Priamym podnetom k novelizácii Trestného zákona sa stali čoraz častejšie sa vyskytujúce prípady krádeží poľnohospodárskych plodín a dreva, prípady pytliactva, ťažko aplikovateľná úprava trestného činu podľa § 249c Trestného zákona ohľadom “večných” telefónnych kariet, ako aj hodnotenie monitorovania Slovenskej republiky Pracovnou skupinou OECD pre úplatkárstvo ohľadom plnenia Dohovoru OECD o boji s podplácaním zahraničných verejných činiteľov v medzinárodných obchod-ných transakciách v apríli roku 2000. Ďalej sa novelou upravujú problémové otázky, ktoré vyplynuli z aplikácie Trestného zákona.

Vzhľadom na neustále zvyšovanie minimálnej mzdy a skutočnosť, že pri trestných činoch (týka sa to najmä majektových trestných činov) je potrebné spôsobenie škody aspoň nie nepatrnej (dvojnásobok minimálnej mesačnej mzdy, t.j. v súčasnosti 8.800,- Sk), navrhuje sa, aby bolo možné konanie páchateľa posúdiť ako trestný čin už v prípade spáchania škody vo výške minimálnej mesačnej mzdy (t.j. 4.400,- Sk).

Návrh zákona reaguje aj na ratifikáciu Základnej zmluvy medzi Slovenskou republikou a Svätou stolicou, ktorá bola podpísaná vo Vatikáne v novembri 2000, konkrétne na článok 8, ktorý upravuje právo odmietnuť vypovedať pred štátnymi orgánmi Slovenskej republiky z dôvodu spovedného tajomstva a tajomstva informácie zverenej osobe poverenej pastoračnou starostlivosťou.

Predložená novela taktiež reaguje na nový zákon o ochrane utajovaných skutočností, ktorý nahradzuje doterajšiu právnu úpravu v tejto oblasti (zákon NR SR č. 100/1996 Z.z.), keďže doterajšie členenie týchto skutočností na štátne tajomstvo a služobné tajomstvo sa novou právnou úpravou nahrádza členením na prísne tajné, tajné, dôverné a vyhradené.

Tiež sa navrhuje zmena pri trestných činoch upravujúcich rasovo motivované skutky, kde sa dopĺňa nový znak “príslušnosť k etnickej skupine” a dochádza k úprave predmetných skutkových podstát tak, aby sa mohli postihovať aj útoky s rasovým motívom na osoby rovnakej rasy (napr. blízka osoba) ako páchateľ. Dopĺňa sa aj nový trestný čin “sexuálneho násilia”, aby boli postihované dostatočne prísne aj násilné sexuálne praktiky nespočívajúce v súloži.

Vzhľadom na prijatie novelizácie Ústavy Slovenskej republiky (ústavný zákon č. 90/2001 Z.z.) dochádza v Trestnom poriadku (čl. III návrhu) k zmene lehôt zadržania a k vypusteniu práva prezidenta Slovenskej republiky nariadiť, aby sa trestné konanie nezačínalo, alebo aby sa v ňom nepokračovalo (abolícia).

Keďže poslanecká novela Trestného zákona č. 399/2000 Z.z. upravila krádež poľnohospodárskych plodín a dreva určitým spôsobom, aj keď širším, ako bola požiadavka praxe a zámer poslanca – navrhovateľa, keďže ochrana sa vzťahuje nielen na poľnohospodárske plodiny a drevo, ale na všetky veci nachádzajúce sa na poľnohospodárskych a lesných pozemkoch bez ohľadu na ich hodnotu, návrh do tejto časti nezasahuje. Spomínaná poslanecká novela Trestného zákona tiež novým spôsobom upravila trestný čin pytliactva (§ 181d). Keďže nové znenie § 181d Tr. zák. bolo doslovne prevzaté z návrhu zákona, ktorý Ministerstvo spravodlivosti zaslalo na medzirezortné pripomienkové konanie, pričom vznesené pripomienky ustanovenie § 181d ods. 1 Tr. zák. vylepšujú, návrh zákona obsahuje jeho zmenu.

Predkladaný návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a zákonmi, ako aj s medzinárodnými zmluvami, osobitne je treba uviesť Dohovor OECD o boji s podplácaním zahraničných verejných činiteľov v medzinárodných obchodných transakciách (oznámenie č. 318/1999 Z.z.), Trestnoprávny dohovor o korupcii, ktorý bol ratifikovaný v júni 2000 a už spomínanú Základnú zmluvu medzi Slovenskou republikou a Svätou stolicou, ktorá bola ratifikovaná v decembri 2000.

Návrh zákona nebude mať dopad na zamestnanosť a organizačné zabezpečenie, ako aj na tvorbu pracovných miest. Návrh zákona si taktiež nevyžiada zvýšené čerpanie finančných prostriedkov zo štátneho rozpočtu, čo Ministerstvo financií SR vzalo na vedomie listom č. 21915/2000-81.

Prerokovanie návrhu zákona na plenárnom zasadnutí Rady hospodárskej a sociálnej dohody Slovenskej republiky v zmysle zákona o tripartite nie je potrebné.

