Návrh zákona, ktorý predkladá Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky do legislatívneho procesu, vychádza z potreby jednoznačne upraviť postavenie súdov pri zabezpečovaní ústavného práva na prerokovanie veci účastníka bez zbytočných prieťahov na strane jednej a upresnenie ústavného práva na právnu pomoc v konaní pred súdmi, inými štátnymi orgánmi alebo orgánmi verejnej správy.

Občiansky súdny poriadok tvorí základný pilier samostatného právneho odvetvia slovenského právneho poriadku – civilného procesného práva. Význam návrhu predloženého do legislatívneho procesu spočíva predovšetkým v nutnosti zabezpečiť rýchle, efektívne a pružné vybavovanie súdnej agendy súdmi. Účastníci hmotno-právnych vzťahov, ktorých existencia sa v súčasnosti opiera o základné princípy civilnej súkromnej autonómie (článok 2 odsek 3 Ústavy ), si musia byť na jednej strane vedomí svojich práv ale na druhej strane sa súčasne musia so všetkou zodpovednosťou vysporiadať s každým následkom svojich činov, najmä zodpovednosťou za svoje slobodne prejavené úkony.

Účelom predloženého návrhu zákona je náležite odlíšiť dokazovanie v sporovom konaní od dokazovania v nesporových veciach a odstrániť tak aj posledné rezíduá na zásadu materiálnej pravdy v občianskom súdnom konaní. Dôkazná povinnosť v pôvodnom znení nevyjadrovala úplne presne charakter súdneho sporu a zodpovednosti účastníkov za jeho výsledok. Návrh zákona vychádza dôslednejšie z princípu kontradiktórnosti občianskeho sporového konania a zodpovednosti účastníkov za zistenie skutkového stavu.

V súčasnej dobe je slovenské súdnictvo zaťažené veľkým počtom nevybavených procesných vecí, ktorých ukončenie naráža na procesné prekážky zavinené zo strany účastníkov (najmä odporcov). Urýchleniu a skráteniu konania slúži aj zmena úplného apelačného systému na systém neúplnej apelácie

Osobitnou skutočnosťou, ktorú je potrebné vyriešiť, je potvrdenie všeobecnej prvostupňovej príslušnosti okresných súdov a čo najveľkorysejšie odbremenenie krajských súdov od prvostupňovej rozhodovacej činnosti. Jednoznačným dôsledkom zúženia vecnej príslušnosti krajských súdov prvého stupňa bude to, že sa obmedzí konanie a rozhodovanie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky ako odvolacieho súdu. Najvyšší súd Slovenskej republiky je v súčasnosti vo väčšom rozsahu orgánom odvolacím ako dovolacím súdom a súdom, ktorý má zjednocovať judikatúru v Slovenskej republike. Táto situácia pri absencii hlavného súdu, je neakceptovateľná a nie je v súlade s poslaním najvyššieho orgánu súdnej moci v sústave všeobecného súdnictva.

Návrh nekladie zvýšené nároky na štátny rozpočet, resp. na počet pracovníkov, čo potvrdzuje priložené stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky.

1. Navrhovateľ zákona: vláda Slovenskej republiky.
2. Názov návrhu zákona: návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov.
3. V práve Európskej únie je problematika návrhu zákona upravená v čl.6 (2) Zmluvy o Európskej únii ( Amsterdamské znenie ) .
4. Návrh zákona svojou problematikou nepatrí medzi prioritné oblasti aproximácie práva uvedené v čl. 70 Európskej dohody o pridružení a svojou problematikou nepatrí ani medzi priority odporúčané v Bielej knihe .
5. Právo Európskej únie túto oblasť upravuje najmä prostredníctvom článku 6 (2) Zmluvy o Európskej únii, v ktorom odkazuje na zachovávanie základných ľudských práv tak, ako sú obsiahnuté v Európskom Dohovore o ochrane ľudských práv prijatom Radou Európy. Uvedený dokument Rady Európy v článku 6 odsek 1 okrem iného uvádza, že každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná. Vzhľadom na to, že uvedenú problematiku neupravuje sekundárne právo Európskej únie , vyhotovenie tabuľky zhody nie je možné.
6. Návrh zákona je úplne kompatibilný s právom Európskej únie.

Východiskom pre správnu formuláciu poučovacej povinnosti súdu je čl. 47 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého má každý právo na právnu pomoc od počiatku súdneho konania a ktorým sa ustanovuje rovnosť účastníkov konania. Úprava poučovacej povinnosti nesmie však suplovať právnu pomoc poskytovanú účastníkom súdnych konaní advokátmi a komerčnými právnikmi.

Navrhovaná právna úprava obmedzuje vecnú príslušnosť krajských súdov ako súdov prvého stupňa. Zo všeobecnej vecnej príslušnosti týchto súdov ako súdov prvostupňových, ktorá je upravená v odseku 2, sa vypúšťajú spory, u ktorých ani pôvodne nebolo opodstatnené, aby o nich konali a rozhodovali krajské súdy v prvom stupni.

V obchodných sporoch je limit, ktorý je určený peňažnou sumou, často iba ukazovateľom rozsahu obchodu, ale nezvyšuje skutkovú a právnu náročnosť sporu. Preto je celkom prirodzené, aby aj také spory rozhodovali na prvom stupni okresné súdy.

V odseku 3 písmene b) predkladaného materiálu sa navrhuje široko koncipované ustanovenie, ktoré v sebe zahŕňa nielen súčasné ustanovenie uvedené pod číslom 6. (zo zmluvy o prevode obchodného podielu), ale aj ustanovenie v čísle 10. (návrh člena družstva na zrušenie rozhodnutia členskej schôdze).

