Významné zlepšenie predmetnej situácie sa očakáva ako výsledok reštrukturalizácie najväčších slovenských bánk. Tento proces bol úspešne zavŕšený v júni 2000. Momentálne sú banky pripravované na privatizáciu, výsledkom ktorej bude ich kapitálové a manažérske posilnenie. Na to, aby banky poskytovali úvery do podnikateľskej sféry, je ale okrem dostatku likvidity nevyhnutné, aby existoval taký právny a regulačný rámec, ktorý im dodá istotu a prostriedky na vymoženie nimi investovaných zdrojov. Dva piliere právneho rámca, ktorý podporuje financovanie podnikateľskej sféry sú: možnosť efektívneho odchodu z trhu (prostredníctvom zákona o konkurze a vyrovnaní, k čomu smeruje aj júnová novela zákona) a efektívna možnosť zabezpečenia záväzkov, čím sa zmenšuje riziko spojené s poskytnutím úveru tým, že sa zvyšuje šanca na vrátenie poskytnutých peňažných prostriedkov priamo zo zábezpeky. Krajina, ktorá nemá “zdravý" právny rámec zabezpečenia záväzkov sa zbavuje výhod, ktoré prináša hospodárstvu efektívne fungujúci trh so zabezpečenými úvermi. Je preto zrejmé, že reforma systému záložného práva bude mať kľúčovú úlohu pri ochote veriteľov zabezpečovať externé financovanie podnikateľských plánov.

Zábezpeka môže mať osobný alebo majetkový charakter. Zábezpeka osobného charakteru, napr. osobné ručenie, vo svojej podstate znamená rozloženie úverového rizika na viac ako jedného dlžníka. Zábezpeka majetkového charakteru znižuje riziko nesplatenia záväzku tým, že veriteľ získava právo k určitému majetku dlžníka; ak je dlžník v omeškaní s plnením záväzku veriteľ sa môže uspokojiť z výťažku predaja tohto majetku. Tradičným inštitútom zábezpeky majetkového charakteru je záložné právo.

Záložné právo na hnuteľné veci môže byť possesórne (s odovzdaním veci, majetku) alebo nepossesórne (bez odovzdania veci alebo majetku). Possesórne záložné právo poskytuje dobrú ochranu pre veriteľa, je však vhodné len vtedy, ak je dlžník schopný predmet zálohu odovzdať, čo je v podnikateľskej praxi málo využiteľné. Podnikateľ, ktorý kupuje nové zariadenie, potrebuje toto zariadenie na produkciu. Ak by banka, ktorá poskytne podnikateľovi úver na kúpu zariadenia požadovala zabezpečenie úveru zriadením záložného práva na toto zariadenie, podnikateľ by ho musel odovzdať, čím by sa však zmaril účel kúpy nového výrobného zariadenia. Financovanie výrobných zásob podniku môže tiež fungovať, iba ak si podnikateľ môže zásoby ponechať v držbe.

Právny rámec záložného práva, ktorý umožňuje dlžníkovi užívať a vytvárať príjmy z majetku, ktorý je predmetom záložného práva, prináša prospech do tých oblastí hospodárstva, ktoré sú najviac závislé na úveroch. Rozvoj malého a stredného podnikania závisí vo veľkej miere od prijateľnej ponuky úverov; pre malé a stredné podniky je úver spravidla dostupný len vtedy, keď môžu založiť majetok, ktorý používajú na podnikanie. V oblasti priemyselnej výroby rozhodnutie ako pokračovať v podnikaní, či rozšíriť materiálno technické zabezpečenie produkcie závisí od podmienok financovania. Poskytnutie efektívnej zábezpeky podstatne zlepšuje podmienky financovania. Nové techniky financovania vyžadujú stále viac využívanie všetkých foriem majetku ako predmetu záložného práva. Kvalitná reforma tejto oblasti jednoznačne prispeje ku zníženiu transakčných nákladov, čo predstavuje podľa momentálne prevažujúcich prúdov ekonomickej teórie jeden z hlavných zdrojov hospodárskeho rastu.