Problematika návrhu zákona je upravená právom Európskej únie, avšak len v základných dokumentoch, nie v sekundárnej legislatíve (smernice) – tzv. vnútorné veci a spravodlivosť, do ktorých patrí aj trestno-právna úprava, sú zaradené do tzv. tretieho piliera, t.j. ich úprava je ponechaná na jednotlivé členské krajiny Európskej únie. Z tohto dôvodu sa k návrhu nevypracuváva tabuľka zhody a otázka zhody návrhu zákona so základnými dokumentami Európskej únie je dostatočne vyjadrená v doložke zlučiteľnosti.

návrhu zákona s právom Európskej únie

2.Názov návrhu zákona : zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 140/1961 Zb. Trestný zákon v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

a) Akt Rady z 27.9.1996, ktorým sa vypracováva Protokol k Dohovoru o ochrane finančných záujmov ES,

b) Dohovor z 25.6.1997 na základe čl. K 3 ods. 2 Zmluvy o EÚ o boji proti úplatkárstvu, na ktorom sa podieľajú úradníci ES alebo členských štátov EÚ,

c) Spoločné stanovisko zo 6.10.1997 ako ho definovala Rada na základe článku K 3 Zmluvy o EÚ k rokovaniam v Rade Európy a OECD týkajúcim sa korupcie, Druhé spoločné stanovisko z 13.11.1997 a spoločné opatrenie z 22.12.1998 na základe článku K 3 Zmluvy o EÚ o korupcii v súkromnom sektore,

d) Rezolúcia Rady z 20.9.1996 o ukladaní trestov za závažný nezákonný obchod s drogami,

e) Spoločná činnosť zo 17.12.1996 schválená Radou EÚ na základe čl. K 3. Zmluvy o EÚ týkajúca sa aproximácie zákonov a praxe členských štátov EÚ na boj proti drogovej závislosti a na prevenciu a boj proti nezákonnému obchodu s drogami,

f) Spoločné opatrenie z 15.7.1996 schválené Radou na základe čl. K 3. Zmluvy o EÚ týkajúce sa postupu v boji proti rasizmu a xenofóbii.

g) Zmluva o Európskej únii v článku 6 ods. 2, ktorým Únia rešpektuje ako základné princípy práva Spoločenstva základné práva, garantované, Európskym dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd,

h) Európska dohoda o pridružení v čl. 6, ktorou sa Slovenská republika zaviazala rešpektovať ľudské práva zakotvené v medzinárodných dokumentoch.

Dokumenty 3. a),b),c) nadväzujú na medzinárodné dohovory Rady Európy a OECD v oblasti boja proti korupcii a zdôrazňujú závažnosť ich plnenia, aj voči činiteľom EÚ a v súkromnom sektore.

Dokumenty 3. d), e) zdôrazňujú závažnosť nezákonného obchodu s drogami a ukladaní tomu zodpovedajúcich trestných postihov.

Dokument 3. f) ujednocuje definíciu rasizmu a xenofóbie a ich kriminalizáciu.

Dokumenty 3.g), h) preberajú záväzky okrem iného na rešpektovanie práva fyzickej osoby na slobodu a osobnú bezpečnosť a na spravodlivý proces.

6. Stupeň kompatibility s právnymi normami EÚ :

Ohľadom dokumentov 3.a),b),c) návrh zákona odstraňuje doterajšiu inkompatibilitu tým, že v § 160 až § 162 doplňuje skutkové podstaty trestných činov o prípady, v ktorých je nenáležitá výhoda poskytnutá tretej osobe a sprísňuje niektoré trestné sadzby.

Dokumentom 3.d),e) vyhovuje návrh sprísnením trestnej sadzby v novom § 187 ods. 6. Inak boli ustanovenia § 186 a § 187 s dokumentami v zhode.

K zhode s dokumentom 3.f) smeruje doplnenie predmetu útoku o príslušnosť k etnickej skupine.

Navrhované zmeny a doplnenia zákonov rešpektujú dokumenty 3.g), h).

Z odseku 1 sa vypúšťa odkaz na osobitný zákon, ktorým bol zákon NR SR č. 249/1994 Z.z., keďže bol zrušený zákonom č. 367/2000 Z.z. o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Práve zákon NR SR č. 249/1994 Z.z. vymedzoval trestné činy, pri ktorých bolo možné použiť agenta. Teraz je táto problematika komplexne upravená v § 88b Trestného poriadku.

Doplnením odseku 2 sa odstráni doterajší nedostatok tohto ustanovenia, keďže Trestný zákon nepozná pojem “ujma na zdraví”, ale len pojmy “ublíženie na zdraví” a “ťažkú ujmu na zdraví”. Za tým účelom sa doplňuje § 15c ods. 2 navrhovaným spôsobom a konanie agenta bude trestné, ak spôsobí ťažkú ujmu na zdraví.

Doplnenie nových trestných činov do § 62 súvisí s cieľom sprísniť možnosť podmienečného prepustenia odsúdeného z výkonu trestu odňatia slobody pri týchto trestných činoch – falšovanie a pozmeňovanie peňazí a cenných papierov, nedovolené prekročenie štátnej hranice, založenie, zosnovanie a podporovanie zločineckej skupiny a nový trestný čin - sexuálne násilie.

Novelou Trestného zákona č. 183/1999 Z.z. bol trestný čin skrátenia poplatkov a im podobných dávok z Trestného zákona vypustený, resp. nahradený inými ustanoveniami. Z tohto dôvodu je potrebné vypustiť jeho citáciu aj z § 66. Rovnako je to pri trestnom čine ohrozenia hospodárskeho tajomstva a trestnom čine ohrozenia štátneho tajomstva. Zmeny v § 66 Tr. zák. sú uvedené v dvoch bodoch kvôli ich rozdielnej účinnosti (čl. V).

Pri niektorých trestných činoch je predpokladom použitia vyššej trestnej sadzby pre páchateľa skutočnosť, že trestný čin je spáchaný so zbraňou. V praxi sa vyskytujú prípady (najmä v prípade lúpeží), že páchateľ namiesto zbrane použije jej atrapu v úmysle prekonať odpor poškodených, ktorý sa domnievajú, že použitá zbraň je pravá. To sa síce môže považovať za priťažujúcu okolnosť, ale vždy len v rámci danej trestnej sadzby a nie je možné na páchateľa použiť prísnejšie ustanovenie. Aby sa tejto skutočnosti predišlo, navrhuje sa doplniť § 89 ods. 4 tým spôsobom, že zbraňou sa bude rozumieť aj napodobenina (atrapa) zbrane.