Pri teraz súdnou praxou aplikovanom reštriktívnom výklade pojmu ”spory vyvolané” umožňuje prejednanie niektorých sporov podľa všeobecnej príslušnosti aj s osobitnou príslušnosťou podľa § 88 Občianskeho súdneho poriadku. Takýto postup môže na dlhší čas zablokovať postup (napredovanie) konkurzu. Napríklad ak úpadcom je fyzická osoba a ide o určovací spor týkajúci sa vlastníctva nehnuteľnosti, ktorá sa nachádza mimo obvodu súdu, bydliska alebo sídla takejto osoby, jednak by iný ako konkurzný súd mohol predbežným opatrením blokovať speňažovanie podstaty a jednak takýmto rozhodnutím určený vlastník by už bez ďalšieho dokazovania bol úspešný vo vylučovacej žalobe podľa ustanovenia § 19 odsek 2 zákona o konkurze a vyrovnaní.

Navrhovaným znením písmena e) sa odsek 4 rozširuje o ustanovenie, ktorého účelom je upresniť príslušnosť krajských súdov v osobitných druhoch obchodných vecí, na riešenie ktorých príslušnosť krajských súdov sa nevzťahuje (napr. v zmysle § 81 ods.1 Obchodného zákonníka súd odoberie poverenie spoločníka v.o.s. na obchodné vedenie spoločnosti, podľa § 131 ods.1 súd vyslovuje neplatnosť uznesenie valného zhromaždenia spoločnosti s ručením obmedzeným, podľa § 181 ods.2 súd zvoláva mimoriadne zasadnutie valného zhromaždenia akciovej spoločnosti apod.).

Podľa platnej právnej úpravy § 9 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku je v súčasnosti vecná príslušnosť na konanie súdu o zrušení spoločnosti a družstva a nariadení ich likvidácie daná krajskému súdu, v ktorého územnom obvode má spoločnosť svoje sídlo. Súdne konanie o zrušení spoločnosti a nariadení jej likvidácie je pritom len “prvým krokom”, na ktorý ďalej nadväzuje konanie registrového súdu o zápise likvidácie a likvidátora do obchodného registra ( likvidátora však už menuje registrový súd ) a následne konanie o výmaze z obchodného registra.

Poznatky aplikačnej praxe preukazujú, že hore uvedené vymedzenie vecnej príslušnosti krajskému súdu nemá opodstatnenie a je skôr spomalením ako prínosom pre konanie registrového súdu. Pre zabezpečenie plynulého registrového konania je žiadúce, aby bola v praxi naplnená zásada “ koncentrácie príslušnosti registrového súdu” na konanie vo veciach týkajúcich sa obchodného registra. To znamená, aby registrový súd, ktorý vedie údaje o zapísaných subjektoch bol príslušný aj na konanie (rozhodovanie) vo veciach, ktoré sa bezprostredne týkajú:

1. ďalšej existencie týchto subjektov (napr. rozhodovanie o zrušení spoločnosti/družstva súdom) alebo
2. rozhodovanie o skutočnostiach potrebných na vykonanie konkrétneho zápisu (rozhodovanie o menovaní likvidátora, audítora )

Koncentrácia príslušnosti registrového súdu je dlhé roky prirodzenou a osvedčenou súčasťou mnohých európskych právnych poriadkov (napr. Nemecko – Gesetz über die Angelegenheiten der freiwilligen Gerichtsbarkeit zo 17.mája 1898, Rakúsko – Firmenbuchgesetz No.10/1991 ). Zapracovanie tejto zásady bolo odporúčané aj twinningovým expertom MS SR pre zapracovávanie smerníc EU do Obchodného zákonníka SR.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti a odôvodnené potreby praxe sa navrhuje zmena doterajšieho znenia § 9 ods. 4 OSP [vypustenie písm. b) a c)].

K bodu 3 (§ 15 ods. 1) :

Navrhovaná právna úprava prispeje k urýchleniu konania v tých prípadoch, keď sa vyskytli okolnosti, existencia ktorých by mohla vzbudiť zdanie pochybnosti v účastníkoch či vo verejnosti o nezaujatosti a nestrannosti sudcu. Podľa doteraz platnej úpravy je potrebné v takomto prípade predložiť vec odvolaciemu súdu, čo zapríčiňuje zbytočné prieťahy v konaní. Objektívnosť navrhovaného postupu je zabezpečená jednať predchádzajúcim súhlasom sudcu ako aj tým, že predseda súdu môže vec prideliť inému sudcovi len v súlade s rozvrhom práce. Zneužitie navrhovanej úpravy štátnou správou súdov je vylúčené skutočnosťou, že súčasne musia byť splnené obe podmienky.

Navrhovaná právna úprava zosúlaďuje znenie § 25 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku so znením § 12 zákona č. 132/90 Zb. o advokácii, podľa ktorého advokát je oprávnený dať sa zastupovať aj advokátskym koncipientom, ktorého zamestnáva. Uvedenú úpravu vyvolala nejednotnosť vo výklade súčasného znenia § 25 ods.3.

Vypustením § 26 sa obmedzí možnosť využívania tejto formy procesného zastúpenia na vykonávanie právnického povolania ako je advokácia alebo výkon činnosti komerčného právnika skrytou formou – prostredníctvom odborovej organizácie. Vypustením tohto ustanovenia nie je obmedzená možnosť, aby kvalifikovaný zamestnanec odborovej organizácie zastupoval člena tejto organizácie podľa § 27 Občianskeho súdneho poriadku. Tu však už nehrozí riziko zneužitia odborovej organizácie na nekalosúťažné konanie pri výkone právnického povolania.

