Preskočiť pás s príkazmi
Prejsť na hlavný obsah

Rýchle spustenie

Prílohy
  
  
  
  
Text
  
Príloha
  
Ústavný súd ČR11. 11. 2013
Dojednania o zmluvnej pokute v spotrebiteľskej zmluve
 
V rámci spotrebiteľských zmlúv dojednania zakladajúce zmluvnú pokutu zásadne nemôžu byť súčasťou tzv. všeobecných obchodných podmienok, ale iba spotrebiteľskej zmluvy samotnej (listiny, na ktorú spotrebiteľ pripája svoj podpis).
 
V praxi sa zásada poctivosti prejavuje okrem iného tým, že text spotrebiteľskej zmluvy, obzvlášť ak ide o zmluvu formulárové, má byť pre priemerného spotrebiteľa dostatočne čitateľný, prehľadný a logicky usporiadaný. Napríklad zmluvné dojednania musia mať dostatočnú veľkosť písma, nesmú byť vo výrazne menšej veľkosti, ako okolitý text, nesmú byť umiestnené v oddieloch, ktoré vzbudzujú dojem nepodstatnej povahy. Uvedená zásada poctivosti dopadá aj na aplikáciu všeobecných obchodných podmienok. Aj v spotrebiteľských zmluvách je možné všeobecné obchodné podmienky uplatniť, avšak taká aplikácia má nielen uvedené formálne obmedzenia, ale aj obmedzenia obsahové.

Je potrebné zdôrazniť, že obchodné podmienky v spotrebiteľských zmluvách na rozdiel napríklad od obchodných zmlúv majú slúžiť predovšetkým na to, aby nebolo potrebné do každej zmluvy prepisovať dojednania technického a vysvetľujúceho charakteru. Naopak nesmú slúžiť k tomu, aby do nich v často neprehľadnej, zložito formulovanej a malým písmom písanej forme skryl dodávateľ dojednania, ktoré sú pre spotrebiteľa nevýhodná a o ktorých predpokladá, že pozornosti spotrebiteľa pravdepodobne uniknú (napríklad rozhodcovská doložka alebo dojednania o zmluvnej pokute). Ak tak aj napriek tomu dodávateľ urobí, nepočína si v právnom vzťahu poctivo a takému konaniu nemožno priznať právnu ochranu.

V tejto súvislosti Ústavný súd poukazuje na to, že nemožno závery Ústavného súdu interpretovať ako a priori vylúčenie (príkladmo) vymenovaných podstatných dojednaní zo spotrebiteľských zmlúv vo všeobecnosti, ale najmä ako obmedzenie ich uplatnenia v tzv. všeobecných obchodných podmienkach. Ústavný súd teraz odhliada od skutočnosti, že fakticky je zmluvná sloboda spotrebiteľa pri určovaní, ktoré dojednanie bude uvedené v zmluve a ktoré vo všeobecných podmienkach, iba zdanlivá, pretože obe listiny vo formulárovej podobe pripravuje dodávateľ a vzhľadom na nepomer vo vyjednávacej sile dodávateľa a spotrebiteľa je na prvý pohľad zrejmé, že sa spotrebiteľ len ťažko môže domôcť zmeny vopred pripravených zmluvných dojednaní.

 
I. ÚS 3512/11
Príloha
  
Najvyšší súd Českej republiky18. 12. 2012
Dôvod na zrušenie rozhodcovského rozsudku súdom upravený v § 31 písm. e) zákona o rozhodcovskom konaní mieri predovšetkým na ochranu dodržiavanie základných procesných práv a povinností účastníkov rozhodcovského konania s ohľadom na zásadu rovnosti účastníkov konania vyjadrenú v § 18 toho istého zákona; účastníkom musí byť daná plná príležitosť na uplatnenie ich práv. Pri posudzovaní otázky, či bola strane poskytnutá možnosť vec pred rozhodcami prerokovať, musí súd skúmať, či v konkrétnom rozhodcovskom konaní s prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu bola strane poskytnutá dostatočná možnosť na uplatnenie jej procesných práv a tiež či sa procesným postupom rozhodcovského súdu jedna zo strán nedostala do nerovného postavenia voči druhej strane. Otázku, či bola s ohľadom na rovné postavenie strán rozhodcovského konania poskytnutá stranám možnosť vec pred rozhodcami prerokovať, respektíve, či bola riadne poskytnutá dostatočná možnosť na uplatnenie procesných práv účastníkov rozhodcovského konania, je potom potrebné skúmať nielen z toho hľadiska, či boli procesné postupy dodržané po formálnej stránke, ale tiež z hľadiska materiálneho, totiž či skutočne mali obe strany rovno a dostatočnú možnosť uplatnenia svojich procesných práv. Možnosť prejednať vec pred rozhodcom zahŕňa nielen požiadavku, aby stranám bola poskytnutá možnosť navrhnúť dôkazy na preukázanie ich tvrdení, ale aj príležitosť tieto dôkazy vykonať.
Nemôže preto obstáť právny názor odvolacieho súdu, podľa ktorého bola žalobkyni poskytnutá v rozhodcovskom konaní úplná príležitosť na uplatnenie svojich procesných práv ak sa dozvedela až z rozhodcovského rozsudku, teda v takom štádiu rozhodcovského konania, keď už nemohla akokoľvek procesne reagovať, že rozhodca jej návrhu na vykonanie dôkazu znaleckým posudkom nevyhovie, pretože má za to, že si mala tento posudok sama obstarať a v rozhodcovskom konaní ho predložiť. Takýto procesný postup rozhodcu, ktorým bola strana rozhodcovského konania zaskočená a z hľadiska materiálneho zbavená príležitosti predložiť dôkaz na preukázanie svojich tvrdení, požiadavky zakotveným v kogentným ustanovenia § 18 zákona o rozhodcovskom konaní rozhodne nezodpovedá.
 
