Po roku 1995 v údajoch o vývoji a vybavovaní súdnej agendy dochádza k miernemu poklesu v nápade vecí, ale aj v počte vecí vybavených súdmi Slovenskej republiky.

Tento pokles sa zastavil v roku 1997. Už v roku 1998 mal znovu vzostupnú tendenciu v počte vecí napadnutých, ale zostupnú v počte vecí vybavených.

Svoj negatívny podiel zohrala reorganizácia súdnictva ako dôsledok nového územno - správneho členenia Slovenskej republiky.

Reorganizácia súdnictva a vytvorenie nových súdov znížilo efektivitu súdnictva predovšetkým vo výkonoch sudcov.

Najmä na malých súdoch, ktoré boli vytvorené na základe reorganizácie dochádzalo a dochádza k situáciám, keď sudcovia pre nedostatočné personálne obsadenie súdov musia vybavovať viacero agend. Tým sa znižuje kvalita vybavených vecí a odďaľuje sa ich právoplatné ukončenie.

Zvlášť postihnuté po personálnej stránke boli tie okresné súdy, ktoré po reorganizácii súdov patrili do pôsobnosti novovytvorených krajských súdov. Skúsení sudcovia vo väčšine z týchto súdov odišli na novovzniknuté krajské súdy, ktoré však tiež neboli funkčne dobudované.

V dôsledku tohto stavu od roku 1998 dochádza k väčším rozdielom medzi počtom vecí došlých na súdy v porovnaní s vecami, ktoré súdy v konkrétnom roku vybavili (viď pripojené tabuľky o prehľadoch vývoja súdnej agendy). 

Negatívom štatistického vykazovania vývoja a vybavovania agendy na súdoch je skutočnosť, že v  sebe zahŕňa len tzv. hlavné agendy. 

Neobsahuje predovšetkým v civilnom konaní agendy, ktoré by stav vo vývoji agendy na jednej strane síce zhoršili, ale súčasne by ukázali realistickejší obraz o veciach, ktoré súdy vybavili. 

Nápad vecí na súdoch v rokoch 1995 do roka 1997 mal klesajúcu tendenciu. Súčasne klesol aj počet vecí, ktoré súdy v týchto rokoch vybavili.

V rokoch 1997 až 1999 bol nápad vecí a počet vybavených vecí len s malými výkyvmi v podstate na rovnakej úrovni.

Na celkový vývoj agendy, ako už bolo vyššie uvedené po roku 1997 malo nemalý vplyv nové územno - správne členenie Slovenskej republiky, ktoré sa výrazným spôsobom dotklo aj justície. 

Novovzniknuté okresné a krajské súdy neboli obsadené zvýšením počtu sudcov. Situácia sa riešila “prerozdelením” existujúceho sudcovského zboru. 

V dôsledku toho došlo k personálnemu oslabeniu pôvodných súdov a pritom sa nevyriešila situácia súdov, ktoré vznikli. 

Závažným dôsledkom týchto “úprav” je zníženie efektivity súdnictva. Prejavilo sa predovšetkým v tom, že súdy síce vybavovali priebežne nápad vecí, avšak vzhľadom na nedostatočné personálne obsadenia súdov ostávali nevybavené najmä právne najobtiažnejšie veci. 

Neskončené veci po sudcoch, ktorí v rámci reorganizácie odišli z pôvodných súdov, museli začať vybavovať noví sudcovia. Znamenalo to, že spis prešiel rukami viacerých sudcov, ktorí ho museli znovu študovať (v trestnom konaní aj znovu zopakovať celé dokazovanie, ktoré už bolo vykonané súdom). Tým dochádza k vzniku tzv. reštančných vecí, odbúravanie ktorých robí aj v súčasnosti súdom nemalé problémy. 

V roku 2000 sa v porovnaní s rokom 1999 prejavil mierny pokles nápadu a rovnako aj mierny pokles počtu vybavených vecí. 

V činnosti krajských súdov stav vybavovania agendy odrážal všeobecnú situáciu. 

Pokles nápadu od roku 1995 do roku 1997 sa takmer zastavil. V rokoch 1997 až 2000 len veľmi mierne klesá nápad, ale aj počet vybavených vecí. 

Pri porovnaní nápadu a počtu vybavených vecí od roku 1997 je zrejmé, že počet vecí došlých na vybavenie značnou mierou prevyšuje počet vecí, ktoré krajské súdy v jednotlivých rokoch vybavili. 