Ustanovenie § 89 ods. 9 Trestného zákona vymedzuje pojem verejný činiteľ, t.j. kto je vlastne verejným činiteľom. Osoby s postavením verejného činiteľa majú v súvislosti s právomocami, ktoré vykonávajú, zvýšenú trestno-právnu ochranu. Zákonom NR SR č. 287/1994 Z.z. o ochrane prírody a krajiny bola zriadená stráž prírody, členovia ktorej sú vybavení právomocami vymedzenými v § 58 citovaného zákona. Členovia stráže prírody by mohli účinnejšie využívať svoje právomoci, keby im zákonná úprava priznala štatút verejného činiteľa, ako napr. členom lesnej, vodnej, rybárskej alebo poľovníckej stráže, ktorí sa tiež podieľajú na plnení úloh spoločnosti a štátu a používajú pritom právomoc, ktorá im bola v rámci zodpovednosti za plnenie týchto úloh zverená. Obdobné postavenie majú osoby, ktoré majú oprávnenia člena stráže prírody. Podľa § 58 ods. 7 zákona o ochrane prírody a krajiny oprávnenia člena stráže prírody majú aj Ministerstvom životného prostredia Slovenskej republiky určení pracovníci organizácií zriadených v súlade s § 51 písm. i/ zákona o ochrane prírody a krajiny.

Z uvedených dôvodov sa navrhuje doplnenie § 89 ods. 9 Trestného zákona, aby členovia stráže prírody a osoby, ktoré majú oprávnenia člena stráže prírody, mali postavenie verejného činiteľa.

V súvislosti s neustálym zvyšovaním minimálnej mzdy (naposledy na sumu 4.400,- Sk) sa navrhuje obmedziť výšku škody, ktorú bude musieť páchateľ spôsobiť (najmä pri majetkových trestných činoch), aby jeho konanie bolo možné posúdiť ako trestný čin. Podľa platného stavu je to dvojnásobok minimálnej mesačnej mzdy, t.j. 8.800,- Sk; táto suma sa navrhuje obmedziť na výšku minimálnej mesačnej mzdy, t.j. 4.400,- Sk. Táto zmena je odôvodnená aj skutočnosťou, že významnú časť obyvateľstva tvorí skupina ľudí, ktorých mesačný príjem sa pohybuje na úrovni dvojnásobku minimálnej mesačnej mzdy, resp. je nižší. Tieto osoby zvlášť ťažko pociťujú škodu na svojom majetku spôsobenú protiprávnym konaním (najmä krádeže, podvody), aj keď je škoda nižšia ako dvojnásobok minimálnej mesačnej mzdy, pričom takéto konanie nie je Trestným zákonom postihnuteľné.

Pojem “škoda” v platnom znení § 89 ods. 14 nevystihuje špecifikum vyčísľovania škody pri trestných činoch proti životnému prostrediu, kde by sa malo vychádzať zo spoločenského ohodnotenia chránených rastlín, chránených živočíchov a drevín odvodeného z ich biologickej, ekologickej a kultúrnej hodnoty s prihliadnutím na ich vzácnosť a stupeň ohrozenia.

Pojem “ujma” a “spoločenská hodnota” nie je totožný s majetkovou škodou. Ide najmä o prípady ujmy na životnom prostredí, napríklad zničenie ekosystému, ktorým je funkčný stav živých a neživých zložiek životného prostredia, ktoré sú navzájom spojené výmenou látok, tokom energie a odovzdávaním informácií, ktoré sa vzájomne ovplyvňujú a vyvíjajú v určitom priestore a čase. Pojem ekologická ujma je definovaný v § 10 zákona č. 17/1992 Zb. o životnom prostredí. Na vyčíslenie ekologickej ujmy na chránených rastlinách, chránených živočíchoch a drevinách bol prijatý osobitný predpis – vyhláška Ministerstva životného prostredia SR č. 93/1999 Z.z. o chránených rastlinách a chránených živočíchoch a o spoločenskom ohodnocovaní chránených rastlín, chránených živočíchov a drevín, v ktorom sa používa pojem “spoločenská hodnota” v súvislosti s ich oceňovaním.

Skutočnosť, že doterajšie znenie Trestného zákona nezohľadňovalo špecifikum poškodenia životného prostredia, viedla prakticky k nemožnosti uplatňovania trestno-právnej zodpovednosti. Predložený návrh tento nedostatok odstraňuje a v prípade trestných činov podľa § 181a, § 181b a § 181c Tr. zák. sa pri určovaní výšky ujmy bude vychádzať zo spomínanej vyhlášky Ministerstva životného prostredia SR č. 93/1999 Z.z.. Vzhľadom na znenie druhej vety § 89 ods. 13 Tr. zák. sa toto vyčísľovanie použije aj pri určení výšky prospechu, hodnoty veci a rozsahu činu. Samotný pojem “ujma”, ktorý nahrádza pojem “škoda” pri novo formulovanom trestnom čine podľa § 181c Tr. zák. je už použitý v platnom znení Trestného zákona v § 181a a § 181b.

V prebiehajúcom transformačnom období sa už vyskytli a s rozvíjajúcou ekonomikou sa čoraz častejšie budú vyskytovať nezákonné aktivity týkajúce sa cenných papierov, najmä zaknihovaných cenných papierov, t.j. ktoré nemajú hmotný nosič a sú len evidované v príslušnej evidencii.

Ide o čoraz častejšie sa vyskytujúce prípady podvodných prevodov dlhopisov vydaných Fondom národného majetku SR patriacich občanom, ale aj jednorázové, no mimoriadne nebezpečné pokusy o prevody značných balíkov akcií firiem, napr. kauza Transpetrol.

Aj keď podľa neformálnych informácií viacerí sudcovia Najvyššieho súdu SR akceptujú tento právny názor, nejde o záväzné názory. Preto je potrebné priamo zákonom deklarovať, že pre účely trestného konania vecou je aj cenný papier, či už v listinnej podobe, alebo v zaknihovanej podobe. Rovnakú právnu úpravu nedávno prijala aj Česká republika.

