I. Trestná agenda

 

Zaťaženosť súdov Slovenskej republiky na úseku trestnej agendy sa štatisticky vyhodnocuje za každý uplynulý rok. V Štatistickej ročenke sa osobitne vyhodnocuje zaťaženosť súdov z pohľadu stavu, rozvoja a dynamiky trestnej činnosti v globále za všetky súdy okresné a krajské súdy Slovenskej republiky; tie isté ukazovatele sa však v ročenke vyhodnocujú aj osobitne vo vzťahu k okresným a osobitne vo vzťahu ku krajským súdom.

Najdôležitejšie štatistické ukazovatele, ktoré dávajú obraz o činnosti súdov na úseku trestnej agendy sa porovnávajú vždy za posledné päťročné obdobie. Pri zostavovaní Štatistickej ročenky za uplynulý rok 2001 sa porovnávali a hodnotili ukazovatele za roky 1997 - 2001.

V roku 2001 v porovnaní s rokom 2000 na okresných súdoch Slovenskej republiky došlo k nárastu počtu vecí došlých na súdy a rovnako k nárastu počtu osôb, ktoré boli v týchto veciach stíhané. V roku 2001 na okresné súdy Slovenskej republiky došlo 22 299 vecí, v ktorých bolo trestne stíhaných 30 346 osôb. V porovnaní s rokom 2000 ide o nárast vecí o 1667 (8, 08 %) a o 1803 (6, 32 %) osôb. Pri porovnaní s rokom 1997 (prvý rok porovnávacieho päťročného obdobia) je to nárast o 2241 (11, 17 %) vecí a o 2533 (9, 11 %) trestaných osôb.

Okresné súdy Slovenskej republiky spolu vybavili 20 566 vecí, ktoré sa týkali 28 281 trestne stíhaných osôb. V porovnaní s rokom 2000 je tu nárast vybavených vecí o 1023 (5, 23 %) vecí. V počte trestaných osôb je nárast o 1129 (4, 16 %) osôb. V porovnaní s rokom 1997 je nárast vybavených vecí o 734 (3, 70 %) a o 813 (2, 96 % ) stíhaných osôb.

Nevybavených v roku 2001 ostalo na okresných súdoch 10 167 vecí, ktoré sa týkali 14 816 súdne stíhaných osôb. V porovnaní s ukazovateľmi za rok 2000 stúpol počet nevybavených vecí o 1733 (20, 55 % ) a počet v nich trestne stíhaných osôb o 2065 (16, 19 %). V porovnaní s rokom 1997 počet nevybavených vecí stúpol o 3755 (58, 56 %) a počet stíhaných osôb v nich o 5007 (51, 04 %). Podiel nevybavených vecí na celkovom počte vecí, ktoré sa v hodnotenom období nachádzali na súdoch (zostatok vecí z roku 2000 + počet vecí došlých v roku 2001) v roku 2001 bol 33, 08 %. V porovnaní s rokom 2000 je to o 2, 94% a v porovnaní s rokom 1997 o 8, 60 % viac.

Údaje o osobách väzobne stíhaných okresnými a krajskými súdmi sa stali súčasťou vyhodnocovania v Štatistickej ročenke až v roku 2000. Preto ich možno porovnať len s údajmi zo štatististických výstupov v roku 2000. Okresné súdy v roku 2001 vybavili 1537 väzobne stíhaných osôb. V časovom horizonte do 3 mesiacov bolo vybavených 889 (57, 8 %) väzobne stíhaných osôb, v horizonte od 3 do 6 mesiacov bolo vybavených 356 (23, 2 %) väzobne stíhaných osôb, v časovom horizonte od 6 mesiacov do 1 roka bolo vybavených 205 (13, 3 %) väzobne stíhaných, v horizonte od 1 roka do 2 rokov bolo vybavených 75 (4, 9 %) väzobne stíhaných a v časovom horizonte viac ako 2 roky bolo vybavených 12 (0, 8 %) väzobne stíhaných osôb. V porovnaní s rokom 2000 v časových horizontoch v roku 2001 v globále došlo k poklesu vybavenia väzobne stíhaných osôb o 148 osôb (v roku 2000 – 1685). V horizonte do 3 mesiacov bolo vybavených o 24 (2, 63 %) osôb menej, v horizonte od 3 do 6 mesiacov súdy vybavili o 35 (8, 95 %) osôb menej, v horizonte od 6 mesiacov do 1 roka o 80 (28, 07 %) osôb menej, v horizonte od 1 do 2 rokov o 14 (15, 73 %) osôb menej a v horizonte viac ako 2 roky o 5 (71, 43 %) väzobne stíhaných osôb viac. V roku 2001 okresné súdy potrebovali na vybavenie jednej väzobnej veci v priemere 128 dní. V porovnaní s rokom 2000 znížili priemer dní potrebných na vybavenie jednej väzobnej veci od nápadu veci až po jej právoplatné vybavenie o 4, 08 dňa (v roku 2000 – 132, 8 dňa).

