O S O B I T N Á   Č A S Ť

K článku I

K bodu 1

Ide o zosúladenie textu zákona a práv z neho vyplývajúcich. Exekútori môžu konať iba v na základe zákona. Exekučný poriadok umožňuje exekútorom vykonávať iba exekučnú činnosť.

K bodu 2

Vecne sa upravuje definícia potrebného vzdelania. Ustanovením sa zjednocuje úprava potrebného vzdelania s úpravou požadovanou inými stavovskými zákonmi (napr. zákon o advokácii, notársky poriadok)

K bodu 3

Dva roky praxe u súdneho exekútora sú postačujúce na to, aby občan, ktorý požiada o vymenovanie za súdneho exekútora mal dostatočné praktické skúsenosti. Súdnu prax súvisiacu s výkonom rozhodnutia vykonávajú justičný čakateľ a súdny tajomník poverení predsedom súdu na vykonávanie jednoduchých úkonov.

K bodu 4

Ustanovenie rozširuje definíciu exekučnej praxe o činnosť zamestnanca exekútora. Týmto sa reálna praktická činnosť zamestnanca exekútora uznáva zákonom.

K bodu 5

Upresnením textu sa zjednocuje terminológia použitá v iných zákonoch (Sudcovský kódex).

K bodu 6

Ide o upresnenie textu, aby bolo jednoznačne určené, kedy žiadateľ určuje svoje budúce sídlo. Ustanovenie zjednoduší komunikáciu medzi kompetentnými orgánmi a exekútorom.

K bodom 7 a 8

Ustanoveniami sa zavádza pre lepšiu identifikáciu exekútora odznak.

K bodu 9

Ide o upresnenie textu, v nadväznosti na existujúci právny stav. Ustanovením sa zabezpečuje stabilné pokrytie územia Slovenskej republiky exekútorskými úradmi.

K bodu 10

Doterajšia právna prax nerieši zánik exekútorského úradu, ak nastanú právne skutočnosti podľa § 16 ods. 1. Zánik exekútorského úradu nemožno stotožňovať so zánikom výkonu exekútorského úradu pretože exekútorský úrad i keď je len právnou konštrukciou reálne vznikol a naďalej fyzicky existuje a zhmotňuje materiálne a finančné hodnoty v jednotlivých exekučných spisoch v know how, v pohľadávkach a záväzkoch.

K bodu 11

Ustanovením sa zabezpečuje kontinuita vo výkone exekútorského úradu. Komora zabezpečuje ustanovenie náhradníka exekútora, ktorý pokračuje vo výkone exekútorského úradu a za súčinnosti Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky je zaručené pokračovanie exekučných konaní. Náhradník ustanovený komorou vstupuje do neukončených exekučných konaní po exekútorovi, ktorého zanikol výkon exekútorského úradu. Na získanie spisov a ich inventarizáciu si môže náhradník exekútora vyžiadať súčinnosť príslušného útvaru Policajného zboru. Určenie exekútora, ktorý bude pokračovať v exekučnom konaní je ponechané na komoru. Vzhľadom na to, že náhradník exekútora, ktorého výkon exekútorského úradu zanikol je určený priamo komorou, nezodpovedá za náhradu škody spôsobenej exekútorom, ktorého výkon exekútorského úradu zanikol

K bodu 12

Ide legislatívno-technické upresnenie textu súvisiace s navrhovanou úpravou §10ods. 1 písm. b).

K bodu 13

Ide o upresnenie pôsobnosti Policajného zboru pri poskytovaní súčinnosti a zosúladenie so zákonom o Policajnom zbore.

K bodu 14

Ustanovením sa špecifikujú banky a pobočky zahraničných bánk podľa zákona o bankách.

K bodu 15

Daňové orgány sú štátne orgány, ktoré disponujú štátnymi informáciami, ktorých použitie je dôležité nielen pre daňový orgán, ale aj pre ostatné štátne a im na roveň postavené orgány. Informácia identifikačných údajoch bankového účtu daňovníka nie je informáciou o daňových konaniach, na ktoré je viazaná povinnosť mlčanlivosti, preto daňové orgány poskytnúť údaje o majetkovom priznaní daňovníkov.