Súčasná právna úprava záložného práva je z pohľadu záložného veriteľa a záložného dlžníka nedostatočná a neefektívna. Vznik záložného práva, ktorého predmetom je hnuteľná vec, je podľa § 151b Občianskeho zákonníka popri zmluve o záložnom práve podmienený jednou z nasledovných skutočností: odovzdanie veci záložnému veriteľovi, odovzdanie veci inej osobe, alebo vyznačenie vzniku záložného práva v listine, ktorá osvedčuje vlastníctvo záložcu k predmetu zálohu a je súčasne aj nevyhnutná na nakladanie s vecou. V praxi obchodného života sa listina spĺňajúca oba uvedené predpoklady nachádza len veľmi ťažko. Za takúto listinu nemožno bez pochybností považovať ani technický preukaz (majúci charakter listiny verejného práva, osvedčujúcej spôsobilosť motorového vozidla na premávku) ani inventárnu kartu (majúcu charakter nosiča evidenčných informácií nevyhnutných v účtovníctve).

Bez toho, aby bol predmet záložného práva odovzdaný záložnému veriteľovi (čiže de facto bolo znemožnené jeho používanie vo výrobnom a obchodnom styku) je možné zriadiť záložné právo k hnuteľným veciam len na základe osobitných právnych úprav k určitým hnuteľným veciam, ako napr. k námorným lodiam (na základe zákona č. 61/1952 Zb. o námornej plavbe v znení zákona č. 42/1980 Zb.), zrnu obilnín vrátane kukurice, olejnatých semien, semien strukovín, cukru, zemiakov jedlých neskorých (na základe zákona č. 144/1998 Z. z. o skladiskovom záložnom liste, tovarovom záložnom liste a o doplnení niektorých ďalších zákonov).

Z horeuvedeného je zrejmé, že v bežnej praxi financovania malých a stredných podnikateľov de facto neexistuje možnosť poskytnúť zabezpečenie spočívajúce v založení hnuteľných vecí (napr. stroje, technológie, kamióny a iné motorové vozidlá, inventár a zásoby). Podnikatelia sú nútení zakladať iba nehnuteľnosti, ktorými ale máloktorí disponujú, prípadne bonitné pohľadávky. Pre rozvoj malého a stredného podnikania je tento stav veľmi problematický. Existujúca situácia úvery pre malého a stredného podnikateľa (ktorý nevlastní nehnuteľnosť a nemá pohľadávku, ktorú by mohol založiť) buď neúmerne predražuje alebo úplne zabraňuje k nim prístup.

Nedokonalosť právnej úpravy záložného práva k hnuteľným veciam, o. i., vedie v bankovej praxi k častému použitiu problematického právneho inštitútu zabezpečenia záväzkov prevodom práva (vrátane vlastníckeho práva). Samotná právna úprava tohto právneho inštitútu je veľmi strohá (dva odseky v § 553 Občianskeho zákonníka). Navyše absentuje adekvátna väzba zabezpečenia záväzkov prevodom práva v iných právnych predpisoch, najmä daňových a účtovných, s výnimkou zákona o dani z pridanej hodnoty. V praxi použitie uvedeného inštitútu teda supluje nevyhovujúci systém záložného práva a vytláča pôvodný zmysel zabezpečovacieho prevodu práva, ktorým je zabezpečenie záväzku a nie prevod práva. Jeho zámerom je ”neumožnením brania úžitkov z prevedených práv" po určitý čas primeť prevádzajúceho konkrétne právo, teda dlžníka splniť takto zabezpečovaný záväzok (na tomto mieste je potrebné uviesť, že všeobecne ustálený výklad k tomuto ustanoveniu hovorí, že takúto zmluvu možno uzavrieť iba medzi dlžníkom a veriteľom a teda nie je možné ju použiť v prípade, ak má za splnenie záväzku ručiť časťou svojho majetku iná osoba ako dlžník zo zabezpečovaného záväzkovo-právneho vzťahu). V praxi však použitie tohto inštitútu nemá za následok zamýšľané obmedzenie dlžníka vo výkone jeho vlastníckych práv (teda s výnimkou obmedzenia samotného scudzenia), nakoľko tento vec, ku ktorej sa viažu prevedené práva, v reálnej praxi naďalej užíva. Uvedené teda zrejme vedie k pokrivenému uplatňovaniu práva v reálnej praxi.