 
32 Cdo 4968/2010
Príloha
  
Ústavný súd ČR27. 9. 2012

Všeobecný súd sa dopustí porušenia práva účastníka konania na spravodlivý proces podľa článku 36 ods. 1 Listiny, ak v exekučnom konaní nepreskúma otázku právomoci rozhodcu, ktorý vydal rozhodcovský nález predstavujúce v danom konaní exekučný titul. Všeobecný súd sa dopustí porušenia práva účastníka konania na spravodlivý proces podľa článku 36 ods. 1 Listiny, ak v exekučnom konaní nepreskúma otázku právomoci rozhodcu, ktorý vydal rozhodcovský nález predstavujúce v danom konaní exekučný titul. Ak pritom nie je spor rozhodovaný rozhodcom, ktorého výber sa uskutočnil podľa transparentných pravidiel, nemôže byť akceptovateľný ani výsledok tohto rozhodovania. Zákon č 216/1994 Zb. o rozhodcovskom konaní a o výkone rozhodcovských nálezov nevylučuje, aby otázka (nedostatku) právomoci rozhodcu bola skúmaná aj v exekučnom konaní. Pokiaľ sa súd nevysporiada s námietkami účastníka o nedostatku právomoci rozhodcu, postupuje v rozpore s článkom 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd. Pritom platí, že ak nie je spor rozhodovaný rozhodcom, ktorého výber sa uskutočnil podľa transparentných pravidiel, nemôže byť akceptovateľný ani výsledok takéhoto rozhodovania.

III. ÚS 1624/12
Príloha
  
Ústavný súd ČR 25. 7. 2012
Náhrada odmeny advokáta v rámci trov konania pri formulárových žalobách
 
Typový spôsob uplatnenia pohľadávky je dôkazom toho, že účelom právneho zastúpenia nie je poskytovanie právnej pomoci, ale parazitovanie na drobných pohľadávkach voči občanom, ktoré sú umelo navyšované do nezmyselnej výšky za účelom zabezpečenia ľahkého zárobku. Takéto správanie je zneužitím práva na zastúpenie advokátom, resp. dokonca procesnou šikanou, a preto takéto trovy konania nemožno priznať, hoci bol účastník vo veci samej úspešný.
I. ÚS 988/12
Príloha
  