Rozdelením utajovaných skutočností do štyroch stupňov utajenia - prísne tajné, tajné, dôverné a vyhradené - bude zrušené predchádzajúce členenie utajovaných skutočností na štátne tajomstvo a služobné tajomstvo. Z uvedeného dôvodu je potrebné vykonať zmeny v Trestnom zákone v skutkových podstatách trestných činov vyzvedačstva, ohrozenia štátneho tajomstva, ohrozenia služobného tajomstva, neprekazenie trestného činu a neoznámenie trestného činu. Tieto zmeny sú viazané na prijatie nového zákona o ochrane utajovaných skutočností, ktorý nahradí doterajšiu právnu úpravu v tejto oblasti – zákon NR SR č. 100/1996 Z.z., a preto je aj ich účinnosť viazaná na účinnosť nového zákona (čl. V).

Objektívna stránka trestných činov podľa § 105, 106, 107 a 173 je doplnená oproti platnej právnej úprave aj o skutočnosť, že trestno-právna ochrana sa bude poskytovať aj skutočnostiam utajovaným podľa medzinárodnej zmluvy na ochranu záujmov iného štátu, medzinárodnej alebo nadnárodnej organizácie – toto je potrebné upraviť v súvislosti s prípadným členstvom Slovenskej republiky v Severoatlantickej aliancii  NATO.

Doplnením týchto skutkových podstát v prípade ustanovení týkajúcich sa zahraničného verejného činiteľa vyplýva z požiadavky Pracovnej skupiny OECD pre úplatkárstvo, ktorá v marci r.2000 monitorovala plnenie záväzkov Slovenskej republiky vyplývajúcich z Dohovoru OECD o boji s podplácaním zahraničných verejných činiteľov v medzinárodných obchodných transakciách, ako aj z Trestnoprávneho dohovoru o korupcii, ktorý bol ratifikovaný v júni 2000 – ide o doplnenie skutkových podstát týchto trestných činov tak, aby bolo trestné aj také konanie, keď je úplatok určený tretej osobe a tiež dochádza k zrovnaniu trestných sadzieb medzi “domácimi” verejnými činiteľmi a zahraničnými verejnými činiteľmi.

Požiadavka na sprísnenie trestných sadzieb vyplýva aj z Národného programu boja proti korupcii, ktorý bol schválený vládou Slovenskej republiky 21. júna 2000.

Podľa čl. 8 Základnej zmluvy medzi Slovenskou republikou a Svätou stolicou, ktorá bola podpísaná vo Vatikáne 24.novembra 2000, je “spovedné tajomstvo nedotknuteľné. Nedotknuteľnosť spovedného tajomstva zahŕňa právo odmietnuť vypovedať pred štátnymi orgánmi Slovenskej republiky. Slovenská republika garantuje aj nedotknuteľnosť tajomstva informácie, ktorá bola ústne alebo písomne zverená pod podmienkou mlčanlivosti osobe poverenej pastoračnou starostlivosťou.”

Podľa Koncepcie a komentára k tejto zmluve spovedné tajomstvo a aj tajomstvo informácie, ktorá bola zverená pod podmienkou mlčanlivosti, zahŕňa možnosť odmietnuť vypovedať pre štátnymi orgánmi.

Spoveď vysluhuje výlučne kňaz (biskup, kardinál, nie však diakon). Spravidla ide o informovanie kňaza formou individuálnej komunikácie. Miestom spovede je zvyčajne kostol alebo kaplnka, v odôvodnených prípadoch aj iné miesto. Spovedné tajomstvo je nedotknuteľné a absolútne, čo znamená podľa kanonického práva, že spovedník nemôže ani čiastočne prezradiť inej osobe informáciu získanú pri spovedi.

Diakon, kňaz, biskup alebo iné osoby vykonávajúce duchovnú činnosť, sa pri výkone svojho povolania často stretávajú so situáciou, že určitý rozhovor alebo osobné poskytnutie informácie sa uskutočnia za vopred predloženej a opodstatnenej podmienky zachovania mlčanlivosti. Inštitucionálne nejde o spoveď z dôvodu, že si to daná osoba neželá, alebo prenos informácie nenapĺňa podmienky spovede a ide napr. len o rozhovor. Duchovný z dôvodu, aby mohol vykonávať pastoračnú činnosť, musí, najmä na požiadanie klienta, prisľúbiť diskrétnosť v daných veciach. Presne sa teda vymedzujú okolnosti, za ktorých možno právo na nedotknuteľnosť tajomstva informácie uplatniť – ide o situácie, v ktorej osoba zverí ústne alebo písomne, v súvislosti s pastoračnou činnosťou a pod podmienkou mlčanlivosti istú informáciu; na iné prípady, napr. zachytenie určitej skutočnosti zmyslovým vnímaním, sa toto ustanovenie nevzťahuje.

Z charakteru spovedného tajomstva, resp. tajomstva informácie zverenej osobe poverenej pastoračnou starostlivosťou vyplýva, že je potrebná úprava nielen Trestného poriadku, ale aj Trestného zákona v § 168 (neoznámenie trestného činu) a v prípade spovede aj § 167 (neprekazenie trestného činu), keďže pri spovedi platí absolútny zákaz poskytovania prijatej informácie tretej osobe.

Oproti súčasnému zneniu § 181c návrh obsahuje nasledovné zmeny jeho znenia:

Navrhuje sa nový názov uvedenej skutkovej podstaty trestného činu – Porušovania ochrany rastlín a živočíchov, ustanovenie sa upravuje tak, aby bolo terminologicky v súlade so súčasným právnym stavom na úseku ochrany prírody a krajiny, čiastočne sa zvyšuje trestná sadzba tak, aby bola v súlade s významom chráneného záujmu a dopĺňajú sa nové kvalifikované skutkové podstaty.