V rýchlosti konania okresných súdov došlo v roku 2001 k miernemu zhoršeniu. V roku 2001 súdy na vybavenie jednej veci potrebovali v priemere 4, 0 mesiaca. Pri porovnaní s rokom 2000 je to zhoršenie o 0, 3 mesiaca (v roku 2000 – 3, 7 mesiaca). V porovnaní s rokom 1997 je to zhoršenie o 1, 0 mesiaca (v roku 1997 – 3, 0 mesiaca).

Najhoršie výsledky negatívne ovplyvňujúce celoslovenský priemer v roku 2001 mali okresné súdy Nitrianskeho kraja. V roku 2001 na vybavenie jednej trestnej veci potrebovali 5, 16 mesiaca. V porovnaní s rokom 2000 je to nárast o 1, 16 mesiaca (4, 0 mesiaca), v porovnaní s rokom 1997 je to nárast o 2, 36 mesiaca (2, 8 mesiaca).

Najlepšie výsledky v rýchlosti konania v roku 2001 dosiahli okresné súdy Košického kraja. V roku 2001 na vybavenie jednej veci potrebovali 3, 07 mesiaca. Pri porovnaní s rokom 2000 je to o 0, 03 mesiaca (3,1 mesiaca) menej, pri porovnaní s rokom 1997 je to o 0, 07 mesiaca menej (3, 0 mesiaca).

Okresné súdy v lehote do jedného mesiaca od nápadu veci v roku 2001 vybavili 7404 vecí, čo je 32, 24 % podiel z počtu celkom vybavených vecí. V porovnaní s rokom 2000 počet vecí vybavených do jedného mesiaca od nápadu klesol o 2, 26% (34, 40 %). V roku 1997 okresné súdy do jedného mesiaca od nápadu veci na súd vybavili o 7, 42% vecí viac (39, 66 %).

O kvalite rozhodovania okresných súdov Slovenskej republiky v roku 2001 svedčia nasledujúce údaje: Na krajské súdy Slovenskej republiky ako na II. stupňové (odvolacie) súdy v rámci odvolacej (To) agendy došlo 3371 vecí, ktoré sa týkali 4107 súdne trestaných osôb. K zamietnutiu alebo späťvzatiu odvolania došlo u 2055 osôb, čo je 53, 5 % zo všetkých v rámci odvolacieho konania figurujúcich odsúdených osôb. Rozsudok bol zrušený a vec bola súdu vrátená na nové konanie v prípade 934 osôb, čo je 24, 3 % osôb v odvolacom konaní. Výrok o vine bol zmenený 34 osobám, čo je 0, 9 %. Sprísnený bol trest 171 osobám, čo je 4, 4 % z počtu osôb vybavených v odvolacom konaní. Odvolacie súdy zmiernili trest 304 osobám, v percentuálnom vyjadrení 7, 9 %. Oslobodzujúci rozsudok odvolacie súdy vyhlásili 42 osobám, čo je 1, 1 % z počtu vybavených v odvolacom konaní. Inak skončené bolo odvolanie 300 osôb, čo je 7, 8 % z počtu vyššie uvedených osôb. Kvalita rozhodovania okresných súdov v porovnaní s rokom 2000 v počte zrušených a vrátených vecí ostala na rovnakej úrovni - po obidva roky 24, 3 % z celkového počtu osôb vybavených v rámci odvolacieho konania. V porovnaní s rokom 1997 ide o zlepšenie o 2, 9 % (v roku 1997 – 27, 2%).