Na tomto stave sa podieľa najmä právna náročnosť vecí, ale aj nedostatočné personálne obsadenie súdov najmä novovytvorených krajských súdov po roku 1997. 

Okresné súdy od roku 1995 do roku 1997 zaznamenali vo vývoji agendy postupný pokles nápadu vecí na súdy a rovnako mierny pokles počtu vybavených vecí. 

V roku 1998 na okresných súdoch dochádza k miernemu nárastu agendy vo veciach došlých na súdy, ale aj vo veciach vybavených.

Aj na okresných súdoch dochádza k nápadu vecí právne náročnejších, vyžadujúcich si pri ich vybavovaní vyššiu odbornosť a viacročné skúsenosti. Aj tu však nepriaznivo zasiahla reorganizácia súdov z roku 1997, úbytkom skúsených odborne zdatných sudcov na okresných súdoch. Sudcovia, ktorí pracujú na týchto súdoch, ale aj na novovzniknutých súdoch sú v prevažnej miere funkčne mladí, s nedostatočnými skúsenosťami a z toho vyplývajúcimi obavami pred konečným riešením veci. 

Skutočnosť, že im chýba možnosť odborných konzultácií a výmeny názorov na riešené problémy, má v konečnom dôsledku odraz aj v nepriaznivých pomeroch vecí na súdy došlých a vecí súdmi vybavených. Tento rozdiel sa z roka na rok zväčšuje (viď pripojené tabuľky). 

Nemalou mierou sa na prieťahoch v konaní podieľajú i konkurzy vyhlásené v zmysle zák. č. 328/91 Zb. v znení neskorších predpisov. K 30. 6. 2001 bolo podaných na krajských súdoch 1077 konkurzov. Počet reštančných vecí k tomu istému dňu predstavuje 6.358 konkurzov. K 30. 6. 2001 bolo vyhlásených spolu v Slovenskej republike 2.721 konkurzov, teda celkový počet vecí v konaní do 30. 6. 2001 predstavuje 6.188 návrhov. Tu treba uviesť, že po vyhlásení konkurzu, podľa platného zákona o konkurze a vyrovnaní sa zo zákona prerušujú všetky konania, teda i konania v civilných veciach vedených na súdoch v Slovenskej republike, ktoré súvisia s vyhlásením konkurzu.

Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky v súvislosti so stavom vybavovania agendy konkurzov a vyrovnania navrhovalo prijatie niektorých opatrení, ktoré budú znamenať zefektívnenie súčasného stavu. Uvedené návrhy tak opätovne sumarizujeme v nasledovnom: 

V rámci a v rozsahu svojej zákonnej kompetencie danej zákonom č. 80/1992 Zb. ministerstvo spravodlivosti vykonáva previerky súdnych spisov a zistené nedostatky rieši v súčinnosti s vedením príslušného súdu. Rovnako sleduje dodržiavanie tridsaťdňovej lehoty na vytýčenie termínu zvolania schôdze konkurzných veriteľov.

Personálne obsadenie súdov a počet sudcov od roku 1995 do roku 1997 zaznamenal vzostup, ktorý mierne pokračuje aj po roku 1997. Rozdiely v jednotlivých rokoch sa pohybujú rádovo v počte niekoľkých sudcov, viac alebo menej za konkrétny rok (viď tabuľky). 

Zaťaženosť jedného sudcu počtom vecí na neho pripadajúcich sa od roku 1995 do roku 2000 vrátane stále znižuje. Len v roku 1998 bol zaznamenaný mierny nárast počtu vecí pripadajúcich na jedného sudcu, čo odráža následok reorganizácie z roku 1997. 

Od roku 1999 do roku 2000 vrátane došlo k miernemu poklesu počtu vecí pripadajúcich na jedného sudcu. 

Rovnako počet skončených vecí na jedného sudcu bol najvyšší v roku 1995. Od toho času do roku 1997 zaznamenával pokles. V roku 1998 došlo k miernemu nárastu počtu vecí skončených, avšak od roku 1999 pokračuje ich pomerne veľký úbytok. 

Tento na prvý pohľad neuspokojivý stav nedáva celkom objektívny obraz. Neodráža skutočnosť, že sudcovia sú zaťažovaní množstvom ďalšej agendy, ktorej musia venovať pozornosť a vybavovať ju rovnako ako agendu hlavnú. 