Ústavný súd ČR29. 11. 2011

Nepredloženie prejudiciálnej otázky = svojvôľa - porušenie ústavného práva na zákonného sudcuČeský Ústavný súd vyslovil, že v prípade, ak vnútroštátny súd poslednej inštancie nepoložil predbežnú otázku Európskemu súdnemu dvoru (ESD) a nezaoberal sa aplikáciou práva EÚ, hoci v prejednávanej veci nebolo možné vylúčiť aplikáciu únijného práva na daný prípad, výklad noriem práva EÚ nebol jednoznačný a ESD ho doteraz neriešil, dopustil sa porušenia práva na zákonného sudcu podľa článku 38 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd a článku 2 odsek 3 Ústavy ČR v spojení s článkom 4 odsek 4 Listiny. Keďže nebolo možné vylúčiť aplikáciu únijného práva na daný prípad a výklad noriem práva EÚ nie je jednoznačný a nebol ESD doteraz riešený, nezostáva Ústavnému súdu iné ako konštatovať, že mestský súd pochybil, ak sa únijnou dimenziou prejednávaného prípadu nezaoberal, hoci je zjavné, že vzhľadom na judikatúru ESD a literatúru možno vyvodzovať, že predbežná (prejudiciálna) otázka mala byť položená. Pretože má sťažovateľ právo na vyčerpanie všetkých prostriedkov, ktoré právny poriadok na ochranu jeho práva predpokladá, dopustil sa mestský súd ako súd poslednej inštancie porušenie jeho práva na zákonného sudcu, ktoré mu garantuje článok 38 odsek 1 Listiny, keď sa svojvoľne (tj. v rozpore s článkom 2 odsek 3 Ústavy ČR v spojení s článkom 4 odsek 4 Listiny) neobrátil na ESD s predbežnou otázkou. Svojvôľu pritom vykazuje také rozhodnutie všeobecného súdu, ktoré na skutočnosť, že k danému problému neexistuje ustálená judikatúra ESD či daná judikatúra nepokrýva celú problematiku, nijako nereaguje, vrátane posúdenia výnimiek, ktoré vo svojej judikatúre vypracoval ESD. Súdy poslednej inštancie musia odôvodniť, prečo odmietli položiť prejudiciálnu otázku a svoje rozhodnutie založiť na výnimkách uvedených v judikatúre ESD. To vyplýva zo samotného účelu konania o predbežnej otázke, ktorým je predovšetkým zabezpečiť jednotnú aplikáciu noriem Únie vnútroštátnymi súdmi členských štátov a účelom tretieho odseku článku 267 je "zabrániť vzniku väčšieho množstva vnútroštátnej judikatúry, ktorá by bola v rozpore s komunitárnym právom" (107/76 Hoffmann-La Roche v Centrafarm, [1977]). Tak je naplnené vyššie uvedené maximum rovnosti pred zákonom (bod 14). O porušenie práva na zákonného sudcu pôjde v prípade aplikácie únijného práva vtedy, keď český súd (ktorého rozhodnutie už nemožno napadnúť ďalšími opravnými prostriedkami, ktoré poskytuje podústavné právo) nepoloží predbežnú otázku ESD svojvoľne, teda v rozpore s princípom právneho štátu (čl. 1 ods. 1 Ústavy ČR). Ako Ústavný súd uviedol v bode 22 Nálezu sp. zn II. ÚZ 1009/08, za výkon svojvôle sa považuje aj také konanie súdu poslednej inštancie aplikujúceho normy komunitárneho práva (tj. dnes práva EÚ), pri ktorom si súd úplne zabudne položiť otázku, či by nemal vzniesť predbežnú otázku na ESD, pričom jej opomenutie riadne neodôvodní vrátane posúdenia výnimiek, ktoré vypracoval vo svojej judikatúre ESD. Pokiaľ všeobecný súd opomenul, hoci bol na to upozornený účastníkmi konania, vyložiť kogentnú normu obsiahnutú v článku 267 Zmluvy o fungovaní EÚ, odopiera im právo na zákonného sudcu garantované v článku 38 odsek 1 Listiny. Ústavný súd sa ďalej odvolal na vymedzenie svojvôle (vedúce k porušeniu práva na zákonného sudcu) v judikatúre nemeckého Spolkového ústavného súdu: "Ide o svojvôľu, ak: (1) Došlo k zásadnému porušeniu povinnosti predložiť predbežnú otázku. O zásadnom porušení sa dá hovoriť vtedy, keď rozhodujúci súd posledného stupňa mal sám pochybnosti ohľadom správneho výkladu komunitárneho práva, napriek tomu sa však neobrátil na ESD, (2) rozhodujúci súd sa úmyselne odchýlil od ustáleného výkladu danej otázky ESD, ale napriek tomu nezačal konanie o predbežnej otázke a (3) Neexistovala (alebo zatiaľ neexistuje) ustálená judikatúra ESD k danej otázke alebo táto judikatúra nepokrýva celú problematiku. Absenciu ustálenej judikatúry Spolkový ústavný súd vyvodzuje zo skutočnosti, že danú otázku možno vyložiť odlišne, než ako to urobil súd aplikujúci komunitárne právo v danom prípade "(Bobek, M .: Porušenie povinnosti začať konanie o predbežnej otázke podľa článku 234 (3) ZES. Praha, CH Beck, 2004, s 49).

II.ÚS 1658/11
Príloha
  
Ústavný súd ČR1. 11. 2011

Zmluvná autonómia a jej ochrana nemôže byť absolútna tam, kde existuje iné základné právo jednotlivca alebo ústavný princíp, či iný ústavne chránený verejný záujem, ktoré sú spôsobilé zmluvnú autonómiu proporcionálne obmedziť. Východisko pre posúdenie otázky, či možno rozhodcovskú doložku považovať za neprimeranú podmienku v spotrebiteľskej zmluve (v zmysle zbavenia spotrebiteľa práva podať žalobu) spočíva v skutočnosti, že rozhodcovské konanie nie je nachádzaním práva, ale dotváraním záväzkového vzťahu zmluvných strán činnosťou rozhodcu zastupujúceho strany, ktoré na rozhodcu delegovali svoju vôľu. Ak ide o rozhodcovskú doložku a rozhodcovské konanie v rámci spotrebiteľských sporov, musí toto konanie vo všeobecnosti zaručovať procesné práva porovnateľné so súdnym konaním, ktoré by prichádzalo do úvahy v prípade, keď by spotrebiteľ nebol viazaný rozhodcovskou doložkou (ústnosť, priamosť konania, odvolacia inštancia, absencia iných prekážok pri uplatňovaní spotrebiteľovho práva). Ústavný súd na rozdiel od prvostupňového a odvolacieho súdu posúdil rozhodcovské doložky v prejednávanom prípade ako neprípustné, pretože v situácii, keď má rozhodca, ktorý nie je určený transparentným spôsobom, rozhodovať iba podľa zásad spravodlivosti a súčasne spotrebiteľ je zbavený svojho práva podať žalobu na civilný súd, znamenajú vo svojom dôsledku porušenie práva na spravodlivý proces podľa čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd. Ústavný súd doplnil, že napriek tomu, že môže existovať kvalitná hmotnoprávna ochrana spotrebiteľa, nie je táto ochrana realizovateľná, pokiaľ nie je možné sa jej efektívne domôcť. V tomto zmysle dohoda medzi spotrebiteľom a podnikateľom, týkajúca sa riešenia sporov v rozhodcovskom konaní neznamená, že sa tým otvára priestor pre ľubovôľu. Dojednanie v podobe rozhodcovskej doložky v spotrebiteľskej zmluve možno z ústavnoprávneho hľadiska pripustiť iba za predpokladu, že podmienky ustanovenia rozhodcu a dohodnuté podmienky procesného charakteru budú účastníkom konania garantovať rovnaké zaobchádzanie, čo vo vzťahu spotrebiteľ - podnikateľ znamená zvýšenú ochranu slabšej strany, t.j. spotrebiteľa a že dohodnuté procesné pravidlá budú garantovať spravodlivý proces, vrátane možnosti preskúmania rozhodcovského nálezu inými rozhodcami, ako to umožňuje platný zákon o rozhodcovskom konaní.