Na krajské súdy ako na súdy I. stupňa v roku 2001 došlo 259 vecí, ktoré sa týkali 469 súdne stíhaných osôb. V porovnaní s rokom 2000 je to pokles o 60 vecí čo je 18, 8 % a o 113 osôb čo je 13, 4 %. Pri porovnaní s rokom 1997 vo veciach bolo o 654, čo je 71, 6 % a v osobách o 848, čo je o 64, 4 % menej. Krajské súdy ako súdy I. stupňa vybavili v roku 2001 231 vecí, v ktorých bolo 394 trestne stíhaných osôb. V porovnaní s rokom 2000 je to o 129 (35, 8 %) vecí a o 235 (37, 4 %) osôb menej. V porovnaní s rokom 1997 je to o 658 (74, 0 %) vecí a o 910 (69, 8 %) osôb menej. Z vyššie uvedených údajov je zrejmé, že nápad vecí na krajské súdy ako na súdy I. stupňa je nepretržite nižší už niekoľko rokov. Pri nižšom počte vecí došlých na súd aj počet vybavených vecí bol nižší, ako v predošlých rokoch. Ak by sa súdy boli dôsledne venovali reštančným veciam ( čo im nižší nápad umožňoval ) ich výkony mohli byť zreteľne vyššie.

K 31. 12. 2001 ostalo na krajských súdoch ako súdoch I. stupňa nevybavených 393 vecí, ktoré sa týkali 903 trestaných osôb. V porovnaní s rokom 2000 počet nevybavených vecí vzrástol o 28 vecí a počet v nich stíhaných osôb o 75. Pri porovnaní s rokom 1997 je pokles počtu nevybavených vecí o 224 a osôb v nich stíhaných o 259. Podiel nevybavených vecí na celkovom počte vecí, ktoré sa v hodnotenom období nachádzali na krajských súdoch (zostatok vecí z roku 2000 + počet vecí došlých na súd v roku 2001) bol 63, 0 %. V porovnaní s rokom 2000 je to nárast o 12, 7 % a v porovnaní s rokom 1997 o 22, 0 % .

Aj krajské súdy I. stupňa údaje o väzobne stíhaných osobách štatististicky vykazujú len od roku 2000 a preto tieto ukazovatele možno porovnať len za uvedené dva roky.

Krajské súdy ako súdy I. stupňa v roku 2001 vybavili 114 väzobne stíhaných osôb. V porovnaní s rokom 2000 ide o 33 väzobne stíhaných osôb menej (v roku 2000 - 147 osôb). V časovom horizonte do 3 mesiacov bolo vybavených 15 (13, 2%) osôb, v horizonte od 3 mesiacov do 6 mesiacov 29 (25, 4 %) osôb, v horizonte od 6 mesiacov do 1 roka 36 (31, 6%) osôb, v časovom horizonte od 1 do 2 rokov 32 (28, 1%) osôb a v časovom horizonte viac ako 2 roky boli vybavené 2 (1, 7 %) osoby. Celoslovenský priemer dní na vybavenie jednej väzobnej veci bol v roku 2001 na krajských súdoch 276 dní. V porovnaní s rokom 2000 priemerný počet dní vzrástol o 3, 68 dní (roku 2000 – 272, 32 dňa).