Na druhej strane je potrebné zabezpečiť procesné nástroje na plnenie medzinárodných záväzkov, ktoré na seba podpisom medzinárodných zmlúv prevzala Slovenská republika. Centrum pre medzinárodnú právnu ochranu detí a mládeže je slovenská právnická osoba so sídlom v Bratislave, ktorá zabezpečuje plnenie rôznych úloh v oblasti medzinárodnej ochrany detí a mládeže ako sú napr. tie, ktoré vyplývajú z Dohovoru o vymáhaní výživného v cudzine z 20. júna 1956 uverejneného v prílohe vyhlášky č. 33/1959 Zb. a iných.

1. konanie vo veciach starostlivosti o maloletých, úpravu styku rodičov s maloletými deťmi, obmedzenia alebo pozbavenie apod. podľa § 176 až § 180 O.s.p.
2. určenie alebo zmenu výživného a to u plnoletých ako aj u maloletých osôb,
3. výkon rozhodnutia, a to pre plnoleté alebo maloleté osoby.

Toto všetko je podmienené avšak tým, že ide o vec s cudzím prvkom. V iných veciach je zastúpenie účastníka Centrom neprípustné.

Vo vzťahu k niektorým štátom (napr. arabským) nie je možné v mnohých prípadoch dosiahnuť po dobu mnohých rokov, napriek opakovaným dožiadaniam a rozsiahlej diplomatickej ofenzíve našich zastupiteľských úradov v príslušných štátoch, ani len akúkoľvek správu príslušného ústredného orgánu, nieto ešte vrátenie dožiadania s uvedením, že sa nepodarilo doručiť na známu adresu. Túto situáciu však nie je možné pod uvedené ustanovenie subsumovať a súd je nútený “donekonečna” opakovať dožiadania a vec evidovať ako neskončenú. Podobná situácie je vo vzťahu k štátom, v ktorých sa vybavenie dožiadania nedá očakávať v dôsledku vojnového stavu na ich území (napr. donedávna Bosna a Hercegovina, v súčasnosti Čečensko a pod.). Opätovne, takúto situáciu nie je možné zaradiť pod uvedené ustanovenie, pretože neexistuje dôkaz o tom, že sa nepodarilo doručiť na známu adresu v cudzine.

Súdna prax bola postavená pred otázku možnosti ustanovenia opatrovníka právnickej osobe, ktorá predtým ( tzn. pred rokom 1989 nebola aktuálna). V súčasnom období, kedy vznikli mnohé obchodné spoločnosti a družstvá, ktoré v konečnom dôsledku mali a majú problémy so svojou existenciou, v súdnom konaní sa vynára veľmi naliehavý problém: Ako zaobchádzať s takouto právnickou osobou, ak nie je známe jej nové sídlo, resp. sídlo je opustené, prípadne súd nemá možnosť konať s jej štatutárnym orgánom (úmrtie konateľa a spoločníka v jedoosobovej spoločnosti). Preto sa v novej úprave navrhuje, aby súd mohol ustanoviť aj opatrovníka účastníkovi, ktorý je právnickou osobou a nemá zákonným spôsobom ustanovený štatutárny orgán alebo ak sa štatutárnemu orgánu takéhoto účastníka nepodarilo doručiť písomnosť súdu, lebo jeho pobyt nie je známy, prípadne sa mu nepodarilo doručiť na známu adresu v cudzine.

Zmyslom tejto úpravy je dosiahnuť rozhodnutie vo veciach, v ktorých niekoľko rokov nie je možné predvolať účastníka konania – právnickú osobu, resp. doručiť jej iné súdne písomnosti vrátane rozhodnutí súdu. Skončenie takýchto vecí, alebo rovnakých vecí v budúcnosti je v záujme aj druhého účastníka konania a takýmto spôsobom sa nielen zefektívni súdne konanie ale aj sa zabezpečí realizácia práva na súdnu ochranu podľa článku 46 Ústavy u prítomného účastníka konania (spravidla žalobcu). Právoplatné rozhodnutie v spore mu navyše umožní urobiť potrebné úkony, ak pôjde o obchodnú vec, aj v jeho účtovníctve a nadväzne na to aj v jeho daňovo-právnych záležitostiach.

Návrh reaguje na požiadavky viacerých medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná, ktoré už podpísala alebo chce podpísať, a to na prijatím tejto úpravy, umožňujúcej vysloviť dôsledné prepadnutie či zhabanie majetku získaného trestnou činnosťou, a to aj vtedy, ak osoba, ktorá takýto majetok získala, už zomrela.

Ide napr. o Viedenský dohovor z r. 1988, Dohovor Rady Európy č. 141 o praní špinavých peňazí, skúmaní, zhabaní a konfiškácii ziskov zo zločinu, prijatý v Štrasburgu 8.11.1990, Dohovor OECD o boji s podplácaním zahraničných verejných činiteľov v medzinárodných obchodných transakciách, Trestnoprávny dohovor o korupcii -Rada Európy z 27.1.1999, Štatút medzinárodného tribunálu pre bývalú Juhosláviu, Štatút medzinárodného trestného súdu, Smernica Rady 91/308/EHS z 10.06.1991. Rovnaké požiadavky prinesie pripravovaný Dohovor OSN o boji proti medzinárodnému organizovanému zločinu.

Podľa § 451, 456 OZ je majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov bezdôvodným obohatením. Za prospech získaný z nepoctivých zdrojov treba považovať aj prospech získaný trestnou činnosťou. Ak nie je možné zistiť na úkor koho bol predmet bezdôvodného obohatenia získaný, musí sa vydať štátu. Zákon však neustanovuje, kto je oprávnený podať v mene štátu žalobu, takže ustanovenie nie je vykonateľné.