K bodu 16

Bez určenia lehoty a zodpovednosti za neposkytnutie súčinnosti tretími osobami je v praxi poskytovanie súčinnosti málo efektívne a spočíva na dobrovoľnosti jej poskytovania tretími osobami. Za nesplnenie zákonom stanovenej povinnosti môže súd uložiť na návrh exekútora poriadkovú pokutu.

K bodu 17

Ustanovením sa legislatívno-technicky a vecne upravuje možnosť odvolania .

K bodu 18

Ustanovením sa zabezpečuje právo exekútora na trovy exekúcie. Trovy exekúcie nespadajú do konkurznej podstaty.

K bodu 19

Úprava vyplýva z potreby aplikačnej praxe. Účastníkom konania má byť aj osoba o ktorej právach súd rozhoduje.

K bodu 20

Ustanovuje sa povinnosť súdu rozhodnúť do 15 dní o poverení exekútora. Ustanovením sa zrýchľuje exekučné konanie.

K bodu 21

Ustanovením sa legislatívno-technicky a vecne upravuje možnosť odvolania .

K bodu 22

Zasielanie upovedomení o začatí a oznámení o skončení exekúcie Národnému úradu práce je obsolentná právna norma. Národný úrad práce údaje, ktoré mal získavať od exekútorov získal podľa zákona o konkurze a vyrovnaní. Údaje o začatí a skončení exekúcie majú pre Národný úrad práce relevanciu iba v súvislosti s likvidáciou podniku. A v tomto prípade sa získavanie údajov riadi podľa zákona o konkurze a vyrovnaní.

K bodu 23

Ustanovením sa zabezpečuje poučenie povinného o možnosti podania námietok voči trovám exekúcie.

K bodu 24

Ustanoveniami sa zosúľaďuje doručovanie v Občianskom súdnom poriadku a v Exekučnom poriadku. Zavádza sa fikcia doručenia fyzickým osobám oprávneným podnikať a právnickým osobám.

K bodu 25

Ustanoveniami sa zosúľaďuje doručovanie v Občianskom súdnom poriadku a v Exekučnom poriadku. Zavádza sa fikcia doručenia fyzickým osobám oprávneným podnikať a právnickým osobám.

K bodu 26

Ustanovením sa legislatívno-technicky a vecne upravuje nemožnosť odvolania. Exekútor vykonáva v období do vydania uznesenia súdu o zastavení konania všetky nevyhnutné úkony .

K bodu 27

Právo podať námietky je dispozičným právom povinného. Toto dispozičné právo ostáva povinnému až do rozhodnutia o námietkach. Povinný má teda aj právo vzdať sa podania námietok a tým spolupracovať pri rýchlejšom uspokojovaní pohľadávky oprávneného najmä v prípadoch, keď povinný nemá potrebné finančné prostriedky na uspokojenie pohľadávky, ale exekúciu je nutné vykonať iným spôsobom.

K bodu 28

Ustanovenie umožňuje zdravotníckym zariadeniam požiadať o odklad exekúcie. Dôvodom tejto úpravy je kolízia čl. 40 Ústavy Slovenskej republiky s reálnym stavom slovenského zdravotníctva. Vykonávanie exekúcií v prípadoch kedy je povinným zdravotnícke zariadenie, alebo iná právnická osoba poskytujúca alebo zabezpečujúca zdravotnú starostlivosť, pri sume splatných záväzkov, môže spôsobiť kolaps zdravotníckej starostlivosti poskytovanej na základe čl. 40 Ústavy Slovenskej republiky. Zároveň sa určuje povinnosť súdu rozhodnúť o odklade do 30 dní od podania návrhu.

K bodu 29

Na zabezpečenie možnosti postupného splácania vymáhanej pohľadávky sa umožňuje povinnému uzavrieť písomnú dohodu so súhlasom oprávneného. Uvedené ustanovenie zabezpečí postupné splácanie vymáhanej pohľadávky. Počas plnenia povinného exekútor nepokračuje v exekúcii iným spôsobom.

K bodom 30 a 31

Rozširujú sa dôvody pre ktoré sa zastavuje konanie. V prvom prípade sa umožňuje zastavenie exekúcie ak majetok povinného nepostačuje ani na úhradu trov exekúcie, keďže v tom prípade nie je nádej na úspešné splnenie cieľa exekúcie – uspokojenia nároku oprávneného. V druhom prípade ide o zabezpečenie zaplatenia súdnych poplatkov.