Táto situácia je v podstate rovnaká (viď pripojené tabuľky) či ide o sudcov krajských, alebo o sudcov okresných súdov. 

K doterajším kritériám hodnotenia výkonov sudcov treba uviesť, že nie sú objektívne, sú paušalizované a vedú k uprednostňovaniu kvantity pred kvalitou súdnych rozhodnutí. Aj jeho pôsobením sudcovia zanedbávajú vybavovanie starších a právne náročnejších vecí. 

Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky v záujme objektívnejšieho hodnotenia na základe poznatkov zo zahraničia preto pristúpilo k vytvoreniu nových objektívnych kritérií na hodnotenie práce sudcov. 

Ide o pilotný program založený na bodovom hodnotení náročnosti úkonov, ktoré sudcovia vykonávajú. Jednotlivé úkony sú bodované podľa ich obtiažnosti. Toto nové hodnotenie práce sudcov je v súčasnosti realizované na piatich vybraných súdoch. Výsledky vybavovania vecí podľa bodového systému budú vyhodnotené v septembri.

Návrhy na kárne postihy sudcov 

Všetky negatíva vybavovania súdnej agendy sudcami podľa súčasne platného spôsobu hodnotenia práce sudcov, nemožno však pripísať len na vrub objektívnym dôvodom nevybavenia vecí.

Vo viacerých prípadoch aj v uplynulých rokoch, boli zistené u sudcov subjektívne prieťahy v konaní, ktoré sa odrazili v návrhoch na kárne konanie proti konkrétnym sudcom. 

V  roku 1995 bolo podaných osem návrhov na kárne konanie, v roku 1996 a v roku 1997 bolo podaných sedem návrhov na kárne konanie. 

Od roku 1998 dochádza k nárastu počtu podaných kárnych opatrení. V roku 1998 bolo podaných osem návrhov avšak v roku 1999 už štrnásť a v roku 2000 trinásť návrhov na kárne konanie sudcov. 

V prvom polroku roku 2001 boli podané dva návrhy na kárne konanie proti sudcom.

Riešenie hlavných problémov, s ktorými sa súdy Slovenskej republiky potýkajú a kroky na zefektívnenie práce súdov, sa pohybuje v dvoch rovinách. 

K zefektívneniu súdnictva k odstraňovaniu prieťahov v súdnom konaní by mali prispieť legislatívne zmeny v civilnom a rovnako aj v trestnom konaní súdov a systémové riešenia problémov v materiálno-technickom zabezpečení súdov. 

V oblasti civilného súdnictva sa podarilo už niektorými legislatívnymi úpravami upraviť oblasti, ktoré výrazne znížia zaťaženosť súdov konkrétnou agendou. 

Takouto oblasťou je úprava inštitútu zániku nájmu bytu v OZ čím sa výrazne zníži zaťaženie súdov podaniami na povolenie zániku nájmu bytu. Prenajímateľ bude môcť vypovedať nájom bez privolenia súdu a nájomca žalobou o neplatnosť výpovede bude musieť preukazovať, že výpoveď nebola daná v súlade so zákonom. 

Dobudoval sa obchodný register vybudovaním Centrálneho Obchodného registra, zaviedla sa Zbierka listín ako verejne prístupná zbierka listín spoločností zapísaných  do obchodného registra. 

V októbri 2000 bola spustená skúšobná prevádzka obchodného registra na internete. Od 1. 1. 2001 je prevádzka obchodného registra na internete plne zfunkčnená. 

V oblasti trestného súdnictva sa legislatívne novelami Trestného poriadku odstránili prieťahy v konaní z dôvodov podávania námietok zaujatosti a ustanovil sa inštitút náhradného obhajcu. 

Doterajšia prax na súdoch totiž ukázala, že väčšina námietok proti sudcom bola vznášaná účelovo, s cieľom neúmerne predĺžiť trestné stíhanie a pokiaľ možno oslabiť účinnosť dôkazov. 

O každej námietke zaujatosti voči sudcovi, alebo súdu musel rozhodovať nadriadený súd.

Prijatím novely dochádza k zmene v tom, že o námietke zaujatosti, ktorú podá niektorá zo strán rozhoduje samosudca alebo senát, ktorého sa námietky dotýkajú. 

Druhá z noviel Trestného poriadku ustanovila inštitút náhradného obhajcu. 