Túto úpravu si vynútilo navrhované znenie § 36b, ktoré ruší vnútorné členenie uvedeného paragrafu na dva samostatné odseky.

Nové znenie § 43 odlišuje podania, ktoré sú podľa svojho obsahu návrhom na začatie konania (žaloba, odvolanie, dovolanie, návrh na obnovu konania) a ostatné. Ak návrh nemá všetky zákonom stanovené náležitosti, súd ho odmietne bez pojednávania. Súd musí v odôvodnení rozhodnutia uviesť prečo tak rozhodol. Dáva tým účastníkovi zároveň poučenie, ako má opravu alebo doplnenie návrhu vykonať. Ide o progresívnu poučovaciu povinnosť. Okrem toho sa znížia náklady za poštovné, nakoľko na výzvy súdu účastníci veľakrát nereagujú alebo reagujú len čiastočne, a je potrebné doručovať opakovane a viackrát. Ustanovenie má za účel urýchliť konanie a to najmä tým, že umožňuje súdu zrušiť svoje rozhodnutie v prípade, ak účastník podanie doplní. Doplnenie musí účastník urobiť najneskôr do uplynutia odvolacej lehoty.

1. súd môže doručovať vlastnými prostriedkami, napríklad súdnym doručovateľom, ktorý ihneď po prvom doručení zistí, že adresát sa v mieste doručenia nenachádza, či už dôvodov odsťahovania sa alebo pobytu v nemocničnom zariadení apod. Uvedené zistenie je veľmi dôležité pri právnických osobách, pretože potom súd už písomnosť nedoručuje ale postupuje podľa iných ustanovení, napríklad vykoná šetrenie v evidencii obyvateľstva, ustanoví opatrovníka a pod.
2. takéto doručovanie môže priniesť významnú úsporu v nákladoch na doručovanie.

Podľa súčasnej úpravy nie je možné ukončiť veľké množstvo konaní len preto, že nemožno doručiť právnickým osobám alebo fyzickým osobám – podnikateľom, písomnosti súdu. Množstvo podnikateľov alebo fakticky nevykonáva podnikateľskú činnosť a zostáva zapísaná v obchodnom registri alebo zmení sídlo bez zmeny zápisu vo verejných registroch, pričom ich povinnosťou je nahlásiť uvedené zmeny. Navrhovaná právna úprava zakladá zodpovednosť podnikateľa za údaje obsiahnuté vo verejných registroch a umožňuje súdu na základe rešpektovania zásady dôveryhodnosti údajov využiť fikciu doručenia. Týmto sa uvolnia umŕtvené prostriedky v obchodných sporoch a zrýchli sa súdne konanie (naplnenie ústavnej zásady efektívnosti konania podľa článku 48 odsek 2 Ústavy). Súčasne dôjde k úspore prostriedkov štátneho rozpočtu vynaložených na opakované a neúčelné doručovanie písomností vyššie uvedeným podnikateľom.

Doterajšia úprava súdu iba umožňovala, aby pri nariadení predbežného opatrenia uložil navrhovateľovi podať v stanovenej lehote návrh na začatie konania vo veci samej. Takýto postup mohol byť v rozpore s účelom a zmyslom predbežného opatrenia. Ustanovuje sa preto, že súd pri nariadení predbežného opatrenia bude povinný navrhovateľovi uložiť, aby v stanovenej lehote podal návrh na začatie konania.

V poslednom období prebieha polemika o procesnoprávnych dôsledkoch singulárnej sukcesie. Túto problematiku Občiansky súdny poriadok nerieši a v praxi súdov dochádzalo k nejednotnému postupu. Je preto prirodzené, že silneli požiadavky na jeho zmenu, hlavne zo strany sudcov.

1. K procesnému nástupníctvu dochádza len vtedy, ak k singulárnej sukcesii došlo po začatí konania. Ak došlo k singulárnej sukcesii pred začatím konania, je možné dosiahnuť zmenu v okruhu účastníkov vykonaním zámeny podľa § 92 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku.
2. Procesné nástupníctvo je potrebné v konaní uplatniť. Procesné nástupníctvo nenastáva samo od seba a súd nemôže na singulárnu sukcesiu prihliadať ex offo.
3. K procesnému nástupníctvu dochádza na návrh navrhovateľa. Súd tomuto návrhu musí vyhovieť, ak navrhovateľ preukáže, že po začatí konania nastala právna skutočnosť s ktorou právne predpisy spájajú prevod alebo prechod práv alebo povinností, o ktorých sa koná (napr. predloží zmluvu o postúpení pohľadávky).
4. K procesnému nástupníctvu dochádza pri singulárnej sukcesii tak v priebehu konania pred súdom prvého stupňa ako aj v priebehu odvolacieho konania, príp. v priebehu dovolacieho konania.

Vzhľadom na to, že v zákone je dôsledne upravená poučovacia povinnosť a sú precízne ( expresis verbis ) upravené výnimky, je navrhovaná úprava aj v súlade so zásadou koncentrácie konania. V konaniach súvisiacich s konkurzom, určením neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia, ochranou osobnosti i ďalších je všeobecný záujem aby vec mohla byť čo najskôr rozhodnutá. Preto je dôvodné požadovať, aby účastníci uviedli všetky rozhodujúce skutočnosti a dôkazy, dokonca najneskôr na prvom pojednávaní.