K bodu 32

V spojitosti s § 20 ods. 2 písm. c) zákona č. 146/2000 Z. z. o ochrane topografii polovodičových výrobkov a s pripravovanou rekodifikáciou patentového zákona a zákona o ochranných známkach sa rozširuje ustanovenie § 63 ods. 2 písm. b) zákona c. 233/1995 Z. z. Exekučný poriadok písm. b) o možnosť zničenia veci na náklady povinného. Touto úpravou sa naplní jeden zo záväzkov vyplývajúcich zo zmluvy TRIPS (152/2000 Z. z.).

K bodu 33

Ustanovuje sa povinnosť exekútora zasielať exekučný príkaz len banke, ktorá vedie účet povinného. Zisťovanie existencie účtu povinného v banke nie je týmto ustanovením dotknuté.

K bodu 34

Ustanovením sa vzhľadom na problémy praxe predlžuje lehota na vydanie exekučného príkazu na 14 dní.

K bodu 35

Exekútor má možnosť písomne sa dohodnúť s oprávneným na poukazovaní splácaných pohľadávok priamo exekútorovi a o následnom poukázaní vymožených prostriedkov v primeranej lehote na účet oprávneného v prípadoch dlhodobej exekúcie napr. v prospech zdravotných poisťovní.

K bodu 36

Spresňuje sa identifikácia účtov povinného. Explicitne sa stanovuje pôsobnosť exekučného príkazu na všetky účty povinného. Predchádza sa vyhýbaniu sa exekúcii presúvaním peňažných prostriedkov na účtoch v bankách .

K bodom 37, 38 a 39

Exekútor má možnosť písomne sa dohodnúť s oprávneným na poukazovaní splácaných pohľadávok priamo exekútorovi a o následnom poukázaní vymožených prostriedkov v primeranej lehote na účet oprávneného v prípadoch dlhodobej exekúcie napr. v prospech zdravotných poisťovní.

K bodu 40

Okrem iných sa umožňuje sa použitie §§ 122, 123, 124 a 125 na exekúciu postihnutím iných majetkových práv.

K bodu 41

Umožňuje sa exekúciou postihnúť majetkové práva vyplývajúce z osobitných predpisov. Pre zabezpečenie plynulosti priebehu exekúcie práv z priemyselného vlastníctva sa určujú povinnosti exekútora pri výkone tejto špecifickej exekúcie. Vzhľadom na osobno-majetkovú povahu niektorých práv priemyselného vlastníctva, sa špecifikuje nemožnosť výkonu exekúcie na osobnú zložku týchto práv.

K bodu 42

Navrhovanou zmenou Exekučného poriadku sa zavádza nový spôsob exekúcie – exekúcia na obchodný podiel spoločníka. Zavedenie navrhovaného spôsobu exekúcie, ktorý nadväzuje na hmotnoprávnu úpravu novely Obchodného zákonníka, umožní postihnúť tú časť majetku povinnej osoby, ktorá v súčasnosti exekúcii nepodlieha. Čas trvania účasti povinného v obchodnej spoločnosti preto nie je možné dosiahnuť uspokojenie oprávneného z majetkovej zložky obchodného podielu alebo členského podielu v družstve a oprávnený ani súdny exekútor nemá zákonné oprávnenie dosiahnuť zrušenie účasti povinného v spoločnosti. Analýza podmienok a následkov spojených s exekúciou obchodného podielu a porovnanie zahraničných právnych úprav tak viedli k spracovaniu navrhovanej právnej úpravy.

Ustanovenia § 113a sú založené na týchto základných princípoch:

 

• umožňujú exekúciu na majetkovú časť obchodného podielu,

 

• vydanie exekučného príkazu na vykonanie exekúcie týmto spôsobom sa spája so zánikom účasti spoločníka spoločnosti.

Navrhovaná úprava nepripúšťa exekúciu predajom obchodného podielu, aj exekúciu na “osobnú zložku” obchodného podielu. Dôvodom, pre ktorý sa nenavrhuje exekúcia aj predajom obchodného podielu je skutočnosť, aby v dôsledku núteného predaja obchodného podielu nebola exekúciou postihnutá aj samotná obchodná spoločnosť, ktorej novým spoločníkom by sa vydražiteľ stal. Spôsob nadobudnutia obchodného podielu je vo väčšine prípadov predmetom úpravy zakladateľských dokumentov alebo stanov. Podmienky na nadobudnutie obchodného podielu by však boli pripustením ich núteného predaja v exekúcii prelomené. Spoločnosť by nemala možnosť ovplyvniť “výber” osoby nového spoločníka alebo člena, aj napriek tomu, že by s vydražiteľom, ako spoločníkom nesúhlasili.