Nedostupnosť finančných úverov z dôvodu nedokonalého systému zábezpeky bola identifikovaná v krajinách strednej a východnej Európy ako jedna z dôležitých prekážok hospodárskeho rastu a rozvoja hneď na počiatku transformačného procesu. Z toho dôvodu Európska banka pre obnovu a rozvoj (EBOR), so sídlom v Londýne, vypracovala v roku 1992 “Projekt zabezpečených transakcií" (Project on Secured Transactions) ako svoj prvý dôležitý projekt právnej transformácie. Na základe výsledkov tohto projektu EBOR, ktorá považuje absenciu efektívneho právneho rámca pre nepossesórne záložné právo za brzdu vývoja úverového trhu, odporúča reformu práva zabezpečenia záväzkov všade tam, kde pôsobí. Pri tejto reforme úzko spolupracuje s inými medzinárodnými finančnými inštitúciami a viacerými krajinami. Táto práca bola doposiaľ financovaná vládami Nemecka, Japonska, Veľkej Británie ako aj Európskou úniou. Svetová banka zasa pracuje na reforme záložného práva v krajinách centrálnej a južnej Ameriky a v krajinách juhovýchodnej Ázie. Zdokonaľovanie právneho rámca nepossesórneho záložného práva sa stalo programom vlád krajín na celom svete, pretože je všeobecne vnímané ako prostriedok rastu efektivity hospodárstva. V poslednej dobe sa k tomuto trendu pripájajú aj krajiny západnej Európy, viaceré aj v spolupráci s EBOR.

Sine qua non reformy právnej úpravy záložného práva je zriadenie registra záložných práv k hnuteľným veciam a inému majetku. Register (podobne ako v prípade katastra nehnuteľností) plní funkciu publicity, zverejnenia vzniku a trvania záložného práva (čo nie je pri possesórnom záložnom práve potrebné). Takisto, register je nevyhnutný pre stanovenie priority vzniku záložného práva a riešenia kolízií.

Všetky krajiny, ktoré vykonali reformu záložného práva, zriadili takýto register. Modely pre zriadenie a fungovanie registra sa líšia medzi jednotlivými štátmi. Niekde vedú register katastre, niekde notárske úrady, niekde bol zriadený úrad sui generis, niekde obchodné registre a inde boli za takýmto účelom zriadené komerčné organizácie. Napr. v Poľsku vedú takýto register obchodné registre na súdoch, zatiaľ čo v Maďarsku vedú registre notári, s centrálnym registrom pri Notárskej komore.

Z uvedených zásad vyplývajú tieto požiadavky na zriadenie a prevádzkovanie registra:

Právna úprava záložného práva má podľa platnej slovenskej právnej úpravy povahu vecného práva, pod čím sa rozumie subjektívne právo priameho panstva nad vecou. V prípade záložného práva ako práva k cudzej veci ide o čiastočné priame panstvo nad vecou (na rozdiel od vlastníckeho práva, ktoré je všeobecným priamym panstvom nad vecou). Zmenou právnej úpravy záložného práva nebude dotknutá povaha záložného práva ako vecného práva.

1. zmeniť a doplniť všeobecnú právnu úpravu záložného práva v Občianskom zákonníku tak, aby zahŕňala všeobecnú právnu úpravu possesórneho aj nepossesórneho záložného práva, vrátane právnej úpravy realizácie záložného práva záložným veriteľom,

2. zmeniť, zrušiť alebo doplniť osobitné právne predpisy upravujúce záložné právo v rozsahu, ktorý sa ukáže vo väzbe na navrhované zmeny a doplnky vo všeobecnej právnej úprave Občianskeho zákonníka potrebný,
3. upraviť zriadenie registra záložných práv k hnuteľným veciam a inému majetku a registrácie záložného práva, a to zmenou a doplnením zákona SNR č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov.

