Preskočiť pás s príkazmi
Prejsť na hlavný obsah

Rýchle spustenie

Prílohy
  
  
  
  
  
Text
  
Príloha
  
Krajský súd v Košiciach15. 4. 2014Rozhodnutia súdov vo veciach rozhodcovských rozsudkov vydaných proti spotrebiteľom a ich výkon
Lehota na podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa § 41 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní je procesnoprávna. Z tohto dôvodu postačí, ak žalobca v súlade s normami Občianskeho súdneho poriadku, podá žalobu v posledný deň lehoty na poštovú prepravu. Krajský súd zrušil rozhodnutie okresného súdu, ktorý nesprávne právne posúdil povahu zákonnej lehoty.
6Co/382/2013
Príloha
  
Krajský súd v Trenčíne26. 3. 2014Rozhodnutia súdov o neprijateľnej povahe zmluvných podmienok v spotrebiteľských zmluvách
Odvolací súd zhodne so súdom prvého stupňa dospel vychádzajúc zo skutkových okolností, za akých navrhovateľ dával podpisovať odporcovi Dohodu o uzavretí splátkového kalendára, ako i na skutočnosť, že navrhovateľ mal vopred pripravené znenie vyhlásenie o uznaní záväzku, k záveru, že konanie dodávateľa je v rozpore s dobrými mravmi v zmysle § 4 ods. 8 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, pretože navrhovateľ využitím mylných informácii dosiahol uznanie dlhu v záujme predĺženia premlčacej doby, i keď odporca zrejme nemal vôbec vedomosť a ani vôľu takéto vyhlásenie učiniť. Aj podľa názoru odvolacieho súdu je evidentné, že úmyslom navrhovateľa bolo zabezpečiť si pre seba právne isté postavenie na úkor nevedomosti odporcu ako spotrebiteľa.
Takéto konanie odvolací súd taktiež považuje za nekalú obchodnú praktiku v zmysle § 8 ods. 4 citovaného zákona, pričom takéto konanie považoval aj za rozporné s dobrými mravmi v zmysle §  3 ods. 1 Občianskeho zákonníka a predmetný úkon je teda neplatný v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka. Takáto praktika podstatne zasahuje do práv spotrebiteľa, pričom navrhovateľ postupoval v rozpore s požiadavkou odbornej starostlivosti. Vzhľadom na uvedené, keďže uznanie záväzku ako nekalá obchodná praktika je neplatné, preto bola dôvodne uplatnená námietka zákonnej trojročnej premlčacej doby.
5Co/296/2013
Príloha
  
Krajský súd v Trenčíne26. 3. 2014Rozhodnutia súdov týkajúce sa nekalých obchodných praktík
Odvolací súd zhodne so súdom prvého stupňa dospel vychádzajúc zo skutkových okolností, za akých navrhovateľ dával podpisovať odporcovi Dohodu o uzavretí splátkového kalendára, ako i na skutočnosť, že navrhovateľ mal vopred pripravené znenie vyhlásenie o uznaní záväzku, k záveru, že konanie dodávateľa je v rozpore s dobrými mravmi v zmysle § 4 ods. 8 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, pretože navrhovateľ využitím mylných informácii dosiahol uznanie dlhu v záujme predĺženia premlčacej doby, i keď odporca zrejme nemal vôbec vedomosť a ani vôľu takéto vyhlásenie učiniť. Aj podľa názoru odvolacieho súdu je evidentné, že úmyslom navrhovateľa bolo zabezpečiť si pre seba právne isté postavenie na úkor nevedomosti odporcu ako spotrebiteľa.
Takéto konanie odvolací súd taktiež považuje za nekalú obchodnú praktiku v zmysle § 8 ods. 4 citovaného zákona, pričom takéto konanie považoval aj za rozporné s dobrými mravmi v zmysle §  3 ods. 1 Občianskeho zákonníka a predmetný úkon je teda neplatný v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka. Takáto praktika podstatne zasahuje do práv spotrebiteľa, pričom navrhovateľ postupoval v rozpore s požiadavkou odbornej starostlivosti. Vzhľadom na uvedené, keďže uznanie záväzku ako nekalá obchodná praktika je neplatné, preto bola dôvodne uplatnená námietka zákonnej trojročnej premlčacej doby.
5Co/296/2013
Príloha
  
Najvyšší súd SR11. 2. 2014Rozhodnutia súdov týkajúce sa spotrebiteľských úverov
Združenie na ochranu spotrebiteľa má podľa zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám právny nárok na získanie informácií o prebiehajúcich súdnych konaniach vedených proti spotrebiteľom z registrov súdu, a to s cieľom realizovať oprávnenie vedľajšieho účastníka na vstup do súdneho konania. Najvyšší súd skonštatoval, že informácie o prebiehajúcich súdnych konaniach obsiahnuté v súdnych registroch sú informáciami evidenčného charakteru, ktoré priamo nesúvisia s prebiehajúcou rozhodovacou činnosťou súdu, ktorá je inak dôvodom odmietnutia sprístupnenia informácii.    
 3 Sži 28/2013
Príloha
  
Ústavný súd SR29. 1. 2014Rozhodnutia súdov týkajúce sa spotrebiteľských úverov
Zásah do práva na súkromie žalovaného účasťou vedľajšieho účastníka podľa § 93 ods. 2 OSP
 
Skutočnosť, že sa právnické osoby, ktorých predmetom je ochrana práv podľa osobitného predpisu v súvislosti so svojím vstupom do konania z doručených rovnopisov návrhov na začatie konania oboznámia s podstatnými okolnosťami prípadov, vrátane osobných údajov účastníkov konania, ktorých rozsah je stanovený § 79 ods. 1 OSP, nepredstavuje neospravedlniteľný zásah do základného práva na súkromie podľa čl. 19 ods. 2 a 3 ústavy, ale práve naopak, sleduje legitímny cieľ.
PL. ÚS 1/2014-9
Príloha
  
Krajský súd v Prešove25. 9. 2013Rozhodnutia súdov týkajúce sa spotrebiteľských úverov
Aj keď podľa slovenskej právnej úpravy nie je civilnoprávna úžera explicitne upravená, odporuje dobrým mravom a ustanoveniu § 39 OZ. Absolútne neplatným právnym úkonom je aj úver, poskytnutý pri zneužití tiesne alebo aj ľahkovážností za neprimerané protiplnenie (úroky, poplatky). V konečnom dôsledku ide o skutkovú podstatu trestného činu úžery, len na trestnoprávny postih chýba úmysel. Ľahkomyseľnosť síce nie je v § 235 Trestného zákona súčasťou skutkovej podstaty, ale na účely tzv. civilnoprávnej úžery okruh kvalifikačných kritérií nie je taxatívny (porov. rozhodnutie  rak. Najvyšší súdny dvor OGH 3Ob 816/53). K otázke tzv. civilnoprávnej úžery a z tohto dôvodu neplatnosti zmluvy úverovej povahy teda k skutkovej podstaty trestného činu  úžery pri nepreukázaní úmyslu odvolací súd poukazuje na rozsudok NS ČR 21Cdo 1484/2004. Pre tzv. civilnoprávnu úžeru je právny úkon absolútne neplatný pre rozpor s dobrými mravmi (§ 39 OZ). Súd ďalej judikoval, že pre úžeru je neplatný celý úverový vzťah, nie len jeho časť (porov. OGH 4Ob 505/64).
3Co 151/2013
Príloha
  
Krajský súd v Prešove25. 9. 2013Rozhodnutia súdov o neprijateľnej povahe zmluvných podmienok v spotrebiteľských zmluvách
Aj keď podľa slovenskej právnej úpravy nie je civilnoprávna úžera explicitne upravená, odporuje dobrým mravom a ustanoveniu § 39 OZ. Absolútne neplatným právnym úkonom je aj úver, poskytnutý pri zneužití tiesne alebo aj ľahkovážností za neprimerané protiplnenie (úroky, poplatky). V konečnom dôsledku ide o skutkovú podstatu trestného činu úžery, len na trestnoprávny postih chýba úmysel. Ľahkomyseľnosť síce nie je v § 235 Trestného zákona súčasťou skutkovej podstaty, ale na účely tzv. civilnoprávnej úžery okruh kvalifikačných kritérií nie je taxatívny (porov. rozhodnutie  rak. Najvyšší súdny dvor OGH 3Ob 816/53). K otázke tzv. civilnoprávnej úžery a z tohto dôvodu neplatnosti zmluvy úverovej povahy teda k skutkovej podstaty trestného činu  úžery pri nepreukázaní úmyslu odvolací súd poukazuje na rozsudok NS ČR 21Cdo 1484/2004. Pre tzv. civilnoprávnu úžeru je právny úkon absolútne neplatný pre rozpor s dobrými mravmi (§ 39 OZ). Súd ďalej judikoval, že pre úžeru je neplatný celý úverový vzťah, nie len jeho časť (porov. OGH 4Ob 505/64).
3Co 151/2013
Príloha
  
Krajský súd v Trnave9. 7. 2013Rozhodnutia súdov týkajúce sa miestnej príslušnosti súdov v spotrebiteľských sporoch
Krajský súd v Trnave potvrdil rozhodovaciu líniu, podľa ktorej vyslovil dôvodnosť nesúhlasu súdu príslušného v zmenkovej veci s postúpením sporu plynúceho z predloženej spotrebiteľskej zmenky odvolajúc sa pritom v plnom rozsahu na svoje predošlé rozhodnutie z 11. júna 2013 č. k. 10 Ncb/16/2013-15) v druhovo totožnom prípade. V uvedenej veci Krajský súd v Trnave uviedol, že z hľadiska výkladu právnych noriem, eurokonformným aj ústavne konformným môže byť len výklad pre spotrebiteľa výhodnejší a je preto nevyhnutné odmietnuť formalistickejší prístup vyvodzujúci kritérium pre určenie príslušnosti výlučne z povahy inštitútu uvedeného v žalobe za základ žalobou uplatneného nároku (ktorým je v príslušných súvislostiach zmenka). Naopak, pred uplatnením takéhoto kritéria treba vylúčiť možnosť, že opretím žaloby výlučne o istý právny inštitút sa môže zastierať prvotný spotrebiteľský charakter vzťahu. Krajský súd potvrdil dôvodnosť nesúhlasu súdu príslušného v zmenkovej veci s postúpením sporu plynúceho z predloženej zmenky a konštatoval, že je potrebné aplikovať také normy občianskeho súdneho poriadku o miestnej príslušnosti súdu, ktoré pri zistení skutočného (spotrebiteľského) základu sporu zabezpečia ochranu práv spotrebiteľa a práve naopak nemožno aplikovať ustanovenia o miestnej (kauzálnej) príslušnosti zmenkového súdu, ktoré budú mať pre spotrebiteľa z pohľadu ochrany jeho práv poškodzujúci účinok.
10Ncb/80/2013-15
Príloha
  
Najvyšší súd SR24. 6. 2013Rozhodnutia súdov týkajúce sa spotrebiteľských úverov
Najvyšší súd SR zrušil rozhodnutia Okresného súdu a Krajského súdu, ktorými bolo zastavené konanie začaté spotrebiteľom proti nebankovej spoločnosti o vydanie bezdôvodného obohatenia z dôvodu nezaplatenia súdneho poplatku.
Najvyšší súd SR rozhodnutia nižších súdov zrušil a judikoval, že nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktorého sa v predmetnom konaní spotrebiteľka domáha, má svoj základ v spotrebiteľskej zmluve. Žalobkyňa má preto postavenie spotrebiteľa, v dôsledku čoho sa na ňu vzťahuje zákonné oslobodenie od súdnych poplatkov podľa § 4 ods. 2 písm. za) zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch. Dovolací súd na margo uvedeného dodal, že pri nejednoznačnom výklade akejkoľvek problematiky týkajúcej sa ochrany spotrebiteľa, je potrebné uprednostniť vždy ten výklad, ktorý sleduje záujem spotrebiteľa a v tejto súvislosti aj v rámci ukladania poplatkovej povinnosti treba uprednostniť výklad, ktorý je na prospech poplatníka.
4 Obdo 45/2012
Príloha
  
Krajský súd v Trnave11. 6. 2013Rozhodnutia súdov týkajúce sa miestnej príslušnosti súdov v spotrebiteľských sporoch
Ak norma vnútroštátneho práva pripúšťa ako výklad pre spotrebiteľa priaznivejší, tak i ten menej priaznivý, eurokonformným aj ústavne konformným môže byť len výklad pre spotrebiteľa výhodnejší a je preto nevyhnutné odmietnuť formalistickejší prístup vyvodzujúci kritérium pre určenie príslušnosti výlučne z povahy inštitútu uvedeného v žalobe za základ žalobou uplatneného nároku (ktorým inštitútom je v príslušných súvislostiach zmenka), ale naopak pred uplatnením takéhoto kritéria treba vylúčiť možnosť, že opretím žaloby výlučne o istý právny inštitút sa tu môže zastierať prvotný spotrebiteľský charakter vzťahu.
Krajský súd vyslovil dôvodnosť nesúhlasu súdu príslušného v zmenkovej veci s postúpením sporu plynúceho z predloženej zmenky a konštatoval, že je potrebné aplikovať také normy občianskeho súdneho poriadku o miestnej príslušnosti súdu, ktoré pri zistení skutočného (spotrebiteľského) základu sporu zabezpečia ochranu práv spotrebiteľa a práve naopak nemožno aplikovať ustanovenia o miestnej (kauzálnej) príslušnosti zmenkového súdu, ktoré budú mať pre spotrebiteľa z pohľadu ochrany jeho práv poškodzujúci účinok.
10 Ncb/16/2013
Príloha
  
Najvyšší súd SR30. 1. 2013Rozhodnutia súdov týkajúce sa spotrebiteľských úverov
Ustanovenie § 201 Občianskeho súdneho poriadku treba aplikovať v súvislosti s ustanovením § 93 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (OSP).
 
V prípade, že účastník odmietne dať súhlas k odvolaniu vedľajšieho účastníka podľa § 93 ods. 2 OSP ani na výzvu súdu, je odvolanie vedľajšieho účastníka bez tohto súhlasu právne neúčinné.
 
Z dikcie § 93 ods. 4 OSP možno vyvodiť, že súd bude úkon vedľajšieho účastníka, s ktorým nevyslovil súhlas hlavný účastník, posudzovať so zreteľom na všetky okolnosti prípadu. Môže sa totiž stať, že takýto úkon bude vlastne hlavnému účastníkovi na prospech, v tom prípade môže súd zvážiť, že takýto úkon vykoná, a to napriek nesúhlasu hlavného účastníka.
6 Cdo 10/2013
Príloha
  
Najvyšší súd SR16. 1. 2013Rozhodnutia súdov týkajúce sa spotrebiteľských úverov
Kým rešpektovanie princípu „ignorantia iuris non excusat" (neznalosť zákona neospravedlňuje) v spotrebiteľských právnych vzťahoch zo strany dodávateľa (poskytovateľa, podnikateľa) treba vyžadovať v najvyššej možnej miere, jeho uplatnenie v neprospech spotrebiteľa bude prichádzať do úvahy len výnimočne, ak to budú odôvodňovať konkrétne okolnosti prípadu. Aj v prípade tohto princípu totiž platí, že v konkrétnych súvislostiach ustupuje na strane spotrebiteľa dôležitejšiemu princípu, ktorým je princíp ochrany spotrebiteľa. Vychádzajúc z povahy spotrebiteľských právnych vzťahov realite praktického života, a teda aj zdravému rozumu, odporuje požiadavka na podrobnej (až detailnej) znalosti právnych predpisov (akým je v danej veci zákon o bankách) zo strany spotrebiteľa. Preto neinformovanosť spotrebiteľa, resp. jeho nedostatočná informovanosť v tejto oblasti, mu nemôže byť na ujmu.
6M Cdo 9/2012
Príloha
  
Najvyšší súd SR16. 1. 2013Rozhodnutia súdov vo veciach exekúcií vedených proti spotrebiteľom
Kým rešpektovanie princípu „ignorantia iuris non excusat" (neznalosť zákona neospravedlňuje) v spotrebiteľských právnych vzťahoch zo strany dodávateľa (poskytovateľa, podnikateľa) treba vyžadovať v najvyššej možnej miere, jeho uplatnenie v neprospech spotrebiteľa bude prichádzať do úvahy len výnimočne, ak to budú odôvodňovať konkrétne okolnosti prípadu. Aj v prípade tohto princípu totiž platí, že v konkrétnych súvislostiach ustupuje na strane spotrebiteľa dôležitejšiemu princípu, ktorým je princíp ochrany spotrebiteľa. Vychádzajúc z povahy spotrebiteľských právnych vzťahov realite praktického života, a teda aj zdravému rozumu, odporuje požiadavka na podrobnej (až detailnej) znalosti právnych predpisov (akým je v danej veci zákon o bankách) zo strany spotrebiteľa. Preto neinformovanosť spotrebiteľa, resp. jeho nedostatočná informovanosť v tejto oblasti, mu nemôže byť na ujmu.
 6M Cdo 9/2012
Príloha
  
Krajský súd v Košiciach31. 12. 2012Rozhodnutia súdov o neprijateľnej povahe zmluvných podmienok v spotrebiteľských zmluvách
Krajský súd potvrdil okresným súdom nariadené predbežné opatrenie, ktorým bolo zamestnávateľovi spotrebiteľa uložené zdržať sa zrážok zo mzdy vykonávaných na základe dohody o zrážkach zo mzdy predformulovanej v zmluve o úvere v prospech veriteľa Poštovej banky, a.s. Odvolací súd skonštatoval, že spotrebiteľ sa pri podpise zmluvy o úvere musel podrobiť vopred určenej a sformulovanej zmluvnej podmienke vo formulárovej spotrebiteľskej zmluve bez toho, aby s ním Poštová banka, a.s. túto podmienku individuálne dohodla. Odvolací súd poukázal aj na prejudiciálnu otázku Okresného súdu Prešov predloženú Súdnemu dvoru EÚ (C-30/12), v ktorej sa konajúci súd pýtal: "Bráni čl. 38 a čl. 17 Charty základných práv Európskej únie v spojení s čl. 169 Zmluvy o fungovaní Európskej únie v aplikácií takej vnútroštátnej úpravy, podľa ktorej sa na základe Dohody o zrážkach zo mzdy vykonávajú spotrebiteľovi zrážky zo mzdy bez súdnej kontroly neprijateľných podmienok a spotrebiteľ nemá priamu možnosť tieto zrážky zrušiť?".         
3Co/353/2012
Príloha
  
Krajský súd v Košiciach31. 12. 2012Rozhodnutia súdov týkajúce sa spotrebiteľských úverov
Krajský súd potvrdil okresným súdom nariadené predbežné opatrenie, ktorým bolo zamestnávateľovi spotrebiteľa uložené zdržať sa zrážok zo mzdy vykonávaných na základe dohody o zrážkach zo mzdy predformulovanej v zmluve o úvere v prospech veriteľa Poštovej banky, a.s. Odvolací súd skonštatoval, že spotrebiteľ sa pri podpise zmluvy o úvere musel podrobiť vopred určenej a sformulovanej zmluvnej podmienke vo formulárovej spotrebiteľskej zmluve bez toho, aby s ním Poštová banka, a.s. túto podmienku individuálne dohodla. Odvolací súd poukázal aj na prejudiciálnu otázku Okresného súdu Prešov predloženú Súdnemu dvoru EÚ (C-30/12), v ktorej sa konajúci súd pýtal: "Bráni čl. 38 a čl. 17 Charty základných práv Európskej únie v spojení s čl. 169 Zmluvy o fungovaní Európskej únie v aplikácií takej vnútroštátnej úpravy, podľa ktorej sa na základe Dohody o zrážkach zo mzdy vykonávajú spotrebiteľovi zrážky zo mzdy bez súdnej kontroly neprijateľných podmienok a spotrebiteľ nemá priamu možnosť tieto zrážky zrušiť?".         
3Co/353/2012
Príloha
  
Krajský súd v Prešove21. 11. 2012Rozhodnutia súdov vo veciach výkonu záložného práva a dobrovoľných dražieb
Odvolací súd potvrdil rozhodnutie súdu prvého stupňa, ktorý určil neplatnosť zmluvy o úvere pre početné neprijateľné zmluvné podmienky. Odvolací súd, napriek snahe udržať zmluvu v platnosti, ustálil, že táto nie je z objektívneho hľadiska ako celok udržateľná, keďže vadami netrpia iba jej podstatné náležitosti, ale v podstate všetky časti (články). Neprihliadal pritom na výhodnosť neplatnosti zmluvy pre toho ktorého účastníka zmluvy, ale na objektívne hľadisko, či je zmluva ako celok neplatná resp. ďalej možná (cieľ zakotvený v čl. 6 ods. 1 in fine smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách). Za dôležité tiež považoval hľadisko, či by zmluvné strany mali vôľu na kontrakte bez neplatných klauzúl. Pokiaľ ide o súdnu kontrolu zmluvných podmienok súd uviedol, že žalovaný sa mýli, pokiaľ považuje za typovú zmluvu iba všeobecné obchodné podmienky alebo zmluvu písanú drobným písmom alebo ak na naplnenie individuálne dojednaných podmienok považuje skutočnosť, že na prečítanie návrhu zmluvy mal spotrebiteľ dostatok času. Za typovú zmluvu, ktorá sa používa vo viacerých prípadoch (štandardná, formulárová) treba považovať nielen všeobecné obchodné podmienky, ale aj predformulované znenia rôznych variant zmlúv, resp. zmluvných ustanovení. Odvolací súd vyjadril názor, že znaky neprijateľnej zmluvnej podmienky napĺňa nielen podmienka, ktorá je neprimeraná (napr. neprimeraná sankcia za porušenie záväzku spotrebiteľa), ale aj podmienka, ktorá je neurčitá alebo je v rozpore s „ratio legis“ zákonného ustanovenia, podľa ktorého bola dojednaná (napr. úroky z omeškania nad limit podľa nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z.). Za neprijateľnú určil odvolací súd s poukazom na judikatúru nemeckého Najvyššieho spolkového súdneho dvora aj zmluvnú podmienku, ktorá vyjadruje finančný záväzok spotrebiteľa za plnenie, ktoré mu po materiálnej stránke nie je dodané a slúži v skutočnosti záujmom dodávateľa. Odvolací súd si v tomto smere osvojuje nemeckú názorovú líniu, podľa ktorej či už administratívna agenda alebo posúdenie bonity predstavujú plnenia, ktoré nie sú v záujme spotrebiteľa, a preto s poplatkami za takéto plnenia sa spája záver o ich neprijateľnosti. V tomto zmysle za neprijateľné súdy posúdili napríklad paušálne náklady s uplatnením pohľadávky, zmluvné sankcie, úroky z omeškania a cenu odplaty za poskytnutie úveru. Odvolací súd za neprijateľnú podmienku určil aj ustanovenie úverovej zmluvy, ktoré veriteľovi umožňovalo inkasovať prvú splátku a poplatok už pri poskytnutí úveru. Odvolací súd vyjadril tiež názor, že slovenská právna úprava výkonu záložného práva umožňujúca uspokojenie pohľadávky dodávateľa z majetku spotrebiteľa bez súdnej kontroly je v kolízii s princípom efektivity únijného práva a umožňuje obísť dôležitý prvok práva EÚ, ktorým je ex offo súdna kontrola neprijateľnosti zmluvných podmienok. V tomto zmysle sa zdá, že je tu ešte väčšie nebezpečenstvo ako pri neprijateľnej rozhodcovskej doložke, v rámci ktorej existuje predsa len kontrola zo strany exekučného súdu. Z pohľadu nekalých obchodných praktík odvolací súd skonštatoval, že faktická nerovnováha medzi dodávateľom a spotrebiteľom, pokiaľ ide o vyjednávaciu pozíciu a úroveň informovanosti (rozsudok C-168/05 Mostaza Claro, bod 25) nie je odstránená len samotným dlhším časovým priestorom na preštudovanie zmluvy či predzmluvným formulárom a nezanedbateľné nebezpečenstvo, že spotrebiteľ nepoukáže na neprijateľné podmienky nie je odstránené len samotným dlhším časom na preštudovanie zmluvy. Ďalej poukázal na tieseň, v ktorej sa žalobkyňa ocitla (príjem len z invalidného dôchodku a nedostatočný príjem z iných zdrojov), pričom tieseň dlžníka nepochybne umocňuje nadvládu veriteľa.
18 Co 109/2011
Príloha
  
