Najčastejšie kladené otázky súvisiace s novou právnou úpravou obchodného registra


  1. Totožnosť obchodného mena
  2. Zápis údajov do obchodného registra, v prípade ktorých zákon neustanovuje povinnosť ich zápisu do obchodného registra.
  3. Postup v prípade listín, ktoré sa podľa novej právnej úpravy ukladajú iba do zbierky listín a nie sú prílohami návrhu na zápis.
  4. Prílohy prikladané v prípade, ak sa mení priezvisko spoločníka napr. v dôsledku vydaja.
  5. K problematike vracania súdneho poplatku v prípade odmietnutia vykonania zápisu
  6. K problematike vracania súdneho poplatku vo väzbe na späť vzatie návrhu na zápis
  7. K používaniu tlačív na podávanie návrhu na zápis
  8. Doklad o zaplatení súdneho poplatku za podanie návrhu na zápis do obchodného registra
  9. Výmaz obchodnej spoločnosti z obchodného registra po zamietnutí návrhu na vyhlásenie konkurzu pre nemajetnosť
  10. Oslobodenie od súdneho poplatku pri podaní návrhu na zápis (resp. výmaz)
  11. Odstraňovanie nedostatkov, pre ktoré bolo vykonanie zápisu odmietnuté
  12. Sadzby súdnych poplatkov vo veciach obchodného registra
  13. Elektronické podanie do obchodného registra
  14. Podanie do obchodného registra realizované prostredníctvom jednotného kontaktného miesta (JKM)

1. Totožnosť obchodného mena

Podľa § 7 ods. 5 zákona č. 530/2003 Z. z. o obchodnom registri a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o obchodnom registri“) registrový súd pred zápisom obchodného mena preverí, či sa nenavrhuje zapísať obchodné meno totožné s obchodným menom už zapísaným v obchodnom registri, a to bez ohľadu na dodatok označujúci právnu formu.

Pojem „totožné obchodné meno“ v danom prípade znamená obchodné meno, ktoré je úplne rovnaké vo svojej písomnej (gramatickej) podobe (napr. „Elvis“ a „Elvis“), a to bez ohľadu na jeho fonetické znenie (napr. „Evys“ a „Evis“ alebo „Vun“ a „Voon“). Pojem „totožnosť obchodného mena“ si v danom prípade nie je možné zamieňať s pojmom „zameniteľnosť obchodného mena“ podľa § 10 ods. 1 Obchodného zákonníka.

Dodatok označujúci právnu formu v zmysle platnej právnej úpravy (rovnako ako je tomu pri právnej úprave zameniteľnosti obchodného mena podľa § 10 ods. 1 Obchodného zákonníka) nie je dostatočným rozlišovacím kritériom v prípade posudzovania totožnosti obchodného mena, tzn., že za totožné možno považovať aj obchodné meno „ELVIS, s. r. o“ a obchodné meno „ELVIS, a. s.“.

Registrový súd v prípade zistenia totožnosti obchodného mena bude postupovať tak, že zápis navrhovaného „totožného“ obchodného mena v zmysle druhého a tretieho odseku odmietne z dôvodu podľa § 7 ods. 5 zákona o obchodnom registri.

Skúmanie prípadnej „zameniteľnosti“ navrhovaného obchodného mena podľa § 10 ods. 1 Obchodného zákonníka (ktorú by mohlo naznačovať napr. obchodné meno „Edys“ a obchodné meno „Edis“) nie je v kompetencii registrového súdu v rámci registrácie, ale možným dôvodom na začatie súdneho sporu o zameniteľnosť obchodného mena.

2. Zápis údajov do obchodného registra, v prípade ktorých zákon neustanovuje povinnosť ich zápisu do obchodného registra.

Podľa § 27 ods. 1 Obchodného zákonníka je obchodný register verejný zoznam zákonom ustanovených údajov. Povinnosť zápisu určitého údaja do obchodného registra preto z uvedeného dôvodu musí vyplývať z určitého právneho predpisu, či už zo zákona o obchodnom registri alebo z iného osobitného predpisu (napr. obchodný zákonník, zákon o bankách atď.).