2. 1. Záložný dlžník (záložca)

Založiť vec, resp. iný spôsobilý predmet záložného práva (záloh) je oprávnený jej vlastník (majiteľ, oprávnená osoba), ktorý nemusí byť dlžníkom záväzkovo-právneho vzťahu, z ktorého veriteľovi, v prospech ktorého je zriadené záložné právo, vznikla pohľadávka.

Platná všeobecná právna úprava umožňuje každému vlastníkovi veci alebo iného spôsobilého predmetu záložného práva zriadiť záložné právo. Z tejto všeobecnej zásady pozná slovenský právny poriadok niekoľko výnimiek, ktoré vyplývajú z osobitných právnych predpisov. Tieto obmedzenia sa však vzťahujú na limitovaný okruh subjektov, pre ktoré je charakteristické, že spravujú štátne, resp. iné verejné prostriedky (napr. rozpočtové organizácie). Reforma právnej úpravy záložného práva nevyžaduje zmeny právnej úpravy týkajúcej sa vymedzenia okruhu osôb, ktoré môžu byť záložným dlžníkom.

2. 2. Záložný veriteľ

Záložným veriteľom, t. j oprávneným subjektom záložného právneho vzťahu je veriteľ zabezpečenej pohľadávky. Platná právna úprava neobmedzuje vo vzťahu k fyzickým ani k právnickým osobám možnosť zabezpečiť pohľadávky záložným právom. Reforma právnej úpravy záložného práva nevyžaduje zmeny právnej úpravy týkajúcej sa okruhu osôb, ktoré môžu zabezpečiť svoju pohľadávku záložným právom.

2. 3. Záložným právom zabezpečená pohľadávka

Podľa platnej všeobecnej právnej úpravy možno zriadiť záložné právo na zabezpečenie peňažnej alebo nepeňažnej pohľadávky (§ 151a Občianskeho zákonníka), pričom pre nepeňažné pohľadávky platí zákonná nevyvrátiteľná právna domnienka, že záložným právom je zabezpečené peňažné plnenie až do výšky ocenenia nepeňažnej pohľadávky v čase vzniku záložného práva (§ 151a ods. 2 Občianskeho zákonníka), t. j. záložné právo možno zriadiť na zabezpečenie každej peňažnej alebo v peniazoch vyjadriteľnej pohľadávky.

Záložným právom možno zabezpečiť aj pohľadávku, ktorá vznikne v budúcnosti, alebo pohľadávku, ktorej vznik závisí od splnenia podmienky (§ 151b ods. 5 Občianskeho zákonníka).

Zabezpečenie záložným právom sa vzťahuje zo zákona aj na príslušenstvo pohľadávky, ktorá je zabezpečená záložným právom (§ 151a ods. 1 Občianskeho zákonníka), t. j. na úroky, úroky z omeškania, prípadne poplatok z omeškania a náklady spojené s uplatnením pohľadávky (§ 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka).

Určenie pohľadávky je podstatnou náležitosťou zmluvy o zriadení záložného práva (§ 151b ods. 4 Občianskeho zákonníka), právna úprava neurčuje bližšie, akým spôsobom má byť pohľadávka v zmluve určená. So zreteľom na požiadavku určitosti právneho úkonu ako predpokladu jeho platnosti vyplývajúcu z všeobecnej právnej úpravy právnych úkonov (§ 37 Občianskeho zákonníka) musí byť zabezpečovaná pohľadávka určená v zmluve o zriadení záložného práva spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosť o akú pohľadávku ide.