Rýchlosť konania na krajských súdoch ako súdoch I. stupňa aj v roku 2001 má klesajúcu tendenciu. V roku 2001 potrebovali krajské súdy na vybavenie jednej trestnej veci v priemere 22, 1 mesiaca. V porovnaní s rokom 2000 ide o zhoršenie priemernej dĺžky konania o 3, 9 mesiaca (v roku 2000 – 18, 2 mesiaca). Ešte výraznejší je tento údaj pri porovnaní s rokom 1997, v porovnaní s ktorým sa celoslovenský priemer rýchlosti konania zhoršil až o 15, 2 mesiaca (v roku 1997 – 6, 9 mesiaca) ! Aj v roku 2001 krajským súdom s najväčšou dĺžkou konania bol Krajský súd v Banskej Bystrici. Tento krajský súd na vybavenie jednej trestnej veci v roku 2001 potreboval v priemere 29, 2 mesiaca! V roku 2000 na vybavenie jednej trestnej veci potreboval krajský súd o 5, 2 mesiaca menej (v roku 2000 – 24, 0 mesiaca). V porovnaní s rokom 1997 je rozdiel ešte vypuklejší, pretože vo vzťahu k tomuto roku sa dĺžka konania zhoršila za uplynulý rok 2001 až o 17, 5 mesiaca (v roku 1997 – 11, 7 mesiaca). Aj pri zohľadnení všetkých objektívnych dôvodov (ktoré majú aj iné krajské súdy) výsledok signalizuje aj subjektívne dôvody takejto dĺžky konania. Podľa poznatkov z iných štatistických výstupov mal tento súd k 31. 12. 2001 väčší počet (13) sudcov nad limitovaný stav. Táto skutočnosť sa však v dĺžke konania nijako neodráža. V roku 2001 súdom ktorý konal najrýchlejšie bol Krajský súd v Prešove. Na vybavenie jednej trestnej veci potreboval súd v priemere 10, 8 mesiaca. Aj v prípade tohto súdu však v porovnaní s rokom 2000 došlo k zhoršeniu priemernej dĺžky konania o 2, 7 mesiaca (v roku 2000 – 8, 1 mesiaca). V porovnaní s rokom 1997 je to zhoršenie až o 7, 5 mesiaca (v roku 1997 – 3, 3 mesiaca).

Priemerná rýchlosť konania v roku 2001 sa zhoršila na všetkých krajských súdoch Slovenskej republiky. Na všetkých krajských súdoch sa trestné konanie predĺžilo o celé mesiace. Tento stav nemožno ospravedlňovať len všeobecne známymi objektívnymi príčinami ako sú zložitosť, obtiažnosť, veľký rozsah, závažnosť trestnej činnosti, právna náročnosť, neúnosná migrácia účastníkov a svedkov aj mimo územia SR, v dôsledku čoho vznikajú nemalé komplikácie, majúce negatívny dopad aj na dĺžku konania. Je potrebné uviesť, že v mnohých prípadoch majú prieťahy v konaní aj subjektívne príčiny. Najčastejšie je to slabá príprava na pojednávanie v dôsledku ktorej potom súdy s ťažkosťami odstraňujú na hlavných pojednávaniach nedostatky dôkaznej situácie, neúmerne dlhé prestávky medzi jednotlivými pojednávaniami, nesústredenosť pri príprave hlavných pojednávaní a v neposlednom rade nedodržiavanie ustanovenia § 129 ods. 2 Tr. por,. pri vyhotovení rozhodnutí (podľa poznatkov dochádza až k niekoľkomesačným prieťahom vo vyhotovení rozhodnutí).

V roku 2001 bolo súdmi Slovenskej republiky právoplatne odsúdených 23 159 osôb, ktoré spáchali 35 223 trestných činov. Pri porovnaní s rokom 2000 ide o nárast počtu osôb o 796 (3, 56 %) a počtu skutkov o 654 (1, 89 %). V porovnaní s rokom 1997 počet osôb vzrástol o 730 (3, 37 %) a počet trestných činov o 2 175 (6, 56 %).

Index odsúdených osôb t. j. podiel počtu právoplatne odsúdených páchateľov na celkovom počte trestne zodpovedných osôb starších ako 15 rokov, prepočítaných na 10 000 obyvateľov, je daný v roku 2001 číslom 53. V roku 2000 bol tento ukazovateľ daný číslom 51 a v roku 1997 bol daný číslom 54. Z uvedených údajov je zrejmé, že nastal nárast oproti roku 2000.

Štruktúra právoplatne odsúdených osôb v roku 2001 podľa sledovaných kategórií páchateľov:

Recidivisti sa na celkovom počte právoplatne odsúdených páchateľov podieľali 11, 22 % (v roku 2000 – 10, 25 %, v roku 1997 – 12, 40 %).