Uvedené znamená, že do obchodného registra nie je možné zapísať „ľubovoľný“ údaj, ktorého zápis do obchodného registra navrhovateľ požaduje. Rovnako nie je možné ukladať „ľubovoľné“ listiny do zbierky listín.

S prihliadnutím na uvedenú skutočnosť sú štruktúrované aj formuláre na podávanie návrhov na zápis do obchodného registra, ktoré obsahujú iba kolónky na zápis tých údajov, ktorých zápis právna úprava predvída a ktoré je možné do obchodného registra zapísať na základe návrhu podaného navrhovateľom.

3. Postup v prípade listín, ktoré sa podľa novej právnej úpravy ukladajú iba do zbierky listín a nie sú prílohami návrhu na zápis.

Podľa § 5 ods. 2 zákona o obchodnom registri musí byť návrh na zápis doložený listinami, z ktorých vyplývajú údaje, ktoré sa majú do obchodného registra zapísať a listinami, z ktorých vyplývajú skutočnosti, ktoré sa majú podľa tohto zákona preveriť. Presný zoznam týchto listín vyplýva z Vyhlášky MS SR č. 25/2004 Z. z., ktorou sa ustanovujú vzory tlačív na podávanie návrhov na zápis do obchodného registra a zoznam listín, ktoré je potrebné k týmto návrhom priložiť (ďalej len „vyhláška č. 25/2004 Z. z.).

V zmysle novej právnej úpravy registrový súd skúma predovšetkým to, či boli spolu s návrhom na zápis predložené všetky prílohy požadované osobitným predpisom (vyhláška č. 25/2004 Z. z.), či boli tieto prílohy predložené vo forme požadovanej osobitným zákonom (najmä Obchodným zákonníkom) a či sa údaje uvedené v návrhu na zápis zhodujú s údajmi vyplývajúcimi z predložených listín.

V prípade listín, ktoré neosvedčujú zapísané skutočnosti alebo zmeny v zapísaných skutočnostiach, ani skutočnosti, ktoré sa majú podľa zákona preveriť (napr. zaplatenie súdneho poplatku, ktoré je potrebné doložiť kolkovou známkou alebo iným dokladom o zaplatení súdneho poplatku) platí zásada, že sa k návrhu na zápis neprikladajú a nemožno ich teda považovať za prílohy návrhu na zápis. Z uvedenej koncepcie vychádza aj vyhláška č. 25/2004 Z. z., ktorá povinnosť priloženia takýchto listín k návrhu na zápis neustanovuje.

V konkrétnych prípadoch môže ísť napr. o  podpisový vzor člena štatutárneho orgánu alebo o úplné znenie spoločenskej zmluvy po vykonaných zmenách.

Obe listiny sa síce podľa § 3 zákona o obchodnom registri ukladajú do zbierky listín, pričom ich však nemožno pokladať za listiny osvedčujúce zapísané údaje alebo zmenu zapísaných údajov (vyhláška č. 25/2004 Z. z. ich ako obligatórne prílohy návrhu na zápis neustanovuje).

Podpisový vzor člena štatutárneho orgánu sa v zmysle uvedeného ukladá iba do zbierky listín (neosvedčuje zmenu žiadneho zapísaného údaja a vyhláška č. 25/2004 Z. z. ho ako prílohu k návrhu na zápis nepožaduje).

Zmena zakladateľského dokumentu zapísanej osoby sa podľa vyhlášky č. 25/2004 Z. z. dokladá rozhodnutím spoločníkov alebo príslušného orgánu zapísanej osoby o zmene zakladateľského dokumentu (osvedčuje zmenu v zapísaných údajoch) a v tomto zmysle tvorí povinnú prílohu návrhu na zápis. Táto listina sa podľa § 3 ods. 1 písm. b) zákona o obchodnom registri ukladá aj do zbierky listín. Z uvedeného dôvodu sa k návrhu na zápis prikladá v dvoch vyhotoveniach. Vo vzťahu k režimu platenia súdneho poplatku pre ňu platí, že poplatok za jej uloženie do zbierky listín nie je potrebné osobitne platiť, a že tento poplatok je už obsiahnutý v poplatku za podanie návrhu na zápis.