Potreby praxe, najmä pri štruktúrovanom financovaní (napr. pri klasických “project finance” štruktúrach) vyžadujú možnosť zriadenia záložného práva na zabezpečenie pohľadávky, ktorej výška je variabilná. V rámci novelizácie všeobecnej právnej úpravy je preto potrebné doplniť platnú právnu úpravu o explicitnú možnosť zriadiť záložné právo na variabilnú výšku pohľadávky.

2. 4. Predmet záložného práva (záloh)

Základné vymedzenie záložného práva platnej všeobecnej právnej úpravy predpokladá zriadenie záložného práva k veci (§ 151a ods. 1 Občianskeho zákonníka). Predmetom záložného práva tak môže byť každá vec v právnom zmysle (hnuteľná alebo nehnuteľná, vrátane bytov a nebytových priestorov), ktorú možno scudziť. Predmetom záložného práva môže byť aj spoluvlastnícky podiel k veci. Predmetom záložného práva môže byť ďalej pohľadávka, ak predmetom jej plnenia je vec, právo alebo iná majetková hodnota (§ 151h Občianskeho zákonníka). Osobitné právne prepisy umožňujú dať do zálohu aj iné majetkové hodnoty, napr. ochrannú známku (§ 31 zákona č. 55/1997 Z. z.), cenné papiere (zákon č. 600/1992 Zb.).

Z hľadiska systematiky právnej úpravy záložného práva, tento materiál navrhuje v Občianskom zákonníku vymedziť vo všeobecnosti spôsobilým predmet záložného práva nasledujúcim spôsobom:

• pozitívne vymedzenie zahŕňajúce majetok - všetky veci, práva a majetkové hodnoty, ktoré majú hodnotu vyjadriteľnú peniazmi a sú prevoditeľné,
• negatívne vymedzenie - pokiaľ osobitné predpisy nevylučujú zriadenie záložného práva na určitý majetok.

Podstatnou náležitosťou zmluvy o zriadení záložného práva podľa všeobecnej právnej úpravy záložného práva je určenie predmetu záložného práva, pričom v prípade založenia veci, musí byť vec ako predmet zálohu označená tak, aby jej založenie bolo každému zjavné (§ 151b ods. 4 Občianskeho zákonníka). Na zabezpečenie jednej pohľadávky možno založiť aj niekoľko samostatných vecí. Zákonná požiadavka individuálneho určenia predmetu zálohu je daná aj pre založenie pohľadávky alebo špecifických predmetov zálohu podľa osobitných predpisov. Založenie vecí určených podľa druhu a množstva tovaru umožňuje v obmedzenom rozsahu (na určité komodity) zákon č. 144/1998 Z. z. o skladiskovom záložnom liste, tovarovom záložnom liste a o doplnení niektorých ďalších zákonov.

Cieľom reformy záložného práva je podstatne rozšíriť možnosti zabezpečenia pohľadávok umožnením zriadenia neposesórneho záložného práva. Preto tento materiál navrhuje upraviť možnosť zriadenia záložného práva na všeobecne vymedzený predmet zálohu pozostávajúci z vecí, práv a iných majetkových hodnôt (napr. podniku alebo jeho časti), ktoré patria záložnému dlžníkovi, najmä z vecí určených čo do druhu a množstva (tovaru, zásob) v určitej hodnote. Všeobecnosť popisu predmetu záložného práva pritom nebude v rozpore s požiadavkou určitosti zmluvy o zriadení záložného práva, ako predpokladu platnosti zmluvy (§ 37 Občianskeho zákonníka).

Všeobecná právna úprava záložného práva nerieši otázku poistenia založených vecí. Právna úprava poistnej zmluvy vo vzťahu k nehnuteľnostiam je upravená. Ak sa poistná udalosť týka založenej nehnuteľnosti, plní poistiteľ len so súhlasom záložného veriteľa, ale len vtedy, ak záložný veriteľ ohlási najneskôr do výplaty plnenia, že záložné právo vzniklo vkladom do katastra nehnuteľností; ak záložný veriteľ odoprie súhlas na plnenie, zloží ho poistiteľ do súdnej úschovy (§ 811 Občianskeho zákonníka). V rámci navrhovanej reformy právnej úpravy záložného práva je potrebné zovšeobecnenie a rozšírenie tejto právnej úpravy aj na poistené hnuteľné veci, prípadne ďalší majetok.