 

• umožňuje súdnemu exekútorovi priamo postupovať týmto spôsobom aj v prípade, ak je spoločnosť v likvidácii alebo do likvidácie vstúpi.

Ak spoločnosť vstúpi do likvidácie po začatí exekúcie na obchodný podiel, vzťahuje sa predchádzajúci postup exekútora podľa § 113b na spoločnosť aj po jej vstupe do likvidácie a vzniká povinnosť spoločnosti vydať exekútorovi pohľadávku povinného zodpovedajúcu jeho podielu na likvidačnom zostatku, a to do výšky vymáhanej pohľadávky a jej príslušenstva.

V odseku 3 sa upravuje postup exekútora pri vykonávaní exekúcie uvedeným spôsobom. Súdny exekútor je povinný upovedomiť účastníkov exekučného konania (oprávnený, povinný), ako aj spoločnosť, ktorého je povinný spoločníkom alebo členom, že k určitému dňu začal vykonávať exekúciu týmto spôsobom. Exekútor je ďalej povinný vydať príkaz na začatie exekúcie, v ktorom

 

• prikáže spoločnosti , aby od jeho doručenia povinnému už nevyplatila vyrovnací podiel na likvidačnom zostatku. Ide o prípady, keď ešte pred začatím exekúcie alebo po jej začatí zanikla účasť povinného v spoločnosti alebo ak v uvedenom čase došlo k vstupu spoločnosti do likvidácie;

 

• zakáže spoločnosti , aby po doručení príkazu na začatí exekúcie udelila súhlas na prevod obchodného podielu, ak je takýto súhlas potrebný podľa jej zakladateľských dokumentov alebo stanov.

V odseku 4 sa upravuje doba (moment) odkedy je súdny exekútor oprávnený vydať exekučný príkaz.

V odseku 5 sa upravujú účinky vydania exekučného príkazu na vykonanie exekúcie. Navrhovaná úprava spája s vydaním exekučného príkazu zánik účasti povinného v spoločnosti. Zámerom predkladanej úpravy, ktorá ustanovuje, že k zániku účasti povinného v spoločnosti dochádza až momentom doručenia exekučného príkazu spoločnosti, ktorého je povinný spoločníkom a nie už vydaním upovedomenia alebo príkazu na začatie exekúcie sú nasledovné skutočnosti :

 

• až vydaním exekučného príkazu na vykonanie exekúcie, pristupuje súdny exekútor k skutočnému zexekuovaniu “obchodného podielu,

 

• vydanie upovedomenia o začatí exekúcie na obchodný podiel a následné vydanie príkazu na začatie exekúcie sú úkony smerujúce len k možnosti následnej realizácie exekúcie týmto spôsobom.

 

• vydanie upovedomenia ani príkazu na začatie exekúcie ešte neznamená, že súdny exekútor musí “obchodný podiel” skutočne zexekuovať ( t.j. vymôcť pohľadávku oprávneného týmto spôsobom). Po vydaní upovedomenia alebo príkazu na začatie exekúcie môže exekútor od tohto spôsobu z rôznych dôvodov upustiť (napr. pohľadávku vymohol medzičasom iným spôsobom).

Zánik účasti povinného v obchodnej spoločnosti musí byť preto viazaný na taký úkon exekútora, ktorý bezprostredne smeruje k realizácii exekúcie. Takýmto úkonom je práve doručenie exekučného príkazu na vykonanie exekúcie.

Účinky zániku účasti povinného v obchodnej spoločnosti sú viazané na doručenie exekučného príkazu spoločnosti, a to z dôvodu, že zánikom účasti povinného v obchodnej spoločnosti sa okrem povinnosti vyplatiť podiel na likvidačnom zostatku v prípade likvidácie spájajú aj iné povinnosť spoločnosti napr. k obchodnému registru ( návrh na zmenu zápisu) alebo tretím osobám ( napr. verejná obchodná spoločnosť – ak je povinný spoločníkom a súčasne aj štatutárnym orgánom). Preto je potrebné, aby účinky zániku účasti nastali doručením exekučného príkazu spoločnosti a nie napr. doručením povinnému.