II.ÚS 2164/10
Príloha
  
Krajský súd v Ostrave23. 8. 2011

Krajský súd skonštatoval, že úrok z úveru je jedným z definičných znakov zmluvy o úvere. Ak teda zákonu alebo dobrým mravom odporuje zmluva v časti odplaty (úrokov), je nutné tento dôvod neplatnosti vztiahnuť na celú zmluvu a neplatnou je v tomto prípade zmluva o úvere ako celok. Súd skonštatoval, že neplatnosť zmluvy o úvere uzavretej medzi nebankovou spoločnosťou a spotrebiteľom v dôsledku rozporu s dobrými mravmi je daná výškou ročnej percentuálnej miery nákladov (RPMN), ktorá predstavuje 96,31 % a v tomto prípade ide o neprimerane vysoké - úžernícke úroky (úroky v bankách pri porovnateľných úverov predstavovali max. 20 % ročne). Rozhodca v rozhodnutí nevykonal nijaké právne posúdenie, ktoré by rešpektovalo zákon a normy na ochranu spotrebiteľa pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami.

16 ICm 944/2010
Príloha
  
Bundesgerichtshof7. 6. 2011

Spolkový súdny dvor (BGH) na základe revízie zmenil rozhodnutie odvolacieho súdu a rozhodol, že zmluvné podmienky vo všeobecných obchodných podmienkach banky, ktoré požadujú od spotrebiteľa úhradu poplatku za vedenie úverového účtu podliehajú súdnej kontrole a sú podmienkami neprijateľnými. Poplatok za vedenie účtu nemá povahu odplaty za konkrétnu zmluvnú službu poskytovanú bankou, a preto nepredstavuje dojednanie týkajúce sa ceny. Vedenie úverového účtu nepredstavuje samostatnú odplatnú službu banky klientovi, práve naopak slúži výhradne záujmom banky. Pokiaľ ide o splácanie úveru banke, slúži úverový účet v prvom rade účtovným, resp. zúčtovacím účelom banky, ktorá prostredníctvom svojho vnútorného vedenia účtov vo vlastnom záujme sleduje stav plnenia úverového vzťahu dlžníkom. Naproti tomu spotrebiteľ, ktorý si pravidelne plní svoju povinnosť splácať úver (dlh) nie je na vedenie osobitného účtu bankou, s cieľom mať o splácaní úveru prehľad, odkázaný. Banka má zákaz v úverových zmluvách a všeobecných obchodných podmienkach uzavieraných so spotrebiteľmi používať alebo sa dovoláva» zmluvnej podmienky, ktorá bola vyhlásená za neprijateľnú a zmluvných podmienky s rovnakým významom, a to pod hrozbou uloženia poriadkovej pokuty 250.000 eur alebo poriadkovej väzby členov predstavenstva banky v trvaní až 6 mesiacov.