Krajský súd v Prešove21. 11. 2012Rozhodnutia súdov týkajúce sa spotrebiteľských úverov
Odvolací súd potvrdil rozhodnutie súdu prvého stupňa, ktorý určil neplatnosť zmluvy o úvere pre početné neprijateľné zmluvné podmienky. Odvolací súd, napriek snahe udržať zmluvu v platnosti, ustálil, že táto nie je z objektívneho hľadiska ako celok udržateľná, keďže vadami netrpia iba jej podstatné náležitosti, ale v podstate všetky časti (články). Neprihliadal pritom na výhodnosť neplatnosti zmluvy pre toho ktorého účastníka zmluvy, ale na objektívne hľadisko, či je zmluva ako celok neplatná resp. ďalej možná (cieľ zakotvený v čl. 6 ods. 1 in fine smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách). Za dôležité tiež považoval hľadisko, či by zmluvné strany mali vôľu na kontrakte bez neplatných klauzúl. Pokiaľ ide o súdnu kontrolu zmluvných podmienok súd uviedol, že žalovaný sa mýli, pokiaľ považuje za typovú zmluvu iba všeobecné obchodné podmienky alebo zmluvu písanú drobným písmom alebo ak na naplnenie individuálne dojednaných podmienok považuje skutočnosť, že na prečítanie návrhu zmluvy mal spotrebiteľ dostatok času. Za typovú zmluvu, ktorá sa používa vo viacerých prípadoch (štandardná, formulárová) treba považovať nielen všeobecné obchodné podmienky, ale aj predformulované znenia rôznych variant zmlúv, resp. zmluvných ustanovení. Odvolací súd vyjadril názor, že znaky neprijateľnej zmluvnej podmienky napĺňa nielen podmienka, ktorá je neprimeraná (napr. neprimeraná sankcia za porušenie záväzku spotrebiteľa), ale aj podmienka, ktorá je neurčitá alebo je v rozpore s „ratio legis“ zákonného ustanovenia, podľa ktorého bola dojednaná (napr. úroky z omeškania nad limit podľa nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z.). Za neprijateľnú určil odvolací súd s poukazom na judikatúru nemeckého Najvyššieho spolkového súdneho dvora aj zmluvnú podmienku, ktorá vyjadruje finančný záväzok spotrebiteľa za plnenie, ktoré mu po materiálnej stránke nie je dodané a slúži v skutočnosti záujmom dodávateľa. Odvolací súd si v tomto smere osvojuje nemeckú názorovú líniu, podľa ktorej či už administratívna agenda alebo posúdenie bonity predstavujú plnenia, ktoré nie sú v záujme spotrebiteľa, a preto s poplatkami za takéto plnenia sa spája záver o ich neprijateľnosti. V tomto zmysle za neprijateľné súdy posúdili napríklad paušálne náklady s uplatnením pohľadávky, zmluvné sankcie, úroky z omeškania a cenu odplaty za poskytnutie úveru. Odvolací súd za neprijateľnú podmienku určil aj ustanovenie úverovej zmluvy, ktoré veriteľovi umožňovalo inkasovať prvú splátku a poplatok už pri poskytnutí úveru. Odvolací súd vyjadril tiež názor, že slovenská právna úprava výkonu záložného práva umožňujúca uspokojenie pohľadávky dodávateľa z majetku spotrebiteľa bez súdnej kontroly je v kolízii s princípom efektivity únijného práva a umožňuje obísť dôležitý prvok práva EÚ, ktorým je ex offo súdna kontrola neprijateľnosti zmluvných podmienok. V tomto zmysle sa zdá, že je tu ešte väčšie nebezpečenstvo ako pri neprijateľnej rozhodcovskej doložke, v rámci ktorej existuje predsa len kontrola zo strany exekučného súdu. Z pohľadu nekalých obchodných praktík odvolací súd skonštatoval, že faktická nerovnováha medzi dodávateľom a spotrebiteľom, pokiaľ ide o vyjednávaciu pozíciu a úroveň informovanosti (rozsudok C-168/05 Mostaza Claro, bod 25) nie je odstránená len samotným dlhším časovým priestorom na preštudovanie zmluvy či predzmluvným formulárom a nezanedbateľné nebezpečenstvo, že spotrebiteľ nepoukáže na neprijateľné podmienky nie je odstránené len samotným dlhším časom na preštudovanie zmluvy. Ďalej poukázal na tieseň, v ktorej sa žalobkyňa ocitla (príjem len z invalidného dôchodku a nedostatočný príjem z iných zdrojov), pričom tieseň dlžníka nepochybne umocňuje nadvládu veriteľa.
18 Co 109/2011
Príloha
  
Krajský súd v Banskej Bystrici26. 10. 2012Rozhodnutia súdov vo veciach exekúcií vedených proti spotrebiteľom
Krajský súd zmenil rozhodnutie okresného súdu a zastavil exekúciu vedenú proti spotrebiteľovi zo strany nebankovej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o. na podklade rozhodcovského rozsudku vydaného súkromným arbitrom. Odvolací súd potvrdil rozhodovaciu líniu, podľa ktorej neprijateľnou zmluvnou podmienkou je aj alternatívna (nevýhradná) rozhodcovská doložka, ktorej dôsledkom je, že ak dodávateľ podá žalobu na rozhodcovskom súde, spotrebiteľ sa rozhodcovskému konaniu musí podrobiť. V tomto zmysle odvolací súd uzavrel, že exekúcia je neprípustná, vedená na podklade materiálne nevykonateľného exekučného titulu (§ 57 ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku) - rozhodcovského rozsudku vydaného v súkromnoprávnom konaní súkromnoprávnym orgánom bez akejkoľvek právomoci, keďže neexistuje platne uzavretá rozhodcovská doložka. Odvolací súd prvostupňovému súdu ďalej vytkol, že sa namiesto otázkami prípustnosti exekúcie, zaoberal otázkami, podľa ktorých sa prípustnosť exekúcie podľa zákona neposudzuje (napr. že spotrebiteľ bol oproti ostatným spotrebiteľom v exekúcii zvýhodnený tým, že v jeho prípade už došlo k čiastočnému zastaveniu exekúcie, že konal nemorálne, keď veriteľovi nevrátil požičanú sumu atď.). Odvolací súd ďalej skonštatoval, že princíp "vigilantibus iura scripta sunt (práva patria bdelým)" v spotrebiteľských veciach ustupuje dôležitejšiemu princípu, ktorým je ochrana práv spotrebiteľa. Aj z tohto dôvodu je nepodstatné, že spotrebiteľ neexistenciu rozhodcovskej doložky nenamietal v rozhodcovskom konaní a ani nepodal žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Pri svojom rozhodovaní sa krajský súd odvolal aj na rozhodnutia slovenských súdov v spotrebiteľských veciach zverejnené na webovom sídle Ministerstva spravodlivosti SR.        
17CoE/175/2012
Príloha
  
Krajský súd v Banskej Bystrici26. 10. 2012Rozhodnutia súdov vo veciach rozhodcovských rozsudkov vydaných proti spotrebiteľom a ich výkon
Krajský súd zmenil rozhodnutie okresného súdu a zastavil exekúciu vedenú proti spotrebiteľovi zo strany nebankovej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o. na podklade rozhodcovského rozsudku vydaného súkromným arbitrom. Odvolací súd potvrdil rozhodovaciu líniu, podľa ktorej neprijateľnou zmluvnou podmienkou je aj alternatívna (nevýhradná) rozhodcovská doložka, ktorej dôsledkom je, že ak dodávateľ podá žalobu na rozhodcovskom súde, spotrebiteľ sa rozhodcovskému konaniu musí podrobiť. V tomto zmysle odvolací súd uzavrel, že exekúcia je neprípustná, vedená na podklade materiálne nevykonateľného exekučného titulu (§ 57 ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku) - rozhodcovského rozsudku vydaného v súkromnoprávnom konaní súkromnoprávnym orgánom bez akejkoľvek právomoci, keďže neexistuje platne uzavretá rozhodcovská doložka. Odvolací súd prvostupňovému súdu ďalej vytkol, že sa namiesto otázkami prípustnosti exekúcie, zaoberal otázkami, podľa ktorých sa prípustnosť exekúcie podľa zákona neposudzuje (napr. že spotrebiteľ bol oproti ostatným spotrebiteľom v exekúcii zvýhodnený tým, že v jeho prípade už došlo k čiastočnému zastaveniu exekúcie, že konal nemorálne, keď veriteľovi nevrátil požičanú sumu atď.). Odvolací súd ďalej skonštatoval, že princíp "vigilantibus iura scripta sunt (práva patria bdelým)" v spotrebiteľských veciach ustupuje dôležitejšiemu princípu, ktorým je ochrana práv spotrebiteľa. Aj z tohto dôvodu je nepodstatné, že spotrebiteľ neexistenciu rozhodcovskej doložky nenamietal v rozhodcovskom konaní a ani nepodal žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Pri svojom rozhodovaní sa krajský súd odvolal aj na rozhodnutia slovenských súdov v spotrebiteľských veciach zverejnené na webovom sídle Ministerstva spravodlivosti SR.        
17CoE/175/2012
Príloha
  
Krajský súd v Prešove28. 9. 2012Rozhodnutia súdov o neprijateľnej povahe zmluvných podmienok v spotrebiteľských zmluvách
Krajský súd potvrdil uznesenie okresného súdu, ktorým tento zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie z dôvodu, že sa vymáha plnenie zo spotrebiteľskej formulárovej zmluvy a rozhodcovská doložka predstavuje  neprijateľnú zmluvnú podmienku. Krajský súd sa plne stotožnil so závermi rozhodnutia Najvyššieho súdu SR vo veci 3 Cdo 146/2011, podľa ktorého je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe  platne uzavretej rozhodcovskej zmluvy a ak  k jej uzavretiu nedošlo, nemohol rozhodcovský súd spor prejednať a vydať ani rozhodcovský rozsudok. Exekučný súd pritom nie je viazaný tým, ako túto otázku vyriešil rozhodcovský súd a je povinný zamietnuť žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, ak už pri  rozhodovaní o udelenie poverenia  (§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku) vyjde najavo existencia relevantnej okolnosti, so zreteľom na ktorú je nútený výkon rozhodnutia neprípustný.
Neobstojí ani tvrdenie oprávneného, že rozhodcovská doložka banky nemôže byť posúdená ako neprijateľná z dôvodu uplatnenia postupu podľa § 93b Zákona o bankách, kedy sú banky povinné ponúknuť svojim klientom neodvolateľný návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy a zároveň ich preukázateľne poučiť o dôsledkoch uzavretia navrhovanej rozhodcovskej zmluvy na riešenie ich vzájomných sporov.  Krajský súd ustálil, že  v súvislosti s uzavretím rozhodcovskej zmluvy banka neuniesla dôkazné bremeno, že jej zamestnanec najprv poučil povinného a nechal mu priestor na rozhodnutie a voľbu formy riešenia sporov, pričom uzavrel, že zákonom vyžadované preukázateľné poučenie spotrebiteľa a umožnenie voľby (ne-)uzavretia rozhodcovskej zmluvy nenapĺňa také konanie dodávateľa, keď tento rozhodcovskú  doložku uvedie  iba ako súčasť všeobecných obchodných podmienok.
 6CoE/210/2012
Príloha
  
Krajský súd v Prešove28. 9. 2012Rozhodnutia súdov vo veciach exekúcií vedených proti spotrebiteľom
Krajský súd potvrdil uznesenie okresného súdu, ktorým tento zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie z dôvodu, že sa vymáha plnenie zo spotrebiteľskej formulárovej zmluvy a rozhodcovská doložka predstavuje  neprijateľnú zmluvnú podmienku. Krajský súd sa plne stotožnil so závermi rozhodnutia Najvyššieho súdu SR vo veci 3 Cdo 146/2011, podľa ktorého je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe  platne uzavretej rozhodcovskej zmluvy a ak  k jej uzavretiu nedošlo, nemohol rozhodcovský súd spor prejednať a vydať ani rozhodcovský rozsudok. Exekučný súd pritom nie je viazaný tým, ako túto otázku vyriešil rozhodcovský súd a je povinný zamietnuť žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, ak už pri  rozhodovaní o udelenie poverenia  (§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku) vyjde najavo existencia relevantnej okolnosti, so zreteľom na ktorú je nútený výkon rozhodnutia neprípustný.
Neobstojí ani tvrdenie oprávneného, že rozhodcovská doložka banky nemôže byť posúdená ako neprijateľná z dôvodu uplatnenia postupu podľa § 93b Zákona o bankách, kedy sú banky povinné ponúknuť svojim klientom neodvolateľný návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy a zároveň ich preukázateľne poučiť o dôsledkoch uzavretia navrhovanej rozhodcovskej zmluvy na riešenie ich vzájomných sporov.  Krajský súd ustálil, že  v súvislosti s uzavretím rozhodcovskej zmluvy banka neuniesla dôkazné bremeno, že jej zamestnanec najprv poučil povinného a nechal mu priestor na rozhodnutie a voľbu formy riešenia sporov, pričom uzavrel, že zákonom vyžadované preukázateľné poučenie spotrebiteľa a umožnenie voľby (ne-)uzavretia rozhodcovskej zmluvy nenapĺňa také konanie dodávateľa, keď tento rozhodcovskú  doložku uvedie  iba ako súčasť všeobecných obchodných podmienok.
6CoE/210/2012
Príloha
  
Krajský súd v Prešove28. 9. 2012Rozhodnutia súdov vo veciach rozhodcovských rozsudkov vydaných proti spotrebiteľom a ich výkon
Krajský súd potvrdil uznesenie okresného súdu, ktorým tento zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie z dôvodu, že sa vymáha plnenie zo spotrebiteľskej formulárovej zmluvy a rozhodcovská doložka predstavuje  neprijateľnú zmluvnú podmienku. Krajský súd sa plne stotožnil so závermi rozhodnutia Najvyššieho súdu SR vo veci 3 Cdo 146/2011, podľa ktorého je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe  platne uzavretej rozhodcovskej zmluvy a ak  k jej uzavretiu nedošlo, nemohol rozhodcovský súd spor prejednať a vydať ani rozhodcovský rozsudok. Exekučný súd pritom nie je viazaný tým, ako túto otázku vyriešil rozhodcovský súd a je povinný zamietnuť žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, ak už pri  rozhodovaní o udelenie poverenia  (§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku) vyjde najavo existencia relevantnej okolnosti, so zreteľom na ktorú je nútený výkon rozhodnutia neprípustný.
Neobstojí ani tvrdenie oprávneného, že rozhodcovská doložka banky nemôže byť posúdená ako neprijateľná z dôvodu uplatnenia postupu podľa § 93b Zákona o bankách, kedy sú banky povinné ponúknuť svojim klientom neodvolateľný návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy a zároveň ich preukázateľne poučiť o dôsledkoch uzavretia navrhovanej rozhodcovskej zmluvy na riešenie ich vzájomných sporov.  Krajský súd ustálil, že  v súvislosti s uzavretím rozhodcovskej zmluvy banka neuniesla dôkazné bremeno, že jej zamestnanec najprv poučil povinného a nechal mu priestor na rozhodnutie a voľbu formy riešenia sporov, pričom uzavrel, že zákonom vyžadované preukázateľné poučenie spotrebiteľa a umožnenie voľby (ne-)uzavretia rozhodcovskej zmluvy nenapĺňa také konanie dodávateľa, keď tento rozhodcovskú  doložku uvedie  iba ako súčasť všeobecných obchodných podmienok.
6CoE/210/2012
Príloha
  
Krajský súd v Trnave18. 9. 2012Rozhodnutia súdov vo veciach zabezpečovacieho prevodu práva v spotrebiteľských zmluvách
Krajský súd jednomyseľne zmenil rozsudok okresného súdu a určil neplatnosť zmluvy o zabezpečovacom prevode práva s tzv. prepadnou klauzulou vlastníckeho práva k nehnuteľnosti spotrebiteľa v prospech nebankovej spoločnosti. Vo zvyšku výroku, týkajúcom sa určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnosti (keďže nebanková spoločnosť vlastnícke právo k bytu obratom previedla na tretie osoby) a neplatnosti úverovej zmluvy, krajský súd rozsudok prvostupňového súdu pre procesné vady zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Krajský súd prelomovo ustálil, že všetkým inštitútom určeným na zabezpečenie splnenia peňažného záväzku je vlastnou nemožnosť svojpomocného uspokojenia pohľadávky veriteľom (pri ktorej sám veriteľ použije vec či právo tvoriace predmet zabezpečenia na úhradu pohľadávky, a to bez judikovania, že vôbec nejakú a to už splatnú pohľadávku má). Z tohto dôvodu je aj zmluva o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva s tzv. prepadnou klauzulou uzavretá pred uzákonením podrobnejšej úpravy zabezpečovacieho prevodu práva (novela Občianskeho zákonníka účinná od 1. januára 2008) neplatnou zmluvou, pretože ide o právny úkon, ktorý svojím obsahom a účelom obchádza zákon (§ 39 v spojení s § 553 ods. 1, § 123 a § 151s ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 1. januára 2008). Po 1. januári 2008 je dôvodom neplatnosti takýchto sporných zabezpečovacích zmlúv priamo § 553c ods. 2 Občianskeho zákonníka. Ak súdy pri zmluvách o zabezpečovacom prevode práva uzavretých pred 1. januárom 2008 aplikujú analogiu legis (§ 853 ods. 1 Občianskeho zákonníka), majú vychádzať z ustanovení, týkajúcich sa povahou najbližšieho právneho inštitútu, a to zádržného práva.
10Co/79/2011
Príloha
  
Krajský súd v Banskej Bystrici22. 8. 2012Rozsudky súdov v trestných veciach pri úveroch a pôžičkách poskytovaných spotrebiteľom
Krajský súd zrušil rozsudok okresného súdu, ktorým bola spotrebiteľka uznaná za vinnú z prečinu úverového podvodu (§ 221 ods. 1 Trestného zákona), ktorého sa mala dopustiť v súvislosti s úverom od nebankovej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o. Odvolací súd uviedol, že súd je podľa § 2 ods. 10 Trestného poriadku povinný postupovať tak, aby zistil skutkový stav veci v rozsahu nevyhnutnom pre rozhodnutie a podľa § 2 ods. 12 povinný hodnotiť všetky dôkazy podľa vnútorného presvedčenia, založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu. Konajúci súd sa týmito ustanoveniami neriadil a vykonané dôkazy vyhodnotil jednoznačne v neprospech obžalovanej. Krajský súd skonštatoval, že v konaní nebol jednoznačne preukázaný úmysel obžalovanej uviesť do omylu poškodenú stranu POHOTOVOSŤ, s.r.o., pričom prvostupňový súd sa dôsledne nezaoberal obhajobou obžalovanej. Odvolací súd uzavrel, že podvodný úmysel páchateľa úverového podvodu musí byť preukázaný už na samom počiatku vzniku úverového vzťahu, pričom dodatočná neschopnosť úverového dlžníka splniť svoje záväzky z úverového vzťahu nemôže zakladať jeho trestnoprávnu zodpovednosť. Odvolací súd v závere doplnil, že je všeobecne známou praktikou nebankových spoločností, že nezisťujú schopnosť spotrebiteľov splácať svoj záväzok, jej obchodní zástupcovia za spotrebiteľov vypisujú úverové zmluvy, vrátane vypisovania údajov o príjme a dokonca nahovárajú klientov, ktorí si už predtým vzali úver a tento riadne nesplácali, na uzavretie nového úveru, ktorým sa pôvodný úver nahradí.   
 
To 91/2012
Príloha
  
Okresný súd Prešov12. 6. 2012Rozhodnutia súdov týkajúce sa nekalých obchodných praktík
Povinnosť dodávateľa vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie prijaté na základe zmluvy, v ktorej dodávateľ neuviedol úroky.
Súd považuje výkon práv žalovaného na postúpenie všetkých práv zo zmluvy na subjekt na Britských Panenských ostrovoch, a podľa zmluvnej podmienky, ktorá postúpenie umožňuje iba dodávateľovi bez súhlasu druhej strany za výkon práv, ktorý sa prieči dobrým mravom podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Aj samotnú zmluvnú podmienku, ktorá umožňuje postúpiť práva iba jednej strane, súd hodnotí za neplatnú pre rozpor s dobrými mravmi podľa § 39 Občianskeho zákonníka. Postup žalovaného súd hodnotí ako nekalú obchodnú praktiku a žalovaného považuje za zodpovedného aj z porušenia práva, z ktorého vzniklo aj bezdôvodné obohatenie. Žalovaný má preto pasívnu vecnú legitimáciu v konaní o vydanie bezdôvodného obohatenia, ktorého sa domáha spotrebiteľ, t.j. žalobca.
17C/56/2010
Príloha
  
Krajský súd v Prešove7. 6. 2012Rozhodnutia súdov týkajúce sa nekalých obchodných praktík

Krajský súd potvrdil rozhodnutie okresného súdu, ktorý v celosti zamietol žalobu vymáhačskej spoločnosti proti spotrebiteľovi o vyplatenie pohľadávky postúpenej zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere uzavretej medzi bankou a spotrebiteľom. Vymáhačská spoločnosť pred uplatnením pohľadávky na súde spotrebiteľovi na podpis predložila dohodu o uzavretí splátkového kalendára a uznaní dlhu. Spotrebiteľ dohodu o uzavretí splátkového kalendára a uznaní dlhu podpísal, jej obsahu však vôbec neporozumel, a rovnako neporozumel ani otázke premlčania, ktorá bola v jeho neprospech dohodou upravená. Súdy zámer a konanie vymáhačskej spoločnosti, ktorá naznačeným postupom dosiahla uznanie dlhu spotrebiteľom posúdili ako zákonom zakázanú nekalú obchodnú praktiku, spočívajúcu v konaní bez odbornej starostlivosti spôsobilom narušiť ekonomické správanie spotrebiteľa. Nekalou obchodnou praktikou dosiahnuté uznanie dlhu spotrebiteľom súdy posúdili ako neplatný právny úkon, účinkom ktorého nemohlo byť predĺženie premlčacej doby na 10 rokov. Okresný súd z týchto dôvodov prihliadol na námietku premlčania vznesenú združením na ochranu spotrebiteľa ako vedľajším účastníkom na strane spotrebiteľa a odoprel súdnu ochranu nároku vymáhačskej spoločnosti. Súdy zároveň združeniu na ochranu spotrebiteľa priznali náhradu účelne vynaložených trov právneho zastúpenia s odôvodnením, že vedľajšiemu účastníkovi nemožno brániť, aby sa dal zastúpiť právnym zástupcom z radov advokátov.

11Co/37/2012-90
Príloha
  
Krajský súd v Trnave31. 5. 2012Rozhodnutia súdov vo veciach rozhodcovských rozsudkov vydaných proti spotrebiteľom a ich výkon

Odvolací súd potvrdil rozhodnutie súdu prvého stupňa, ktorým zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Odvolací súd potvrdil, že exekučný súd nemôže rezignovať na možnosť odopretia vykonania exekúcie na podklade titulu odporujúceho zákonu - v danom prípade rozhodcovského rozsudku. Prijatie opačného názoru formulovaného prakticky tak, že exekučný súd by bez žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku rozhodcovský rozsudok nemal mať oprávnenie skúmať inak než po stránke formálnych náležitostí by pritom malo za následok, že súdy by nevenovali exekučným titulom žiadnu pozornosť. Odvolací súd vyložil aj § 93 ods. 1 a 2 zákona o bankách, pričom ustálil, že ponuka neodvolateľného návrhu na uzavretie rozhodcovskej zmluvy znamená, že banka má povinnosť predložiť spotrebiteľovi návrh rozhodcovskej zmluvy v podobe mu umožňujúcej jeho pomerne jednoduché odlíšenie od ostatných zmluvných podmienok a tiež jeho rovnako bezproblémové oddelenie od ostatného obsahu zmluvy. Požiadavku na takto ponúknutý návrh nemožno považovať za splnenú, ak banka návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy začlení (ukryje) medzi iné zmluvné podmienky a to dokonca ani nie priamo do zmluvy (o samostatnej rozhodcovskej zmluve ani nehovoriac), ale len do vlastných všeobecných obchodných podmienok, u ktorých je známe, že sa s nimi spotrebiteľ v čase pred uzavretím zmluvy dostatočne podrobne či často i vôbec neoboznamuje (hoci spravidla v zmluve potvrdzuje presný opak). Aj z tohto dôvodu odvolací súd potvrdil správnosť posúdenia neprijateľnosti rozhodcovskej doložky dojednanej bankou, ktorá nemohla platne založiť právomoc Stáleho rozhodcovského súdu Slovenskej bankovej asociácie. V závere odvolací súd odmietol i ďalšiu námietku oprávneného, týkajúcu sa existencie právoplatného a vykonateľného rozhodnutia a založenia ním údajnej prekážky právoplatne rozsúdenej veci; keďže nulitný (z pohľadu práva neúčinný) rozhodcovský rozsudok žiadnu prekážku následného prejednania a tiež rozhodnutia veci všeobecným súdom nepredstavuje.

10CoE/308/2011
Príloha
  
Ústavný súd SR31. 5. 2012Rozhodnutia súdov týkajúce sa miestnej príslušnosti súdov v spotrebiteľských sporoch

Ústavný súd Slovenskej republiky odmietol sťažnosti nebankovej spoločnosti, ktorými namietala porušenie svojich práv rozhodnutím krajského súdu o určení miestnej príslušnosti konajúceho súdu podľa pravidla bydliska spotrebiteľa. Ústavný súd nevidel porušenie práv nebankovej spoločnosti v postupe a rozhodnutí krajského súdu, ktorý z dôvodu rozporu s právom EÚ nepoužil § 88 ods. 2 poslednú vetu OSP. Podľa Ústavného súdu konajúci súd dostatočne objasnil aj spôsob, akým dospel k prijatému záveru, teda k nepoužitiu normy vnútroštátneho práva, ktorá podľa jeho názoru odporuje právu EÚ. Krajský súd tak v konečnom dôsledku nesiahol k priamemu účinku smernice č. 93/13/EHS, ale iba k jej nepriamemu účinku (výkladu vnútroštátneho práva v súlade s uvedenou smernicou) v snahe zabezpečiť jej plný účinok. Navyše, odôvodnenie napadnutého uznesenia krajského súdu odkazuje aj na rozhodnutia Súdneho dvora č. 106/77 „Simmenthal“ a C-473/00 „Cofidis“, z ktorých vyplýva možnosť nepoužiť ustanovenia vnútroštátneho práva, odporujúce právu EÚ (v prípade „Cofidis“ dokonca špeciálne vo vzťahu k smernici č. 93/13/EHS). Bez ohľadu na to, či je aplikácia predmetných právnych noriem vnútroštátneho alebo európskeho práva krajským súdom správnou alebo jedinou možnou, nevzhliadol ústavný súd v takejto úvahe znaky svojvoľnosti ani zjavnej neodôvodnenosti takej intenzity, ktorá by viedla k možnosti vysloviť porušenie základného práva.