K ods. 6 Ustanovenie ods. 6 odkazuje na primerané použitie ustanovení Exekučného poriadku o exekúcii iných peňažných pohľadávok v prípadoch ak § 113a neupravuje predmetné skutočnosti “ vzťahy a situácie” osobitne.

K bodu 43

Ustanovením sú z exekúcie vylúčené finančné prostriedky na účtoch zdravotných poisťovní a na účtoch zdravotníckych zariadení, majetok zdravotných poisťovní, majetok zdravotníckych zariadení , ak je obstaraný z prostriedkov poistného na zdravotné poistenie a lieky a zdravotnícke pomôcky.

K bodu 44

Ustanovenie umožňuje spísať a označiť hnuteľné veci aj po ich spísaní iným exekútorom. Vhodným zabezpečením je také zabezpečenie vecí, ktoré umožňuje určiť časovú prioritu zabezpečenia a zároveň neznehodnocuje a neznefunkčňuje časovo prioritné zabezpečenie. Konanie ďalšieho exekútora je možné po splnení podmienok stanovených zákonom. Napr. ak exekútor nevykoná predaj vecí do troch mesiacov od ich spísania bez právneho dôvodu. Za právny dôvod sa považuje napr. odklad exekúcie. Zákonodarca predchádza prípadnému zneužívaniu právneho inštitútu spísania veci ako spôsobu vyhýbania sa exekúcii hnuteľných vecí.

K bodu 45

Ide o potrebu aplikačnej praxe pri exekúcii predajom hnuteľných vecí.

K bodu 46

Ide o potrebu aplikačnej praxe pri exekúcii predajom hnuteľných vecí.

K bodom 47 a 48

Týmito ustanoveniami sa zabezpečí, aby exekútor, ktorý spísal hnuteľné veci povinného skôr, vedel o tom, že predajom týchto vecí chce vykonať exekúciu iný exekútor. V prípade, že chce vykonať oceňovanie týchto vecí bude vedieť, kde sa predmetné hnuteľné veci nachádzajú. Je vhodné, aby povinný vedel za akú cenu sa budú spísané veci predávať na dražbe. V praxi sa stáva, že exekútor, ktorý skôr spísal veci, zabezpečí ich odhad, s čím mu vzniknú trovy exekúcie – hotové výdavky, tieto veci na dražbe nepredá, lebo o ne nikto neprejaví záujem. U iného exekútora, ktorý spísal neskôr tie isté veci, však môže dôjsť k úspešnej dražbe. Z uvedeného dôvodu je potrebné zabezpečiť, aby bol uspokojený veriteľ, v ktorého prospech boli skôr spísané veci povinného a uhradené trovy exekúcie.

Termín dražby oznamuje exekútor iba účastníkom konania alebo tretím osobám, ktoré majú právo k draženej veci.

K bodu 49

Ustanovením sa zabezpečuje splnenie podmienok podľa osobitných predpisov týkajúcich sa nakladania s jadrovými materiálmi.

K bodu 50

Ustanovením sa určuje priorita vyplatenia výťažku z predaja vecí ktoré už skôr spísal iný exekútor a exekučné konanie u toho istého exekútora nebolo skončené, tomuto exekútorovi.

K bodu 51

Vzhľadom na to, že niektoré cenné papiere nemajú materiálnu podobu, ale sú iba registrované v Stredisku cenných papierov je nutné upraviť dispozíciu s nimi v priebehu exekučného konania.

K bodu 52

Ustanovenie zabezpečuje uspokojenie nároku oprávneného v súlade s exekučným príkazom. Toto uspokojenie by mohlo byť zmarené uplatnením nároku tretej osoby na cenný papier po jeho odblokovaní za účelom predaja cez Stredisko cenných papierov.

K bodu 53

Ustanovenie zabezpečuje uspokojenie pohľadávky povinného. Po odblokovaní cenných papierov na zabezpečenie ich predaja bolo možné uspokojenie nárokov tretích osôb. Zároveň sa terminológia zjednocuje s pojmami zákona č. 330/2000 o burze cenných papierov.

K bodu 54

Ustanovenie pojmovo v súlade so zákonom o cenných papieroch, špecifikuje aké práva sú predmetom úkonov exekútora v záujme zachovania a výkonu práv k cenným papierom . V tomto prípade sa nejedná iba o úzku skupinu práv (požívať, užívať napr. právo na dividendu ) vyplývajúcu z vlastníckeho vzťahu. Zákonodarca umožňuje komplexnú ochranu práv k cenným papierom.