Podstatnou zmenou je zvýšenie škody (resp. po doplnení § 89 ods. 14 Tr. zák. ujmy, aj vzhľadom na existenciu tohto pojmu v § 181a a § 181b Tr.zák.), ktorá musí byť páchateľom spôsobená, aby došlo k spáchaniu tohto trestného činu, a to z dvojnásobku minimálnej mzdy na jej šesťnásobok (ujma nie malá). Táto zmena súvisí s doplnením § 89 ods. 14, na základe ktorého dôjde k novému spôsobu vyčíslovania ujmy pri tomto trestnom čine. Keďže pri tomto novom vyčíslovaní by väčšina protiprávnych konaní smerujúcich voči chráneným rastlinám, živočíchom a drevinám bola posudzovaná ako trestný čin, čím by došlo k značnému nárastu trestnej agendy, navrhuje sa uvedená zmena.

Odčlenenie určitých konaní z odseku 1 do nového odseku 2 súvisí s tým, že v týchto prípadoch nemôže dôjsť k spáchaniu ujmy, a preto je konanie páchateľa viazané na rozsah činu (pri vyčíslovaní rozsahu treba vychádzať z ustanovenia § 89 ods. 13 Tr. zák).

Napriek zmenám uskutočneným poslaneckou novelou Trestného zákona je potrebné znenie tohto trestného činu upresniť. Navrhuje sa doplniť do odseku 1, že trestným bude aj lovenie rýb a zveri v dobe ich ochrany alebo zakázaným spôsobom (v prípade rýb – napr. lovenie pod ľadom, pri umelom svetle, omamnými prostriedkami, do ôk, do rúk a pod.; v prípade zveri - napr. usmrcovanie plynom, strieľanie raticovej zveri brokmi, chytanie do ôk alebo na lep), a to z dôvodu, aby bolo možné postihnúť osoby, ktoré síce povolenie majú, avšak lovia zver alebo ryby práve týmto spôsobom. Ďalej sa navrhuje doplniť konanie spočívajúce v prechovávaní (akýkoľvek spôsob držania neoprávnene ulovenej zveri alebo rýb) a medzi tresty doplniť trest zákazu činnosti, aby bolo možné páchateľovi tento trest uložiť ako trest samostatný.

Problematika nakladania s odpadmi je upravená v zákone o odpadoch, trestno-právna úprava a postih osôb, ktoré porušujú predpisy o odpadoch natoľko, že svojím konaním poškodzujú vo veľkom rozsahu vodu, pôdu alebo ovzdušie, však zatiaľ nie je upravená. Keďže ich ochrana je z hľadiska ochrany prírody a krajiny osobitne akútnou, navrhuje sa ustanoviť trestnosť takého nakladania s odpadmi, ktoré je v rozpore s predpismi o odpadoch a spôsobí poškodenie vody, pôdy a ovzdušia v takom rozsahu, že je spôsobená škoda aspoň v sume stonásobku minimálnej mesačnej mzdy (značný rozsah - 440 tis. Sk), alebo odstránenie následku takéhoto znehodnotenia nie je vôbec možné.

V modernom svete sa stáva hospodárenie s vodou významnou zložkou života. Preto je potrebné vymedziť pojmové znaky skutkovej podstaty trestného činu ochrany vôd pred haváriami v prípade, že následky sa nedajú odstrániť alebo je takýmto konaním spôsobená škoda aspoň v sume dosahujúcej stonásobok minimálnej mesačnej mzdy (značný rozsah - 440 tis. Sk).

Krádeže dopravných značiek z rôznych dôvodov nie sú nič neobvyklé. Takéto konanie zásadne zmení pravidlá cestnej premávky (najmä na križovatkách) z pohľadu vodičov motorových aj ostatných vozidiel, pričom dôsledky môžu byť katastrofálne.

V prípade dopravnej nehody bude možné osobu, ktorá odstránením značky alebo iným spôsobom zmenila jej informačný zmysel, postihnúť napr. pre trestný čin všeobecného ohrozenia, pretože takéto konanie bude nesporne v príčinnej súvislosti s následkami plynúcimi z dopravnej nehody.

Ak však k nehode nedôjde, páchateľa nemožno postihnúť za trestný čin podľa § 182 Tr. zák., pretože platná judikatúra zvislú dopravnú značku nepovažuje za všeobecne prospešné zariadenie v zmysle § 182 Tr. zák.. Do úvahy by prichádzalo iba vyvodenie priestupkovej zodpovednosti, čo nie je dostatočné, aj z hľadiska generálnej prevencie.

Preto sa navrhuje, aby najvýznamnejšie zo zvislých dopravných značiek, zákazové a príkazové, boli výslovne uvedené v ustanovení § 182 ods. 1 Tr. zákona.

Sprísnenie trestov pri trestnom čine nedovoleného ozbrojovania je odôvodnené skutočnosťou, že doterajšie trestné sadzby sú neprimerane nízke, a to najmä vzhľadom k závažnosti tohto trestného činu a jeho následkom a k odvodenej možnosti páchania ďalších závažných trestných činov.

Ako nesprávne sa javí, že v § 187 ods. 4 písm. a/ je vyjadrený ako kvalifikovaný znak “členstvo v organizovanej skupine” spolu so znakom “v spojení s organizovanou skupinou pôsobiacou vo viacerých štátoch”. Keďže znak spojenie s organizovanou skupinou pôsobiacou vo viacerých štátoch je všeobecne vyššieho stupňa spoločenskej nebezpečnosti ako členstvo v organizovanej skupine, navrhujeme tento znak vyjadriť v odseku 6 so sadzbou desať až pätnásť rokov a doterajší odsek 6 prečíslovať na odsek 7. V Trestnom zákone sa totiž tento kvalifikovaný znak vyskytuje ešte v ďalších deviatich prípadoch a u všetkých sa dôsledne odlišuje stupeň nebezpečnosti vyjadrený rozdielnou sadzbou (v prípade spáchania trestného činu ako člen organizovanej skupiny je sadzba s hornou hranicou maximálne osem rokov, len v § 140 je desať rokov a pri spáchaní trestného činu v spojení s  organizovanou skupinou pôsobiacou vo  viacerých štátoch je horná hranica trestnej sadzby minimálne osem a maximálne pätnásť rokov).