IV. ÚS 270/2012-27
Príloha
  
Krajský súd v Trnave31. 5. 2012Rozhodnutia súdov vo veciach exekúcií vedených proti spotrebiteľom
Odvolací súd potvrdil rozhodnutie súdu prvého stupňa, ktorým zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Odvolací súd potvrdil, že exekučný súd nemôže rezignovať na možnosť odopretia vykonania exekúcie na podklade titulu odporujúceho zákonu - v danom prípade rozhodcovského rozsudku. Prijatie opačného názoru formulovaného prakticky tak, že exekučný súd by bez žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku rozhodcovský rozsudok nemal mať oprávnenie skúmať inak než po stránke formálnych náležitostí by pritom malo za následok, že súdy by nevenovali exekučným titulom žiadnu pozornosť. Odvolací súd vyložil aj § 93 ods. 1 a 2 zákona o bankách, pričom ustálil, že ponuka neodvolateľného návrhu na uzavretie rozhodcovskej zmluvy znamená, že banka má povinnosť predložiť spotrebiteľovi návrh rozhodcovskej zmluvy v podobe mu umožňujúcej jeho pomerne jednoduché odlíšenie od ostatných zmluvných podmienok a tiež jeho rovnako bezproblémové oddelenie od ostatného obsahu zmluvy. Požiadavku na takto ponúknutý návrh nemožno považovať za splnenú, ak banka návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy začlení (ukryje) medzi iné zmluvné podmienky a to dokonca ani nie priamo do zmluvy (o samostatnej rozhodcovskej zmluve ani nehovoriac), ale len do vlastných všeobecných obchodných podmienok, u ktorých je známe, že sa s nimi spotrebiteľ v čase pred uzavretím zmluvy dostatočne podrobne či často i vôbec neoboznamuje (hoci spravidla v zmluve potvrdzuje presný opak). Aj z tohto dôvodu odvolací súd potvrdil správnosť posúdenia neprijateľnosti rozhodcovskej doložky dojednanej bankou, ktorá nemohla platne založiť právomoc Stáleho rozhodcovského súdu Slovenskej bankovej asociácie. V závere odvolací súd odmietol i ďalšiu námietku oprávneného, týkajúcu sa existencie právoplatného a vykonateľného rozhodnutia a založenia ním údajnej prekážky právoplatne rozsúdenej veci; keďže nulitný (z pohľadu práva neúčinný) rozhodcovský rozsudok žiadnu prekážku následného prejednania a tiež rozhodnutia veci všeobecným súdom nepredstavuje.
10CoE/308/2011
Príloha
  
Krajský súd v Banskej Bystrici25. 4. 2012Rozhodnutia súdov týkajúce sa spotrebiteľských úverov

Krajský súd v Banskej Bystrici konštatoval, že v právnej veci týkajúcej sa spotrebiteľského sporu má oprávnenie vystupovať ako vedľajší účastník aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv spotrebiteľov, pričom nemusí preukazovať „právny záujem na jeho výsledku", pretože možnosť aby vystupoval ako vedľajší účastník na strane spotrebiteľa mu dáva priamo špeciálna zákonná úprava uvedená v ustanovení § 93 ods. 2 O. s. p. Súd ďalej judikoval, že vzhľadom na to, že ustanovenie § 93 ods. 4 O. s. p. výslovne upravuje, že vedľajší účastník má v konaní rovnaké práva a povinnosti ako účastník, možno dôjsť len k jedinému záveru, že vedľajší účastník má (rovnako ako akýkoľvek hlavný účastník) jednak právo na právnu pomoc pred súdmi, čo je základné ústavné právo (článok 47 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky), ktoré sa v rámci civilného súdneho konanie realizuje možnosťou zabezpečiť si kvalifikované právne zastúpenie splnomocneným právnym zástupcom - advokátom, a samozrejme má i právo na náhradu trov konania, kam podľa ustanovenia § 137 ods. 1 O. s. p. bez akýchkoľvek pochybností patrí i náhrada trov právneho zastúpenia. Na záver Krajský súd v Banskej Bystrici uviedol, že vedľajšiemu účastníkovi môže byť priznaná náhrada trov konania (teda i náhrada trov právneho zastúpenia) len v prípade, ak právo na náhradu trov konania vznikne tomu účastníkovi, na strane ktorého v konaní vystupoval.

17 Co/87/2012
Príloha
  
Ústavný súd ČR3. 4. 2012Rozhodnutia súdov vo veciach rozhodcovských rozsudkov vydaných proti spotrebiteľom a ich výkon

Zákon č. 216/1994 Z. z. o rozhodcovskom konaní a o výkone rozhodcovských rozhodnutí nevylučuje, aby otázka (nedostatku) právomoci rozhodcu bola skúmaná aj v exekučnom konaní. Právo na zákonného sudcu zaručené čl. 38 ods. 1 Listiny základných práv slobôd možno primerane vztiahnuť aj rozhodcovské konanie. Ústavný súd zdôrazňuje požiadavku konkretizácie a individualizácie výberu rozhodcu preto, že rozhodcovské konanie predstavuje akýsi "odklon" od klasického súdneho konania, proti ktorého výsledku existujú len veľmi obmedzené možnosti súdneho preskúmania. Ak teda nie je rozhodované rozhodcom, ktorého výber sa uskutočnil podľa transparentných pravidiel, nemôže byť akceptovateľný ani výsledok tohto rozhodovania.

IV.ÚS 2735/11
Príloha
  
Najvyšší súd Slovenskej republiky21. 3. 2012Rozhodnutia súdov vo veciach rozhodcovských rozsudkov vydaných proti spotrebiteľom a ich výkon

Najvyšší súd SR odmietol dovolanie súkromnej životnej poisťovne Rapid life životná poisťovňa, a.s. proti rozhodnutiu okresného súdu, ktorý zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na podklade právoplatného rozhodcovského rozsudku z dôvodu neprijateľnosti rozhodcovskej doložky. Životná poisťovňa vyčítala rozhodnutiu okresného súdu, že v rozpore so zákonom i smernicou 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách preskúmaval právoplatný exekučný titul a že bez zákonom zvereného oprávnenia v exekučnom konaní skúmal prijateľnosť, či neprijateľnosť rozhodcovskej doložky. Najvyšší súd SR odmietol námietku životnej poisťovne a ustálil, že skúmaním platnosti rozhodcovskej doložky (dohodnutej v spotrebiteľskej veci, t. j. vo veci vyplývajúcej zo spotrebiteľského právneho vzťahu, ktorým je právny vzťah založený právnou skutočnosťou - spotrebiteľskou zmluvou) súdy v exekučnom konaní nepreskúmavali vecnú správnosť rozhodcovského rozsudku, ale len realizovali svoje oprávnenie vyplývajúce zo zákona a to z ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, t. j. oprávnenie posúdiť, či tento exekučný titul nie je v rozpore so zákonom. Najvyšší súd SR ďalej judikoval, že rozhodcovský rozsudok vydaný v spotrebiteľskej veci je ako exekučný titul v rozpore so zákonom, ak rozhodcovská zmluva (či už uzavretá vo forme osobitnej zmluvy alebo rozhodcovskej doložky), na ktorej sa zakladá právomoc rozhodcovského súdu, nebola vôbec uzavretá alebo bola uzavretá neplatne. Nedostatok právomoci rozhodcovského súdu odvíjajúci sa od neexistencie či neplatnosti rozhodcovskej zmluvy má v spotrebiteľskej veci za následok materiálnu nevykonateľnosť (nezáväznosť) rozhodcovského rozsudku. Takúto interpretáciu ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyžaduje účel právnej úpravy premietajúcej sa v právnych predpisoch na ochranu práv spotrebiteľa tvoriacich samostatné odvetvie práva, a to spotrebiteľské právo. Týmto účelom je odstránenie značnej nerovnováhy v právach a povinnostiach založených spotrebiteľskou zmluvou ku škode spotrebiteľa. K povinnosti spotrebiteľa namietať platnosť rozhodcovskej doložky v rozhodcovskom konaní Najvyšší súd SR doplnil, že princíp „vigilantibus iura sripta sunt“ v spotrebiteľských veciach v konkrétnych súvislostiach ustupuje dôležitejšiemu princípu, ktorým je ochrana práv spotrebiteľa. To znamená, že aj keď účastník rozhodcovského konania, ktorým je spotrebiteľ, nevyužije možnosť spochybniť existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy podľa ustanovení zákona o rozhodcovskom konaní, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy a v prípade zisteného nedostatku v tomto smere konštatovať rozpor rozhodcovského rozsudku so zákonom znamenajúci materiálnu nevykonateľnosť tohto exekučného titulu. Takýmto postupom exekučný súd napĺňa príkaz vyplývajúci z princípu ochrany práv spotrebiteľa.

6 Cdo 1/2012
Príloha
  
Najvyšší súd SR21. 3. 2012Rozhodnutia súdov vo veciach exekúcií vedených proti spotrebiteľom
Najvyšší súd SR odmietol dovolanie súkromnej životnej poisťovne Rapid life životná poisťovňa, a.s. proti rozhodnutiu okresného súdu, ktorý zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na podklade právoplatného rozhodcovského rozsudku z dôvodu neprijateľnosti rozhodcovskej doložky. Životná poisťovňa vyčítala rozhodnutiu okresného súdu, že v rozpore so zákonom i smernicou 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách preskúmaval právoplatný exekučný titul a že bez zákonom zvereného oprávnenia v exekučnom konaní skúmal prijateľnosť, či neprijateľnosť rozhodcovskej doložky. Najvyšší súd SR odmietol námietku životnej poisťovne a ustálil, že skúmaním platnosti rozhodcovskej doložky (dohodnutej v spotrebiteľskej veci, t. j. vo veci vyplývajúcej zo spotrebiteľského právneho vzťahu, ktorým je právny vzťah založený právnou skutočnosťou - spotrebiteľskou zmluvou) súdy v exekučnom konaní nepreskúmavali vecnú správnosť rozhodcovského rozsudku, ale len realizovali svoje oprávnenie vyplývajúce zo zákona a to z ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, t. j. oprávnenie posúdiť, či tento exekučný titul nie je v rozpore so zákonom. Najvyšší súd SR ďalej judikoval, že rozhodcovský rozsudok vydaný v spotrebiteľskej veci je ako exekučný titul v rozpore so zákonom, ak rozhodcovská zmluva (či už uzavretá vo forme osobitnej zmluvy alebo rozhodcovskej doložky), na ktorej sa zakladá právomoc rozhodcovského súdu, nebola vôbec uzavretá alebo bola uzavretá neplatne. Nedostatok právomoci rozhodcovského súdu odvíjajúci sa od neexistencie či neplatnosti rozhodcovskej zmluvy má v spotrebiteľskej veci za následok materiálnu nevykonateľnosť (nezáväznosť) rozhodcovského rozsudku. Takúto interpretáciu ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyžaduje účel právnej úpravy premietajúcej sa v právnych predpisoch na ochranu práv spotrebiteľa tvoriacich samostatné odvetvie práva, a to spotrebiteľské právo. Týmto účelom je odstránenie značnej nerovnováhy v právach a povinnostiach založených spotrebiteľskou zmluvou ku škode spotrebiteľa. K povinnosti spotrebiteľa namietať platnosť rozhodcovskej doložky v rozhodcovskom konaní Najvyšší súd SR doplnil, že princíp „vigilantibus iura sripta sunt“ v spotrebiteľských veciach v konkrétnych súvislostiach ustupuje dôležitejšiemu princípu, ktorým je ochrana práv spotrebiteľa. To znamená, že aj keď účastník rozhodcovského konania, ktorým je spotrebiteľ, nevyužije možnosť spochybniť existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy podľa ustanovení zákona o rozhodcovskom konaní, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy a v prípade zisteného nedostatku v tomto smere konštatovať rozpor rozhodcovského rozsudku so zákonom znamenajúci materiálnu nevykonateľnosť tohto exekučného titulu. Takýmto postupom exekučný súd napĺňa príkaz vyplývajúci z princípu ochrany práv spotrebiteľa.
6 Cdo 1/2012
Príloha
  
Krajský súd v Trnave6. 3. 2012Rozhodnutia súdov týkajúce sa spotrebiteľských úverov
Krajský súd potvrdil rozhodnutie okresného súdu, ktorý v časti zamietol žalobu nebankovej spoločnosti TELERVIS PLUS, a.s. proti spotrebiteľovi a priznal jej výhradne nesplatenú časť istiny úveru, ktorý spoločnosť poskytla spotrebiteľovi. Dohodu uvedenú v zmluve o úvere o uplatnení Obchodného zákonníka súd prvého stupňa vyhodnotil ako neplatnú podľa ustanovenia § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, keďže sa jedná sa o neprijateľnú zmluvnú podmienku. Z tohto dôvodu súd posúdil ako neplatné aj všetky ostatné dojednania v zmluve a v obchodných podmienkach, vychádzajúce z dohody o voľbe obchodného práva a z tohto dôvodu nebankovej spoločnosti nepriznal zmluvnú pokutu vo výške 43,21 eur za každý mesiac omeškania, ani zmluvnú paušálnu náhradu nákladov v sume 165,96 eur. Krajský súd na odvolanie nebankovej spoločnosti odmietol argumenty o tom, že zmluva o úvere je absolútnym obchodom, a preto nie je možné dohodu o použití Obchodného zákonníka vyhlásiť za neprijateľnú zmluvnú podmienku. Odvolací súd uzavrel, že právny vzťah medzi účastníkmi založený zmluvou o úvere je nevyhnutné posudzovať podľa zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy bez ohľadu na to, že zmluva o úvere je tzv. absolútny obchod (§ 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka). S poukazom uvedené je nevyhnutné spotrebiteľský právny vzťah medzi účastníkmi posudzovať vždy podľa ustanovení Občianskeho zákonníka a príslušných ustanovení zákona o spotrebiteľských úveroch a nie podľa všeobecnej právnej úpravy obsiahnutej v Obchodnom zákonníku.
24Co/130/2011
Príloha
  
Krajský súd v Trnave6. 3. 2012Rozhodnutia súdov o neprijateľnej povahe zmluvných podmienok v spotrebiteľských zmluvách
Krajský súd potvrdil rozhodnutie okresného súdu, ktorý v časti zamietol žalobu nebankovej spoločnosti TELERVIS PLUS, a.s. proti spotrebiteľovi a priznal jej výhradne nesplatenú časť istiny úveru, ktorý spoločnosť poskytla spotrebiteľovi. Dohodu uvedenú v zmluve o úvere o uplatnení Obchodného zákonníka súd prvého stupňa vyhodnotil ako neplatnú podľa ustanovenia § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, keďže sa jedná sa o neprijateľnú zmluvnú podmienku. Z tohto dôvodu súd posúdil ako neplatné aj všetky ostatné dojednania v zmluve a v obchodných podmienkach, vychádzajúce z dohody o voľbe obchodného práva a z tohto dôvodu nebankovej spoločnosti nepriznal zmluvnú pokutu vo výške 43,21 eur za každý mesiac omeškania, ani zmluvnú paušálnu náhradu nákladov v sume 165,96 eur. Krajský súd na odvolanie nebankovej spoločnosti odmietol argumenty o tom, že zmluva o úvere je absolútnym obchodom, a preto nie je možné dohodu o použití Obchodného zákonníka vyhlásiť za neprijateľnú zmluvnú podmienku. Odvolací súd uzavrel, že právny vzťah medzi účastníkmi založený zmluvou o úvere je nevyhnutné posudzovať podľa zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy bez ohľadu na to, že zmluva o úvere je tzv. absolútny obchod (§ 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka). S poukazom uvedené je nevyhnutné spotrebiteľský právny vzťah medzi účastníkmi posudzovať vždy podľa ustanovení Občianskeho zákonníka a príslušných ustanovení zákona o spotrebiteľských úveroch a nie podľa všeobecnej právnej úpravy obsiahnutej v Obchodnom zákonníku.
24Co/130/2011
Príloha
  
Okresný súd Prešov3. 2. 2012Rozhodnutia súdov týkajúce sa nekalých obchodných praktík

Tisícom spotrebiteľov sú vymáhačskou spoločnosťou elektronicky zasielané faktúry, výzvy, pokusy o zmier a návrhy na vydanie platobných rozkazov. Spoločnosť Online Investment Group, Ltd. so sídlom na Seyschellských ostrovoch a spoločnosť BiB Services, s.r.o. so sídlom v Nitre vymáhajú od spotrebiteľov (údajné) pohľadávky vzniknuté zo skryto spoplatnených internetových stránok (tzv. 60 eurové faktúry). Spoločnosti začali spotrebiteľom zasielať aj kópie rozhodnutí štátnych orgánov v prípadoch iných spotrebiteľov, ktorými sa snažia spotrebiteľov presviedčať o oprávnenosti ich nárokov. Združenie na ochranu spotrebiteľa na základe podnetu Komisie na posudzovanie podmienok v spotrebiteľských zmluvách a nekalých obchodných praktík predávajúcich podalo proti spoločnostiam žalobu s hromadným účinkom podľa § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa spolu s návrhom na nariadenie predbežného opatrenia. Súd ustálil, že návrh združenia na nariadenie predbežného opatrenia je dôvodný a potvrdil, že združenie je v rámci kolektívnej ochrany práv spotrebiteľov oprávnené domáhať sa voči dodávateľovi dočasného zdržania sa mimosúdneho vymáhania problémových pohľadávok, a to bez ohľadu na znenie mimosúdnych výziev (súd poukázal aj na uznesenie Krajského súdu v Prešove z 12. 10. 2011 č. k. 6Co 177/2011). Súd obom spoločnostiam predbežným opatrením uložil súdny zákaz akýchkoľvek postupov pri mimosúdnom vymáhaní pohľadávok zo zmlúv uzavretých so spotrebiteľmi na diaľku prostredníctvom internetových stránok a súdny zákaz postúpenia pohľadávok z takto uzavretých zmlúv so spotrebiteľmi, okrem pohľadávok priznaných vykonateľným rozhodnutím súdu. Súd svoje rozhodnutie odôvodnil aj s odkazom na závery Komisie na posudzovanie podmienok v spotrebiteľských zmluvách a nekalých obchodných praktík predávajúcich (Oznam o stažnosti), ktorá ako neprijateľné zmluvné podmienky posúdila až 22 zmluvných dojednaní obsiahnutých vo všeobecných obchodných podmienkach spoločnosti Online Investment Group, Ltd.

12 C 1/2012
Príloha
  
Najvyšší súd SR13. 1. 2012Rozhodnutia súdov týkajúce sa spotrebiteľských úverov
Najvyšší súd SR zrušil rozhodnutia okresného súdu a krajského súdu, ktoré zastavili súdne konanie o neplatnosť spotrebiteľskej zmluvy začaté na návrh spotrebiteľa proti nebankovej spoločnosti. Zastavenie konania súdy odôvodnili prekážkou rozhodnutej veci, keďže medzi účastníkmi konania bol už skôr vydaný rozhodcovský rozsudok, ktorý je právoplatný a vykonateľný. Najvyšší súd judikoval, že súdy konali nesprávne, keď pred rozhodnutím o zastavení konania vôbec neskúmali platnosť a neprijateľnú zmluvnú povahu rozhodcovskej doložky dohodnutej medzi nebankovou spoločnosťou a spotrebiteľom. Rozhodcovskú doložku spotrebiteľa nebanková spoločnosť nanútila formou štandardnej zmluvnej podmienky obsiahnutej vo všeobecných obchodných podmienkach. Najvyšší súd potvrdil, že ak súdy v záujme ochrany spotrebiteľa nepreskúmajú materiálne platnosť rozhodcovskej doložky a tým aj existenciu prekážky rozhodnutej veci, zaťažia konanie vadou podľa § 237 písm. f) Občianskeho súdneho poriadku, v dôsledku ktorej dôjde k odňatiu práva spotrebiteľa konať pred súdom. V prípade prejudiciálneho záveru o neplatnosti rozhodcovskej doložky predstavuje rozhodcovský rozsudok nulitný akt, na ktorý súd nemôže prihliadať. 
 5 Obdo 44/2011
Príloha
  
Najvyšší súd SR13. 1. 2012Rozhodnutia súdov o neprijateľnej povahe zmluvných podmienok v spotrebiteľských zmluvách
Najvyšší súd SR zrušil rozhodnutia okresného súdu a krajského súdu, ktoré zastavili súdne konanie o neplatnosť spotrebiteľskej zmluvy začaté na návrh spotrebiteľa proti nebankovej spoločnosti. Zastavenie konania súdy odôvodnili prekážkou rozhodnutej veci, keďže medzi účastníkmi konania bol už skôr vydaný rozhodcovský rozsudok, ktorý je právoplatný a vykonateľný. Najvyšší súd judikoval, že súdy konali nesprávne, keď pred rozhodnutím o zastavení konania vôbec neskúmali platnosť a neprijateľnú zmluvnú povahu rozhodcovskej doložky dohodnutej medzi nebankovou spoločnosťou a spotrebiteľom. Rozhodcovskú doložku spotrebiteľa nebanková spoločnosť nanútila formou štandardnej zmluvnej podmienky obsiahnutej vo všeobecných obchodných podmienkach. Najvyšší súd potvrdil, že ak súdy v záujme ochrany spotrebiteľa nepreskúmajú materiálne platnosť rozhodcovskej doložky a tým aj existenciu prekážky rozhodnutej veci, zaťažia konanie vadou podľa § 237 písm. f) Občianskeho súdneho poriadku, v dôsledku ktorej dôjde k odňatiu práva spotrebiteľa konať pred súdom. V prípade prejudiciálneho záveru o neplatnosti rozhodcovskej doložky predstavuje rozhodcovský rozsudok nulitný akt, na ktorý súd nemôže prihliadať. 
5 Obdo 44/2011
Príloha
  
Ústavný súd ČR10. 1. 2012Rozhodnutia súdov týkajúce sa nekalých obchodných praktík

Nesprávna interpretácia spotrebiteľskej zmluvy = porušenie práva na spravodlivý proces. Porušenie práva na spravodlivý proces predstavuje taká interpretácia ustanovení na ochranu spotrebiteľa, a to vo vzťahoch podriadených režimu obch. zákonníka, ktorá vedie k odmietnutiu ich aplikácie na vzťahy, v ktorých vystupuje fyzická osoba, ktorá má podnikateľské oprávnenie, avšak v týchto vzťahoch sa ako podnikateľ nespráva.