Iná je situácia v prípade úplného znenia zakladateľského dokumentu. Zmyslom ukladania takejto listiny do zbierky listín je uľahčiť prístup tretích osôb, ktoré majú záujem na zistení určitých aktuálnych informácií (ktoré zrejme idú nad rámec údajov zapísaných v obchodnom registri), k aktuálnemu a úplnému zneniu základného dokumentu o zapísanej osobe – teda zakladateľského dokumentu, a to v čo najprehľadnejšej forme (t. j. po zapracovaní všetkých prípadných zmien). Z uvedeného dôvodu právna úprava vytvára tretím osobám predpoklady na to, aby mohli do úplného zmenenia zakladateľských dokumentov nahliadať, a to tým, že zapísanej osobe ustanovuje povinnosť ukladať takýto dokument do zbierky listín. Na jeho základe sa však do obchodného registra osobitne nezapisujú žiadne ďalšie údaje, keďže k ich zápisu dochádza už na základe rozhodnutia o zmene zakladateľského dokumentu. Úplné znenie zakladateľského dokumentu sa z uvedeného dôvodu ukladá iba do zbierky listín. To znamená súčasne aj to, že za jeho uloženie (a následné zverejnenie oznámenia o uložení do zbierky listín v Obchodnom vestníku) je potrebné osobitne zaplatiť súdny poplatok, a to  vo výške ustanovenej zákonom č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

4. Prílohy prikladané v prípade, ak sa mení priezvisko spoločníka napr. v dôsledku vydaja.

Na podobné prípady vyhláška č. 25/2004 Z. z. pamätá v § 4 ods. 4, v ktorom sa ustanovuje, že ak sa navrhuje zapísať údaj, ktorý nevyplýva z inej prílohy, k návrhu na zápis sa priloží čestné vyhlásenie navrhovateľa, v ktorom je takýto údaj uvedený.

V konkrétnom prípade by sa prikladalo čestné vyhlásenie štatutárov, z ktorého by vyplývalo zmenené priezvisko.

Nová právna úprava smerovala k zjednodušeniu celého postupu v tom zmysle, že v prípade zmien najmä v osobných údajoch napr. nevyžaduje priamo predkladanie osobných dokladov, z ktorých príslušné zmeny priamo vyplývajú, ako sú sobášny list alebo občiansky preukaz (prípadne ich kópie), ale umožňuje tieto doklady „citlivé“ z hľadiska ochrany osobných údajov nahradiť čestným vyhlásením s rovnakým obsahom, za ktorého obsahovú správnosť ponesie v zmysle novokoncipovanej konštrukcie zodpovednosti navrhovateľ.

5. K problematike vracania súdneho poplatku v prípade odmietnutia vykonania zápisu

§ 11 ods. 3 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o súdnych poplatkoch“), podľa ktorého sa vráti súdny poplatok splatný podaním návrhu na začatie konania ak sa podanie odmietlo, sa týka výlučne konaní podľa Občianskeho súdneho poriadku alebo Trestného poriadku.

Zápis údajov do obchodného registra podľa § 6 ods. 1 zákona č. 530/2003 Z. z. o obchodnom registri a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o obchodnom registri“) nie je konaním podľa Občianskeho súdneho poriadku, ale spadá ako úkon súdu pod inú činnosť súdu podľa siedmej časti Občianskeho súdneho poriadku.

Návrh na zápis údajov do obchodného registra v tomto zmysle nemožno posudzovať ako návrh na začatie občianskeho súdneho konania, ale ako návrh na vykonanie úkonu registrovým súdom. Rovnako nemožno odmietnutie vykonania zápisu do obchodného registra posudzovať ako odmietnutie návrhu na začatie konania v občianskom súdnom konaní, ale ako odmietnutie vykonania úkonu.

Z uvedeného dôvodu nemožno § 11 ods. 3 zákona o súdnych poplatkoch aplikovať na prípad odmietnutia vykonania zápisu podľa § 8 ods. 3 zákona o obchodnom registri a na tomto základe vracať súdny poplatok.