Navrhuje sa aj úprava § 187 ods. 3 písm. b/ a ods. 5 písm. b/ Tr. zák. v tom smere, že namiesto okolností podmieňujúcich použitie vyšších trestných sadzieb – získanie značného prospechu, resp. prospechu veľkého rozsahu budú tieto okolnosti viazané na nakladanie s látkou uvedené v ustanovení § 187 ods. 1 Tr. zák. v značnej hodnote resp. v hodnote veľkého rozsahu. Tento postup sa javí byť opodstatnený jednak preto, že pri čine je takmer bezvýnimočne pristihnutý tranzitér drogy, ktorý môže byť postihnutý iba za pomoc vo forme prípravy podľa § 7 ods. 1 Tr. zák. (takéto okolnosti podmieňujú aj použitie vyššej trestnej sadzby, pretože značný prospech, resp. prospech veľkého rozsahu sa dosahuje zásadne pri predaji drogy doručením spotrebiteľovi a to činnosťou iných osôb ako tranzitéra), jednak môžu vybaviť neriešiteľné problémy pri preukazovaní rozsahu prospechu (zisku) ako rozdielu medzi výškou prostriedkov utŕžených predajom drogy konečnému spotrebiteľovi na strane jednej a celkovou výškou všetkých nákladov, ktoré boli za účelom dosiahnutia tohoto cieľa vynaložené, teda tak, ako sa to vyžaduje napr. pri trestnom čine podľa § 118 ods. 2 písm. c/, ods. 3 Tr. zákona.

Podľa stanoviska Generálnej prokuratúry SR a Ministerstva spravodlivosti SR aj súčasná právna úprava postačuje na trestný postih rasovo motivovaných trestných činov, ale v praxi sa vyskytli problémy pri aplikovaní uvedených ustanovení Trestného zákona. Súd napríklad vyslovil názor, že Rómovia nie sú odlišnou rasou od Slovákov v prípade, že sa hlásia k slovenskej národnosti, a teda Trestný zákon v platnom znení neumožňuje postihnúť prísnejšie útoky voči nim motivované protirómskou nenávisťou. Doplnením navrhovaného ďalšieho znaku (príslušnosť k etnickej skupine) do skutkových podstát dotknutých trestných činov – násilie proti skupine obyvateľov a proti jednotlivcovi (§ 196), hanobenie národa, rasy a presvedčenia (§ 198), podnecovanie k národnostnej rasovej nenávisti (§ 198a), vraždy (§ 219), ublíženie na zdraví (§ 221 a 222) - by sa táto nejednotnosť na základe zákona odstránila.

Podľa získaných poznatkov sa čoraz častejšie začínajú vyskytovať prípady rasovo motivovaných útokov aj na príbuzných, alebo blízke osoby príslušníkov inej rasy, ktorým je potrebné tiež poskytnúť ochranu prostriedkami trestného práva. Vzťahuje sa to aj na ľudí, ktorí by sa pre svoju protirasistickú angažovanosť mohli stať tiež potencionálnymi obeťami. Svedčí o tom obsah “zínov” (rozširovaných v nedávnom období medzi skínmi), v ktorých sú takíto ľudia nazývaní “zradcami” a podnecuje sa k nenávisti voči nim. V tejto súvislosti sa navrhuje zo skutkových podstát postihujúcich takéto konanie vypustiť skutočnosť, že napadnutá osoba musí byť príslušníkom inej rasy.

Zmena ustanovenia § 198 ods. 1 Tr. zák. vypustením slov “skupinu obyvateľov republiky pre ich politické presvedčenie” (písmeno b/) je odôvodnené tým, že sloboda prejavu ako jedného z najdôležitejších politických práv by nemala byť obmedzovaná spôsobom, ako je to doposiaľ upravené v § 198 Tr. zák.. Týmto spôsobom je obmedzenie tohto ústavného práva nenáležité.

Doplnenie reaguje na množiace sa prípady vrážd spáchaných organizovanými skupinami alebo v súvislosti s trestným konaním na osobách pre výkon ich povinností.

V prípade právneho posúdenia konania páchateľa spočívajúceho v iných sexuálnych praktikách ako v súloži (najmä orálny a análny styk, ale aj iné sexuálne aktivity, napr. sado-masochistické a iné), ktoré sa vynucujú násilím alebo jeho hrozbou, doposiaľ boli tieto konania posudzované najmä ako trestný čin vydierania s trestnou sadzbou nedostatočne vyjadrujúcou nebezpečnosť konania páchateľa (v základnej skutkovej podstate maximálne tri roky, zatiaľ čo pri znásilnení dva až osem rokov). Preto sa navrhuje do Trestného zákona doplniť nový trestný čin nazvaný “sexuálne násilie”.

Podnetom na zmenu bol prípad z Českej republiky, kde páchateľ v niekoľkých prípadoch násilím donútil ženy k análnemu a orálnemu styku, avšak v dôsledku existujúcej právnej úpravy (je rovnaká ako v  Slovenskej republike) nemohol byť páchateľ postihnutý za trestný čin znásilnenia.

Základná skutková podstata trestného činu podľa § 249c sa navrhuje rozčleniť na dve samostatné základné skutkové podstaty.

Zo skutkovej podstaty platného trestného činu § 249c je zrejmé, že pri formulovaní jeho objektívnej stránky (bola doplnená poslaneckým návrhom) došlo k závažnej chybe, ktorá fakticky znemožňuje aplikovať toto ustanovenie v praxi.

Použitím zlučovacej spojky “a” medzi slovami “vyrobí a obstará” bol vytvorený absurdný tvar objektívnej stránky. Súčasne totiž nemožno neoprávnene vyrobiť a obstarať telefónnu kartu. Správne mala byť použitá priraďovacia spojka “alebo”, ktorá by spájala dve možné eventuality objektívnej stránky.