I. ÚS 1930/11
Príloha
  
Krajský súd v Prešove8. 12. 2011Rozhodnutia súdov týkajúce sa spotrebiteľských úverov
V predmetnej veci sa stala predmetom súdnej kontroly z hľadiska princípov absolútnej neplatnosti právnych úkonov  zmluva o úvere zo dňa 16.  04. 2007 č. 8250985, podľa ktorej žalovaný nebankový subjekt poskytol žalobcovi na štyri mesiace úver 40.000 Sk (1.328 Eur)  za poplatok  17.600 Sk (584 Eur), teda v prepočte na ročné vyjadrenie ceny úveru per annum ide o úver za cenu 132 %. Už len samotná skutočnosť, že cenu úveru vyjadruje trojciferné číslo je zarážajúca a odôvodňujúca zvýšenú pozornosť z hľadiska prvkov úžery a vadnosti právneho úkonu.
Súdy už judikovali, že aj ľahkomyseľnosť dlžníka je kvalifikačným kritériom úžery (napr. Krajský súd v Prešove vo veci 3Co 3/2011). Kvalifikačné kritériá úžery nie je možné taxatívne uzavrieť.
Vzhľadom na nedostatok explicitnej úpravy tzv. civilnoprávnej úžery sa dá judikatúrou dosiahnuť rovnaký výsledok. Civilnoprávna úžera spôsobuje neplatnosť právneho úkonu v celom rozsahu pre rozpor s dobrými mravmi (NS ČR 21Cdo 1484/04), pretože sa poskytuje úver pri nadvláde veriteľa za úžernú cenu úveru. V danom prípade pri zjavnom využití aj ľahkovážnosti dlžníka stačí, že k využitiu nadvlády nad dlžníkom dôjde aj čo len z nedbanlivosti (KS v Prešove 3Co 3/2011).
V predmetnej veci ide o cenu úveru 132 % p. a. a odvolací súd túto extrémnu až úžernú odplatu za úver považuje za dôvod absolútnej neplatnosti úveru bez ďalšieho. Tak neprimeraná odplata za úver ohrozuje  najmä  sociálne slabšie obyvateľstvo a úverový právny úkon za takéto úžerné protiplnenie  je ťažko možné podrobiť moderácii. Z celospoločenského hľadiska sú takéto úverové praktiky nebezpečné v súvislosti s neprimeraným úverovým zaťažením obyvateľstva.        
16 Co 71 2011
Príloha
  
Krajský súd v Prešove8. 12. 2011Rozhodnutia súdov o neprijateľnej povahe zmluvných podmienok v spotrebiteľských zmluvách
V predmetnej veci sa stala predmetom súdnej kontroly z hľadiska princípov absolútnej neplatnosti právnych úkonov  zmluva o úvere zo dňa 16.  04. 2007 č. 8250985, podľa ktorej žalovaný nebankový subjekt poskytol žalobcovi na štyri mesiace úver 40.000 Sk (1.328 Eur)  za poplatok  17.600 Sk (584 Eur), teda v prepočte na ročné vyjadrenie ceny úveru per annum ide o úver za cenu 132 %. Už len samotná skutočnosť, že cenu úveru vyjadruje trojciferné číslo je zarážajúca a odôvodňujúca zvýšenú pozornosť z hľadiska prvkov úžery a vadnosti právneho úkonu.
Súdy už judikovali, že aj ľahkomyseľnosť dlžníka je kvalifikačným kritériom úžery (napr. Krajský súd v Prešove vo veci 3Co 3/2011). Kvalifikačné kritériá úžery nie je možné taxatívne uzavrieť.
Vzhľadom na nedostatok explicitnej úpravy tzv. civilnoprávnej úžery sa dá judikatúrou dosiahnuť rovnaký výsledok. Civilnoprávna úžera spôsobuje neplatnosť právneho úkonu v celom rozsahu pre rozpor s dobrými mravmi (NS ČR 21Cdo 1484/04), pretože sa poskytuje úver pri nadvláde veriteľa za úžernú cenu úveru. V danom prípade pri zjavnom využití aj ľahkovážnosti dlžníka stačí, že k využitiu nadvlády nad dlžníkom dôjde aj čo len z nedbanlivosti (KS v Prešove 3Co 3/2011).
V predmetnej veci ide o cenu úveru 132 % p. a. a odvolací súd túto extrémnu až úžernú odplatu za úver považuje za dôvod absolútnej neplatnosti úveru bez ďalšieho. Tak neprimeraná odplata za úver ohrozuje  najmä  sociálne slabšie obyvateľstvo a úverový právny úkon za takéto úžerné protiplnenie  je ťažko možné podrobiť moderácii. Z celospoločenského hľadiska sú takéto úverové praktiky nebezpečné v súvislosti s neprimeraným úverovým zaťažením obyvateľstva.        
16 Co 71 2011
Príloha
  
Krajský súd v Trenčíne23. 11. 2011Rozhodnutia súdov o neprijateľnej povahe zmluvných podmienok v spotrebiteľských zmluvách

Krajský súd potvrdil rozhodnutie okresného súdu a uviedol, že zmluva o úvere uzavretá dňa 22.12.2004 medzi nebankovou spoločnosťou a spotrebiteľom je zmluvou o spotrebiteľskom úvere podľa zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľskom úvere a spotrebiteľskou zmluvou podľa ustanovení Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách (§ 52 - 54 Občianskeho zákonníka). Krajský súd ďalej doplnil, že ustanovenie OSP, podľa ktorého môže súd v rozsudku, ktorý sa týka sporu zo spotrebiteľskej zmluvy, aj bez návrhu vysloviť, že určitá podmienka používaná v spotrebiteľských zmluvách dodávateľom je neprijateľná, je ustanovením procesnej povahy, ktoré v záujme ochrany spotrebiteľov má vzhľadom na obsiahnutie zmluvnej podmienky vo výroku rozsudku záväznú povahu. Zmyslom a cieľom tohto procesného ustanovenia je dosiahnuť stav, že keď už raz súdy právoplatne rozhodli a dospeli k záveru o neprijateľnosti zmluvnej podmienky používanej príslušným dodávateľom, dodávateľ sa už nesmie pokúšať opätovne o plnenie z takejto klauzuly, a teda na jej základe uplatňovať voči spotrebiteľom ďalšie nároky.

17Co/167/2011-73
Príloha
  
Krajský súd v Prešove22. 11. 2011Rozhodnutia súdov vo veciach výkonu záložného práva a dobrovoľných dražieb

Krajský súd jednohlasne zmenil rozhodnutie okresného súdu a určil neplatnosť dobrovoľnej dražby. Odvolací súd vyslovil, že ak dlžník dražobníkovi preukáže, že na aktuálnom liste vlastníctva nie je zapísané záložné právo, je dražobník povinný upustiť od dražby. Dražbu možno v tomto prípade uskutočniť až vtedy, ak sa preukáže opak a teda, že záložné právo v prospech záložného veriteľa existuje. Dražobník nie je orgánom verejnej moci, ale obyčajnou súkromnou osobou, ktorá nedisponuje žiadnym verejno-mocenským oprávnením a právne vzťahy vznikajúce pri dobrovoľných dražbách sú tak vzťahmi súkromnoprávnymi, nie verejnoprávnymi, v dôsledku čoho je v nich subsidiárne použiteľný Občiansky zákonník. Nemožno v nijakom prípade považovať za primeraný postup zástupcu dražobníka, ktorý sa svojpomocne pokúsil odňať manželke dlžníka jej majetok (kabelku), a tak ju prinútiť vyjsť z dražobnej miestnosti, ktorá sa následne uzamkla. Takýto postup licencovaného dražobníka jednoznačne hrubým spôsobom prekročil medze (obrannej) svojpomoci uvedené v § 6 Občianskeho zákonníka. Krajský súd prelomovo judikoval, že v konaní o neplatnosť dražby podľa § 21 ods. 2 zákona o dobrovoľných dražbách súdu nič nebráni vysloviť neplatnosť dražby aj na základe takej skutkovej okolnosti, ktorú síce žalobca v žalobe uviedol, hoci výslovne nenamietal jej rozpor so zákonom, ani ju výslovne neoznačil za dôvod neplatnosti dražby. Takýto postup nenarúša kontradiktórnosť konania a s tým spojenú zásadu rovnosti účastníkov konania, pretože súd tu nepomáha jednému z účastníkov v uplatňovaní jeho práv (nedopĺňa jeho žalobný prednes a nevyhľadáva zaňho rozhodujúce skutočnosti, ani nemení ním uplatnené právo), ale vykonáva to, čo je jeho výlučnou úlohou, teda aplikáciu práva na ten skutkový stav, ktorý v konaní vyšiel najavo (porov. § 132 a § 153 ods. 1 O. s. p.). Odvolací súd ďalej uviedol, že dražobník porušil pri organizovaní dražby nehnuteľnosti ustanovenie § 11 ods. 1 zákona o dobrovoľných dražbách tým, že za miesto konania dražby určil vzdialenú obec, čím sťažil účasť dražiteľov z oblasti, v ktorej sa účasť dala očakávať, a tým obmedzil účasť na dražbe. Takéto konanie nepochybne mohlo mať vplyv na dosiahnutý výťažok dražby a tým reálne aj na práva žalobcu. Aj takýmto konaním je podľa krajského súdu naplnený predpoklad neplatnosti dražby v zmysle § 21 ods. 2 zákona o dobrovoľných dražbách. Krajský súd k otázkam aplikácie zákona o dobrovoľných dražbách uviedol, že každé ustanovenie zákona je s ohľadom na ingerenciu súkromného dražobného procesu do práv a oprávnených záujmov osôb povinných zo záložného práva nevyhnutné vykladať ústavne konformne, a teda z pohľadu účelu a zmyslu ochrany Ústavou SR garantovaných základných práv a slobôd (porov. nález Ústavného súdu ČR II.ÚS 2164/10). Dražobník ako súkromná osoba je preto ustanovenia cit. zákona a súvisiacich predpisov povinný vykladať a aplikovať tak, aby nielenže neboli porušené, ale ani len ohrozené práva osôb výkonom záložného práva negatívne dotknuté. Dražobník nie je v pozícii mandatára záložného veriteľa, ktorý má sledovať iba jeho záujem na rýchlom výkone záložného práva za každých okolností. Ak tak dražobník ako licencovaný profesionál koná, organizuje a vykonáva dražbu netransparentným spôsobom na výhradný prospech záložného veriteľa, pri nerešpektovaní práv a záujmov povinného zo záložného práva (záložcu, dlžníka) a pri nevyrovnaní sa s jeho námietkami k dražobnému procesu (porov. nález Ústavného súdu ČR III. ÚS 384/08 z 30. septembra 2009,) je otázna jeho odborná starostlivosť, a to až s potenciálnym dosahom na konanie o zrušenie jeho dražobnej licencie podľa zákona č. 455/1991 Zb. Preto je v dražobnej praxi udržateľná jedine taká interpretácia a aplikácia zákona o dobrovoľných dražbách a súvisiacich právnych predpisov, ktorá vychádza z dôsledného rešpektovania a ochrany ústavných práv a právom chránených záujmov osôb zúčastnených na dražobnom procese, a to pri zachovaní najmä ústavného princípu primeranosti (čl. 1 ods. 1 Ústavy SR). Krajský súd dodal, že inštitút dobrovoľnej dražby je inštitútom, ktorý vo svojej podstate vážnym spôsobom zasahuje do práva vlastniť majetok podľa čl. 20 Ústavy SR s dosahom na ústavné právo na obydlie podľa čl. 19 v spojení s čl. 20 ústavy, a to bez akejkoľvek (preventívnej) ingerencie súdnej moci. Záložca je tak počas celého trvania záložného práva vystavený jedine konaniu a rozhodovaniu záložného veriteľa. Je otázne, či takáto konštrukcia neodporuje základným súkromnoprávnym zásadám, najmä zásade rovnosti účastníkov súkromnoprávnych vzťahov (§ 2 ods. 2 Občianskeho zákonníka) s dosahom na čl. 20 Ústavy SR, kedy je vlastníckemu právu nadradené iné vecné právo vykonávané bez verifikácie oprávnenosti a dôvodnosti jeho výkonu zmocneným orgánom štátnej moci (súdom). Líniu ingerencie súdnej moci pri nútenom výkone súkromného práva podporuje aj ustálená judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva najmä k čl. 8 Dohovoru o ochrane základných práv a slobôd v znení jeho dodatkových protokolov (porov. napr. rozsudok vo veci Paulić v. Chorvátsko z 1. marca 2010, rozsudok Novoseletskiy v. Ukrajina (Sťažnosť 47148/99). Súd ďalej uviedol, že postihnutie majetku výlučne súkromnými osobami - podnikateľmi sledujúcimi dosahovanie zisku takmer bez akejkoľvek verejnoprávnej ochrany v rozsahu, aký umožňuje slovenská právna úprava je diskutabilné aj vo svetle porovnateľných právnych poriadkov, ktoré na tak závažný zásah do vlastníctva vyžadujú rozhodnutie sudcu. Model správania spočívajúci v preferencii dobrovoľnej dražby, medzičasom hromadne uplatňovaný účastníkmi právnych vzťahov, vo svojej podstate vážne deformuje a popiera základné ústavné princípy ochrany práv a prispieva k realizácii práva vžitím tak, že účastníci záložných právnych vzťahov pri vymáhaní pohľadávky už ani neuvažujú nad primeranejšou súdnou exekúciou, ale rovno žiadajú „dobrovoľne“ predať majetok dlžníkov (záložcov). Takáto aplikačná prax majúca svoj základ a pôvod v platnej právnej úprave „dobrovoľných“ dražieb je nežiaducim až spoločensky nebezpečným obchádzaním a spochybňovaním inštitútov núteného výkonu rozhodnutia, (v ktorých sa v demokratickej spoločnosti štandardne prejavuje súdnou mocou garantovaný oprávnený vynucovací rozmer štátomocenskej autority), a to neraz pri popieraní ochrany práv dlžníkov a porušovaní ústavného princípu primeranosti (výkonu práva). Odvolací súd je presvedčený, že pri naplnení ústavného princípu primeranosti musí byť pri výkone záložného práva dražba nad akúkoľvek pochybnosť inštitútom uspokojenia pohľadávky, ktorý má povahu ultima ratio. Nebolo a ani nemôže byť zmyslom a cieľom právnej úpravy výkonu záložného práva to, aby niekto v dražbe „kúpil“ rýchlo a lacnejšie. Výkon práva má v právnom štáte principiálne limity, na ktorých musí spoločnosť za každých okolností bezvýhradne trvať, pričom týmito princípmi nie sú kúpiť rýchlo, lacno a pri nerešpektovaní ústavných práv osôb. Princípy zhmotnené v čl. 1 ods. 1 Ústavy SR musí reflektovať a napĺňať nielen aplikačná prax, ale svojou normotvornou činnosťou aj zákonodarca. Ak zákonodarca konštruuje právnu úpravu, dbá pritom na reflexiu ústavných limitov, ktoré podústavná právna úprava ďalej rozvíja. Preto ani záujmy veriteľa na uspokojení pohľadávky nemôžu byť hlavným cieľom realizácie právnej úpravy dobrovoľných dražieb, ako je mylne vžité v aplikačnej praxi.Aj z týchto dôvodov je preto diskutabilné, či v teste ústavnej súladnosti a konformnosti môže vo všeobecnosti obstáť právna úprava, ktorá v podmienkach súkromného procesu nielenže nezabezpečuje garanciu a ochranu ústavných práv účastníkov právnych vzťahov (a tým na podústavnej úrovni nerozvíja ústavné imperatívy ochrany práv), ale práve naopak vytvára neprimerane široký priestor pre ich faktické popretie v zmysle, že ústavné práva cez prizmu ich aplikácie a napĺňania nemajú inú ako len iluzórnu povahu.

6Co 108/2011
Príloha
  
Krajský súd v Banskej Bystrici28. 10. 2011Rozhodnutia súdov vo veciach zabezpečovacieho prevodu práva v spotrebiteľských zmluvách

Krajský súd jednohlasne potvrdil rozhodnutie okresného súdu, ktorým nariadil predbežné opatrenie a poskytol ochranu všetkým spotrebiteľom proti výkonu záložného práva a zabezpečovacieho prevodu práva zo zabezpečovacích zmlúv uzavretých splnomocnencami spotrebiteľov, ktorých vybrala nebanková spoločnosť. Krajský súd sa stotožnil s dôvodmi rozhodnutia okresného súdu, označil postup okresného súdu za vecne správny a doplnil, že združenie na ochranu práv spotrebiteľov sa môže v rámci uplatňovania ochrany práv spotrebiteľov na súde domáhať aj vydania predbežného opatrenia v súlade s ust. § 76 a nasl. Občianskeho súdneho poriadku v spojení s § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa. Krajský súd ďalej prelomovo ustálil, že ak združenie na ochranu práv spotrebiteľov podáva návrh na súd v mene viacerých spotrebiteľov, patrí mu voľba miestnej príslušnosti súdu podľa § 87 písm. f) Občianskeho súdneho poriadku, a teda miestne príslušným je aj súd podľa sídla združenia na ochranu práv spotrebiteľov.

14Co/346/2011
Príloha
  
Krajský súd v Banskej Bystrici28. 10. 2011Rozhodnutia súdov týkajúce sa miestnej príslušnosti súdov v spotrebiteľských sporoch
Krajský súd jednohlasne potvrdil rozhodnutie okresného súdu, ktorým nariadil predbežné opatrenie a poskytol ochranu všetkým spotrebiteľom proti výkonu záložného práva a zabezpečovacieho prevodu práva zo zabezpečovacích zmlúv uzavretých splnomocnencami spotrebiteľov, ktorých vybrala nebanková spoločnosť. Krajský súd sa stotožnil s dôvodmi rozhodnutia okresného súdu, označil postup okresného súdu za vecne správny a doplnil, že združenie na ochranu práv spotrebiteľov sa môže v rámci uplatňovania ochrany práv spotrebiteľov na súde domáhať aj vydania predbežného opatrenia v súlade s ust. § 76 a nasl. Občianskeho súdneho poriadku v spojení s § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa. Krajský súd ďalej prelomovo ustálil, že ak združenie na ochranu práv spotrebiteľov podáva návrh na súd v mene viacerých spotrebiteľov, patrí mu voľba miestnej príslušnosti súdu podľa § 87 písm. f) Občianskeho súdneho poriadku, a teda miestne príslušným je aj súd podľa sídla združenia na ochranu práv spotrebiteľov.
14Co/346/2011
Príloha
  
Krajský súd v Banskej Bystrici28. 10. 2011Rozhodnutia súdov týkajúce sa nekalých obchodných praktík
Krajský súd jednohlasne potvrdil rozhodnutie okresného súdu, ktorým nariadil predbežné opatrenie a poskytol ochranu všetkým spotrebiteľom proti výkonu záložného práva a zabezpečovacieho prevodu práva zo zabezpečovacích zmlúv uzavretých splnomocnencami spotrebiteľov, ktorých vybrala nebanková spoločnosť. Krajský súd sa stotožnil s dôvodmi rozhodnutia okresného súdu, označil postup okresného súdu za vecne správny a doplnil, že združenie na ochranu práv spotrebiteľov sa môže v rámci uplatňovania ochrany práv spotrebiteľov na súde domáhať aj vydania predbežného opatrenia v súlade s ust. § 76 a nasl. Občianskeho súdneho poriadku v spojení s § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa. Krajský súd ďalej prelomovo ustálil, že ak združenie na ochranu práv spotrebiteľov podáva návrh na súd v mene viacerých spotrebiteľov, patrí mu voľba miestnej príslušnosti súdu podľa § 87 písm. f) Občianskeho súdneho poriadku, a teda miestne príslušným je aj súd podľa sídla združenia na ochranu práv spotrebiteľov.
14Co/346/2011
Príloha
  
Krajský súd v Prešove27. 10. 2011Rozhodnutia súdov týkajúce sa nekalých obchodných praktík

Krajský súd zmenil rozhodnutie okresného súdu a predbežným opatrením nebankovej spoločnosti a jej vymáhačskej agentúre uložil povinnosť zdržať sa agresívnych obchodných praktík pri vymáhaní dlhu od spotrebiteľky. Nebanková spoločnosť, a to aj prostredníctvom vymáhačskej spoločnosti, je povinná zdržať sa obchodnej praktiky spočívajúcej v zasielaní výziev spotrebiteľke, podľa ktorých má platiť pod hrozbou zverejnenia, že je dlžníčkou, zdržať sa zasielania zásielok označených "Ako sa zbaviť dlhov" alebo obchodných výziev obsahujúcich na obale listovej zásielky slovo dlh alebo dlžník a zdržať sa akéhokoľvek zverejňovania mena spotrebiteľky. Krajský súd konanie oboch spoločností voči spotrebiteľke vyhodnotil ako dostatočné osvedčenie hrozby používania agresívnych nekalých obchodných praktík. S ohľadom na povahu prejednávanej spotrebiteľskej veci súd uzavrel, že možno nariadiť aj predbežné opatrenia zhodné s návrhom vo veci samej, rozhodujúcim hľadiskom pre nariadenie predbežného opatrenia musí byť potreba dočasnej úpravy pomerov účastníkov a potreba zabránenia vzniku alebo zväčšenia ujmy spotrebiteľa.

2Co/116/2011
Príloha
  
Krajský súd v Prešove12. 10. 2011Rozhodnutia súdov týkajúce sa nekalých obchodných praktík

Od tisícov spotrebiteľov sa vymáhajú pohľadávky vzniknuté z internetovej stránky www.basne-portal.sk (tzv. 60 eurové faktúry). Prevádzkovateľovi spotrebitelia vytýkajú klamlivé nekalé obchodné praktiky - najmä neinformovanie o cene služby. Ak sa vezme do úvahy vysoký záujem Európskej únie na ochrane spotrebiteľov vyjadrený v Zmluve o fungovaní Európskej únie (čl. 169) pretavený aj do Charty základných práv Európskej únie (čl. 38), nemali by byť pochybnosti o potrebe dočasnej ochrany, ak je indikované použitie nekalých obchodných praktík a neprijateľných zmluvných podmienok. V takom prípade je treba v zásade predbežné opatrenie nariadiť. Na účely dosiahnutia cieľa v smernici 2009/22 o súdnych príkazoch treba predbežné opatrenie považovať za poskytnutie ochrany v skrátenom konaní. Už len samotná skutočnosť, že v krátkom čase sa niekoľko tisíc spotrebiteľov dostalo do krízového a neželateľného vzťahu s odporcom dostatočne osvedčuje, že priebeh kontraktácie mohol obsahovať nekalé obchodné praktiky. Krajský súd považuje spôsob komunikácie (opakované zasielanie upomienok a predžalobných výziev spotrebiteľom) za dostatočné osvedčenie používania nekalých obchodných praktík, voči ktorým je treba spotrebiteľom akútne poskytnúť ochranu. Súd nie je viazaný formuláciou návrhu na začatie konania, ale má vychádzať z obsahu podania (uznesenie Najvyššieho súdu SR 3 Cdo 219/2007). Postúpenie pohľadávok do cudziny, ktoré môže spotrebiteľom sťažiť výkon ich práv, je dôvod na dočasný zákaz nakladania s pohľadávkami vzniknutými z internetovej stránky www.basne-portal.sk. Krajský súd zmenil pomerne formalistické uznesenie okresného súdu a nariadil predbežné opatrenie, ktorým dodávateľovi uložil zdržať sa akýchkoľvek postupov pri mimosúdnom vymáhaní pohľadávok a zdržať sa postúpení pohľadávok zo zmlúv uzavretých so spotrebiteľmi na diaľku prostredníctvom internetovej stránky www.basne-portal.sk.

6Co 177/2011
Príloha
  
Krajský súd v Prešove30. 9. 2011Rozhodnutia súdov vo veciach výkonu záložného práva a dobrovoľných dražieb

Krajský súd zrušil rozhodnutie okresného súdu, ktorý zamietol žalobu spotrebiteľa o neplatnosť dražby. Krajský súd zdôraznil, že pri výklade všetkých ustanovení zákona o dobrovoľných dražbách je treba vychádzať z účelu zákona, histórie (aj jeho vzniku) v systematickej súvislosti princípov, ktoré majú základ v ústavne konformnom právnom poriadku ako významovom celku. Súd konajúci o žalobe o neplatnosť dražby musí mať na zreteli nielen ochranu majetkových práv veriteľa, či záložného veriteľa uplatňujúceho nároky s odkazom na ust. zákona o dobrovoľných dražbách, ale musí mať na zreteli aj ochranu tých istých práv vlastníka nehnuteľností, t. j. práv, ktoré majú garantovaný rovnaký rozsah ochrany. Vzájomné práva záložného veriteľa, či vlastníka nehnuteľností, alebo aj vydražiteľa, musia byť v tomto smere posudzované proporcionálne. Práva vlastníka nehnuteľností sú v prípadoch dobrovoľných dražieb realizované cez jednotlivé ustanovenia, ktorými sa má dosiahnuť to, aby dotknutý vlastník bol dostatočne informovaný o krokoch, ktoré dražobník realizuje. Krajský súd doplnil, že znalecký posudok ako odhad ceny nehnuteľnosti nemôže byť pri výklade ust. § 12 ods. 1 zákona o dobrovoľných dražbách vykladaný tak, že ide len o formálne naplnenie litery zákona. Právna relevancia odhadu ceny v čase a mieste obvykle nachádza výraz i v povinnosti takto zistenú cenu publikovať v dražobnej vyhláške adresovanej potencionálnym záujemcom, pre ktorých je táto informácia jednou z určujúcich pre ich rozhodnutie sa dražby zúčastniť. Aj toto je relevantné z pohľadu rešpektovania práv vlastníka draženej nehnuteľnosti.