Mladiství páchatelia sa na počte právoplatne odsúdených podieľali 10, 91 % (v roku 2000 - 12, 13%, v roku 1997 – 16, 31 %).

V kategórii žien podiel páchateliek na celkovom počte právoplatne odsúdených páchateľov bol 9, 05 % (v roku 2000 - 7, 12 %, v roku 1997 - 3, 73 %).

V kategórii recidivistov v porovnaní s rokom 2000 došlo k nárastu počtu páchateľov o 0, 97% Pri porovnaní s rokom 1997 bol zaznamenaný pokles o 1,18 %.

V kategórii mladistvých je pokles počtu páchateľov trvalý po celé päťročné obdobie. V porovnaní s rokom 2000 ide o pokles o 1, 22 %, v porovnaní s rokom 1997 o pokles až o 5, 40 %.

Znepokojujúci je trvalý nárast percenta podielu žien na počte právoplatne odsúdených osôb. V porovnaní s rokom 2000 percentuálny podiel odsúdených žien vzrástol o 2, 93 %, pri porovnaní s rokom 1997 až o 5, 32%.

Podiel počtu odsúdených za vybrané trestné činy na celkovom počte odsúdených osôb za rok 2001:

Na spáchaní trestných činov majetkovej povahy (krádež, podvod, sprenevera) sa podieľalo 38, 10% odsúdených osôb (v roku 2000 – 39, 84 %, v roku 1997 – 41, 23 %).

Na spáchaní trestných činov úmyselného ublíženia na zdraví sa v roku 2001 podieľalo 7, 30 % odsúdených osôb (v roku 2000 – 7, 51 %, v roku 1997 – 7, 76 %).

Na trestnom čine lúpeže sa v roku 2001 podieľalo 2, 84 % odsúdených páchateľov (v roku 2000 – 3, 08 %, v roku 1997 – 2, 89 %).

Na spáchaní trestného činu znásilnenia a pohlavného zneužívania v roku 2001 sa podieľalo 1, 62 % odsúdených páchateľov (v roku 2000 – 1, 47 %, v roku 1997 – 1, 61 %).

Na trestnom čine vraždy v roku 2001 bol podiel páchateľov 0, 34 % (v roku 2000 – 0, 30 %, v roku 1997 – 0, 38 %).

Podiel odsúdených na inej trestnej činnosti bol v roku 2001 49, 80 % (v roku 2000 - 47, 80 %, v roku 1997 - 46, 13 %).

Pri rekapitulácii vybraných trestných činov je zrejmé, že počet odsúdených páchateľov majetkovej trestnej činnosti, trestných činov úmyselného ublíženia na zdraví, lúpeže, v porovnaní s rokom 2000 zaznamenal pokles. V porovnaní s rokom 1997 ide o pokles počtu páchateľov pri trestných činoch majetkovej povahy a trestných činoch úmyselného ublíženia na zdraví. K nárastu percenta odsúdených páchateľov pri porovnaní s rokom 2000 došlo pri trestnom čine vraždy, trestnom čine znásilnenia a pohlavného zneužívania a v kategórii inej trestnej činnosti. Vo vzťahu k roku 1997 pri trestnom čine vraždy došlo k poklesu, avšak pri inej trestnej činnosti k zreteľnému nárastu počtu odsúdených páchateľov. V roku 2001 je v porovnaní s rokom 1997 takmer rovnaké percento odsúdených páchateľov pre trestný čin znásilnenia a pohlavného zneužívania.

Tento stav ale neodráža realitu. V mnohých prípadoch ide o latentnú trestnú činnosť (trestné činy majetkovej povahy a násilné trestné činy). Poškodené osoby nepodajú trestné oznámenie z obáv, že páchatelia splnia svoje hrozby fyzickou alebo majetkovou ujmou a veľa razy ich odradí najmä pri majetkovej trestnej činnosti neistý výsledok konania. Pri trestných činoch pohlavného zneužívania nezriedka poškodená osoba býva spolu s páchateľom, na ktorého je odkázaná predovšetkým hmotne. Aj táto skutočnosť zohráva negatívnu úlohu pri odhaľovaní tejto trestnej činnosti. Znepokojivým údajom je nárast percenta počtu odsúdených pre trestný čin vraždy. Svedčí na jednej strane o dôslednejšej práci orgánov činných v trestnom konaní, na strane druhej o ďalšom zhoršení medziľudských vzťahov, strate tolerancie, náraste negatívnych povahových rysov ako sú agresivita, brutulita, neľudskosť a necitlivosť, a tiež o citovej vyprahlosti voči iným, často aj veľmi blízkym osobám.