Podľa platnej všeobecnej právnej úpravy záložného práva sa záložné právo vzťahuje zo zákona na záloh, jeho príslušenstvo a na prírastky, z plodov len na tie, nie sú oddelené (§ 151a ods. 1 Občianskeho zákonníka). Príslušenstvom veci sa rozumejú veci, ktoré patria vlastníkovi hlavnej veci a sú ním určené na to, aby sa s hlavnou vecou trvalo užívali (§ 121 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Obdobne, ak je predmetom záložného práva pohľadávka, vzťahuje sa záložné právo zo zákona aj na dlžné úroky a ostaté príslušenstvo (§ 151h ods. 3 Občianskeho zákonníka). Príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením (§ 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka). Reforma právnej úpravy záložného práva nevyžaduje zmeny právnej úpravy tejto problematiky.

Stratu hodnoty alebo zničenie, resp. zánik predmetu zálohu rieši platná všeobecná právna úprava záložného práva tak, že ak sa zabezpečenie pohľadávky z týchto dôvodov stane nedostatočným, záložný veriteľ má právo od dlžníka žiadať, aby zabezpečenie bez zbytočného odkladu doplnil. Ak tak dlžník neurobí, stane sa tá časť pohľadávky, ktorá nie je zabezpečenou, splatnou (§ 151e ods. 3 Občianskeho zákonníka). Reforma právnej úpravy záložného práva nevyžaduje zmeny právnej úpravy tejto problematiky.

Na vznik záložného práva k hnuteľným veciam na základe zmluvy sa podľa platnej právnej úpravy záložného práva vyžaduje odovzdanie veci záložnému veriteľovi alebo vyznačenie vzniku záložného práva v listine, ktorá osvedčuje vlastníctvo záložcu k predmetu zálohu a ktorá je nevyhnutná pre nakladanie s vecou, alebo odovzdanie veci do úschovy tretej osobe, ak sa na tom dohodne záložný dlžník so záložným veriteľom (§ 151b ods. 3 Občianskeho zákonníka). Primárnym cieľom reformy záložného práva je vytvorenie právneho rámca pre širokú možnosť zriaďovania nepossesórneho záložného práva k hnuteľným veciam, právam a majetku, t. j. záložného práva bez odovzdania veci, práv a majetku záložnému veriteľovi alebo tretej osobe do úschovy. Navrhuje sa ako alternatíva vzniku záložného práva, ktoré vzniká odovzdaním (possesórne záložné právo) viazať vznik záložného práva k hnuteľným veciam, prípadne ďalšiemu majetku (napr. listinné cenné papiere) na jeho registráciu v registri záložných práv (nepossesórne záložne právo k hnuteľným veciam). Možnosť zriadiť possesórne záložné právo zostane zachovaná.

Platná osobitná právna úprava založenia pohľadávky viaže účinnosť záložného práva voči podlžníkovi (dlžníkovi záložného dlžníka) na písomné oznámenie záložného dlžníka alebo ak vznik záložného práva podlžníkovi preukáže záložný veriteľ (§ 151h ods. 2 Občianskeho zákonníka).

Platná právna úprava viaže vznik záložného práva k niektorým predmetom záložného práva, ktoré sú evidované v osobitných evidenciách (nehnuteľnosti) alebo registroch (napr. zaknihované cenné papiere registrované v stredisku cenných papierov) na registráciu záložného práva v príslušnej evidencii, resp. registri.

Z hľadiska spôsobu vedenia registra sa navrhuje viesť register podľa záložných dlžníkov t. j. vlastníkov založeného majetku, pričom register by mal mať charakter verejného zoznamu, z ktorého sú pre každého prístupné údaje o tom, že určitá vec (majetok) patriaca určitej osobe je založená a v prospech koho je založená, prípadne ďalšie zákonom stanovené údaje.