Avšak nie je dostatočne postrehnutý ani rozdiel medzi funkciou platobnej karty a funkciou telefónnej karty.

Použitím neoprávnene nadobudnutej platobnej karty bez toho, aby do nej boli robené zásahy, možno spôsobiť aj miliónové škody, kým použitím neoprávnene nadobudnutej telefónnej karty bez toho, aby boli do nej robené neoprávnené zásahy možno spôsobiť škodu len do výšky nevyčerpaných predplatených telefónnych jednotiek, ktoré môžu predstavovať len pár korún. Cena najdrahšej telefónnej karty sa pohybuje v sume 500-600 Sk. Z toho potom vyplýva, že konanie zakladajúce iba neoprávnené obstaranie telefónnej karty je nadbytočne kriminalizované, lebo nejde o také konanie, ktoré by dosahovalo taký stupeň nebezpečnosti činu, aký sa vyžaduje pri iných trestných činoch. Takýto stupeň nebezpečnosti činu môže dosahovať iba konanie spočívajúce vo vyrobení alebo pozmenení telefónnej karty alebo predmetu spôsobilého ju nahradiť alebo ich obstaranie, ktoré možno používať na bezplatné telefonovanie v neobmedzenom rozsahu.

Trestný čin podľa § 249c je trestným činom ohrozovacím, lebo neoprávneným obstaraním platobnej karty iného alebo predmetu spôsobilého nahradiť jej funkciu, ako aj neoprávneným vyrobením alebo neoprávneným obstaraním telefónnej karty alebo predmetu spôsobilého plniť jej funkciu, škoda nevzniká. Táto vzniká až trestným činom poruchovým, ktorý páchateľ spácha iba použitím. V danom prípade trestným činom poruchovým môže byť len trestný čin podvodu podľa § 250 vo vzťahu k platobnej karte, alebo trestný čin neoprávneného obohatenia podľa § 250d vo vzťahu k telefónnej karte. Preto uplatnenie vyššej trestnej sadzby podľa platného odseku 2 alebo 3 vo vzťahu k spôsobenej škode nie je možné a tieto ustanovenia sú ustanoveniami mŕtvymi. Ako dôvod na vyššiu trestnú sadzbu možno uznať iba okolnosť, že čin spáchal člen organizovanej skupiny.

Z toho, čo bolo uvedené je zrejmé, že ustanovenie § 249c je v praxi takmer nepoužiteľné, čo poznatky o konkrétnych veciach aj potvrdzujú, najmä vo vzťahu k telefónnej karte.

Problém treba riešiť navrhovaným vytvorením dvoch samostatných skutkových podstát, z ktorých jedna by sa týkala neoprávneného vyrobenia a obstarania platobnej karty a druhá by sa týkala vyrobenia, pozmenenia alebo obstarania telefónnej karty.

Táto zmena vyplýva z požiadavky Pracovnej skupiny OECD pre úplatkárstvo, ktorá v marci 2000 monitorovala plnenie záväzkov Slovenskej republiky vyplývajúcich z Dohovoru OECD o boji s podplácaním zahraničných verejných činiteľov v medzinárodných obchodných transakciách, pričom sa namietala skutočnosť, že trestným je iba tá legalizácia, ktorá dosahuje hodnotu nie malú.

Formulačnú zmenu § 252 ods. 1 a § 252a ods. 1 písm. b/ si vyžiadalo prijatie zákona o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon č. 367/2000 Z.z), a to zmena terminológie v tomto právnom predpise.

Od polovice 90-tych rokov sa na území východného Slovenska zaznamenal nový, veľmi negatívny spoločenský jav – vykrádanie archeologických lokalít, hradov a iných kultúrnych pamiatok.

Spočiatku jednotlivci, neskôr už organizovaní v tzv. “záujmových skupinách” pomocou špičkových detektorov kovov dovážaných zo zahraničia, vykrádajú a následne devastujú vzácne kultúrne pamiatky s jediným zámerom, získať čo najviac hmotných pamiatok – mincí, šperkov, zbraní, nástrojov a iných nálezov, ktoré by slúžili k zakladaniu či obohacovaniu vlastných zbierok, resp. k predaju takýchto nálezov tzv. zberateľom starožitností.

Systematický archeologický výskum, ktorý realizovali pracovníci Archeologického ústavu Nitra, archeológovia viacerých múzeí, priniesli závažné poznatky týkajúce sa osídlenia územia Slovenska od staršej doby kamennej až do obdobia príchodu prvých Slovanov. Vyprofilovala a aj nová disciplína – archeológia stredoveku – s vynikajúcimi výsledkami získanými dlhodobým výskumom hradov, stredovekej architektúry, kostolov, kláštorov a zaniknutých stredovekých dedín.

Mnohé z týchto systematických výskumov boli pre nedostatok finančných prostriedkov pozastavené a súčasná ekonomická situácia neumožňuje venovať sa týmto finančne náročným výskumom, preto mnohé z evidovaných vzácnych lokalít ostávajú neprebádané.

Práve v tomto období sa objavuje nový nežiadúci fenomén, akým je zberateľstvo starožitností získaných z neprebádaných archeologických lokalít. Tieto sa stávajú predmetom predaja na rôznych burzách či stretnutiach zberateľov na Slovensku i v zahraničí (najmä Rakúsko, Poľsko, Maďarsko).

Mnohé z hradov nachádzajúcich sa na území Prešovského a Košického kraja boli v priebehu posledných rokov terčom doslova totálnej devastácie a vykrádania. Príkladom sú hrady Kysak, Šariš, Solivar, Brekov, Zborov, bratrická pevnosť pri Chmeľove a iné. Pri takýchto činnostiach prichádzame nielen o komplexné vedecké poznatky, ktoré je možné získať iba systematickou prácou pri výskume, ale predovšetkým sa stratili hmotné pamiatky nevyčísliteľnej kultúrnej hodnoty tvoriace kultúrne dedičstvo Slovenskej republiky.