6. K problematike vracania súdneho poplatku vo väzbe na späť vzatie návrhu na zápis

Podľa § 5 ods. 4 zákona o obchodom registri platí, že späť vzatie návrhu na zápis sa nepripúšťa.

Právna úprava obchodného registra s účinnosťou od 1. 2. 2004 umožňuje späť vzatie návrhu na zápis iba vo vzťahu ku konaniam, ktoré sa začali pred nadobudnutím účinnosti zákona o obchodnom registri.

Ustanovenie zákona o súdnych poplatkoch v poznámke k položke 17 sadzobníka súdnych poplatkov, ktoré hovorí o vrátení súdneho poplatku v prípade späť vzatia návrhu na zápis pred jeho vykonaním v tejto súvislosti nerieši prípustnosť alebo neprípustnosť späť vzatia návrhu na zápis, ale iba následky tohto úkonu vo vzťahu ku konaniam začatým podľa predchádzajúcej právnej úpravy.

7. K používaniu tlačív na podávanie návrhu na zápis

Z vyhlášky MS SR č. 25/2004 Z. z. vyplýva, že používanie listinných tlačív na podávanie návrhov na zápis, ktoré si navrhovateľ môže vyzdvihnúť v podateľni registrového súdu je rovnocenné s používaním tlačív, ktoré sú dostupné na tejo webovej stránke MS SR (na adrese www.justice.gov.sk) a súdy majú akceptovať aj takýto formulár.

8. Doklad o zaplatení súdneho poplatku za podanie návrhu na zápis do obchodného registra

Podľa § 6 ods. 1 písm. f) zákona č. 530/2003 Z. z. o obchodnom registri a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o obchodnom registri“) súd pred zápisom údajov do obchodného registra z predložených listín preverí, či bol zaplatený súdny poplatok.

Doklad osvedčujúci zaplatenie súdneho poplatku je obligatórnou prílohou návrhu na zápis podľa § 4 vyhlášky č. 25/2004 Z. z., ktorou sa ustanovujú vzory tlačív na podávanie návrhov na zápis do obchodného registra a zoznam listín, ktoré je potrebné k návrhu na zápis priložiť v tých prípadoch, keď navrhovateľ nezvolil možnosť zaplatiť súdny poplatok v kolkových známkach alebo ak vzhľadom na výšku poplatku tento poplatok nemohol byť v kolkových známkach zaplatený.

Za doklad, ktorým sa preukazuje zaplatenie súdneho poplatku možno považovať:

9. Výmaz obchodnej spoločnosti z obchodného registra po zamietnutí návrhu na vyhlásenie konkurzu pre nemajetnosť

Podľa § 68 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka okrem iného platí, že obchodná spoločnosť sa zrušuje aj právnou silou rozhodnutia konkurzného súdu o zamietnutí návrhu na vyhlásenie konkurzu pre nedostatok majetku.

Podľa § 68 ods. 4 Obchodného zákonníka ďalej platí, že v takýchto prípadoch registrový súd vykoná výmaz takejto spoločnosti z obchodného registra na základe právoplatného rozhodnutia konkurzného súdu. Znenie predmetného ustanovenia naznačuje, že registrový súd má v tomto prípade povinnosť vykonať výmaz z úradnej povinnosti, priamo na základe právoplatného rozhodnutia konkurzného súdu, a teda v danom prípade jeho postup nie je závislý od návrhu podaného navrhovateľom.

Vyhláška č. 25/2004 Z. z. upravuje tlačivá na podávanie návrhov na zápis a zoznam predpísaných príloh k týmto návrhom pre výlučne prípady tzv. „návrhových konaní“.