Nemennosť súdneho rozhodnutia o vzniku spoločnosti je potrebné zabezpečiť nielen v hmotno-právnych ustanoveniach Obchodného zákonníka, ale tiež v procesno-právnych ustanoveniach OSP.

Ak došlo k uznaniu nároku pred pojednávaním, alebo ak nastala fikcia uznania, je súd povinný vo veci rozhodnúť na základe uznania. V takejto situácii nie je daný žiadny dôvod na to, aby len pre vydanie rozsudku na základe uznania bolo nariadené pojednávanie. Povinnosť vyhlásiť takýto rozsudok verejne samozrejme zostáva zachovaná.

Navrhnuté ustanovenie zjednodušuje a zrýchľuje postup súdu v prípadoch, kedy účastníci rozhodnutie rešpektujú tým, že sa vzdali práva na odvolanie. Právna úprava pozná obdobné úpravy – napríklad platobný rozkaz. Obdobne je na Slovensku situácia riešená v trestnom konaní (§ 314d ods.2 Trestného poriadku).

Doplnenie textu uvedeného v písm. b) návrhu korešponduje s ustanovením § 218 ods. 1 písm. d) Občianskeho súdneho poriadku. Keďže nejde o vecné prejednanie, odpor sa nezamieta ale odmieta.

Je preto namieste vylúčiť vydanie osvedčenia o dedičstve, ak je jediným dedičom maloletá osoba. Obdobne to platí aj pre osoby, ktoré sú pozbavené alebo obmedzené v spôsobilosti na právne úkony.

Účastník sa môže vzdať práva na žiadosť o pokračovanie v konaní o dedičstve. Toto procesné a dispozitívne oprávnenie, vzhľadom na pochybnosti praxe, bolo treba výslovne upraviť. Vzdanie sa práva na žiadosť je limitované zákonnou lehotou a tým, že do tohto procesného úkonu sa dedič nerozhodne podať žiadosť (jej podaním zaniká osvedčenie). Vzdanie sa žiadosti možno adresovať notárovi ako súdnemu komisárovi alebo súdu, ktorý ho poveril podľa § 38 Občianskeho súdneho poriadku. Vykonanie tohto úkonu na inom orgáne bude mať predpokladané účinky, len ak bude doručené včas tomuto súdnemu komisárovi alebo súdu, ktorý ho poveril vydaním osvedčenia.

Navrhované vypustenie textu ”pokiaľ sa vzťahujú na opatrovníctvo nad maloletým” rieši nejednotnosť postupu súdov pri tomto procesnom inštitúte (nielen opatrovníctvo nad maloletým). Doteraz to súdna prax riešila na základe výkladového stanoviska NS SR (napr. pri opatrovníctve u osôb pozbavených spôsobilosti na právne úkony, v prípadoch pri zmene bydliska alebo presunutím do iného ústavu).

Nová úprava § 200a ods. 2 vymedzuje okruh účastníkov konania o prvozápis právnickej osoby do obchodného registra. Úprava účastníkov konania v čase pred vznikom spoločnosti zatiaľ nebola v OSP vymedzená a praxi súdov spôsobovala rozdielnosť výkladu, ktorá bola preklenutá judikatúrou. Vzhľadom na nejednoznačnú úpravu sa  praxi javilo sporné doručovanie uznesenia o prvozápise vzhľadom na následné účinky doručenia a legitimáciu na podanie odvolania voči takémuto rozhodnutiu. Vzhľadom na uvedené považujeme vymedzenie okruhu účastníkov v konaní o prvozápis za vhodné. Účastníkmi konania (vzhľadom na neexistenciu právnej subjektivity novozapisovanej spoločnosti) sa tak stanú osoby, ktoré sú podľa osobitného zákona ( Obchodný zákonník, resp. iný zákon – v prípade právnických osôb zriadených zákonom) oprávnené na podanie návrhu na zápis do obchodného registra. 

Doplnením navrhnutej vety do ods. 3 sa odstráni doterajší rozpor § 27 Obch. zákonníka a ustanovení OSP o účinkoch uznesení. Táto skutočnosť vyvolávala v praxi súdov rôzny výklad. Niektoré registrové súdy vychádzali s ustanovenia § 27 Obchodného zákonníka, že skutočnosti zapísané v obchodnom registri sú účinné voči každému odo dňa, ku ktorému sa vykonal a preto aj pred právoplatnosťou uznesenia napr. o zmene zápisu, resp. aj v prípade podaného odvolania voči takémuto uzneseniu vydávali aktuálne výpisy, v ktorých už bola uvedená novozapísaná skutočnosť. Niektoré registrové súdy však vychádzali z ustanovenia OSP a možnosť vydávania “aktuálnych výpisov” s uvedením posledne zapísanej zmeny spájali až s nadobudnutím právoplatnosti uznesenia, ktorým sa o tejto zmene rozhodlo.

• zosúladiť doterajšie rozporné stanoviská a rôznosť aplikačnej praxe a
• zabezpečiť právnu istotu tretích osôb ako aj subjektov, ktorých sa zmena týka, jednoznačnou úpravou nadobudnutia účinnosti rozhodnutia registrového súdu .

Navrhovaným znením sa upresňuje vecná a miestna príslušnosť súdu na konanie v osobitných veciach, týkajúcich sa družstiev alebo obchodných spoločností. Ide najmä o zrušenie spoločnosti s nariadením likvidácie, o vymenovanie likvidátora resp. audítora. uvedené konania je možné začať aj bez návrhu.