K bodu 55

Zabezpečenie prístupu na oceňovanú nehnuteľnosť je nevyhnutné pre praktický výkon činnosti znalca. Prístup je možné si vynútiť za asistencie Policajného zboru Slovenskej republiky. Pre zachovanie objektivity exekútor priberá tretiu osobu – podľa možnosti zástupcu obce.

K bodu 56

Ustanovením sa zavádza nový pojem trhovej ceny, vychádzajúci z reálnych cien nehnuteľností.

K bodu 57

Vypúšťajú sa námietky voči znaleckému posudku o cene nehnuteľností pre jeho duplicitu na rôznych stupňoch rozhodovania . Uplatňovanie námietok zároveň zvádza k účelovému predlžovaniu exekučného konania. Z praktického, ale ak teoretického hľadiska tento inštitút zvýhodňoval povinného vo vzťahu k oprávnenému a to v štádiu konania, keď je už nepochybné, že nárok oprávneného je nesporný a postup exekútora v súlade so zákonom.

K bodu 58

Exekútor má  dispozítívne právo navrhnúť zastavenie exekúcie predajom nehnuteľnosti. Zákon reflektuje reálny stav na trhu nehnuteľností .

K bodu 59

Uznesenia o odvolaniach v exekučnom konaní nadobudnú účinnosť dňom doručenia exekútorovi. V doterajšej praxi sa inštitút odvolania proti rozhodnutiu súdu o príklepe účinne neuplatňoval. Jeho uplatňovanie zvádza k účelovému predlžovaniu exekučného konania. Z praktického, ale ak teoretického hľadiska tento inštitút zvýhodňoval povinného vo vzťahu k oprávnenému a to v štádiu konania, keď je už nepochybné, že nárok oprávneného je nesporný a postup exekútora v súlade so zákonom.

K bodu 60

Ustanovenie zabezpečuje doručenie až konečného rozhodnutia súdu o príklepe. Tým sa zachováva právna istota v právnych vzťahoch súvisiacich s rozhodnutím súdu.

K bodu 61

Upresnenie textu v nadväznosti na aplikačnú prax umožňuje exekútorovi začať v dražbe najnižším podaním a tak zväčšiť možnosť úspešného uspokojenia nároku oprávneného.

K bodu 62

Časovo prioritným sa stáva zaplatenie najvyššieho podania vydražiteľom. Až následne súd môže schváliť udelenie príklepu. Schválením udelenia príklepu súdom, sa vydražiteľ stáva spätne od okamihu udelenia príklepu vlastníkom nehnuteľnosti.

Túto úpravu si vyžiadalo konanie úspešných vydražiteľov, ktorí sa stávali vlastníkmi nehnuteľnosti bez ohľadu na zaplatenie, či nezaplatenie najvyššieho podania.

K bodu 63

Ustanovením sa legislatívno-technicky a vecne zosúľaďuje označenie odkazu na § 140 ods. 2 písm. j) .

K bodu 64

Upravuje sa aj zrušenie exekučného záložného práva, ktoré doteraz nebolo explicitne upravené. Zároveň sa vypustením pôvodného textu zrovnoprávňujú záložné práva.

K bodu 65

V súčasnosti je záložné právo na nehnuteľnosti zapísané bez uvedenia výšky plnenia zo záložného práva a bez uvedenia ceny nehnuteľnosti na ktorej sa zriaďuje. Niekedy cena nehnuteľnosti môže uspokojiť aj viacerých záložných veriteľov. Pokiaľ nebudú záložné práva zapisované vo vzťahu na cenu nehnuteľnosti a na výšku zálohy niet dôvodu pre obmedzovanie veriteľov, ktorí vymáhajú svoje pohľadávky v exekučnom konaní. Navyše časť týchto veriteľov, tým, že nebude zapísaná na liste vlastníctva povinného, bude vylúčená z možnosti uplatniť si pohľadávku pri prípadnom konkurze povinného.

K bodom 66 a 67

Ustanoveniami sa zavádza povinnosť exekútora dôsledne dbať na splnenie podmienok uvedených v osobitných predpisoch. Zabezpečuje sa tým dodržanie verejného záujmu týkajúceho sa povolenia možnosti nakladať s jadrovými materiálmi len oprávneným osobám.

