenie obidvoch profesií pod spoločný názov –advocat aj v tak konzervatívnej krajine, ako je Veľká Británia.

Činnosť komerčných právnikov pri výkone právnej pomoci v oblasti trestného práva je zo zákona vylúčená. Z uvedeného dôvodu sa ako aktuálna nutnosť javí potreba poskytnúť prechodné obdobie na nadobudnutie určitých praktických skúseností pri aplikácii trestného práva. Odporúčam v novele zapracovať ustanovenie, ktoré vymedzí prechodné obdobie pre bývalých komerčných právnikov na pol až jeden rok. Počas tohto prechodného obdobia by sa pripravovali na školeniach organizovaných súdmi, resp. SAK na trestné zastupovanie.

K bodu 53 (53a)

Vzhľadom na uvedene k bodu 52 sa navrhuje zrušiť zákon Slovenskej národnej rady č. 129/1991 Zb. o komerčných právnikoch v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 149/1994 Z. z.

K Článku II

Vzhľadom na nutnosť regulovať zo strany štátu výkon určitých profesií a vzhľadom na navrhované ustanovenie § 1 ods.2 súčasne so zabezpečením aplikácie §118 Trestného zákona alebo § 24 ods.1 písm. d) zákona o priestupkoch je potrebné vyňať zo živností činnosti, ktorých spoločným menovateľom je poskytovanie právnych služieb za odmenu. Uvedené opatrenie je vyvolané tou skutočnosťou, že okrem profesií uvedených v § 1 ods.3 a 4 návrhu by mohol veľký počet subjektov poskytovať právne služby za odmenu v rámci rôznych poradenských alebo sprostredkovateľských agentúr bez príslušnej disciplinárnej (disciplinárne konanie sťažovateľa upravené príslušnými predpismi) a finančnej zodpovednosti (najmä dostupné a dostatočné poistné krytie za škodu spôsobenú pri výkone povolania), a tak by dochádzalo k obchádzaniu účelu novely.

K Článku III

Navrhuje sa predpokladaná účinnosť ku dňu 1.apríla 2001 s ohľadom na medzinárodnoprávne záväzky, ktoré Slovenská republika na seba prevzala Európskym dohovorom o pridružení (ide konkrétne o ustanovenie článku 45 ods.1 písm. iii).