AZ XI ZR 388/10
Príloha
  
Krajinský súd Berlín (Landgericht Berlin)8. 2. 2011

Poskytovatelia internetových služieb musia na svojich webových stránkach jasne a jednoznačne uvádzať ceny poskytovaných služieb. To platí predovšetkým v prípadoch, keď ide o služby, ktoré sú na internete bežne poskytované bezplatne. Súd konanie prevádzkovateľa stránky vyhodnotil ako porušenie predpisov o označovaní produktov cenami a súčasne ako klamanie spotrebiteľa. Na internete je veľa rovnocenných ponúk služieb, ktoré však nie sú spoplatnené. Priemerne informovaný spotrebiteľ, ktorý je oboznámený s takouto situáciou na internete, oprávnene očakáva, že ho používanie portálov, aké prevádzkuje spoločnosť nebude nič stáť. Súd osobitne zvýrazňuje, že skutočnosť, či sú ponúkané stránky pre potreby spotrebiteľa vôbec použiteľné, môže používateľ overiť, až po prihlásení sa na stránke. Práve preto je pre spotrebiteľa obzvlášť prekvapivé, že už len samotné prihlásenie na stránke vyvolá jeho povinnosť platiť za službu, a to dokonca cenu za ročné používanie stránky. Podľa názoru súdu musí ponuka služieb na úvodnej a prihlasovacej internetovej stránke obsahovať zreteľné upozornenie, že ide o spoplatnené služby. Takéto upozornenie na stránkach chýbalo. Skladba prihlasovacej stránky neumožňuje z týchto dôvodov povinnosť platiť za službu okamžite a bez ďalšieho študovania (pátrania) rozpoznať, ako je to nevyhnutné požadovať. Okolnosť, že zmluva po právnej stránke vznikne až na základe potvrdenia prihlásenia nasledujúcim verifikačným mailom spotrebiteľa, nevedie k žiadnemu inému právnemu posúdeniu prípadu súdom. Žalovaný nemôže spotrebiteľa odkázať na jeho právo na odstúpenie od zmluvy. Toto právo neslúži na to, aby nahrádzalo požiadavky na uvádzanie jasných a pre spotrebiteľa nezavádzajúcich informácii o povinnosti platiť za službu a o výške platieb. Z okolností prejednávanej veci súd dovodil, že sa prevádzkovateľ internetovej stránky snaží informáciu o spoplatnení služieb skryť úmyselne. Súd navyše vyhlásil za neprijateľnú zmluvnú klauzulu, podľa ktorej by mal spotrebiteľ cenu za ročné poskytovanie služby platiť vopred.

15 O 268/10
Príloha
  
Najvyšší súd Českej republiky16. 9. 2010

Dohoda o zmluvnej pokute obsiahnutá v sprostredkovateľskej zmluve o výhradnom (exkluzívnom) zastúpení pri predaji nehnuteľnosti je neplatná, pretože v kontexte s jej ostatnými dojednaniami predstavuje na škodu žalovaného ako spotrebiteľa značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán. Zmluva ako celok (t.j. jednotlivé zmluvné dojednania vo svojom súhrne) vytvárala výrazne nerovnocenný právny vzťah. Záujemca o predaj nehnuteľnosti (spotrebiteľ) nebol oprávnený proti vôli sprostredkovateľa právny vzťah ukončiť bez zaplatenia sumy 200.000,- Kč. Nemohol tak učiniť ani pri nenaplnení účelu, ktorý uzavretím sprostredkovateľskej zmluvy sledoval, dokonca ani v prípade nečinnosti sprostredkovateľa. Práve dojednanie o zmluvnej pokute (v kontexte s dojednaním o dĺžke trvania zmluvy) činilo zo záujemcu „rukojemníka“ sprostredkovateľa.

33 Cdo 4601/2008
Príloha
  
Vrchný krajinský súd v Karlsruhe (Oberlandesgericht Karlsruhe)3. 5. 2010

Poplatky za spracovanie pri poskytnutí spotrebiteľského úveru sú neprijateľné Ak banka od spotrebiteľov požaduje poplatok za spracovanie pri poskytovaní spotrebiteľského úveru, poškodzuje tým spotrebiteľov a vystavuje ich neprijateľnému vedľajšiemu dojednaniu o cene. Poplatok za spracovanie pri poskytovaní spotrebiteľského úveru bol bankou stanovený vo výške 2 % z výšky úveru, najmenej však 50 eur paušálne. Banka sledovala podľa vlastných vyjadrení v podstate úhradu úsilia vynaloženého pri spracovaní údajov v predzmluvnej fáze, túto obranu však súd odmietol a vyhodnotil jej konanie vo vzťahu k spotrebiteľovi ako poškodzujúce. Spotrebiteľ nenavštívi banku z dôvodu poradenstva v otázke konkrétnej úrokovej sadzby alebo rady, či si na základe vlastnej finančnej situácie môže dovoliť úver, ale výhradne s cieľom zistiť, či a za akých mesačných splátok je banka vôbec ochotná mu ním požadovaný úver poskytnúť. Preverenie úverovej spoľahlivosti (bonity) a výšky úrokovej miery, ktorými banka odôvodňovala vyrubenie poplatku za spracovanie pri poskytovaní úveru vyšší krajinský súd odmietol a uzavrel, že uvedené činnosti vykonáva banka vo vlastnom ekonomickom záujme minimalizovať nevymožiteľnosť vlastných pohľadávok. Spotrebiteľ dôvodne a v dobrej viere očakáva, že banka mu poradenstvo a informácie o poskytnutí úveru poskytne zadarmo. V konečnom dôsledku predstavuje zmluvná podmienka neprijateľné zaťaženie spotrebiteľa, pretože je spotrebiteľovi účtovaný poplatok, bez toho, aby banka spotrebiteľovi poskytovala skutočné protiplnenie. Aj z tohto dôvodu je zmluvná podmienka stanovujúca povinnosť platiť poplatok za spracovanie pri poskytnutí spotrebiteľského úveru neprijateľná a voči spotrebiteľom neúčinná. Súd doplnil, že zmluvná podmienka, je neprijateľná aj z dôvodu, že nie je pre spotrebiteľa jasná a zrozumiteľná - nie je z nej totiž zrejmé, či poplatok za spracovanie bude na spotrebiteľa dopadať iba v prípade, ak uzavrie zmluvu o úvere alebo aj v situácii, keď sa bude iba informovať ohľadom úverovej služby (arg. výška úveru 0 eur = paušálna minimálna výšky poplatku 50 eur). Vyšší krajinský súd potvrdil rozhodovaciu líniu, podľa ktorej je pre spotrebiteľa vždy neprijateľné spoplatňovanie akýchkoľvek úkonov a služieb dodávateľa, ktorými spotrebiteľovi neposkytuje skutočné protiplnenie, ale naopak tieto sú poskytované (vykonávané) vo vlastnom záujme dodávateľa (bod 34. rozsudku).