Ide o zosúladenie s navrhovaným zákonom o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok, ktorého cieľom je zefektívniť tie druhy vymáhacích konaní, v ktorých sa sleduje vymoženie pohľadávok štátu. V zásade ide o tie druhy konaní, ktoré prebehli alebo prebiehajú bez toho, aby si účastník konania resp. odsúdený svoju poplatkovú povinnosť alebo povinnosť náhrady trov konania uloženú mu zákonom splnil a teda následne tieto náklady či poplatky za účastníka znášal alebo znáša štát.

Zásadne ide o vykonávacie konanie, čo znamená, že pohľadávka vyplýva z právoplatného a vykonateľného rozhodnutia súdu o poplatkovej či náhradovej povinnosti – exekučného titulu (§ 274 OSP). Právo odvolania voči rozhodnutiu súdu o uložení poplatkovej povinnosti či povinnosti nahradiť trovy konania, ktoré znáša štát navrhovaným ustanovením nie je dotknuté.

  Návrh zákona o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok, zavádza režim námietkového konania v prípade, že uložená povinnosť bude v priebehu konania o vymožení takejto pohľadávky štátu povinným dodatočne dobrovoľne uhradená mimo výkonu realizovaného justičnou pokladnicou.

V § 205 sú uvedené spôsobilé odvolacie dôvody. Aj keď ide o vymedzenie, ktoré pokrýva v podstate všetky do úvahy prichádzajúce dôvody a aj keď odvolací súd zásadne nie je uplatnenými odvolacími dôvodmi viazaný, ide – v systéme neúplnej apelácie – o významný pokyn pre odvolateľa o tom, z akých dôvodov môžu odvolanie uplatniť. Vzhľadom k tomu, že odvolací súd nie je viazaný uplatneným odvolacím dôvodom, nič odvolateľovi nebráni v tom, aby aj po uplynutí odvolacej lehoty mohol odvolacie dôvody meniť. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, však odvolateľ môže meniť len po dobu trvania lehoty na podanie odvolania; zmena tohto rozsahu po uplynutí odvolacej lehoty by totiž predstavovala neprípustné oneskorené podanie odvolania.

• neboli v 1. inštancii známe,
• došlo k procesnému nástupníctvu a účastník, ktorý nové skutočnosti uplatňuje nebol účastníkom konania na 1.stupni,
• iné celkom výnimočné dôvody.

Navrhované znenie ust. § 205 ods. 2 veľmi široko uvádza možné dôvody odvolania a obsahuje všetky prípady uvedené v zásadách.

Systém úplnej apelácie má na rozdiel od systému neúplnej apelácie svoje nevýhody. Treba zdôrazniť, že ak je možné na základe úplnej apelácie v odvolacom konaní uviesť skutočnosti a dôkazy, ktoré neboli uvedené v konaní pred súdom 1. stupňa, odvolací súd nemôže preskúmať správnosť rozhodnutia 1. stupňového súdu, ale najčastejšie musí rozhodnutie zrušiť na vykonanie ďalších dôkazov nad rámec možnosti odvolacieho konania ( § 213 ods.2 O. s .p. ).Tým dochádza k predĺženiu konania.

V novom § 205a je v odvolacom konaní vyjadrený systém neúplnej apelácie. Odvolací súd zostáva naďalej súdom apelačným (t.j. súdom, ktorý nie je viazaný skutkovými zisteniami a skutkovými závermi súdu prvého stupňa a ktorý môže vykonať dokazovanie k zisteniu skutkového stavu), nesmie však pritom zásadne - na rozdiel od systému úplnej apelácie - prihliadať ku skutočnostiam a dôkazom, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa.

Systém neúplnej apelácie sa zavádza pri preskúmavaní rozsudkov a uznesení, ktorými sa rozhoduje vo veci samej. S prihliadnutím k novým skutočnostiam a novým dôkazom je uvedené rozhodnutia možné preskúmať iba v prípadoch uvedených v § 2O5a ods. 1. Okrem nedostatkov týkajúcich sa podmienok konania, možno nové skutočnosti a dôkazy použiť k spochybneniu vierohodnosti dôkazných prostriedkov, na ktorých spočíva rozhodnutie súdu prvého stupňa; účastník totiž nemôže predvídať, ako bude súd prvého stupňa hodnotiť vykonané dôkazy, a preto je potrebné dať odvolateľovi možnosť v tomto smere uplatniť aj nové skutočnosti a dôkazy. V § 120 ods. 4, sa ukladá súdu, aby pred vyhlásením rozhodnutia poučil účastníkov o dôsledkoch uplatnenia systému neúplnej apelácie v odvolacom konaní; ak súd túto povinnosť nesplní, nie je opodstatnené, aby bol účastník z nových skutočností a dôkazov vylúčený. Poslednú výnimku z neúplnej apelácie predstavujú skutočnosti a dôkazy, ktoré účastník nemohol bez svojej viny označiť alebo predložiť do vyhlásenia rozhodnutia súdu prvého stupňa. Aj keď ide o dôvod obnovy konania, ide také skutočnosti a dôkazy, ktorých novosť možno zistiť bez prieťahov; je preto možné pripustiť, aby k nim bolo v odvolacom konaní prihliadnuté a aby ich účastník nemusel vždy uplatňovať až návrhom na obnovu konania a čakať tak na právoplatnosť rozhodnutia.

Vo veciach uvedených v § 120 ods. 2 sa uplatňuje vyšetrovacia zásada; je v nich teda opodstatnené zachovanie systému úplnej apelácie.

Rozsudok na základe uznania alebo vzdania sa nároku a rozsudok pre zmeškanie vydá súd, ak sú splnené podmienky uvedené v § 153a, resp. v § 153b. Preskúmanie týchto rozhodnutí je možné z presne stanovených dôvodov. § 202 naproti tomu ustanovuje, v ktorých prípadoch odvolanie nie je prípustné vôbec. Je preto systematicky vhodnejšie zaradiť ustanovenie o prípustnosti odvolania proti týmto rozhodnutiam k ustanoveniam, ktoré sú vyjadrením zásady neúplnej apelácie.