K bodu 68

Oprávnený môže niesť zodpovednosť za stav, v ktorom je exekúcia zastavená pre jeho správanie. Zavinením oprávneného sa rozumie napríklad späťvzatie exekučného návrhu pre dodatočné plnenie zo strany povinného po vykonaní úkonov v exekučnom konaní povereným exekútorom. Tieto trovy znáša oprávnený keďže on označuje povinného. Exekútor neznáša trovy exekúcie, ktoré mu vznikli v súvislosti s  nevymáhateľnou pohľadávkou. Upravuje sa v nadväznosti na ustanovenie § 10 ods. 1 písm. b). Oprávnený mimoriadne znáša trovy exekúcie v prípade ak majetok povinného nepostačuje na úhradu týchto trov. V opačnom prípade by trovy exekúcie znášal exekútor, pretože žiadne ustanovenie tohto zákona mu neumožňuje odmietnuť výkon exekúcie. Exekútor by tak bol sankciovaný za výkon svojho povolania.

K bodom 69 a 70

Vzhľadom na skutočnosť, že exekútorské úrady nie sú viazané na obvod miestne príslušného súdu nie je možné, aby archív exekútora viedol za existencie exekútorského úradu niekto iný ako exekútor. Po zániku exekútorského úradu prevezme archív exekútora pre zachovanie kontinuity komora.

K bodu 71

Spresňuje sa definícia vysokoškolského vzdelania v nadväznosti na § 10 ods. 1 písm. b) a § 21 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku.

Do vydania zákona č. 172/1990 Zb. bola problematika spravovaná podľa dovtedy platného § 88 zákona č. 39/1980 Zb. o vysokých školách.

Študijný odbor 68-35-8 právo je zaradený v skupine odborov 68 Právne vedy v rámci sústavy študijných odborov na vysokých školách (Nariadenie vlády ČSSR č. 33/1986 Zb., resp. Nariadenie vlády ČSSR č. 89/1980 Zb.) a jednotnej klasifikácie odborov vzdelania (vyhláška Federálneho štatistického úradu č. 81/1982 Zb.) resp. Klasifikácii odborov vzdelania (opatrenie štatistického úradu SR č. 16/1996 Zb.) Vysokoškolské vzdelanie v študijnom odbore 68-35-8 právo bolo možné získať na právnických fakultách vysokých škôl univerzitného smeru a na Vysokej škole ZNB.

Absolventi Vysokej školy ZNB, ktorí ukončili štúdium v študijnom odbore právo vykonaním štátnej záverečnej skúšky, získali vzdelanie v zmysle § 40 ods. 2 zákona č. 39/1980 Zb. a podľa Vyhlášky č. 105/1980 Zb., § 48 ods. 1 absolventom tejto vysokej školy bol vydaný diplom s uvedením študijného odboru právo, v ktorom získali vysokoškolské vzdelanie.

Dňa 9.11.1999 vstúpil do účinnosti zákon č. 280/1999 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov.

Tento zákon zakotvil znenie § 10 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku: “ Za exekútora možno vymenovať občana, ktorému právnická fakulta vysokej školy v SR priznala titul magister alebo titul bakalár v štúdiu so špecializáciou súdny exekútor alebo má uznaný diplom o právnickom vzdelaní získanom na vysokej škole v zahraničí.”

Zákon č. 280/1999 Z.z. ďalej doplnil § 230 Exekučného poriadku odsekom 4, podľa ktorého: “Výnimka zo vzdelania udelená podľa odseku 1 prestane platiť, ak ten komu bola táto výnimka udelená nezačne do dvoch rokov od nadobudnutia účinnosti tohoto zákona štúdium na právnickej fakulte a do ďalších piatich rokov toto štúdium úspešne neskončí. Výkon exekútorského úradu zaniká uplynutím týchto lehôt.

Ustanovenie § 10 ods. 1 písm. b) zákona č. 280/1999 Z.z. nahradil v tomto ustanovení požiadavku získania právnického vzdelania požiadavkou absolvovania magisterského alebo bakalárskeho vzdelania so špecializáciou súdny exekútor na právnickej fakulte.