V praxi to znamená obmedzenie ďalších možných obštrukcií zo strany obvinených neodôvodneným odvolávaním zvoleného obhajcu, alebo nedôvodným namietaním osoby obhajcu, ktorého zo zákona ustanovil súd. 

Náhradný obhajca môže byť súdom ustanovený vtedy, keď obvinený, alebo ním zvolený prípadne súdom ustanovený obhajca budú chcieť robiť účelové obštrukcie. Táto nová úprava odstraňuje nutnosť prerušenia pojednávania, alebo verejného zasadnutia a eliminuje zámer predĺžiť trestné stíhanie.

Podľa prijatého Akčného plánu boja proti korupcii, rezort Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky sa sústreďuje najmä na vytváranie legislatívnych podmienok a prevenciu. Doteraz boli uskutočnené tieto aktivity: 

V októbri 1999 bol schválený zákon č. 280/1999 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti, ktorý zaviedol do pôvodných ustanovení Exekučného poriadku možnosť podania opravných prostriedkov v rôznych štádiách exekučného konania a týmto umožňuje brániť sa voči konaniu sudcu, ktoré by bolo v nezákonnej zhode s konaním súdneho exekútora. 

V máji 2000 bol schválený zákon č.173/2000 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa Trestný poriadok, ktorý zaviedol možnosť podania sťažnosti proti uzneseniu o nevzatí do väzby zo strany prokurátora ihneď po vyhlásení uznesenia, dôsledkom čoho je vyššia transparentnosť a kontrolovateľnosť. 

V júni 2000 bol schválený zákon č. 238/2000 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon o konkurze a vyrovnaní, ktorý zaviedol možnosť aktívnej participácie konkurzných veriteľov v procese odvolania správcu konkurznej podstaty a ustanovenia nového správcu konkurznej podstaty, na základe čoho sa zabraňuje konaniu správcu konkurznej podstaty, ktoré by bolo v nezákonnej zhode s konaním príslušného sudcu. 

V októbri 2000 bol schválený zákon č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich, ktorým sa zavádza okrem iného výberové konanie ako jedna z podmienok zvolenia sudcu, aj ako podmienku ustanovenia sudcu do vyššej sudcovskej funkcie. Zákon zavádza tiež povinnosť sudcov deklarovať svoje majetkové pomery každoročne podávaním majetkových priznaní, dôsledkom porušenia uvedenej povinnosti je začatie disciplinárneho konania voči konkrétnemu sudcovi. 

V spolupráci so švajčiarskym ministerstvom spravodlivosti bol zavedený automatický systém náhodného prideľovania právnych vecí sudcom na Okresnom súde v Banskej Bystrici, zavedenie ktorého garantuje dôsledné dodržiavanie ústavného práva na zákonného sudcu, nakoľko znemožňuje komukoľvek samostatne si prideliť vec, resp. svojvoľne nakladať so súdnym spisom. V priebehu budúceho roka sa plánuje rozšírenie projektu Súdny manažment zavedeného na Okresnom súde v Banskej Bystrici minimálne na ďalšie tri okresné súdy. 

V júni 2001 bola schválená novela Trestného zákona č. 253/2001 Z. z., ktorá upravuje zvýšenie trestných sadzieb za korupčné trestné činy, vyrovnáva trestné sadzby medzi “domácimi” verejnými činiteľmi a zahraničnými verejnými činiteľmi a tiež táto novela dopĺňa skutkové podstaty týchto trestných činov tak, aby bolo trestné aj také konanie, keď je úplatok určený tretej osobe.

Ďalšími aktivitami Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky v oblasti boja proti korupcii, ktoré nevyplývajú priamo z akčného plánu sú napríklad:

•  od roku 1999 bol na pomoc sociálne slabším občanom vytvorený systém poskytovania bezplatnej právnej pomoci, ktorý sprístupňuje právne poradenstvo širšej verejnosti;

• na jeseň 2001 sa predpokladá predloženie nového (rekodifikovaného) Trestného zákona a Trestného poriadku na pripomienkové konanie. Prínosom najmä v oblasti boja proti korupcii je zavedenie trestnej zodpovednosti právnických osôb; pritom nebude vylúčený trestný postih fyzickej osoby s trestným postihom právnickej osoby pre ten istý skutok.