Zápis a výmaz údajov z obchodného registra, ktoré sa do obchodného registra zapisujú alebo z obchodného registra vymazávajú na základe súdnych rozhodnutí, podľa platnej právnej úpravy (obsiahnutej tak v Obchodnom zákonníku, ako aj v zákone o konkurze a vyrovnaní) pod tieto prípady nespadá, keďže verejný záujem na zápise a výmaze týchto údajov spôsobuje, že nie je ponechaný na vôľu navrhovateľa (samotnej zapísanej osoby), ale sa má uskutočniť v rámci výmeny údajov medzi jednotlivými vecne príslušnými súdmi.

Z uvedeného vyplýva, že tento prípad nemožno subsumovať pod registráciu v zmysle zákona o obchodnom registri a vzťahovať naňho procesný postup predpísaný týmto zákonom (vrátane požiadaviek na podávanie návrhu na zápis na formulári a dokladania len tých listín, ktoré sú ustanovené vykonávacím predpisom).

Prípadný návrh na výmaz spoločnosti, ktorá bola zrušená v dôsledku zamietnutia návrhu na vyhlásenie konkurzu pre nedostatok majetku, z obchodného registra by sa v zmysle hore uvedených skutočností posudzoval ako návrh na začatie konania vo veciach obchodného registra podľa § 200a Občianskeho súdneho poriadku a takto by sa naňho vzťahoval „obvyklý“ režim občianskeho súdneho konania, ktorý nepožaduje podanie návrhu na žiadnom predpísanom formulári a ani neustanovuje, aké listiny je potrebné k návrhu doložiť.

10. Oslobodenie od súdneho poplatku pri podaní návrhu na zápis (resp. výmaz)

Podľa § 13 ods. 1 zákona o obchodnom registri sa na registráciu údajov v obchodnom registri a ukladanie listín do zbierky listín sa s výnimkou zákonom výslovne upravených prípadov (doručovanie, ukladanie sankcií) nepoužije Občiansky súdny poriadok, keďže nejde o konanie podľa Občianskeho súdneho poriadku.

Z uvedeného vyplýva aj skutočnosť, že sa na postup pri registrácii neuplatní ani § 138 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, v zmysle ktorého môže predseda senátu „priznať účastníkovi celkom alebo sčasti oslobodenie od súdnych poplatkov, ak to pomery účastníka odôvodňujú a ak nejde o svojvoľné alebo zrejme bezúspešné uplatňovanie alebo bránenie práva.“

O návrhu na oslobodenie od súdnych poplatkov podanom navrhovateľom je však aj v tomto prípade potrebné rozhodnúť, a to v režime občianskeho súdneho konania, v ktorom rozhodnutie o oslobodení od súdneho poplatku prislúcha sudcovi.

Podľa § 6 písm. e) zákona č. 549/2003 Z. z. o súdnych úradníkoch môže o návrhu na oslobodenie od súdneho poplatku rozhodnúť samostatne aj vyšší súdny úradník. Na to sa však vyžaduje poverenie sudcu.

11. Odstraňovanie nedostatkov, pre ktoré bolo vykonanie zápisu odmietnuté

Registrácia, ktorá vo svojej  podstatnej časti predstavuje formálne preskúmanie návrhu na zápis podaného na predpísanom tlačive a listín, ktorých predloženie predpisuje vykonávací predpis k zákonu o obchodom registri,[1] môže skončiť aj odmietnutím vykonania navrhovaného úkonu. V takomto prípade má navrhovateľ zákonom[2] garantovanú možnosť podať námietky proti odmietnutiu vykonania zápisu. Konanie o námietkach proti odmietnutiu vykonania zápisu upravené v § 200b Občianskeho súdneho poriadku je novo upraveným konaním pred registrovým súdom.

Postup v konaní o námietkach podľa § 200b ods. 5 Občianskeho súdneho poriadku okrem iného umožňuje, aby navrhovateľ spolu s námietkami proti odmietnutiu vykonania zápisu ešte v lehote na ich podanie, odstránil všetky nedostatky návrhu na zápis a priložených listín, ktoré viedli k odmietnutiu vykonania zápisu vyšším súdnym úradníkom.