14Co/16/2011
Príloha
  
Krajský súd v Prešove28. 9. 2011Rozhodnutia súdov týkajúce sa neprimeranej odplaty (úroky a rozpor s dobrými mravmi) a neprimeraných zmluvných sankcií

Okresný súd posúdil dohodu o výške úrokov medzi nebankovou spoločnosťou a spotrebiteľom prevyšujúcu úroky požadované v bankách (13,84 % p.a.) pre rozpor s dobrými mravmi za absolútne neplatnú. Ako neprijateľné zmluvné podmienky súd posúdil zmluvnú pokutu vo výške 10 % z každej omeškanej splátky a úroky z omeškania vo výške 0,1 % denne, ktoré sú navyše v rozpore s nariadením vlády č. 87/1995 Z. z. a zmluvnú podmienku, podľa ktorej má spotrebiteľ znášať akékoľvek výdavky spojené s vymáhaním dlhu. Nebankový subjekt postupoval neprimerane, keď za to isté porušenie povinnosti (omeškanie so splátkami) dojednal niekoľkonásobný postih spotrebiteľa (zmluvná pokuta, úroky z omeškania, náhrada škody, poplatky za upomienku a odstúpenie od zmluvy). Prvostupňový súd nebankovej spoločnosti nepriznal ani pomernú časť náhrady trov konania z dôvodu čiastočnej neplatnosti zmluvy, nekalých zmluvných podmienok, ktoré zavinila sama nebanková spoločnosť a tiež z dôvodu zlej sociálnej situácie spotrebiteľa. Krajský súd potvrdil rozhodnutie okresného súdu a doplnil odôvodnenie s tým, že upriamil pozornosť na zneužitie ľahkovážnosti a núdze spotrebiteľa zo strany nebankovej spoločnosti. Nebanková spoločnosť nijako nepreukázala, že by ju zaujímala bonita, stav núdze žalovaného a skutočnosť, či spotrebiteľ dokáže plniť záväzky z úverového vzťahu. Krajský súd prelomovo ustálil, že určitú mieru ľahkovážnosti spotrebiteľa treba považovať za kvalifikačné kritérium, ktoré je spôsobilé privodiť nadvládu veriteľa nad dlžníkom. Pokiaľ nebanková spoločnosť využila ľahkomyseľnosť spotrebiteľa, musí niesť dôsledky, a to aj pri nedbanlivosti pri overovaní bonity spotrebiteľa, životných nákladov a celkovej schopnosti splácať úver. Absolútne neplatným právnym úkonom je aj úver poskytnutý za neprimerané protiplnenie pri zneužití tiesne alebo aj ľahkovážnosti spotrebiteľa. Pri tzv. civilno-právnej úžere je podľa názoru krajského súdu úverová zmluva absolútne neplatná pre rozpor s dobrými mravmi (§ 39 Občianskeho zákonníka). Krajský súd uviedol, že ak by nešlo o nadvládu veriteľa nad spotrebiteľom (tieseň, čiastočná ľahkomyseľnosť) boli by pri nebankovej spoločnosti akceptovateľné vyššie úroky, rozhodne však nie o 100 % vyššie oproti priemeru bánk, pričom zohľadniť sa musia vždy aj osobitosti prípadu. Krajský súd uzavrel, že má poznatky, že úverovanie nebankoviek je pridrahé a pre sociálne slabšie obyvateľstvo to spôsobuje nezanedbateľné ťažké životné situácie. Spotrebitelia sa pre omeškanie so splátkami môžu dostať do nezvládnuteľného kruhu úverov. Nepochybne klesá životná úroveň človeka, ktorý si v núdzi zobral úver, uplatňujú sa rôzne sankcie a náklady na vymáhanie. Zmyslom a cieľom úverovania spotrebiteľov nemôže byť neprimerané zaťaženie spotrebiteľa a niekoľko ročný stav splácania dlhu, počas ktorého je spotrebiteľ vystavený stresovým situáciám. Takýto stav je na úkor kvality života človeka a nebanková spoločnosť to vyvolala neprimeranými úverovými podmienkami bez poznania reálnej schopnosti spotrebiteľa splatiť úver za podmienok vopred stanovených spoločnosťou (štandardná typová zmluva). Námietka, že spotrebiteľ bol oboznámený s úverovými podmienkami neovplyvní záver o neplatnosti časti úrokov, keďže dôležitý je stav núdze spotrebiteľa a súčasne neprimeraná výška úrokov. Krajský súd bol viazaný podaným odvolaním, a preto pre úžeru nemohol zneplatniť úverovú zmluvu ako celok.

3Co 3/2011
Príloha
  
Krajský súd v Prešove28. 9. 2011Rozhodnutia súdov o neprijateľnej povahe zmluvných podmienok v spotrebiteľských zmluvách
Okresný súd posúdil dohodu o výške úrokov medzi nebankovou spoločnosťou a spotrebiteľom prevyšujúcu úroky požadované v bankách (13,84 % p.a.) pre rozpor s dobrými mravmi za absolútne neplatnú. Ako neprijateľné zmluvné podmienky súd posúdil zmluvnú pokutu vo výške 10 % z každej omeškanej splátky a úroky z omeškania vo výške 0,1 % denne, ktoré sú navyše v rozpore s nariadením vlády č. 87/1995 Z. z. a zmluvnú podmienku, podľa ktorej má spotrebiteľ znášať akékoľvek výdavky spojené s vymáhaním dlhu. Nebankový subjekt postupoval neprimerane, keď za to isté porušenie povinnosti (omeškanie so splátkami) dojednal niekoľkonásobný postih spotrebiteľa (zmluvná pokuta, úroky z omeškania, náhrada škody, poplatky za upomienku a odstúpenie od zmluvy). Prvostupňový súd nebankovej spoločnosti nepriznal ani pomernú časť náhrady trov konania z dôvodu čiastočnej neplatnosti zmluvy, nekalých zmluvných podmienok, ktoré zavinila sama nebanková spoločnosť a tiež z dôvodu zlej sociálnej situácie spotrebiteľa. Krajský súd potvrdil rozhodnutie okresného súdu a doplnil odôvodnenie s tým, že upriamil pozornosť na zneužitie ľahkovážnosti a núdze spotrebiteľa zo strany nebankovej spoločnosti. Nebanková spoločnosť nijako nepreukázala, že by ju zaujímala bonita, stav núdze žalovaného a skutočnosť, či spotrebiteľ dokáže plniť záväzky z úverového vzťahu. Krajský súd prelomovo ustálil, že určitú mieru ľahkovážnosti spotrebiteľa treba považovať za kvalifikačné kritérium, ktoré je spôsobilé privodiť nadvládu veriteľa nad dlžníkom. Pokiaľ nebanková spoločnosť využila ľahkomyseľnosť spotrebiteľa, musí niesť dôsledky, a to aj pri nedbanlivosti pri overovaní bonity spotrebiteľa, životných nákladov a celkovej schopnosti splácať úver. Absolútne neplatným právnym úkonom je aj úver poskytnutý za neprimerané protiplnenie pri zneužití tiesne alebo aj ľahkovážnosti spotrebiteľa. Pri tzv. civilno-právnej úžere je podľa názoru krajského súdu úverová zmluva absolútne neplatná pre rozpor s dobrými mravmi (§ 39 Občianskeho zákonníka). Krajský súd uviedol, že ak by nešlo o nadvládu veriteľa nad spotrebiteľom (tieseň, čiastočná ľahkomyseľnosť) boli by pri nebankovej spoločnosti akceptovateľné vyššie úroky, rozhodne však nie o 100 % vyššie oproti priemeru bánk, pričom zohľadniť sa musia vždy aj osobitosti prípadu. Krajský súd uzavrel, že má poznatky, že úverovanie nebankoviek je pridrahé a pre sociálne slabšie obyvateľstvo to spôsobuje nezanedbateľné ťažké životné situácie. Spotrebitelia sa pre omeškanie so splátkami môžu dostať do nezvládnuteľného kruhu úverov. Nepochybne klesá životná úroveň človeka, ktorý si v núdzi zobral úver, uplatňujú sa rôzne sankcie a náklady na vymáhanie. Zmyslom a cieľom úverovania spotrebiteľov nemôže byť neprimerané zaťaženie spotrebiteľa a niekoľko ročný stav splácania dlhu, počas ktorého je spotrebiteľ vystavený stresovým situáciám. Takýto stav je na úkor kvality života človeka a nebanková spoločnosť to vyvolala neprimeranými úverovými podmienkami bez poznania reálnej schopnosti spotrebiteľa splatiť úver za podmienok vopred stanovených spoločnosťou (štandardná typová zmluva). Námietka, že spotrebiteľ bol oboznámený s úverovými podmienkami neovplyvní záver o neplatnosti časti úrokov, keďže dôležitý je stav núdze spotrebiteľa a súčasne neprimeraná výška úrokov. Krajský súd bol viazaný podaným odvolaním, a preto pre úžeru nemohol zneplatniť úverovú zmluvu ako celok.
3Co 3/2011
Príloha
  
Okresný súd Dunajská Streda20. 9. 2011

kOkresný súd zneplatnil zmluvu o zabezpečovacom prevode práva a určil vlastnícke právo k bytu v prospech spotrebiteľa, ktorý toto dočasne zmluvou o zabezpečovacom prevode práva previedol na nebankovú spoločnosť poskytujúcu úver. Súčasťou zmluvy o zabezpečovacom prevode práva bola dohoda o prepadnutí veci do vlastníctva veriteľa ešte pred splatnosťou pôžičky. Súd judikoval, že takáto prepadná klauzula popiera oprávnený záujem dlžníka, na čo najlepšie speňaženie veci, čo je zjavne v rozpore s dobrými mravmi. Súd ďalej uviedol, že dojednanie o spôsobe uspokojenia pohľadávky tým, že si veriteľ ponechá predmet zabezpečenia, treba považovať za odporujúce účelu ust. § 553 Občianskeho zákonníka a takéto ustanovenie je tiež v rozpore s dobrými mravmi. V dôsledku toho súd určil, že zmluva o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva je od počiatku absolútne neplatná s poukazom na § 39 Občianskeho zákonníka. Súd doplnil, že aplikačná prax ukázala, že strohá úprava zabezpečovacieho prevodu práva zvádzala veriteľov k neprimeraným postupom, pričom išlo najmä o výkon prepadnej klauzuly za súčasného nepomeru úveru a hodnoty predmetu zabezpečenia. Keďže nebanková spoločnosť získala vlastnícke právo v rozpore s dobrými mravmi, súd rozhodol, že pre prípad vrátenia istiny pôžičky je súčasná požiadavka veriteľa aj na úroky z omeškania neprimeraná a preto výkon práva na úroky z omeškania je v rozpore s dobrými mravmi. Z dôvodu zneplatnenia zmluvy o prevode vlastníckeho práva, súd určil za neplatné aj následné prevodné zmluvy, ktorých predmetom bol prevod vlastníctva bytu spotrebiteľa.

5C/424/2007
Príloha
  
Krajský súd v Prešove20. 9. 2011Rozhodnutia súdov týkajúce sa neprimeranej odplaty (úroky a rozpor s dobrými mravmi) a neprimeraných zmluvných sankcií

Krajský súd potvrdil rozhodnutie okresného súdu, ktorým súd zamietol žalobu mobilného operátora voči spotrebiteľovi v časti zmluvnej pokuty za porušenie povinnosti (357,23 eur). Krajský súd skonštatoval, že ustanovenia spotrebiteľskej zmluvy, ktoré zachovávajú právo zo zmluvnej pokuty aj napriek zrušeniu zmluvnej pokuty v dôsledku odstúpenia od zmluvy sú pre spotrebiteľa koncipované nevýhodnejšie oproti úprave v civilnom kódexe, a sú preto neplatné pre rozpor so zákonom (§ 54 ods. 1 v spojení s § 39 Občianskeho zákonníka). Vysoký počet súdnych sporov operátorov so spotrebiteľmi indikuje potrebu podrobnejšej súdnej kontroly zmluvných podmienok a postupu operátorov, a to v súlade s čl. 169 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, čl. 38 Charty základných práv EÚ a s judikatúrou Súdneho dvora EÚ (Océano Gruppo, Cofidis, POHOTOVOS«). Súd v záujme vyššej kvality života nemôže rezignovať z pozície strážcu vyváženosti ustanovení spotrebiteľských zmlúv, a to ani pri nezodpovednom spotrebiteľovi. Existuje totiž nezanedbateľné nebezpečenstvo, že ak sa nevylúčia zo života spotrebiteľov nečestné zmluvné podmienky, môžu na ne doplatiť aj spotrebitelia konajúci dobromyseľne, keďže ide o formulárové zmluvy dojednávané vo viacerých prípadoch. Zmluvná pokuta je pre spotrebiteľa aj neprijateľnou zmluvnou podmienkou - neprijateľnou sankciou pre jej neurčitosť (porušenie akejkoľvek zmluvnej povinnosti) a pre jej konštrukciu, keďže ju mobilný operátor uplatňuje v rovnakej výške bez ohľadu na to, aký čas zostáva do konca doby viazanosti. Krajský súd uzavrel, že súdna kontrola štandardných zmlúv je postavená na absolútnej neplatnosti neprijateľných klauzúl a bolo by v rozpore s cieľom smernice, ak by sa pred neprijateľnou zmluvnou podmienkou jeden spotrebiteľ chránil a druhý nie. Rozhodujúce je, že problémová zmluvná pokuta v spotrebiteľskej zmluve je objektívne spôsobilá poškodiť spotrebiteľa a nie je rozhodujúca vôľa a subjektívny postoj zmluvných strán. Podmienky, za akých mobilný operátor dohaduje zmluvnú pokutu v štandardných zmluvách uzavieraných so spotrebiteľmi poškodzujú spotrebiteľa.

6Co 113/2010
Príloha
  
Krajský súd v Prešove20. 9. 2011Rozhodnutia súdov týkajúce sa neprimeranej odplaty (úroky a rozpor s dobrými mravmi) a neprimeraných zmluvných sankcií

Krajský súd potvrdil rozhodnutie okresného súdu, ktorým zamietol žalobu nebankovej spoločnosti voči spotrebiteľovi. Spotrebiteľ splatil celý úver predčasne, nebanková spoločnosť však jeho platby započítala na sankcie, čo jej umožnila štandardná zmluvná podmienka a následne uplatnila na súde časť istiny a zmluvnú pokutu. Krajský súd prelomovo ustálil, že ak zmluvná podmienka pripúšťa ľubovôľu dodávateľa v tak závažnej otázke, akou je rozhodovanie o účele platby spotrebiteľa, a teda svojvoľné rozhodovanie o výške nielen príslušenstva, ale v konečnom dôsledku aj o výške samotnej istiny pohľadávky, nerešpektujúc pritom určenie účelu platby zo strany spotrebiteľa, je zmluva v tejto časti hrubo nevyvážená. Ustanovenie zmluvy vedúce k opísanému stavu je v neprospech spotrebiteľa a pokiaľ nie je spotrebiteľom osobitne vyjednané, ale je v rámci kontraktácie nadiktované v režime tzv. štandardnej typovej (adhéznej) zmluvy, ide vždy o neprijateľnú zmluvnú podmienku. Nevyváženosť iba podčiarkuje, že vzťah sa v otázke plnenia stáva pre spotrebiteľa netransparentným a konanie dodávateľa až nepredvídateľným. Pri nezaplatení splátok úveru môže veriteľ uplatniť stratu výhody splátok, môže udržiavať základ pre narastanie úrokov z omeškania zo stále nezaplatenej istiny splátky, môže odstúpiť od zmluvy, ak to zmluva umožňuje. Spotrebiteľ má pritom oprávnený záujem na prednostnom splnení predpísaných splátok a vždy prioritne istiny. Zmluvná pokuta 8% po 30 dňoch omeškania je neprijateľná zmluvná podmienka - neprijateľná sankcia. Krajský súd uzavrel, že postup žalobcu považuje za odporujúci dobrým mravom, ak uplatnil až zhruba polovicu úveru, čo značne vystresovalo spotrebiteľku, a preto odvolací súd sa rozhodol odmietnuť poskytnúť žalobcovi ochranu pri úrokoch z omeškania, pretože si ju nezaslúži. Krajský súd je toho názoru, že ak dodávateľ v rozpore s požiadavkou odbornej starostlivosti uplatňuje voči spotrebiteľom neprimerané nároky zo štandardnej formulárovej zmluvy namiesto toho, aby sám vydal bezdôvodné obohatenie v porovnateľnej výške, je takýto postup na úkor čestnosti, morálky a konaním v rozpore s dobrými mravmi. Predmetná vec je typickou ukážkou, ako sa sofistikovane z nedlhu dá „vyrobiť“ pohľadávka a ak sa k nej nabalia právnické poplatky, tak sociálne slabší spotrebiteľ tým výrazne utrpí. Je to na úkor kvality života ľudí, pretože len máloktorý sociálne slabší spotrebiteľ sa bráni, a tak sa trh zapĺňa neprijateľnými podmienkami a nekalými obchodnými praktikami na úkor života bežných ľudí.

6Co 39/2011
Príloha
  
Krajský súd v Prešove20. 9. 2011Rozhodnutia súdov o neprijateľnej povahe zmluvných podmienok v spotrebiteľských zmluvách
Krajský súd potvrdil rozhodnutie okresného súdu, ktorým súd zamietol žalobu mobilného operátora voči spotrebiteľovi v časti zmluvnej pokuty za porušenie povinnosti (357,23 eur). Krajský súd skonštatoval, že ustanovenia spotrebiteľskej zmluvy, ktoré zachovávajú právo zo zmluvnej pokuty aj napriek zrušeniu zmluvnej pokuty v dôsledku odstúpenia od zmluvy sú pre spotrebiteľa koncipované nevýhodnejšie oproti úprave v civilnom kódexe, a sú preto neplatné pre rozpor so zákonom (§ 54 ods. 1 v spojení s § 39 Občianskeho zákonníka). Vysoký počet súdnych sporov operátorov so spotrebiteľmi indikuje potrebu podrobnejšej súdnej kontroly zmluvných podmienok a postupu operátorov, a to v súlade s čl. 169 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, čl. 38 Charty základných práv EÚ a s judikatúrou Súdneho dvora EÚ (Océano Gruppo, Cofidis, POHOTOVOS«). Súd v záujme vyššej kvality života nemôže rezignovať z pozície strážcu vyváženosti ustanovení spotrebiteľských zmlúv, a to ani pri nezodpovednom spotrebiteľovi. Existuje totiž nezanedbateľné nebezpečenstvo, že ak sa nevylúčia zo života spotrebiteľov nečestné zmluvné podmienky, môžu na ne doplatiť aj spotrebitelia konajúci dobromyseľne, keďže ide o formulárové zmluvy dojednávané vo viacerých prípadoch. Zmluvná pokuta je pre spotrebiteľa aj neprijateľnou zmluvnou podmienkou - neprijateľnou sankciou pre jej neurčitosť (porušenie akejkoľvek zmluvnej povinnosti) a pre jej konštrukciu, keďže ju mobilný operátor uplatňuje v rovnakej výške bez ohľadu na to, aký čas zostáva do konca doby viazanosti. Krajský súd uzavrel, že súdna kontrola štandardných zmlúv je postavená na absolútnej neplatnosti neprijateľných klauzúl a bolo by v rozpore s cieľom smernice, ak by sa pred neprijateľnou zmluvnou podmienkou jeden spotrebiteľ chránil a druhý nie. Rozhodujúce je, že problémová zmluvná pokuta v spotrebiteľskej zmluve je objektívne spôsobilá poškodiť spotrebiteľa a nie je rozhodujúca vôľa a subjektívny postoj zmluvných strán. Podmienky, za akých mobilný operátor dohaduje zmluvnú pokutu v štandardných zmluvách uzavieraných so spotrebiteľmi poškodzujú spotrebiteľa.
6Co 113/2010
Príloha
  
Krajský súd v Prešove13. 9. 2011Rozhodnutia súdov týkajúce sa súdnych poplatkov v sporoch zo spotrebiteľských zmlúv

Krajský súd zrušil rozhodnutie okresného súdu, ktorým zastavil konanie o vydanie bezdôvodného obohatenia pre nezaplatenie súdneho poplatku spotrebiteľom. Krajský súd ustálil, že spotrebiteľ je priamo zo zákona od súdnych poplatkoch (§ 4 ods. 2 písm. za) zákona č. 71/1992 Zb.) oslobodený vo všetkých sporoch, ktoré vznikli zo spotrebiteľskej zmluvy a aj v každom konaní, ktoré má (v rovine nárokov) svoj základ v spotrebiteľskej zmluve. Aj právo na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktoré uplatňuje spotrebiteľ od dodávateľa je právom podľa osobitného predpisu v súlade s ust. § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa.

20 Co 119/2011
Príloha
  
Krajský súd v Ostrave23. 8. 2011Rozhodnutia súdov týkajúce sa spotrebiteľských úverov

Krajský súd skonštatoval, že úrok z úveru je jedným z definičných znakov zmluvy o úvere. Ak teda zákonu alebo dobrým mravom odporuje zmluva v časti odplaty (úrokov), je nutné tento dôvod neplatnosti vztiahnuť na celú zmluvu a neplatnou je v tomto prípade zmluva o úvere ako celok. Súd skonštatoval, že neplatnosť zmluvy o úvere uzavretej medzi nebankovou spoločnosťou a spotrebiteľom v dôsledku rozporu s dobrými mravmi je daná výškou ročnej percentuálnej miery nákladov (RPMN), ktorá predstavuje 96,31 % a v tomto prípade ide o neprimerane vysoké - úžernícke úroky (úroky v bankách pri porovnateľných úverov predstavovali max. 20 % ročne). Rozhodca v rozhodnutí nevykonal nijaké právne posúdenie, ktoré by rešpektovalo zákon a normy na ochranu spotrebiteľa pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami.

16 ICm 944/2010
Príloha
  
Krajský súd v Trnave9. 8. 2011Rozhodnutia súdov vo veciach exekúcií vedených proti spotrebiteľom

Krajský súd potvrdil zamietnutie žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia z dôvodu neprijateľnosti rozhodcovskej doložky, na základe ktorej vydaný rozhodcovský rozsudok nie je spôsobilým exekučným titulom. Skutočnosť, že rozhodcovský rozsudok nie je materiálne vykonateľným exekučným titulom je exekučný súd povinný zohľadniť už v štádiu rozhodovania o udelení poverenia na vykonávanie exekúcie. Režim ochrany pred výkonom rozhodcovského rozsudku v exekúcii nepočíta s tým, že by povinný voči rozhodcovskému rozsudku musel podať žalobu o jeho zrušenie. Neprijateľnou zmluvnou podmienkou je aj rozhodcovská doložka, ktorá formálne žalobcovi umožňuje výber medzi rozhodcovským súdom a všeobecným súdom, a to z dôvodu, že možnosť iniciovania sporu spotrebiteľom je iba akademická. Takáto rozhodcovská doložka nie je spôsobilá eliminovať hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa.

10CoE/326/2010
Príloha
  
Krajský súd v Trnave9. 8. 2011Rozhodnutia súdov vo veciach exekúcií vedených proti spotrebiteľom

Krajský súd potvrdil v časti rozhodnutie okresného súdu, ktorý zamietol žiadosť súdneho exekútora o poverenie na vykonanie exekúcie z dôvodu, že vymáhané plnenie je právom nedovolené, resp. odporuje dobrým mravom. Súd zároveň pomenoval aj praktiku nebankovej spoločnosti, ktorá si už v čase poskytnutia úveru voči spotrebiteľovi započíta výšku odmeny za poskytnutie spotrebiteľského úveru - ide pritom niekedy o odmenu vo výške takmer 100 % úveru. Spotrebiteľ tak reálne nikdy nedostane úver vo výške, ktorá je (fiktívne) uvádzaná v zmluve o revolvingovom úvere. Krajský súd uviedol, že takéto dojednanie je jednoznačne v rozpore s normami spotrebiteľského práva (s dosahom na platnosť zmluvy) a spôsobuje práve okresným súdom konštatovanú nedovolenosť exekučne vymáhaného plnenia založeného na zmluve postihnutej takouto vadou. Krajský súd ustálil, že zmluva o spotrebiteľskom úvere musí obsahovať sumu, počet a termíny splátok pri každej zložke spotrebiteľského úveru, ktorú je spotrebiteľ povinný zaplatiť (istina, úrok a iné poplatky).

10CoE/313/2010
Príloha
  
Krajský súd v Trnave9. 8. 2011Rozhodnutia súdov vo veciach exekúcií vedených proti spotrebiteľom

Za dohodu umožňujúcu dojednanie odchylných pravidiel doručovania písomností v rozhodcovskom konaní (§ 25 zákona o rozhodcovskom konaní) nemožno považovať dohodu uzavretú pred začatím rozhodcovského konania. Ak zmluvná strana na ujmu svojich práv takúto dohodu uzavrie pred začatím rozhodcovského konania, ide o dohodu, ktorou sa vopred vzdáva svojich práv, a teda o dohodu od počiatku neplatnú. Rozhodca doručil rozhodcovský rozsudok spolu so žalobou, na základe absolútne neplatného dojednania o doručovaní písomností, ktoré medzi stranami upravilo fikciu doručenia. Z tohto dôvodu rozhodcovský rozsudok nemohol nadobudnúť právoplatnosť a vykonateľnosť a exekučný súd zamietol žiadosť o udelenie poverenia súdneho exekútora na vykonanie exekúcie (§ 44 ods. 2, § 57 ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku).

10CoE/321/2010
Príloha
  
Krajský súd v Trnave9. 8. 2011Rozhodnutia súdov vo veciach rozhodcovských rozsudkov vydaných proti spotrebiteľom a ich výkon

Krajský súd potvrdil zamietnutie žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia z dôvodu neprijateľnosti rozhodcovskej doložky, na základe ktorej vydaný rozhodcovský rozsudok nie je spôsobilým exekučným titulom. Skutočnosť, že rozhodcovský rozsudok nie je materiálne vykonateľným exekučným titulom je exekučný súd povinný zohľadniť už v štádiu rozhodovania o udelení poverenia na vykonávanie exekúcie. Režim ochrany pred výkonom rozhodcovského rozsudku v exekúcii nepočíta s tým, že by povinný voči rozhodcovskému rozsudku musel podať žalobu o jeho zrušenie. Neprijateľnou zmluvnou podmienkou je aj rozhodcovská doložka, ktorá formálne žalobcovi umožňuje výber medzi rozhodcovským súdom a všeobecným súdom, a to z dôvodu, že možnosť iniciovania sporu spotrebiteľom je iba akademická. Takáto rozhodcovská doložka nie je spôsobilá eliminovať hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa.