Rozhodnutie vydané v správnom konaní nielen priamo zakladá, mení alebo zrušuje práva a povinnosti fyzických osôb a právnických osôb, ale taktiež sa môže len priamo dotknúť ich práv, právom chránených záujmov alebo povinností. Okrem rozhodnutí vydaných v správnom konaní to však môžu urobiť aj ďalšie rozhodnutia orgánov verejnej správy. Preto je správne, aby aj všetky takéto ďalšie rozhodnutia mohli byť predmetom súdneho preskúmania, t.j. aj tie, ktoré sa práv, právom chránených záujmov a povinností len priamo dotýkajú. Preskúmateľná je aj nečinnosť správneho orgánu.

Rozhodnutie vydané v správnom konaní nielen priamo zakladá, mení alebo zrušuje práva a povinnosti fyzických osôb a právnických osôb, ale taktiež sa môže len priamo dotknúť ich práv, právom chránených záujmov alebo povinností. Okrem rozhodnutí vydaných v správnom konaní to však môžu urobiť aj ďalšie rozhodnutia orgánov verejnej správy. Preto je správne, aby aj všetky takéto ďalšie rozhodnutia mohli byť predmetom súdneho preskúmania, t.j. aj tie, ktoré sa práv, právom chránených záujmov a povinností len priamo dotýkajú. Preskúmateľná je aj nečinnosť správneho orgánu

V praktickej aplikácii tohto ustanovenia v súčasnosti dochádza k problémom v prípadoch, ak maloleté dieťa má bydlisko mimo územia SR a na našom území ma bydlisko iba povinný. V takom prípade, vzhľadom na charakter odseku 4 ako “lex specialis” k odseku 1, je vylúčené, aby si všeobecný súd povinného subsidiárne založil príslušnosť na nariadenie výkonu a je v každom prípade potrebné, aby bol návrh predkladaný Najvyššiemu súdu SR na rozhodnutie podľa § 11 odsek 3. Vzhľadom na množstvo návrhov na výkon rozhodnutia o výživnom pre maloleté deti ne je tento postup efektívny.

Podotýkame, že dlhoročná prax ukazuje, že súdy pristupujú k týmto veciam pragmaticky a pokiaľ je podaný návrh u všeobecného súdu povinného, tento súd výkon aj nariadi bez predloženia veci NS SR. Je to riešenie síce pragmatické a praktické, avšak nezodpovedá to zákonnej úprave.

Rozhodnutie vydané v správnom konaní nielen priamo zakladá, mení alebo zrušuje práva a povinnosti fyzických osôb a právnických osôb, ale taktiež sa môže len priamo dotknúť ich práv, právom chránených záujmov alebo povinností. Okrem rozhodnutí vydaných v správnom konaní to však môžu urobiť aj ďalšie rozhodnutia orgánov verejnej správy. Preto je správne, aby aj všetky takéto ďalšie rozhodnutia mohli byť predmetom súdneho preskúmania, t.j. aj tie, ktoré sa práv, právom chránených záujmov a povinností len priamo dotýkajú. Preskúmateľná je aj nečinnosť správneho orgánu

Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 211/1997 Z.z. o revitalizácii bol zrušený zákonom č. 364/1998 Z.z. Z tohto dôvodu ustanovenie § 266 ods. 2 stráca relevanciu.

Toto doplnenie súvisí s haagskym Dohovorom o občianskoprávnych aspektoch medzinárodných únosov detí , ktorý bol ratifikovaný uznesením Národnej rady Slovenskej republiky č.906 z 15.júna 2000 a pripravovanou ratifikáciou Európskeho dohovoru o uznávaní a výkone rozhodnutí týkajúcich sa starostlivosti o deti a o obnove starostlivosti o deti .

V týchto medzinárodných veciach je pri výkone rozhodnutia na jednej strane žiadúce dodržať obdobný postup ako pri výkone rozhodnutí o výchove detí, avšak súčasne je potrebné tento proces urýchliť a sprísniť. Vzhľadom na špecifickú situáciu sa ukladanie pokút v týchto prípadoch neodporúča a navrhuje sa mandatórne odňatie dieťaťa a vrátenie dieťaťa tomu, komu má byť podľa rozhodnutia vrátené (rozhodnutia podľa haagskeho Dohovoru o občianskoprávnych aspektoch medzinárodných únosov detí), alebo komu bolo podľa rozhodnutia zverené (rozhodnutia podľa Európskeho dohovoru o uznávaní a výkone rozhodnutí týkajúcich sa starostlivosti o deti a o obnove starostlivosti o deti)

Návrh vychádza v prvom rade z potreby rozvoja hypotekárneho bankovníctva. Hypotekárne záložné listy a na ich roveň ustanovené záväzky sú v Európskej únii všeobecne najbezpečnejšou investíciou, ktorá na druhej strane slúži rozvoju hypotekárneho bankovníctva a toto v slovenských ekonomických podmienkach má umožniť rozvoj bytovej výstavby. Je preto plne oprávnené, aby krytie menovitej hodnoty hypotekárnych záložných listov a komunálnych obligácií vydaných bankou, vrátane výnosov z nich bolo zabezpečené aj vo výkone rozhodnutia.