Ďalšie pripravované legislatívne zmeny v oblasti civilného práva, ktoré môžu zlepšiť stav vybavovania agendy v civilnom konaní sa týkajú tzv. veľkej novely Občianskeho súdneho poriadku a veľkej novely Občianskeho zákonníka. 

Novela Občianskeho súdneho poriadku v súčasnosti prechádza druhým čítaním v Národnej rade Slovenskej republiky. 

Novela Občianskeho zákonníka je v štádiu zapracovávania smerníc Európskej únie v oblasti týkajúcej sa obchodných spoločností. 

Zefektívnenie civilného súdneho konania úpravou Občianskeho súdneho poriadku by malo zrýchliť civilné konanie odstránením prekážok postupu konania vyplývajúcich z postavenia právnických osôb, potvrdením všeobecnej prvostupňovej príslušnosti okresných súdov, odbremenením krajských súdov od prvostupňovej rozhodovacej činnosti a presunutím pôsobenia Národnej rady Slovenskej republiky z oblasti odvolacej, do sféry zjednocovania výkladu právneho poriadku Slovenskej republiky. 

Významnou úpravou bude aj posilnenie zásady kontradiktórnosti. Doteraz účastníci konania neboli povinní označiť dôkazy na svoje tvrdenia a zodpovednosť za výsledok dokazovania tak niesol súd, aj za situácie, keď boli účastníci nečinní. 

V  oblasti trestného súdnictva k ucelenej a systémovej koncepčnej zmene trestného procesu dôjde najmä zvýšením kontradiktórnosti trestného konania, zavedením nových alternatívnych spôsobov riešenia sporov, špecializáciou senátov na určitý druh agendy, určením okresného súdu ako súdu I. stupňa vo všetkých trestných veciach súdov. Ucelené a systémové zmeny prispievajúce k celkovej stabilizácii trestného súdnictva budú obsiahnuté v nových trestných kódexoch (Trestný zákon a Trestný poriadok). 

Legislatívne úpravy, ktoré už boli realizované aj tie, s realizáciou ktorých sa v budúcnosti počíta, majú za cieľ zrýchliť súdne konanie, odstrániť prekážky v konaní a zabezpečiť ústavné právo občanov na konanie bez prieťahov a právo na zákonného sudcu.

Z tohto pohľadu významným je návrh Zákona o vyšších súdnych úradníkoch vyplývajúci z novely Ústavy Slovenskej republiky. Návrh zákona je v súčasnosti po pripomienkovom konaní okresných a krajských súdov. Po spracovaní pripomienok bude vypracovaný návrh, ktorý ministerstvo spravodlivosti predloží na medzirezortné pripomienkové konanie. 

Prijatím tohto zákona z práce sudcov budú odstránené úkony menšej obtiažnosti a úkony administratívneho charakteru, ktoré v súčasnosti sudcovia musia vykonávať. Zníži sa zaťaženosť sudcov, ktorí sa budú môcť venovať len rozhodovacej činnosti, čo nesporne nájde svoj odraz v kvalite a v počte vybavených vecí. 

Ústavné právo občana na zákonného sudcu a spravodlivý proces bez prieťahov posilní preskúšavaný projekt Súdny manažment tzv. Švajčiarsky projekt. V súčasnosti je v pilotnej prevádzke na Okresnom súde v Banskej Bystrici. 

Tento projekt zavádza do štruktúry súdov nové pracovné postupy a okrem iného rieši prideľovanie spisov pomocou výpočtovej techniky bez zásahu ľudského činiteľa. 

Pri jeho aplikácii, ktorá prebieha na civilnom úseku okresného súdu sa skrátil čas na vybavenie jednej civilnej veci od podania obžaloby do vytýčenia prvého termínu hlavného pojednávania takmer o polovicu.

Modernizácia súdnictva 

Modernizácia súdnictva je druhou oblasťou, kde možno vytvoriť podmienky na zlepšenie stavu vývoja agendy na súdoch. Zameraná je najmä na vytvorenie podmienok na zabezpečenie chodu súdov aj za pomoci dobudovania informačných systémov na súdoch. 

K efektívnejším výsledkom práce súdov a k zlepšeniu súčasnej situácie v počte nevybavených vecí na súdoch Slovenskej republiky môže dôjsť len vtedy, ak všetky súdy budú môcť využívať pri rozhodovacej činnosti i administratívnych prácach počítače a všetka súdna agenda sa bude spracovávať elektronicky.

Bratislava 19. 9. 2001