AZ 17 U 192/2010
Príloha
  
Ústavný súd ČR30. 9. 2009

Nezákonný postup dražobníka pri príprave dražby vykonanej na základe výrazne podhodnotenej nehnuteľnosti.

III.ÚS 384/08
Príloha
  
Najvyšší súd ČR15. 10. 2008

1. Zajišťovací převod práva nelze sjednat jako fiduciární převod práva (tedy tak, že řádným a včasným splněním zajišťované pohledávky se neobnoví vlastnické právo dlužníka k věci a ten bude mít k dispozici pouze právo dožadovat se zpětného převodu vlastnictví, které není právem věcným a pro třetí osoby rozpoznatelným). 2. Sankcí absolutní neplatnosti bude stiženo takové ujednání o zajišťovacím převodu vlastnického práva, podle kterého sice byla sjednána rozvazovací podmínka (pro případ řádného a včasného splnění zajištěné pohledávky), avšak prodlení dlužníka s řádným a včasným splněním zajištěné pohledávky má přivodit ten následek, že se věřitel bez dalšího stane (při současném zániku zajištěné pohledávky) trvalým vlastníkem převedeného majetku. 3. Obdobně je nutno pohlížet i na ujednání, podle kterého by měl týž následek přivodit (v případě dlužníkova prodlení) jednostranný úkon věřitele adresovaný dlužníku.

31 Odo 495/2006
Príloha
  
Najvyšší súd Českej republiky5. 8. 2008
Žalobca sa domáhal, aby súd žalovanému uložil zaplatiť bezdôvodné obohatenie spočívajúca v poistnom plnení, ktoré žalobca poskytoval žalovanému od 3. 2. 2004 do 2. 5. 2004, lebo žalovaný na obdobie od 13. 8. 2003 do 31. 12. 2003 prerušil výkon svojej živnosti oznámením živnostenskému úradu, a tým aktivoval článok. 18, bod 11 Všeobecných poistných podmienok (ďalej len VPP): poistenie zaniká koncom mesiaca, v ktorom poistený prestane vykonávať zamestnanie alebo samostatnú zárobkovú činnosť uvedenú v návrhu na uzavretie poistenia.
V pochybnostiach o význame spotrebiteľských zmlúv platí výklad pre spotrebiteľa priaznivejší, a teda aj článok 5 druhá veta smernice Rady 93/13/EHS, ktorý používa dokonca superlativu „pre spotrebiteľa najpriaznivejšie“, a to aj v iných zneniach napr. v anglickom „most favourable“ alebo v nemeckom „für den Verbraucher günstigste Auslegung“. Ak bolo účelom predmetnej zmluvy zabezpečiť žalovanému tok prostriedkov na osobné živobytie pre prípad ochorenia, zranenia či iného dôvodu pracovnej neschopnosti, nie je pochýb o tom, že žalovaný uzavrel poistnú zmluvu ako spotrebiteľ v zmysle § 52 ods. 3 obč. zák., tj. mimo rámca svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti. Navyše ak je všeobecne účelom poistnej zmluvy prenášať za odplatu svoje riziká a zmierňovať následky škodových udalostí, bol by uvedený účel zásadne podlomený, ak by sa poisťovateľ, napriek tomu, že sa realizovalo poistné riziko, mohol vyhnúť povinnosti plniť odkazom na bezdôvodne nejasné ustanovenie, ktorého bol pôvodcom ( tj. na ním bezdôvodne vyvolané zmluvné riziko). Pre úplnosť dovolací súd uvádza, že uvedené neznamená nutnosť minucióznej úpravy všetkých detailov v poistných podmienkach, lebo aj takáto úprava by v konkrétnom prípade mohla vytvárať podmienky pre neposkytnutie poistného plnenia.
Nakoniec v danom prípade dokladá výklad v prospech spotrebiteľa podľa § 55 ods. 3 obč. zák., resp. teraz tiež čl. 5 smernice, takisto spoločenská úspora nákladov vznikajúce tým, že jednoznačné a zrozumiteľné poistné podmienky pripraví samotná poisťovňa ako subjekt, ktorý sa na takú činnosť špecializuje, je pre ňu odborne vybavený a poistné podmienky používa opakovane, v porovnaní s nákladmi, ktoré by musel na dosiahnutie zmluvy porovnateľnej kvality vynaložiť každý jednotlivý klient. Rubom tejto nespornej výhody je však faktická nerovnosť daná tým, že poisťovňa za pomoci svojho odborného aparátu formuluje poistné podmienky sama, zatiaľ čo klientove možnosti podmienky podrobne preskúmať sú obmedzené, najmä ak prevyšujú náklady s tým spojené (napr. na právnu pomoc alebo za zameškaný čas) možný prínos. Za tejto situácie považuje dovolací súd za spravodlivé, aby výklad nejasných ustanovení poistných podmienok bol na ťarchu poisťovne, ktorá ich sama formulovala. Uvedený výklad nijako nepopiera právo poisťovne dosahovať zisk, pokiaľ tak robí spôsobom, ktorý je pre klienta predvídateľný a rešpektuje účel poistnej zmluvy, t.j. odplatné prenesenie rizika z poisteného na poisťovňu.
28 Cdo 864/2008 
Príloha
  