10CoE/326/2010
Príloha
  
Krajský súd v Trnave9. 8. 2011Rozhodnutia súdov týkajúce sa spotrebiteľských úverov
Krajský súd potvrdil v časti rozhodnutie okresného súdu, ktorý zamietol žiadosť súdneho exekútora o poverenie na vykonanie exekúcie z dôvodu, že vymáhané plnenie je právom nedovolené, resp. odporuje dobrým mravom. Súd zároveň pomenoval aj praktiku nebankovej spoločnosti, ktorá si už v čase poskytnutia úveru voči spotrebiteľovi započíta výšku odmeny za poskytnutie spotrebiteľského úveru - ide pritom niekedy o odmenu vo výške takmer 100 % úveru. Spotrebiteľ tak reálne nikdy nedostane úver vo výške, ktorá je (fiktívne) uvádzaná v zmluve o revolvingovom úvere. Krajský súd uviedol, že takéto dojednanie je jednoznačne v rozpore s normami spotrebiteľského práva (s dosahom na platnosť zmluvy) a spôsobuje práve okresným súdom konštatovanú nedovolenosť exekučne vymáhaného plnenia založeného na zmluve postihnutej takouto vadou. Krajský súd ustálil, že zmluva o spotrebiteľskom úvere musí obsahovať sumu, počet a termíny splátok pri každej zložke spotrebiteľského úveru, ktorú je spotrebiteľ povinný zaplatiť (istina, úrok a iné poplatky).
10CoE/313/2010
Príloha
  
Okresný súd Čadca27. 7. 2011Rozhodnutia súdov vo veciach exekúcií vedených proti spotrebiteľom

Súd zastavil exekúciu vedenú na podklade notárskej zápisnice spísanej advokátom - splnomocnencom spotrebiteľa, ktorého mu vybrala a v zmluve o úvere predformulovala nebanková spoločnosť. Takéto „splnomocnenie“ je pre rozpor s § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka absolútne neplatné, a teda konaním advokáta ako splnomocnenca nemohli pre spotrebiteľku ako povinnú vzniknúť žiadne právne účinky vykonaných úkonov. Notárka zápisnica je nulitným aktom, a preto je vedená exekúcia (hmotnoprávne) neprípustná (§ 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku) a je potrebné ju v celom rozsahu zastaviť. Zastaveniu exekúcie nebráni skutočnosť, že súd súlad exekučného titulu so zákonom skúmal už vo fáze rozhodovania o poverení súdneho exekútora. Podnet na zastavenie exekúcie podal súdu súdny exekútor, ktorého navrhla nebanková spoločnosť zmeniť, súdny exekútor poukázal rovnako na zaujatosť súdneho exekútora, ktorý mal podľa návrhu nebankovej spoločnosti vo vykonávaní exekúcie pokračovať.

13 Er 825_2006
Príloha
  
Okresný súd Banská Bystrica26. 7. 2011Rozhodnutia súdov vo veciach zabezpečovacieho prevodu práva v spotrebiteľských zmluvách

Okresný súd predbežným opatrením zakázal nebankovej spoločnosti výkon zabezpečovacieho prevodu práva a výkon záložného práva k majetku spotrebiteľov zo zmlúv, ktoré v mene a na účet spotrebiteľov uzavrel splnomocnenec, ktorého vybrala (predformulovala) spotrebiteľom vo forme splnomcňovacej doložky (štandardnej zmluvnej klauzuly) v zmluvách o spotrebiteľskom úvere nebanková spoločnosť. Najčastejšie išlo o advokátov zapísaných v zozname advokátov vedeného Slovenskou advokátskou komorou. Nebanková spoločnosť sa spotrebiteľom začala výkonom záložného práva a výkonom zabezpečovacieho prevodu práva hroziť po tom, ako jej exekučné súdy začali zastavovať exekúcie z dôvodu neprijateľnej (nemorálnej) rozhodcovskej doložky. Splnomocnenie osoby, ktorú spotrebiteľovi (dlžníkovi) vyberie veriteľ je v rozpore s § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka, o čom medzičasom v početných prípadoch rozhodol aj Najvyšší súd SR (napr. rozhodnutie vo veci sp. zn. 10Sžr 19/2010). Súd vyhovel návrhu na nariadenie predbežného opatrenia podaného združením na ochranu spotrebiteľa a skonštatoval, že obsiahnutie zmienených neprijateľných podmienok a neplatných ustanovení do obsahu úverových zmlúv v spojení s možnosťou následnej realizácie záložného práva či straty spotrebiteľovho vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, na základe zmlúv o zabezpečovacom prevode, je spôsobilé privodiť spotrebiteľom nenapraviteľné ujmy v ich majetkovej sfére. Uvedené konanie nebankovej spoločnosti predstavuje vážnu nekalú obchodnú praktiku hromadného charakteru, ktorá je zákonom o ochrane spotrebiteľa zakázaná.

10C/121/2011
Príloha
  
Okresný súd Banská Bystrica26. 7. 2011Rozhodnutia súdov týkajúce sa nekalých obchodných praktík
Okresný súd predbežným opatrením zakázal nebankovej spoločnosti výkon zabezpečovacieho prevodu práva a výkon záložného práva k majetku spotrebiteľov zo zmlúv, ktoré v mene a na účet spotrebiteľov uzavrel splnomocnenec, ktorého vybrala (predformulovala) spotrebiteľom vo forme splnomocňovacej doložky (štandardnej zmluvnej klauzuly) v zmluvách o spotrebiteľskom úvere nebanková spoločnosť. Najčastejšie išlo o advokátov zapísaných v zozname advokátov vedeného Slovenskou advokátskou komorou. Nebanková spoločnosť sa spotrebiteľom začala výkonom záložného práva a výkonom zabezpečovacieho prevodu práva hroziť po tom, ako jej exekučné súdy začali zastavovať exekúcie z dôvodu neprijateľnej (nemorálnej) rozhodcovskej doložky. Splnomocnenie osoby, ktorú spotrebiteľovi (dlžníkovi) vyberie veriteľ je v rozpore s § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka, o čom medzičasom v početných prípadoch rozhodol aj Najvyšší súd SR (napr. rozhodnutie vo veci sp. zn. 10Sžr 19/2010). Súd vyhovel návrhu na nariadenie predbežného opatrenia podaného združením na ochranu spotrebiteľa a skonštatoval, že obsiahnutie zmienených neprijateľných podmienok a neplatných ustanovení do obsahu úverových zmlúv v spojení s možnosťou následnej realizácie záložného práva či straty spotrebiteľovho vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, na základe zmlúv o zabezpečovacom prevode, je spôsobilé privodiť spotrebiteľom nenapraviteľné ujmy v ich majetkovej sfére. Uvedené konanie nebankovej spoločnosti predstavuje vážnu nekalú obchodnú praktiku hromadného charakteru, ktorá je zákonom o ochrane spotrebiteľa zakázaná.
10C/121/2011
Príloha
  
Krajský súd v Prešove14. 7. 2011Rozhodnutia súdov týkajúce sa nekalých obchodných praktík

Nebýva obvyklým, že subjekt v konkurze aktívne nadobúda vo veľkom počte pohľadávky voči spotrebiteľom a následne ich na súde jeho správca uplatňuje. Pritom žaloba správcu skrachovaného subjektu môže odradiť spotrebiteľov od toho, aby si zvolili advokáta a bránili sa v súdnom konaní, a to z dôvodu obavy, že sa tieto náklady spotrebiteľovi od skrachovaného subjektu nevrátia. Zámer dosiahnuť aktívnu legitimáciu postúpením pohľadávky na subjekt v úpadku je nekalou obchodnou praktikou, a to z dôvodu nedostatku odbornej starostlivosti na strane dodávateľa (porušený účel konkurzného konania, obchádzanie zákona o súdnych poplatkoch) a potenciálneho rizika, že takéto konanie naruší správanie spotrebiteľa. Krajský súd rozhodol, že ak sa uplatňuje právo po použití nekalej obchodnej praktiky, ide o výkon práva v rozpore s dobrými mravmi (§ 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka) a z tohto dôvodu potvrdil zamietnutie žaloby pre nedostatok aktívnej legitimácie.

6Co 1/2011
Príloha
  
Krajský súd v Prešove29. 6. 2011Rozhodnutia súdov týkajúce sa neprimeranej odplaty (úroky a rozpor s dobrými mravmi) a neprimeraných zmluvných sankcií

Krajský súd potvrdil rozhodnutie okresného súdu, ktorým súd zamietol žalobu mobilného operátora voči spotrebiteľovi v časti zmluvnej pokuty za porušenie povinnosti (331,94 eur) a vo výroku určil zmluvné pokuty operátora ako neprijateľné zmluvné podmienky. Krajský súd neuznal argumentáciu mobilného operátora o individuálnom dojednaní zmluvných pokút a skonštatoval, že by si iba ťažko vedel predstaviť, že by operátor so státisícami spotrebiteľov zvládol prostredníctvom svojich zamestnancov osobitne vyjednávať nepodstatné zložky zmluvy. Zmluvná podmienka zakotvujúca zmluvnú pokutu je formulovaná s ohľadom na porušenie neurčitého okruhu rôznych povinností a spotrebiteľ je povinný zmluvnú pokutu v plnej výške platiť bez ohľadu na to, či zmluvu ukončí mesiac pred uplynutím viazanosti alebo na začiatku doby viazanosti. Úprava spotrebiteľských zmlúv vyjadruje snahu, aby dodávateľ v spotrebiteľských zmluvách pristupoval k tvorbe podmienok v súlade s dobrými mravmi. Krajský súd potvrdil, že pre posúdenie nekalej povahy zmluvnej podmienky je dôležité, či táto objektívne vyvoláva značný nepomer v právach a povinnostiach zúčastnených strán.

2Co/137/2010
Príloha
  
Okresný súd Nové Meste nad Váhom24. 6. 2011Rozhodnutia súdov o neprijateľnej povahe zmluvných podmienok v spotrebiteľských zmluvách

Poistná zmluva obsahuje výraznú nerovnováhu v právach a povinnostiach medzi zmluvnými stranami vo vzťahu určovania poistnej sumy a miery zodpovednosti za toto určenie. Nie je prijateľné, aby za stanovenie ceny poistenej veci výlučne zodpovedal poistený, zvlášť pri poistení nehnuteľností. Poistený z pohľadu spotrebiteľa nemôže mať jasnú predstavu o reálnej hodnote svojej nehnuteľnosti, nie je to bežný tovar, s ktorým sa každodenne obchoduje a ktorého hodnotu je možné s ľahkosťou zistiť. Súd preto v súlade s § 153 ods. 4 OSP určil, že zmluvná podmienka, ktorej obsahom je oprávnenie dodávateľa požadovať, aby počas celého trvania poistného vzťahu stanovil poistnú sumu na vlastnú zodpovednosť spotrebiteľ, je neprijateľnou zmluvnou podmienkou. Na základe uvedeného súd uzavrel, že nemohol byť správny postup odporcu 2/ pri likvidácii poistnej udalosti, pri ktorom krátil poistné plnenie z titulu podpoistenia, pretože výška škody nepresahovala cieľovú poistnú sumu uvedenú v poistnej zmluve. Súd ďalej uviedol, že prenesenie zodpovednosti na poisteného muselo byť len pragmatickou reakciou poisťovní, bez ohľadu na ochranu spotrebiteľa a jeho spotrebiteľských práv, na vzniknuté škodové udalosti, pri ktorých výška poistného nekryla reálnu hodnotu predmetu poistenia.

6C/476/2008
Príloha
  
Krajský súd v Trnave31. 5. 2011Rozhodnutia súdov vo veciach rozhodcovských rozsudkov vydaných proti spotrebiteľom a ich výkon

Krajský súd potvrdil, že na konanie o zrušenie rozhodcovského rozsudku je príslušný súd podľa bydliska spotrebiteľa. Európske normy na ochranu spotrebiteľa bránia formalistickému použitiu pravidla Občianskeho súdneho poriadku o výlučnej miestnej príslušnosti súdu, v obvode ktorého je miesto rozhodcovského konania a zbaveniu sa veci súdom z tohto dôvodu (§ 88 ods. 2 posledná veta OSP). Súd potvrdil, že je všeobecným záväzkom všetkých štátnych orgánov prijímať na vnútroštátnej úrovni len také opatrenia, ktoré buď zachovajú alebo zavedú vyšší štandard ochrany spotrebiteľa, než aký predpokladá nadnárodná úprava na úrovni Európskej únie - to platí bez ohľadu na to, či by malo ísť o opatrenia v podobe tvorby pravidiel (legislatíva), alebo v podobe ich uplatňovania (najmä výklad a aplikácia práva súdmi). Eurokonformný výklad vnútroštátneho práva pripúšťa záver o použiteľnosti len tých ustanovení právnej úpravy, ktoré nevybočujú z medzí ustanovených predpismi komunitárneho práva - súd preto nemôže uplatniť právnu úpravu, ktorá je v rozpore s cieľmi smernice a bráni plnému uplatneniu práv spotrebiteľa. Ustanovenie § 88 ods. 2 posledná veta OSP je v prípade spotrebiteľských sporov v rozpore s čl. 169 ods. 4 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (predtým čl. 153 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva).

10NcC/19/2011
Príloha
  
Krajský súd v Prešove31. 5. 2011Rozhodnutia súdov vo veciach exekúcií vedených proti spotrebiteľom

Krajský súd potvrdil rozhodnutie okresného súdu, ktorý z dôvodu neprijateľnej rozhodcovskej doložky zastavil exekúciu vedenú na základe rozhodcovského rozsudku v prospech súkromnej životnej poisťovne. Krajský súd prelomovo ustálil, že pri spotrebiteľských zmluvách uzavretých pred 1. januárom 2008 podliehajú súdnej kontrole aj zmluvné podmienky dojednané medzi spotrebiteľom a dodávateľom individuálne. Súd neuznal argumenty poisťovne o osobitnom dojednaní rozhodcovskej doložky, práve naopak rozhodol, že spôsob, akým poisťovňa predložila spotrebiteľom zmluvné podmienky, vrátane rozhodcovskej doložky zakladá nekalú obchodnú praktiku, ktorou poisťovňa sledovala vylúčenie zmluvných podmienok spod režimu súdnej kontroly neprijateľných zmluvných podmienok. Osobitné vyjednanie zmluvnej podmienky znamená, že spotrebiteľ si osobitne vymieňuje nejakú zmluvnú klauzulu, ktorá má pre neho osobitný význam - v tomto zmysle by odvolací súd iba sotva uveril, že dodávateľ poistnej služby už vopred predvídal, že si spotrebiteľ bude želať rozhodcovské konanie, a preto rozhodcovskú doložku predformuloval do obchodných podmienok. Ustanovenie § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka nie je len o možnosti výberu medzi štátnym a rozhodcovským súdom, ale je o dôsledkoch, či doložka spotrebiteľa nenúti podrobiť sa arbitráži. Nemožno vylúčiť, že so zreteľom na ostatné zmluvné podmienky (čl. 4 Smernice Rady 93/13/EHS) neobstojí žiadna rozhodcovská doložka a priestor pre rozhodcovské konanie bude iba pri individuálne vyjednanej rozhodcovskej zmluve. Rozhodcovská doložka dojednávaná súkromnou životnou poisťovňou núti spotrebiteľa podrobiť sa výlučne rozhodcovskému konaniu, a je preto neprijateľnou zmluvnou podmienkou podľa § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka.

20CoE/24/2011
Príloha
  
Krajský súd v Prešove31. 5. 2011Rozhodnutia súdov vo veciach exekúcií vedených proti spotrebiteľom

Krajský súd potvrdil rozhodnutie okresného súdu o čiastočnom zastavení exekúcie a vo výroku dal okresnému súdu podnet na zastavenie exekúcie v celom rozsahu. Tým, že sa dohoda o vyplnení zmenky stala súčasťou štandardnej formulárovej zmluvy, plne sa na ňu musí aplikovať ochrana spotrebiteľa pred neprijateľnými podmienkami v rámci pravidiel verejného poriadku (čl. 50 uznesenie súdneho dvora C-76/10; „vždy za každých okolností“). Prvostupňový súd zmenkový úrok správne takejto súdnej kontrole podrobil. Aj zmenky sa musia podrobiť režimu pravidiel súdnej kontroly. Odvolací súd takto vykladá generálnu klauzulu v § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka v zmysle čl. 6 ods. 1 smernice Rady 93/13/EHS. Odvolací súd považuje za nesprávne, ak by mal súd najprv v rozpore s právom Európskej únie týkajúcim sa ochrany pred neprijateľnými podmienkami pripustiť poškodenie spotrebiteľa so zreteľom na abstraktné prvky zmenky a po poškodení mu následne poskytnúť ochranu. Takáto prax by bola zjavne v rozpore s princípom prednosti práva EÚ (rozsudok Simmenthal). Ak by sa členský štát mal držať floskúl o potrebe (sankčného) „tlaku na dlžníka“ a v tomto význame obhajovať neprimerané sankcie, nemala by žiaden význam ani smernica Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách v časti odporúčania transponovať neprimeranú kompenzáciu za porušenie záväzku spotrebiteľa ako neprijateľnú podmienku v spotrebiteľských zmluvách.

6CoE 69/2011
Príloha
  
Krajský súd v Bratislave31. 5. 2011Rozhodnutia súdov týkajúce sa súdnych poplatkov v sporoch zo spotrebiteľských zmlúv

Úprava spotrebiteľskej zmluvy tvorí právny základ ochrany spotrebiteľa v súkromnoprávnych vzťahoch a je základným inštitútom spotrebiteľského práva. Zastavením konania pre nezaplatenie súdneho poplatku okresný súd spotrebiteľke odňal možnosť konať pred súdom. Krajský súd skonštatoval, že aj v konaní o zrušenie rozhodcovského rozsudku a zaplatenie finančného zadosťučinenia je spotrebiteľ osobne oslobodený od súdnych poplatkov (§ 4 ods. 2 písm. za) zák. č. 71/1992 Zb.) a zrušil uznesenie okresného o zastavení konania pre nezaplatenie súdneho poplatku.

9 Co/49/2011
Príloha
  
Krajský súd v Prešove31. 5. 2011Rozhodnutia súdov vo veciach exekúcií vedených proti spotrebiteľom

Ak dodávateľ úverovej služby (nebanková spoločnosť) použije rozhodcovskú doložku, ktorá spôsobuje hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa, a teda je neprijateľnou rozhodcovskou doložkou, ide o výkon práva v rozpore s dobrými mravmi (§ 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Súd rozhodol, že oprávnený nemôže v exekúcii žiadať, aby exekučný súd napriek explicitnej zákonnej úprave neposkytol ochranu spotrebiteľovi ex offo a že by len „odklepol“ nútené postihnutie majetku povinného. Exekučná súdna kontrola nie je o podporovaní nečinnosti spotrebiteľov, ale o zamedzení nekalosti postupu dodávateľov. A v tomto smere treba aj uviesť prečo. Je to v záujme vyššej kvality života bežných ľudí. Isteže sa pri súdnej kontrole „zvezie“ aj pohodlnejší spotrebiteľ, no je potrebné počítať s množstvom priemerných spotrebiteľov, ktorí nedokážu vyhodnotiť zmluvné podmienky. Tu nejde o bezbrehú ochranu spotrebiteľa, ale o splnenie si záväzku z medzinárodnej Zmluvy o fungovaní Európskej únie (čl. 169 a čl. 7 Ústavy SR), a to v záujme vyššej kvality života ľudí. Súd aplikoval § 45 zákona o rozhodcovskom konaní a § 53 ods. 4 písm. r) a ods. 5 Občianskeho zákonníka, aby naplnil čl. 6 ods. 1 Smernice 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.

14CoE/39/2010
Príloha
  
Krajský súd v Trnave31. 5. 2011Rozhodnutia súdov týkajúce sa miestnej príslušnosti súdov v spotrebiteľských sporoch
Krajský súd potvrdil, že na konanie o zrušenie rozhodcovského rozsudku je príslušný súd podľa bydliska spotrebiteľa. Európske normy na ochranu spotrebiteľa bránia formalistickému použitiu pravidla Občianskeho súdneho poriadku o výlučnej miestnej príslušnosti súdu, v obvode ktorého je miesto rozhodcovského konania a zbaveniu sa veci súdom z tohto dôvodu (§ 88 ods. 2 posledná veta OSP). Súd potvrdil, že je všeobecným záväzkom všetkých štátnych orgánov prijímať na vnútroštátnej úrovni len také opatrenia, ktoré buď zachovajú alebo zavedú vyšší štandard ochrany spotrebiteľa, než aký predpokladá nadnárodná úprava na úrovni Európskej únie - to platí bez ohľadu na to, či by malo ísť o opatrenia v podobe tvorby pravidiel (legislatíva), alebo v podobe ich uplatňovania (najmä výklad a aplikácia práva súdmi). Eurokonformný výklad vnútroštátneho práva pripúšťa záver o použiteľnosti len tých ustanovení právnej úpravy, ktoré nevybočujú z medzí ustanovených predpismi komunitárneho práva - súd preto nemôže uplatniť právnu úpravu, ktorá je v rozpore s cieľmi smernice a bráni plnému uplatneniu práv spotrebiteľa. Ustanovenie § 88 ods. 2 posledná veta OSP je v prípade spotrebiteľských sporov v rozpore s čl. 169 ods. 4 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (predtým čl. 153 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva).
10NcC/19/2011
Príloha
  
Krajský súd v Prešove31. 5. 2011Rozhodnutia súdov o neprijateľnej povahe zmluvných podmienok v spotrebiteľských zmluvách
Krajský súd potvrdil rozhodnutie okresného súdu o čiastočnom zastavení exekúcie a vo výroku dal okresnému súdu podnet na zastavenie exekúcie v celom rozsahu. Tým, že sa dohoda o vyplnení zmenky stala súčasťou štandardnej formulárovej zmluvy, plne sa na ňu musí aplikovať ochrana spotrebiteľa pred neprijateľnými podmienkami v rámci pravidiel verejného poriadku (čl. 50 uznesenie súdneho dvora C-76/10; „vždy za každých okolností“). Prvostupňový súd zmenkový úrok správne takejto súdnej kontrole podrobil. Aj zmenky sa musia podrobiť režimu pravidiel súdnej kontroly. Odvolací súd takto vykladá generálnu klauzulu v § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka v zmysle čl. 6 ods. 1 smernice Rady 93/13/EHS. Odvolací súd považuje za nesprávne, ak by mal súd najprv v rozpore s právom Európskej únie týkajúcim sa ochrany pred neprijateľnými podmienkami pripustiť poškodenie spotrebiteľa so zreteľom na abstraktné prvky zmenky a po poškodení mu následne poskytnúť ochranu. Takáto prax by bola zjavne v rozpore s princípom prednosti práva EÚ (rozsudok Simmenthal). Ak by sa členský štát mal držať floskúl o potrebe (sankčného) „tlaku na dlžníka“ a v tomto význame obhajovať neprimerané sankcie, nemala by žiaden význam ani smernica Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách v časti odporúčania transponovať neprimeranú kompenzáciu za porušenie záväzku spotrebiteľa ako neprijateľnú podmienku v spotrebiteľských zmluvách.
6CoE 69/2011
Príloha
  
Krajský súd v Žiline30. 5. 2011Rozhodnutia súdov týkajúce sa súdnych poplatkov v sporoch zo spotrebiteľských zmlúv

Krajský súd jednohlasne rozhodol, že ak má žaloba základ vo vzťahu medzi účastníkmi, ktorý bol spotrebiteľským vzťahom, má navrhovateľ postavenie spotrebiteľa, a teda sa na neho vzťahuje zákonné oslobodenie od súdnych poplatkov podľa § 4 ods. 2 písm. za) zákona č. 71/1992 Zb. Spotrebiteľ je preto od súdnych poplatkov zo zákona oslobodený aj v konaniach, ktorých predmetom je vymoženie bezdôvodného obohatenia, ktoré vzniklo plnením zo spotrebiteľských zmlúv - „ ...nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia má základ v spotrebiteľskej zmluve ....“.

9Co 132 2011
Príloha
  
Krajský súd v Prešove26. 5. 2011Rozhodnutia súdov týkajúce sa nekalých obchodných praktík

Zákaz nekalej obchodnej praktiky principiálne nemôže poškodiť dodávateľa. Práve naopak, môže predstavovať efektívny prostriedok ochrany v rámci kolektívnych práv spotrebiteľov (viď smernica 2009/22 ES o súdnych príkazoch). V ustanovení § 3 ods. 5 Zákona o ochrane spotrebiteľa (zákon č. 250/2007 Z. z.) je výslovne upravená možnosť domáhať sa zdržovacím výrokom ochrany aj pred nekalými obchodnými praktikami. Súd s účinkom pre všetkých spotrebiteľov zakázal nebankovej spoločnosti poskytujúcej spotrebiteľské úvery nekalú obchodnú praktiku, ktorou táto pri poskytovaní úverov jednotlivým spotrebiteľom, ktorí sú držiteľmi živnostenského oprávnenia, resp. iného oprávnenia na samostatne zárobkovú činnosť, úvery vybavuje spôsobom, že im predkladá zmluvy o úvere pre živnostníkov, a to aj v prípadoch, keď žiadajú spotrebiteľský úver, čím im následne znemožňuje dosiahnuť ochranu spotrebiteľov pri spotrebiteľských úveroch. Krajský súd skonštatoval, že vo sfére ochrany spotrebiteľa možno vyhovieť aj výroku predbežného opatrenia, ktorý je totožný s výrokom vo veci samej (porov. uznesenie Najvyššieho súdu SR vo veci 1Obo 567/97), keďže sa účel dočasnej ochrany nedá dosiahnuť inak.