Zakotvením tejto možnosti v prospech navrhovateľa právna úprava smeruje k zabezpečeniu dosiahnutia jej základných princípov, a síce k zrýchleniu, zjednodušeniu a zneformálneniu celého konania, ktorého zmyslom je uľahčiť vykonanie zápisu predovšetkým  v tých prípadoch, ktoré sú nesporné, a to nielen v prvej fáze – fáze registrácie, ale aj v druhej fáze – pri riešení situácií, v ktorých došlo k odmietnutiu vykonania zápisu a ktoré môžu mať rôznorodý charakter. Zmysel § 200b ods. 5 Občianskeho súdneho poriadku je totiž v tom, že dáva navrhovateľovi ďalšiu (a hlavne súdnym poplatkom nespoplatnenú) možnosť, aby v lehote na podanie námietok,  súčasne s ich podaním, odstránil nedostatky bránice vykonaniu zápisu.[3]

Z praktického hľadiska pôjde najmä o zjednodušenie riešenia situácií a urýchlenie registrácie v prípadoch, v ktorých bolo vykonanie zápisu odmietnuté z takého dôvodu, ktorý možno jednoducho odstrániť ešte v pätnásťdňovej lehote na podanie námietok (napr. spolu s návrhom nebol zaplatený súdny poplatok, navrhovateľ nedoložil listinu, ktorej priloženie sa vyžaduje a ktorou už disponuje, navrhovateľ urobil v návrhu na zápis zrejmú chybu v písaní,  ako napríklad preklep v rodnom čísle a z tohto dôvodu mu bol odmietnutý zápis).

Vzhľadom na rozmanitý charakter dôvodov, ktoré môžu viesť k odmietnutiu vykonania zápisu, platná právna úprava v dôsledku všeobecnosti zvolených formulácií nepredpisuje presný a jednoznačný postup na to, akým spôsobom sa majú odstraňovať nedostatky návrhu na zápis.[4] Tým právna úprava v zásade navrhovateľovi poskytuje dostatočne široký priestor na to, aby odstraňoval nedostatky pôvodne podaného návrhu na zápis a jeho listín akýmkoľvek spôsobom, ktorý by zohľadňoval charakter vady v jeho podaní a ktorý by voči registrového súdu dostatočne jednoznačným spôsobom indikoval, že navrhovateľ súčasne s podaním námietok napr. dokladá listinu, ktorú opomenul priložiť, opravuje v návrhu údaj, ktorý predtým nesprávne vyplnil atď.

Keďže citované ustanovenie § 200b ods. 5 Občianskeho súdneho poriadku v tejto súvislosti neobsahuje žiadnu ďalšiu podrobnejšiu úpravu, vychádzajúc z vyššie uvedených základných princípov konania možno usudzovať, že pokiaľ je úkon navrhovateľa smerujúci k odstráneniu vady popísaný v námietkach (návrh na opravu údaja obsiahnutého v určitej kolónke zo znenia „XY“ na znenie „XYZ“) alebo vykonaný spolu s námietkami (zaplatenie súdneho poplatku, doloženie listiny) dostatočne určitý a jednoznačný vo vzťahu k odstráneniu vady pôvodne podaného návrhu, možno na základe takto „opraveného“ alebo „doplneného“ návrhu bez ďalšieho vykonať zápis a od navrhovateľa nie je potrebné požadovať opätovné „zopakovanie“ pôvodného úkonu (tzn. opätovné vypĺňanie, overovanie a podávanie celého formulára), ktoré by uvedený postup iba bezdôvodne sťažilo a spomalilo.

12. Sadzby súdnych poplatkov vo veciach obchodného registra

Sadzby súdnych poplatkov vo veciach obchodného registra upravuje zákon č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch vo svojej prílohe Sadzobník súdnych poplatkov, časti I. položke 17. a časti II. položke 24b.