Najvyšší súd ČR2. 1. 2008

O zajišťovací převod práva jde tehdy, jestliže dlužník převede na věřitele své právo (například vlastnické) s rozvazovací podmínkou, že zajištěný závazek bude splněn. Zajišťovacím převodem práva tak dochází - byť podmínečně - ke změně v osobě nositele práva (např. v osobě vlastníka); bude-li závazek splněn, obnovuje se bez dalšího původní stav.

30 Cdo 580/2007
Príloha
  
Vrchný krajinský súd v Brandenburgu (Brandenburgisches Oberlandesgericht)21. 6. 2006

Poplatky za vydanie náhradnej kreditnej karty, vystavenie kvitancie v predpísanej pozemkovo-knižnej forme, skúmanie a preverovanie pomerov a upomienky sú neprijateľné. Sporiteľni bol súdom uložený zákaz používať zmluvné podmienky a prijímať plnenia z poplatkov za vydanie náhradnej kreditnej karty, vystavenie kvitancie v predpísanej pozemkovo-knižnej forme, skúmanie a preverovanie pomerov spotrebiteľa a upomienky. Vrchný krajinský súd s poukazom na Občiansky zákonník rozhodol, že neprimerané znevýhodnenie spotrebiteľa je dané nielen vtedy, ak je zmluvná podmienka nejasná a nezrozumiteľná, ale aj v prípade, ak je zmluvná podmienka nezlučiteľná s podstatnými princípmi (ratio legis) právnej úpravy, od ktorej sa odchyľuje alebo ak podstatné práva a povinnosti vychádzajúce z povahy zmluvy obmedzuje tak, že je ohrozené dosiahnutie účelu spotrebiteľskej zmluvy. Pri skúmaní neprijateľnej povahy zmluvných podmienok súd v súlade s rozhodovacou líniou Spolkového súdneho dvora (BGH) potvrdil, že je potrebné vychádzať z najneprijateľnejšieho výkladu, aký pri posudzovaných zmluvných podmienkach vôbec prichádza do úvahy. Aplikáciou najneprijateľnejšieho výkladu posudzovanej zmluvnej podmienky súd dospel k záveru, že poplatok za vydanie náhradnej platobnej karty (15 eur) je neprijateľný, keďže zmluvná podmienka je nejasná a nevylučuje vyrubenie poplatku spotrebiteľovi aj vtedy, keď dôvody vyrubenia nastanú na strane sporiteľne. Poplatok za vystavenie kvitancie v predpísanej pozemkovo-knižnej forme je v rozpore s ratio legis právnej úpravy, keďže spotrebiteľ by mal znášať iba skutočné náklady za kvitanciu a nie aj poplatok za jej vystavenie. Na poplatok za vystavenie kvitancie, navyše v paušálne odstupňovanej výške (1 ‰ z hodnoty zapísaného práva) s minimálnou a maximálnou výškou, nemá sporiteľňa nárok, keďže poplatok je pokrytý už v zmluvne dojednanom úroku (odplate) za úver. Súd k uvedenému poplatku poznamenal, že poplatok za výkony spojené s vystavením kvitancie v predpísanej pozemkovo-knižnej forme sleduje v prevažnej miere overenie predpokladov pre jej vydanie, ktorých preverenie nie je v záujme spotrebiteľa, ale práve naopak sporiteľne. Poplatok tak nemá ani rozumný ekonomický základ, ktorý by opodstatňoval jeho znášanie spotrebiteľom. Pri aplikácii najneprijateľnejšieho výkladu nemôže v teste prijateľnosti zmluvných podmienok obstáť ani poplatok za skúmanie a preverovanie pomerov spotrebiteľa (10 eur), keďže tento pokrýva aktivity sporiteľne napríklad pri preverovaní pohybov na účte v súvislosti so vznesenými požiadavkami spotrebiteľa na vrátenie neoprávnene zrazených poplatkov a ani podľa zákona za takéto úkony sporiteľni odplata nepatrí. Súd posúdil ako neprijateľné aj poplatky za upomienku zasielanú spotrebiteľovi (13 eur), na ktoré niet zákonného nároku, a ktoré sporiteľni nemôžu patriť v prípade, keď si táto uplatňuje paušálnu náhradu ujmy za omeškanie. Vrchný krajinský súd sa vysporiadal aj s preukázaním hrozby uplatňovania neprijateľných zmluvných podmienok, ktorej nedostatok vytýkala sporiteľňa. Súd judikoval, že ani sporiteľňou, po predchádzajúcej výzve spolku na ochranu spotrebiteľa, e-mailom avizovaná zmena sporných zmluvných podmienok, nič nemení na pretrvávaní hrozby opakovaného použitia neprijateľných zmluvných klauzúl. Hrozba opakovaného použitia neprijateľných zmluvných klauzúl nemôže byť spochybnená ani z dôvodu, že sporiteľňa je verejnoprávnou úverovou inštitúciou.