6Co 84/2011
Príloha
  
Krajský súd v Prešove19. 5. 2011Rozhodnutia súdov vo veciach exekúcií vedených proti spotrebiteľom

Pri nekalej povahe rozhodcovskej doložky nie je možné rozdeliť exekúciu na dovolenú a nedovolenú podľa práva Európskej únie, a preto je dôvodné exekúciu zastaviť alebo v štádiu poverovania zamietnuť žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Neprijateľnou zmluvnou podmienkou podľa § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka je aj rozhodcovská doložka, podľa ktorej si síce spotrebiteľ má možnosť vybrať medzi rozhodcovským súdom a štátnym súdom, ale ktorej účinkom je, že ak by podľa tejto doložky začalo rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa, spotrebiteľ by bol nútený rozhodcovskému konaniu sa podrobiť. Nebanková spoločnosť musí počítať s tým, že plnenie z nekalej zmluvnej podmienky jej súd nemôže vymôcť. Krajský súd potvrdil rozhodnutie okresného súdu, ktorým súd zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia z dôvodu, že rozhodcovský rozsudok ako exekučný titul bol vydaný na základe rozhodcovskej doložky, ktorá je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.

6CoE 60/2011
Príloha
  
Krajský súd v Prešove9. 5. 2011Rozhodnutia súdov o neprijateľnej povahe zmluvných podmienok v spotrebiteľských zmluvách

Krajský súd potvrdil rozhodnutie okresného súdu a zvýraznil význam plošnej ochrany spotrebiteľa pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami. Spotrebiteľ v dobrej viere uzaviera zmluvu s dodávateľom, od ktorého očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a oproti spotrebiteľovi so znalosťou ponúkaného tovaru a služieb, čo zodpovedá poctivému prístupu v podnikaní. Krajský súd upriamil pozornosť na § 53a Občianskeho zákonníka, ktorý sa použije aj v prejednávanom prípade mobilného operátora, a ktorý zakotvuje zákonný zákaz ďalšieho používania neprijateľných zmluvných podmienok, o ktorých právoplatne vo výroku rozhodol súd, voči všetkým spotrebiteľom. Zmyslom a cieľom § 53a Občianskeho zákonníka je dosiahnuť plošný zákaz ďalšieho používania judikovaných nečestných zmluvných podmienok, vrátane uplatňovania a prijímania plnení z týchto zmluvných podmienok, a teda zabrániť tomu, aby dodávateľ pokračoval v nečestnostiach a dehonestoval celý inštitucionálny systém ochrany spotrebiteľa, ktorého treba jednoznačne chrániť. Mobilný operátor nesmie ďalej používať a uplatňovať predmetné zmluvné pokuty voči spotrebiteľom a ani zmluvné podmienky rovnakého významu (§ 53a ods. 1 Občianskeho zákonníka).

18Co/136/2010
Príloha
  
Ústavný súd Slovenskej republiky13. 4. 2011Rozhodnutia súdov vo veciach exekúcií vedených proti spotrebiteľom

Ústavný súd konštatuje, že nezlučiteľnosť činnosti (funkcie) súdneho exekútora s pracovným pomerom (a inými) vyplývajúca z § 4 Exekučného poriadku predstavuje záruku, že súdny exekútor svoju činnosť spočívajúcu v nútenom výkone súdnych a iných rozhodnutí bude vykonávať nezávisle a nestranne v zmysle § 3 Exekučného poriadku. Inými slovami, súdny exekútor vykonávaním činnosti, ktorá je nezlučiteľná s pracovným pomerom, môže oprávnene vyvolať pochybnosti o jeho nestrannosti a nezaujatosti vo vzťahu k účastníkom exekučného konania. Uvedené konanie nevylučuje ani disciplinárnu, resp. trestnú zodpovednosť súdneho exekútora ako verejného činiteľa. Skutočnosť, že súdny exekútor bol zamestnancom účastníka exekučného konania (v danom prípade oprávneného), je okolnosťou vylučujúcou ho z vykonávania exekúcie podľa § 30 ods. 1 Exekučného poriadku, ktorú je v zmysle § 30 ods. 3 Exekučného poriadku povinný bezodkladne oznámiť súdu. Ak súd vylúči exekútora z vykonávania exekúcie, v exekúcii pokračuje ten exekútor, ktorého navrhne oprávnený a ktorého vykonaním tejto exekúcie poverí súd (§ 30 ods. 11 Exekučného poriadku). V tejto súvislosti treba uviesť, že výklad a používanie ustanovení § 30 Exekučného poriadku musí v celom rozsahu rešpektovať základné právo účastníkov na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy. Interpretáciou a používaním týchto ustanovení nemožno obmedziť základné právo na súdnu ochranu bez zákonného podkladu. Všeobecný súd musí súčasne vychádzať z toho, že poskytuje v súdnom konaní materiálnu ochranu zákonnosti pre účely zabezpečenia spravodlivej ochrany práv a oprávnených záujmov účastníkov (§ 1 OSP). Exekučné súdne konanie sa musí v každom jednotlivom prípade stať zárukou zákonnosti a slúžiť na jej upevňovanie a rozvíjanie. Ústavný súd zdôrazňuje, že záruky nezávislosti majú aj psychologickú povahu. Súd musí byť nielen fakticky nezávislý, ale musí sa tak javiť aj v očiach strán. Táto zásada sa vzťahuje aj na orgány, ktoré vykonávajú aj niektoré právomoci všeobecného súdu. Ide o tzv. teóriu zdania, ktorá sa viaže na rozhodovanie o zaujatosti súdneho orgánu, aj keď neexistuje dôvod na subjektívnu zaujatosť.Okrem uvedeného ústavný súd považoval za potrebné reagovať aj na vyjadrenie okresného súdu, že v zmysle § 57 ods. 4 Exekučného poriadku (účinného od 1. júna 2010) je exekútor povinný predložiť vec súdu bezodkladne potom, ako nadobudne pochybnosti alebo zistí, že sú dôvody na zastavenie exekúcie alebo čiastočné zastavenie exekúcie, a v tejto súvislosti odkázať na svoju konštantnú judikatúru (napr. III. ÚS 35/2010, III. ÚS 86/2010, III. ÚS 329/2010 a iné), z ktorej vyplýva, že všeobecný súd rozhodne o zastavení exekúcie kedykoľvek v priebehu konania, len čo zistí, že sú dané dôvody na ukončenie núteného vymáhania pohľadávky. To znamená, že všeobecný súd je povinný v priebehu celého exekučného konania ex offo skúmať, či sú splnené všetky predpoklady na vedenie takéhoto konania.

III. ÚS 322/2010-37
Príloha
  
Ústavný súd SR13. 4. 2011Rozhodnutia súdov vo veciach rozhodcovských rozsudkov vydaných proti spotrebiteľom a ich výkon
Ústavný súd konštatuje, že nezlučiteľnosť činnosti (funkcie) súdneho exekútora s pracovným pomerom (a inými) vyplývajúca z § 4 Exekučného poriadku predstavuje záruku, že súdny exekútor svoju činnosť spočívajúcu v nútenom výkone súdnych a iných rozhodnutí bude vykonávať nezávisle a nestranne v zmysle § 3 Exekučného poriadku. Inými slovami, súdny exekútor vykonávaním činnosti, ktorá je nezlučiteľná s pracovným pomerom, môže oprávnene vyvolať pochybnosti o jeho nestrannosti a nezaujatosti vo vzťahu k účastníkom exekučného konania. Uvedené konanie nevylučuje ani disciplinárnu, resp. trestnú zodpovednosť súdneho exekútora ako verejného činiteľa. Skutočnosť, že súdny exekútor bol zamestnancom účastníka exekučného konania (v danom prípade oprávneného), je okolnosťou vylučujúcou ho z vykonávania exekúcie podľa § 30 ods. 1 Exekučného poriadku, ktorú je v zmysle § 30 ods. 3 Exekučného poriadku povinný bezodkladne oznámiť súdu. Ak súd vylúči exekútora z vykonávania exekúcie, v exekúcii pokračuje ten exekútor, ktorého navrhne oprávnený a ktorého vykonaním tejto exekúcie poverí súd (§ 30 ods. 11 Exekučného poriadku).
V tejto súvislosti treba uviesť, že výklad a používanie ustanovení § 30 Exekučného poriadku musí v celom rozsahu rešpektovať základné právo účastníkov na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy. Interpretáciou a používaním týchto ustanovení nemožno obmedziť základné právo na súdnu ochranu bez zákonného podkladu. Všeobecný súd musí súčasne vychádzať z toho, že poskytuje v súdnom konaní materiálnu ochranu zákonnosti pre účely zabezpečenia spravodlivej ochrany práv a oprávnených záujmov účastníkov (§ 1 OSP). Exekučné súdne konanie sa musí v každom jednotlivom prípade stať zárukou zákonnosti a slúžiť na jej upevňovanie a rozvíjanie.
Ústavný súd zdôrazňuje, že záruky nezávislosti majú aj psychologickú povahu. Súd musí byť nielen fakticky nezávislý, ale musí sa tak javiť aj v očiach strán. Táto zásada sa vzťahuje aj na orgány, ktoré vykonávajú aj niektoré právomoci všeobecného súdu. Ide o tzv. teóriu zdania, ktorá sa viaže na rozhodovanie o zaujatosti súdneho orgánu, aj keď neexistuje dôvod na subjektívnu zaujatosť.
Okrem uvedeného ústavný súd považoval za potrebné reagovať aj na vyjadrenie okresného súdu, že v zmysle § 57 ods. 4 Exekučného poriadku (účinného od 1. júna 2010) je exekútor povinný predložiť vec súdu bezodkladne potom, ako nadobudne pochybnosti alebo zistí, že sú dôvody na zastavenie exekúcie alebo čiastočné zastavenie exekúcie, a v tejto súvislosti odkázať na svoju konštantnú judikatúru (napr. III. ÚS 35/2010, III. ÚS 86/2010, III. ÚS 329/2010 a iné), z ktorej vyplýva, že všeobecný súd rozhodne o zastavení exekúcie kedykoľvek v priebehu konania, len čo zistí, že sú dané dôvody na ukončenie núteného vymáhania pohľadávky. To znamená, že všeobecný súd je povinný v priebehu celého exekučného konania ex offo skúmať, či sú splnené všetky predpoklady na vedenie takéhoto konania.
III. ÚS 322/2010-37
Príloha
  
Okresný súd Trenčín12. 4. 2011Rozhodnutia súdov týkajúce sa spotrebiteľských úverov

Na základe podnetu Komisie na posudzovanie podmienok v spotrebiteľských zmluvách a nekalých obchodných praktík predávajúcich podalo združenie na ochranu spotrebiteľa žalobu s hromadným účinkom podľa § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa. Okresný súd žalobe vyhovel, zakázal nebankovej spoločnosti používať celkovo 15 neprijateľných zmluvných podmienok a prelomovo uložil aj povinnosť zaplatiť združeniu na ochranu spotrebiteľa 1000 € ako primerané finančné zadosťučinenia (§ 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z.). Nebanková spoločnosť dojednávala so spotrebiteľmi zmluvy o úvere s úročením takmer 90% ročne. Súd skonštatoval, že nielen jednotlivo vymenované podmienky, ale celá zmluva je ako celok neprijateľná a nepoužiteľné na poskytovanie spotrebiteľských úverov. Celá konštrukcia spotrebiteľskej zmluvy je robená na maximálne možné sankcionovanie dlžníka a možnosť kedykoľvek i bez zavinenia dlžníka sankcie uplatniť.

17C 5 2011
Príloha
  
Krajský súd v Prešove31. 3. 2011Rozhodnutia súdov vo veciach exekúcií vedených proti spotrebiteľom

Krajský súd potvrdil rozhodnutie okresného súdu, ktorým okresný súd zastavil exekúciu, z dôvodu, že rozhodcovský rozsudok nespĺňal podmienky vykonateľného exekučného titulu. Okresný súd naplnil čl. 6 Smernice 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, keď neumožnil vykonať rozhodcovský rozsudok vydaný na základe neprijateľnej zmluvnej podmienky - rozhodcovskej doložky a odvolací súd zdôraznil, že na tomto postupe musí bezvýhradne trvať. Krajský súd doplnil, že viac ako iné zmluvné podmienky, si pozorné vyhodnotenie v rámci súdnej kontroly vyžaduje rozhodcovská doložka ako zmluvná podmienka. Rozhodcovská doložka spôsobí, že o právach a právom chránených záujmoch rozhodne súkromná osoba, ktorej moc nie je delegovaná žiadnou verejnoprávnou inštitúciou (porov. rozhodnutie Ústavného súdu ČR IV. ÚS 174/02), ale viac-menej je založená na takých aspektoch, akými je zisk a podnikanie rozhodcu. Arbitráž vznikla ako legitímny prostriedok vymožiteľnosti práva, ale vo svojej podstate je predovšetkým inštitútom určeným pre podnikateľské prostredie typické vyššou mierou vyváženosti vzájomných pozícií.

6CoE 64/2010
Príloha
  
Najvyšší súd Slovenskej republiky30. 3. 2011Rozhodnutia súdov vo veciach zabezpečovacieho prevodu práva v spotrebiteľských zmluvách

Najvyšší súd SR potvrdil zásadu rímskeho práva, že nikto nemôže na iného previesť viac práv ako sám má (nemo plus iuris ad alium transferre potest quam ipse habet), a teda, že platne nemôže nadobudnúť vlastnícke právo právny nástupca, ak subjekt, od ktorého odvodzuje svoje vlastnícke právo k nehnuteľnosti, toto právo nikdy nenadobudol, a teda ho ani nemohol ďalej platne previesť. Spotrebiteľ, ktorý sa dovoláva určenia vlastníckeho práva má vždy naliehavý právny záujem na jeho určení z dôvodu zosúladenia evidovaného a právneho stavu v katastri nehnuteľností. Vlastník záložne poskytol spotrebiteľovi úver, predložil mu však na podpis kúpnu zmluvu na jeho nehnuteľností, vrátane obydlia. Najvyšší súd SR potvrdil, že účastníci len predstierali uzavretie kúpnej zmluvy, pretože v skutočnosti mali vôľu zabezpečiť pohľadávku vlastníka záložne zo zmluvy o pôžičke, a to formou prepadného zálohu, ktorý zákon nepripúšťa. Kúpna zmluva je preto absolútne neplatná podľa § 37 Občianskeho zákonníka, keďže ide o úkon, ktorý nebol urobený vážne a zastieral úkon, ktorý je v rozpore s § 39 Občianskeho zákonníka. Z tohto dôvodu ani noví (v poradí druhí) nadobúdatelia nemohli platne nadobudnúť nehnuteľnosti do svojho vlastníctva, keďže im chýba platný titul nadobudnutia vlastníckeho práva. Na tomto závere nič nemení ani dobromyseľnosť nadobúdateľov - kupujúcich.

3Cdo 144/2010
Príloha
  
Najvyšší súd Slovenskej republiky16. 3. 2011Rozhodnutia súdov vo veciach zabezpečovacieho prevodu práva v spotrebiteľských zmluvách

Správa katastra zamietla návrh na vklad, z dôvodu neplatného plnomocenstva, ktorým mal spotrebiteľ v zmluve o úvere na úkony zaťažujúce a postihujúce jeho majetok splnomocniť advokáta, ktorého mu vybrala nebanková spoločnosť. Zamietnutie návrhu na vklad správa katastra zdôvodnila aj tým, že v rozpore s dobrými mravmi existuje nevyváženosť plnenia poskytnutého spotrebiteľovi podľa zmluvy o úvere a hodnoty nehnuteľnosti, zaťaženie ktorej má splnenie dlhu spotrebiteľa zabezpečiť. Správne súdy rozhodnutie správy katastra potvrdili a Najvyšší súd SR skonštatoval: „V zmluvách o úvere je použitá forma zabezpečenia úveru zabezpečovacím prevodom vlastníckeho práva k dlžníkovej nehnuteľnosti s doložkou, že v prípade, ak úver nebude dlžníkom do určitého dňa vrátený, nadobudne veriteľ „úplné" vlastnícke právo k nehnuteľnosti. Je potrebné uviesť, že dojednanie prevodu práva ako obligačného zabezpečovacieho inštitútu má v zásade len funkciu zabezpečovaciu a nie funkciu uhradzovaciu. Zmluvné dojednanie, ktoré umožňuje zánik vlastníctva pôvodného vlastníka k nehnuteľnosti bez ohľadu na výšku zostatku nesplateného dlhu v čase, keď sa prevod vlastníckeho práva na veriteľa stane nepodmieneným svojim účelom a obsahom, podľa názoru odvolacieho súdu obchádza zákon, a je teda v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka neplatné. Napokon najvyšší súd poukazuje aj na to, že obchádzanie zákona spočíva i vo vylúčení záväzného pravidla zámerným použitím prostriedkov, ktoré sami o sebe nie sú zákonom zakázané a v dôsledku čoho vzniknutý stav z hľadiska pozitívneho práva sa javí ako nenapadnuteľný. Konanie „in fraudem legis" predstavuje postup, kedy sa niekto správa podľa práva, ale tak, aby zámerne dosiahol výsledok právnou normou nepredvídaný a nežiaduci.“.

10 Sžr/11/2010
Príloha
  
Krajský súd v Prešove15. 3. 2011Rozhodnutia súdov vo veciach exekúcií vedených proti spotrebiteľom

Proti spotrebiteľovi bola v prospech nebankovej spoločnosti vedená exekúcia na podklade notárskej zápisnice, ktorú v mene spotrebiteľa spísal veriteľom vybraný advokát. Krajský súd na odvolanie pôvodného súdneho exekútora, ktorého zmenu navrhla nebanková spoločnosť zrušil rozhodnutie okresného súdu o trovách exekúcie pri zmene exekútora a dal okresnému súdu podnet na zastavenie exekúcie. Krajský súd uviedol, že ak napriek existencii podmienok na zastavenie exekúcie súd rozhodol o zmene exekútora, o trovách exekútora sa rozhodne pri rozhodovaní o trovách v súvislosti so zastavením exekúcie. Krajský súd ďalej uviedol, že pri zastupovaní povinnej pri spisovaní notárskej zápisnice došlo k zjavnému porušeniu zákona, pretože za povinnú osobu uznala záväzok osoba, ktorej záujmy sú v rozpore so záujmami zastupovaného, v danom prípade záujmami povinnej. Notárska zápisnica ako exekučný titul je v rozpore so zákonom, nemá vlastnosť materiálnej vykonateľnosti a na základe nej nie sú splnené zákonné podmienky na vedenie exekúcie. Ak nie sú splnené zákonné podmienky na vedenie exekúcie, súd exekúciu zastaví. V takomto prípade už nie je dôvod na vydávanie akýchkoľvek rozhodnutí, ktoré smerujú k výkonu exekúcie (teda ani na zmenu súdneho exekútora).

6CoE 9/2010
Príloha
  
Okresný súd Prievidza14. 3. 2011Rozhodnutia súdov týkajúce sa neprimeranej odplaty (úroky a rozpor s dobrými mravmi) a neprimeraných zmluvných sankcií

Okresný súd zamietol žalobu mobilného operátora v časti žalovaných zmluvných pokút a podľa § 153 ods. 4 OSP vo výroku zmluvné podmienky stanovujúce zmluvné pokuty určil ako neprijateľné. Súd skonštatoval, že v spotrebiteľskej veci by už pri samotnom uzavieraní zmluvy nemal byť prísnejšie alebo výlučne zmluvnou pokutou sankcionovaný len jeden účastník zmluvy, a to spotrebiteľ. Kladie sa veľký dôraz na dodávateľa, ktorý pripravuje obsah spotrebiteľskej zmluvy a má byť náležite opatrný a dôsledný aj pri dojednávaní vedľajších dojednaní, akým je zmluvná pokuta - len takto sa vypestuje vzťah dôvery spotrebiteľa k dodávateľovi. Významné je posúdenie zmluvnej pokuty zmluvnej pokuty mobilného operátora s ohľadom na povahu a obsah zmluvy v čase uzavretia dohody o zmluvnej pokute. Pre posúdenie prijateľnosti alebo neprijateľnosti zmluvnej pokuty nie je významné správanie účastníkov a v rámci neho porušenie zmluvných povinností. Neprijateľnosť zmluvnej pokuty podčiarkuje jej výška a skutočnosť, že spotrebiteľ má uhradiť rovnakú výšku zmluvnej pokuty bez ohľadu na okamih, kedy k porušeniu povinnosti (viazanosti) došlo. Prípadná predajná cena mobilného telefónu a výška zľavy poskytnutej mobilným operátorom spotrebiteľovi nemajú žiaden vplyv na posúdenie primeranosti zmluvnej pokuty. Neprijateľná povaha, a teda absolútna neplatnosť zmluvnej pokuty zároveň spôsobuje, že zmluvnú pokutu nemožno postupom podľa § 545a Občianskeho zákonníka zmoderovať. Moderačné právo slúžiace k zníženiu neprimeranej zmluvnej pokuty sa uplatňuje v iných ako spotrebiteľských právnych vzťahoch.

15C 7/2011
Príloha
  
Okresný súd Prievidza14. 3. 2011Rozhodnutia súdov o neprijateľnej povahe zmluvných podmienok v spotrebiteľských zmluvách
Okresný súd zamietol žalobu mobilného operátora v časti žalovaných zmluvných pokút a podľa § 153 ods. 4 OSP vo výroku zmluvné podmienky stanovujúce zmluvné pokuty určil ako neprijateľné. Súd skonštatoval, že v spotrebiteľskej veci by už pri samotnom uzavieraní zmluvy nemal byť prísnejšie alebo výlučne zmluvnou pokutou sankcionovaný len jeden účastník zmluvy, a to spotrebiteľ. Kladie sa veľký dôraz na dodávateľa, ktorý pripravuje obsah spotrebiteľskej zmluvy a má byť náležite opatrný a dôsledný aj pri dojednávaní vedľajších dojednaní, akým je zmluvná pokuta - len takto sa vypestuje vzťah dôvery spotrebiteľa k dodávateľovi. Významné je posúdenie zmluvnej pokuty mobilného operátora s ohľadom na povahu a obsah zmluvy v čase uzavretia dohody o zmluvnej pokute. Pre posúdenie prijateľnosti alebo neprijateľnosti zmluvnej pokuty nie je významné správanie účastníkov a v rámci neho porušenie zmluvných povinností. Neprijateľnosť zmluvnej pokuty podčiarkuje jej výška a skutočnosť, že spotrebiteľ má uhradiť rovnakú výšku zmluvnej pokuty bez ohľadu na okamih, kedy k porušeniu povinnosti (viazanosti) došlo. Prípadná predajná cena mobilného telefónu a výška zľavy poskytnutej mobilným operátorom spotrebiteľovi nemajú žiaden vplyv na posúdenie primeranosti zmluvnej pokuty. Neprijateľná povaha, a teda absolútna neplatnosť zmluvnej pokuty zároveň spôsobuje, že zmluvnú pokutu nemožno postupom podľa § 545a Občianskeho zákonníka zmoderovať. Moderačné právo slúžiace k zníženiu neprimeranej zmluvnej pokuty sa uplatňuje v iných ako spotrebiteľských právnych vzťahoch.
15C 7/2011
Príloha
  
Ústavný súd Slovenskej republiky3. 3. 2011Rozhodnutia súdov vo veciach rozhodcovských rozsudkov vydaných proti spotrebiteľom a ich výkon

Podľa názoru ústavného súdu v okolnostiach daného prípadu (právoplatný rozsudok rozhodcovského súdu v právnej veci spotrebiteľa) z uvedeného vyplýva, že pokiaľ je podmienka existencie vnútroštátneho práva prikazujúceho za určitých okolností prieskum materiálnej stránky rozhodcovského rozsudku v rámci rozhodovania o návrhu na výkon rozhodcovského rozsudku splnená (§ 45 zákona o rozhodcovskom konaní), potom postup všeobecného súdu, ktorý z toho vyvodí dôsledky vyplývajúce zo slovenského právneho poriadku, je legitímny. Ústavný súd preto argumentáciu sťažovateľky uvedeným rozsudkom Súdneho dvora Európskej únie (pozn. Asturcom Telecomunicaciones SL proti Cristina Rodríguez Nogueira (C-40/08)) považoval skôr za svedčiacu v prospech správnosti napadnutých rozhodnutí krajského súdu. Ústavný súd ďalej poznamenal, že o predchádzajúcich sťažnostiach sťažovateľky analogického skutkového a právneho obsahu ako posudzovaná sťažnosť už rozhodoval svojimi skoršími uzneseniami (napr. I. ÚS 202/2010, I. ÚS 442/2010, IV. ÚS 310/2010), a preto pri posudzovaní týchto sťažností vychádzal aj z odôvodnenia svojich skorších uznesení, na ktoré zároveň v podrobnostiach odkazuje.