Ustanovenie § 10 ods. 1 písm. b) a ustanovenie § 230 ods. 4 zákona č. 233/1995 Z.z. v znení zákona č. 280/1999 Z.z. nie je v súlade s Ústavou SR

Judikatúra Ústavného súdu SR začleňuje pod princíp právneho štátu aj zákaz spätného (retroaktívneho) pôsobenia práva a stým spojenú požiadavku ochrany nadobudnutých práv.

Podľa právneho názoru Ústavného súdu ČSFR: “Princípy právneho štátu, právnej istoty, ktoré možno vyvodiť z požiadavky demokratického usporiadania štátu, vyžadujú každú ústavne možný prípad retroaktivity zakotviť expressis verbis v ústave, resp. v zákone a vyriešiť s tým spojené prípady tak, aby nadobudnuté práva boli riadne chránené,.” (PL.ÚS 78/92, č. 15 SuaN, s.77).

Podľa rozhodnutia Ústavného súdu SR: S inštitútom právnej istoty v právnom štáte úzko súvisí požiadavka zachovania legálne nadobudnutých práv tj., nikomu nemožno odňať jeho riadnym spôsobom nadobudnuté práva neskoršie vydaným právnym predpisom. Je neprípustné odňať nadobudnuté práva resp. ich obmedziť ex tunc tj. do minulosti. Táto požiadavka ako imanentná súčasť právnej istoty sa vzťahuje predovšetkým na základné práva a istoty ktoré sú v zmysle čl. 12 ods. 1 Ústavy SR neodňateľné, nescudziteľné, nepremlčateľné, nezrušiteľné. (PL.ÚS 16/95, č. 6/95 ZNaUÚS, s.49).

V ústavnom poriadku SR všeobecný zákaz spätného pôsobenia právnych predpisov alebo ich ustanovení možno odvodiť z článku 1 Ústavy SR, podľa ktorého je SR právnym štátom. K znakom právneho štátu patrí požiadavka právnej istoty a ochrany dôvery občanov v právny poriadok, súčasťou čoho je aj zákaz spätného retroaktívneho pôsobenia právnych predpisov resp. ich ustanovení.

V podmienkach demokratického štátu platí, že právny predpis resp. jeho ustanovenia pôsobia do budúcnosti a nie do minulosti

Ústavný súd pri posudzovaní pôsobnosti právnych predpisov vychádza zo zásady, že ten, kto konal na základe dôvery v platný právny predpis nemôže byť vo svojej dôvere k nemu sklamaný. (PL.ÚS 36/95, č. 3/96 ZNaUÚS, s. 50-51).

Podľa názoru Ústavného súdu vysloveného v rozhodnutí (PL ÚS 38/99), “ako z pohľadu tzv. pravej, tak aj nepravej retroaktivity právnych noriem je podstatou otázka ochrany nadobudnutých práv, ktoré by preto neskoršia právna úprava už nemala rušiť, prípadne zhoršovať, ale ( a pro futuro) len zlepšovať.”

Z rozhodnutia Ústavného súdu vyplýva, že tzv. nepravá retroaktivita je v rozpore s Ústavou pokiaľ ruší alebo zhoršuje nadobudnuté práva.

Súdni exekútori ktorí sú absolventi Vysokej školy ZNB získali vysokoškolské vzdelanie v študijnom odbore právo.

Osoby, ktoré splnili všetky predpoklady pre získanie statusu exekútora podľa právnej úpravy platnej pred nadobudnutím účinnosti zákona č. 280/1999 Z.z. získali tak časovú neobmedzenú Exekútorskú licenciu musia v dôsledku namietaného ustanovenia splniť ďalšie podmienky na to, aby ich licencia po stanovenej lehote nezanikla.

V súčasnosti na žiadnej právnickej fakulte v SR nie je možné dosiahnuť titul bakalár v štúdiu so špecializáciou súdny exekútor.

K bodu 72

Prechodným ustanovením sa zabezpečuje kontinuita a právna istota účastníkov exekúcií.

K článku II

Splnomocňuje sa predseda Národnej rady Slovenskej republiky, na vyhlásenie úplného znenia zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).

K článku III

Vzhľadom na predpokladanú dĺžku legislatívneho procesu a na potrebnú legisvakanciu sa navrhuje účinnosť zákona na 1. september 2001. Vzhľadom na to, že prijatie Obchodného zákonníka je predpokladom aplikovateľnosti § 113b je posunutá účinnosť tohto ustanovenia.