Na právoplatných trestoch v roku 2001 sa nepodmienečné tresty odňatia slobody podieľali 18, 71% (v roku 2000 - 20, 22 %, v roku 1997 – 22, 13 %).

Podiel podmienečných trestov odňatia slobody v roku 2001 bol 70, 95% (v roku 2000 - 69, 26 %, v roku 1997 – 63, 55 %).

Neustále sa znižujúci podiel nepodmienečných trestov a zvyšujúci sa podiel podmienečných trestov na celkovo uložených právoplatných trestoch nevychádza zo závažnosti trestnej činnosti, ktorej sa páchatelia dopúšťajú. Nedostatočne sa zohľadňuje stupňujúca brutalita páchateľov ich agresivita, prejavy neľudskosti majúce za následok v mnohých prípadoch nesmierne hmotné a finančné škody, trvalé následky na fyzickom i psychickom zdraví a nenahraditeľné straty na ľudských životoch.

Vplyv alkoholu na páchaní trestnej činnosti odsúdenými osobami v roku 2001 bol 10, 1% (v roku 2000 – 11, 3 %, v roku 1997 – 12, 2 %). Vplyv alkoholu vo všeobecnosti mal v roku 2001 klesajúcu tendenciu. Aj v osobitne sledovaných kategóriách páchateľov je tento trend zrejmý. V kategórii mladistvých páchateľov v roku 2001 bol podiel 5, 1 % (v roku 2000 - 12, 4%, v roku 1997 – 6, 4%). V kategórii žien v roku 2001 bol tento podiel vyjadrený 4, 2% (v roku 2000 – 7, 1%, v roku 1997 – 1, 4 %).

Vplyv návykových látok ( drog) na trestnú činnosť sa sleduje od roku 1998. V roku 2001 z celkového počtu 23 159 odsúdených osôb spáchalo trestné činy pod vplyvom návykových látok 420 osôb čo je 1, 81 % (v roku 2000 - 301 osôb t. j. 1, 34%, v roku 1998 - 446 osôb t. j. 1, 99 %).

Počet osôb, u ktorých súdy v roku 2001 podmienečne zastavili trestné stíhanie podľa § 307 Tr. por. bol 500 osôb (v roku 2000 – 469, v roku 1997 – 406 osôb). V tejto kategórii rozhodovania súdov došlo k miernemu nárastu, v porovnaní s rokom 2000 o 31 osôb, v porovnaní s rokom 1997 o 94 osôb.

Súdy Slovenskej republiky v roku 2001 uložili celkom 435 ochranných opatrení. V roku 2000 bolo uložených 387 a v roku 1997 bolo uložených 326 ochranných opatrení. Protialkoholických liečení bolo uložených 135, protitoxikomanických liečení bolo uložených 250, iných liečení (psychiatrických, sexuologických atď.) súdy uložili 44. V roku 2001 súdy uložili ochrannú výchovu v šiestich prípadoch. V kategórii protialkoholických (PAL) liečení v porovnaní s rokom 2000 došlo k miernemu nárastu (v roku 2000 -130), v porovnaní s rokom 1997 je to takmer dvojnásobok uložených liečení (v roku 1997 - 72). V kategórii protitoxikomanických (PTL) v porovnaní s rokom 2000 došlo k pomerne výraznému nárastu počtu uložených liečení (v roku 2000 - 219). V porovnaní s rokom 1997 ide o niekoľko desiatok uložených liečení viac.