Položka 17:
Z návrhu na prvý zápis:
 a) akciovej spoločnosti 829,50 €
 b) iných právnických osôb 331,50 €
 c) fyzickej osoby podnikateľa 165,50 €
 d) organizačnej zložky podniku právnickej osoby  331,50 €
 e) organizačnej zložky podniku, resp. podniku zahraničnej právnickej osoby 331,50 €
 f) organizačnej zložky fyzickej osoby podnikateľa 33 €
 g) organizačnej zložky podniku, resp. podniku  zahraničnej fyzickej osoby podnikateľa 33 €
Z návrhu na zápis zmeny právnej formy obchodnej spoločnosti alebo družstva: 331,50 €
Z návrhu na zápis zmeny alebo na doplnenie akéhokoľvek počtu údajov týkajúcich sa jednej zapísanej osoby s výnimkou zmeny alebo doplnenia údajov v názve obce, v poštovom smerovacom čísle, v názve ulice alebo iného verejného priestranstva, prípadne s tým súvisiacej zmeny orientačného čísla alebo súpisného čísla, ak nedochádza k zmene jej sídla, miesta podnikania alebo bydliska : 66 €
Z návrhu akcionára na poverenie na zvolanie valného zhromaždenia: 99,50 €

Položka 24b:
Vyhotovenie a vydanie výpisu z obchodného registra:
  a) v listinnej podobe 6,50 €
  b) v elektronickej podobe 0,33 €
Vyhotovenie fotokópie listiny uloženej v zbierke listín za každú aj začatú stranu: 0,33 €
 najmenej   1,50 €
Za zaslanie elektronickej podoby listiny uloženej  v zbierke listín elektronickými prostriedkami: 0,33 €
Za vyhotovenie a vydanie potvrdenia o tom, že v OR určitý zápis nie je, alebo potvrdenia o tom, že určitá listina nie je uložená do zbierky listín OR 3,00 €
Za zaslanie potvrdenia o tom, že v OR určitý zápis nie je, alebo potvrdenia o tom, že určitá listina nie je uložená v zbierke listín OR elektronickými prostriedkami 0,33 €

13. Elektronické podanie do obchodného registra

Novelou zákona č. 530/2003 Z. z. o obchodnom registri vykonanou zákonom č. 24/2007 Z. z. ) došlo s účinnosťou od 1. augusta 2007 k rozšíreniu dovtedy možných spôsobov podania návrhu na zápis do obchodného registra o možnosť tzv. elektronického podania, t.j. podania realizovaného elektronickými službami obchodného registra dostupnými prostredníctvom Ústredného portálu verejnej správy (http://portal.gov.sk/Portal/sk/Default.aspx). Tento spôsob podania návrhu na zápis do obchodného registra vykazuje isté špecifiká, ktorých pôvod je potrebné vidieť najmä v možnostiach a podmienkach elektronickej komunikácie verejnosti s orgánom štátnej moci. Hlavná výhoda elektronického podania spočíva v tom, že nie je potrebná osobná návšteva registrového súdu, rovnako je možné jednoducho vykonať aj platbu súdneho poplatku, pričom registrovaný používateľ elektronických služieb obchodného registra (resp. navrhovateľ), ktorý realizoval celé podanie prostredníctvom elektronických služieb obchodného registra požíva výhodu zľavy zo stanovenej sadzby súdneho poplatku, a to v hodnote 50% oproti podaniam realizovaným čisto v listinnej podobe. ) Podrobnejšie informácie a popis elektronických služieb obchodného registra sú dostupné po bezplatnej registrácii na nasledujúcom odkaze: http://portal.gov.sk/Portal/sk/Default.aspx?CatID=18&etype=1&ortype=1