7 U 17/06
Príloha
  
Najvyšší súd ČR30. 8. 2005

Zajišťovací převod práva je bezúplatný a spočívá tom, že dlužník převede své právo (i právo věcné, včetně vlastnického) na věřitele s rozvazovací podmínkou, že zajištěný závazek bude splněn, popřípadě může být zpětný převod práva dohodnut..

30 Cdo 294/2005
Príloha
  
Ústavný súd ČR8. 3. 2005

Ústavný súd zrušil ustanovenie § 36 ods. 2 zákona o verejných dražbách z dôvodu, že umožňovalo nútenú dražbu majetku bez toho, aby pohľadávka bola priznaná vykonateľným súdnym rozhodnutím alebo iným kvalifikovaným aktom poskytujúcim záruku vierohodnosti a kontrolovateľnosti. Ústavný súd skonštatoval, že otázky, ktoré v právnom štáte musí zodpovedať súd, zákon zveril do „rozhodovania“ živnostníka - dražobníka. Z tohto dôvodu je predmetná právna úprava nezlučiteľná s princípmi právneho štátu.

ÚS 47/04
Príloha
  
Najvyšší súd ČR15. 12. 2004

Neplatnosť zmluvy o pôžičke pre úžernícke úroky.

21 Cdo 1484/2004
Príloha
  
Najvyšší súd ČR

Právna úprava spotrebiteľských zmlúv sa bude aplikovať na právny vzťah podľa účinnosti právnej úpravy v dobe uskutočnenia právneho úkonu.

33 Odo 1351/2004
Príloha
  
Najvyšší súd ČR

Spotrebiteľská zmluva môže byť aj zmluva uzatvorená podľa zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov.

33 Odo 1314/2005
Príloha
  
Bundesgerichtshof VIII ZR 91 04:

Ak spotrebiteľ predstiera, že je podnikateľom, napríklad preto, že inak by druhá zmluvná strana s ním zmluvu neuzatvorila, je potrebné takýto záväzok charakterizovať ako obchod a nie ako spotrebiteľskú zmluvu, nakoľko je potrebné chrániť dobrú vieru dodávateľa a dobrá viera je aj všeobecným princípom zmluvného práva. (pozn.: znenie čl. 3 (1) smernice 93/13/EHS: Zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa. Slovné spojenie „napriek požiadavke dôvery“ nie je do slov. OZ transponované).

Príloha
  
Bundesgerichtshof X ZR 17 01:

Komunitárne právo považuje až na výnimku uvedenú v smernici 90/314/EHS za spotrebiteľa výlučne fyzickú osobu. Odlišné vymedzenie pojmu „spotrebiteľ“ v smernici 90/314/EHS o balíku cestovných, dovolenkových a výletných služieb tak, že zahŕňa i osobu právnickú, je účelné a chcené.

Príloha
  
ObersterGerichtshof 2O b198 01h:

Ak do súkromnoprávneho vzťahu medzi dvoma nepodnikateľmi vstúpi na miesto jedného z nich podnikateľ, ide od tohto okamihu o spotrebiteľský vzťah.

Príloha
  
ObersterGerichtshof 6O b135 05d:

Záväzkový vzťah, ktorý vznikol medzi bankou a poľnohospodárom na základe zmluvy o úvere, ktorý slúži na úhradu dlhov dlžníka z jeho podnikateľských aktivít, sa nemení na spotrebiteľský vzťah v prípade, že tento neskôr zanechá podnikanie.

Príloha
  
Court of Appeal Civil Division 2004 EWCA Civ 55 (UK):

Smernica 93/13/EHS sa aplikuje aj na vzťah medzi bezdomovcom a orgánom miestnej samosprávy, ktorý poskytuje bezdomovcovi ubytovanie na základe Housing Act 1996 (orgán miestnej samosprávy požadoval uzatvorenie zmluvy o ubytovaní bez toho, aby dal bezdomovcovi možnosť si ubytovací priestor prehliadnuť).