K 31. 12. 2001 súdy Slovenskej republiky evidujú celkom 997 nerealizovaných ochranných liečení. Do tohto počtu sú zahrnuté aj iné liečenia (psychiatrické , sexuologické atď), preto počet protialkoholických a protitoxikomanických liečení je nižší ako celkovo uvedený údaj. Protialkoholických a protitoxikomanických nerealizovaných liečení, ktoré neboli vykonané z rôznych dôvodov súdy evidujú celkom 908. V roku 2000 to bolo 1023 a v roku 1997 to bolo 693 z rôznych dôvodov nerealizovaných liečení. Protialkoholické (PAL) liečenia v roku 2001 neboli z rôznych dôvodov realizované v 264 prípadoch (v roku 2000 – 301, v roku 1997 – 237 prípadoch). Protitoxikomanické liečenia z rôznych dôvodov v roku 2001 neboli realizované v 644 prípadoch (v roku 2000 – 246, v roku 1997 – 577 prípadoch). Ako dôvody, pre ktoré neboli liečenia realizované súdy uvádzajú nedostatok kapacít zdravotníckych zariadení, neznámy pobyt odsúdených a iný dôvod. Pre nedostatok kapacít v zdravotníckych zariadeniach v roku 2001 nebolo realizovaných 42 protialkoholických a 235 protitoxikomanických liečení. Pre neznámy pobyt v roku 2001 nebolo realizovaných 52 protialkoholických a 111 protitoxokomanických liečení. Pre iný dôvod nedošlo k realizácii 170 protialkoholických a 298 protitoxikomanických liečení.

Najviac nerealizovaných liečení je v Bratislavskom kraji. Z celkovo 977 nerealizovaných liečení na tento kraj pripadá 531. Najmenej nerealizovaných liečení v roku 2001 mal Žilinský kraj, kde išlo o 23 liečení.

Výkon trestu odňatia slobody k 31. 12. 2001 nenastúpilo celkom 1401 odsúdených (v roku 2000 – 1588, v roku 1997 - 1737 odsúdených). Odsúdených, ktorí v roku 2001 nenastúpili výkon trestu odňatia slobody, hoci od jeho uloženia uplynulo viac ako tri mesiace nenastúpilo trest odňatia slobody 1132 osôb (80, 80 %), (v roku 2000 – 1513 – 95, 27 %, v roku 1997 - 1296 – 63, 84 %). Súdy Slovenskej republiky ako dôvody nenastúpenia trestov udávajú povolený odklad výkonu trestu (§§ 322, 323, 328 Tr. por.), neznámy pobyt, iné dôvody. K 31. 12. 2001 z dôvodov neznámeho pobytu a pre iné príčiny nenastúpilo na výkon trestu odňatia slobody 1088 (96, 11 %) odsúdených. K 31. 12. 2000 z týchto dôvodov nenastúpilo na výkon trestu odňatia slobody 1443 (95, 37 %) odsúdených, k 31. 12. 1997 nenastúpilo pre uvedené dôvody 1194 (92, 13 % ) odsúdených. Z dôvodu odkladu výkonu trestu odňatia slobody (§§ 322, 323, 328 Tr. por.) na výkon trestu odňatia slobody nenastúpilo do 31. 12. 2001 celkom 44 (3, 89 %) odsúdených osôb. V roku 2000 z týchto dôvodov nenastúpilo na výkon trestu odňatia slobody 70 (4, 63%), a v roku 1997 102 (7, 87 %) odsúdených osôb. Skutočne dôvodných prípadov pre ktoré obvinení nenastúpili na výkon trestu odňatia slobody je mizivé, z roka na rok klesá percento z celkového počtu právoplatne odsúdených osôb, ktoré nenastúpili do výkonu trestu odňatia slobody. Tak ako aj v predchádzajúcich rokoch odsúdení zneužívajú pretrvávajúcu a slabú súčinnosť súdov a orgánov polície pri realizácii nariadených výkonov trestov odňatia slobody. Ak má uložený trest splniť svoj účel a predovšetkým výchovné poslanie vo vzťahu k páchateľovi ale aj vo vzťahu k spoločnosti, je nevyhnutná okamžitá realizácia nariadeného výkonu trestu po právoplatnosti rozsudku. Akékoľvek prieťahy v nariadení nástupu výkonu trestu a v jeho realizácii aj ako následok slabej súčinnosti s políciou, výchovný účinok uloženého trestu aj na ostatných členov spoločnosti znižujú.