Ďalej sa tu zaradili pohľadávky poistného na zdravotné poistenie, poistného na nemocenské poistenie, poistného na dôchodkové zabezpečenie a príspevku na poistenie v nezamestnanosti, ktoré možno považovať za pohľadávky svojím významom rovnaké ako sú napríklad dane, pričom treba zdôrazniť, že poistné slúži na to, aby sa predovšetkým kryli najzákladnejšie potreby chorých, dôchodcov a nezamestnaných.

Ustanovenie rieši súbeh vybavovania doposiaľ nevyriešených vecí a vecí, ktoré budú doručené na súd po prijatí a účinnosti tohto zákona.

Prechodným ustanovením sa zabezpečuje zachovanie právnej istoty v konaní pred súdmi.

K článku II :

Občiansky súdny poriadok je základným formálnym prameňom civilného procesného práva. Roztrieštenosť textu zákona do viacerých noviel a nedostupnosť úplného platného textu právneho predpisu v jednom vydaní znižuje v širokej právnickej ako aj laickej verejnosti stupeň právnej istoty. Posledné úplné znenie Občianskeho súdneho poriadku bolo vydané pod číslom 38/1995 Z.z. Nakoľko navrhovaná právna úprava prenáša zodpovednosť za výsledok konania na samotných účastníkov konania a obsahuje iné významné zmeny, je potrebné zabezpečiť vydanie úplného znenia doposiaľ vykonaných čiastkových novelizácií v Zbierke zákonov Slovenskej republiky.

Dátum účinnosti sa stanovuje na 1. júla 2001. Táto lehota je vzhľadom na závažnosť zmien touto novelou vykonaných minimálne v tomto rozsahu nutná.

Návrh zákona, ktorý predkladá Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky do legislatívneho procesu, vychádza na jednej strane z potreby jednoznačne upraviť postavenie súdov pri zabezpečovaní ústavného práva na prerokovanie veci účastníka bez zbytočných prieťahov a na strane druhej vymedzuje obsah ústavného práva na právnu pomoc v konaní pred súdmi, inými štátnymi orgánmi alebo orgánmi verejnej správy.

Občiansky súdny poriadok je základným formálnym prameňom civilného procesného práva. Tento zákon v súčasnej dobe už nezodpovedá požiadavkám, ktoré sú kladené na takýto právny predpis v oblasti civilného procesu. Uvedené požiadavky predovšetkým kladie moderný právny styk, najmä nové a novým spôsobom využívané hmotno-právne ustanovenia, intenzívne vznikanie doposiaľ nevyužívaných foriem právnych vzťahov a v neposlednom rade aj zmeny v postavení navrhovateľa a odporcu v sporových veciach, ktoré sa vyznačujú nezriedka zneužívaním nedostatkov v platnom Občianskom súdnom poriadku, napríklad pri doručovaní súdnych písomností.

Základným zámerom predkladanej novelizácie Občianskeho súdneho poriadku je zrýchlenie a zefektívnenie civilného súdneho konania, bez ujmy na ústavnosti a zákonnosti jeho priebehu, odstránenia prekážok postupu konania, ktoré vyplývajú z postavenia právnických osôb a napokon vyriešenia niektorých problémov, ktoré definovala právna, najmä súdna prax.

Význam vypracovania a predloženia návrhu uvedeného zákona spočíva tiež v tom, že zohľadňuje v sebe praktické pripomienky sudcovského stavu a napomáha dotvárať efektívne fungujúci mechanizmus právnej ochrany práv fyzických a právnických osôb ako aj zachovanie právnej istoty, ktorý je jedným zo základných pilierov právneho štátu.

1. rekodifikácia občianskeho procesného práva sa neočakáva skôr ako za dva roky a existuje úzka previazanosť tejto rekodifikácie s rekodifikačnými prácami v oblasti civilného práva hmotného,
2. občianske súdne konanie a jeho základná úprava nielenže reaguje nedostatočne pružne na potreby vyvolané novými ekonomickými a spoločenskými pomermi, ale do značnej miery za nimi zaostáva. Uvedené nedostatky sa pôvodne zamýšľalo odstrániť hore uvedenou rekodifikáciou.

V medzirezortnom pripomienkovom konaní v súlade s článkom 9 odsek 1 Legislatívnych pravidiel vlády SR bol návrh zákona zaslaný na medzirezortné pripomienkové konanie všetkým ministerstvám a ústredným orgánom štátnej správy.

Stanovisko bez pripomienok zaslali Ministerstvo pre správu a privatizáciu národného majetku Slovenskej republiky, Ministerstvo výstavby a verejných prác Slovenskej republiky, Ministerstvo pôdohospodárstva Slovenskej republiky, Ministerstvo zahraničných vecí Slovenskej republiky, Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky, Úrad bezpečnosti práce Slovenskej republiky, Úrad vlády Slovenskej republiky – sekcia kontroly, Úrad pre stratégiu rozvoja spoločnosti, vedy a techniky Slovenskej republiky, Úrad pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo Slovenskej republiky a Národná banka Slovenska.

Stanovisko s pripomienkami do termínu ukončenia pripomienkového konania zaslali Ministerstvo financií Slovenskej republiky, Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky, Ministerstvo obrany Slovenskej republiky, Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky, Ministerstvo školstva Slovenskej republiky, Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky, Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky, Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky, Protimonopolný úrad Slovenskej republiky, Štatistický úrad Slovenskej republiky, Úrad priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky, Úrad jadrového dozoru Slovenskej republiky, Notárska komora Slovenskej republiky, Generálna prokuratúra Slovenskej republiky a Najvyšší súd Slovenskej republiky.

Úrad priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky žiadal v § 9 ods. 3 písm. g) vypustiť spojenie “...ako predmetu obchodu”. Táto pripomienka bola akceptovaná.