IV. ÚS 60/2011-13
Príloha
  
Okresný súd Bratislava V1. 3. 2011Rozhodnutia súdov vo veciach exekúcií vedených proti spotrebiteľom

Okresný súd zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na podklade rozhodcovského rozsudku z dôvodu, že rozhodcovský rozsudok spotrebiteľa zaväzoval na plnenie, ktoré je právom nedovolené a odporuje dobrým mravom. V spotrebiteľskej zmluve predformulovaný rozhodcovský súd priznal nebankovej spoločnosti nároky z vyplnenej blankozmeny, okrem iného aj nárok na 91,25 % zmenkový úrok ročne. Okresný súd však dohodu o vyplnení zmenky obsiahnutú vo všeobecných obchodných podmienkach nebankovej spoločnosti posúdil ako neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá je od počiatku neplatná, a preto nebanková spoločnosť nebola vôbec oprávnená zmenku vyplniť a ani si nárok z tejto zmenky uplatniť na rozhodcovskom súde. Súd všeobecne ustálil, že potom, ako súd dospeje k záveru o neprijateľnosti zmluvnej podmienky, je jeho úlohou, aby uplatňovaniu takejto zmluvnej podmienky zabránil. Okresný súd uzavrel, že ak nebanková spoločnosť na svojom nároku trvá, môže si ho na súde opätovne uplatniť, avšak nie ako nárok zo zmenky, ale ako nárok z uzavretej spotrebiteľskej zmluvy o úvere.

37Er/7273/2010
Príloha
  
Okresný súd Nitra28. 2. 2011Rozhodnutia súdov týkajúce sa nekalých obchodných praktík

Zmluva o obstaraní zájazdu je spotrebiteľskou zmluvou. Spoločnosť sprostredkovávala spotrebiteľom použitím agresívnych obchodných praktík na uzavretých prezentáciách zájazdy, resp. služby cestovného ruchu. Spotrebitelia mali o zájazdy hrať, prípadne ich dražiť, bol na nich vyvíjaný psychologický tlak, aby predložené zmluvy uzavreli a hneď po prezentáciách zaplatili cenu obstarania zájazdu - pracovníci spoločnosti chodili so spotrebiteľmi až k bankomatom za účelom výberu peňazí. Súd na návrh združenia na ochranu spotrebiteľa s účinkom pre všetkých spotrebiteľov uložil spoločnosti povinnosť zdržať sa nekalých, agresívnych obchodných praktík, podľa ktorých prezentuje obstaranie pobytu pričom vyhlasuje, že ponúkaný pobyt je k dispozícii iba obmedzený čas s cieľom vyvolať okamžité rozhodnutie a znemožniť spotrebiteľovi, aby mal dostatočnú príležitosť a čas na kvalifikované rozhodnutie, ponúka pobyty formou takej ponuky podľa ktorej vytvára falošný dojem na strane spotrebiteľov že môžu vyhrať pobyt ak súčasne uhradia hotovosť, poskytuje vecne nesprávne informácie o podmienkach na trhu alebo o možnosti nájsť výrobok s úmyslom donútiť spotrebiteľa, aby získal pobyt za menej výhodných podmienok ako sú normálne podmienky na trhu. Súd spotrebiteľom priznal nárok na primerané finančné zadosťučinenie za utrpenú ujmu a na vydanie bezdôvodného obohatenia. Rovnako rozhodol o zverejnení výroku rozhodnutia v denníku s celoštátnou pôsobnosťou podľa vlastného výberu formou platenej inzercie na náklady žalovanej spoločnosti.

12C 135/2008
Príloha
  
Ústavný súd Slovenskej republiky24. 2. 2011Rozhodnutia súdov vo veciach exekúcií vedených proti spotrebiteľom

Ústavný súd odmietol ako zjavne neopodstatnenú sťažnosť nebankovej spoločnosti, ktorá sa sťažovala, že ex offo zastavením exekúcie vedenej na základe rozhodcovského rozsudku voči spotrebiteľovi došlo zo strany exekučného súdu k zásahu do jej ústavných práv. Ústavný súd skonštatoval: „Slovenský právny poriadok priamo ukladá v niektorých prípadoch aj bez návrhu zastaviť exekúciu vedenú na základe rozhodcovského rozsudku. Takémuto postupu nebráni ani skutočnosť, že arbitráž prebehla za účasti spotrebiteľa a že spotrebiteľ nepodal žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Exekučný súd je pri postupe podľa § 45 ZoRK oprávnený hľadieť na rozhodcovský rozsudok tak, akoby materiálne právoplatný nebol - nie je ním teda viazaný v zmysle § 159 O. s. p. a môže ho preskúmavať z hľadísk vyjadrených v § 45 ZoRK aj čo do jeho materiálnej správností. Toto preskúmanie je exekučný súd oprávnený vykonávať tak, ako keby tu žiadny rozhodcovský rozsudok nebol, teda tak, ako by to mohol urobiť súd, keby sám rozhodoval o týchto otázkach. Tomuto záveru napokon svedčí i doslovné znenie ustanovenia § 35 ZoRK, ktoré účinky rozhodcovského rozsudku obmedzuje len na účastníkov. Už z tejto formulácie je zrejmé, že nebolo zámerom zákonodarcu bezvýhradne viazať všetky štátne orgány účinkami rozhodcovského rozsudku. Rozhodcovský súd je - napriek výsledku svojej činnosti v podobe rozhodcovského rozsudku - súkromnoprávny orgán a rozhodcovské konanie je súkromnoprávnym konaním. Zákon explicitne nekonfrontuje navzájom inštitút dobrých mravov a inštitút neprijateľnej zmluvnej podmienky. Odvolací súd nezaznamenal ani v judikatúre pomenovanie týchto inštitútov súkromného práva. Každopádne na to, aby sa skonštatovala blízkosť týchto inštitútov z hľadiska ich významu a zákonom sledovaného cieľa ratio legis, netreba použiť ani zložité výkladové metódy.Pravidlá správania sa, ktoré sú v prevažnej miere v spoločnosti uznávané a tvoria základ fundamentálneho hodnotového poriadku, aj takto sa dajú definovať dobré mravy, ak tomuto kritériu zmluvná podmienka nevyhovuje, prieči sa dobrým mravom. Nie každá zmluvná podmienka, ktorá vyvoláva nepomer v spotrebiteľskej zmluve v neprospech spotrebiteľa, je neprijateľná. Pokiaľ je však zmluvná podmienka až v hrubom nepomere v neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu zo štandardnej spotrebiteľskej zmluvy, ktorý vzťah teória u prax navyše označujú za fakticky nerovný, nevyvážený, nemali by byť žiadne pochybnosti o tom, že takáto zmluvná podmienka sa prieči dobrým mravom. Zároveň týmto vzniká základ pre docielenie skutočnej, rovnosti, pretože na absolútne neplatnú zmluvnú podmienku súd prihliadne aj bez návrhu a rovnako aj bez návrhu súd exekúciu zastaví o plnenie z takejto neprijateľnej zmluvnej podmienky. Ak by takouto neprijateľnou zmluvnou podmienkou bola samotná rozhodcovská doložka a dodávateľ ju použije, v takomto prípade ide o výkon práv v rozpore s dobrými mravmi. Súd zastaví exekúciu v celom rozsahu, ak exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok rozhodcu alebo rozhodcovského súdu, ktorý svoju právomoc odvodzoval z neprijateľnej rozhodcovskej zmluvy (§ 39, § 53 ods. 5, § 45 ods. 1 písm. c) ods. 2 ZoRK). Iba tak môže súd naplniť cieľ čl. 6 ods. 1 smernice - postarať sa o to, aby spotrebiteľov nekalé podmienky v záujme vyššej kvality života bežných ľudí nezaväzovali. Pokiaľ pri preskúmaní rozhodcovského rozsudku v štádiu žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zistí exekučný súd vyššie uvedené nedostatky, potom návrh na vydanie poverenia zamietne. Z uvedeného vyplýva, že exekučný súd je oprávnený a povinný skúmať zákonnosť exekučného titulu v ktoromkoľvek štádiu už začatého exekučného konania a nielen v súvislosti s vydaním poverenia na vykonanie exekúcie, a to napr. aj na účely zistenia existencie dôvodu, pre ktorý by bolo potrebné už začaté exekučné konanie zastaviť, pričom exekučný súd tak môže urobiť na návrh účastníka konania, ako aj bez návrhu (§ 58 ods. 1 Exekučného poriadku v rozhodnom znení).

IV. ÚS 55/2011-19
Príloha
  
Krajský súd v Banskej Bystrici24. 2. 2011Rozhodnutia súdov vo veciach exekúcií vedených proti spotrebiteľom

Krajský súd potvrdil rozhodnutie okresného súdu o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o poverenie na vykonanie exekúcie na základe rozhodcovského rozsudku vydaného jediným rozhodcom, ktorého vybrala a v zmluve predformulovala nebanková spoločnosť. Dohoda zmluvných strán o tom, že majetkové spory vzniknuté zo zmluvy bude rozhodovať len rozhodcovsky súd (rozhodca) je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, a preto je podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná. Krajský súd ďalej skonštatoval, že oprávnený si mylne vykladá zákon o rozhodcovskom konaní, keďže zriadenie rozhodcovského súdu neznamená, že je rozhodcovský súd zriadený zákonom. Ak je rozhodcovská zmluva neplatná, rozhodcovský rozsudok nie je materiálne vykonateľným exekučným titulom.

17CoE/47/2011
Príloha
  
Ústavný súd SR24. 2. 2011Rozhodnutia súdov vo veciach rozhodcovských rozsudkov vydaných proti spotrebiteľom a ich výkon
Ústavný súd odmietol ako zjavne neopodstatnenú sťažnosť nebankovej spoločnosti, ktorá sa sťažovala, že ex offo zastavením exekúcie vedenej na základe rozhodcovského rozsudku voči spotrebiteľovi došlo zo strany exekučného súdu k zásahu do jej ústavných práv. Ústavný súd skonštatoval: „Slovenský právny poriadok priamo ukladá v niektorých prípadoch aj bez návrhu zastaviť exekúciu vedenú na základe rozhodcovského rozsudku. Takémuto postupu nebráni ani skutočnosť, že arbitráž prebehla za účasti spotrebiteľa a že spotrebiteľ nepodal žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Exekučný súd je pri postupe podľa § 45 ZoRK oprávnený hľadieť na rozhodcovský rozsudok tak, akoby materiálne právoplatný nebol – nie je ním teda viazaný v zmysle § 159 O. s. p. a môže ho preskúmavať z hľadísk vyjadrených v § 45 ZoRK aj čo do jeho materiálnej správností. Toto preskúmanie je exekučný súd oprávnený vykonávať tak, ako keby tu žiadny rozhodcovský rozsudok nebol, teda tak, ako by to mohol urobiť súd, keby sám rozhodoval o týchto otázkach. Tomuto záveru napokon svedčí i doslovné znenie ustanovenia § 35 ZoRK, ktoré účinky rozhodcovského rozsudku obmedzuje len na účastníkov. Už z tejto formulácie je zrejmé, že nebolo zámerom zákonodarcu bezvýhradne viazať všetky štátne orgány účinkami rozhodcovského rozsudku. Rozhodcovský súd je – napriek výsledku svojej činnosti v podobe rozhodcovského rozsudku – súkromnoprávny orgán a rozhodcovské konanie je súkromnoprávnym konaním. Zákon explicitne nekonfrontuje navzájom inštitút dobrých mravov a inštitút neprijateľnej zmluvnej podmienky. Odvolací súd nezaznamenal ani v judikatúre pomenovanie týchto inštitútov súkromného práva. Každopádne na to, aby sa skonštatovala blízkosť týchto inštitútov z hľadiska ich významu a zákonom sledovaného cieľa ratio legis, netreba použiť ani zložité výkladové metódy.
Pravidlá správania sa, ktoré sú v prevažnej miere v spoločnosti uznávané a tvoria základ fundamentálneho hodnotového poriadku, aj takto sa dajú definovať dobré mravy, ak tomuto kritériu zmluvná podmienka nevyhovuje, prieči sa dobrým mravom. Nie každá zmluvná podmienka, ktorá vyvoláva nepomer v spotrebiteľskej zmluve v neprospech spotrebiteľa, je neprijateľná. Pokiaľ je však zmluvná podmienka až v hrubom nepomere v neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu zo štandardnej spotrebiteľskej zmluvy, ktorý vzťah teória a prax navyše označujú za fakticky nerovný, nevyvážený, nemali by byť žiadne pochybnosti o tom, že takáto zmluvná podmienka sa prieči dobrým mravom. Zároveň týmto vzniká základ pre docielenie skutočnej, rovnosti, pretože na absolútne neplatnú zmluvnú podmienku súd prihliadne aj bez návrhu a rovnako aj bez návrhu súd exekúciu zastaví o plnenie z takejto neprijateľnej zmluvnej podmienky. Ak by takouto neprijateľnou zmluvnou podmienkou bola samotná rozhodcovská doložka a dodávateľ ju použije, v takomto prípade ide o výkon práv v rozpore s dobrými mravmi. Súd zastaví exekúciu v celom rozsahu, ak exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok rozhodcu alebo rozhodcovského súdu, ktorý svoju právomoc odvodzoval z neprijateľnej rozhodcovskej zmluvy (§ 39, § 53 ods. 5, § 45 ods. 1 písm. c) ods. 2 ZoRK). Iba tak môže súd naplniť cieľ čl. 6 ods. 1 smernice – postarať sa o to, aby spotrebiteľov nekalé podmienky v záujme vyššej kvality života bežných ľudí nezaväzovali. Pokiaľ pri preskúmaní rozhodcovského rozsudku v štádiu žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zistí exekučný súd vyššie uvedené nedostatky, potom návrh na vydanie poverenia zamietne. Z uvedeného vyplýva, že exekučný súd je oprávnený a povinný skúmať zákonnosť exekučného titulu v ktoromkoľvek štádiu už začatého exekučného konania a nielen v súvislosti s vydaním poverenia na vykonanie exekúcie, a to napr. aj na účely zistenia existencie dôvodu, pre ktorý by bolo potrebné už začaté exekučné konanie zastaviť, pričom exekučný súd tak môže urobiť na návrh účastníka konania, ako aj bez návrhu (§ 58 ods. 1 Exekučného poriadku v rozhodnom znení).
IV. ÚS 55/2011-19
Príloha
  
Krajský súd v Prešove15. 2. 2011Rozhodnutia súdov vo veciach exekúcií vedených proti spotrebiteľom

Rozhodcovská doložka banky neprešla súdnou kontrolou neprijateľnosti zmluvných podmienok - banka nenavrhla spotrebiteľovi rozhodcovskú doložku spôsobom, ako to predpokladal zákon. Krajský súd potvrdil rozhodnutie okresného súdu, ktorým zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie pre neprijateľnú rozhodcovskú doložku v štandardnej formulárovej zmluve. Rozhodcovská doložka dojednaná bankou znemožňuje spotrebiteľovi voľbu dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom a núti spotrebiteľa neodvolateľne sa podrobiť rozhodcovskému konaniu (§ 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka). Európska únia vzhľadom na význam ochrany spotrebiteľa v záujme vyššej kvality života ľudí podporuje v rozhodcovských veciach zbavenie účinku rozhodcovského rozsudku v záujme dosiahnutia ochrany spotrebiteľa pred neprijateľnými podmienkami, a to aj keď spotrebiteľ v rozhodcovskom konaní nenamietal rozhodcovskú doložku (rozsudok Súdneho dvora EÚ Océano Gruppo Editorial) a môže tak urobiť aj exekučný súd, ktorému to umožňuje práve ustanovenie § 45 zákona o rozhodcovskom konaní (ASTURCOM). Krajský súd odmietol výhrady banky, že zmluva o úvere uzavretá 17. 6. 2004 sa nespravuje ustanoveniami Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách a uzavrel, že aj takáto zmluva je zmluvou spotrebiteľskou podľa § 23a zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa. Irelevantné sú aj argumenty banky o uznaní záväzku spotrebiteľom v žalobnej odpovedi, keďže uznanie záväzku nezakladá právo na plnenie, ktoré predtým z rôznych dôvodov vôbec neexistovalo.

19CoE/99/2010
Príloha
  
Okresný súd Nové Mesto nad Váhom20. 1. 2011Rozhodnutia súdov o neprijateľnej povahe zmluvných podmienok v spotrebiteľských zmluvách

Okresný súd zamietol žalobu spoločnosti z Britských panenských ostrovov, ktorá na základe postúpenia pohľadávok voči spotrebiteľovi uplatňovala pohľadávku zo spotrebiteľského úveru. Okresný súd vzhľadom na oprávnene uplatnenú námietku premlčania ustálil, že navrhovateľ sa po uplynutí troch rokov od kedy sa právo mohlo po prvý krát vykonať (§ 101 Občianskeho zákonníka) nemôže na súde voči spotrebiteľovi s úspechom domôcť svojho práva. Okresný súd súčasne podľa § 153 ods. 4 OSP vo výroku za neprijateľnú určil zmluvnú podmienku, ktorej obsahom je vyhlásenie spotrebiteľa, že predlžuje premlčaciu dobu všetkých práv, ktoré vznikli dodávateľovi v súvislosti s poskytnutím peňažných prostriedkov spotrebiteľovi a to na dobu 10-tich rokov odo dňa, kedy premlčacia lehota začala po prvý raz plynúť. Súd skonštatoval, že predmetné vyhlásenie spotrebiteľa spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. 10-ročnú premlčaciu lehotu zákon priznáva len v osobitných prípadoch a to najmä vtedy, ak sa má predísť súdnym sporom uznaním dlhu, resp. je potrebné chrániť riadny výkon súdneho rozhodnutia (§ 110 Občianskeho zákonníka).

10C/47/2010-53
Príloha
  
Okresný súd Prešov17. 1. 2011Rozhodnutia súdov vo veciach rozhodcovských rozsudkov vydaných proti spotrebiteľom a ich výkon

Okresný súd zrušil rozhodcovský rozsudok pre porušenie spotrebiteľského práva rozhodcovským súdom (§ 40 ods. 1 písm. j) zákona o rozhodcovskom konaní). Súd skonštatoval, že úverová zmluva a jej všeobecné obchodné podmienky sú absolútne nečitateľné, písané malými písmenami s rozmazaným textom a nielen pre spotrebiteľa, ale aj pre súd nerozpoznateľné. Všeobecné podmienky pre poskytnutie úveru nebankovým subjektom nemajú slúžiť k tomu, aby do nich neprehľadne, zložito formulovane a malým písmom boli skryté zmluvné podmienky, ktoré sú pre spotrebiteľa nevýhodné, a o ktorých nebankový subjekt predpokladá, že uniknú pozornosti spotrebiteľa. Takémuto konaniu nemožno priznať právnu ochranu. Rozhodcovská doložka bola obsiahnutá v Dohode o úhrade záväzku v splátkach a o uznaní dlhu, ktorú dodávateľ spotrebiteľovi zaslal poštou s tým, že ak ju nepodpíše, iniciuje voči nemu trestné stíhanie. Súd neuznal, že táto dohoda je individuálne dojednaná, pretože bola vopred dodávateľom predformulovaná, vytlačená a bola predložená spotrebiteľovi k podpisu, pričom tento nemal možnosť ovplyvniť jej obsah. Nebanková spoločnosť (aj vymáhačské spoločnosti) takéto dohody bežne vyhotovuje a zasiela spotrebiteľom, pričom v dohode vôbec nie sú bližšie špecifikované jednotlivé zložky dlhu spotrebiteľa.

12C 141/2010-236
Príloha
  
Krajský súd v Trenčíne21. 12. 2010Rozhodnutia súdov vo veciach zabezpečovacieho prevodu práva v spotrebiteľských zmluvách

Nebanková spoločnosť predložila spotrebiteľke zmluvu o spotrebiteľskom úvere s úrokom 60 % ročne (v bankách sa úrok v rozhodnom čase pohyboval v priemere okolo 12,5 %) a dojednala zmluvu o zabezpečovacom prevode práva s prepadnou klauzulou, podľa ktorej pri porušení povinnosti sa mala nebanková spoločnosť stať definitívnym vlastníkom obydlia (bytu) spotrebiteľky bez povinnosti vrátiť rozdiel medzi dlhom spotrebiteľky a hodnotou jej obydlia (medzi hodnotou nehnuteľnosti spotrebiteľky a pohľadávkou veriteľa bol hrubý nepomer). Nebanková spoločnosť následne nehnuteľnosť predala novým nadobúdateľom. Krajský súd potvrdil rozhodnutie okresného súdu, ktorý určil neplatnosť úverovej zmluvy, zmluvy o zabezpečovacom prevode práva a určil vlastnícke právo v prospech pôvodnej vlastníčky - spotrebiteľky. Okresný súd rozhodol, že zabezpečovací prevod má výhradne zabezpečovaciu funkciu a noví nadobúdatelia nemohli riadne nadobudnúť vlastnícke právo, keďže nebanková spoločnosť ako predávajúci nebola vlastníkom v čase uzavretia kúpnej zmluvy. Súdy zdôraznili, že nikto nemôže previesť na iného viac práv ako sám má (nemo plus iuris ad alium transferre potest quam ipse habet), pričom táto zásada nemôže byť prelomená žiadnym inštitútom práva. Na tomto nič nemení ani skutočnosť, že nadobúdatelia uzavreli kúpnu zmluvu s nebankovou spoločnosťou v dobrej viere.

8Cob/60/2010
Príloha
  
Krajský súd v Prešove21. 12. 2010Rozhodnutia súdov vo veciach exekúcií vedených proti spotrebiteľom

Slovenský exekučný súd odmietol výkon rozhodcovského rozsudku vydaného proti spotrebiteľovi v zahraničí a prelomil jeho právoplatnosť podľa § 45 Zákona o rozhodcovskom konaní. Odvolací súd aplikoval závery Európskeho súdneho dvora vo veci POHOTOVOSŤ v. Korčkovská (bod 50.) a uviedol, že nemá pochybnosti, že za podstatné dôvody na prelomenie materiálnej právoplatnosti rozhodnutia arbitra treba považovať práve okolnosti týkajúce sa pravidiel verejného poriadku, na ktorých štát musí bezvýhradne trvať. Odvolací súd ďalej uviedol, že by sotva uveril, že tak dôležitá klauzula, akou je dojednanie osoby na rozhodovanie sporu, je doslova skrytá v množstve drobných klauzúl z dôvodu, aby sa nekomplikoval proces založenia sporového procesu podľa predstav oprávneného. Podľa rozhodcovskej doložky sa musel spotrebiteľ podrobiť rozhodcovskému konaniu nielen vzdialenostne neprijateľnému (viac ako 500 km), ale dokonca v cudzine pred súkromnou osobou, ktorú si oprávnený už predformuloval v zmluve, na ktorej výbere spotrebiteľ nemal žiadnu účasť, pričom táto osoba má z aktivity majetkový prospech. Pokiaľ ide o námietku nebankovej spoločnosti, že podľa nej je všetko v poriadku a že spotrebiteľ mal byť bdelejší, súd uviedol, že aj keď hodnotové kritéria môže mať každý rôzne, v prípade, keď sú pravidla správania také, že odporujú fundamentálnemu hodnotovému poriadku v spoločnosti, súd na to prihliadne a ochráni osobu, ktorá by mala byť poškodená takýmito pravidlami.

5CoE 52/2010
Príloha
  
Krajský súd v Trenčíne21. 12. 2010Rozhodnutia súdov týkajúce sa spotrebiteľských úverov
Nebanková spoločnosť predložila spotrebiteľke zmluvu o spotrebiteľskom úvere s úrokom 60 % ročne (v bankách sa úrok v rozhodnom čase pohyboval v priemere okolo 12,5 %) a dojednala zmluvu o zabezpečovacom prevode práva s prepadnou klauzulou, podľa ktorej pri porušení povinnosti sa mala nebanková spoločnosť stať definitívnym vlastníkom obydlia (bytu) spotrebiteľky bez povinnosti vrátiť rozdiel medzi dlhom spotrebiteľky a hodnotou jej obydlia (medzi hodnotou nehnuteľnosti spotrebiteľky a pohľadávkou veriteľa bol hrubý nepomer). Nebanková spoločnosť následne nehnuteľnosť predala novým nadobúdateľom. Krajský súd potvrdil rozhodnutie okresného súdu, ktorý určil neplatnosť úverovej zmluvy, zmluvy o zabezpečovacom prevode práva a určil vlastnícke právo v prospech pôvodnej vlastníčky - spotrebiteľky. Okresný súd rozhodol, že zabezpečovací prevod má výhradne zabezpečovaciu funkciu a noví nadobúdatelia nemohli riadne nadobudnúť vlastnícke právo, keďže nebanková spoločnosť ako predávajúci nebola vlastníkom v čase uzavretia kúpnej zmluvy. Súdy zdôraznili, že nikto nemôže previesť na iného viac práv ako sám má (nemo plus iuris ad alium transferre potest quam ipse habet), pričom táto zásada nemôže byť prelomená žiadnym inštitútom práva. Na tomto nič nemení ani skutočnosť, že nadobúdatelia uzavreli kúpnu zmluvu s nebankovou spoločnosťou v dobrej viere.
8Cob/60/2010
1 - 100Ďalšia