1. obsah registra: v registri budú evidované záložné práva k hnuteľným veciam, iným právam a majetku,
2. účinky registrácie budú konštitutívne, t. j. záložné právo vznikne registráciou, pričom registrácii nepredchádza proces skúmania celého obsahu zmluvy (právna úprava taxatívne stanoví dôvody pre odmietnutie registrácie),
3. povinnosť registračného orgánu registrovať záložné práva podľa poradia ako boli podané (povinnosť registrácie v určitej lehote stanovenej zákonom),
4. žiadosť o registráciu podáva záložný veriteľ a/alebo záložný dlžník ,
5. ak nebude registrácia podaná do jedného mesiaca odo dňa podpisu záložnej zmluvy, má sa za to, že účastníci od tejto zmluvy odstúpili,
6. záložný veriteľ a/alebo záložný dlžník podávajú návrh na výmaz z registra,
7. pri transformácii possesórneho na nepossesórne záložné právo, účinky vzniku záložného práva zostanú zachované ku dňu vzniku possesórneho záložného práva (aj v opačnom prípade).

5. Práva a povinnosti záložného dlžníka a záložného veriteľa

V prípade zabezpečenia pohľadávky nepossesórnym záložným právom je záložný dlžník, ktorý má vec alebo majetok u seba, oprávnený túto vec (majetok) obvyklým spôsobom užívať, pričom ale má povinnosť starať sa o predmet zálohu a chrániť ho pred stratou, poškodením alebo zničením. Takisto znáša náklady s tým spojené. Podľa platnej všeobecnej právnej úpravy postúpenia pohľadávky v prípade zmeny v osobe veriteľa na základe zmluvy o postúpení pohľadávky prechádza zo zákona na nového veriteľa aj právo zo záložnej zmluvy (s postúpením pohľadávky prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené - § 524 ods. 2, pozri aj 528 Občianskeho zákonníka). V prípade zmeny v osobe dlžníka prevzatím dlhu za dlžníka zostávajú práva zo záložnej zmluvy (ak dlžník nie je totožný so záložným dlžníkom) zachované len vtedy, ak záložným dlžník so zmenou v osobe dlžníka súhlasí (§ 532 Občianskeho zákonníka). Návrh na zmenu údajov v registri záložných práv podáva záložný veriteľ a/alebo dlžník.

6. Priority a účinky voči tretím osobám

V rámci zmluvnej slobody je prípustná dohoda medzi záložným veriteľom a záložným dlžníkom, ktorou záložný veriteľ súhlasí s prevodom predmetu zálohu bez prechodu záložného práva (de facto vzdanie sa práva), ako aj iné dojednania medzi veriteľom a dlžníkom. Reforma záložného práva nepredpokladá rozsiahlejšie zásahy do sféry zmluvnej slobody oproti súčasnému právnemu stavu.

7. Vynútiteľnosť práv záložného veriteľa

Kvôli efektívnosti navrhovanej reformy je potrebná nová komplexná a jednotná úprava dražby mimo výkon súdneho rozhodnutia. Pre hnuteľné veci existuje zastaralá a pre dnešný hospodársky život nevyhovujúca úprava v zákone č. 174/1950 Zb. a pre nehnuteľnosti osobitná právna úprava neexistuje (s výnimkou ustanovení v novele zákona o konkurze a vyrovnaní z júna 2000). Táto právna úprava bude stanovovať podmienky predaja predmetu zálohu záložným veriteľom.

V súvislosti s realizáciou záložného práva bude stanovená povinnosť zverejniť informáciu o zámere realizovať záložné právo v zákonom stanovenej lehote v registri záložných práv. Záložný dlžník bude mať vždy možnosť odvrátiť realizáciu záložného práva splatením dlhu. Výťažok z predaja zálohu prevyšujúci výšku pohľadávky je záložný veriteľ povinný vydať záložnému dlžníkovi.