Arogancia a suverenita s akou detektoristi tieto nálezy získavajú sú výsledkom nedostatočnej legislatívy. Platný zákon SNR č. 27/1987 Zb. o štátnej pamiatkovej starostlivosti síce vymedzuje archeologické nálezy a výskumy, práva týkajúce sa archeologických výskumov i povinností nálezcov, ale sankcie pri ich porušovaní nie sú adekvátne závažnosti a spoločenskému dopadu činnosti detektoristov. S ich existenciou totiž zákon z roku 1987 vôbec nepočíta.

Takéto nepovolené prieskumy budú v budúcnosti čoraz častejšie a podľa názoru odborníkov z oblasti archeológie, osoby, ktoré sa touto činnosťou zaoberajú, alebo ju vykonávajú sa nielen neoprávnene obohacujú, ale aj znehodnocujú históriu a národné bohatstvo. Tým dochádza k tomu, že nájdené predmety odpredávajú súkromným zberateľom alebo ich vyvážajú mimo územia štátu.

Na základe spomenutých dôvodov sa navrhuje doplnenie Trestného zákona o novú skutkovú podstatu, ktorou by bolo možné postihnúť tieto negatívne aktivity.

Vzhľadom na zmeny upravené v jednotlivých skutkových podstatách trestných činov je potrebné v zákone upraviť aj  prechodné ustanovenie.

Zmeny v týchto ustanoveniach Trestného poriadku sú odôvodnené a viazané na prijatie nového zákona o ochrane utajovaných skutočností, ktorý už nepozná pojmy štátne tajomstvo a služobné tajomstvo, a preto je potrebné ich nahradiť termínom “utajovaná skutočnosť”.

Vypustenie ustanovenia § 11 ods. 1 písm. a/ a následná úprava § 11 ods. 2 a § 308 ods. 3 si vyžiadala novelizácia Ústavy Slovenskej republiky, ktorá bola prijatá Národnou radou SR 23. februára 2001 (ústavný zákon č. 90/2001 Z.z.). V zmysle prijatej zmeny sa doterajší čl. 102 ods. 1 písm. i/ upravil tak, že prezident SR “odpúšťa a zmierňuje tresty uložené súdmi v trestnom konaní a zahládza odsúdenie formou individuálnej milosti alebo amnestie”, t.j. bola vypustená možnosť prezidenta nariadiť, aby sa “trestné konanie nezačínalo, alebo aby sa v ňom nepokračovalo” (abolícia). Na základe tejto ústavnej zmeny je potrebné vypustiť túto možnosť aj z Trestného poriadku.

Novela Ústavy Slovenskej republiky (ústavný zákon č. 90/2001 Z.z.) upravila novým spôsobom otázka trestného stíhania poslancov Národnej rady SR, sudcov Ústavného súdu SR, sudcov a generálneho prokurátora SR. Podľa zmeneného čl. 78 ods. 3 a doplneného čl.136 ods. 4 ústavy v prípade, že príslušný orgán odoprie súhlas je trestné stíhanie vylúčené počas trvania poslaneckého mandátu, resp. počas trvania funkcie. Navrhovanými ustanoveniami sa dopĺňa Trestný poriadok v súlade s predmetnými ústavnými zmenami.

Doplnenie § 100 sa viaže na prijatie Základnej zmluvy medzi Slovenskou republikou a Svätou stolicou (odôvodnenie doplnenia je bližšie uvedené pri odôvodnení § 167 a § 168 Trestného zákona).

Poslednou novelou Trestného poriadku došlo k sprísneniu nariaďovania výkonu trestu odňatia slobody a dodávania odsúdených do jeho výkonu. Ďalšiu úpravu tohto ustanovenia si vyžiadal jeho rozdielny výklad súdmi ohľadom príslušnosti súdov na nariadenie výkonu trestu odňatia slobody podľa § 321 ods. 1 prvá veta.

Národná rada SR v decembri 2000 prijala zákon č. 4/2001 Z.z. o Zbore väzenskej a justičnej stráže. Tento zákon v ustanovení § 47 ods. 2 písm. d/ umožnil príslušníkom Zboru väzenskej a justičnej stráže zadržať odsúdeného za účelom jeho dodania do výkonu trestu odňatia slobody. Z tohto dôvodu sa zároveň do Trestného poriadku dopĺňa pre predsedu senátu povinnosť vydať príkaz na zadržanie odsúdeného za účelom jeho dodania do výkonu trestu odňatia slobody, aby v prípade, keď nie je možné pre neprítomnosť príslušníkov Policajného zboru odsúdeného priamo dodať do výkonu trestu, mohol byť odsúdený zadržaný príslušníkmi Zboru väzenskej a justičnej stráže. V opačnom prípade by sa stratil samotný zmysel sprísnenia nariaďovania výkonu trestu odňatia slobody.

V súvislosti so zmenou § 181d (pytliactvo) vykonanou zákonom č. 399/2000 Z.z. a navrhovanou zmenou § 89 ods. 13 (škoda nie nepatrná) je potrebné zmeniť aj príslušné ustanovenia priestupkového zákona, aby sa na základe zákona určité konanie nedalo posudzovať aj ako priestupok, aj ako trestný čin.

Rozdielna účinnosť niektorých ustanovení predkladanej novely týkajúcich sa skutkových podstát trestných činov vyzvedačstva, ohrozenia utajovanej skutočnosti a ohrozenia dôvernej a vyhradenej skutočnosti, resp. zmeny Trestného poriadku je navrhovaná z dôvodu, že nový zákon o ochrane utajovaných skutočností a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý nahradí doterajšiu právnu úpravu (zákon NR SR č. 100/1996 Z.z. v znení neskorších predpisov) nadobudne účinnosť v inom termíne ako tento návrh zákona, ktorého účinnosť je viazaná na účinnosť novely Ústavy Slovenskej republiky (ústavný zákon č. 90/2001 Z.z.).