14. Podanie do obchodného registra realizované prostredníctvom jednotného kontaktného miesta (JKM)

Zákon č. 136/2010 Z. z. o službách na vnútornom trhu a o zmene a doplnení niektorých zákonov vytvoril v Slovenskej republike legislatívne podmienky pre spustenie druhej etapy zriaďovania jednotných kontaktných miest (ďalej aj ako „JKM“), t.j. miest poskytujúcich kompletné služby spojené s prístupom k informáciám spojeným s výkonom podnikateľskej činnosti v istej oblasti, ako aj k možnosti vykonať ich prostredníctvom registráciu v príslušnom registri vedenom orgánom verejnej moci, teda okrem iných aj v obchodnom registri. Od 1. júna 2010 môžu navrhovatelia podať návrh na zápis obchodnej spoločnosti okrem možnosti tzv. osobného podania alebo elektronického podania, aj prostredníctvom JKM. Úlohy JKM v Slovenskej republike vykonávajú obvodné úrady a ich odbory živnostenského podnikania.[1a]) Zriadením JKM bol sledovaný a naplnený záujem na znížení transakčných nákladov pri prístupe k výkonu podnikateľskej činnosti, resp. inej zárobkovej činnosti. Vo vzťahu k návrhu na zápis podávanom prostredníctvom JKM do obchodného registra je dôležité uviesť, že ide o možnosť pre navrhovateľov, ktorú môžu, ale nemusia využiť s tým, že JKM je splnomocnené len na doručenie návrhu na zápis príslušnému registrovému súdu a na doplnenie identifikačného čísla[2a]); nemôže teda svojvoľne vykonávať zmeny v návrhu na zápis, resp. doplnenia, rovnako nedisponuje žiadnymi preskúmavacími právomocami vo vzťahu k návrhu na zápis, môže však navrhovateľovi poskytnúť informácie o postupoch vybavovania náležitostí spojených s možnosťou získania oprávnenia na podnikanie a prístupu k poskytovaniu služieb. Takéto odporúčanie však nemá charakter právneho poradenstva, pôjde len o informácie všeobecného a vysvetľujúceho charakteru. Za obsah návrhu na zápis je teda výlučne zodpovedný navrhovateľ, ktorý v prípade odmietnutia vykonania zápisu znáša aj z toho plynúce dôsledky. Pri odmietnutí vykonania zápisu je oznámenie o odmietnutí doručované rovnako ako pri priamom podaní návrhu na zápis (teda s nevyužitím služieb JKM), tzn. navrhovateľovi, ktorý následne môže využiť možnosť podania námietok proti odmietnutiu vykonania zápisu, tieto však už navrhovateľ podáva sám, t.j. bez asistencie JKM. Uvedené platí rovnako aj pri podaní odvolania proti uzneseniu o zamietnutí námietok.

V porovnaní s tzv. elektronickým podaním v zmysle § 5a zákona č. 530/2003 Z. z. o obchodnom registri nie je podanie návrhu na zápis prostredníctvom JKM spojené so zľavou na sadzbe príslušného súdneho poplatku, nakoľko skutočnosť, že dochádza k doručeniu podania z JKM na príslušný registrový súd elektronickými prostriedkami je len výsledkom technického riešenia prepojenia JKM s príslušným registrovým súdom a samo o sebe nepredstavuje podporu informatizovaného styku občana s orgánmi verejnej moci.[3a])

Pre podrobnejšie informácie k možnosti podať návrh na zápis prostredníctvom JKM pozri ustanovenia:


[1a]) Pozri § 66b zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení zákona č. 136/2010 Z. z.

[2a]) Pozri § 5c ods. 1 zákona č. 530/2003 Z. z. o obchodnom registri v znení zákona č. 136/2010 Z. z.

[3a]) Pozri § 11a ods. 4 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch v znení zákona č. 136/2010 Z. z.


[1] Vyhláška MS SR č.25/2004 Z. z., ktorou sa ustanovujú vzory tlačív na podávanie návrhov na zápis do obchodného registra a zoznam príloh, ktoré je potrebné k návrhu priložiť.
[2] § 8 ods. 4 zákona č. 530/2003 Z. z. o obchodnom registri a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
[3] Pokiaľ ide o námietky proti odmietnutiu vykonania zápisu, keďže platná právna úprava vo vzťahu k nim nešpecifikuje žiadne ďalšie obsahové ani formálne náležitosti, postačuje, aby mali „jednoduchú písomnú formu“.
[4] V § 200b ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (po jeho poslednej novele vykonanej zákonom č. 428/2004   Z.z.) je výslovne ustanovené, že navrhovateľ „môže v námietkach najmä doplniť chýbajúce údaje, opraviť nesprávne údaje a odstrániť nedostatky, pre ktoré bolo vykonanie zápisu odmietnuté“.

  

Aktualizácia: 27. júla 2010

Na začiatok stránky